Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16Csp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624201081
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624201081.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 830,52 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 830,52 Eur s príslušenstvom. Žalobca

svoj nárok odvodzoval na tom skutkovom základe, že nadobudol uplatnenú pohľadávku od UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia a. s., pobočka zahraničnej banky (ďalej aj „banka“). Pohľadávka
vznikla zo zmluvy uzavretej medzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V dôsledku,
že žalovaný neplnil splátky riadne a včas, došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a následnému
postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Podľa názoru žalobcu došlo k splneniu všetkých podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky podľa zákona o bankách, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023.

Žalovaný bol v spore pasívny.

2. Súd považoval v konaní podľa § 151 ods. 2 v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné, že
žalovaný ako dlžník uzatvoril s bankou zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.03.2019, ktorým
bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1230 Eur s úrokovou sadzbou 4,4 % ročne, s 96 mesačnými
splátkami vo výške 15,22 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou úveru k 15.03.2027.
V článku VII ods. 1 zmluvy v spojení s čl. IX ods. 1 a čl. 10 ods. 2 písm. b) VOP bola banka

oprávnená požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie anuitnej splátky v trvaní dlhšom ako
tri mesiace. Výzvou zo dňa 18.08.2021 banka vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok
a upozornila ho na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Žalovaný dlžné splátky v stanovenej
15 dňovej lehote nezaplatil. Preto banka listom zo dňa 18.10.2021 vyhlásila predčasnú splatnosť
úveru. Súd nepovažoval za sporné, že obsahom oznámenia o zosplatnení úveru bolo informovanie
žalovaného, že nedodržal splátkový kalendár podľa zmluvy, bolo vyzvaný na zaplatenie omeškaných
splátok listami zo dňa 16.08.2021, 19.08.2021, 17.09.2021 a bol informovaný, že došlo k zosplatneniu

úveru, ktorého výška bola špecifikovaná na istinu v sume 924,79 Eur, riadne úroky v sume 13,62 Eur,
úroky z omeškania 0,69 Eur, poplatky za vedenie účtu 2,08 Eur a poplatok za predčasné zosplatnenie
úveru. Bol informovaný, že je povinný naďalej platiť úroky z omeškania. Na konci podania bol vyzvaný
na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 3 dní a o tom, že dôjde zo strany banky v prípade neuhradeniak vymáhaniu pohľadávky, aj prostredníctvom tretej osoby. Nebolo sporné, že oznámenie banky si
žalovaný prevzal dňa 02.11.2021. Banka následne ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 14.12.2022 postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čo oznámila žalovanému listom zo

dňa 15.12.2022.

3. Súd ešte pred pojednávaním upozornil žalobcu, že nie je aktívne vecne legitimovaný. Hoci žalobca
na výzvu súdu procesne reagoval, s jeho právnou argumentáciou sa súd nestotožnil.

4. Subsumovaním skutkového stavu pod príslušné ustanovenia právnej normy súd považoval žalobu za
nedôvodnú. Súd posúdil vec ako spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keďže žalovaný uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako fyzická osoba mimo predmetu podnikania.
V konaní nebolo sporné, že banka/pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 497
Obchodného zákonníka. Nebolo sporné, že žalovaný si neplnil povinnosť vrátiť poskytnutý úver v zmysle

§ 497 Obchodného zákonníka, ktorý mal pôvodne platiť v splátkach podľa § 503 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Preto banka v súlade so zmluvou a § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
pristúpila po predchádzajúcej výzve na zaplatenie omeškaných splátok k predčasnému zosplatneniu
úveru. Žalovaný bol v tom čase tiež v omeškaní s plnením splátok viac ako tri mesiace.

5. Vrátenie úveru však v spore ako žalobca nepožadovala banka, ale žalobca, na ktorého mala byť na
základe zmluvy postúpená pohľadávka. Otázkou, ktorou sa súd v spore zaoberal, bolo preto posúdenie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Posúdenie aktívnej vecnej legtitimácie znamená preukázanie, či
žalobca je podľa hmotného práva nositeľom práva, ochrany ktorého sa v spore domáha. Žalobca svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v spore zakladal na zmluve o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril s bankou

ako postupcom. Súd nemal v konaní za sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok.
Rovnako, že uvedené bolo žalovanému oznámené bankou. To však automaticky neznamená, že nastali
právne účinky, ktoré predpokladá § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách totiž môže banka postúpiť svoju pohľadávku tretím osobám za dodržania dvoch podmienok.
Prvou z nich je písomná výzva banky voči klientovi a omeškanie dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní

so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

6. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, ktoré bolo zverejnené
pod R 60/2018 najvyšší súd judikoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len
ochranu bankového tajomstva, ale tiež právo klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie

pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon. Následne
v rozsudku pod sp.zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022 najvyšší súd uviedol, že v sporoch
s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia

veriteľa.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd z úradnej moci skúmal, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky zo strany banky na žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý
je v určitých aspektoch lex specialis voči § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v spore nemal

pochybnosti o tom, že žalovaný dlžník bol v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v omeškaní
so splácaním svojho peňažného záväzku voči banke viac ako 90 dní. Súd však v konaní mal pochybnosti
o splnení prvej podmienky uvedeného ustanovenia zákona o bankách. Či bola žalovaná strana zo strany
banky písomne vyzvaná na splnenie omeškaného dlhu. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp.zn.
4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, v ktorom bolo odkazované na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod

sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022 vyplýva, že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona
o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením
čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno
prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Najmä, ak výzva na zaplatenie dlhu bola v listine o predčasnom zosplatení úveru uvedená

len sekundárne a primárnym cieľom tejto výzvy bolo oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

8. Podľa názoru súdu žalobca v spore nepreukázal, že žalovanému pred postúpením pohľadávky
zaslal výlučnú a samostatnú písomnú výzvu, že žalovaný je v omeškaní so splnením čo i len častisvojho záväzku. Súd totožne, ako citovaná judikatúra, nesúhlasí so záverom, že za takúto výzvu je
možné považovať vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, za predpokladu, že primárnym cieľom tejto
výzvy bolo oznámiť žalovanému, že došlo k predčasnej splatnosti úveru. Banka totiž v oznámení

o zosplatnení úveru (nie výzve na zaplatenie) poukázala na to, že žalovaný neplnil splátky podľa
splátkového kalendára, bol vyzvaný na ich zaplatenie a keďže tak neurobil, vyhlásila banka predčasnú
splatnosť úveru. Len sekundárne, v závere listu, bol dlžník vyzvaný na úhradu dlhu. Z toho dôvodu súd
považoval postúpenie uplatnenej pohľadávky z banky na žalobcu za neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom), tak ako dôvodil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach

pod sp. zn. 4Cdo/75/2020 a 2Cdo/266/2020. Z neplatného právneho úkonu nemohli nastať právne
účinky s tým spojené. Žalobca tak nebol v spore nositeľom hmotnoprávneho nároku zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
V obdobných veciach už tento názor súdu bol potvrdený rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 15.6.2023 č. k. 11CoCsp/8/2023-225, z 31.7.2023 č. k. 14CoCsp/12/2023-150, z 29.11.2023 č. k.
15CoCsp/41/2023-233.

9. Súd má vedomosť o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa
27.09.2023. V ňom Najvyšší súd SR posudzoval otázku náležitostí výzvy banky podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách. V 36. odseku odôvodnenia rozhodnutia vyslovil právny názor, podľa ktorého
nevyplýva pre banku povinnosť osobitne klientovi uviesť možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu

osobu. V 37. odseku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/191/2021, ktorý
okrajovoriešiltútootázku,podľaktoréhozavýzvupodľa§92ods.8zákonaobankáchmožnopovažovať
aj za oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ak je jej obsahom aj výzva na zaplatenie.
Súd však oboznámením sa s citovanou judikatúrou zistil, že rozhodnutie pod sp. zn. 7Cdo/191/2021
sa parciálne zaoberalo otázkou účinkov doručenia oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru (v

zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). A priori neposudzovalo, či takúto listinu je možné
považovať za bankovú výzvu, na rozdiel od judikátu sp. zn. 4Cdo/75/2020 a tam citovanú judikatúru
2Cdo/266/2022.Tietorozhodnutiavšakprecizovalipodmienky,ktorémusíobsahovaťtzv.bankovávýzva
pred postúpením pohľadávky. Nepopreli, že za vyhlásenie predčasnej splatnosti nemožno považovať
za tzv. bankovú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dôvodili, že z celkového kontextu listiny

nemôže vyplývať táto výzva len sekundárne (ako to bolo v predmetnej veci). Obdobne Najvyšší súd
SR v uznesení pod sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023 precizoval, že aj výzva o predčasnej
splatnosti úveru môže predstavovať výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak banka dlžníka
písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky. Z toho súd vyvodil
záver, že uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR si neodporujú. Banková výzva môže byť súčasťou

oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, nesmie však vyplývať len sekundárne z povahy celého textu
(4Cdo/75/2022, 2Cdo/266/2020). Musí byť v nej konkrétne špecifikovaná pohľadávka (9Cdo/165/2022)
a táto listina sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka (7Cdo/191/2021).

10. Keďže oznámenie o predčasnej splatnosti úveru nesplnilo podmienky definované v rozhodnutiach

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 a 2Cdo/266/2020 súd podanej žalobe nemohol vyhovieť.

11. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu vo veci. Žalovaný
bol v spore úspešný v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že z obsahu spisu súd
nezistil žiadne trovy konania žalovaného, rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.