Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Pc/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124313448
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124313448.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v právnej veci

navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX/X, B. B., dieťa matky: E. D., C. F.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, proti mužovi, ktorého otcovstvo malo byť určené: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb SENIUM, Jilemnického 1710/48,
Banská Bystrica, o určenie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že G. H., nar. XX.XX.XXXX, je otcom A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX z matky E. D.,
C. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.06.2024 bol súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka A. D. domáhala určenia, že G.
H., narodený XX.XX.XXXX, je jej biologickým otcom. Návrh odôvodnila tým, že sa narodila sa dňa
19.06.1987 rozvedenej matke a vyrastala bez otca. Často ich navštevoval matkin priateľ, ktorého jej
predstavila ako uja G., kolegu z práce. Hrával sa s navrhovateľkou, kupoval jej veci, oblečenie, vozil ju
do školy, chodili spolu na výlety. Keď bola staršia, spýtala sa matky na svojho otca, pričom matka jej
priznala, že je to ujo G.. Nechcela však o tom hovoriť. Povedala iba, že ocko je ženatý a nemôže sa
rozviesť, pretože jeho manželka má choré srdce a mohlo by ju to zabiť. Odsťahovali sa s matkou do I.,

pričom odporca prispel matke na kúpu domu. Matka sa s odporcom spoznala v roku 1975 po nástupe
do spoločného zamestnania, pričom krátko po nástupe do tohto zamestnania sa prestala so svojím
manželom intímne stýkať. Odporcu vnímali aj súrodenci navrhovateľky, keďže ich často navštevoval.
Venoval sa aj im. V roku 1998 sa navrhovateľka pokúsila s otcom telefonicky spojiť, avšak zdvihla to
jeho manželka. Otec jej povedal, aby ho viacej nekontaktovala. Napriek tomu to skúsila opäť formou
listu v roku 2011. Otec jej vtedy zavolal, pýtal sa na ňu, na jej dvojročnú dcéru, aj na mamu. Nakoniec jej
povedal, že nechce, aby ho kontaktovala, nakoľko aj predtým sa jeho manželke veľmi priťažilo. Sľúbil, že

sa ozve sám, keď to bude aktuálne. Nakoniec dodal, že nikdy neľutoval, že sa navrhovateľka narodila.
Čakala až do minulého roku, kedy sa rozhodla ho vyhľadať. V októbri 2023 sa stretli osobne po 27
rokoch. Odvtedy sa stretávajú pravidelne. V apríli roku 2024 sa otec zúčastnil aj narodeninovej oslavy
svojich dvoch najmenších vnúčat. Obaja by chceli dať veci na pravú mieru. So súhlasom otca preto
podala návrh na určenie otcovstva, aby mohol byť zapísaný do jej rodného listu.

2. K návrhu pripojila navrhovateľka sobášny list matky, svoj rodný list, rozsudok Okresného súdu v

Banskej Bystrici spisová značka 8C/382/87 zo dňa 12.11.1987, ktorým súd určil, že manžel matky
navrhovateľky nie je prirodzeným otcom navrhovateľky a rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici
spisová značka 16 C/48/88 zo dňa 13.05.1988, ktorým súd manželstvo matky navrhovateľky s jej
manželom rozviedol.3. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, sa písomne k návrhu nevyjadril. Na pojednávaní dňa
04.12.2024 uviedol, že súhlasí s určením otcovstva. Uviedol, že dcéru nekontaktoval, nakoľko mal

zdravotné problémy, ale je rád, že sa nakoniec ozvala ona. Uviedol, že iné deti okrem navrhovateľky
nemá. Navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu. Na pojednávaní uviedla, že skutočnosť, že pán H. jej
otcom, vie od matky, ktorá jej to sama povedala. Potvrdili jej to aj jej nevlastní súrodenci, teda deti jej
matky z predchádzajúceho vzťahu, ktorých navrhla vypočuť. V čase, keď sa navrhovateľka narodila, boli
už dospelí a matka žila sama. Je medzi nimi rozdiel 18 až 23 rokov.

4. Na pojednávaní dňa 22.01.2025 vypovedal ako svedok C. D., nevlastný brat navrhovateľky, ktorý
potvrdil, že sa jeho matka stretávala s pánom H. už počas jeho detstva. Mali častý kontakt, stretával
sa s ním cez prázdniny a vždy, keď bol doma, prípadne v matkinej práci. Matka sa s ním stretávala
v období, kedy mal zhruba 8 až 18 rokov do času, kedy odišiel na učňovku a následne nastúpil na
vojnu. Potom sa už s pánom H. prestali stretávať. Počas jeho stredoškolského štúdia matka otehotnela,

pričom po naliehaní mu prezradila, že otcom dieťaťa je pán H.. Svedok potvrdil, že v tom čase sa matka
navrhovateľky s nikým iným nestretávala.

5. Svedkyňa E. D., sestra navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že muža, ktorého otcovstvo má byť
určené, pozná. Je to bývalý matkin kolega, s ktorým sa matka stretávala, aj chodieval k nim domov, a

to už v čase, keď bola svedkyňa ešte na základnej škole a matka bola vydatá. Keď sa matka rozviedla,
svedkyňa bola v tom čase už dospelá a odsťahovala sa od matky. Keď matka otehotnela, rozhodovala
sa, či si dieťa nechá a rozprávala sa o tom aj so svedkyňou. Po pôrode mala matka komplikácie a musela
ostať v nemocnici, vtedy ich navštívil v nemocnici aj pán H., ktorý sa pýtal na zdravotný stav matky a
aj navrhovateľky. Odkedy sa matka s navrhovateľkou odsťahovali do I., svedkyňa pána H. už nevidela.

Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že je vylúčené, aby bol otcom navrhovateľky niekto iný, ako pán H.,
nakoľko matka sa s nikým iným v tom čase nestretávala. Nechodila nikam do spoločnosti, dokonca ani
na dovolenku, vždy chodievala len do roboty a domov.

6. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, aj na pojednávaní dňa 22.01.2025 uviedol, že súhlasí so

všetkými uvádzanými skutočnosťami. S matkou navrhovateľky sa stretával aj v období roku 1986, ktorý
predchádzal narodeniu navrhovateľky, a to aj intímne, pričom nemá vedomosť o tom, že by sa matka
navrhovateľky v tom čase stretávala s niekým iným. Sama mu uviedla, že navrhovateľka je jeho dcérou.
Navrhovateľka rovnako potvrdila, že matka sa nestretávala s nikým iným ako s mužom, ktorého označila
ako svojho otca.

7. Podľa § 94 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa

menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané a nemal žiadne pochybnosti
o tom, že jediným mužom, ktorý sa v rozhodnom období pred narodením navrhovateľky podľa § 94
zákona o rodine intímne stýkal s matkou navrhovateľky, je označený muž, ktorého otcovstvo malo

byť určené. Navrhovateľka sa síce narodila za trvania manželstva jej matky, avšak súd už v roku
1987 v rozhodnutí sp. zn. 8C/382/87 vylúčil, že by otcom navrhovateľky bol manžel jej matky. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia sa matka navrhovateľky s manželom intímne nestýkala už 5 rokov pred
rozhodnutím a od roku 1985 s manželom ani nežili v jednej domácnosti. Naopak zo zhodných vyjadrení
navrhovateľky, svedkov a aj muža, ktorého otcovstvo malo byť určené, vyplynulo, že v rozhodnom čase

v roku 1986 sa matka navrhovateľky intímne stýkala iba s mužom, ktorého otcovstvo malo byť určené.
Keďže matka navrhovateľky zomrela pred podaním návrhu na určenie otcovstva, súd vychádzal iba
z výpovedí svedkov, ktorí mali informácie o otcovstve iba sprostredkovane od matky navrhovateľky.
Nakoľko sa však výpovede zhodovali a aj samotný muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, zhodne
so svedkami potvrdil informáciu, že v rozhodnom období bol jediný, kto sa s matkou navrhovateľky

stýkal, súd považoval túto skutočnosť za dostatočne preukázanú. Keďže súd nemal žiadne pochybnosti
o otcovstve označené muža, pričom neboli uvedené ani preukázané žiadne dôvody, ktoré by vylučovali
jeho otcovstvo, rozhodol tak, že označený muž je otcom navrhovateľky podľa § 94 ods. 2 zákona o
rodine.9. Vzhľadom k tomu, že sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o trovách tohto
konania, a to podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže
neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce výnimočné priznanie náhrady trov konania niektorému z
účastníkov konania.

Poučenie:

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o možnosti podať
opravný prostriedok sa účastníci vzdali práva podať vo veci odvolanie, odvolanie proti

tomuto rozsudku nie je prípustné.

V Banskej Bystrici dňa 22. januára 2025

Mgr. Viktória Špyrková
sudkyňa