Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3Tk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011360
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011360.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich A. B.

C. a D. E., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. októbra 2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

F. G., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. XXX/XX, H. – I. H., J. B., t. č. ÚVV a ÚVTOS B.,

j e v i n n ý

z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak,

ž e

obžalovaný F. G. v presne nezistenom čase od 23:00 hod. dňa 11.02.2023 do 00:10 hod. dňa 12.02.2023

v rodinnom dome a na priliehajúcom dvore rodinného domu nachádzajúcom sa na adrese C. X. A.
K. XX, B., potom, čo bol fyzicky napadnutý poškodeným F. L., sa pod vplyvom alkoholu na dvore v
zadnej časti rodinného domu najskôr vzájomne fyzicky s poškodeným F. L. napádali, a to potom, čo
si bezprostredne pred jeho príchodom do tohto rodinného domu poškodený F. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. M. N. XXX/XXX, E. za bližšie nezistených okolností sám nožom spôsobil bodnoreznú
ranu s jednostranným kolapsom pľúc a postupným pomalým krvácaním do brušnej dutiny pri porušení
portálnej žily, ktoré sa vo svojom počiatku ešte prejavovali nevýrazne a nebránili poškodenému F. L.
v konaní, pričom za týchto okolností sa obžalovaný F. G. vzájomne fyzicky napadol s poškodeným F. L.,

ktorý bol tiež pod vplyvom alkoholu, tak, že sa vzájomne v stoji i na zemi udierali päsťami a keď sa po
chvíli poškodený F. L. presunul do chodby rodinného domu, obžalovaný F. G. išiel za ním a opätovne
napadol poškodeného F. L. viacerými údermi päsťou, pričom poškodený F. L. už nevládal a padol na
zem, kde obžalovaný F. G. ďalej pokračoval v útoku na poškodeného F. L. ležiaceho na zemi v úmysle
ho usmrtiť a opakovane silnou intenzitou udieral päsťami a kopal nohami obutými v topánke do rôznych
častí tela poškodeného F. L., ako aj skákal po poškodenom F. L., najmä po hlave, trupe a bruchu
poškodeného F. L., kde tomuto útoku na poškodeného F. L. sa obžalovanému F. G. snažila zabrániť

O. P., ktorá obžalovaného F. G. odťahovala od poškodeného F. L., až napokon odtiahla obžalovaného
F. G. do kúpeľne uvedeného rodinného domu, kde uzamkla dvere vedúce do tejto kúpeľne, avšak
obžalovaný F. G. napriek tomu kričal na O. P., aby mu tieto dvere otvorila a keď odmietla, obžalovaný
dvere vykopol, vyšiel z kúpeľne, pristúpil k poškodenému F. L., ktorý v tom čase ležal na zemi a už sa
nebránil fyzickým útokom obžalovaného F. G., a znovu napadol poškodeného F. L. tak, že opakovane
silnou intenzitou kopal nohami do rôznych častí tela poškodeného, hlavne do oblasti jeho hlavy, ako aj
skákal po tele poškodeného F. L., čím obžalovaný F. G. spôsobil poškodenému F. L. podliatiny hlavy,

tváre, uší, nosa, horných končatín, bedier, chrbta, odreniny tváre, hrudníka, bedier, chrbta, horných
a dolných končatín, tržné rany tváre a sliznice pier, traumatické vyrazenie zubu, zakrvácanie pokrývoklebečných vo viacerých lokalitách, zakrvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, zakrvácanie pod tvrdú
plenu mozgovú, prítomnosť krvi v mozgových komorách, mozgový opuch, zakrvácanie svaloviny jazyka,
obojstrannú prítomnosť krvi v podhrudnicových dutinách, mnohopočetné zlomeniny so zakrvácaním

rebier a roztrhnutím pohrudnice, obojstranný kolaps pľúc, obojstranné pomliaždenie a trhliny pľúc,
pomliaždenie s trhlinou sleziny, zakrvácanie mäkkých tkanív v malej panve s pasívnym stečením krvi
do miešku a pomliaždenie časti hrubého čreva a úponu čriev, kde tieto poranenia a ich následky vo
svojom počiatku viedli mechanizmom vnútrolebečných poškodení k prvotnej poruche až strate vedomia,
čoviedloknárastuopuchumozgovéhotkanivapripomliaždenímozguaviacnásobnýchvnútrolebečných

krvácaniach, k obojstrannému pneumotoraxu – kolapsu pľúc s ich trhlinami a k pomalému hromadeniu
krvi v pohrudnicových dutinách (zo zlomenín rebier s porušením pohrudnice) a v dutine brušnej pri
natrhnutí sleziny, pečene a úponu čriev, a obžalovaný F. G. po tomto útoku zanechal poškodeného F.
L. na chodbe rodinného domu v tomto stave, hoci tento sa navonok prejavoval tým, že poškodený F.
L. bezvládne ležal na zemi a chrčal, neposkytol poškodenému F. L. pomoc a ani mu neprivolal rýchlu
zdravotnú službu a vrátil sa naspäť do kúpeľne, kde zotrval najmenej 30 minút a spoločne sa s O. P.

osprchovali a po návrate z kúpeľne už našli poškodeného F. L. nejaviaceho známky života, nakoľko
poškodený F. L. dňa 12.02.2023 v čase o 00:10 hod. v rodinnom dome na adrese ulica X. A. K. XX, B.
zomrel z dôvodu zlyhania srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku bodnorezného poranenia
brucha v kombinácii s tupými poraneniami viacerých oblastí tela, pričom všetky uvedené poranenia,
vrátane poranení spôsobených obžalovaným F. G., boli život ohrozujúce, postupne sa vo vnútri tela

stupňovali komplikácie úrazových zmien z týchto poranení a smrteľné následky predmetných zranení
spôsobených obžalovaným F. G. by mohli byť zvrátené len v prípade poskytnutia okamžitej prvej pomoci
druhou osobou a následného presunu do zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia adekvátnej
liečby, k čomu však nedošlo,

t e d a

iného úmyselne usmrtil.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 16
(šestnásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť z titulu spôsobenej škody

poškodenej menom F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. K. XXX/XXX, E., J. B. zastúpenej
splnomocnencom F. L. E. so sídlom L. XX, E. Q. sumu 1 917,22 Eur a to do 30 (tridsiatich) dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry B. podal dňa 10.08.2023 na tunajší súd obžalobu na F. G. pre skutok

kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že obvinený F. G. v presne nezistenom čase od 23:00 hod. dňa 11.02.2023 do 00:10
hod. dňa 12.02.2023 v rodinnom dome a na priliehajúcom dvore rodinného domu nachádzajúcom sa na
adrese ulica X. A. K. XX, B., sa pod vplyvom alkoholu na dvore v zadnej časti rodinného domu najskôr
vzájomne fyzicky napadol s poškodeným F. L., a to potom, čo si bezprostredne pred jeho príchodom

do tohto rodinného domu poškodený F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. M. N. XXX/XXX, E.za bližšie nezistených okolností sám nožom spôsobil bodnorezné poranenie brucha, hoci obvineného
F. G. na toto poranenie poškodeného F. L. upozornila O. P. po jeho príchode do rodinného domu,
pričom si tým poškodený F. L. spôsobil bodnoreznú ranu s jednostranným kolapsom pľúc a postupným

pomalým krvácaním do brušnej dutiny pri porušení portálnej žily, ktoré sa vo svojom počiatku ešte
prejavovali nevýrazne a nebránili poškodenému F. L. v konaní, pričom za týchto okolností sa obvinený
F. G. vzájomne fyzicky napadol s poškodeným F. L. , ktorý bol tiež pod vplyvom alkoholu, tak, že sa
vzájomne v stoji i na zemi udierali päsťami a ked sa po chvíli poškodený F. L. presunul do chodby
rodinného domu, obvinený F. G. išiel za ním a opätovne napadol poškodeného F. L. viacerými údermi

päsťou, pričom poškodený F. L. už nevládal a padol na zem, kde obvinený F. G. ďalej pokračoval v
útoku na poškodeného F. L. ležiaceho na zemi v úmysle ho usmrtiť a opakovane silnou intenzitou udieral
päsťami a kopal nohami obutými v topánke do rôznych častí tela poškodeného F. L., ako aj skákal po
poškodenom F. L., najmä po hlave, trupe a bruchu poškodeného F. L., kde tomuto útoku na poškodeného
F. L. sa obžalovanému F. G. snažila zabrániť O. P., ktorá obvineného F. G. odťahovala od poškodeného
F. L., až napokon odtiahla obvineného F. G. do kúpeľne uvedeného rodinného domu, kde uzamkla dvere

vedúce do tejto kúpeľne, avšak obvinený F. G. napriek tomu kričal na O. P., aby mu tieto dvere otvorila a
keď odmietla, obvinený dvere vykopol, vyšiel z kúpeľne, pristúpil k poškodenému F. L., ktorý v tom čase
ležalnazemiaužsanebránilfyzickýmútokomobvinenéhoF.G.,aznovunapadolpoškodenéhoF.L.tak,
že opakovane silnou intenzitou kopal nohami do rôznych častí tela poškodeného, hlavne do oblasti jeho
hlavy, ako aj skákal po tele poškodeného F. L., čím obvinený F. G. spôsobil poškodenému F. L. podliatiny

hlavy,tváre,uší,nosa,hornýchkončatín,bedier,chrbta,odreninytváre,hrudníka,bedier,chrbta,horných
a dolných končatín, tržné rany tváre a sliznice pier, traumatické vyrazenie zubu, zakrvácanie pokrývok
lebečných vo viacerých lokalitách, zakrvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, zakrvácanie pod tvrdú
plenu mozgovú, prítomnosť krvi v mozgových komorách, mozgový opuch, zakrvácanie svaloviny jazyka,
obojstrannú prítomnosť krvi v podhrudnicových dutinách, mnohopočetné zlomeniny so zakrvácaním

rebier a roztrhnutím pohrudnice, obojstranný kolaps pľúc, obojstranné pomliaždenie a trhliny pľúc,
pomliaždenie s trhlinou sleziny, zakrvácanie mäkkých tkanív v malej panve s pasívnym stečením krvi
do miešku a pomliaždenie časti hrubého čreva a úponu čriev, kde tieto poranenia a ich následky vo
svojom počiatku viedli mechanizmom vnútrolebečných poškodení k prvotnej poruche až strate vedomia,
čoviedloknárastuopuchumozgovéhotkanivapripomliaždenímozguaviacnásobnýchvnútrolebečných

krvácaniach, k obojstrannému pneumotoraxu - kolapsu pľúc s ich trhlinami a k pomalému hromadeniu
krvi v pohrudnicových dutinách (zo zlomenín rebier s porušením pohrudnice) a v dutine brušnej pri
natrhnutí sleziny, pečene a úponu čriev, a obvinený F. G. po tomto útoku zanechal poškodeného F.
L. na chodbe rodinného domu v tomto stave, hoci tento sa navonok prejavoval tým, že poškodený F.
L. bezvládne ležal na zemi a chrčal, neposkytol poškodenému F. L. pomoc a ani mu neprivolal rýchlu

zdravotnú službu a vrátil sa naspäť do kúpeľne, kde zotrval najmenej 30 minút a spoločne sa s O. P.
osprchovali a po návrate z kúpeľne už našli poškodeného F. L. nejaviaceho známky života, nakoľko
poškodenýF.L.dňa12.02.2023včaseo00:10hod.vrodinnomdomenaadreseC.X.A.K.XX,B.zomrel
z dôvodu zlyhania srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku bodnorezného poranenia brucha
v kombinácii s tupými poraneniami viacerých oblastí tela, pričom všetky uvedené poranenia, vrátane

poranení spôsobených obvineným F. G., boli život ohrozujúce, postupne sa vo vnútri tela stupňovali
komplikácie úrazových zmien z týchto poranení a smrteľné následky predmetných zranení spôsobených
obvineným F. G. by mohli byť zvrátené len v prípade poskytnutia okamžitej prvej pomoci druhou osobou
a následného presunu do zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia adekvátnej liečby, k čomu
však nedošlo.

Súd zámerne vo vyššie uvedenom znení obžaloby zvýraznil jej časť, keďže túto v rozsudku vypustil
z dôvodov, ktoré budú objasnené v ďalšom texte. Rovnako bude odôvodnené doplnenie skutkovej vety
rozsudku o skutočnosť, ktorá nebola dokazovaním vykonaným na hlavných pojednávaniach vyvrátená,
a to, že obžalovaný bol ako prvý fyzicky napadnutý poškodeným F. L..

Dokazovanie

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal nasledujúce dôkazy. Vypočul obžalovaného F. G., poškodenú

F. L., svedkov O. P., A. E. M., R. A., S. A., F. M., znalcov A. A. M., A. F. T., A. O. G., A. U. M., A. R. E., B. F.
K., prečítal výpoveď svedka O. S., oboznámil zápisnice o ohliadke miesta činu a protokol o rekonštrukcii
spoločne s fotodokumentáciou, list o prehliadke mŕtveho, zápisnicu o prehliadke tela obvineného s
fotodokumentáciou, zápisnicu o prehliadke tela svedkyne O. P. s fotodokumentáciu, výsledky meraniaalkoholu a toxikologického vyšetrenia, zápisnicu o vydaní veci, úradný záznam z kamerového záznamu,
hovor z REDAT a jeho prepis, obsah spisov Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/158/2022, 2T/65/2010,
0T/110/2018 a 6T/129/2011, ako i ďalšie vecné a listinné dôkazy uvedené v texte tohto odôvodnenia.

Obžalovaný F. G. v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného i na hlavnom pojednávaní
zhodne vypovedal, že s O. P. sa pozná od mesiaca august roku 2022 a od tohto obdobia pozná aj
poškodeného, s ktorým predtým ona tvorila pár. V čase keď sa spoznal s O., tak pár s poškodeným už
táto netvorila. Od uvedeného obdobia začali tvoriť s O. pár a približne po mesiaci začali spolu aj intímne

žiť, pričom väčšinou sa stretávali u nej doma, keď' poškodený nebol doma. Čo vie od O., tak poškodený
jej dosť vykrikoval, že sa s ním stretáva a zato ju mal aj niekoľkokrát zbiť.

K skutku samotnému obžalovaný uviedol, že dňa 11.02.2023 a dňa 12.02.2023 má dosť veľké výpadky
pamäti z dôvodu užívania alkoholu. Alkohol užíval cez deň a to dňa 11.02.2023 v čase od 10:00 hod.
približne do 17:00 hod. Požíval červené víno s názvom Bell Rosso, avšak nevie, koľko mohlo mať

percent. Mohol ho vypiť asi dva litre. Požíval aj vodku 40 percentnú v množstve asi pol litra. V tom čase
sa nachádzal u O. J. v D.. V čase medzi 17.00 hod. do 18.00 hod. išiel do B. za kamarátkou a potom
šiel k O. P., čo mohlo byt' v čase od 22.00 hod. až 23.00 hod. O. býva spoločne s poškodeným v dome,
do ktorého sa vchádza cez vchod, ktorý vyzerá ako veranda. Ku O. H. B., pričom si pamätá iba to, že
z ničoho nič bol s poškodeným na zemi a tam sa bili a naťahovali. Ten konflikt bol v chodbe v dome.

Počul krik O., ktorá na nich kričala a snažila sa nás od seba odtiahnuť. Potom si zase nič nepamätá,
iba to, že šiel s O. do kúpeľne, kde sa spoločne osprchovali. Po osprchovaní vyšla O. z kúpeľne von,
poškodený bol na chodbe a začala kričať „ten kokot sa pichol, nemá tep“ a hneď na to volala záchrannú
službu, kde jej povedali, že má zatlačiť ranu, aby nekrvácal a aby mu robila masáž srdca. Keďže ona
je útla žena a nevládala robiť tú masáž srdca, tak ju vystriedal a masáž srdca mu robil on. Tu masáž

mohol robiť 5 až 10 min. a bolo to do vtedy, pokiaľ neprišli záchranári. O. počas toho, ako on robil
masáž telefonovala zo záchranármi. Keď prišli záchranári s policajtmi, tak jeho policajti vybrali von a
záchranári pokračovali v oživovaní. Deti sa v tom čase nachádzali v dome, avšak on ich neregistroval,
keď prišli záchranári, tak vie, že staršieho F. prenášali z detskej izby do obývačky cez okno a mladší
P. bol v obývačke. Zároveň ešte uviedol, že ľutuje, čo sa stalo a keby vedel, že má poškodený nejaké

poranenia, tak by volal záchranku. To, že sa poškodený pichol nožom sa dozvedel, až keď ležal na zemi
a poskytovali mu prvú pomoc. To, že je pichnutý nožíkom mu povedala O., keď prišla ku poškodenému z
tej sprchy. Pamätal si, že poškodený mu tlačil palce oboch rúk do očí a on sa mu snažil tie ruky vytiahnuť,
a to tak, že ľavou rukou mu odťahoval jeho ruky a pravou rukou ho udieral, avšak nevedel uviesť, kde
a do ktorých časti tela poškodeného, nakoľko to nevidel. V tom čase už boli na zemi. Viac si z toho

nepamätá. Nespomína si už ani na to, čo na nich O. kričala.

Na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora ako vníma sám seba pod vplyvom alkoholu odpovedal,
že ak sa nič nedeje, tak je všetko v poriadku, ale ak niekto do neho vyryje, tak má prudkú, agresívnu
povahu.

Svedkyňa O. P. vypovedala zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, že poškodený
s obžalovaným na seba žiarlili. Navzájom sa vyhrážali jeden druhému, nakoľko sa nemali radi, avšak k
nejakým vážnejším fyzickým potýčkam medzi nimi nedošlo. Raz asi pred mesiacom, sa chytali za bundy
a tiež po sebe kričali rôzne veci, avšak päste a ani kopance tam neboli. Dňa 10.02.2023 jej obžalovaný

povedal, že odchádza, že ide k F. J. do D. a to z dôvodu, že sa pohádali. On vtedy aj odišiel a mal
tam požívať alkoholické nápoje. Potom dňa 11.02.2023 spolu telefonovali z jej telefónu poškodený s
obžalovaným, kde počas hovoru si vzájomne nadávali. Potom nevedela uviesť v ktorom čase, ale medzi
tým si s obžalovaným spolu volali aj písali, pričom obžalovaný prišiel ku nej domov, vonku bola už tma.
Obžalovaný bol po vypití alkoholu agresívny, podobne ako bol aj poškodený. Poškodený bol toho dňa

11.02.2023 u svojho kamaráta, kde domov prišiel taktiež za tmy a bol pod vplyvom alkoholu.

Po jeho príchode sa však normálne rozprávali a riešili ako ďalej, teda medzi ňou, poškodeným a
obžalovaným. Taktiež povedala poškodenému, že chce byt' s obžalovaným. To sa nachádzali v kúpeľni.
Potom z kúpeľne odišiel a syn zakričal, že tatko berie do ruky nôž. Ona vtedy spozornela, pričom

poškodený prišiel ku nej do kúpeľne a v ruke držal nôž. Sadol si na stoličku a bodol sa špičkou noža
do hrudníka cez bundu modrej farby, ktorá bola aj zaistená. Ona však nevidela krv na noži a ani na
bunde. Ona mu na to povedala, že nech sa ide liečiť. V tom začal zvoniť obžalovaný, kde povedala
poškodenému, že mu ide otvoriť a sa s ním porozprávať. Otvorila vchodové dvere obžalovanému, ktorésa však nenachádzajú priamo na rodinnom dome, v ktorom žijú, ale z prvej časti z ulice, kde sa potom
až následne vchádza k domu. Obžalovaný jej hovoril, že dokedy chce všetkých klamať, dokedy sa chce
poškodeného zastávať. Ona mu povedala, že „ten chuj sa pichol nožom“. Vzápätí poškodený vyšiel z

domu a keď ho zbadal obžalovaný, tak sa rozbehli oproti sebe a stretli sa na dvore pred vchodom už
do rodinného domu. Potom sa začali biť päsťami. Obaja sa udierali päsťami ľavej aj pravej ruky. Vie,
že poškodený rozbil obočie obžalovanému a tiekla mu krv. Potom spadli na zem. Na zemi sa taktiež bili
päsťami, pričom obžalovaný bol na poškodenom a ona sa ich vtedy snažila od seba oddeliť a to tak,
že ťahala obžalovaného od poškodeného. Chytila obžalovaného v oblasti pásu oboma rukami a ťahala

ho od poškodeného preč, avšak sa jej to nedarilo, nakoľko obžalovaný bol ťažký, pričom padla na zem.
Tuší, že niektorí z nich ju aj uhryzol. Po chvíli sa obžalovaný postavil z poškodeného, kde videla, že
keď sa poškodený postavil, tak už mal chôdzu ubolenú. Videla, že poškodený má monokel, kde potom
keď poškodený vošiel do chodby domu, tak obžalovaný prišiel za poškodeným na tú chodbu a opäť sa
začali obaja biť päsťami, avšak poškodený už nevládal a padol na zem. Keď bol poškodený na zemi, tak
obžalovaný začal do poškodeného kopať pravou nohou, ale veľmi silno. Taktiež videla, ako obžalovaný

dupe po poškodenom pravou nohou po celom tele, teda po bruchu, po hlave, po trupe. Taktiež videla,
ako poškodeného obžalovaný kope do hlavy. Povedala obžalovanému, nech ho nechá na pokoji. Chytila
ho oboma rukami za pás a odťahovala preč, avšak on ju chytil za zápästie oboch rúk, kde jej povedal:
„mojko nechaj ma, lebo aj ty dostaneš“ a pokračoval v kopaní ďalej. Ona sa trochu odtiahla, kde na
chvíľu obžalovaný prestal s kopaním a opýtal sa jej, či sa ho zase zastáva a kde ona mu povedala, že

nie a vtedy ju obžalovaný udrel. Ona stále pokračovala v tom, aby obžalovaný nepokračoval v atakoch
na poškodeného a preto obžalovaného stiahla do kúpeľne, kde ich zamkla a kľúčik si dala do vrecka
mikiny. Obžalovaný jej na to povedal, že mu má otvoriť dvere, lebo ich ináč rozkope. Ona tie dvere
neotvorila a obžalovaný tie dvere rozkopal. Vyšiel z kúpeľne von a pokračoval v kopaní aj v dupaní po
tele poškodeného, ktorý sa nachádzal ležiac na chodbe. Vtedy v tom čase stonal. Potom ho obžalovaný

chytil oboma rukami za rifle a boxerky a ho dvíhal zo zeme so slovami „vstávaj, čo ležíš“. Potom sa
opýtala poškodeného, či ho má dať do obývačky na gauč, na čo jej povedal, že má ísť do piči. Na to
obžalovaný poškodenému povedal, že „čo chrčíš ty kokot“.

Keďže bola zakrvavená, tak sa išla umyť do kúpeľne, kde za ňou prišiel aj obžalovaný. V tejto kúpeľni

sa spoločne osprchovali a ona sa prezliekla. Tak spolu zafajčili a potom vyšla z kúpeľne, pristúpila
ku poškodenému, kde začala s ním komunikovať, pričom on jej neodpovedal. Skontrolovala mu pulz,
avšak tento nahmatať nevedela, tak povedala obžalovanému, že volá záchranku. Tam na záchranke
jej dali nejaké inštrukcie na základe, ktorých postupovala a potom neskôr ju obžalovaný vystriedal. To,
že poškodený mal nejaké poranenie zistila vtedy, keď mu robila masáž srdca a začal krvácať. Z rany

tieklo veľa krvi. Potom keď prišli policajti, pýtali sa, kde je nôž, pričom som ho začala hľadať a vtedy
jej obžalovaný povedal, že nôž je v kúpeľni pod umývadlom. Ona vtedy ten nôž vzala do ruky a na to
jej povedali policajti, že ho má položiť a ona ho hodila na zem v chodbe. Po niekoľkých minútach jej
policajti oznámili, že poškodený je mŕtvy. K otázke časového úseku, v ktorom povedala obžalovanému,
že poškodený sa bodol uviedla, že to bolo na začiatku pred konfliktom, keď prišiel obžalovaný.

Svedok R. A. pri svojom výsluchu uviedol, že ako príslušník PMJ bol spolu s kolegom T. S. A. vyslaný
operačným dôstojníkom dňa 12.02.2023 o 00.45 hod. na miesto skutku. Po príchode k rodinnému domu
zvonka videli, ako na zemi vo vstupnej chodbe leží muž hlavou smerom ku kúpeľni a nohami smerom ku
vstupným dverám, pričom nejavil známky života. Pritom si všimol, že ležiaci muž mal bodnú ranu medzi

hrudníkom a bruchom. Ešte predtým, ako vošli do vnútra tak videl, že medzi vstupom do kúpeľne a na
chodbu stojí žena a v ruke drží nôž striebornej farby, pričom tá mu povedala, že ide o nôž, ktorým sa
mal poškodený pichnúť, pričom ona tento nôž umyla ešte pred príchodom polície. Vo vstupnej chodbe
stál obvinený, pričom ten nehovoril nič. Začali vyťažovať prítomné osoby, kde im bolo oznámené, že
po vzájomnej hádke malo dôjsť k bitke medzi obvineným a poškodeným, po ktorej ostal poškodený

ležať na zemi. Čo sa týka miesta činu svedok uviedol, že pred rodinným domom bola krv, vo vnútri boli
rozhádzané veci a taktiež sa tam nachádzala krv. Následne na základe pokynu vyšetrovateľa obmedzili
na osobnej slobode obvineného.

Zhodne ako svedok A. vypovedal k situácii na mieste činu aj svedok S. A., druhý príslušník PMJ.

Svedok F. M., člen hliadky PZ vyslaný na miesto činu, vypovedal, že po príchode na miesto videl na
dvore predmetného rodinného domu stopy krvi, a to na viacerých miestach, na zemi v rodinnom dome
ležal poškodený a bol tam ešte aj obžalovaný, ktorý ho oživoval. Nachádzala sa tam aj O. P., ktoráim oznámila, že poškodený sa mal pichnúť nožom, následne vošla do kúpeľne a vrátila sa v ruke s
týmto nožom. Vyzval O. P., aby nôž položila na zem a aby spolu s obžalovaného odstúpili od ležiaceho
poškodeného. Následne vyťažovali tam prítomné osoby ku priebehu skutku, pričom ich výpovede sa

vzájomne líšili.

Svedok A. E. M., člen hliadky RZP ku samotnému skutku nevedel nič konkrétne uviesť. Po príchode
na miesto videl ležať poškodeného na zemi, resustitáciu prevzal od obžalovaného, ktorý mu oznámil,
že po hádke sa mal poškodený sám pichnúť do brucha a odpadnúť. Avšak zo stôp nachádzajúcich sa

na mieste činu dospel k záveru, že verzia udalosti tak, ako to uviedol obžalovaný nesedí a k pichnutiu
muselo dôjsť skôr, pretože z rany po noži vytekala tmavá krv, taktiež okolo poškodeného bolo množstvo
zaschnutej krvi.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka O. S., syna O. P. vyplynulo, že obžalovaný a poškodený mali
medzi sebou veľmi zlý vzťah. Pred samotným skutkom mal poškodený telefonovať s obžalovaným, kde

mu uviedol, že má prísť obžalovaný za ním do B., že ho zabije. Taktiež poškodený hovoril svedkovi, že
si kúpi plynovú zbraň a že obžalovaného zastrelí.

Poškodená F. L., matka poškodeného, si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1 917,22 Eur,
predstavujúcu náklady na pohreb poškodeného. K jednotlivým skutkovým okolnostiam nevedela nič

uviesť. K vzťahu syna s O. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s družkou jej syn žil cca osem rokov,
predtýmnemalžiadnupartnerkuabolooňomvšeobecneznáme,žebolstarostlivýmotcom.Onosvojom
vzťahu veľmi nerozprával, ale dva týždne pred smrťou jej povedal, že mu niekto chodí po pod okná a
nazerá do okien, ale nespomínal, že by mal na niekoho podozrenie. Obžalovaného predtým nepoznala
a netušila, že má pomer s družkou jej nebohého syna. So synom sa často nestretávala z dôvodu, že

nemali dobrý vzťah s jeho družkou, preto sa nevie bližšie vyjadriť k ich spolužitiu. Od syna vedela, že
mal byť odsúdený, on sám jej k tomu povedal len to, že mal dať družke po papuli.

Zo znaleckého posudku č. 20/2023 znalcov z odboru súdneho lekárstva A. F. T. a A. F. T.
o príčine smrti poškodeného F. L. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo

zlyhanie srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku bodnorezného poranenia brucha v
kombináciistupýmiporaneniamiviacerýchoblastítela.Tietoporaneniapoškodenýutrpelmechanizmom
bodnorezného poranenia brucha nožom pri samopoškodení a následným opakovaným tupým násilím
vplyvom aktívneho konania inej osoby. Zároveň bolo pri pitve zistené, že poškodený sa v čase smrti
nachádzal pod vplyvom alkoholu v stupni označovanom ako ťažký stupeň opitosti až akútna otrava

alkoholom. V znaleckom posudku znalci ďalej uviedli, že nakoľko s najväčšou pravdepodobnosťou
nevzniklo bodnorezné poranenie brucha v rovnakom čase, ako tupé poranenia viacerých oblastí
tela, rozdelili znalci úrazový dej na dve rozdielne fázy, ktoré vo vzájomnej kombinácii viedli k smrti
poškodeného.

Prvou fázou bolo predmetné bodnorezné poranenie, ktoré si s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil
sám poškodený, došlo k narušeniu bočnej vetvy portálnej žily, čo viedlo k postupným pomalým krvným
stratám do dutiny brušnej a mechanizmom porušenia celistvosti bránice k vzniku pomaly vznikajúceho
pravostranného pneumotoraxu (kolapsu pľúc). Tieto poranenia a ich následky vo svojom počiatku boli
tak klinicky nevýrazné, že možnosti aktívneho jednania poškodeného nimi neboli výrazne obmedzené

a ten tak mohol vykonávať vôľovú činnosť s aktívnym pohybom.

Druhou fázou boli tupé poranenia viacerých anatomických častí tela, ktoré viedli k poškodeniu
vnútorných orgánov podľa znalcov vznikli za použitia opakovaných zásahov brachiálneho (rukami
útočníka) a opakovaných úderov dolných končatín (kopnutí) nohou, najpravdepodobnejšie obutou v

topánke. Išlo o podliatiny hlavy, tváre, uší, nosa, horných končatín, bedier, chrbta; odreniny tváre,
hrudníka, bedier, chrbta, horných a dolných končatín; tržné rany tváre a sliznice pier; traumatické
vyrazenie zubu; zakrvácanie pokrývok lebečných vo viacerých lokalitách; zakrvácanie pod mäkkú
plenu mozgovú, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, prítomnosť krvi v mozgových komorách;
mozgový opuch; zakrvácanie svaloviny jazyka; obojstranná prítomnosť krvi v podhrudnicových dutinách;

mnohopočetné zlomeniny so zakrvácaním rebier a roztrhnutím pohrudnice; obojstranný kolaps pľúc;
obojstranné pomliaždenie a trhliny pľúc; pomliaždenie s trhlinou sleziny; zakrvácanie mäkkých tkanív
v malej panve s pasívnym stečením krvi do miešku a pomliaždenie časti hrubého čreva a úponu čriev.
Predmetné poranenia vznikli podľa záverov znaleckého posudku formou použitia opakovaných zásahovrukami útočníka a opakovaných úderov dolných končatín, najpravdepodobnejšie obutou v topánke.
Podľa znalcov intenzita švihov rúk a nôh obvineného ako útočníka bola strednej až veľkej intenzity.
Tieto poranenia a ich následky vo svojom počiatku viedli mechanizmom vnútrolebečných poškodení k

prvotnej poruche až strate vedomia, čo viedlo k nárastu opuchu mozgového tkaniva pri pomliaždení
mozgu a viacnásobných vnútrolebečných krvácaniach, k obojstrannému pneumotoraxu - kolapsu pľúc
s ich trhlinami a k pomalému hromadeniu krvi v pohrudnicových dutinách (zo zlomenín rebier s
porušením pohrudnice) a v dutine brušnej pri natrhnutí sleziny, pečene a úponu čriev. Zachrániteľnosť
života a zdravia poškodeného v zmysle utrpených viacpočetných tupých poranení a komplikácií z

nich vyplývajúcich bola podľa znalcov možná v prípade poskytnutia okamžitej prvej pomoci druhou
osobou,ktorábyvyžadovalaprivolanieposádkyzáchrannejzdravotnejslužbysnáslednýmpresunomdo
zdravotníckeho zariadenia s následnou konzervatívnou, ako aj chirurgickou liečbou, čím by bolo možné
vysoko pravdepodobne zistené orgánové poškodenia zvrátiť minimálne na úrovni prežitia poškodeného,
pretože v danom prípade ešte nešlo o poranenie centrálnej nervovej sústavy smrteľné pre všeobecnú
povahu. Podľa znaleckého posudku si predmetné tupé poranenia poškodený s určitosťou nespôsobil

vlastným konaním, ale boli mu spôsobené aktívnym násilným konaním druhou osobou.

V tretej fáze už došlo k zlyhávaniu životne dôležitých funkcií, kedy sa poškodený nachádzal vplyvom
tupých poranení hlavy s vnútrolebečnými poškodeniami v bezvedomí. Všetky poranenia uvedené v
znaleckom posudku boli život ohrozujúce a vyžadovali si bezodkladnú odbornú liečbu v zdravotníckom

zariadení za účelom záchrany života a zdravia poškodeného. Pretože však v uvedenom čase nebola
poskytnutá poškodenému adekvátna pomoc, vplyvom utrpených poranení došlo ku konečnému zlyhaniu
dýchania a krvného obehu poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní znalec A. F. T. k vyššie uvedenému znaleckému posudku doplnil, že v danom

prípade uvedené bodnorezné poranenie brucha bolo závažné v dlhšom časovom horizonte až život
ohrozujúce v zmysle pomalej straty krvi, ktorá vytekala prevažne do brušnej dutiny a taktiež v zmysle
poranenia bránice, čo viedlo k pomalému kolapsu pravých pľúc. Vzhľadom na pomalé krvné straty a
vzhľadom na ovplyvnenie poškodeného alkoholom, ktorý mal v danom prípade výrazný protibolestný
účinok, mohol menovaný po vzniku tohto poranenia samostatne jednať prakticky v plnej miere v

horizonte dlhšieho času, radovo desiatky minút, by u poškodeného došlo k rozvoju šoku po úraze a
krvácaní, ktorý by viedol k postupnej strate vedomia poškodeného a v prípade neposkytnutia odbornej
pomoci až k jeho úmrtiu. Schopnosť poškodeného privolať si zdravotnú pomoc samotným poranením zo
začiatku alebo v úvode ovplyvnená nebola. Poškodený vzhľadom na schopnosť samostatného jednania
si bol spôsobilý pomoc privolať sám alebo o to požiadať inú osobu.

K otázke vplyvu stavu akútnej otravy alkoholom poškodeného, resp. k tomu, či táto skutočnosť mohla
sama o sebe viesť k poškodenia života a k smrti poškodeného znalec na hlavnom pojednávaní uviedol,
že poškodený sa v čase smrti nachádzal v tzv. vylučovacej fáze, tzn. že alkohol zo svojho tela odbúraval.
Uvedená skutočnosť vyplýva z rozdielu koncentrácie etanolu v krvi a v moči. Uvedený stupeň napriek

tomu, že je klasifikovaný ako otrava alkoholom a vo všeobecnosti má na ľudského jedinca výrazne tlmivý
účinok v zmysle jeho zmyslových, pohybových a psychických schopností, nemusí viesť bezprostredne k
poškodeniuzdravia,prípadneažksmrtizapredpokladu,žeovplyvnenáosobajenavyknutákonzumovať
alkoholické nápoje. Poškodený preto v tomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou nebol priamo
ohrozený len z pohľadu vplyvu alkoholu v zistenom stupni.

Ku koncentrácii alkoholu v krvi v čase smrti poškodeného a na vplyv množstva alkoholu vo vzťahu k
ďalším komplikáciám, ktoré boli spôsobené v prvej a druhej fáze popísanej v znaleckom posudku znalec
na hlavnom pojednávaní uviedol, že zistené koncentrácie alkoholu v krvi a v moči poškodeného boli po
vyhasnutí jeho životných funkcií nemenné, nakoľko sa nachádzal vo vylučovacej fáze. V čase skutku

bola koncentrácia alkoholu v jeho krvi o niečo vyššia. Zistené ovplyvnenie alkoholom jednak znižovalo
zmyslové a pohybové schopnosti poškodeného a taktiež výrazným spôsobom prispelo k urýchleným
stratám krvi z poranení vzniknutých v oboch fázach.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo A. A. M., v znaleckom posudku

č. 119/2023 vyjadril k druhu a rozsahu zranení, ktoré pri skutku utrpela svedkyňa O. P.. V rámci
predmetného znaleckého posudku znalec vzhľadom na rozsah a charakter poranení svedkyne O. P.
dospel k záveru, že predmetné poranenia mohli u nej vzniknúť počas oddeľovania obžalovaného a
poškodeného počas ich fyzického napádania.V znaleckom posudku č. 118/2023 sa znalec A. A. M. vyjadril k druhu a rozsahu zranení, ktoré pri skutku
utrpel obžalovaný a dospel k záveru, že predmetné poranenia mohli u obžalovaného vzniknúť v polohe

tvárou v tvár voči poškodenému, pričom je možné predpokladať, že obžalovaný a poškodený mohli v
čase vzniku týchto poranení stáť. Niektoré z poranení u obžalovaného, najmä tie v oblasti chrbta mu
mohli byť spôsobené v čase, keď poškodený ležal na chrbte a obžalovaný sa nad ním skláňal.

V znaleckom posudku č. 92/2023 znalec A. A. M. určil koncentráciu etylalkoholu v krvi obvineného v

čase skutku, kedy táto dňa 11.02.2023 v čase 0 23.00 hod. dosahovala hodnotu 2,1-2,46 promile, čo
predstavuje ťažký stupeň opitosti a dňa 12.02.2023 v čase 0 00.10 hod. hodnotu 1,96 -2,23 promile, čo
znamená stredný stupeň opitosti hraničiaci s ťažkým stupňom opitosti.

Znalkyňa z odboru psychológie B. F. K. vo svojom znaleckom posudku č. 27/2023 okrem iného
uviedla, že osobnosť obžalovaného je nevyrovnane a disharmonicky štrukturovaná, jej prejavy sú

nekonzistentné, má sklon k nedostatočnej obrane, neschopnosti udržať sa v psychickej pohode.
Jeho osobnosť je taktiež charakteristická rysmi vulnerability a precitlivelosti, psychasténie, zvýšenej
dráždivosti a impulzivity s egocentrickým akcentom. V správaní je zvýšená pravdepodobnosť agovania
(neočakávanej výbušnosti), neobvyklého správania, resentimentu a dráždivosti, prípadne hnevu na
prekážky, frustrácia a impulzivita. Obžalovaný má v náročných situáciách sklon reagovať rizikovo,

nevhodne, nedostatočne sa ovládať, v prípade požitia alkoholu má sklon sa správať zvlášť nestabilne,
impulzívne aj agresívne. Podľa znalkyne možno u obvineného konštatovať škodlivé užívanie alkoholu a
tendenciu požívať alkohol v nadmernej miere v náročných situáciách. Najpravdepodobnejším motívom
konania obvineného bol hnev, žiarlivosť vo vzťahu dlhodobo konfliktnom, súperiacom a ohrozujúcom
až nenávistnom. Spúšťačom jeho konania bol vysoko pravdepodobne intenzívny hnev a žiarlivosť,

pričom jeho konania nebolo plánované a ani premyslené a bolo odbrzdené, nedostatočne ovládané
pod vplyvom opitosti. Znalkyňa u obvineného ďalej zistila u obvineného sklon ku konfabulovaniu,
vypíňaniu medzier vlastným materiálom odlišným od spomienok, sklon ku skresľovaniu zapamätaného.
Všeobecná vierohodnosť bola znalkyňou u obvineného konštatovaná ako mierne oslabená so sklonom
k produkcii nepresností. Špecifická vierohodnosť je oslabená podstatne, nakoľko obvinený má na čas

skutku chýbajúce spomienky v značnom rozsahu spôsobeného množstvom požitého alkoholu. Vzťah
obvinenéhospoškodenýmbolpodľaznalkynedlhodobokonfliktný,sýtenýsilnounedôverou,intenzívnou
žiarlivosťou, súperením, hnevom až nenávisťou. Znalkyňa nariadenie ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou považuje za účelné a vhodné.

Na hlavnom pojednávaní na otázky obhajkyne znalkyňa B. F. K. uviedla, že obžalovaný má
disharmonickú štruktúru osobnosti, čo označuje stav keď niektoré črty osobnosti sú nedostatočne
vyvinuté a niektoré rysy alebo črty sú nadmerne zastúpené. Vo výsledku potom osobnosť, ktorý je
filtrom všetkého, čo človek prežíva a ako koná, tak produkuje neadekvátne, neprimerané alebo z
pohľadu normy, teda nie normálne, mimo normy správania. Nakoľko obžalovaný je emočne nestabilný,

to znamená, že práve jeho osobnosť v záťaži a strese, mu neumožňuje sa s takouto záťažou
vyrovnávať. Neumožňuje mu premýšľať nad svojimi rozhodnutiami, ale ho záťaž preťažuje, čiže koná
často impulzívne v smere uspokojenia okamžitej potreby. Takáto štruktúra osobnosti vzniká kombináciou
všetkých vplyvov, teda spätne nemožno oddeliť vplyvy genetické od vplyvov prostredia, predpokladá sa
vplyv oboch.

Z posudku č. 16/2023 znalkyne z odboru psychiatrie A. O. G. vyplynul záver, že obžalovaný
F. G. netrpel v čase skutku psychiatrickým ochorením, pričom jeho osobnosť je disharmonicky
konfigurovaná, emočne nestabilná, so sklonom k dysfóriám, depresívnym rozladám, podráždenosti
a netrpezlivosti. Obvinený má v záťažových situáciách nižšiu frustračnú toleranciu. Rozpoznávacia

schopnosť obžalovaného počas skutku znížená nebola, ovládacia bola znížená nepodstatnou mierou a
to vplyvom strednej ťažkej jednoduchej opitosti. Znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala závislosť od
alkoholu, pričom pod jeho vplyvom obžalovaný svoje správanie nekoriguje, je agresívny, podráždený až
explozívny. Čo sa týka prognózy ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného, táto podľa znalkyne závisí
od jeho schopnosti dlhodobo abstinovať. Prípadná úspešnosť liečby jeho závislosti od užívania alkoholu

je diskutabilná, pretože napriek predchádzajúcej nariadenej ambulantnej protialkoholickej liečbe táto
u obžalovaného úspešná nebola. Vzhľadom na význam liečby, ako aj očakávaný dlhoročný pobyt vo
výkone trestu odňatia slobody u obžalovaného znalkyňa nenavrhla ochranné liečenie, pretože by za
týchto okolností nesplnilo svoj účel.Znalkyňa z odboru psychiatria A. U. M., pribratá do konania súdom, v znaleckom posudku č. 30/2024
dospela k zhodným záverom ako znalkyňa A. O. G.. Jediným rozdielom bol záver znalkyne o potrebe

uloženia obžalovanému ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku č. 37/2024 znalkyne z odboru toxikológia A. R. E. vyplýva, že na základe
pozitívneho výsledku metabolitu THC v moči obžalovaného nie je možné sa vyjadriť k tomu, akú
koncentráciu THC mohol mať v čase skutku v krvi, resp. v moči. Znalkyňa tiež uviedla, že pozitívny

nález kanabinoidov v moči obžalovaného pri vyšetrení dňa 15.02.2023 môže zodpovedať tvrdeniu
obžalovaného, že dňa 11.02.2023 mal fajčiť marihuanu.

Dňa 12.05.2023 bola vykonaná rekonštrukcia na mieste činu, ktorej priebeh bol zaznamenaný do
zápisnice, a do fotodokumentácie. Počas tejto bol znázornený a preverený priebeh skutkového deja na
mieste činu podľa verzie obžalovaného a svedkyne O. P.. Výsledkom rekonštrukcie bolo zistenie, že

priebeh udalosti podľa vyjadrenia obžalovaného a svedkyne O. P. je možný tak, ako ho títo popisujú.
Svedkyňa O. P. na strane 12 zápisnice o rekonštrukcii uviedla, že keď šla po utierku a v oživovaní
pokračoval obžalovaný, počula ako v nebohom niečo ruplo. K tejto okolnosti bol vypočutý na hlavnom
pojednávaní (č.l. 993-994) znalec z odboru súdneho lekárstva A. F. T., ktorý sa vyjadril k otázke, či toto
tvrdenie zodpovedá objektívnemu nálezu na hrudnom koši nebohého poškodeného, resp. či mohlo pri

oživovaní formou masáže srdca dôjsť k zlomenine rebier. Znalec uviedol, že v danom prípade došlo k
rozsiahlym zlomeninám rebier obojstranne ešte pred samotným oživovaním nebohého. Pri následnej
masáži srdca došlo k praskaniu (ku krepitácii) kostných úlomkov už predtým zlomených rebier. Samotné
oživovanie spravidla nespôsobuje tak rozsiahle poranenia, ako boli zistené u poškodeného najmä
v zmysle roztrhnutia pohrudnice, pomliaždenia sleziny a pečene. Pri oživovaní býva ešte obvyklým

nálezom priečna zlomenina hrudnej kosti, nakoľko v danom prípade boli už rebrá zlomené pred
oživovaním k tejto zlomenine nemuselo dôjsť.

Zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou dokumentuje situáciu na mieste činu. Popísané
boli jednotlivé stopy, ktoré boli na mieste očíslované a zabezpečené, najmä krvné stopy a tiež rôznorodé

vecné stopy.

List o prehliadke mŕtveho nie je v rozpore so závermi znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva.

Otázka príčetnosti obžalovaného

Pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku u obžalovaného F. G. súd ako základnú otázku riešil splnenie
zákonnejpodmienkyjehopríčetnosti,keďžepodmienkadosiahnutiavekupretrestnúzodpovednosťbola
u neho splnená.

Z posudku č. 16/2023 znalkyne z odboru psychiatria A. O. G. jednoznačne vyplynul záver, že obžalovaný
F. G. netrpel v čase skutku psychiatrickým ochorením. Rozpoznávacia schopnosť obžalovaného počas
skutku znížená nebola, ovládacia bola znížená nepodstatnou mierou a to vplyvom strednej ťažkej
jednoduchej opitosti. Znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala závislosť od alkoholu, pričom pod jeho

vplyvom obžalovaný svoje správanie nekoriguje, je agresívny, podráždený až explozívny. Čo sa týka
prognózy ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného, táto podľa znalkyne závisí od jeho schopnosti
dlhodobo abstinovať. Prípadná úspešnosť liečby závislosti obžalovaného od užívania alkoholu je
diskutabilná, pretože napriek predchádzajúcej nariadenej ambulantnej protialkoholickej liečbe táto
úspešná nebola. Vzhľadom na význam liečby, ako aj očakávaný dlhoročný pobyt vo výkone trestu

odňatia slobody u obžalovaného znalkyňa nenavrhla ochranné liečenie, pretože by za týchto okolností
nesplnilo svoj účel.

Znalkyňa z odboru psychiatria A. U. M. v posudku č. 30/2024 dospela k zhodným záverom ako A.
O. G., s výnimkou potreby uloženia ochranného liečenia ústavnou formou, ktoré znalkyňa navrhla

obžalovanému uložiť.

Na základe uvedených skutočností súd právne uzatvára, že obžalovaný bol v čase skutkov príčetný,
nakoľko nebol preukázaný opak.Vina a právna kvalifikácia

V prvom rade dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebol žiadnym dôkazom
vyvrátený predpoklad, že potom, čo sa k sebe poškodený s obžalovaným navzájom rozbehli a začali sa
udierať päsťami, bol to práve poškodený, ktorý sa na obžalovaného zahnal päsťou ako prvý a úderom
do čelovej oblasti mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu v oblasti vonkajšieho okraja pravého obočia s jej

následným krvácaním (č.l. 277). Je pravdou, že nešlo o obhajobné tvrdenie obžalovaného, keďže
tento si na priebeh začiatku bitky nepamätal pre ovplyvnenie alkoholom. Súd je však toho názoru, že
v trestnom konaní nie je potrebné potvrdiť, hoc aj absentujúce, resp. nevyslovené, obhajobné tvrdenia
obžalovaného, ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom takýto záver vyvrátiť tak, aby o
dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. Keď navyše ide skutočnosť, ktorú možno vykladať
v prospech obžalovaného (per analogiam uznesenie NS SR zo dňa 22.04.2008, sp. zn. 4To 66/2006).

V posudzovanej veci nebolo ničím vyvrátené, že k útoku poškodeného na obžalovaného došlo tým
spôsobom, že ako prvý udrel obžalovaného poškodený. Preto jeho konanie v tejto prvej, veľmi krátkej
úvodnej fáze konfliktu, kedy údermi päsťou odrážal útoky poškodeného, možno hodnotiť ako konanie
v nutnej obrane.

Súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj otázkou, či obžalovaný nemohol konať v stave silného rozrušenia
spôsobeného útokom.

Vyhodnotenie toho, či sa obžalovaný po údere poškodeného dostal do stavu silného rozrušenie úzko

súvisí s hodnotením jeho psychickej odolnosti, resp. naopak, jeho psychickej lability. Vznik silného
rozrušenia viaže ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zákona najmä na zmätok, strach alebo zľaknutie.
V prejednávanej veci však ani jeden z týchto faktorov preukázaný v potrebnej intenzite nebol. Správanie
sa obžalovaného v následnom časovom slede, popisované podrobne svedkyňou O. P., nenasvedčuje
ani v najmenšom tomu, žeby mal obžalovaný z poškodeného strach. Práve naopak, obžalovaný

poškodeného napádal so stupňujúcou sa intenzitou a neprestal s napádaním ani po tom, čo už
poškodený ležal na zemi a prestal klásť aktívny odpor. To v žiadnom prípade nenasvedčuje, žeby mal
obžalovaný pred poškodeným akýkoľvek rešpekt, resp. strach.

Na základe ustálenej súdnej praxe, publikovaných rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ale i odbornej

literatúry (viď napr. Burda, E.: Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, C. H. Beck,
2012;Blažek,R.:TrestnoprávneaspektydržaniastrelnýchzbranívSlovenskejrepublike,Heuréka2018)
súd uzatvára, že moment, ktorým sa končí útok, a teda i možnosť konania v nutnej obrane nastáva
vtedy, keď pominie nebezpečenstvo pre napadnuté záujmy, alebo tieto záujmy sú už porušené a nehrozí
nebezpečenstvo ďalších škôd. Proti útoku, ktorý je už dokončený, nie je nutná obrana už prípustná.

Konečný moment útoku je v praxi daný najmä, keď útočník úspešne dokončí svoj útok a odchádza preč,
alebo naopak, nutná obrana je úspešná a útočník sa dá na útek. V takých prípadoch útok už ani netrvá,
ani nehrozí preto pokračovanie v konaní nadväzujúce na nutnú obranu už nie je nutnou obranou, môže
byť trestné a dokonca je proti nemu prípustná obrana. O nutnú obranu nejde ani vtedy, keď páchateľ
reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca, a nie odvracia.

V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že konanie obžalovaného F. G. v druhej fáze,
teda po opätovaní úderu poškodeného, už nemožno subsumovať pod nutnú obranu a to z dôvodu, že
spôsob, akým následne útočil voči telu poškodeného postráda atribúty obrany proti prebiehajúcemu, či
hroziacemu útoku a nasvedčuje skôr prvkom pomsty. Tento súdom prijatý právny záver je v súlade aj

so závermi znaleckého posudku z odboru psychológie B. K.. Podľa znalkyne osobnosť obžalovaného
je charakteristická rysmi vulnerability a precitlivenosti, psychasténie, zvýšenej dráždivosti a impulzivity
s egocentrickým akcentom. V správaní je zvýšená pravdepodobnosť neočakávanej výbušnosti,
neobvykléhosprávania,resentimentuadráždivosti,prípadnehnevunaprekážky,frustráciaaimpulzivita.
Obvinený má v náročných situáciách sklon reagovať rizikovo, nevhodne, nedostatočne sa ovládať, v

prípade požitia alkoholu má sklon sa správať zvlášť nestabilne, impulzívne aj agresívne.

Podľa záverov posudku znalcov z odboru súdneho lekárstva, k smrti vedúce poranenia poškodeného
vznikli formou použitia opakovaných zásahov rukami útočníka a opakovaných úderov dolných končatín,najpravdepodobnejšie obutých v topánke. Podľa znalcov intenzita švihov rúk a nôh obžalovaného, ako
útočníka, bola strednej až veľkej intenzity.

Z uvedeného je nesporné, že v druhej fáze svojho konania obžalovaný G. útočil na poškodeného
aj napriek tomu, že tento už v útoku na neho nielen že nepokračoval, ale ani pokračovať nemohol,
vzhľadom na poranenia, ktoré utrpel. Takéto konanie obžalovaného súd preto vyhodnotil ako tzv.
extenzívny exces z nutnej obrany, pretože nutná obrana nebola súčasná s útokom a pokračovala aj
v čase, kedy už útok zo strany poškodeného skončil a nehrozilo jeho pokračovanie, pričom obžalovaný

napriek tomu naďalej pokračoval vo fyzickom ubližovaní pôvodnému útočníkovi (poškodenému). V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na judikát bývalého Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 4 Tz 101/1966 (Rt
26/1967)vzmyslektorého„Beztrestnostipodľa§13Tr.zák.(teraz§25Tr.zákona)sanemôžedovolávať
ten, kto sa pri obrane proti útoku neobmedzí na odvracanie útoku, ale podnikne ďalšie útočné činy,
neodôvodnené už iba nutnosťou obrany, a kto sa prípadne dá s útočníkom do vzájomnej potýčky, takže
už u neho nejde o obranu, ale o vysporiadavanie sa z útočníkom.“ Taktiež zovšeobecňujúci materiál

Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. Pls 5/1965 (II/1965) k danej problematike uvádza „O nutnú obranu
nejde vtedy, keď sa útok už fakticky skončil alebo keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že
útok v skutočnosti opláca, a nie ho odvracia.“

Na základe vyššie uvedených právnych úvah dospel súd k záveru, že sa skutok stal tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku, a že ho spáchal obžalovaný F. G.. Nakoniec k spáchaniu skutku sa
aj sám obžalovaný priznal, popieral len úmysel usmrtiť poškodeného.

Oproti podanej obžalobe súd nepatrne precizoval znenie skutku a to z nasledovných dôvodov.
V skutkovej vete podanej obžaloby prokurátor akcentoval skutočnosť, že „...obžalovaný sa vzájomne

fyzicky napadol s poškodeným F. L., a to potom, čo si bezprostredne pred jeho príchodom do tohto
rodinného domu poškodený F. L. za bližšie nezistených okolností sám nožom spôsobil bodnorezné
poranenie brucha, hoci obvineného F. G. na toto poranenie poškodeného F. L. upozornila O. P. po jeho
príchode do rodinného domu...“

Obhajobné tvrdenie obžalovaného, že si na takéto upozornenie od P. nepamätá a prvý krát mu to mala
povedať až po tom, čo vyšli z kúpeľne, bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne O. P.. Súd však musel
hodnotiť aj výpovednú hodnotu svedkyňou poskytnutej informácie a dospel k záveru, že jej veta „ten
chuj sa pichol nožom" bez bližšieho vysvetlenia čím sa pichol, resp. do akej časti tela a kedy sa pichol,
nemá pre bežného dospelého človeka žiadnu informačnú hodnotu. Ide totiž o tak bizarnú skutočnosť,

ktorásaabsolútnevymykávedomostiamaskúsenostiamdospeléhojedinca,ktorébymoholnadobudnúť
vzdelávaním v systéme nášho školstva, prípadne získať z masmédií či iných zdrojov poznania, alebo
sám zažiť. Súd si uvedomuje, že aj jeho poznanie je obmedzené. Napriek tomu však súdu nie je známy
žiadny súdny prípad, či už z vlastnej rozhodovacej činnosti alebo judikovaný vyššími súdnymi autoritami,
pri ktorom by si obeť trestného činu najskôr vbodla do tela kuchynský nôž a následne sa pustila do bitky

s inou osobou. Z týchto dôvodov nemohol pripisovať relevanciu vyššie uvedenej vete a vôľovú zložku
vo vzťahu k zavineniu vyvodzoval u obžalovaného z iných dôkazov.

Rovnako do skutkovej vety súd vložil tú skutočnosť, že obžalovaný sa s poškodeným začal napádať
potom, čo bol fyzicky napadnutý poškodeným F. L., keďže ide o pochybnosť, ktorá nebola vyvrátená

a preto ju súd pričíta v prospech obžalovaného (in dubio pro reo).

Z hľadiska právnej kvalifikácie kvalifikoval súd konanie obžalovaného F. G. ako obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona. Po objektívnej stránke naplnil znaky základnej skutkovej
podstaty tohto trestného činu tým, že úmyselne usmrtil poškodeného F. L.. K tomuto záveru dospel

súd na základe vyhodnotenia konania obžalovaného, ktorý po fyzickej potýčke s poškodeným, po
ktorej tento ostal ležať na zemi, opakovane kopal nohami poškodeného do rôznych častí tela, skákal
po ňom a po následnom oddelení od poškodeného svedkyňou O. P. sa opätovne vrátil k ležiacemu
poškodenému, ktorý ležiac na zemi sa už nebránil fyzickým útokom obžalovaného, napriek tomu ho
obžalovaný opakovane kopal nohami do rôznych častí tela, vrátane hlavy a trupu, skákal po ňom, čím

poškodenému spôsobil rozsiahle zranenia, ktoré bezprostredne viedli k smrti poškodeného.

K subjektívnej stránke konania obžalovaného súd uvádza nasledovné.Vzhľadom na vykonané dôkazy súd nezistil žiaden priamy motív, ktorý by nasvedčoval úmyslu
obžalovaného usmrtiť poškodeného F. L.. Inak povedané, nebolo preukázané, aby obžalovaný konal v
tzv. priamom úmysle (§ 15 písm. a) Tr. zákona). F. L. a obžalovaný boli síce „sokmi v láske“ k jednej žene,

no aj napriek preukázaniu jedného ich predchádzajúceho vzájomnému konfliktu, nezistil súd žiaden
konkrétny motív, pre ktorý by obžalovaný mal chcieť v priamom úmysle usmrtiť poškodeného F. L.. Podľa
názoru súdu, pohnútkou konania obžalovaného, ako to vyplýva najmä zo znaleckého posudku z odboru
psychológie,bolnajskôrsituačnývzájomnýkonfliktvstavetoxickyzmenenéhovedomia,keďobžalovaný
vdanejsituáciireagovalpodvplyvomalkoholuimpulzívne,podráždene,popudlivoodbrzdene,agresívne

a intenzívnym hnevom.

Na druhej strane však obžalovaný pritom konal za takých okolností a takým spôsobom, že z jeho
konania možno jednoznačne usudzovať na jeho uzrozumenie s usmrtením poškodeného. Teda že
konal v tzv. nepriamom úmysle (§ 15 písm. b) Tr. zákona). Tomuto záveru nasvedčuje to, že množstvo
jeho úderov a kopancov smerovalo na životne dôležité orgány – hlavu a hrudník poškodeného. Útok

pritom viedol údermi päsťami a kopancami nôh obutých v topánkach. Svetelné pomery boli v čase
činu dostatočné na rozoznanie časti tela, na ktoré útočil, a to s možnosťou rozoznania detailov nielen
na krátku vzdialenosť. Vzhľadom na tieto okolnosti mohol obžalovaný predpokladať spôsobenie smrti
poškodenému, nakoľko aj bežnému človeku, nemajúcemu lekárske vedomosti, musí byť zrejmé, že
takto vedený útok do oblasti hlavy (kde sú uložené pre život nevyhnutné orgány) vedie spravidla k

smrti napadnutého. Predvídateľnosť následku (smrti) je vzhľadom na kopanie nohou obutou v obuvi,
údery päsťou a skákanie po tele poškodeného a intenzitu konania (väčšie množstvo útokov strednou až
veľkou silou a prudkosťou na životne dôležité orgány - mozog, pľúca) primeraná a adekvátna. Aj keď
bol obžalovaný v tom čase v stave opitosti, do tohto stavu sa priviedol sám a vedome, pričom mal už
z minulosti skúsenosti so svojim agresívnym správaním pod vplyvom alkoholu. V tomto smere možno

preto považovať za dostatočne preukázané uzrozumenie obžalovaného F. G. s možnosťou vzniku smrti
u poškodeného v dôsledku jeho konania, teda že pokiaľ bude konať vyššie uvedeným spôsobom, môže
poškodeného F. L. aj usmrtiť a napriek tomu takto konal.

Obhajobné námietky obžalovaného

Obhajoba obžalovaného zamerala svoje námietky najmä voči tomu, či obžalovaný bol v čase skutku
schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a toto svoje konanie ovládať. Teda aj keď to
neuviedla expressis verbis, v podstate namietala príčetnosť obžalovaného v čase skutku.

Obhajoba poukazovala na to, že možno dôvodne predpokladať, že následkom požitého alkoholu,
obžalovaný nemusel poškodeného vnímať, prípadne ho vnímal dvojito, skreslene, zároveň ho nevnímal
periférne čo mohlo spôsobiť, že poškodeného udieral do takých častí tela, do ktorých udierať nechcel,
jeho pohyby nezodpovedali vôli. Poukázala na znalecký posudok č. 37/2024 znalkyne A. R. E., z

ktorého vyplýva, že pozitívny nález kanabinoidov v moči obžalovaného pri vyšetrení dňa 15.2.2023
(čl. 583) môže zodpovedať tvrdeniu obžalovaného, že dňa 11.2.2023 mal fajčiť marihuanu. Stav
ovplyvneniauvedenoudrogoujepodľaznalkynecharakterizovanýtiežzhoršenímmotorickejkoordinácie
tela, predlžením reakčného času, poruchami vo vnímaní času, deformáciami vo vnímaní priestoru,
zrakovými, sluchovými a hmatovými halucináciami. Je dôvodné predpokladať, že vplyv požitej drogy u

obžalovaného v čase skutku mohol vystupňovať deformácie v jeho vnímaní a konaní.

Obhajoba argumentovala tiež tým, že tzv. crossfading, teda v tomto prípade kombinácia marihuany
a alkoholu, vedie k zosilneniu účinkov jednotlivých látok, znásobeniu intoxikácie a k nedostatku
či absencie racionálneho úsudku používateľa. Alkohol pôsobí ako sedatívum, vplýva na motorické

schopnosti a výrazne zasahuje do komunikácie mozgu a tela. Marihuana (THC) pôsobí psychoaktívne
má vplyv na kanabinoidné receptory priamo v mozgu a má kognitívne účinky – mení vnímanie a
náladu. Kombinácia týchto vplyvov môže mať pre užívateľa množstvo nepredvídateľných dôsledkov.
Dôsledkom je nezvyčajná úzkosť a paranoja, dezorientácia, zvýšená činnosť srdca, rozšírené zrenice,
nekontrolovateľná panika, ale aj zrakové ilúzie.

K týmto obhajobným námietkam uvádza súd nasledovné. Zásadným momentom posudzovania
príčetnosti obžalovaného v čase skutku je, podľa názoru súdu, skutočnosť, že do stavu opitosti sa
priviedol sám, dobrovoľne a najmä poznajúc z minulosti vplyv alkoholu na svoje správanie. V tejtosúvislosti súd poukazuje aj na výpoveď znalkyne A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2023 (č.l.
770-771). Znalkyňa pri nej poukázala na prepúšťaciu správu špecializovaného oddelenia úseku ochrany
liečení zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS M. – H., kde obžalovaný vykonával v čase od 10.06. do

17.09.2021, na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu B. ochranné protialkoholické liečenie.
Znalkyňa upriamila pozornosť na záver tohto hodnotenia o priebehu liečenia, kde sa, o. i. uvádza: na
liečenie nastúpil z rozhodnutia súdu, na skupinách bez spontánnej aktivity, avšak na vyzvanie zdieľny
so snahou o úprimnosť a sebaexploráciu. Náhľad formálne kritický, zatiaľ bez potreby radikálnej zmeny
v živote, avšak s uvedomovaním si jeho výrazne agresívneho správania sa v ebriete. Motivácia k

abstinencii je vo fáze komplentácie so zmenou, je schopný nachádzať racionálne dôvody k zmene,
otázne je ich trvalosť v čase. Odporúčala sa trvalá a úplná abstinencia od akýchkoľvek alkoholických
nápojov, aj od psychoaktívnych látok s tým, že psychofarmaká má užívať len v ordinácii psychiatrom
v predpísanej dávke. Vo vyšetrovacom spise, ani pri osobnej explorácii tempore criminis znalkyňa
nezistila, žeby u obžalovaného išlo o komplikovanú, prípadne patickú opitosť.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si bol jednoznačne vedomý toho, že po požití alkoholu
je jeho správanie agresívne. Navyše mu bola odborným lekárskym personálom oddelenia úseku
ochrany liečení zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS M. – H. odporúčaná trvalá a úplná abstinencia od
akýchkoľvek alkoholických nápojov, ako aj od psychoaktívnych látok. Uvedené, spoločne so závermi
znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného, nenasvedčuje zníženiu či vymiznutiu ovládacích

a rozpoznávacích schopností u obžalovaného v čase skutku.

Ak v tejto súvislosti obhajoba poukazovala aj na výpoveď svedkyne P., ktorá sa vyjadrila, že
obžalovaného takého ešte nikdy predtým nevidela (počas bitky), pretože mal úplne iný pohľad, súd
poukazuje za potrebné poukázať na fakt, že žiadnym z dôkazov nebola potvrdená prítomnosť svedkyne

pri akejkoľvek bitke obžalovaného s inou osobou, než len v prejednávanej veci. Preto svedkyňa nemôže,
podľa názoru súdu, reálne zhodnotiť, aký pohľad je pre obžalovaného obvyklý pri tak adrenalínovom
a stresujúcom zážitku, akým je vzájomné fyzické napádanie sa s inou osobou.

Trest

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, stupeň
nebezpečnosti konania obžalovaného F. G. pre spoločnosť, možnosti jeho prevýchovy a nápravy a na
jeho pomery. Súčasne bral súd do úvahy účel trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, no predovšetkým vychovať

ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti.

Obžalovaný F. G. bol pred spáchaním skutku zamestnaný v S., P., B. ako strojný zámočník, z miesta
bydliska je hodnotený všeobecne.

Z Ústavu na výkon väzby B. je obžalovaný hodnotený pozitívne (č. l. 760). Jeho správanie počas
výkonu väzby je na dobrej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, negatívne sa neprejavuje. Povinnosti
si plnil zodpovedne a bez pripomienok. Interné normy, predpisy a disciplínu dodržiava, ich porušenie
už nebolo zaznamenané. K príslušníkom ako aj ostatným odsúdeným sa správa slušne a nekonfliktne.

Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol.

Vo výpise z evidencie priestupkov má obžalovaný dva záznamy a to za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a za priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch.

V registri trestov má osem záznamov, v piatich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody. Ostatný krát bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu B. zo dňa 03.06.2019, sp. zn.
0T/65/2019 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu

bol o.i. uložený i trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 31.01.2020.Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu B. zo dňa 30.04.2012, sp. zn. 6T/129/2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v B. zo dňa 03.04.2013, sp. zn. 5To/39/2012 uznaný vinným zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

osem rokov a osem mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil vyššie rozvedený fakt, že v prvej fáze konania obžalovaného
tento páchal trestný čin, odvracajúc útok, ale následne konal bez toho, žeby boli splnené podmienky

nutnej obrany [§ 36 písm. i) Tr. zákona]. Priťažovalo mu, že v minulosti už bol za rôznorodú trestnú
činnosť právoplatne odsúdený [§ 37 písm. m) Tr. zákona].

Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, resp.
obzvlášť závažný zločin (§ 38 ods. 3 Tr. zákona), súd zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu (§ 38 ods. 6 Tr. zákona) a ukladal tak obžalovanému trest v rozmedzí od 16 rokov a 8 mesiacov

až do 20 rokov.

Pri zohľadnení rovnovážneho pomeru jednej poľahčujúcej okolnosti k jednej priťažujúcej okolnosti, ako
aj pri zohľadnení okolností prípadu, ktoré sa vzhľadom na spôsobenie si ťažkého zranenia samotným
poškodeným vymykajú z obvyklého rámca obdobnej trestnej činnosti, súd obžalovanému F. G. uložil

trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 16 rokov a 8 mesiacov. K trestu
na spodnej hranici trestnej sadzby sa súd priklonil aj z dôvodu, že to bol práve poškodený, ktorý ako
prvý napadol obžalovaného, ktorý v úvodnej časti konfliktu odvracal jeho útok. V prospech takéhoto
rozhodnutia viedla súd aj úprimná ľútosť, prejavená obžalovaným v rámci konania i v jeho záverečnej
reči. Len pre absenciu priznania sa ju súd nemohol hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť.

Z hľadiska individuálnej prevencie bude mať takto uložený trest dostatočne výchovný účinok vo vzťahu
k uvedomeniu si vážnosti a následkov skutkov, ktoré obžalovaný spáchal. Uložený druh trestu a
jeho dĺžka dostatočne napĺňa i požiadavku generálnej prevencie, pretože zabezpečí nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale povedie i k utvrdeniu pocitu právnej

istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Zároveň súd obžalovaného zaradil pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože mu ukladal trest za obzvlášť závažný zločin [§ 48 ods.
3 písm. b) Tr. zákona].

Ochranné opatrenie

V zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obligatórne uložil
obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov. Ochranný dohľad v dlhšom trvaní nie je, podľa

názoru súdu, potrebný, a to najmä s poukazom na vek obžalovaného a dĺžku uloženého trestu, ale aj
vzhľadom na jeho postoj prejavený počas celého konania i v záverečnej reči, kedy vyslovil ľútosť nad
spôsobeným následkom.

Znalkyňa z odboru psychiatria A. U. M. v znaleckom posudku č. 30/2024 navrhla uložiť obžalovanému

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko predchádzajúca ambulantná forma nebola
úspešná. Z uvedeného dôvodu a tiež vzhľadom na to, že práve alkohol mal značný vplyv na protiprávne
konanie obžalovaného, uložil mu súd ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Náhrada škody

Poškodená F. L. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1 917,22 Eur z titulu náhrady
nákladov na pohreb svojho syna F. L. a tieto dokladovala relevantnými dokladmi, preukazujúcimi jej
náklady vzniknuté v súvislosti s úmrtím jej syna.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnostiPodľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a tiež v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal súd
obžalovaného F. G. k povinnosti nahradiť F. L. pohrebné v sume 1 917,22 Eur, nakoľko bolo preukázané,
že úmrtie F. L. nastalo v príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného. Preto
obžalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú nutnosťou vystrojiť neb. F. L. dôstojný pohreb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský

súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.