Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420202934
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6420202934.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

24C/20/2020

– 26 –

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.RadovanomBeňomvprávnejvecižalobkyne
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. D. XXX, XXX XX C. A., zastúpená Mgr. et Mgr. Líviou Šouc
Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému E. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom
SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

24C/20/2020
– 3 –

I. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu súd vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne: A. B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, p r i k a z u j e
A/ hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie bytu na adrese F. D. XXX, v celkovej hodnote 3.280,- Eur, a to
1/ šatníková skriňa v spálni v hodnote 100,- Eur,
2/ masívna posteľ a nočné stolíky v hodnote 150,- Eur,
3/ vertikálna žalúzia v hodnote 60,- Eur,
4/ obývačková stena v hodnote 100,- Eur,

5/ počítačový stolík v hodnote 20,- Eur,
6/ rohová sedačka v hodnote 100,- Eur,
7/ sklenený konferenčný stolík v hodnote 30,- Eur,
8/ TV stolík v hodnote 55,- Eur,
9/ TV Panasonic Viera v hodnote 180,- Eur,
10/ domáce kino Panasonic v hodnote 210,- Eur,
11/ internet a satelit Skylink v hodnote 165,- Eur,

12/ biokrb v hodnote 330,- Eur,
13/ svietidlá a lampy v hodnote 100,- Eur,
14/ sklenený stôl a stoličky z kuchyne v hodnote 175,- Eur,
15/ varná vstavaná plynová doska v hodnote 95,- Eur,
16/ teplovzdušná rúra v hodnote 245,- Eur,
17/ chladnička s mrazničkou v hodnote 200,- Eur,
18/ ručný ponorný mixér v hodnote 20,- Eur,

19/ kuchynský robot Moulinex v hodnote 60,- Eur,
20/ kúpeľňová zostava v hodnote 65,- Eur,21/ plynové kachle v hodnote 60,- Eur,
22/ posuvné dvere v hodnote 100,- Eur,
23/ šatníková skriňa z detskej izby v hodnote 65,- Eur,

24/ komoda v hodnote 50,- Eur,
25/ pracovný stôl v hodnote 100,- Eur,
26/ rozkladacia posteľ v hodnote 100,- Eur,
27/ balkónové ratanové sedenie v hodnote 90,- Eur,
28/ chodbová zostava so svietidlami v hodnote 55,- Eur,

29/ práčka automatická Whirlpool v hodnote 200,- Eur,
B/ finančný zostatok na účte žalobkyne vedenom v F. H. C., A., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vo výške 520,62 Eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného: E. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, súd p r i k a z u j e
A/ hnuteľné veci v celkovej hodnote 4.690,- Eur, a to

1/ motocykel I. J. XXX, farba: červená, rok výroby: XXXX, VIN: E., v hodnote 2.500,- Eur,
2/ rozkladacia pohovka fialová v hodnote 150,- Eur,
3/ šatníková skriňa s posuvnými dverami biela v hodnote 50,- Eur,
4/ komoda väčšia v hodnote 40,- Eur,
5/ písací stolík a stolička v hodnote 60,- Eur,

6/ stolový počítač a tlačiareň v hodnote 50,- Eur,
7/ notebook Lenovo v hodnote 100,- Eur,
8/ obývačková stena v hodnote 100,- Eur,
9/ spálňová zostava, konkrétne šatníková skriňa, 2x nočný stolík, manželská posteľ s roštom, zásuvková
komoda a matrac, spolu v hodnote 700,- Eur,

10/ chodbová zostava v hodnote 150,- Eur,
11/ sedacia súprava v hodnote 500,- Eur,
12/ barové stoličky v hodnote 60,- Eur,
13/ visiace svietidlo biele nad barovým pultom v hodnote 100,- Eur,
14/ 2 ks lustre v spálni a obývačke v hodnote 130,- Eur,

B/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., obec F., okres H. B., a to
- pozemok K. F. D. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
- pozemok K. F. D. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- pozemok K. F. D. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- pozemok K. F. D. XXXX/XX – ostatná plocha o výmere XXX m2,

nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., obec F., okres H. B., a to
- stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku K. F. D. XXXX/X,
vrátane súčastí a príslušenstiev uvedených nehnuteľností, všetky nehnuteľnosti spolu v hodnote
100.000,- Eur,
C/ finančný zostatok na účte žalovaného vedenom v F. H. C., A., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX vo výške 3.621,18 Eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
D/ obchodný podiel v obchodnej spoločnosti E. C. C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. XXXX/X, H. B.,
evidovaný v Obchodnom registri na spoločníka: E. B., reprezentujúci podiel 100 % na základnom imaní
spoločnosti, v hodnote 14.020,- Eur.

III. Žalovaný je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu 52.505,28 Eur v lehote
90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

24C/20/2020
– 21 –1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 07.09.2020 sa žalobkyňa domáhala,
aby súd vyporiadal jej zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalým manželom.

1.2. V žalobe a ďalších písomných vyjadreniach v priebehu konania žalobkyňa uviedla, že manželstvo
strán sporu bolo uzavreté dňa 03.07.1999 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 13.06.2019, právoplatným dňa 20.07.2019.
1.3. Žalobkyňa mala pred podaním žaloby vôľu vyporiadať BSM mimosúdnou cestou. Dňa 13.05.2020
vyzvala žalovaného na vyporiadanie BSM dohodou. Následne strany viedli rozsiahlu mimosúdnu

komunikáciu, ktorá však neviedla k uzatvoreniu dohody.
1.4. Žalobkyňa uviedla, že počas trvania manželstva do BSM nadobudli nehnuteľnosti – pozemky
zapísané na LV č. XXX pre k.ú. F., ako aj stavbu – rodinný dom súpisné číslo XXX zapísaný na LV č.
XXXX pre k.ú. F.. Uviedla, že stavebníkom rodinného domu boli obaja bývalí manželia a stavba ako vec
v právnom zmysle vznikla a bola dokončená za trvania manželstva, preto patrí do BSM a je potrebné ju
vyporiadať. Ďalej uviedla, že počas manželstva do BSM nadobudli aj hnuteľné veci tvoriace zariadenie

rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese F. D. XXX, ako aj hnuteľné veci, ktoré v minulosti tvorili
zariadenie bytu na adrese F. D. XXX, v ktorom počas manželstva so žalovaným bývali a zdieľali spoločnú
domácnosť.JednalosaonájomnýbytvspráveObceF.,ktorývsúčasnostineužívaanizjedenmanželov.
Do BSM strán sporu tiež patria motorové vozidlo značky G. M. a motocykel značky I. J., ktoré užíva
žalovaný. Žalobkyňa žiadala vyporiadať aj peňažné prostriedky, ktoré ku dňu zániku BSM boli vedené

na bankových účtoch jednotlivých strán sporu, tiež výťažok z predaja osobného motorového vozidla
značky F. XXX, ktoré so žalovaným nadobudli počas manželstva a vlastnícke právo ku ktorému po
zánikumanželstvažalovanýbezsúhlasužalobkynepreviedolnainéhovlastníka.Tiežžiadalavyporiadať
akontáciu vo výške 1.020,- Eur, ktorú žalobkyňa po ukončení nájmu bytu na adrese F. D. XXX prevzala
od Obce Prenčov a ktorá bola pôvodne uhradená z prostriedkov patriacich do BSM. Uviedla, že do masy

BSM patrí aj obchodný podiel v spoločnosti E. C. C., N.: XX XXX XXX, v ktorej žalovaný od 27.07.2011
zastávafunkciuspoločníkaakonateľa.Žalovanýnadobudoltentoobchodnýpodielzatrvaniamanželstva
zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, a preto aj tento obchodný podiel patrí do BSM.
1.5. Žalobkyňa žiadala, aby do jej výlučného vlastníctva boli prikázané hnuteľné veci, ktoré v minulosti
tvorili zariadenie bytu na adrese F. D. XXX, akontácia vo výške 1.020,- Eur a peňažné prostriedky, ktoré

boli ku dňu zániku BSM vedené na jej bankovom účte. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla
prikázať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k.ú. F., ďalej hnuteľné veci tvoriace
zariadenie rodinného domu na adrese F. D. XXX, motorové vozidlo G. M., motocykel I. J., peňažné
prostriedky vedené na bankovom účte žalovaného ku dňu zániku BSM, výťažok z predaja motorového
vozidla F. XXX a obchodný podiel v spoločnosti E. C. C.. V žalobe navrhla, aby bol žalovaný zaviazaný

na vyrovnanie podielu vyplatiť jej sumu 70.000,- Eur.
1.6. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ dňa 17.06.2019 došlo medzi stranami k podpísaniu dohody o
vyporiadaní BSM, táto jednak nespĺňa po formálnej a obsahovej stránke zákonom požadované
náležitosti takéhoto právneho úkonu, a okrem toho nemohli nastať účinky vyporiadania BSM na jej
základe, nakoľko v tom čase ešte ich manželstvo nebolo právoplatne rozvedené. Navyše predmetnú

dohodu podpísala pod nátlakom zo strany žalovaného.
1.7. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že rodinný dom nepatrí do BSM, nakoľko ho mal vystavať z jeho výlučných
prostriedkov, ktoré získal darom od svojej matky vo výške 40.000,- Eur, ku čomu žalovaný predložil
darovaciu zmluvu zo dňa 17.10.2011 medzi ním ako obdarovaným a O. B. ako darcom, podpísanú
za prítomnosti svedkyne O. P., žalobkyňa namieta pravosť obsahu, pravdivosť a platnosť tejto

darovacej zmluvy. Žalobkyňa považuje túto darovaciu zmluvu len za účelový prostriedok vyprodukovaný
žalovaným pre potreby jeho obrany v súdnom konaní. Navyše pred podaním žaloby viedli so žalovaným
rozsiahlu mimosúdnu komunikáciu v snahe o uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM, pričom žalovaný
sa v žiadnom zo svojich vyjadrení vôbec nezmienil o tom, že rodinný dom mal nadobudnúť z peňažných
prostriedkov získaných darom od svojej matky. Počas trvania manželstva sa žalovaný takisto nikdy

nezmienil o údajnej existencii darovacej zmluvy zo dňa 17.10.2011. S týmto tvrdením prvýkrát prišiel
až v rámci vyjadrenia k podanej žalobe. Žalobkyňa tiež uviedla, že nie je objektívne možné, aby matka
žalovaného mu v roku 2011 poskytla dar vo výške 40.000,- Eur. Rodičia žalovaného nikdy nemali k
dispozícii také veľké množstvo nasporených peňažných prostriedkov, nemali vo zvyku uchovávať doma
väčší obnos peňazí. Rodičia žalovaného boli poberateľmi pomerne nízkej sumy dôchodkov, a preto

je nepravdepodobné, že by dokázali nasporiť sumu 40.000,- Eur a túto darovať žalovanému. Rodičia
žalovaného si v minulosti dokonca vzali pôžičku na výmenu plastových okien v byte vo vlastníctve ich
dcéryO.P.,zčohomožnovyvodiť,ženedisponovaliúsporami, zktorýchbymohližalovanémuposkytnúť
finančný dar vo výške 40.000,- Eur.1.8. Žalobkyňa tiež odmietla tvrdenie žalovaného, že by sa nijako nepričinila na financovaní a výstavbe
rodinného domu. Okrem starostlivosti o spoločnú domácnosť počas jeho výstavby sa v rámci svojich
síl a možností aktívne podieľala aj na výstavbe rodinného domu, a to aj finančne. Na výstavbe

domu začali robiť v septembri 2011, kedy sa urobili základové pásy. V priebehu rokov 2018-2019
dom postavili a zariadili tak, aby sa v ňom dalo bývať. Podkrovie bolo urobené len čiastočne a bolo
neobývateľné. Zariadenie rodinného domu kúpili zo spoločných peňažných prostriedkov nadobudnutých
počas manželstva.

2.1.Žalovanývpísomnýchvyjadreniachvpriebehukonaniauviedol,žeužvminulostiprebiehalokonanie
o rozvod manželstva, pričom manželka následne vzala návrh späť. Vzťahy manželov boli viac-menej
formálne aj po stránke hospodárenia, asi od roku 2011 hospodárili každý samostatne. V roku 2011
žalovaný začal aj podnikať a aj spoločnosť E. C. C. založil zo svojich výlučných prostriedkov a obchodný
podiel teda nepatrí do BSM. Za ukončenie nájmu v byte v obci F. Q. obdržala akontáciu, ktorú predtým
obaja manželia spoločne vložili vo výške 1.020,- Eur. Po dohode sa žalovaný odsťahoval do rodinného

domu súp. č. XXX, ktorý ešte nebol dokončený a ku ktorému si žalobkyňa žiadne vlastnícke práva
neuplatňovala, keďže si bola vedomá toho, že sa na jeho financovaní a výstavbe nijakým spôsobom
nepričinila. Žalovaný uviedol, že tento dom nepatrí do BSM, pretože ho vystaval len zo svojich výlučných
prostriedkov, ktoré získal darom od svojej matky vo výške 40.000,- Eur. Matka mu dala prostriedky
práve na výstavbu domu a výlučne z týchto prostriedkov dom aj postavil. Väčšinu prác na dome si robil

svojpomocne, keďže pracuje v oblasti stavebníctva. Peniaze, ktoré mu matka dala, si odložil doma v
hotovosti a z týchto peňazí realizoval stavbu domu, ako aj kúpu jeho zariadenia. O všetkom vedela aj
sestra žalovaného. Práce na dome začal robiť na jeseň 2011, po tom, ako mal finančné prostriedky. V
roku2011začal svýkopovýmiprácaminazákladochdomuatietozabetónoval,zabetónvobjeme30m3
a dopravu zaplatil 2.130,- Eur. Následne sa urobila armatúra, ležatá kanalizácia a potom boli práce na

dome prerušené. Po postavení základov domu v roku 2011 mal následne žalovaný úraz – komplikovanú
zlomeninu nohy, pričom následne bol PN a boli mu vyplácané len nízke nemocenské dávky. Následne
žalovaný začal na dome pracovať až na jeseň 2014 a v roku 2015. Uviedol, že zariadenie rodinného
domu takisto nepatrí do BSM, nakoľko to kupoval zo zvyšných peňazí, ktoré mu zostali z daru od
jeho matky. Súhlasí s tým, že do BSM patria hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie bytu v F., kde so

žalobkyňou predtým bývali a ktoré všetky zostali v jej dispozícii. A. G. M. nepatrí do BSM, do BSM
patrí len výťažok z jeho predaja vo výške 1.900,- Eur. Do BSM tiež nepatrí motocykel I., nakoľko tento
slúžil výlučne osobnej potrebe žalovaného a do BSM možno započítať jedine spoločné prostriedky, za
ktoré bol zakúpený vo výške 900,- Eur. Automobil F. XXX žalovaný predal za sumu 500,- Eur, nakoľko
mal pokazený motor, pričom súhlasí s tým, že do BSM patrí výťažok z tohto predaja. Pokiaľ sa týka

bankového účtu žalovaného, tento používal aj na prijímanie záloh na materiál, a preto by nemal byť
zahrnutý do BSM.
2.2. Pokiaľ sa jedná o darovaciu zmluvu, táto určite nie je sfalšovaná, podpísala ju matka žalovaného,
jeho sestra aj žalovaný. Rodičia žalovaného žili celý život skromne, nikam nechodili a celý život im
pomáhali. Matka si aj v súčasnosti dokáže ušetriť z jej dôchodku okolo 50,- Eur mesačne a tak to bolo

celý život. Obidvaja rodičia žalovaného celý život pracovali.
2.3. Pokiaľ žalovaný predložil doklady, resp. bločky týkajúce sa nákupu materiálu, jedná sa o materiál,
ktorý bol zabudovaný do rodinného domu. Pokiaľ boli niektoré doklady vystavené na spoločnosť E. C.
C., tieto následne tejto spoločnosti žalovaný uhradil v hotovosti. Popiera, že by sa žalobkyňa aktívne
podieľala na stavbe domu, chodila robiť len do záhrady. Neprispievala na výstavbu domu ani finančne,

všetko financoval výlučne žalovaný. Žalobkyňa v čase výstavby domu zarábala okolo 420,- Eur a
tieto minula na svoje potreby. Keďže od roku 2011 spolu nehospodárili, žalobkyňa ani nemala dôvod
investovať do rodinného domu žalovaného. Na stavbu si strany sporu nebrali žiadny úver ani pôžičku a
nemali žiadne svoje prostriedky, z ktorých by stavbu domu mohli realizovať.

3. Súd nariadil vo veci viacero pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
znaleckými posudkami, výsluchom žalovaného, svedkov a znalca.

4. Zo stavebného povolenia vydaného O. F. ako stavebným úradom zo dňa 15.07.2010 vyplýva, že ním
bola povolená stavba – rodinný dom – novostavba na pozemku K. parc. č. XXXX v k.ú. F., stavebníkom

ktorej bude E. B. a manželka A., bytom F. D. XXX. Z odôvodnenia vyplýva, že stavebníci podali dňa
22.03.2010 na obci F. žiadosť o vydanie stavebného povolenia tejto novostavby rodinného domu.5. Zo znaleckého posudku č. 315/2022 zo dňa 27.07.2022 znalca N. B. C. z odboru Stavebníctvo,
odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty
rodinného domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. F., ako aj pozemkov zapísaných na

LV č. XXX pre k.ú. F.. V zmysle posudku dátum rozhodujúci na zistenie stavebno-technického stavu
bol 14.07.2022 s tým, že nehnuteľnosti sa ohodnocujú ku dňu 14.07.2022. Po dohode počas obhliadky
medzi stranami sporu predmetom ohodnotenia neboli plot, komín, dlažba na terase, obvodové steny
altánku, vonkajšia omietka fasády v jednej polovici, v podkroví boli predmetom ohodnotenia len okná a
obvodovémúryačasťfasády,bezpodlahyapriečok.Zozáveruposudkuvyplýva,ževšeobecnáhodnota

rodinného domu súp. č. XXX a predmetných pozemkov je spolu zaokrúhlene 110.000,- Eur.

6. Z výpisu Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť E. C. C., IČO: XX XXX XXX, vznikla (bola
zapísaná do Obchodného registra) dňa 27.07.2011. Jediným spoločníkom od vzniku spoločnosti až do
súčasnosti je žalovaný E. B. s tým, že jeho vklad do základného imania spoločnosti bol vo výške 5.000,-
Eur. Žalovaný je súčasne po celú dobu existencie obchodnej spoločnosti jej jediným konateľom.

7. Zo znaleckého posudku č. 1/2023 zo dňa 31.01.2023 znaleckej organizácie A. R., C., z odboru
Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvia Oceňovanie a hodnotenie podnikov vyplýva, že úlohou
znaleckejorganizáciebolostanovenievšeobecnejhodnotyobchodnéhopodieluvobchodnejspoločnosti
E. C. C., IČO XX XXX XXX, na účel vyporiadania BSM. Znalecký posudok bol vypracovaný podľa stavu

tohto obchodného podielu ku dňu 20.07.2019. Zo záverov posudku vyplýva, že všeobecná hodnota
obchodného podielu žalovaného v spoločnosti E. C. C., reprezentujúca podiel 100 % na základnom
imaní tejto spoločnosti stanovená majetkovou substančnou metódou je 14.020,- Eur.

8. Z osvedčenia o evidencii a kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2014 vyplýva, že bola uzavretá medzi

predávajúcim S. B. a kupujúcim – žalovaným. Predmetom zmluvy bol motocykel I. J., dátum výroby
30.06.2003, červenej farby. V zmluve bol uvedený stav tachometra 27.000 km s tým, že motocykel sa
predáva s poruchou prednej vidle a ložiska okuliarov. Kúpna cena bola v zmluve uvedená vo výške
900,- Eur.

9. Z osvedčenia o evidencii a kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2019 vyplýva, že bola uzavretá medzi
kupujúcim E. C. C. a predávajúcim – žalovaným. Predmetom zmluvy bolo motorové vozidlo G. M., farba
strieborná šedá metalíza, rok výroby 2004. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.900,- Eur.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2020 vyplýva, že bola uzavretá medzi predávajúcim – žalovaným

a kupujúcim T. S.. Predmetom zmluvy bolo motorové vozidlo značky F. XXX, rok výroby 2006, šedej
metalízy. Vozidlo sa predáva za zostatkovú hodnotu 500,- Eur s poškodeným motorom.

11. Z bankového potvrdenia zo dňa 28.01.2022 vyplýva, že účtovný zostatok na bankovom účte
vedenom v F. H. C., A.. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom na žalobkyňu, ku dňu

22.07.2019 bol vo výške 520,62 Eur.

12. Z výpisu účtu žalovaného vedeného v F. H., A.. IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že
ku dňu zániku BSM strán sporu bol na tomto bankovom účte finančný zostatok vo výške 5.621,18 Eur.
Dňa 15.07.2019 bola na tento účet prijatá platba vo výške 2.000,- Eur od platiteľa N. U. s poznámkou

„platba materiál chata – B.“.

13. Z darovacej zmluvy datovanej dňom 17.10.2011 vyplýva, že bola uzavretá medzi darcom O. B., nar.
XX.XX.XXXX, a obdarovaným – žalovaným. Podľa zmluvy darca daruje obdarovanému finančný dar
vo výške 40.000,- Eur, ktorý uhradí v hotovosti pri podpise tejto zmluvy za účasti svedka – dcéry O.

P., nar. XX.XX.XXXX. Darca prehlasuje, že finančné prostriedky mal v hotovosti uložené u svojej dcéry
O. P., u ktorej boli uložené po smrti manžela darkyne V. B.. Darca tento dar daruje obdarovanému za
účelom jeho majetkového zvýhodnenia, nakoľko obdarovaný je jeho dieťaťom a tento plánuje stavať
rodinný dom. Darca aj svojmu druhému dieťaťu dcére O. P. ešte za života manžela V. B. darovali byt v H.
B., v ktorom darca býva. Takéto dary pritom darca považuje za rovnocenné. Zmluva obsahuje podpisy

darkyne O. B., obdarovaného E. B. a svedkyne O. P., u ktorej je uvedené, že týmto svedkyňa potvrdzuje
svojím podpisom, že darca pred ňou odovzdal obdarovanému finančnú hotovosť vo výške 40.000,- Eur.
Žiaden z podpisov nie je úradne osvedčený.14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12D/394/2009 súd zistil, že konanie
o dedičstve po otcovi žalovaného V. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, bolo uznesením zo dňa 17.06.2009
zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

15. Z oznámení Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec žalovaného V. B. nebol registrovaný v informačnom
systéme Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa od 03.01.1998, v Sociálnej poisťovni je
evidované jeho úmrtie XX.XX.XXXX. V období od 01.10.2001 do 23.04.2009 nie je evidovaný v
informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Matka žalovaného O. B. za obdobie rokov 2002- 2008

poberala starobný dôchodok v celkovej výške 542.927,- Sk (18.021,87 Eur), t.j. priemerne 214,55 Eur
mesačne (v decembri 2008 poberala starobný dôchodok vo výške 7.932,- Sk, t.j. 263,29 Eur). V roku
2009 poberala starobný dôchodok vo výške 281,60 Eur mesačne a po smrti manžela jej bol priznaný aj
vdovský dôchodok vo výške 98,10 Eur mesačne. V roku 2010 poberala starobný a vdovský dôchodok
spolu vo výške 391,30 Eur mesačne a v roku 2011 vo výške spolu 398,50 Eur mesačne.

16.1. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že pre
účely vyporiadania BSM je potrebné vychádzať v tomto prípade zo zásady parity, nakoľko v konaní
neboli zistené podmienky pre odchýlne stanovenie podielov. Aplikáciu disparity nemožno v danom
prípade odôvodniť väčšími zásluhami žalovaného o vytvorenie majetku. Žalobkyňa sa počas manželstva
riadne starala o maloleté deti, o domácnosť, udržiavala spoločné veci a podieľala sa na obstarávaní

spoločnej domácnosti. Svoje príjmy použila na domácnosť. Žalobkyňa sa podieľala aj na výstavbe
rodinného domu, vykonávala aj domáce práce, navarila, oprala a vždy bolo čisto. Ak by malo dôjsť
k vyporiadaniu BSM v súlade s princípom disparity, takáto modifikácia by mala byť predovšetkým na
prospech žalobkyne. Žalovaný počas manželstva v určitom čase nadmieru požíval alkoholické nápoje,
má cholerickú povahu, čo neprispievalo k harmonických vzťahom, ako aj to, že bol na žalobkyňu žiarlivý.

Výšku podielov manželov môžu ovplyvniť aj okolnosti, že člen rodiny sa dopúšťal násilného konania voči
ostatným členom rodiny.
16.2. Žiadala, aby súd neprihliadol k refundácii nákladov, resp. vyporiadanie investícií titulom daru.
Žalovaný nepreukázal, že by rodinný dom bol postavený z majetku jedného z manželov získaného na
základe daru. Dar, na ktorý odkazuje žalovaný, žalobkyňa spochybňuje ako celok. Predložená písomná

darovacia zmluva je podľa ich názoru neplatná, bola podpisovaná dodatočne, čo v konaní potvrdila
svedkyňa O. P., ako aj žalovaný. Majú za to, že táto bola účelovo naformulovaná tak, aby zmluva
mohla žalovanému v konaní pred súdom poslúžiť ako dôkaz o tom, že finančné prostriedky vo výške
40.000,- Eur na výstavbu rodinného domu nadobudol od svojej matky - darkyne. Pokiaľ by aj došlo k
faktickémudarovaniu,nebolažalovanýmpreukázanávôľadarkyne,čitietofinančnéprostriedkydarovala

len jednému z manželov alebo obom, keďže mali byť podľa žalovaného určené na výstavbu spoločného
rodinného domu. Pokiaľ žalovaný aj svedkyňa O. P. uviedli, že dar mali tvoriť celoživotné úspory rodičov,
tieto neboli predmetom dedičského konania po neb. V. B.. Rodičia boli poberateľmi pomerne nízkej
sumy dôchodku, ich ekonomická situácia nebola dobrá, aj na výmenu plastových okien si vzali pôžičku.
Jedinou priamou účastníčkou darovania mala byť O. P., ktorá je blízkou osobou žalovaného, ktorej

vierohodnosť výpovede žalobkyňa namieta. Žalobkyňa bola uvedená v stavebnom povolení týkajúcom
sa rodinného domu, ako aj v kúpnej zmluve, ktorou nadobúdali časť pozemku pri rodinnom dome.
16.3. Ohľadom hodnoty osobných motorových vozidiel a motocykla žalobkyňa poukázala na predložený
vývoja cien z internetových portálov. V súvislosti s predajom vozidla F. žiadali vychádzať z hodnoty jeho
výťažku.

16.4. Pokiaľ sa jedná o prikázanie jednotlivých vecí, resp. majetkových hodnôt do výlučného vlastníctva
jednotlivých strán, žalobkyňa zotrvala na tom, ako uvádzala v žalobe. Vypočítala, že zo strany
žalovaného by jej mala byť vyplatená na vyrovnanie podielov suma 67.651,- Eur. V prípade, že by súd
nevyporiadaval zariadenie rodinného domu ani zariadenie bytu, tak by nárok žalobkyne na vyrovnávací
podiel bol vo výške 66.151,- Eur.

17.1. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že
rodinný dom bol postavený z finančných prostriedkov, ktoré ako dar získal žalovaný od svojej matky.
Toto vyplýva z predloženej darovacej zmluvy, z výsluchu žalovaného, ako aj jeho sestry ako svedkyne.
K výsluchu samotnej darkyne, teda matky žalovaného, nemohlo dôjsť z objektívnych dôvodov zhoršenia

jej zdravotného stavu. Darované finančné prostriedky boli použité na výstavbu rodinného domu, o čom
žalovaný predložil príslušné doklady, resp. bloky na kúpu materiálu a vybavenia. Žalobkyňa počas
manželstva nedosahovala vysoký príjem, tento používala v podstate celosti na bežný chod domácnosti.
Žalovaný v dávnejšej minulosti požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a strany sporu počasmanželstva nemali dostatok vlastných prostriedkov, z ktorých by mohli vystavať rodinný dom. Strany
si nebrali žiadne úvery, resp. pôžičky a v ich BSM neexistovali žiadne prostriedky, ktoré by mohli
použiť na výstavbu. Takáto výstavba si najmä spočiatku vyžaduje zvýšené investície, ktoré strany sporu

ako vlastné prostriedky nemali. Predmetný finančný dar bol určený len pre žalovaného, čo vyplýva
z predloženej darovacej zmluvy, ako aj z výsluchu sestry žalovaného. V prípade daru sa jednalo o
celoživotné úspory rodičov žalovaného a okrem toho prostriedky, ktoré získali z predaja ich majetku v
minulosti. Tieto finančné prostriedky nebol dôvod predediť v dedičskom konaní po otcovi žalovaného,
nakoľkorodinamedzisebousadohodla,žedarovalipredtýmdcérenehnuteľnosťachcelibyťspravodliví,

preto tieto finančné prostriedky darovali žalovanému.
17.2. Na základe uvedeného majú za to, že predmetný rodinný dom nepatrí do BSM strán sporu, ale je
vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako to vyplýva aj z výpisu z príslušného listu vlastníctva. V prípade,
že by súd dospel k záveru, že dom je súčasťou BSM, žalovaný žiadal, aby súd vykonal započítanie
jeho výlučných prostriedkov, ktoré investoval do výstavby tohto rodinného domu a alternatívne tiež, aby
súd pristúpil k aplikácii princípu disparity, teda nerovnakému rozdeleniu podielov na BSM medzi strany

sporu, pokiaľ sa jedná o tento rodinný dom. Žalovaný sa v najväčšej miere podieľal na jeho výstavbe.
Nesúhlasil s tým, že by boli dané dôvody na zohľadnenie princípu disparity v prospech žalobkyne.
Žalovaný poprel, že by sa správal násilnícky, resp. že by žalobkyňa mala nejakú traumu, ktorá by
odôvodňovala zohľadnenie disparity v jej prospech. Pokiaľ by súd mal za to, že aj rodinný dom je
súčasťou BSM, tento by mal byť prikázaný žalovanému a súd by mal vychádzať z hodnoty, ktorú strany

medzi sebou ustálili v priebehu konania, teda u všetkých nehnuteľností spolu vo výške 100.000,- Eur.
17.3. Žalovaný má za to, že do BSM strán sporu nepatrí ani motocykel Kawasaki, nakoľko ho
nepoužívala rodina ako spoločný dopravný prostriedok, ale tento slúžil výslovne ako hobby žalovaného.
V rámci vyporiadania BSM by sa mala zohľadniť len náhradová pohľadávka vo výške 900,- Eur, ktorá
bola použitá na jeho kúpu z prostriedkov BSM. Pokiaľ sa jedná o motorové vozidlá G. A. F., tieto v čase

vyporiadania už neexistovali ako súčasť BSM, preto by mal byť vyporiadaný len výťažok z ich predaja, v
prípade G. 1.900,- Eur, v prípade F. 500,- Eur, čo žalovaný doložil príslušnými zmluvami, ako aj inzerátmi
s tým, že F. bol poruchový.
17.4. Obchodná spoločnosť E. C. C. bola založená z výlučných prostriedkov žalovaného, v čase keď
manželstvo medzi stranami nebolo dobré, hospodárili každý samostatne, a preto obchodný podiel v tejto

spoločnosti by nemal patriť do BSM. Pokiaľ by súd mal iný názor, navrhli tento prikázať žalovanému.
17.5. U hnuteľných vecí, teda zariadenia domácnosti, pri ich vyporiadaní a určení zostatkových hodnôt je
potrebné počítať s ich opotrebovaním v priebehu času s prihliadnutím na čas ich kúpy, a teda vychádzať
z ich aktuálnej hodnoty.
17.6. U bankových účtov by z prostriedkov na účte žalovaného mala byť vylúčená suma 2.000,- Eur,

u ktorej je uvedené ako identifikácia platba na zakúpenie materiálov poskytnutá treťou osobou. Táto
netvorí prostriedky BSM strán sporu.

18.1.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žepokiaľbymuzostranymatkynebolposkytnutýpredmetnýdar,
tak by nemali z čoho postaviť rodinný dom. Žalobkyňa pracovala ako kuchárka, žalovaný nevie presne

koľko zarábala, odhaduje približne 500,- Eur. Vedeli z ich príjmov ísť raz ročne na nejakú dovolenku
v hodnote napr. 1.000,- Eur, ale určite nedosahovali taký príjem, aby dokázali len z ich príjmov stavať
rodinný dom.
18.2. Od jeho matky sa jednalo sa o finančný dar vo výške 40.000,- Eur, boli to celoživotné úspory jeho
rodičov. Tieto použil na nákup materiálu na stavbu domu, ktorý inak stavali svojpomocne so synom, len

s určitými činnosťami mu bol pomôcť známy. Darovacia zmluva bola spísaná dodatočne asi 2-3 mesiace
po tom, ako mu peniaze boli odovzdané. Bolo to na podnet jeho sestry. Matka mala taký trezorík, resp.
kufrík, kde si drží cennosti a rôzne dokumenty. Po smrti otca tento kufrík dala matka sestre žalovaného,
nevie presne kedy. Otec zomrel v apríli 2009. Kľúč od tohto kufríka vždy mala len matka. Žalovaný
nevedel, či do predmetného darovania jeho matka s kufríkom nejako nakladala, či si z neho vyberala

alebo vkladala. Sestra žalovaného bola prítomná pri odovzdaní týchto peňazí, pričom po nejakých 2-3
mesiacoch po tomto odovzdaní prišla sestra s tým, že by mali k tomu spísať zmluvu. Bolo to z dôvodu,
aby sama sestra bola chránená, resp. ona dostala určitý strach, nakoľko matka aj v tom čase mala
občas psychické problémy, resp. výpadky, tak aby sa nepovedalo, že napr. sestra tieto peniaze zobrala.
Zmluvu v podstate vypracoval žalovaný, našiel vzor na internete, kde prepísal ich údaje a podpísalo sa

to u nich doma. Dátum uvedený v zmluve 17.10.2011 je dátum, kedy reálne mu boli odovzdané peniaze,
samotná zmluva bola podpísaná až po uvádzaných 2-3 mesiacoch neskôr, pričom v nej bol uvedený
spätný dátum jej podpisu. Podpisy na zmluve neboli úradne overené. Rodičia žalovaného žili celý život
skromne, celý život manuálne pracovali a peniaze si poctivo zarobili, nechodili na žiadne dovolenky, lenpomáhali svojim deťom. Dávnejšie, ešte za koruny predali rodinný dom v centre, keď sa sťahovali na
W.. Nejaké ďalšie peniaze dostal otec v súvislosti s rodinným domom v B. H., kde potom bývala už len
otcova sestra. Peňažné prostriedky tvoriace predmetný dar neboli predmetom dedenia po smrti otca

žalovaného. Boli to peniaze jeho rodičov, on so sestrou si nič z toho nenárokovali. Otec žalovaného
pracoval ako závozník, chodil na nákladnom aute pre ČSAD. Matka pracovala ako kuchárka v škole.
K ich príjmom sa žalovaný nevedel vyjadriť. V súvislosti s výmenou okien si jeho rodičia brali úver, resp.
mala sa zatepľovať bytovka a bolo im umožnené, aby tieto okná zaplatili v splátkach, pričom matka
žalovaného vtedy povedala, že ona síce peniaze má, ale že to platenie v splátkach je výhodné, a preto

to využijú, napriek tomu, že tam trochu preplatili. Keď v roku 2009 došlo k zmene meny zo SK na EUR,
tieto úspory boli vymeniť za eurá obidvaja rodičia žalovaného, nevie v ktorej banke. Bolo to niekedy
v roku ešte 2008, otec mal už určité zdravotné problémy, ale v tom čase ešte bol schopný toto vyriešiť
a až následne v roku 2009 sa mu zhoršil zdravotný stav a zostal ležiaci.
18.3. K poskytnutiu predmetného daru došlo tak, že žalovaný bol doma, prišla za ním jeho matka so
sestrou, ktorá bývala nižšie, aby prišiel ku nim dolu. Matka mu povedala, že mu chce dať nejaké peniaze,

pretože byt, ktorý mali s otcom, prepísali na sestru a že sa tak dohodli ešte s otcom. Tieto peniaze mu
skôr matka nedávala, nakoľko sa aj bála, že by ich mohol prepiť, nakoľko v čase predtým v minulosti
mal s tým určité problémy. Väčšinou to boli 100-eurovky, bola to hrča peňazí, odhaduje v hrúbke 5-7 cm,
boli zviazané gumičkou, zabalené v mikroténovom sáčku. Po darovaní mal žalovaný peniaze schované
v reproduktore gramorádia, ktoré má ako pamiatku. Používal ich vždy, keď sa kupoval nejaký materiál

v súvislosti so stavbou domu. Tento materiál vždy platil v hotovosti. Po darovaní sa jeho matka zaujímala
o to, ako s peniazmi žalovaný naložil, rozprávala sa často o tom aj s ich dcérou, vždy sa tešila, že stavajú
dom. Niekoľkokrát do týždňa žalovanému volala, že ako pokročili, čo urobili, chodila sa aj pozerať na F.,
aby videla v akom stave je stavba. Rodinný dom začali stavať v roku 2014, pokračovali v roku 2015, v
roku 2016 sa riešilo vnútro a v roku 2018 bola kolaudácia spodnej časti.

18.4. Ohľadom spolužitia počas manželstva žalovaný uviedol, že so žalobkyňou sa dali dohromady
vroku1996,potomakoukončilvojenskúslužbu.Presťahovalisadorodinnéhodomukmatkežalobkyne,
ktorá ich v roku 1997 vyhodila. Následne bývali na W. u kamaráta. Potom sa im narodila spoločná dcéra,
vychovávali obe deti, pričom žalovaný má dobrý vzťah a berie ako svojho aj syna žalobkyne E.. Neskôr
žili v nájme v obecnej bytovke na F., kde podľa zmluvy bolo pôvodne, že po nejakých 20-30 rokoch im ten

byt mal aj zostať, resp. mali ho odkúpiť za 1,- Sk, k čomu nakoniec nedošlo, pretože zmluvy sa nejako
zmenili. Do roku 2010 žili na F.. Je pravdou, že v tom čase žalovaný vo väčšom rozsahu pil. Žalobkyňa
podala vtedy návrh na rozvod, avšak ustáli to, zúčastnili sa aj psychologického poradenstva. V roku 2011
sa žalobkyňa vrátila domov a žili dá sa povedať v pohode, akurát jej podmienka pri návrate bola, že si
budú každý hospodáriť so svojimi peniazmi, s čím žalovaný súhlasil. Starali sa o domácnosť, žalovaný

väčšinou robil nákupy, platil nájom, žalobkyňa platila elektrinu, mali to podelené. Dá sa povedať, že
medzi rokmi 2011 až 2019 žili ako normálna rodina s určitými drobnými problémami ako v každých
rodinách. Chodili aj na výlety a dovolenky, ktoré financoval väčšinou žalovaný, pretože zarábal viac
ako manželka, avšak aj ona prispela, tiež prispievala na nákup a podobne. Žili v spoločnej domácnosti
aj s obidvomi deťmi. V apríli 2019 sa začali výraznejšie hádať a asi po dvoch týždňoch sa žalobkyňa

odsťahovala k svojej sestre a krátko na to v máji 2019 sa žalovaný odsťahoval do rozostavaného domu
v F.. V júni 2019 sa rozviedli. Po rozvode, asi v septembri 2019 sa žalobkyňa vrátila do spoločnej
domácnosti do toho domu v Prenčove, pričom žili ešte v spoločnej domácnosti asi do februára 2020,
kedy sa odsťahovala už úplne.

19. Svedkyňa O. P., sestra žalovaného na pojednávaní uviedla, že peniaze ich rodičov boli uložené
v jej domácnosti, ktorú viedla spolu s bývalým manželom, pričom matka ich následne chcela darovať
jej bratovi - žalovanému. Tieto peniaze boli do smrti otca uložené u rodičov, potom sa matka bála, že
u seba má v byte veľký obnos peňazí. Boli v takom trezoríku, od ktorého kľúč mala a má len matka. Otec
zomrel v apríli 2009 a matka jej kufrík odovzdala približne pol roka na to. O tom, že kufrík je uskladnený

u svedkyne, vedela len ona, jej bývalý manžel a žalovaný. Vedeli, že žalovaný chce stavať dom a matka
povedala, že mu peniaze dá v súvislosti s budovaním základov tohto domu. Peniaze boli žalovanému
odovzdané v roku 2011. Približne po troch mesiacoch neskôr svedkyňa hovorila, že by bolo dobré, aby
mali na to aj nejaký papier o tom, že tie peniaze boli odovzdané, keďže boli uskladnené predtým u nej
doma. Preto našli na internete nejakú zmluvu a dátum na ňu sa dával spätne ku dňu odovzdania tých

peňazí. Svedkyňa vedela, čo je v tom kufríku, ktorý bol u nej uskladnený, riešili to s matkou v čase, keď
ho matka dávala ku svedkyni po smrti otca. Nevie presne aké tam boli cennosti, avšak vie, koľko tam bolo
peňazí. O tom sa s rodičmi rozprávala. Vie, že tam bolo 40.000,- Eur, čo je vlastne tá suma, ktorá bola aj
darovaná bratovi - žalovanému, bola zagumičkovaná v sáčku. Myslí, že to boli 100-eurovky, kôpka hrubá7-8 cm. Pri darovaní boli prítomní len traja - svedkyňa, jej brat - žalovaný a ich matka. Tieto peniaze boli
žalovanému odovzdané u svedkyne v byte, na adrese F. D. XXX na I. poschodí, v tom čase žalovaný
býval v tej istej bytovke na III. poschodí. Žalovaný vedel o tom, že matka má tieto peniaze uskladnené

u svedkyne, bavili sa o tom aj s rodičmi. Keď začal hovoriť, že chce stavať dom a začal sa pripravovať
na stavbu, vtedy matka hovorila, že mu tie peniaze daruje s poukazom aj na to, že svedkyni rodičia asi
v roku 1997 darovali byt, v ktorom matka doteraz býva. Tieto peniaze rodičov neboli predmetom dedenia
po otcovi, boli uložené doma, ako rodina nemali potrebu to riešiť v dedičskom konaní. Vie, že rodičia si
brali úver v súvislosti s výmenou okien. Čo mali odložené, to nikdy nečerpali a ukladali si ako zásobu,

hovorili, že pokiaľ budú deti potrebovať. Preto si zobrali úver aj za cenu toho, že to čiastočne preplatia.
Otec poberal dôchodok okolo 500-600 Eur, matka teraz poberá dôchodok približne 450,- Eur. K príjmom
rodičovsavyjadriťnevie.OtecnaposledypracovalakostrážnikvČSAD,predtýmrobilzávozníkaamatka
celý čas pracovala v kuchyni. Otec mal ešte nejaké peniaze z predaja jeho rodičovského domu, okrem
toho rodičia neustále šetrili. Vie, že žalovaný mal darované peniaze nejaký čas uložené doma a následne
ich použil pri budovaní základov toho rodinného domu, ktorý stavali spolu so synom. Pokiaľ svedkyňa

vie, žalobkyňa sa na stavbe domu podieľala minimálne. Po darovaní peňazí matka zakaždým volala
bratovi alebo jeho dcére W., aby sa informovala, čo spravili nové na dome, vždy ju to zaujímalo. Nevie
sa vyjadriť, pokiaľ vyšli žalovanému tie peniaze, čo sa týka stavby domu. Čo sa rozprávali, je možné, že
za ne celý dom aj zakryl. Nevie sa vyjadriť k nákupu nejakého vnútorného vybavenia a podobne.

20. Svedok E. P., bývalý švagor žalovaného na pojednávaní dňa 22.08.2023 uviedol, že so sestrou
žalovaného sú rozvedení tri roky. Vie, že bývalá svokra mala u nich v domácnosti uložený taký starý
trezorík. Svedok ho raz našiel v spálni, pýtal sa na to manželky, ktorá mu hovorila, že si to tam uložila
jej matka, že tam má uložené nejaké zlato, šperky a peniaze, avšak nevie sa vôbec vyjadriť k obsahu,
čo tam bolo. Nevie sa vyjadriť odkedy tento kufrík bol v ich domácnosti. Manželka mu hovorila, že jej

matka dala jej bratovi nejaké peniaze, avšak nevie koľko to bolo, ani kedy. To, že sa u nich v domácnosti
nachádza spomínaný kufrík, svedok zaevidoval zhruba v tom období, keď švagor - žalovaný začal stavať
dom, možno v rokoch 2011-2012. Jemu s bývalou manželkou svokrovci určite nepomáhali, resp. nevie
o tom. Dávali nejaké peniaze pri príležitosti sviatkov, ale nejednalo sa o veľké sumy. K majetkovým
pomerom svokrovcov sa vyjadriť nevie.

21. Svedok E. C., syn žalobkyne a nevlastný syn žalovaného na pojednávaní uviedol, že rodičia mali
zo začiatku spoločný rozpočet. Po tom, ako odišli preč a následne sa vrátili do spoločnej domácnosti,
tak už mali oddelený rozpočet. Odišli s mamou – žalobkyňou asi v roku 2011, následne sa vrátili do
spoločnej domácnosti s otcom. Počas ďalšieho spolužitia, pokiaľ vie, žalobkyňa platila elektrinu a urobila

sem-tam nejaký nákup, avšak keď všetko toto poplatila, tak jej už z platu veľmi nevychádzalo na nič
ďalšie. Nemá pocit, že by sa žalobkyňa odmietala podieľať na starostlivosti o domácnosť, myslí si, že
keby mala vyšší príjem tak by prispela viac. Rodinný dom skoro stále stavali svedok so žalovaným.
Žalobkyňa tam občas prišla pozametať. Žalobkyňa natierala nejaké dosky, ale väčšinou ich natieral
a ostatné práce robil svedok so žalovaným. Výstavba domu začala, keď mal svedok asi 17-18 rokov, keď

ráta od základov, tak menej. Dlho boli rozrobené základy domu, asi 3 roky sa tam po rozrobení týchto
základov nič nerobilo. Myslí si, že tam bol problém s tým, že starostka tam začala stavať a nejako im
zahradila prístup k tomu pozemku, teda nemohli kvôli tomuto pokračovať v stavbe. Potom sa spravila
platňa a stavalo sa ďalej. Čo sa týka financovania výstavby, vie, že žalovaný mal niečo našetrené zo
svojich robôt. Inak v podstate svedok nevedel ohľadom týchto okolností nič bližšie počas výstavby. Len

teraz ku koncu sa dozvedel, že poskytla na stavbu financie starká. Rozprávali sa o tom so žalovaným
a tak sa dozvedel, že niektoré peniaze boli od starkej, čo mali našetrené starí rodičia. Nevie o tom, že
by strany sporu mali nejaký úver. Skôr sa k tomu pristupovalo systémom, že sa našetrí. V súčasnosti
sa svedok s matkou, teda žalobkyňou nestretávajú, nepíšu si. Keď bol maloletý, mal k nej vzťah dobrý,
normálny. Vzťah sa zhoršil za posledné roky, ako odišla, rozpredala byt, kde predtým bývali. Počas

spolužitia v spoločnej domácnosti väčšinou varila žalobkyňa, aj sa s ním učila do školy. Niekedy sa s ním
učil aj žalovaný. Žalobkyňa cez víkend upratovala byt, tiež prala. Pokiaľ hovoril, že rodičia mali rozdelený
rozpočet, prišla s tým žalobkyňa. Napríklad vie, že žalovaný mal ušetrené nejaké peniaze z Talianska,
ktoré žalobkyňa minula na domácnosť, vtedy mal 14 alebo 15 rokov. V podstate všetky peniaze sa dávali
do domácnosti.

22. Svedkyňa W. B., dcéra strán sporu na pojednávaní uviedla, že nevie odkiaľ by žalobkyňa investovala
do domu, resp. spoločných vecí, keď zarábala možno 500,- Eur. Je pravdou, že keď bývali všetci ako
rodina v spoločnej domácnosti, tak keď dostala žalobkyňa výplatu, spravila veľký nákup. Okrem tohochodila priebežne aj na menšie nákupy na dedine. Rodičia mali rozdelenú kasu, preto sa žalobkyňa
sťažovala, že jej žalovaný neprispeje, alebo nedá nejaké peniaze, napríklad že jej nenatankoval
a podobne. Svedkyni platili internát na polovicu, vreckové posielali raz jeden, raz druhý. Vie, že

žalobkyňa v domácnosti platila elektrinu, žalovaný platil nájom. Pokiaľ sa jedná o ten dom, starká už
dávno hovorila, že byt na W. zostáva krstnej a že žalovanému dala nejaké peniaze. Starká potom aj
volávala a pýtala sa často svedkyne, že ako pokračuje žalovaný v stavbe domu. Svedkyňa bola vtedy na
strednej škole. Vtedy jej starká hovorila, že keď krstnej dali byt, tak že žalovanému už nemajú čo dať, tak
mu dajú hotovosť. Starká sa aj pýtala, že či žalovaný má peniaze ešte na stavbu domu, že či mu stačia.

Starká jej nehovorila, kedy mala dať žalovanému tento dar. Svedkyňa sa o to viac nejako nezaujímala.
Dom staval žalovaný s bratom svedkyne. Keď bola ešte na základnej škole, urobili sa základy. V roku
2011 žalovaný spadol na motorke, preto vie, že sa aj bál dávať do toho vtedy nejaké peniaze z dôvodu
svojho zdravotného stavu. Potom sa pokračovalo v stavbe asi v roku 2014. V tom čase ona už odišla na
internát. Vie, že brat prispel finančne na stavbu podkrovia, aby tam mohol bývať, tiež napríklad schody
platili na polovicu žalovaný a brat svedkyne. Keď sa rodičia definitívne rozišli, tak žalovaný odišiel bývať

do tohto rodinného domu a zariadil si ho sám. Žalobkyňa sa tiež podieľala na výstavbe domu, spolu
so svedkyňou natreli dosky, tiež tam žalobkyňa pozametala. Do rozvodu rodičov žili v podstate ako
normálnarodina.Jepravdou,žežalovanývminulostidosťpíjaval,alevroku2011stýmprestal.Predtým,
keď bol opitý, stávalo sa, že aj kričal, nadával. Inak ako rodina chodili na dovolenky, ktoré platil žalovaný.
Žalobkyňa sa starala o to, aby mali čo do úst. Čo žalobkyňa zarobila, použila na domácnosť a okrem toho

na nejaké svoje veci, ako napríklad kaderníčku. Žalobkyňa počas ich spolužitia ako rodiny vykonávala aj
domáce práce, navarila, oprala, vždy bolo čisto. Spoločne si rozdeľovali úlohy v rámci upratovania bytu.

23. Svedkyňa A. N. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej neterou, mali dobrý vzťah a stretávali
sa, kým neodišli na F.. Boli v kontakte, kým strany sporu bývali v H. B., bolo to možno v čase, keď E.,

teda syn žalobkyne mal 3 alebo 4 roky. V tom čase často musela chodievať do ich domácnosti a vie, že
žalovaný býval agresívny, aj videla ako dal žalobkyni zaucho a zaliala ju krv. Počas rokov 2011 až 2019
bola raz pozvaná do F. zo strany žalobkyne na grilovanie. V domácnosti strán sporu bola niekoľkokrát.
Žalovaný chodil do práce, žalobkyňa mala tiež svoju prácu, robila v kuchyni. Okrem toho sa starala o dve
deti, chodila s nimi von, upratovala a vykonávala normálne domáce práce.

24. Svedkyňa A. A., sestra žalobkyne na pojednávaní uviedla, že v minulosti sa viackrát stalo, že
žalobkyňa bola u nich, keď utiekla od žalovaného, že ju bil. Keď sa po podaní prvého návrhu na
rozvod manželstva žalobkyňa vrátila do spoločnej domácnosti k žalovanému, tak svedkyňa ju sporadicky
navštevovala v čase, keď žalovaný nebol doma. Žalobkyňa sa starala o deti, učila sa s nimi. Z jej pohľadu

si strany sporu nežili nejako zle, chodili na dovolenky. Na rozpočte domácnosti sa strany z pohľadu
svedkyne podieľali rovnako. Keď prišla výplata, tak išla žalobkyňa urobiť veľký nákup. Pokiaľ sa jedná
o výstavbu rodinného domu, od žalobkyne vie, že natierala napríklad dosky, varila chlapom a podobne.

25. Svedok V. X., bratranec žalovaného na pojednávaní dňa 05.12.2023 uviedol, že počas manželstva

strán sporu bol postavený rodinný dom v obci Prenčov, bolo to možno 10 až 12 rokov spätne. On
chodieval vypomáhať pri hrubej stavbe tohto domu, keď sa robili základy, múry a podobne. Pokiaľ sa
jedná o financovanie výstavby, niečo sa bavili vtedy so žalovaným. Boli raz u jeho rodičov na kávu s tým,
že niečo sa tam dohadovali. Žalovaný hovoril, že by chcel stavať dom, ale že nemá na to peniaze, vtedy
mal aj zlomenú nohu. Jeho mama mu povedala, že mu môže požičať na to nejaké peniaze. Svedok

vie, že aj sestre žalovaného dali predtým byt jeho rodičia. Pokiaľ mu mama nejaké tieto peniaze dala,
tak by sa potom mohlo stavať z nich, ale nevie, pokiaľ tie peniaze by vydržali, resp. aká časť by sa za
ne dokázala postaviť. Myslí si, že žalovaný peniaze dostal, lebo dom sa začal stavať. Pri odovzdaní
nejakých peňazí od matky žalovaného žalovanému svedok nebol. K finančným pomerom strán sporu
sa svedok do detailu vyjadriť nevie. Vie, že žalovaný podnikal.

26. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednémuz manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne

uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.
Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo
dňa 03.07.1999 a toto bolo právoplatne rozvedené ku dňu 20.07.2019. Týmto dňom zaniklo aj
ich bezpodielové spoluvlastníctvo podľa § 148 ods. 1 OZ. Nakoľko k vyporiadaniu zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nedošlo, dňa 07.09.2020 (teda v lehote do 3 rokov v zmysle
§ 149 ods. 4 OZ) podala žalobkyňa žalobu na vyporiadanie BSM.

28. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou a demonštratívnym
výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

umožňuje súdu, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravil čo najspravodlivejšie v
súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súd pri vyporiadaní BSM môže
teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143. Predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo
existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Táto doba je

rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih,
keď dôjde k zániku BSM, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho
hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva.
Z ust. § 150 OZ pre vykonanie vyporiadania BSM vyplývajú tieto zásady: a) Základnou zásadou je, že
podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré

umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.). b) Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný
majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený
(samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov

a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky,
ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada
(môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. c) Pri vyporiadaní sa prihliadne aj
na potreby maloletých detí, čo sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané

jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva, najmä v súvislosti s tým, či na čas po rozvode
mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy. d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere
zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom

prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby, ak je ich hodnota vyššia,
než jeho podiel na spoločnom majetku, mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému
manželovi v peniazoch.

29. Základnou spornou otázkou v prejednávanej veci, od ktorej vyriešenia záviselo do značnej miery

rozhodnutie o všetkých ostatných čiastkových otázkach, bola existencia tvrdeného finančného daru vo
výške 40.000,- Eur žalovanému zo strany jeho matky O. B., ku ktorému malo dôjsť dňa 17.10.2011.
Žalovaný s poukazom na tento dar následne tvrdil, že predmetný rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. F.
nepatrí do BSM strán sporu, nakoľko mal byť vystavaný výlučne za prostriedky žalovaného získanétýmto darom. Žalobkyňa v priebehu konania existenciu takéhoto daru spochybňovala. Súd ohľadom
tejto spornej skutkovej otázky vykonal rozsiahlejšie dokazovanie. Na základe vyhodnotenia vykonaných
dôkazov súd uveril tvrdeniu žalovaného, že mu zo strany jeho matky bol poskytnutý počas manželstva

finančný dar v súvislosti so stavbou rodinného domu, avšak výsledky dokazovania viedli k ustáleniu jeho
menšej výšky oproti tvrdeniu žalovaného, konkrétne súd túto výšku ustálil na sumu 15.000,- Eur.
30. Z výsluchov svedkov a predložených listinných dôkazov mal súd preukázanú samotnú skutočnosť,
že žalovanému jeho matka v roku 2011 poskytla určité peňažné prostriedky v súvislosti s plánovanou
výstavbou rodinného domu. Okrem svedkyne O. P., sestry žalovaného, ktorá mala byť prítomná pri

samotnom darovaní, takéto darovanie vyplýva aj z výpovede svedkyne W. B., nar. XXXX, dcéry strán
sporu, ktorú súd považoval za hodnovernú. Táto uviedla, že keď bola ešte na základnej škole, robili
sa základy rodinného domu, čo zodpovedá zhodnému tvrdeniu strán, že základy sa robili v roku 2011
(svedkyňa mala v tom čase 13 rokov). Následne sa v stavbe pokračovalo v roku 2014, keď chodila na
strednú školu, čo zodpovedá aj dátumom v žalovaným predloženým dokladoch o nákupe stavebných
materiálov (faktúra z 28.10.2011 (č.l. 84) za 30 m3 betónu, následne ďalšie doklady počnúc dokladom

z 30.08.2014 (č.l. 80) za materiály ako cement a betonárske kari siete). Svedkyňa W. B. uviedla, že jej
stará mama (matka žalovaného) jej v tom čase, keď chodila na strednú školu, často volávala a pýtala
sa, ako pokračuje žalovaný v stavbe domu. Uviedla, že v tom čase jej stará mama aj povedala, že keď
krstnej (sestre žalovaného) dali byt, tak že žalovanému dali hotovosť, pričom sa jej stará matka aj pýtala,
či žalovaný má ešte peniaze na stavbu domu, či mu stačia. Existenciu darovania určitej peňažnej sumy

žalovanému možno vyvodiť aj z výpovede svedka V. X. o stretnutí, na ktorom sa zúčastnil, kde žalovaný
hovoril, že by chcel stavať dom, ale že nemá na to peniaze, vtedy mal aj zlomenú nohu (úraz nohy mal
žalovaný dňa 24.06.2011, ako vyplýva z lekárskej správy na č.l. 407 spisu). Matka žalovaného mu vtedy
podľa svedka povedala, že mu môže požičať na to nejaké peniaze, pričom svedok potvrdil, že následne
sa reálne začalo s výstavbou domu.

31. Súd teda považoval za hodnoverne preukázané, že k poskytnutiu určitej peňažnej čiastky
žalovanému zo strany jeho matky na účely výstavby rodinného domu skutočne v roku 2011 došlo.
Výška tohto daru 40.000,- Eur však hodnoverne preukázaná nebola. Túto výšku mala preukazovať len
výpoveď sestry žalovaného O. P., ktorá mala byť prítomná pri jej odovzdaní dňa 17.10.2011, o čom
podľa zhodných tvrdení svedkyne a žalovaného mala byť o niekoľko mesiacov neskôr dodatočne

spísaná aj predložená písomná darovacia zmluva, v ktorej podpisy účastníkov, resp. svedkyne nie sú
úradne overené, t.j. nemožno z nej zistiť, kedy reálne mala byť spísaná a podpísaná. Aj s poukazom
na skutočnosť, že u tejto svedkyne sa jedná o sestru žalovaného, s ktorým majú dobré vzťahy, súd
vo vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi nepovažoval výšku daru 40.000,- Eur za dostatočne
preukázanú. Súd vzal do úvahy, že žalovaný skutočne prvýkrát okolnosť predmetného darovania

spomenul až vo vyjadrení k žalobe o vyporiadanie BSM, takisto skutočnosť, že strany spolu od roku
2011 (keď obnovili spolužitie po späťvzatí prvého návrhu na rozvod) až do roku 2019 žili v spoločnej
domácnosti, pričom aj z výsluchov ich detí vyplynulo, že v podstate žili ako normálna rodina, vrátane
spoločnýchvýletov,dovoleniekapod.Nazákladeuvedenéhosúdnepovažovalzadostatočneuveriteľné,
aby o finančných prostriedkoch vo výške 40.000,- Eur počas takého dlhého obdobia nemala vedomosť

žalobkyňa a v podstate v konkrétnostiach ani žiadne z detí strán sporu. Tiež z dokazovania vyplynulo,
že rodičia žalovaného skutočne v produktívnom veku nikdy nevykonávali prácu, ktorú by bolo možné
považovať za nadpriemerne výnosnú a bolo by možné očakávať výraznejšiu tvorbu úspor, keď otec
žalovaného pracoval ako závozník, resp. strážnik a matka ako kuchárka. Bolo zistené, že počas obdobia
rokov 2002 až 2008 poberala matka žalovaného starobný dôchodok v priemernej výške 214,55 Eur

mesačne, spolu mala z dôchodku príjem za uvedené obdobie cca 18.000,- Eur, ktorý museli spolu
s manželom používať aj na živobytie a svoje potreby. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy v súvislosti
s prechodom meny na eurá v roku 2009 (teda relatívne krátko pred samotným darovaním), že rodičia
žalovaného by museli mať našetrenú sumu na úrovni cca 1.000.000,- Sk, čo sa s prihliadnutím na
hodnotu peňazí v uvedenom období a napr. na výšku dôchodku matky žalovaného v decembri 2008 na

úrovni 7.932,- Sk javí neprimerané. Otec žalovaného pritom krátko po tejto zmene meny v apríli 2009
zomrel. Tvrdenia o tom, že rodičia žalovaného mali získať prostriedky aj z predaja, resp. vyporiadania
rôznych (napr. rodičovských) nehnuteľností, zostali len v náznakoch a neboli konkrétnejšie preukázané.
Je potrebné konštatovať, že nie je vylúčené, že aj osoby s nižším príjmom si vedia skromným životom
tvoriť úspory, ktoré môžu využiť aj na darovanie svojim deťom, avšak s poukazom na všetky okolnosti

súd neuveril, že v roku 2011 mohla výška predmetného daru dosahovať 40.000,- Eur.
32. Za daných okolností súd s prihliadnutím aj na spravodlivé riešenie veci ustálil výšku predmetného
daru na 15.000,- Eur, nakoľko ju bolo možné vyvodiť z vykonaného dokazovania. Z výpovedí svedkov
O. P. a W. B. totiž možno vyvodiť, že peniaze boli žalovanému poskytnuté na stavbu základov (akouviedla svedkyňa O. P.), resp. hrubej stavby rodinného domu, keď aj v priebehu rokov 2014-2015, počas
strednej školy svedkyne W. B., sa matka žalovaného informovala o tom, ako stavba pokračuje a či mu
peniaze ešte stačia. Svedok V. X. tiež hovoril, že chodieval vypomáhať pri hrubej stavbe domu, keď

sa robili základy, múry a podobne. Z predložených dokladov o nákupe stavebných materiálov potom
možno vyvodiť, že vo fáze budovania základov (2011) a hrubej stavby (2014-2015) bola vynaložená na
stavbu práve suma cca 15.000,- Eur. Jedná sa o doklady z 28.10.2011 v sume 2.628,- Eur za betón (č.l.
84); z 30.08.2014 v sume 536,64 Eur za cement, betonárske kari siete (č.l. 80); z 12.11.2014 v sume
1072,80Eurzabetón(č.l.83);z05.05.2015vsume3.660,-Eurzastavebnérezivo(č.l.82);z12.05.2015

v sume 897,28 Eur za PORFIX (č.l. 63pv); z 12.05.2015 v sume 2.434,78 Eur za PORFIX (č.l. 64);
z 15.06.2015 v sume 136,51 Eur za izoláciu základovej dosky (č.l. 80); z 22.06.2015 v sume 281,28 Eur
za izoláciu, PVC rúry (č.l. 80pv); z 27.07.2015 v sume 954,43 Eur za PORFIX (č.l. 64); z 27.11.2015
v sume 934,22 Eur za fólie, preklady, lepiacu maltu (č.l. 64pv); z 01.12.2015 v sume 1724,65 Eur za
škridle (č.l. 85-87). Z dokladov vyplýva, že v stavbe domu sa následne pokračovalo v zásade až na jar
2017, pričom sa začal robiť interiér (elektromateriál, liate podlahy, podlahové kúrenie...). Aj na základe

uvedenej prestávky v stavbe možno vyvodiť, že bolo potrebné našetriť peňažné prostriedky na ďalšiu
fázu stavby. Aj svedok E. C., ktorý inak podľa svojej výpovede získal o predmetnom dare informácie
len od samotného žalovaného s väčším časovým odstupom, uviedol, že o financovaní stavby domu, na
ktorej sa podieľal, nemal veľmi informácie a vychádzal skôr z toho, že sa našetrí.
33. Vyhodnotením vyššie opísaných výsledkov dokazovania vo vzájomných súvislostiach súd teda

mal preukázaný peňažný dar v prospech žalovaného zo strany jeho matky vo výške 15.000,- Eur
počas manželstva, ktorý pre účely rozhodovania súd započítal ako vnos žalovaného z jeho výlučných
prostriedkov do majetku patriaceho do BSM strán sporu.

34. Medzi stranami nebolo sporné, že do masy BSM patria nehnuteľnosti – pozemky zapísané na

LV č. XXX v k.ú. F., ktoré boli nadobudnuté kúpou počas trvania manželstva, čomu zodpovedá aj
zápis oboch strán sporu ako bezpodielových spoluvlastníkov na príslušnom liste vlastníctva. Pokiaľ
ide o rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku K. parc. č. XXXX/X, zapísaný na LV č.
XXXX pre k.ú. F., hoci na liste vlastníctva je ako výlučný vlastník uvedený žalovaný, súd dospel
k záveru, že aj tento dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch strán sporu. Je potrebné

uviesť, že uzavretím manželstva strán sporu dňa 03.07.1999 vzniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, pričom do tohto spoluvlastníctva patria aj všetky finančné prostriedky, ktoré nadobudne
ktorýkoľvek z manželov počas trvania manželstva (okrem zákonom presne stanovených výnimiek, napr.
prostriedkov získaných darovaním alebo dedením). Toto bezpodielové spoluvlastníctvo strán zaniklo
až rozvodom ich manželstva. Preto je nevyhnutný záver, že pokiaľ bol rodinný dom postavený počas

manželstva a aj z predloženého stavebného povolenia vyplýva, že oň požiadali a stavebníkmi boli
obaja manželia, aj tento rodinný dom patrí do ich BSM. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že
by bol postavený za jeho výlučné prostriedky, pretože hoci súd mal preukázaný dar pre žalovaného,
tvoriaci jeho výlučné prostriedky vo výške 15.000,- Eur, tento nebol dostatočný na to, aby bolo možné
celý dom postaviť výlučne z týchto prostriedkov (samotný žalovaný v jednom z posledných vyjadrení

predložil rozpočtovú kalkuláciu stavby domu vo výške 27.468,25 Eur). Zároveň nebola jednoznačne
preukázaná ani skutočnosť, že by sa na výstavbe domu finančne nepodieľala aj žalobkyňa, keďže,
ako už bolo uvedené, všetky ostatné peňažné prostriedky okrem predmetného daru boli spoločné
a tieto boli na stavbu domu takisto využívané. Platí pritom, že ak bola vec nadobudnutá čo len sčasti
z prostriedkov tvoriacich spoločný majetok manželov, aj takáto nadobudnutá vec patrí do ich BSM. Súd

preto v konaní vyporiadal aj predmetný rodinný dom ako spoločný majetok strán sporu. Medzi stranami
nebol spor o to, že predmetné nehnuteľnosti by mali byť prikázané do vlastníctva žalovaného. Pokiaľ
sa jedná o hodnotu týchto nehnuteľností, pôvodne bola medzi stranami sporná. V priebehu konania bol
vypracovaný znalecký posudok z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý
stanovil všeobecnú cenu týchto nehnuteľností, pričom pri jej stanovení sa malo vychádzať zo stavu

nehnuteľnostíkudňuzánikuBSMstránsporu,čojepostupvsúladesovšeobecnouzásadouoceňovania
vecí v rámci vyporiadania BSM ustálenou v súdnej a doktrinálnej praxi a ktorá sa v zásade uplatňuje
práve v situácii, kedy vec po zániku BSM užíval ten účastník, ktorému je prikazovaná (v danom prípade
žalovaný).Povýsluchuznalca,kedyboloustálené,ženiektorépoložkyboliohodnotenénesprávne,resp.
nadbytočne, strany vzájomnou dohodou korigovali znalcom stanovenú hodnotu nehnuteľností a zhodli

sa, že všetky nehnuteľnosti majú spolu hodnotu 100.000,- Eur, z ktorej súd pri rozhodovaní vychádzal.

35. Pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci, strany v priebehu konania v písomných vyjadreniach uvádzali
viacero rôznych hnuteľných vecí, ktoré by mali patriť do ich BSM. Na základe zhodných prejavov stránbolo ustálené, že prvú skupinu hnuteľných vecí tvorí bývalé zariadenie bytu na adrese F. D. XXX, kde
strany bývali pred rozvodom manželstva, ktoré by malo byť prikázané žalobkyni, nakoľko táto s ním
aj po rozchode strán nakladala. Jedná sa o hnuteľné veci pod položkami 1/ až 29/, ktoré súd prikázal

do výlučného vlastníctva žalobkyne. Medzi stranami bola sporná zostatková hodnota týchto hnuteľných
vecí, ktorú preto musel ustáliť súd. Vo všeobecnosti k tomu súd pristúpil takým spôsobom, že vzal do
úvahy tvrdenia jednotlivých strán ohľadom zostatkovej hodnoty. Pokiaľ si neodporovali, súd vychádzal
zo zhodných tvrdení strán. Pokiaľ si odporovali, súd vzal do úvahy predložené doklady o nákupe
počas trvania manželstva, z ktorých jednotlivé veci identifikoval a zohľadnil pri ustálení výslednej výšky

s prihliadnutím na ich vek. Pokiaľ doklady neboli predložené, súd vychádzal z priemeru stranami tvrdenej
výšky nákladov, opäť s prihliadnutím na ich vek a predpokladané primerané opotrebenie. Takýmto
spôsobom súd dospel k zostatkovým hodnotám uvedeným vo výroku rozsudku. Pokiaľ sa jedná o túto
prvú skupinu hnuteľných vecí, ktoré súd prikázal žalobkyni, boli predložené doklady: obývačková stena
(položka 4/) – kúpená 07.06.2013 za 239,- Eur (č.l. 404pv), súd ustálil zostatkovú hodnotu 100,- Eur;
posuvné dvere (položka 22/) – kúpené v marci 2014 za 164,40 Eur (č.l. 403pv), súd ustálil zostatkovú

hodnotu 100,- Eur.
36.Ďalšiuskupinuhnuteľnýchvecítvorilozariadeniebytu,ktorésizobralžalovanýpoukončeníspolužitia
strán, čo v priebehu konania žalovaný nepoprel, tiež nerozporoval zostatkové hodnoty týchto vecí
a súd ich prikázal do jeho výlučného vlastníctva, keďže sú v jeho dispozícii. Jedná sa o žalovanému
prikázané položky 2/ až 7/ - rozkladacia pohovka fialová, šatníková skriňa s posuvnými dverami biela

(kúpená v júni 2013 za 99 Eur (č.l. 387+404pv), súd ustálil zostatkovú hodnotu 50 Eur), komoda väčšia,
písací stolík a stolička, stolový počítač a tlačiareň a notebook Lenovo.
37. Ďalšiu skupinu hnuteľných vecí tvorilo zariadenie rodinného domu kúpené počas manželstva, ktoré
strany zhodne navrhli prikázať do vlastníctva žalovaného. S prihliadnutím na vyššie uvedené posúdenie
veci zo strany súdu nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by aj tieto hnuteľné veci mali byť

nakúpené z prostriedkov predmetného daru, keďže tento bol spotrebovaný pri stavbe domu. Jedná sa
o žalovanému prikázané položky 8/ obývačková stena (kúpená máj 2019 za 139,- Eur (č.l. 70), súd
ustálil zostatkovú hodnotu 100,- Eur); 9/ spálňová zostava, konkrétne šatníková skriňa, 2x nočný stolík,
manželská posteľ s roštom, zásuvková komoda stena (všetko kúpené apríl 2019 za 737,- Eur (č.l. 69)),
a matrac (kúpený apríl 2019 za 211,- Eur (č.l. 68pv)), súd ustálil zostatkovú hodnotu spálňovej zostavy

na 700,- Eur; 10/ chodbová zostava v hodnote 150,- Eur, 11/ sedacia súprava (kúpená október 2018
za 670,- Eur (č.l. 73pv), súd ustálil zostatkovú hodnotu 500,- Eur); 12/ barové stoličky (kúpené október
2018 za 80,- Eur (č.l. 73), súd ustálil zostatkovú hodnotu 60,- Eur.
38. Pokiaľ sa jedná o položku 13/ visiace svietidlo biele nad barovým pultom, bolo kúpené v septembri
2018 za 137,98 Eur (č.l. 406), súd ustálil zostatkovú hodnotu 100,- Eur. Zo samotnou žalobkyňou

predloženej fotografie je zrejmé, že sa jedná o v doklade o nákupe uvedené svietidlá Nice Lamps Castro
2 (po porovnaní fotografie so vzhľadom týchto svietidiel verejne dostupných pri hľadaní na internete).
39. Pokiaľ sa jedná o položku 14/ 2 ks lustre v spálni a obývačke, súd vychádzal zo zostatkovej hodnoty
130,- Eur, keď žalovaný uviedol takúto ich nadobúdaciu hodnotu, pričom nepreukázal, že by ich kúpil
až po rozvode manželstva, naopak žalobkyňa predložila fotografie lustrov vyhotovené 03.10.2018, teda

počas manželstva.
40. Pokiaľ sa jedná o práčku so sušičkou, ktorá by mala podľa vyjadrenia žalobkyne tvoriť zariadenie
rodinného domu a mať hodnotu 400,- Eur, existencia tejto práčky ku dňu vyporiadania BSM nebola
preukázaná. Žalovaný uviedol, že síce kúpil práčku v máji 2019 (počas manželstva), ale pokazila sa
a nevzťahovala sa na takúto opravu záruka, preto v auguste 2020 (po rozvode) kúpil ďalšiu práčku,

k čomu priložil doklad (č.l. 396pv). Preto súd práčku v rámci zariadenia rodinného domu ako súčasť
BSM nevyporiadaval.

41. Ako hnuteľnú vec tvoriacu predmet BSM súd vyporiadal aj motocykel I. J. XXX, farba: červená,
rok výroby: XXXX. Nebolo sporné, že motocykel bol nadobudnutý počas trvania manželstva kúpnou

zmluvou zo dňa 25.03.2014 za spoločné peňažné prostriedky manželov, podľa kúpnej zmluvy vo
výške 900,- Eur. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že motocykel je v jeho výlučnom
vlastníctve, nakoľko sa má jednať o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži len osobnej potrebe žalovaného,
uvádzal ako jeho hobby. Súdna prax kategóriu vecí slúžiacich osobnej potrebe vykladá pomerne úzko
(reštriktívne), obvykle sa medzi takéto veci radí šatstvo, kozmetické prípravky, zdravotnícke pomôcky

a iné predmety obvyklé a primerané osobnej potrebe. Súd má za to, že motocykel nemožno podľa
jeho povahy považovať za takúto vec, ktorá by bola vylúčená z režimu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, keďže potenciálne môže slúžiť ktorémukoľvek z manželov a z režimu BSM ju nevylučuje
samotnáskutočnosť,ženiektorýzmanželov(resp.inýchčlenovrodiny)jufaktickynevyužíva.Ajvdanomprípade preto súd motocykel považoval za súčasť BSM strán sporu a vyporiadal ju ako hnuteľnú vec.
Pokiaľ sa jedná o jej hodnotu, podstatná je hodnota v čase vyporiadania BSM, nie nadobúdacia cena,
ktorábolanavyšezaplatenázospoločnýchprostriedkov.Žalobkyňauvádzalahodnotumotocykla5.400,-

Eur. Pokiaľ strany predložili inzeráty z webových stránok ponúkajúce na predaj motocykle rovnakého
typu, v prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ vlastník veci (tu motocykla) inzeruje jeho predaj, kde
stanoví požadovanú kúpnu cenu, z toho samotného nemožno automaticky vyvodiť, že by inzerovaná vec
aj požadovanú cenu skutočne mala, keď nie je vylúčené, že vlastník bude musieť pristúpiť aj k zníženiu
požadovanejcenykvôlinepredajnosti.Predloženéinzerátytiežobsahovalipomernerozdielneponukyna

predaj motocyklov čo sa týka požadovanej ceny. Treba tiež zohľadniť konkrétne parametre predmetného
motocykla, keď podľa osvedčenia o evidencii má výkon motora 131 kW, rok výroby XXXX a podľa kúpnej
zmluvymalvroku2014najazdených27.000km.Nemožnopretobezďalšiehovychádzaťzpredložených
inzerátov na motocykle vyššieho výkonu, resp. s menším nájazdom. Strany sporu predložili inzerciu
dostupnú na internete pokiaľ sa jedná o ponuky obdobných motocyklov, konkrétne rok výroby XXXX
s nájazdom 79.000 km a výkonom 147 kW za 5.500,- Eur, rok výroby 2001 s nájazdom 18.000 km za

9.900,- Eur, rok výroby 2001 s nájazdom 65.000 km a výkonom 133 kW za 2.500,- Eur, rok výroby 2003
s nájazdom 66.000 km za 2.000,- Eur. Na základe uvedeného súd ustálil zostatkovú hodnotu motocykla
2.500,- Eur s prihliadnutím na jeho vek, stav a opotrebenie.

42. Pokiaľ sa jedná o motorové vozidlá G. M. A. F. XXX, nebolo sporné, že tieto ku dňu rozvodu tvorili

predmet BSM strán sporu, avšak následne po rozvode ich žalovaný previedol do vlastníctva iných
subjektov a ponechal si obdržanú sumu za ich predaj. Keďže ku dňu rozhodovania súdu už tieto vozidlá
netvorili súčasť spoločného majetku strán, nemohli byť vyporiadané ako hnuteľné veci a prikázané do
výlučného vlastníctva jedného z manželov. Daný stav však bolo potrebné zohľadniť pre účely výpočtu
vyrovnacích podielov a na stranu aktív BSM je potrebné započítať aj pohľadávku BSM, resp. oboch

manželov spoločne ako veriteľov voči žalovanému, zodpovedajúcu hodnote uvedených vozidiel, ktoré
ku dňu zániku BSM tvorili jeho súčasť, ktorá činnosťou žalovaného z BSM ušla a ktorú je preto potrebné
pomyselne do BSM vrátiť. Rozhodujúca je pritom skutočná všeobecná hodnota takýchto vecí, ktoré
činnosťou niektorého z manželov ušli z nevyporiadaného BSM, nie protihodnota, ktorú manžel za ne po
zániku BSM dostal a ponechal si ju.

43. Motorového vozidlo G. M. bolo podľa osvedčenia o evidencii vyrobené v roku XXXX, zdvihový objem
valcov 1870 cm3 (1.9), výkon motora 74 kW. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2019 ho žalovaný predal
spoločnosti E. C. C. za 1.900,- Eur. Strany sporu predložili inzerciu dostupnú na internete pokiaľ sa jedná
o ponuky obdobných vozidiel, konkrétne rok výroby 2006 za 2.590,- Eur, rok výroby 2006 s objemom 2.0
a výkonom 84 kW za 6.490,- Eur, rok výroby 2005 s objemom 2.5 a výkonom 99 KW za 4.800,- Eur, rok

výroby 2006 s objemom 2.5 a výkonom 99 KW za 5.200,- Eur. Súd ustálil zostatkovú hodnotu vozidla
G. M. v čase jeho predaja 12.09.2019 na 2.000,- Eur s prihliadnutím najmä na jeho parametre, vek (v
čase predaja 15 rokov), stav a opotrebenie (bolo používané).
44. Motorového vozidlo F. XXX H. vyrobené v roku XXXX. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2020 ho
žalovaný predal za 500,- Eur s tým, že sa jedná o zostatkovú hodnotu, nakoľko má poškodený motor.

Vkonanínebolopreukázané,žebysprihliadnutímnauvedenépoškodeniemalomaťtohovozidlovčase
predaja vyššiu hodnotu. Súd preto ustálil zostatkovú hodnotu vozidla F. XXX v čase jeho predaja na
500,- Eur.

45. Súd tiež v zmysle návrhu strán vyporiadal peňažné zostatky vedené na bankových účtoch žalobkyne

a žalovaného ako súčasť spoločného majetku nadobudnutého počas manželstva. Podľa bankového
potvrdenia zostatok na bankovom účte vedenom v F. H. C., A. vedenom na žalobkyňu bol v čase zániku
BSM vo výške 520,62 Eur. Toto majetkové právo súd prikázal do vlastníctva žalobkyne, ktorá s ním po
rozvode manželstva nakladala.
46. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného v F. H., A. vyplynulo, že ku dňu zániku BSM strán sporu bol

na tomto bankovom účte finančný zostatok vo výške 5.621,18 Eur. Súd však ako súčasť spoločného
majetku vyporiadal len sumu 3.621,18 Eur, keď z výpisu vyplynulo, že krátko pred zánikom BSM dňa
15.07.2019 bola na tento účet prijatá platba vo výške 2.000,- Eur od tretej osoby s poznámkou „platba
materiál chata – B.“. Súd v tomto smere považoval za hodnoverné tvrdenie žalovaného, že s poukazom
na jeho pracovnú činnosť – poskytovanie služieb v stavebníctve sa jednalo o zálohu od jeho zákazníka

na kúpu materiálu, ktorý mal byť využitý na stavbe tejto tretej osoby. Táto záloha teda nebola príjmom
žalovaného, ale bola dočasne poskytnutá na účet žalovaného treťou osobou na nákup materiálu, ktorú
bolo potrebné následne zo strany žalovaného vyúčtovať. Nemožno ju teda považovať za spoločnýmajetok strán sporu. Zostatok na bankovom účte žalovaného vo výške 3.621,18 Eur teda súd ako
majetkové právo prikázal do vlastníctva žalovaného, ktorý s ním po rozvode manželstva nakladal.

47. Žalobkyňa učinila predmetom vyporiadania BSM aj obchodný podiel v spoločnosti E. C. C., N.: XX
XXX XXX, ktorý je v Obchodnom registri evidovaný na žalovaného ako spoločníka, reprezentujúci podiel
100 % na základnom imaní spoločnosti. Neboli dôvodné argumenty žalovaného, že tento obchodný
podiel nepatrí do BSM. Pokiaľ tvrdil, že aj tento podiel mal nadobudnúť za peňažné prostriedky
z predmetného daru od svojej matky, s poukazom na vyššie uvedené posúdenie súdu hodnota

darovaných prostriedkov bola investovaná do výstavby rodinného domu. Navyše k predmetnému
darovaniumalopodľatvrdeniažalovanéhodôjsť17.10.2011,pričomzObchodnéhoregistrajezrejmé,že
obchodná spoločnosť E. C. C. vznikla dňa 27.07.2011, teda ešte predtým, ako vôbec k darovaniu malo
dôjsť. Tvrdenie žalovaného, že s manželkou v čase založenia obchodnej spoločnosti a aj následne až do
rozvodu ich manželstva spolu nehospodárili, nie sú relevantné, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu nebolo počas manželstva zrušené a zaniklo až rozvodom ich manželstva, pričom počas

celého jeho trvania zásadne všetky príjmy nadobudnuté ktorýmkoľvek z manželov tvorili spoločný
majetok strán sporu. Obchodná spoločnosť bola pritom založená po 12 rokoch trvania manželstva
a nebolo preukázané, že by v tom čase žalovaný disponoval nejakými vlastnými prostriedkami, ktoré by
použil na nadobudnutie obchodného podielu. Strany nerozporovali hodnotu tohto obchodného podielu
14.020,- Eur, ktorá vyplynula z vykonaného znaleckého dokazovania. Obchodný podiel môže byť v rámci

vyporiadania BSM prikázaný výhradne tomu z manželov, ktorý je spoločníkom predmetnej obchodnej
spoločnosti a má tomu zodpovedajúce práva a povinnosti vyplývajúce z Obchodného zákonníka, ďalších
predpisov, príp. spoločenskej zmluvy. Súd preto obchodný podiel prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného, ktorý je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti E. C. C..

48. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, to znamená, že
treba vysporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva.Totovyporiadaniesavšakvykonáibamedzimanželmianievovzťahuktretímosobám.
Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143

OZ nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ, preto treba v zmysle §
853 OZ vychádzať z ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie,
teda primerane použiť § 149 a § 150 OZ. Predmetom vyporiadania sú len spoločné dlhy a nie dlhy, z
ktorých je zaviazaný len jeden z manželov. Ten môže len požadovať to, aby sa mu nahradilo, čo zo
svojho majetku (napr. zo svojej pôžičky) vynaložil na spoločný majetok a zasa je povinný nahradiť to, čo

sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok (na splácanie jeho dlhu).

49. Ako už bolo uvedené, súd považoval za preukázané, že žalovaný vynaložil peňažné prostriedky
patriace do jeho výlučného vlastníctva na nadobudnutie alebo zhodnotenie spoločného majetku
patriaceho do BSM, konkrétne darované peňažné prostriedky v ustálenej výške 15.000,- Eur v súvislosti

so stavbou rodinného domu patriaceho do BSM. Túto sumu súd zohľadnil ako vnos žalovaného v zmysle
§ 150 OZ.
50. Na druhej strane súd v zmysle § 150 OZ zohľadnil aj to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
ostatný (individuálny) majetok jednotlivých manželov. V danom prípade sa jedná o hodnoty motorových
vozidiel G. M. (2.000,- Eur) a F. XXX (500,- Eur), ktoré ku dňu zániku BSM tvorili jeho súčasť, ktoré

činnosťou žalovaného z BSM ušli a ktoré je preto potrebné pomyselne do BSM vrátiť. Na strane
žalobkyne súd rovnakým spôsobom zohľadnil akontáciu vo výške 1.020,- Eur na základe zhodných
tvrdení strán, u ktorej sa jednalo o spoločné peniaze manželov, ktoré vyplatili počas manželstva
prenajímateľovi bytu, v ktorom bývali, ktoré po ukončení nájmu prenajímateľ vrátil s tým, že ich do
dispozície získala žalobkyňa a použila na vlastné potreby, teda nie na zveľadenie spoločného majetku

a ktoré tiež je potrebné do BSM pomyselne vrátiť. U týchto súm sa teda jedná fakticky o spoločné
pohľadávky bývalých manželov (resp. pohľadávky ich BSM) voči žalobkyni, resp. žalovanému, o ktoré
sa v konečnom dôsledku zvyšuje hodnota BSM určujúca pre základné vyčíslenie podielov jednotlivých
bývalých manželov.

51. Pri vyporiadaní BSM sa v zmysle § 150 OZ zásadne vychádza z princípu parity, teda rovnosti
podielov oboch bývalých manželov na majetku patriacom do BSM. Odklon od uvedenej zásady musí
byť odôvodnený individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu a pristúpiť k nerovnomernému určeniu
podielov je možné iba výnimočne v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov. Je potrebné uviesť,že v zmysle ustálenej aplikačnej praxe a doktríny je nerovnaká výška podielov namieste zásadne
iba v prípade zjavnej nerovnomernosti účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti
o rodinu a spoločnú domácnosť. Relevantné sú pritom len také konania, ktoré sa vo významnej

miere nepriaznivo prejavujú v majetkovej sfére BSM alebo v starostlivosti o rodinu. Ani samotné
príčiny rozvratu manželstva, pokiaľ zároveň nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným
majetkom alebo na starostlivosť o rodinu, nie sú pre rozhodnutie súdu významné. Vo všeobecnosti
platí, že podiel na vyporiadaní spoločného majetku nemožno znížiť iba preto, že príčinou rozvratu
manželstva bol napr. mimomanželský vzťah jedného z manželov, alkoholizmus, návykové látky,

gamblerstvo alebo iné nežiaduce javy v manželstve, ak sa takéto skutočnosti nepriaznivo neprejavili
v hospodárení so spoločným majetkom alebo v zabezpečovaní starostlivosti o rodinu. Ani samotné
oddelené hospodárenie manželov, hoci trvajúce dlhší čas, nie je dôvodom na stanovenie rozdielnych
podielov (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie.
Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1236-1237).

52. V prejednávanej veci súd nezistil dôvody u žiadnej zo strán týkajúce sa hospodárenia so spoločným
majetkom, resp. starostlivosti o rodinu, ktoré by boli natoľko relevantné, aby bolo namieste znížiť
podiel niektorej z nich na vyporiadavanom majetku. Obaja manželia boli počas trvania manželstva
zamestnaní, resp. dosahovali príjem z podnikania. Spoločne sa starali o spoločnú dcéru, ako aj o syna
žalobkyne z jej predchádzajúceho vzťahu a obe deti vychovali. Obe uvedené deti pritom ako svedkovia

potvrdili, že až do rozvodu rodičov v roku 2019 žili v podstate ako normálna rodina, vrátane spoločných
výletov a dovoleniek. Obaja manželia podľa svojich možností prispievali na chod spoločnej domácnosti,
svedkovia potvrdili, že nákupy robili obaja manželia, žalobkyňa sa starala aj o domácnosť, upratovala,
varila, učila sa s deťmi. Pokiaľ svedkovia, resp. žalovaný uvádzali, že mali ako manželia hospodáriť
oddelene, nebolo zistené, že by tomu tak reálne bolo v zmysle relevantnom pre konanie o vyporiadanie

BSM. Ako už bolo uvedené, bezpodielové spoluvlastníctvo strán nebolo počas manželstva zrušené
a po celý čas všetky prostriedky, ktoré jednotliví manželia nadobudli svojou prácou, tvorili ich spoločný
majetok. Bolo pritom preukázané, že na chod domácnosti bol využívaný tento spoločný majetok
oboch manželov, ktorí tvorili spoločne, a to vrátane výstavby rodinného domu, ktorá nebola pokrytá
v celosti darovanými prostriedkami žalovaného. Nie je možné uplatňovať princíp disparity podielov

len preto, že prípadne jeden z manželov mal vyšší príjem ako druhý. Pri úvahách o výške podielov
jednotlivýchbývalýchmanželovprivyporiadaníichBSMjevsúladesvýslovnoudikciouzákonapotrebné
zohľadniť aj činnosť manžela, ktorú vynaložil pri starostlivosti o deti a obstarávaní spoločnej domácnosti.
Rozdielne určenie podielov by mohlo byť odôvodnené len vtedy, ak by ten z manželov, ktorého podiel na
nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a obstarávaní spoločnej domácnosti

bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, napr. pokiaľ by sa bez relevantných dôvodov práci
vyhýbal. Takéto okolnosti však v prejednávanej veci nevyšli najavo.

53. Aktíva BSM sú tvorené hodnotou vyporiadavaných hnuteľných vecí spolu 7.970,- Eur (zariadenie
domácnosti spolu v hodnote 5.470,- Eur a motocykel Kawasaki v hodnote 2.500,- Eur), nehnuteľností

v hodnote 100.000,- Eur, vyporiadavaných zostatkov na bankových účtoch strán ku dňu zániku BSM
520,62 Eur a 3.621,18 Eur a hodnotou obchodného podielu v spoločnosti E. C. C. vo výške 14.020,- Eur.
Pre účely výpočtu vyrovnacích podielov je potrebné na stranu aktív započítať aj pohľadávky BSM, resp.
oboch manželov spoločne ako veriteľov voči žalobkyni vo výške 1.020,- Eur, zodpovedajúcu vyplatenej
akontácii a voči žalovanému vo výške 2.500,- Eur, t.j. hodnoty vozidiel G. M. A. F. XXX, teda spoločné

prostriedky, s ktorými jednotlivé strany nakladali sami po rozvode a ktoré ku dňu zániku BSM tvorili jeho
súčasť a je ich preto potrebné pomyselne do BSM vrátiť. Celková hodnota BSM tak predstavovala sumu
129.651,80Eur.Nebolivyporiadavanéžiadnepasíva.OdcelkovejhodnotyBSMbolopotrebnéodpočítať
výšku preukázaných vnosov z osobitného majetku jednotlivých manželov, ktoré sú pohľadávkou voči
BSM, v tomto prípade sumu 15.000,- Eur ako vnos žalovaného. Tým vychádza hodnota 114.651,80

Eur, ktorá je určujúca pre základné vyčíslenie podielov. Keďže súd vychádzal z rovnosti podielov,
každý z manželov má nárok na polovicu z tejto čiastky (57.325,90 Eur). Podiel žalovaného následne
treba zvýšiť o výšku jeho vnosov, t.j. o sumu 15.000,- Eur na výslednú hodnotu 72.325,90 Eur. Súčet
oboch podielov i so započítaním vnosov (žalobkyňa 57.325,90 Eur, žalovaný 72.325,90 Eur) musí dať
v súhrne celkovú hodnotu aktív BSM (129.651,80 Eur) (porov. k tomu napr. rozsudok NS ČR sp. zn.

22Cdo/367/2013, resp. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/165/2018).
54. Žalobkyňa pri vyporiadaní BSM získala hnuteľné veci v hodnote 3.280,- Eur, finančný zostatok na jej
účte ku dňu zániku BSM vo výške 520,62 Eur a fakticky sa jej priznáva pohľadávka voči nej samotnej vo
výške 1.020,- Eur, ktorá po vyporiadaní zaniká splynutím v zmysle § 584 OZ. Pripadne jej teda majetokv čistej hodnote 4.820,62 Eur, teda menej o sumu 52.505,28 Eur, ako je konečná výška jej podielu
(57.325,90 Eur).
55. Žalovaný pri vyporiadaní BSM získal hnuteľné veci v hodnote 4.690,- Eur, nehnuteľnosti v hodnote

100.000,- Eur, finančný zostatok na jeho účte ku dňu zániku BSM vo výške 3.621,18 Eur, obchodný
podiel v hodnote 14.020,- Eur a fakticky sa mu priznáva pohľadávka voči jemu samotnému vo výške
2.500,- Eur. Pripadne mu teda majetok v čistej hodnote 124.831,18 Eur, teda viac o sumu 52.505,28
Eur, ako je konečná výška jeho podielu (72.325,90 Eur). Musí teda v rámci vyporiadania spoločného
majetku zaplatiť žalobkyni sumu 52.505,28 Eur. Súd určil žalovanému na zaplatenie tejto sumy lehotu

90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú súd považuje za primeranú vzhľadom na výšku výplaty a
pomery žalovaného a ktorá mu poskytuje priestor zabezpečiť jej financovanie.

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Pri rozhodovaní o trovách v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že

takétokonaniejetypickýmpríkladomkonaniaoznačovaného„iudiciumduplex“,vktorommajúobestrany
tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného. Svoje špecifiká má v tomto prípade aj rozhodovanie o trovách
konania, pretože ide v podstate o rozhodnutie v záujme obidvoch sporových strán, pričom ich úspešnosť
niejevždymožnékategorickyposúdiťakotománamysli§255ods.1CSP.Napriektomuvšakstáleplatí,
že priznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnej, resp. úspešnejšej strane je pravidlom

a nepriznanie nároku na náhradu trov konania je výnimkou, pričom súd musí pri ustálení procesného
úspechu strán prihliadať na špecifiká tohto typu konania. Medzi stranami pred podaním žaloby prebiehali
rokovania, ktoré pre ich rozdielne postoje neviedli k uzavretiu dohody, keď spornou bola najmä výška
finančnej výplaty pre žalobkyňu na vyrovnanie podielov. Žalobkyňa pred podaním žaloby žiadala vyplatiť
sumu na úrovni 67.500,- Eur, v žalobe uvádzala sumu 70.000,- Eur. Žalovaný v mimosúdnej komunikácii

navrhoval výplatu len na úrovni 5.000,- Eur. Súd v konaní aplikoval princíp parity, teda podiel žiadneho
z bývalých manželov na spoločnom majetku nezvyšoval na úkor druhého a vykonával dôkazy navrhnuté
oboma stranami a na ich základe dospel na základe svojej úvahy k vyššie uvedeným záverom ohľadom
rozdelenia spoločného majetku. Treba však vziať do úvahy, že základnou spornou skutočnosťou bola
existencia a výška daru, ktorý žalovaný použil ako vnos do spoločného majetku, keď v tomto smere

bol žalovaný úspešný len čiastočne. Rovnako neboli preukázané jeho tvrdenia o tom, že rodinný dom
a obchodný podiel by nemali byť súčasťou BSM. V danej situácii súd dospel k záveru, že žalobkyňu je
potrebné s prihliadnutím na jej skutkové tvrdenia a postoje vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu súdu
považovať za procesne úspešnú vo väčšej miere. V zmysle § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov
konania pomerne rozdelil s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci a vychádzal z procesného úspechu

žalobkyne v rozsahu 75 % a žalovaného v rozsahu 25 %, čo v konečnom dôsledku aj zodpovedá pomeru
prisúdenej peňažnej výplaty (priznaných bolo žalobkyni cca 75 % žiadanej sumy). Súd preto priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % (75 % - 25 %). O konkrétnej
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

24C/20/2020
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.