Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123204821
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123204821.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zast. JUDr. Pavol Trnka, advokát, Novomeského 1322/16, Bánovce nad
Bebravou, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zast. JUDr. PhDr. PaedDr. Štefan
Palatický, PhD, Dolnočermánska 91, Nitra, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou na Okresný súd Nitra dňa 01.06.2023, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 7 296,67 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Uviedla, že strany sporu sú

podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. A., evidovanej na LV č. XXXX ako dom
so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. CKN č. XXX/XX (ďalej ako dom), každý v spoluvlastníckom
podiele 1. Predmetnú nehnuteľnosť v celom rozsahu v čase od jej nadobudnutia darovacou zmluvou
od bývalého manžela žalobkyne, až doposiaľ užíva žalovaný, a to spoločne s E. D. (bývalý manžel
žalobkyne)aF.D.(synžalobkyne).Užívajújubeztoho,abybolaotakomtospôsobeužívaniauzatvorená
nájomná alebo iná zmluva. Užívaním podielu žalobkyne vzniká na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie zodpovedajúce nájomnému, ktorého výška podľa potvrdenia realitnej kancelária predstavuje

bez energií za celú nehnuteľnosť najmenej 1 000 eur mesačne a za spoluvlastnícky podiel 1 zodpovedá
čiastke najmenej 550 eur. Za obdobie od 23.04.2022 do 31.05.2023 predstavuje výška bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne sumu 7 296,67 eur. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia cestou právneho zástupcu, a to z dôvodu, že bola nútená k takémuto
kroku pristúpiť z dôvodu, že bývalý manžel žalobkyne daroval spoluvlastnícky podiel žalovanému ako ich
synovinapriektomu,ženehnuteľnosťajpodarovanívnezmenenomrozsahusámužívavýlučneúčelovo
z toho dôvodu, aby jej zabránil uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako započítaciu

námietku proti jeho nároku na refundáciu 1 nákladov spojených so splácaním spoločných úverov, tj. tak
ako to urobila v konaní 36C/49/2021, kde bola s touto námietkou pred súdom prvej inštancie úspešná.
Žalovaný reagoval na výzvu žalobkyne a v celom rozsahu ju odmietol ako aj akékoľvek iné vyporiadanie
vzájomných nárokov medzi dotknutými stranami.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom domu a výlučným
vlastníkom pozemku parc. reg. CKN XXX/XX, k. ú. A., na ktorom je postavený dom ako aj parc. č. XXX/

X. Nie je pravdou, že by žalobkyňa bola vylúčená z užívania jej spoluvlastníckeho podielu k domu; na
dome neboli vykonané žiadne technické úpravy, ktoré by jej bránili nerušene vstúpiť do domu a užívať
ho. Žiadnym spôsobom žalobkyňa nepreukázala, že by jej bolo akokoľvek bránené vstupovať do domu.
Možno predpokladať, že sa sama rozhodla dom neužívať a nevstupovať do neho. Naposledy sa tamžalobkyňa zdržiavala dňa 04.06.2023, kedy do domu vstúpila v nočných hodinách a opustila ho až okolo
obeda. Žalovaný ju nijakým spôsobom v užívaní nerušil, a to ani inokedy, keď dom navštívila v dňoch
13.01., 17.04., 18.05.2023. Uviedol, že žalobkyni nebude brániť ani v budúcnosti v spoluužívaní domu

v podiele, ktorý jej prislúcha zo zákona. Žalovaný dom neužíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ani to, že je žalovaný výlučným vlastníkom pozemkov pod domom a okolo neho, cez ktoré
je prístup do domu, nebráni žalobkyni v užívaní jej zákonného spoluvlastníckeho podielu, pretože jej
nebráni a nebude brániť vstúpiť na pozemky, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Náklady, ktoré
si uplatňuje otec žalovaného voči žalobkyni, nesúvisia s jej požiadavkou o vydanie bezdôvodného

obohatenia voči nemu. Náklady s udržiavaním domu hradí jeho otec, v plnom rozsahu spláca úver,
na ktorého splácaní by sa mala podieľať i žalobkyňa. Platby znáša jeho otec napriek tomu, že dom
neužíva,pretožesazpracovnýchdôvodovzdržiavadlhodobovzahraničí.E.F.tieždomneužíva,pracuje
vzahraničí.Medzistranamisporunevzniklažiadnadohodaoužívanívecivpodielovomspoluvlastníctva,
teda nájomná alebo iná zmluva, a to ani písomným alebo ústnym prejavom, pretože ho žalobkyňa nikdy
nevyzvala ani k úhrade nájomného, ani k spísaniu nájomnej zmluvy, čo ani žalobkyňa neuviedla. Keďže

žiadna zmluva nevznikla, ktorá by aj stanovila výšku náhrady spojenú s užívaním veci, nevidel dôvod
na vymáhanie bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasil s potvrdením realitnej kancelárie; do odhadovanej
ceny prenájmu sa zrejme započítala aj hodnota pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Realitná
kancelária Vito reality, s.r.o., bola požiadaná žalobkyňou aj o sprostredkovanie predaja nehnuteľností,
o čom bola spísaná zmluva, ktorú žalovaný aj podpísal. Nehnuteľnosti sa zatiaľ nepodarilo predať.

Žalobkyňa pred podaním žaloby navrhla striedavé užívania nehnuteľností v časových intervaloch, s čím
ale žalovaný nesúhlasil. Obaja spoluvlastníci môžu a sú oprávnení užívať dom spoločne a nerozdielne,
každý z nich v prislúchajúcom podiele. Uzavretiu dohody bránila aj skutočnosť, že žalovaný je výlučným
vlastníkom pozemkov prislúchajúcich k domu a takáto dohoda by ho obmedzovala najmä v
súvislosti s ich užívaním. Čo sa týka participácie E. D. na vyriešení sporu mimosúdnou dohodou, bol

návrh žalobkyne irelevantný, pretože on nie je spoluvlastníkom a ani užívateľom domu. Vzhľadom
na povahu domu, ktorý má jedinú funkčnú kúpeľňu a kuchyňu, je rovnako vylúčená aj možnosť
jej spoločného užívania osobami, ktoré nie sú v priateľskom ani kooperujúcom vzťahu, ale v
súdnom konaní vyvolanom žalobkyňou. Žalobkyňa si zariadila vlastnú domácnosť v inej nehnuteľnosti
po svojvoľnom opustení domu a on má tiež zriadenú vlastnú domácnosť. V žiadnom prípade žalobkyni

ale nebráni vo využívaní nehnuteľností. Poukázal na to, že žalobkyňa je jeho matkou, rešpektuje jej
spoluvlastnícke právo k domu a umožní jej prístup do domu a užívanie nehnuteľností a
priľahlých pozemkov, ktorých je výlučným vlastníkom. Prístup k nehnuteľnostiam sa týka iba žalobkyne
a žiadnej inej tretej osoby. Túto skutočnosť oznámil aj žalobkyni. V dome užíva iba jednu izbu, kuchyňu a
hygienické zariadenia. Žalobkyňa si je vedomá tohto stavu, pretože v dome prespala a zdržiava sa tam aj

v nočných hodinách, čo je zrejmé z kamerového záznamu a vedela, že nehnuteľnosť neužíva nad rámec
rozsahu, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Žiadnym spôsobom žalobkyni ani neupiera
právo dom užívať v jej podiele. K výzve právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 20.03.2023 uviedol,
že žalobkyňa sa z vlastnej vôle rozhodla opustiť predmetnú nehnuteľnosť ako aj to, že dom nebude
užívať a vstupovať do neho, avšak viackrát do rodinného domu vstúpila a nijakým spôsobom nebola

z jeho strany žalobkyňa ako spoluvlastníčka obmedzovaná. Pokiaľ žalobkyňa nadobudla presvedčenie,
že jej v užívaní domu žalovaný bráni, mohla sa domáhať svojho práva podaním návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, ktoré by upravilo pomery účastníkov konania, prípadne, ak by sa preukázal
naliehavý právny záujem na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu, avšak takýto záujem zrejme preukázať
žalobkyňa nevedela. Poukázal na to, že spoluvlastníkovi patrí zodpovedajúca náhrada len vtedy,

ak existujúce pomery alebo rozhodnutie, prípadne dohoda spoluvlastníkov, neumožňuje niektorému
spoluvlastníkovi plnú realizáciu práva podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej
jeho podielu. Žalobkyňa doposiaľ neprejavila záujem o svoje právo, spočívajúce s hospodárením so
spoločnou vecou a o údržbu domu sa v plnom rozsahu fyzicky stará žalovaný. Žalobu navrhol zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobkyne v replike uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že rodinný
dom neužíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Priestory v dome užíva neobmedzene sám
žalovaný a spoločne s ním a s jeho súhlasom tieto užívajú aj E. D. a F. D., počas svojho pracovného
voľna, keď sa zdržujú na Slovensku, a to práve v tomto dome. Podotkol, že aj v ich prípade ide vo
vzťahu k otázke spoluvlastníctva o tretie osoby, ktoré nemajú ani čiastočne vo vlastníctve dom

ani priľahlé pozemky, pretože tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Pokiaľ teda žalovaný vo
vyjadrení uviedol, že prístup k u domu cez nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, umožňuje
iba žalobkyni a žiadnej tretej osobe, zjavne tým nezahrnul pod pojem tretia osoba jej bývalého manžela
a syna F., ale evidentne mal na mysli jej partnera G. E. D.. Práve tento postoj žalovaného jej okremvýrazne narušených rodinných vzťahov medzi stranami sporu a medzi ňou a bývalým manželom, ktorý
aj po darovaní spoluvlastníckeho podielu na dome, tento rodinný dom naďalej užíva, bráni tomu, aby
predmetnú nehnuteľnosť mohla plnohodnotne v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu užívať aj ona.

Nespochybnilatvrdeniežalovaného,ževdňochuvádzanýchvovyjadrenížalovaného,bolavpriestoroch
vyššie domu, opakovane došlo (napriek tomu, že má kľúče od bránky aj od vchodových dverí do
rodinného domu) k tomu, že sa do rodinného domu nedostala. Ako príklad uviedla, že dňa 22.05.2023
sa jej z dôvodu ponechania kľúča z vnútornej strany bránky rodinného domu nepodarilo túto odomknúť,
že dňa 05.06.2023 boli vchodové dvere rodinného domu uzamknuté aj ďalším vrchným zámkom, od

ktorého nemala kľúč a že dňa 02.06.2023 sa jej do rodinného domu nepodarilo dostať z obdobných
dôvodov ako 22.05.2023. Tieto skutočnosti zmienila iba preto, že žalovaný vo vyjadrení poukázal na
dátumy, kedy sa v priebehu žalovaného obdobia do priestorov rodinného domu dostala, ale
práve tieto dokumentujú konfliktné vzťahy. Z relevantných súdnych rozhodnutí (uznesenie NR SR sp. zn.
6Cdo184/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo2616/99 a sp. zn. 30Cdo4894/2007 zo dňa 3.12.2009 a
napokon aj žalovaným vo vyjadrení uvádzaný rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon1313/97) možno bezpečne

vyvodiť záver, že pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípadoch, v ktorých jeden
zo spoluvlastníkov užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je
rozhodujúci dôvod, pre ktorý druhý spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel neužíva, ale samotný fakt,
že ho neužíva, samozrejme za podmienky, že takýto stav užívania bez poskytovania primeranej náhrady
nevyplýva z dohody spoluvlastníkov. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na dome od svojho

otca E. D. darom, pričom dôvodom daru bola úplne zjavne práve tá skutočnosť, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 36C/49/2021 si ako žalovaná v spore, v ktorom ju žaloval E. D.,
uplatnila proti jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu aj za ňu uhradených splátok
spoločných úverov, námietku započítania, spočívajúcu na rovnakých skutkových a právnych základoch,
na akých uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného uplatnenia v tomto spore. Za obdobie po darovaní

spoluvlastníckeho podielu žalovanému už z jej strany uplatnenie námietky započítania pochopiteľne
nehrozí. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia,
nepredložil žalovaný na preukázanie svojej úvahy v tom smere, že realitná kancelária do výšky nájmu
premietla aj užívanie iba ním vlastnených pozemkov, žiadny dôkaz, a preto v smere týchto tvrdení zjavne
neuniesol dôkazné bremeno.

4. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobkyňa nebola vylúčená z užívania jej spoluvlastníckeho podielu na dome.
Ak tvrdí, že priestory v dome užíva neobmedzene spoločne s ním jeho brat a otec, toto tvrdenie sa
nezakladá na pravde, keďže obaja pracujú dlhodobo v zahraničí. Jeho výsostným právom je udeliť
súhlas na prechod cez pozemky, ktoré vlastní, tretím osobám. Pokiaľ ho príde navštíviť brat alebo otec,

vstupujú na pozemky s jeho súhlasom, podobne ako jeho stará matka, ktorá je matkou žalobkyne. Čo
sa týka jeho súhlasu ďalším tretím osobám, podotkol, že k narušeniu vzťahov medzi ním a žalobkyňou
prišlo v prevažnej miere kvôli jej terajšiemu partnerovi G. E. D.. Žalobkyni však v žiadnom prípade prístup
do domu cez pozemky, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom, neodmietal a má jeho súhlas. Žalobkyni ani
v budúcnosti nebude brániť v spoluužívaní domu v podiele, ktorý jej prislúcha zo zákona. Dom neužíval

nad rámec svojho podielu a žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala opak a nepredložila žiadny
dôkaz, ktorý by nasvedčoval jej tvrdeniam. Náklady s udržiavaním domu doposiaľ uhradil a znášal jeho
otec v plnom rozsahu, ktorý splácal aj úver. Žalobkyňa sa nepodieľala na udržiavaní domu, pričom
táto povinnosť jej vyplýva zo zákona. Nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech VÚB, F..
Nesúhlasil s výškou uplatnenej sumy zo strany žalobkyne, keďže kontaktoval realitnú kanceláriu

a tá, ktorá vydala žalobkyni potvrdenie o hodnote domu, z ktorého vyplývala aj cena prenájmu potvrdila,
že dňa 01.08.2022 hodnotila dom a v tomto hodnotení bola zahrnutá aj suma priľahlých pozemkov, ktoré
sú jeho výlučného vlastníctva. Do domu nie je iný prístup, iba cez pozemky, ktoré vlastník žalovaný,
teda ak by bol prenajatý, nájomník by pochopiteľne využíval aj parkovanie, záhradu a celý pozemok, na
ktorom je dom postavený. Preto žalobkyňa nemohla ani nevedela svoj podiel, ktorý má len na dome,

ani prenajať tretej osobe bez jeho súhlasu. Z jeho strany nejde o špekulatívne konanie. Ak žalobkyňa
uviedla, že sa nemohla dostať do domu, kedykoľvek mu mohla telefonicky alebo SMS správou oznámiť,
že chce dom užívať a chce sa v ňom zdržiavať. Je logické, že v čase jeho neprítomnosti musel byť
dom zabezpečený. Bol by jej to rozhodne umožnil, aby do domu mohla vstúpiť a zdržiavať
sa v ňom aj počas jeho neprítomnosti, ako sa to predtým stávalo. Opäť predložil kamerové záznamy z

07.09.2023 a 10.09.2023, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa vstúpila v týchto dňoch do domu
a nikto jej nebránil v jej užívaní. Dňa 10.09.2023 tam bola prítomná aj jej matka, ktorá sa počas jeho
neprítomnosti stará o jeho psa. Zdôraznil, že medzi ním a žalobkyňou nevznikla žiadna
dohoda o užívaní veci a sumu, ktorú si uplatnila, považoval za neprimeranú, nadhodnotenú a nedôvodneuplatnenú. Podľa žalovaného v žalobe nie sú zohľadnené ani náklady, ktoré sa mesačne vynakladajú,
t.j. úver, elektrina, údržba kosenie, opravy a ani skutočnosť, že pozemky, na ktorých je dom postavený,
sú v jeho výlučnom vlastníctve.

5. Dňa 25.01.2024 právny zástupca žalobkyne doručil súdu návrh na zmenu žaloby spolu s vyjadrením.
Na účel zdokumentovania výšky bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa v rámci
znaleckéhoposudkuč.208/2023zodňa24.11.2023vypracovanéhoznalcomIng.VladislavomPražmom
k hodnote rodinného domu, dala vyčísliť aj hodnotu nájmu domu, pričom znalec stanovil hodnotu nájmu

(tej zodpovedá aj výška bezdôvodného obohatenia) na sumu 16 156,73 eur ročne, z ktorej sumy
zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu čiastka 8 078,36 eur ročne. Rozšírila žalobný návrh
aj na ďalšie obdobie nekryté pôvodnou žalobou až do 31.12.2023 (žaloba sa po zmene vzťahuje na
obdobie od 23.4.2022 do 31.12.2023), pričom úrok z omeškania so zaplatením sumy, o ktorú sa žaloba
rozširuje, žiadala až od 1.2.2024.

6. Ďalej uviedla, že hoci medzi sporovými stranami nie je sporné, že v priebehu celého žalovaného
obdobia dom v A. neužívala a nie je sporné ani to, že so žalovaným nemala uzavretú dohodu o
tom, že môže jej spoluvlastnícky podiel užívať bezodplatne, žalovaný tvrdil, že jej nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nevznikol preto, že išlo o jej vlastné rozhodnutie, keďže on jej v užívaní domu
nikdynebránil.Keďže,takakotovyplýva zrozhodovacejpraxesúdov,niejezprávnehohľadiska

významný dôvod, pre ktorý spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nepokladala túto námietku za dôvod,
ktorý by mohol viesť k zamietnutiu žaloby. Okrem toho spochybnila skutkové tvrdenia žalovaného, že
jej v užívaní označeného rodinného domu nebráni. V žalovanom období sa do rodinného
domu opakovane nedostala, či už z dôvodu nemožnosti odomknúť malú vchodovú bránku z dôvodu,
že sa z jej vnútornej strany nachádzal v zámke kľúč (tento problém sa vyriešil až keď jej bývalý manžel

Benedikt Petrík 14.10.2023 odovzdal ovládanie od veľkej posuvnej vchodovej brány) alebo z dôvodu
zamknutia vchodových dverí na dome aj vrchným bezpečnostným zámkom, od ktorého jej taktiež bývalý
manžel nechal na parapete kľúč, keď ju o tom vopred informoval SMS správou. Základným dôvodom,
pre ktorý reálne rodinný dom nemôže užívať, je však skutočnosť, že žije v partnerskom zväzku s G. E. D.,
pričom aj z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu vyplýva, že žalovaný kategoricky vylučuje,

aby tento rodinný dom mohla užívať s partnerom, pričom jeho vstupu hoci len ako návštevy vie účinne
zabrániť tým, že má vo výlučnom vlastníctve pozemok, cez ktorý sa možno k rodinnému domu dostať.
Relevantnejšie pre rozhodnutie o žalobe je tvrdenie žalovaného, že on rodinný dom nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu neužíva, pričom nie je pravdou, že by tento rodinný dom umožnil užívať tretím
osobám, konkrétne otcovi E. D. a bratovi F. D.. Toto skutkové tvrdenie žalovaného zásadným spôsobom

spochybnila.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 13 643,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
7 296,67 eur od 01.06.2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6

346,83 eur od 01.02.2024 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

8. Právny zástupca zotrval na podanej žalobe a uviedol, že momentálne medzi stranami sporu existujú
také pomery, ktoré znemožňujú užívať dom žalobkyňou. Samotný žalovaný potvrdil, že nesúhlasí s tým,
aby dom užívali tretie osoby, pričom z jeho vyjadrení vyplýva, že tento nesúhlas by sa mal týkať partnera

žalobkyne, a to p. D.. Zákaz sa netýka jeho blízkych osôb – otca a brata. Mal za to, že nikto nemôže
trvať na tom, aby žalobkyňa bývala a užívala dom bez svojho partnera. Nemôže ho pozvať ani na
návštevu, pretože pozemok pod domom a okolo neho je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide
o faktické pomery nehnuteľnosti, tak rodinný dom nie je prispôsobený na bývanie pre dve domácnosti.
Májednukúpeľňu,kuchyňu,dveWCatriizby.Tietoužívajúžalovaný,jehobratakoajotec.Bolotomutak

počas celého žalovaného obdobia. Nie je pravdou, že by dom neužívali otec a brat žalovaného. Pokiaľ
ide o argumentáciu odvolacieho súdu v inom spore, ktorého predmetom je riešenie obdobnej právnej
otázky, tento naznačil, že by mohlo ísť o rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa nebráni predsa užívať
nehnuteľnosť tretím osobám, ale nie je možné, aby ju užívali bezplatne. Medzi stranami sporu nedošlo
k dohode o bezplatnom užívaní. Ani v bežnej rodine nie je možné, aby dieťa, ktoré má príjem, nemalo

povinnosť prispievať na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaný ani nenaznačil, že by malo
dôjsť k dohode o tom, že by dom mohli užívať jeho otec a brat bez toho, aby žalobkyni za to zaplatili
nejakú sumu. Poukázal na to, že ak má žalobkyňa povinnosť platiť polovicu hypotéky a nemá mať právo
na náhradu toho, že niekto iný užíva jej vlastníctvo, nemožno tu hovoriť o rozpore s dobrými mravmi.9. Zástupca žalovaného sa pridržiaval doterajších podaní. Uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou domu, tak ako žalovaný, ale on je výlučným vlastníkom všetkých priľahlých

pozemkov. Je nepredstaviteľné, aby bol zriadený nájom tretej osoby k užívaniu cez pozemky vo
výlučnom vlastníctve žalovaného. Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný nadužíval
svoj podiel a že by jej bolo zamedzené užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. V dome má žalobkyňa
svoju izbu, kde má osobné veci, a to aj doteraz. Asi v rámci zabezpečenia si túto izbu uzamkla a tým
znemožnila prístup žalovaného k nej. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa o dom starala, udržiavala

ho, resp. platila poplatky súvisiace s jeho užívaním, teda aj dane a úver. Je nepochopiteľné tvrdenie
žalobkyne, že ak užívajú nehnuteľnosť tretie osoby, ona s tým súhlasí, keďže ide o otca a brata
žalovaného, ale na druhej strane žalobu nadužívania smeruje len voči žalovanému. Vedel o tom, že v
druhom spore si uplatňuje obdobný nárok voči otcovi žalovaného, preto nechápal, prečo si ho uplatňuje
aj voči žalovanému. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/13/2023 žalobkyňa
potvrdila, že žalovaný je spoločný syn jej a p. E. D.. Súd poukázal na prípadnú aplikáciu § 3

Občianskeho zákonníka. Zároveň je tam konštatované, že ak by bolo v spore preukázané, že dochádza
k užívaniu podielu nad rámec, treba sa zaoberať tým, či ide o užívanie bez právneho dôvodu.

10. Žalobkyňa v rámci výpovede uviedla, že rodinný dom neužíva a nie je jej ani sprístupnený. Stalo sa,
že keď sa chcela dostať do dvora, bola zamknutá bránka. Dom užívajú synovia a bývalý manžel, ktorý

tam býva, keď sa vráti zo zahraničia. Vtedy v dome prespáva a býva tam. Do domu chodia aj ďalšie
osoby, konajú sa tam oslavy, Vianoce a podobne. Keď sa odsťahovala, v šatníku zostali veci v izbe, kde
spávala. Vrátiť sa tam nemohla, pretože so C. nemá dobré vzťahy. Chodí tam len za starším synom, keď
mu chce dať darčeky na Vianoce alebo sviatok. Nemôže si tam priniesť ani svoju matku. Nezdržuje sa
tam, pretože žalovaný si nepraje, aby tam chodila. Nemá dôvod tam chodiť. Bola tam párkrát pozrieť,

keď počula, že tam chodí priateľka žalovaného, ako aj iné osoby. Odišla v r. 2020 a nevie prečo by mala
prispievať na nehnuteľnosť, keď ju neužíva. Izba nie je zamknutá. Raz bola v dome v noci
a zistila, že v spálni, kde bývala, má bývalý manžel svoje veci, mal tam aj pracovné veci, poľovnícke
veci. Užíva aj pivnicu. S partnerom žije vo Veľkom Záluží a nešli by tam spoločne bývať, pretože on tam
nie je vítaný a ona tam bez neho bývať nebude. Z jej pohľadu to vníma tak, že zo strany žalovaného

ide o pomstu. Predtým ako v dome bývala, v čase keď boli rodina, bývalý manžel nikdy od nej nepýtal
peniaze a nechcel na nič prispievať. Chcela sa s ním aj dohodnúť, že bude prispievať, ale on nechcel.
Stalo sa, že sa dostala do domu minulý rok cez Veľkú noc, pričom sa spustil alarm. Odišla odtiaľ a
keďže jej syn nezdvihol telefón, volala bývalému manželovi a ten jej len povedal, že si to má vybaviť
so synom. Myslí si, že ak by boli normálni ľudia, dohodli by sa. Vlastnila byt, ktorý sa predal za 63 000

eur a peniaze sa dali do domu. Teraz jej syn chce dať 33 000 eur a má byť spokojná. S tým
ale nesúhlasí. V období od apríla 2022 nedošlo k žiadnej dohode o užívaní v tom smere, že by mohol
niekto užívať aj jej spoluvlastnícky podiel na dome. So synom C. má zlé vzťahy. Napísal jej aj SMS-
ky, kde jej vulgárne nadával a raz keď bola v dome, jej povedal, že jej spraví zo života peklo. Nemá
dôvod, prečo by tam chodila. Podľa nej tu mal sedieť otec žalovaného a nie on. K popisu ako dom

vyzerá, uviedla, že ho užívajú E., C., F. D.; každý z nich má svoju vlastnú izbu. Bývalý manžel užíva
izbu so šatníkom, pracovňu. Spolu užívajú obývačku, kuchyňu, toalety, kúpeľňu a špajzu. Pod domom je
veľká pivnica, tam aj cvičia, majú tam zriadené miesto na cvičenie. Robia tam opekačky, zabíjačky. To,
že nehnuteľnosť užíva bývalý manžel, dokumentovala fotografiami, z ktorých je zrejmé, že na dvore je
zaparkované firemné auto bývalého manžela. Do domu sa nedostala viackrát. Dôvodom bolo to, že už

vo vstupnej bránke bol zvnútra kľúčik a nemohla otvoriť bránku. Keď volala bývalému manželovi, že chce
ísť do domu a nemá sa tam ako dostať skrz kľúčik v bránke, povedal jej, že to zariadi. Na druhý deň sa
cez bránku dostala. Stalo sa, že keď chcela ísť do domu, na vchodových dverách sú dva zámky a horný
bol vymenený. Do domu sa nedostala a odišla. Stávalo sa to dosť často, a to nasledovné dni: 6.3., 17.4.,
25.5., 18.10, 25.5., 2.6., 7.4., 5.6., 18.11., 4.6., 18.5., 17.4., 13.1.2023. V októbri 2020 sa odsťahovala

z domu. Dôvodom odsťahovania bola skutočnosť, že mala priateľa a partnera. Má kľúče od vstupnej
bránky aj nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti sa fyzicky nevie dostať vtedy, keď je z vnútornej časti
bránkykľúčik.ZasynomF.chodívtedy,keďjedomazozahraničia.Neznačísito,alestretávajúsavonku,
pri bráne. Nikto jej nebránil stretávať sa so starším synom z rodinných príslušníkov pri nehnuteľnosti.
V nehnuteľnosti nemá osobné veci, zobrala si ich v r. 2020, keď sa z domu odsťahovala. Dôvodom

návštevynehnuteľnostiboloto,žechcelavedieť,ktodomužíva,ktotamchodí.Odopusteniadomácnosti
v dome v noci neprespala, ale bola tam osobne v noci, aby zistila, kto tam je a žije. Nespolupodieľa
sa na údržbe domu. Žijú tam tri dospelé osoby. V užívaní nehnuteľnosti jej bráni syn C.. Vyhrážal sa
jej a povedal, že nemá čo robiť v tom dome, keď tam už nebýva. Nevyužila žiadne prostriedky, ktorýmiby sa mohla domáhať užívania tejto nehnuteľnosti (napr. neodkladné opatrenie). Nevyzvala žalovaného
po odchode z domácnosti, aby nevyužíval jej spoluvlastnícky podiel. Konkrétne nevedela, či žalovaný
nadužíva svoj spoluvlastnícky podiel. Nežije tam, nebýva a nesleduje ho. Nevedela uviesť interval

užívania nehnuteľnosti bratom a otcom žalovaného. Ide o väčšinu času, v mesiaci tam prebývajú, žijú a
užívajú celý dom. Presne nevedela, každý deň ich nesleduje. Nemala vedomosť o tom, kde pracujú syn
F. a bývalý manžel. Nevyzvala žalovaného k uzatvoreniu dohody o užívaní nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o
náklady na dom v čase spoločného užívania, bývalý manžel platil hypotéku a ona všetko ostatné. K foto
zo dňa 17.4.2023, kde je na pozemku pri dome, uviedla, že v ten deň tam bola viackrát. Najskôr sa tam

nedostala pre kľúčik v bránke a zrejme jej ju niekto otvoril potom, čo zavolala bývalému manželovi. Toto
sa stávalo veľa krát. Sám bývalý manžel povedal, že nevie, prečo robí tieto schválnosti syn, ale zariadil
to. V ten deň bola jeden krát pri bráne a potom aj v dome. Niesla synovi Adriánovi darček. Dňa 13.1.2023
išlo o tú istú situáciu ako dňa 17.4. Nehnuteľnosť, na ktorom je zaparkované vozidlo bielej farby, patrí
synovi – žalovanému. Keď fotila to auto, Benedikt Petrík sa nachádzal v dome. Zazvonila a vyšiel von.
Nevedela preukázať žiadnym dôkazom, že by jej bol zamedzený vstup do tejto nehnuteľnosti. Fotografie

predložené súdu, na ktorých je zobrazené motorové vozidlo, nafotila ona. Tieto dni stála vonku pred
nehnuteľnosťou a fotila vozidlo. Pokiaľ ide o jej návštevu domu v noci, bolo to niekedy v júni.
Zazvonila, otvoril jej bývalý manžel. Bola tam za účelom, aby zistila, kto užíva dom. Bol tam on a býval
v spálni. V dome bola aj v priebehu tohto roka, tj. aj po dátume 31.12.2023. Bola tam z dôvodu,
že mala dohodnuté stretnutie s pánom, ktorý ohodnocoval dom. Nemá kľúč od veľkej brány, pričom si

ho aj žiadala. Nevedela si predstaviť užívanie tohto domu v jej prítomnosti, jej partnera a žalovaného;
určite nie. Súdu potvrdila, že bola v dome dňa 25.4.2024 zagratulovať synovi. Dom jej otvoril syn, čakal
ju na ulici; boli tak dohodnutí.

11. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobkyne odzneli klamstvá, pretože zámky neboli nikdy vymenené

a vie to preto, že tam býva nepretržite. V dome má žalobkyňa všetky veci, aj osobné, dekorácie. Chodí si
ich tam aj brať. Ona si zamkla izbu, ktorú mali predtým spoločne s otcom. Ide o miestnosť, kde je šatník.
Týmto si určila svoju časť domu. Bolo to vtedy, keď odišla z domu. Otec a brat pracujú v zahraničí a
domov chodia asi jeden krát mesačne a zdržia sa tam dva dni. Nie je pravdou, že nemôže k nim prísť jej
matka. Matka žalobkyne tam chodí stále. Nikdy žalobkyni nebránil užívať nehnuteľnosť a ani to, aby tam

vstúpila. Môže tam bývať. Bolo to len jej rozhodnutie, že odišla skrz nového partnera. Kedykoľvek by mu
zavolalaalebozavolá,domotvorí.Oúdržbudomusastarávýlučneon,platíajhypotéku.Žalovanánejaví
žiadny záujem, že by sa podieľala na údržbe domu alebo prišla nejako pomôcť. Dom užíva tak, že býva
vo svojej detskej izbe, a to od detstva. K tomu užíva kuchyňu a kúpeľňu. Nikdy nebránil vstupu žalobkyne
dotejtonehnuteľnosti.Žalobkyňahonevyzvalapísomneaniústnekspísaniudohodyospôsobeužívania

tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o údržbu domu od času, kedy sa žalobkyňa odsťahovala, dom sa maľoval.
Robila sa rekonštrukcia terasy, postavil sa altánok. Dom sa pravidelne upratuje. Na výdavkoch ohľadne
domu tj. dane, poplatky, hypotéka a pod., sa spolupodieľajú on a otec. Nemyslel si, že nadužíva svoj
spoluvlastnícky podiel domu. Medzi nimi nebola akákoľvek dohoda o užívaní nehnuteľnosti od
času, kedy sa stal vlastníkom domu. Nevidel dôvod na to, že by mal dať podnet žalobkyni na uzatvorenie

takejto dohody. Nesúhlasil s tým, aby nehnuteľnosť užívala tretia osoba, to bola jeho odpoveď na otázku,
či by súhlasil alebo nesúhlasil s tým, aby v predmetnej nehnuteľnosti býval partner žalobkyne. Na
návštevy k žalobkyni nemôže p. D. chodiť, pretože ani samotná žalobkyňa tam nebýva. Je tam
jeho pozemok a on určí, kto bude cezeň chodiť. Nevedel koho je komunikácia, ktorá bola predložené zo
strany žalobkyne ako SMS komunikácia ani vylúčil, že je to jeho komunikácia, nepamätal si to. V

žalovanom období užívajú dom tak, že on užíva svoju detskú izbu, brat svoju detskú izbu a
otec, keď je doma, užívame obidve izby. Spálňa sa nevyužíva, tam má veci žalobkyňa. Izba, ktorú užíva
žalobkyňa, bola zamknutá. Ona si vymenila na tej izbe fabku a zamkla ju. Bola zamknutá donedávna a
teraz je odomknutá. Kľúče od nej nemá. V dome je ešte pracovňa, tú nepoužíva. Je tam ešte toaleta.
Obývačku nevyužíva. Obývačka s kuchyňou je spojená miestnosť, ale užíva len časť kuchyne. Ide o

otvorený priestor, ale využíva iba kuchyňu. Dom má len jednu kúpeľňu, dve umývadlá, jednu sprchu.
Počas žalovaného obdobia nevedel presne popísať ako často tam sú otec a brat. Otec tam parkuje auto,
ale väčšinu času sa tam nezdržiava ani jeden z nich. Otec tam prespáva, ale niekedy spí aj inde. U brata
je to isté. Brat chodí domov ešte menej ako otec. Brat nemá svoju izbu zamknutú. Nevidí na to dôvod.
Spôsob užívania domu so žalobkyňou si vedel predstaviť presne tak, ako to bolo do sporu. Bola by tam

sama, bez jej partnera. Žalobkyňa mala kľúče od bránky ako aj vchodových dverí. Vchodové dvere majú
dva zámky, nikdy neboli menené, preto žalobkyňa klamala. Vie aj heslo od alarmu, vedela to od začiatku.
Sama navrhla alarm. Heslo sa používa 12 rokov odkedy tam býva. Nemá mechanizmus na otvárania
vstupnej posuvnej brány. Autom sa tam nevie dostať, je to jeho pozemok. Z bezpečnostných dôvodovsa niekedy nechal kľúč zvnútra na vstupnej bránke, nebolo to naschvál. Stalo sa to možno pár krát. Ako
ale vidieť, vždy sa vtedy dostala na pozemok. Nemal k dispozícii kľúč od izby, ktorú mala zamknutú
žalobkyňa. Nevedel určiť presný dátum, dokedy bola izba zamknutá, ale bolo to ešte v priebehu roku

2023.

12. Svedok E. D. v rámci výsluchu uviedol, že so synom sa rozhodli, že mu prevedie svoj podiel. Najskôr
to mienili predať, ale potom mu podiel previedol a nechcel od neho žiadne peniaze s tým, že on následne
odkúpi podiel od svojej matky. Ide o taký dom, ktorý nedokáže jeden človek nadužívať a syn býva tak

ako býval, vo svojej izbe. Od augusta 2023 platí aj finančné záväzky, teda hypotéku a stavebný úver.
Ak by sa mal vyjadriť k tomu, že v nehnuteľnosti sa podľa žalobkyne konajú oslavy, tak je pravdou, že
tam chodí jej matka ako babka synov, ktorú si pri jej návšteve syn uctí, niečo jej pripraví. Oslavy sa tam
nekonajú žiadne. Deti ako aj on majú dobrý vzťah s matkou žalobkyne a pokiaľ vie, samotná žalobkyňa
sa so svojou matkou nejako nestretávajú. Čo sa týka zámku na vchodových dverách do domu, toto
sa opakuje zo strany žalobkyne odvtedy, čo odišla z domu sama a dobrovoľne. Zámok nebol nikdy

vymenený, ale nepochopila spôsob otvárania dverí. Pravdepodobne to robila inak a vždy, keď bola pri
dverách, volala, že sa do domu nevie dostať, že je vymenený zámok. Je pravdou, že vo vchodovej
bránke býval kľúč, ale žalobkyni dal diaľkový kľúč od brány, aby sa tam mohla dostať. K užívaniu domu
uviedol, že dlhodobo pracuje v zahraničí, tj. 3-4 týždne je preč a potom jeden týždeň na Slovensku. Má
priateľku a býva aj u nej. Niekedy v dome prespí, ale tak maximálne jednu noc, keď pomáha synovi

s údržbou domu a okolia, kosia alebo niečo opravujú. Starší syn F. pracuje tiež v zahraničí, dokonca 5-6
týždňov a na Slovensku je 1 krát za dva mesiace. A ani vtedy sa v dome nezdržiava, tiež má
priateľku. On má v dome detskú izbu, v ktorej býval, aj keď bol malý. Mladší syn, teda žalovaný, býva vo
svojej detskej izbe a užíva samozrejme aj sociálne zariadenia v dome a kuchyňu, v ktorej si pripravuje
stravu. Nikdy sa nestalo, že by jeho priateľka v rodinnom dome prespala. Syn F. si počas neprítomnosti

niekedy izbu zamkne. Tak isto je zamknutá spálňa, ktorú užívala žalobkyňa a teraz je zamknutá, ale kľúč
je zvonka, teda prístup do izby v prípade potreby, napr. vetrania miestnosti, je zabezpečený. V šatníku
má žalobkyňa stále svoje veci. Keď je syn F. na Slovensku, v dome sa nezdržuje s priateľkou. Priateľku
má aj žalovaný, ale dievčatá do nehnuteľnosti nechodili. Možno je to aj z toho dôvodu, že v minulosti ak
svojej matke predstavili svoje priateľky, vždy mala voči tomu výhrady, takže asi preto si ich tam ani teraz

nevodia. Pokiaľ ide o svokru, myslel si, že tam chodí často. Keď je doma, možno jeden krát do týždňa.
Vedel od synov, že vždy im vopred zavolá, aby sa mohla s nimi stretnúť. Mala kľúčik aj od bránky a aj od
domu. Keď je žalovaný dlhšie preč, chodí sa starať aj o psa. Predmetný dom, keď do neho príde, užíva
na základe toho, že je otcom žalovaného. Ide tu o rodinný vzťah. Vždy ho príjme a nikdy sa nestalo,
že by ho z domu vyhodil. Pokiaľ ide o užívanie druhej polovice nehnuteľnosti patriacej žalobkyne, tak

to sa užíva tak, že sa starajú o dom a vykonávajú práce v potrebnom rozsahu. On mu v starostlivosti o
dom pomáha a zasväcuje ho aj do technického stavu domu. Nevedel o nejakej dohode medzi stranami
sporu ohľadne užívania nehnuteľnosti; podnet bol daný iba na súd a ani o návrhu žalobkyne, že by
sa nehnuteľnosť užívala striedavo medzi spoluvlastníkmi. Pokiaľ ide o sporné obdobie, myslel si, že
žalobkyňa mohla užívať dom, chodí tam na návštevy. Ak to porovná, tak ako on tam chodí. Nevedel si

predstaviť, že by mohla žalobkyňa užívať dom spolu s priateľom v rozsahu svojho podielu.
Nevedel o tom, že by sa žalobkyňa domáhala užívania domu spolu so svojim partnerom a nevedel si
predstaviť ani to, že by užívala žalobkyňa dom aj bez svojho partnera. Práve preto jej syn dal návrh, že
odkúpi jej spoluvlastnícky podiel. Žili spolu v jednej domácnosti, ale žalobkyňa je konfliktný človek,
vytvára dusno, mala neustále pripomienky a veľmi zvláštnu povahu. Pokiaľ ide o vzťah žalobkyne so

synmi, viac inklinuje k staršiemu synovi F.. Vzťah voči žalovanému je naštrbený, a to asi aj z dôvodu
vedenia tohto sporu. Možno to vyzeralo tak, že prevodom podielu na syna mienil urobiť obštrukcie, ale
nebolo to tak, bola to dohoda, pretože aj on si chcel zariadiť svoj život po novom. On všetko prevzal.
Strany sporu komunikujú podľa toho čo vedel, cez SMS-ky. Lepší vzťah má matka k F.. Nevedel sa
vyjadriť k predloženej SMS komunikácii; vždy im ako otec zdôrazňuje, aby sa vyjadrovali vo vzťahu

k matke slušne. Pokiaľ ide o prístup k domu, na vchodových dverách je bezpečnostný
zámok. Už ani nevie koľko krát žalobkyni uvádzal, ako sa tento zámok otvára. Vždy mu volala, že sa
do domu nevie dostať. Nevedel presne kedy, ale minulý rok tak za ňou došiel, keď bola pri vchode a
dal jej aj diaľkový kľúčik od brány, aby sa mohla dostať k domu. V malej bránke býva kľúčik a mohlo sa
stať, že sa cez ňu nedalo dostať a práve pre ten prípad, mala kľúč od veľkej brány. V dome je alarm

a kódy sa nemenili od r. 2012. Každý z nich mal svoj kód. V súčasnosti pokiaľ vie, sa používa jeden
kód, pretože všetci svoje kódy zabudli. Je to jeho kód, ktorý uviedol a pozná ho aj žalobkyňa. Dom
pozostáva zo vstupnej chodby, vľavo je pracovňa, potom je tam obývačka s kuchyňou o
rozmeroch 5x10, nasledujú šatníky na chodbe, potom spálňa so šatníkom, oproti sú dve detské izby,medzi tým kúpeľňa. Pri vstupe je ešte jedna toaleta. Dom má 5 miestností. Je tam aj pivnica, slúži ako
technická miestnosť o výmere 25 m2. Jeho dohoda so synom bola taká, že preberie úvery, vyplatí matku
a jemu nezaplatí nič. Týmto spôsobom mienili doriešiť vec okolo nehnuteľnosti. Táto dohoda bola už

pri uzatvorení darovacej zmluvy. Žalobkyňa odišla z domu dobrovoľne sama, pretože mala priateľa, v
októbri 2020. Nemal vedomosť o tom, že by niekto žalobkyni bránil v užívaní nehnuteľnosti. Čo
sa týka užívania domu žalobkyňou, chodí tam. Nevedel presne kedy, ani to, či si tam chodí brať veci.
Chodieva tam za starším synom. V tomto období sa aj stalo, že prišla do domu v noci. Volala mu, aby
ju pustil dovnútra a vtedy prespala v spálni. Nevedel presný dátum, ale bol som z toho prekvapený a

potom odišla až niekedy pred obedom. Pravdepodobne prišla na kontrolu toho, kto v dome prespáva.
V dome má v spálni, ktorej súčasťou je šatník, svoje veci – teda blúzky, šaty, topánky, cestovný kufor.
Vo dverách spálne je kľúč a dvere sú zamknuté. Kľúč je zvonka. Nikto z nich nevyužíva túto časť domu.
Dá sa povedať, že by bola vyčlenená práve pre žalobkyňu. Nepodieľala sa na údržbe domu v spornom
období a podieľali sa len on a synovia. Čo sa týka údržby domu v spornom období, išlo
o výmenu batérií v kúpeľni, kuchyni a iné drobnosti. Vymaľovala sa chodba, keď bol daný inzerát na

predaj domu. V spálni sa odlepila tapeta, preto bola vymenená za inú tapetu. Na nákladoch
sa spolupodieľal aj on. Vedel o tom, že žalovaný vyvinul úsilie o odkúpenie podielu žalobkyne, pričom
odrátal výšku úverov a nákladov pomerne a ponúkol jej konkrétnu peňažnú sumu. Nevedel o tom, že
by sa žalobkyňa domáhala nejakým spôsobom užívania domu v rozsahu svojho podielu. V
izbe, kde spolu spávali, nespáva nikto. Keď je doma, spí v obývačke a deti majú svoje izby. K fotografii

vankúša, na ktorom je zobrazená jeho priateľka, uviedol, že tento vankúš bežne v spálni na
posteli nebýva. Nevedel, kto ho tam dal, ani kto tú fotografiu dňa 25.04.2024 urobil.

13. Svedok F. D. k veci nechcel uviesť nič. Žalobkyňa je jeho matka, žalovaný je brat. Myslel si, že by
si to mali vybaviť len medzi sebou. Trval na tom, že v spore nebude vypovedať, a to aj potom, čo mu

súd oznámil, že nevidí dôvod, prečo by vypovedať nemal.

14. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že z výpovede svedka E. D. vyplynulo, že už pri uzatvorení
darovacej zmluvy boli so žalovaným dohodnutí, že ten preberie splácanie úveru. Uvedené súvisí aj s
otázkou posúdenia pasívnej vecnej legitimácie, keďže by sa mohlo jednať v prípade darovacej zmluvy

o simulovaný právny úkon. Podľa jeho názoru je súd povinný skúmať, bez ohľadu na to, čo je zapísané
na LV, otázku platnosti zmluvy, pokiaľ vznikli pochybnosti vzhľadom na skutkové okolnosti. Ak zmluva,
ktorú uzatvorili E. D. a C. D., bola zakrytým právnym úkonom alebo simulovaným, chýba jej nedostatok
vážneho prejavu vôle a toto spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať. Dokonca
aj v prípade, ak sporovou stranou v konaní nebola namietaná. Ale aktuálne v tomto spore tá námietka

aj padla. Nemôže byť darovacou zmluvou to, ak niekto síce daruje nehnuteľnosť, ale obdarovaný sa
za tento dar zaviaže k ekonomickému plneniu, ktoré priamo súvisí s finančnými
prostriedkami, za ktoré bol rodinný dom postavený, pričom prebratie záväzku zo strany žalovaného je v
objeme prevyšujúcom 100 000 eur. Pokiaľ ide ale o samotnú žalobu, trval na nej v celom rozsahu. Bol si
vedomý,žeobdobnýspor,ajkeďvinejpozíciijehoklientkyvtomtospore,prebiehaajvinejveci,kdebolo

neprávoplatne rozhodnuté, pričom po zrušení pôvodného rozsudku sa v rozhodujúcich otázkach cítil byť
súd viazaný názorom odvolacieho súdu. V prvom rade už samotné neužívanie nehnuteľností v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu je splnením základnej podmienky na priznanie takéhoto nároku. To,
že klientka nielenže neužíva predmetný rodinný dom v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ale
vzhľadom na existujúce podmienky, ho užívať nemôže. Nepozná jediné rozhodnutie, kde je z faktických

pomerov jednoznačné, že ho užívať nemôže a aj z dnešnej výpovede svedka E. D. vyplynulo, že nielen
že ho nemôže užívať so životným partnerom, ale vzhľadom na totálne narušené vzťahy predovšetkým
medzi sporovými stranami, takéto užívanie je fakticky vylúčené. Odkazovať tu na to, že v tejto situácii,
keď jej žalovaný dal jasne najavo, že do nehnuteľnosti nemôže cez jeho pozemok vstúpiť s nejakou
treťou osobou, čo paradoxne vôbec neplatí, pokiaľ ide o tretie osoby z jeho strany, hoci sú v právne

úplne rovnakej pozícii, len pretože písomne nevyzvala druhú stranu na umožnenie tohto užívania, je
podľa jeho názoru v rozpore so zásadami aplikácie právnych noriem v súlade so zmyslom zákona.
Pokiaľ ide o druhú podmienku, to, že je v užívaní spoluvlastnícky podiel jeho klientky, spoluvlastníkom a
prostredníctvom neho ďalšími osobami tak, že ho žalovaný užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu, bol presvedčený, že pre objektívne zistenie stavu užívania, mal súd využiť aj tie prostriedky,

ktoré navrhla žalobkyňa. Aj keď ich ale nevyužil, spôsob, že žalobkyňa ako to uvádza aj žalovaný vo
svojej výpovedi, si sama určila rozsah svojho podielu tým, že si zamkla jednu izbu – spálňu, a takto
vlastne v rozsahu ostatných priestorov nič nebráni jeho a ďalším osobám tieto priestory užívať, prijatie
takéhoto výkladu považuje za čudné a nesprávne. V priebehu dokazovania boli rozporné vyjadrenie vtom a v akom rozsahu sa tie miestnosti využívajú. To ale pokiaľ ide o spoločnú kuchyňu
a obývačku, užíva žalobca iba polovicu kuchyne, ako sa sám vyjadril, mimochodom v rozpore s tým,
ako bol vlastníkom jeho otec, uviedol v inej právnej veci, kde tvrdil, že užíva všetky priestory v rodinnom

dome, je už len logicky neprijateľné. Judikatúra na ktorú poukázal aj súd vo svojom neprávoplatnom
rozhodnutí v inej právnej veci, sa týka úplne iného spôsobu užívania spoločnej veci týkajúcej sa užívania
miestnostívrozdielnychpodlažiach.Otakýtoprípadevidentnenejdeaspôsobrozdeleniasiužívaniatak,
že my naozaj budeme užívať polovicu rodinného domu a žalobkyňa užívať jednu izbu v tomto rodinnom
dome, prijať takúto argumentáciu pokladá za chybu.

15. Zástupca žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o simulovanom právnom úkone. Uviedol, že
k právnemu úkonu – konkrétne k darovaniu nehnuteľnosti, prišlo predpísaným spôsobom a to písomne
a taktiež predpísanou formou, kde účastníkmi tohto právneho úkonu bol žalovaný ako obdarovaný
a jeho otec ako darca. Preto nechápal nejakú námietku protistrany sa vôbec vyjadrovať k právnym
úkonom, ku ktorým nemajú žiadnu právnu subjektivitu ani opodstatnenie. Jeho klient od samého

začiatku tvrdil, že žalobkyňa nie je vylúčená z užívania nehnuteľnosti, na tejto nehnuteľnosti neboli
vykonané žiadne technické úpravy, ktoré by jej bránili nerušene vstúpiť do nehnuteľnosti a túto aj užívať.
Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej bolo akýmkoľvek spôsobom zabránené vstúpiť
do nehnuteľnosti a užívať ju. Sama a dobrovoľne sa rozhodla túto nehnuteľnosť neužívať v
rozsahu jej podielu a nevstupovať do nej. Aj z kamerových záznamov, ktoré sú súčasťou súdneho

spisu, jednoznačne vyplýva a preukazuje sa, že žalobkyňa, pokiaľ mala vôľu, mohla do nehnuteľnosti
nerušene vstúpiť, túto užívať, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v nehnuteľnosti
aj prespala a zdržiavala sa tam aj v nočných hodinách. Klient, vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa je jeho matkou, v plnom rozsahu rešpektuje jej spoluvlastnícke právo k rodinnému
domu a umožnil jej prístup do neho a takisto aj užívanie nehnuteľnosti, priľahlých pozemkov, ktorých

je výlučným vlastníkom. Túto skutočnosť jej žalovaný aj oznámil písomne prostredníctvom jej právneho
zástupcu, ktorému oznámil, že prístup k týmto nehnuteľnostiam, ktorých je výlučne vlastníkom, má
žalobkyňa neobmedzene. Naďalej tvrdil, že medzi klientom a žalobkyňou nevznikla žiadna dohoda o
užívaní spoluvlastníctva a ani sama žalobkyňa nijakým spôsobom nevyzvala žalovaného, aby bola
spísaná, uzatvorená dohoda o užívaní veci v spoločnom spoluvlastníctve. Klient sa podieľa na zveľadení

nehnuteľnosti, ktorú nechal na vlastné náklady vymaľovať, obnovil kuchynskú linku, kúpeľňu zakúpením
nových umývadlových batérií. Predmetnú nehnuteľnosť udržuje, stará sa o ňu a upratuje ju.
Sama žalobkyňa sa vyjadrila a uviedla, že sa nepodieľa na údržbe k nehnuteľnosti,
nevyužila žiadne prostriedky, ktorými by sa mohla domáhať užívania tejto nehnuteľnosti, nevyzvala
žalovaného, aby po svojom odchode z domácnosti nevyužíval jej spoluvlastnícky podiel, a ani nevie

potvrdiť, či klient nadužíva spoluvlastnícky podiel, pretože tam nežije, nebýva u neho, a ani ho nesleduje.
Dôvodom odsťahovania sa zo spoločnej nehnuteľnosti žalobkyne bola skutočnosť, že má priateľa –
partnera. Z týchto uvedených dôvodov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa spoločnú nehnuteľnosť
opustila dobrovoľne a odsťahovala sa k svojmu partnerovi. Poukázal aj na rozporuplné a klamlivé
vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 09.44.2024 pred súdom, citujem: „keď som sa odsťahovala,

v šatníku ostali veci, v izbe, kde som spávala. Vrátiť som sa tam nemohla, pretože so C. nemám dobré
vzťahy, Chodím tam len za starším synom, keď mu chcem dať darčeky. Nezdržujem sa tam, nemám
dôvod tam chodiť. Ja s partnerom žijem vo Veľkom Záluží a nešli by sme tam spoločne bývať, pretože
on tam nie je vítaný a ja tam bez neho bývať nebudem“. Z tohto vyjadrenia žalobkyne jednoznačne
vyplýva, že sama a jej vôľou neužíva predmetnú spoločnú nehnuteľnosť. V konaní žalovaný uniesol aj

klamlivé tvrdenia žalobkyne, ktorými konkretizovala aj presné dátumy, v ktorých sa nemohla dostať do
predmetnej nehnuteľnosti. Avšak tieto jej tvrdenia boli vyvrátené fotografiami z kamerových záznamov,
ktoré sú súčasťou tohto súdneho spisu. Taktiež pred súdom sama žalobkyňa uviedla, že nevie preukázať
žiadnym dôkazom, že by jej bol zamedzený vstup do tejto nehnuteľnosti a taktiež, že nevyzvala žiadnym
spôsobom žalovaného k uzatvoreniu dohody k užívaniu nehnuteľnosti. Podiel prislúchajúci k

nehnuteľnosti spolu nesie znaky aj práv aj povinností, t. zn. že ten, ktorý je podielovým spoluvlastníkom,
sa má o spoločnú vec spolu s ďalším spoluvlastníkom starať, udržiavať ju, a až následne
môže užívať z nej plody úžitku. V poslednom rade uviedol, že sporové strany sú blízkymi osobami, preto
je namieste aj poukázať na rozhodnutie NS ČR č. 28Cdo/2421/2012, v zmysle ktorého podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje

dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských a kultúrnych mravných noriem, ktoré
v celom historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť a sú vzdialené rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. Postup súdu podľa § 3 Občianskeho zákonníka má preto miesto len vo
výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako jedosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu. Považoval to za šikanujúci výkon práva.
Žalobu navrhol zamietnuť.

16. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, výsluchom
strán sporu, svedka E. D., vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor
takto právne posúdil:

17. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. A. sú žalobkyňa (titul zánik BSM, Z 3835/2022)
a žalovaný (titul darovacia zmluva V4517/2022) evidovaní ako podieloví spoluvlastníci, každý z nich
v podiele 1, nehnuteľnosti– rodinného domu so súp. č. XXX, postaveným na parc. č. XXX/XX, pričom
právny vzťah k pozemku 745/11 je evidovaný na LV č. XXXX.

18. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. A. je žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností

– pozemkov parc. reg. C ako parc. č. XXX/X F. XXX/XX, pričom právny vzťah k stavbe na pozemku
745/11 je evidovaný na LV č. XXXX.

19. V potvrdení hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 01.08.2022, vyhotovenom VitoReality, s.r.o., Fraňa
Mojtu 42, Nitra, sa uvádza nehnuteľnosť - stavba rodinný dom, postavený na parcele registra „C“ č.

XXX/XX, súpisné číslo 890, k. ú. A., obec Lehota, okres Nitra, vedené na liste vlastníctva č. XXXX.
S ohľadom na stav nehnuteľnosti, v porovnaní s cenami prenájmov nehnuteľností v danej lokalite
a hodnotou ponúkaných podobných prenájmov nehnuteľností, odhadovaná cena prenájmu predmetnej
nehnuteľnosti vyššie opísanej je 1 100 – 1 300 eur bez energií.

20. Právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného listom z 20.03.2023 na zaplatenie sumy 6 050
eur, predstavujúcej výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.04.2022 do 22.03.2023,
zodpovedajúcu hodnote obvyklého nájomného. Zároveň mubolo navrhnuté striedavé užívanie domu.

21. Zástupca žalovaného v odpovedi na výzvu zo dňa 23.03.2023 uviedol, že s výzvou žalobkyne

nesúhlasí, rozporuje ju s tým, že žalovaný jej nikdy nebránil v užívaní domu a ani ju neobmedzoval.
Nesúhlasil so striedavým užívaním domu.

22. Podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.03.2023, sprostredkovateľ VitoReality, s.r.o., sa zaviazal
pre strany sporu ako záujemcov predať nehnuteľnosti v k. ú. A., evidované na LV č. XXXX F. XXXX.

23. Na kamerových záberoch z 13.01., 17.04., 18.05., 04.06.2023 – o 01:56, 10:40 a 12:00 hod.,
07.09., 10.09.2023, je na vstupnom chodníku k domu, resp. na terase domu, zachytená osoba ženského
pohlavia, ktorá bola identifikovaná ako žalobkyňa a na záberoch z 10.09.2023 aj matka žalobkyne, teda
stará mama žalovaného.

24. Z mailu zo dňa 12.09.2023, adresovanom žalovanému od VitoReality, s.r.o., sa uvádza, že
v hodnotení zo dňa 01.08.2023 bola suma vrátane domu aj pozemku. Ak by bol dom prenajatý,
pochopiteľne by nájomník využíval aj parkovanie, záhradu, vlastne celý pozemok, kde je dom postavený.
Iný prístup do domu nie je.

25. Znaleckým posudkom č. 208/2023, vyhotovenom G. H. D. dňa 24.11.2023, bola všeobecná hodnota
domu stanovená na sumu 248 076, 50 eur a celková hodnota vrátane pozemkov a príslušenstva na
sumu 264 000 eur. Nájom rodinného domu bol vymedzený sumou 81,74 eur/m2/rok, tj. ročne ide o sumu
16 156,73 eur (81,74 x 197,66 m2).

26. Žalobkyňa predložila SMS komunikáciu, pričom uviedla, že ide o komunikáciu medzi ňou
a žalovaným, označeným v mobile ako C.. Je na nej dátum št 7.1.

27. Na fotografiách, predložených a vyhotovených žalobkyňou, je zobrazené motorové vozidlo zn.

Renault,EČ:VTP-21-H,atopreddomomdňa10.09.,11.09.,13.10.,18.10.2023,stým,žeideoslužobné
vozidlo p. E. D..28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

32. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

33. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k tomu, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju
zamietol.

37. V rámci dokazovania súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,
a to rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. A., od 22.04.2022, kedy žalovaný nadobudol spoluvlastnícky
podiel darovaním od svojho otca. Dovtedy bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou spolu s bývalým
manželom – E. D., pričom tento dom patril pôvodne do BSM, ale na základe § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, sa uplatnila nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania. Vo vzťahu k námietke ohľadne pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného v tomto sporu, súd sa nestotožnil s tým, že v prípade darovacej zmluvy
z otca na syna išlo o simulovaný právny úkon. V zmysle § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak
sú splnené všetky jeho náležitosti. Je nepochybné, že simulovaný právny úkon je absolútne neplatný
pre nedostatok vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Aby bol disimulovaný právny úkon platný,

musia byť splnené všetky jeho náležitosti. Pri simulácii v práve ide o vedomú nezhodu skutočnej vôle
a urobeného prejavu, ktorá vedie k neplatnosti právneho úkonu. Naopak, disimuláciou sa simulovaným
úkonom zastiera iný právny úkon mienený vážne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
úmyslom oboch účastníkov darovacej zmluvy bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
– domu ako aj pozemkov, z otca na syna. Z vyjadrení žalovaného súd zistil, že aj po darovaní platil

náklady spojené s užívaním domu jeho otec – Benedikt Petrík. To isté potvrdil aj samotný svedok E.
D., ktorý uviedol, že po dohode so synom – žalovaným, tento platí finančné záväzky, teda hypotéku
a úver reálne od augusta 2023. Z uvedeného vyplýva, že darovacia zmluva, ktorej účinky nastali dňa
22.04.2022, je platným právnym úkonom a nemožno tu hovoriť o žiadnom zastretom úkone. Okrem
iného v priebehu obdobia, odkedy je žalovaný podielovým spoluvlastníkom domu, je zrejmé, že žije na

Slovensku a dom užíva, a to na rozdiel od otca a brata, ktorý dlhodobo pracujú v zahraničí. V priebehu
sporu súd odročoval pojednávanie aj z dôvodu prebiehajúcich rokovaní strán sporu a mal preukázané
zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 20.03.2023, že strany sporu prejavili spoločný
záujem o predaj nehnuteľností, ku ktorému ale ku dňu rozhodovania súdu nedošlo.

38. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že vstup žalobkyne do domu vždy toleroval, pričom
žalovaná aj potom, čo opustila domácnosť z vlastného rozhodnutia, ponechala si tam osobné veci v izbe.
Z vykonaného dokazovania, teda konkrétne z vyjadrení strán sporu ako aj kamerových záberov okolia
domu (vstupný chodník a terasa) mal súd preukázané, že žalobkyňa do domu chodievala a žalovanýjej v tom nebránil. Mala v dome jednu izbu, ktorá bola uzamknutá zvonka, pričom kľúč bol vo dverách
a v nej mala svoje veci. To, že svedkovia E. a F. D. dlhoročne pracujú v zahraničí a v dome sa zdržujú len
vtedy, keď sa vrátia na Slovensko, mal súd potvrdené žalovaným a vyplynulo to aj z výpovede svedka

E. D.. Skutočnosť, že pracujú obaja dlhodobo v zahraničí, uviedla aj žalobkyňa. Súd zistil, že žalobkyňa
mala zabezpečený prístup do domu, tj. mala kľúče od domu a v prípade, ak aj bol niekedy kľúč vo
vstupnej bránke, po kontaktovaní niekoho z členov rodiny, bolo zabezpečené, aby mohla vstúpiť cez
bránku. Žalobkyňa ešte v októbri 2020 odišla z domu a napriek tomu, že poukazovala na to, že žalovaný
jej neumožňuje bývať v dome s jej partnerom p. D., sama na otázku súdu odpovedala, že „si nevie

predstaviť užívanie domu v jej prítomnosti, jej partnera a žalovaného, to určite nie.“ Z uvedeného súdu
vyplýva rozpor v tvrdeniach žalobkyne, ktorý súd viedol tiež k tomu záveru, že i keď na jednej strane
žalobkyňa poukazovala na to, že nemôže dom užívať v rozsahu svojho podielu so svojim partnerom,
pretože žalovaný ako jej syn nesúhlasí s jeho prítomnosťou, na druhej strane sama ona vyvrátila takúto
možnosť užívania domu. Aj z tohto hľadiska sa javí nárok žalobkyne ako účelový, pričom tiež nižšie
uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že jej nárok je nedôvodný.

39. Súd mal za to, že i keď neexistovala dohoda strán sporu ohľadne spôsobu užívania nehnuteľností,
žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že by jej bolo žalovaným alebo
tretími osobami bránené nehnuteľnosť užívať. Žalobkyňa sa osobitne nedomáhala užívania domu, v liste
z 20.03.2023 okrem iného konštatovala, že je z užívania vylúčená a vyzvala žalovaného na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Prípadné mimosúdne vyriešenie sporu podmienila riešením pohľadávok jej
bývalého manžela voči nej ako aj uviedla, že ich vzájomné vzťahy neumožňujú užívanie nehnuteľností
všetkými dotknutými osobami, za ktoré považovali podielových spoluvlastníkov ako aj E. D.. Žalovaného
žalobkyňa vyzvala na striedavé užívanie nehnuteľností v časových intervaloch, s čím on nesúhlasil.

40. Súd si ustálil ten záver, že žalobkyňa mala možnosť dom užívať, bol jej umožnený aj prístup k nemu
cez pozemok, ktorý nebol v podielovom spoluvlastníctve. Zo strany žalobkyne nebolo hodnoverne
preukázané, že by jej bolo bránené dom užívať, pričom ak sa bývalý manžel a F. nachádzali v zahraničí,
pretože tam pracovali, nič žalobkyni nebránilo v tom, aby dom spolu so synom C. užívala a starala
sa oň ako podielová spoluvlastníčka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky náklady na

nehnuteľnosť hradil bývalý manžel a neskôr už samotný žalovaný; žalobkyňa sa na výdavkoch,
spojených s údržbou, pravidelnými platbami za energie, úver a pod., nepodieľala.

41. V rozhodnom období od 23.04.2022 do 31.12.2023 sa žalobkyňa a žalovaný nedohadovali
o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z dokazovania vyplynulo,

že vzťahy medzi nimi sú narušené a neboli dobré už ani v období, za ktoré žiadala žalobkyňa
náhradu. V tomto prípade je však podstatné to, že nebola naplnená jedna z podmienok na vznik
nároku žalovanej na náhradu za neužívanie, a to jej vôľa a úmysel užívať vyššie uvedené
nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu ako ani skutočnosť, že v užívaní
jej bránil žalovaný. Ak totiž záujem užívať spoločné nehnuteľnosti preukázaný nebol, tak potom

nemôže vzniknúť právo v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka na poskytnutie
peňažnej náhrady za to, že bola žalobkyňa vylúčená zavinene žalovaným z užívania spoločnej veci
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V konaní žalobkyňa žiadnym svojím konaním nepreukázala
voči žalovanému v rozhodnom období svoj úmysel užívať spoločné nehnuteľnosti v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, pričom hneď žalovaného žiadala o náhradu. Súd nemal preukázané, že by

sa žalobkyňa domáhala od žalovaného, aby jej sprístupnil a umožnil užívanie spoločných nehnuteľnosti
v tom období. V rozhodnom období žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom neprejavila záujem
užívať vyššie uvedené spoločné nehnuteľnosti, nežiadala žalovaného osobitne o sprístupnenie
nehnuteľností a tým nemal súd preukázané ani to, že jej v užívaní spoločných vecí bránil žalovaný.
Práve tým, že žalovaný a svedok E. D. potvrdili, že žalobkyňa do domu chodila a nikto jej v tom nebránil,

mal za to, že jej v užívaní domu nebolo bránené. Sama žalobkyňa súdu predložila viacero fotografií
(zaparkované vozidlo na dvore), z ktorých je zrejmé, že i keď možno nebola práve vtedy v dome, išla
okolo neho.

42. Keďže žalovaná nepreukázala svoj úmysel užívať vyššie uvedené nehnuteľnosti, nemohlo dôjsť

zo strany žalovaného k faktickému vylúčeniu žalobkyne z tohto užívania spoločných vecí. Žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno o jej úmysle užívať nehnuteľnosti, ktoré mala v podielovom spoluvlastníctve
so žalovaným ako ani to, že ju z faktického užívania žalovaný vylúčil (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 140/2013 zo dňa 21.02.2013).43. Podľa názoru súdu, ak záujem spoluvlastníka užívať spoločné nehnuteľnosti preukázaný nebol, tak
nebolo možné, aby mu vzniklo právo v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka na poskytnutie

peňažnej náhrady za to, že druhý spoluvlastník bol vylúčený z užívania spoločnej veci v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom svojho práva sa ani súdnou cestou žalovaná nedomáhala,
hoci tak urobiť mohla. V danom konaní sa strany sporu nedohadovali o hospodárení so spoločnou
vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd v danej veci považuje za podstatné, že
neboli naplnené podmienky na vznik nároku žalobkyne na náhradu za neužívanie nehnuteľností, tj. vôľa

a úmysel žalobkyne dotknuté nehnuteľnosti užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu ako aj
to, že by jej v užívaní bránil žalovaný. Neboli preto splnené podmienky, spočívajúce v náhrade sumy
z titulu nadužívania spoločných nehnuteľností žalovaným. Vzhľadom na to sa súd už ďalej nezaoberal
výškou samotnej náhrady, pretože z dokazovania bolo zrejmé, že žalobkyni nevznikol na jej uplatnenie
žiadny nárok.

44.Súdzistil,žežalobkyňaprístupdodomumalaamá,domopustiladobrovoľneasporadickydonehoaj
stále chodila. To, že kľúče menené neboli, potvrdil aj svedok E. D.. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná
v dome mala zamknutú jednu izbu ešte aj v priebehu roku 2023, pričom v nej mala aj svoje veci a v tejto
izbe nikto iný nespával. Bola v nej len vymenená tapeta na stene, pretože sa odlepila.

45. Keďže žalobkyňa sa relevantným spôsobom v celom rozhodnom období nedomáhala užívania
svojho spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti (inak jednu izbu mala práve ona sama pre
seba), pričom zároveň nebolo preukázané, že by jej žalovaný v užívaní domu ako aj v prístupe k nemu
aktívne bránil, súd by považoval zároveň za nespravodlivé, aby za týchto okolností mala prípadne
žalobkyňa nárok spätne na finančnú náhradu za nadužívanie nehnuteľností žalovaným (napr. rozsudok

Krajský súd v Trnave, sp. zn. 24Co/39/2022).

46. Žalobkyňa namietala, že nehnuteľnosť užívali aj tretie osoby. Podielový spoluvlastník je oprávnený
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od osoby, ktorá neoprávnene vec dala inej osobe do
užívania. Žalovaný ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti však v nej nechal bývať svojho

brata a otca, teda syna a bývalého manžela žalobkyne, ktorých žalobkyňa označuje ako „tretie osoby“.
Súd nesúhlasí s týmto názorom žalobkyne. V dome bývali tieto osoby so súhlasom žalovaného ako
podielového spoluvlastníka, pričom aj žalobkyňa mala a má možnosť v nehnuteľnosti tiež bývať a užívať
svoj spoluvlastnícky podiel. V prípade žalovaného ide blízke tretie osoby podľa § 116 Občianskeho
zákonníka a u žalobkyne ide tiež o blízku osoby pri F. D. ako jej synovi.

47. Podľa záveru súdu žalobkyňa nikdy neprejavila trvalý záujem nasťahovať sa do domu a užívať
svoj spoluvlastnícky podiel a nepodarilo sa jej preukázať, že by bol žalovaným jeho spoluvlastnícky
podiel, resp. aj jeho bratom a otcom užívaný nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, alebo
že by nemala žalobkyňa možnosť svoj spoluvlastnícky podiel užívať. Ako už súd konštatoval, samotná

žalobkyňa ako mama žalovaného uviedla, že si sama nevie predstaviť, že by v dome bývala spolu
so žalovaným a jej priateľom. Preto nemožno hovoriť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného na úkor žalobkyne; takto uplatňovaný nárok žalobkyne by bol aj v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 Obč. zák.), keďže v predmetnom dome nebývali cudzie osoby, ale sporadicky pri pobyte
na území SR syn a brat strán sporu ako aj bývalý manžel a otec strán sporu, pričom títo v ňom bývali aj

predtým (napr. rozsudok Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 4Co/93/2022).

48. Uplatnený nárok žalobkyne by jej mohol prináležať len v takom prípade, že by užívanie domu
z jej strany nebolo možné, a to v dôsledku toho, že iný spoluvlastník užíva predmet spoluvlastníctva
nad svoj spoluvlastnícky podiel. Toto však v konaní preukázané nebolo. Súd bol toho názoru, že

žalovaný dom neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čo mal súd zistené vyjadrením
žalovaného a svedka E. D.. Spoluvlastnícky podiel nie je možné vyčleniť reálne, keďže ide o podiel
ideálny. Ak teda nebolo preukázané užívanie predmetu spoluvlastníctva žalovaným nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu, logicky toto nemôže byť ani dôvodom neužívania spoločnej veci druhým
spoluvlastníkom - žalobkyňou v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného potom vyplýva

aj skutočnosť, že žalobkyni nič nebránilo v tom, aby svoje užívacie právo k spoločnej nehnuteľnosti
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu využívala. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyni sa
nepodarilo obhájiť dôvodnosť nároku uplatneného v konaní voči žalovanému.49. Na základe toho súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

50. Súd ďalej uvádza, že niektoré body odôvodnenia rozsudku sú podobné s rozhodnutím tunajšieho

súdu zo dňa 09.05.2024, č. k. 36C/49/2021 – 482. Je tomu tak preto, že ide o konanie, na ktoré bolo
poukázané stranami i v tomto spore, keďže jeho predmetom boli obdobné nároky, len za iné obdobie
a strany sporu boli taktiež iné, keďže pred žalovaným vlastnil spoluvlastnícky podiel k domu jeho otec,
Benedikt Petrík.

51. Pokiaľ ide o SMS komunikáciu, predloženú žalobkyňou, súd z nej nemal preukázané, akého obdobia
sa týka (je tam št 7.1.), ani to, či išlo o komunikáciu strán sporu, pretože žalovaný si na to nepamätal.
Ak súd vezme do úvahy, že štvrtok 7.1. bolo v roku 2021, tak tento dôkaz sa netýka obdobia, ktoré
je predmetom sporu; môže sa týkať doby, kedy bola žalobkyňa práve 2 mesiace mimo domu, ktorý
dobrovoľne opustila.

52. Súd v spore zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania vypočutím svedkyne I. J.
a vykonaním obhliadky domu. Dôvodom bola skutočnosť, že súd mal za to bez toho, aby vykonával
ďalšie dokazovanie, že p. J. ako mama žalobkyne a stará mama žalovaného dom navštevovala, nikto
jej v tom nebránil a v čase neprítomnosti žalovaného, sa starala o psa, ale hlavne to, že žalobkyňa
nepreukázala v spore vôľu a úmysel užívať svoj podiel k domu počas dotknutého obdobia ako ani to, že

by jej v tom bolo žalovaným bránené; preto akékoľvek dokazovania by bolo v tomto prípade nadbytočné.
Takéto dokazovanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, preto súd návrhy žalobkyne
zamietol, a to aj na základe zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Pokiaľ ide o obhliadku domu, súd
mal k dispozícii znalecký posudok, súčasťou ktorého bol okrem fotografií aj pôdorys rodinného domu
s legendou miestností.

53. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

57. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v plnom rozsahu v spore úspešný, patril by mu súd nárok na

náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalovaný si nárok na náhradu trov neuplatnil a zo
spisu mu ani žiadne trovy konania nevyplývali, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal,
a to podľa čl. 17 základných princípov CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .