Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122209035
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122209035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.X.XXXX, B. XX, XXX XX B.,
zastúpená: JUDr. Viera Kubicová, advokátka, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 11 802 090, proti
žalovanej: Ing. Jana Kollárová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.
s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, so sídlom kancelárie správcu: Masarykova
21, 040 01 Košice, zastúpená: DEMKO & PARTNERS s. r. o., Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského
súdu Košice č. k. 26Cbi/17/2022-107 z 27. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 26Cbi/17/2022-107 z 27. júna 2023.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.Súdprvejinštancietotorozhodnutieodôvodniltým,žežalobkyňažiadala,abysúdurčil,žepohľadávka

žalobkyne vyplývajúca z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa, a. s. v
konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017 (ďalej už len úpadca),
uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 8.3.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu v celkovej
výške 8.686,09 eura evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 3035, je čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobkyňa je veriteľom predmetného úpadcu.
2.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že potom, čo bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, žalobkyňa
si uplatnila svoju pohľadávku v konkurze. Žalobkyni bolo dňa 1.8.2022 doručené oznámenie o popretí

prihlásenej pohľadávky zo dňa 30.6.2022 čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu
istiny a nákladov z uplatnenia (ďalej len ako „Oznámenie“), zapísanej v zozname pohľadávok pod č.
3035. Žalobkyňa dňa 30.8.2022 požiadala správcu o doplnenie zistenia jeho prihlásenej pohľadávky
do zoznamu pohľadávok, a to z dôvodu, že popierací úkon správcu bol urobený po uplynutí lehoty na
popretie pohľadávok. Vzhľadom na plynutie lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky a
z dôvodu právnej istoty, a opatrnosti, podala predmetnú žalobu.
2.1.1. Uviedla, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 30.1.2018, zverejnením v Obchodnom

vestníku SR č. 20/2018 zo dňa 29.1.2018. S poukazom na § 199 ods. 9, § 23, § 28, § 32, ZKR
mala za to, že základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa 16.3.2018 a originálna lehota
na popretie pohľadávok uplynula dňa 16.4.2018. Následne dochádzalo k opakovanému predlžovaniu
lehoty na popretie pohľadávok uzneseniami súdu, ktoré boli zverejňované v Obchodnom vestníku SR.Dôvodila, že súd je povinný uznesením účinne predĺžiť lehotu na popretie pohľadávok pred jej uplynutím,
pretože v opačnom prípade, uplynutím lehoty na popretie pohľadávok sa v zmysle ustanovenia § 32
ods. 16 ZKR pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Túto fikciu zistenia

nie je následne možné zvrátiť predĺžením lehoty na popretie pohľadávok po jej uplynutí. Poukázala na §
238 ods. 1 Civilného sporového poriadku a uviedla, že v spojení s § 199 ods. 9 ZKR možno prijať záver,
že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok malo byť v rámci plynutia lehoty na popretie
pohľadávok aj zverejnené v Obchodnom vestníku SR na to, aby malo účinok predĺženia lehoty na
popretie pohľadávok. K zverejneniu uznesenia o predĺžení lehoty po jej uplynutí došlo prvýkrát vo vzťahu

k lehote, ktorá uplynula dňa 16.7.2018. Poukázala na svoju tabuľku s výpočtom lehôt ako aj na Výpis
z Obchodného vestníka SR 137/2018 zo dňa 18.7.2018. Uviedla, že aj následne vo vzťahu k ďalším
uzneseniam došlo niekoľkokrát k oneskorenému zverejneniu v Obchodnom vestníku SR. Zároveň, za
predpokladu, že lehota by plynula ďalej a bola ďalej súdom opakovane predlžovaná, tak najneskôr
lehota, ktorá uplynula dňa 11.2.2022 nebola účinne predĺžená, a to z dôvodu, že uznesenie o predlžení
lehoty bolo vydané dňa 14.2.2022 a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 18.2.2022, a teda

súd ani nevydal rozhodnutie v lehote na popretie pohľadávok. Vzhľadom na fikciu zistenia prihlásenej
pohľadávky správca nebol oprávnený pohľadávku po 11.2.2022, teda po uplynutí lehoty na popretie
poprieť a z tohto dôvodu je jeho popretie neúčinné. Poukázala na tabuľku - výpočet lehôt ako aj na výpis
z Obchodného vestníka SR 34/2022 zo dňa 18.2.2022. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR sa
pohľadávka veriteľa považuje za zistenú v rozsahu, v akom bola prihlásená. Poukázala tiež na ust. § 31

ods. 2 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2.2. Žalobkyňa konštatovala, že si do konkurzu vedeného na majetok úpadcu prihlásila pohľadávku
pozostávajúcu z istiny vo výške 8.646,09 eura a z nákladov z uplatnenia vo výške 40,00 eur, t. j. celkom
8.686,09 eura.

2.2.1. Prihlásená pohľadávka veriteľa bola popretá čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti
v rozsahu istiny a nákladov z uplatnenia. Ako dôvod popretia právneho dôvodu istiny prihlásenej
pohľadávky správkyňa uviedla, že: „..právny nárok žiadať od Úpadcu zaplatené poistné z poistenia osôb
v prípade zániku poistnej zmluvy postupom podľa § 195 ods. 5 ZKR nevyplýva zo zákona a ani ho nie je
možné vyvodiť z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi Úpadcom a popretým veriteľom, na ktorú v prihláške

popretý veriteľ poukázal. Nároky z poistenia pri konkurze poisťovne, ktorou bol i úpadca sú opísané v
§ 195 ods. 4 ZKR, pričom prihláškou uplatňovaný právny nárok popretého veriteľa v zmysle jeho práva
na vrátenie zaplateného poistného nie je možné subsumovať pod príslušné ustanovenia zákona, ktoré
definuje nároky z poistenia pri vyhlásení konkurzu poisťovne (§ 195 ods. 4 ZKR) voči úpadcovi pri zániku
poistných zmlúv v zmysle § 195 ods. 5 ZKR. Právo na vrátenie zaplateného poistného od úpadcu, tak

ako to požaduje popretý veriteľ nie je pri zániku poistnej zmluvy podľa § 195 ods. 5 ZKR v spojení
s § 195 ods. 4 ZKR možné vyvodiť ako nárok popretého veriteľa, pri ktorom by mal popretý veriteľ
bezprostredné žalobné právo voči úpadcovi.“ Tento dôvod popretia právneho dôvodu vzniku popretej
pohľadávky žalobkyňa rozporovala s poukazom na § 195 ods. 4 a 5 a § 32 ods. 1 ZKR pričom mala za to,
že právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa uvedený v prihláške, ako „pohľadávka z poistnej zmluvy ...“

nemožno považovať za právny dôvod, ktorý nemožno subsumovať pod ustanovenie § 195 ods. 4 ZKR.
Z poistnej zmluvy veriteľovi vzniklo žalobné právo vo vzťahu k nároku vyplývajúceho z poistnej zmluvy, a
teda je toho názoru, že uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávky nie je sporný z dôvodov uvedených
v Oznámení. Tento popierací dôvod možno považovať za príliš formalistický, nezohľadňujúci skutočné
nároky veriteľa z poistnej zmluvy a opierajúci sa len o slovné vyjadrenie špecifikácie nároku žalobkyne.

Z tohto dôvodu považovala predmetný popierací dôvod za v rozpore so zákonom, a mala za to, že
pohľadávka veriteľa existuje a nie je z uvedeného popieracieho dôvodu sporná čo do právneho dôvodu.
2.2.2. V bode 3. Oznámenia žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku aj z dôvodu absencie udeleného
plnomocenstva zástupcovi veriteľa Spotrebiteľskému Centru, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola
33, Medzilaborce. V prílohe žaloby žalobkyňa predložila splnomocnenie, ktoré veriteľ udelil svojmu

zástupcovi a aj svoj podpis na ňom úradne osvedčil.
2.2.3. Dôvod popretia pohľadávky veriteľa čo do výšky, aj čo do vymáhateľnosti uvedený v článku II.
Oznámenia považovala žalobkyňa rovnako za v rozpore so zákonom, a mala za to, že pohľadávka
veriteľa existuje a nie je v Oznámení uvedených popieracích dôvodov sporná čo do výšky, ani čo do
vymáhateľnosti.

2.3. Žalobkyňa preto tvrdila, že predmetná pohľadávka nebola popretá včas a fikcia jej zistenia nastala
najneskôr dňa 12.2.2022. Zároveň mala za to, že prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa
je možné subsumovať pod ustanovenie § 195 ods. 4 ZKR, a z tohto dôvodu je popretie pohľadávkyveriteľa čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozpore so zákonom a nezakladá spornosť
prihlásenej pohľadávky veriteľa.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Konštatovala, že žalobkyňa si
v predmetnom konkurznom konaní uplatnila svoju pohľadávku, ktorá bola následne žalovanou popretá.
3.1. Uviedla, že lehota určená na popretie pohľadávky správcom podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm.
a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalejlen„ZKR“)bolavpredmetnomkonkurznomkonanísúdomopakovanepredlžovaná.Nesúhlasilaso

záverom žalobkyne v tom, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok je potrebné zverejniť
v Obchodnom vestníku v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok ako nevyhnutný predpoklad toho,
aby toto uznesenie (rozhodnutie) malo relevantný účinok pre predĺženie lehoty na popretie pohľadávok
a lehota na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 11.2.2022 nebola účinne predĺžená z dôvodu, že
uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok vydané dňa 14.2.2022 nebolo súdom vydané v
rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok.

3.1.1. Poukázala na § 199 ods. 1 ZKR a uviedla, že zverejňovanie uznesení a iných písomností v
Obchodnom vestníku treba považovať iba za spôsob (formu) doručovania týchto uznesení a písomností
účastníkom konkurzného konania a iným osobám, o ktorých to ustanovuje ZKR (celkom zjavne z dôvodu
vyššieho počtu účastníkov týchto konaní). Doručenie uznesení a písomností však nemožno stotožňovať
s povinnosťou súdu rozhodnúť v jednotlivých veciach so spôsobom (formou) akým majú byť doručované,

a teda záver žalobkyne, že pre účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok sa vyžaduje, aby
uznesenie o predĺžení lehoty bolo vydané a zároveň aj zverejnené v rámci plynutia lehoty na popretie
pohľadávok v Obchodnom vestníku, nevyplýva zo žiadneho z ustanovení ZKR.
3.1.2. Žalovaná k tabuľke plynutia lehôt predloženej zo strany žalobkyne uviedla, že predmetný
tabuľkový prehľad považuje za nesprávny a to z dôvodu, že žalobkyňa spojila s

uznesením súdu o predĺžení lehoty vydaným dňa 5.3.2020 nesprávne jej plynutie. Žalobkyňa v spojitosti
s týmto uznesením označila uplynutie lehoty k 27.4.2020, čo ovplyvnilo nesprávne plynutie lehoty v
nasledujúcom období v jej tabuľkovom prehľade. Podľa názoru žalovanej predmetným uznesením bola
lehota predĺžená do 26.05.2020.
3.1.3. K tvrdeniu žalobkyne o neúčinnom predĺžení lehoty na popretie pohľadávok, uviedla, že dňom

27.3.2020nadobudolúčinnosťzákonč.62/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnychopatreniachvsúvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (ďalej len „lex corona“). Poukázala na § 1 ods. 1 písm. b) lex corona a dodala, že
pokiaľ ide o lehotu na popretie pohľadávok, ktorá mala uplynúť dňom 13.3.2020 (žalobkyňa ju uvádza vo
svojom tabuľkovom prehľade tvoriacom prílohu žaloby) v dôsledku citovaného ustanovenia lex corona

táto lehota uplynula až dňom 26.4.2020. Plynutie lehoty na popretie pohľadávok ovplyvnené neplynutím
lehoty v čase od 13.3.2020 do 26.4.2020 znázornila žalovaná vo svojom tabuľkovom prehľade, z
ktorého vyplýva, že uznesenie, ktorým súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok bolo vydané pred
uplynutímtejtolehoty,keďželehotanapopieraniepohľadávokmalauplynúťdňa17.3.2022arozhodnutie
bolo vydané dňa 14.2.2022. Uvedeným rozhodnutím (uznesením) súd predĺžil lehotu na popieranie

pohľadávok do 16.4.2022.
3.2. K dôvodu popretia predmetnej pohľadávky žalovaná uviedla, že žalobkyňa v prihláške pohľadávky
neuviedla konkrétne obdobie, ku ktorému by sa malo zaplatené poistné viazať a prihláška neuvádza
ani žiadnu prílohu. Pokiaľ sa má jednať o poistné, ktoré žalobkyňa uhradila úpadcovi na podklade
poistnej zmluvy za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, je nepochybné, že takto zaplatené

poistné nepredstavuje pohľadávku žalobkyne. Nejedná sa totiž o sumu (plnenie), ktoré by úpadca ako
poisťovňa dlhoval žalobkyni ako poistenému. Takto zaplatené poistné krylo poistné riziko v období, za
ktorého ho žalobkyňa úpadcovi ako poisťovni uhradila a je potrebné ho považovať za poistné, ktoré bolo
spotrebované. Tento záver podporuje aj druhá veta § 195 ods. 4 ZKR, kde je vyslovene uvedené, že
zaplatené poistné, ktoré poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy

alebo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu sa tiež považujú za nárok z
poistenia. Ide teda len o jeden konkrétny moment, kedy poistné zaplatené do dňa vyhlásenia konkurzu
možno považovať za dlh poisťovne a kedy zaplatené poistné možno úspešne uplatniť prihláškou v
konkurze.
3.3. Vo vzťahu k dodatočnému predloženiu splnomocnenia, ktoré žalobkyňa udelila Spotrebiteľskému

centru, sídlo: Andyho Warhola 33, Medzilaborce, IČO: 42 249 708 ako svojmu zástupcovi v spojitosti
s prihlásením svojej pohľadávky, žalovaná uviedla, že osvedčenie oprávnenia konať splnomocnencom
za žalobkyňu ako veriteľku bolo možné uskutočniť len od uplynutia lehoty na podanie (doručenie)
prihlášky pohľadávky do konkurzu. Pokiaľ k osvedčeniu tejto skutočnosti do uplynutia lehoty naprihlásenia pohľadávky zo strany splnomocnenca alebo žalobkyne ako veriteľky nedošlo, osvedčenie
tejto skutočnosti kedykoľvek po uplynutí tejto lehoty je celkom bez významu. Len táto skutočnosť
sama o sebe postačovala na popretie pohľadávky žalobkyne. Poukázala pritom na § 30 ods. 2 ZKR,

podľa ktorého: „Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,
nemožno opraviť ani doplniť.“
3.4. Žalovaná preto konštatovala, že ako správkyňa konkurznej podstaty postupovala vecne správne,
ak pohľadávku žalobkyne poprela čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti i výšky, pričom zotrvala na
všetkých dôvodoch popretia pohľadávky uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 28, 29 ZKR, ktoré upravujú prihlasovanie
pohľadávok do konkurzného konania, podľa ustanovenia § 32 ZKR, ktoré upravuje popretie pohľadávok,
podľa § 195 ZKR, ktoré upravuje postup ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia, a podľa §
195 ods. 5 ZKR, ktorý upravuje účinok vyhlásenia konkurzu na poistné zmluvy v prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok poisťovne, podľa ustanovenia § 196 ZKR, ktoré upravuje subsidiárnu pôsobnosť

Civilného sporového poriadku, podľa ustanovenia § 198 ZKR, ktoré upravuje rozhodnutie konkurzného
súdu, podľa ustanovenia § 199 ZKR, ktoré upravuje doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí
a iných písomností, podľa § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z. z., ktoré upravuje
preukazovanie zastupovania písomným plnomocenstvom, podľa ustanovenia § 31 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje plnomocenstvo, podľa ustanovenia §§ 1 a 8 zákona č.

62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len lex corona), ktoré upravuje lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde – neplynutie
lehôt, resp. neskončenie lehôt skôr, ako sú upravené v predmetných ustanoveniach citovaného zákona,
podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka upravujúceho paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky.

5. Súd prvej inštancie zistil z konkurzného spisu sp. zn. 31K/28/2017, že konkurz na majetok dlžníka
(úpadcu) bol vyhlásený dňa 30.1.2018, základná prihlasovacia lehota na prihlásenie
pohľadávok uplynula dňa 16.3.2018 a základná popieracia lehota správcovi na popretie

prihlásených pohľadávok veriteľov uplynula dňa 16.4.2018. V rozhodnom období (od 4.4.2018 /t. j.
od vydania prvého uznesenia/ do 30.6.2022 /do popretia pohľadávky žalobkyne správkyňou) ako aj
doposiaľ,každéuznesenieopredĺženílehotynapopieraniepohľadávokbolokonkurznýmsúdomvydané
pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok, pričom každým uznesením bola predĺžená lehota o 30
dní v súlade s § 32 ods. 4 ZKR.

5.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle § 1 lex corona lehota na popieranie neplynula od
27.3.2020 do 30.4.2020 a v zmysle § 8 lex corona lehota na popieranie neplynula od 19.1.2021 do
28.2.2021.
5.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok
postačí len vydanie uznesenia (rozhodnutie) súdu o jej predĺžení a nevyžaduje sa aj jeho zverejnenie

v Obchodnom vestníku. Súd môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na návrh alebo aj bez návrhu len do
skončenia lehoty na popieranie pohľadávok, pretože inak nastanú ex lege účinky nepopretia. Zdôraznil,
že uznesením súdu o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok sa neukladajú žiadne povinnosti a
nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré musia byť zverejnené v Obchodnom vestníku bezodkladne.
5.3. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že aj na konkurzné konania sa vzťahujú ustanovenia § 1 a § 8

lex corona, pretože aj konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej
podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), súd prvej inštancie zdôraznil,
že by bolo v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo
byť na jeho základe priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota
bola predĺžená rozhodnutím súdu. Skutočnosť, že lex corona sa na spočívanie resp. predĺženie týchto

lehôt vzťahuje vyplýva aj zo stanoviska Okresného súdu Košice I zo dňa 4.1.2023, ktorým súd vybavil
podnet prihláseného veriteľa na výkon dohľadu nad činnosťou správcu.
5.4. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že lehota na popieranie pohľadávok bola predlžovaná
riadne a včas a správkyňa (žalovaná) poprela prihlásenú pohľadávku žalobkyne v zákonom stanovenej
lehote.

6. Súd prvej inštancie k samotnému popretiu pohľadávky uviedol, že z písomného vyjadrenia správkyne
v spore, ako aj žalovanej na pojednávaní dňa 27.6.2023 zistil, že k prihláške pohľadávky
žalobkyne neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo, pričom zákon neumožňuje po uplynutílehoty na prihlasovanie pohľadávok dopĺňať prihlášku. Navyše plnomocenstvo predložené žalobkyňou
v prílohe žaloby bolo udelené inej osobe, ako ktorá je uvedená v prihláške pohľadávky zo dňa 8.3.2018.
Na prihláške je ako zástupca uvedený: Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33,

Medzilaborce a splnomocnenie bolo udelené osobe: Spotrebiteľské centrum - nezisková organizácia,
IČO: 50 166 131, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce. Nemôže sa preto jednať o tie isté osoby
(organizácie), nakoľko majú rôzne „IČO“.
6.1. Poukázal na jeden z dôvodov popretia, a to, že k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy,
ani plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť

prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého
veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Prihláškupopretéhoveriteľatedasignovalaosobabezpreukázanéhooprávneniataktokonaťzaveriteľa.
Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu
veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca
veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho

prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna
vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.
6.2. Súd prvej inštancie uzavrel, že zástupca uvedený v prihláške a podpísaný na prihláške nemohol
konať za žalobkyňu. Predmetnú prihlášku nie je preto možné považovať za prihlášku pohľadávok
žalobkyne do konkurzu, preto si žalobkyňa nemôže uplatňovať nárok na určenie popretej pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie dodal, že nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať ďalšími dôvodmi
popretia pohľadávky zo strany žalovanej, nakoľko pre účinné popretie pohľadávky žalobkyne
postačovala aj len skutočnosť, že prihláška pohľadávky nebola podpísaná žalobkyňou, resp. že nebolo
preukázané, že zástupca uvedený v prihláške, ktorý ju aj podpísal, konal v mene žalobkyne.

7.1. Napriek uvedenému uviedol, že právny dôvod vzniku pohľadávky v časti istiny 8.646,09 eur bol
uvedený v súlade so zákonom a mal byť správkyňou uznaný, nakoľko uplatnený nárok vyplýva z poistnej
zmluvy, ktorá zanikla vyhlásením konkurzu. Sporná je však výška uplatnenej pohľadávky.
7.2. Konštatoval, že nie je daný právny dôvod vzniku pohľadávky v časti nákladov z uplatnenia
vo výške 40,- eur, nakoľko sa nejedná o obchodnoprávny vzťah a nedošlo ani k omeškaniu

úpadcu s plnením, keďže poistná zmluva zanikla až vyhlásením konkurzu (§ 195 ods. 5 ZKR).

8. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 C. s. p. tak, že úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni plnú náhradu
trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu
zdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 psím. f) C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
9.1. Poukázala na nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia predĺženia

lehoty na popretie pohľadávky žalobkyne. Zdôraznila, že súd prvej inštancie neuviedol, ako dospel
k tomuto záveru. Žalobkyňa za irelevantné označila stanovisko Okresného súdu Košice I zo
4.1.2023, pretože osoba sudcu v prípade dohľadu nad činnosťou správcu je totožná s osobou sudcu
prejednávaného tento spor. Predmetný sudca zároveň rozhodoval aj o predĺžení lehôt v konkurznom
konaní.

9.1.1. Žalobkyňa konštatovala, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal
plynutím lehôt pri aplikácii lex corona a bez jeho aplikácie, napriek tomu, že pre obe situácie žalobkyňa
predložila podrobné výpočty plynutia lehôt a zároveň ide o skutočnosť významnú pre rozhodnutie vo
veci samej. V odseku 39. odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že správca poprel prihlásenú
pohľadávkužalobkynevzákonomstanovenejlehote-niejepritomzrejméakodospelktakémutozáveru,

keď sa vôbec nezaoberal výpočtom plynutia lehôt na popretie pohľadávok, čo je jednoznačne významné
pre prijatie takéhoto záveru. Keďže súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie,
žalobkyňa je limitovaná v odôvodnení svojej obrany a v odvolacích dôvodoch, keďže jej nie je zrejmé,akou úvahou súd dospel k záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku. Tým boli jednoznačne porušené
práva na spravodlivý súdny proces žalobkyne.
9.1.2. Vyčítala súdu prvej inštancie aj nedostatočné odôvodnenie spočívajúce v konštatovaní súdu

prvej inštancie, že sporná je výška uplatnenej pohľadávky, pričom však v predchádzajúcej vete udával,
že právny dôvod vzniku pohľadávky v časti istiny 8.646,09 eura bol uvedený v súlade so zákonom
a mal byť správkyňou uznaný, nakoľko uplatnený nárok vyplýva z poistnej zmluvy, ktorá zanikla
vyhlásením konkurzu. Žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že v časti Oznámenia týkajúcej sa popretia
výšky pohľadávky žalovaná odkazovala na dôvod popretia právneho dôvodu. Keďže súd prvej inštancie

právny dôvod vzniku pohľadávky v časti istiny 8.646,09 eura nepovažoval za sporný a výslovne uviedol,
že mal byť správkyňou uznaný, nie je žalobkyni zrejmé, z akého dôvodu považoval súd prvej inštancie
výšku pohľadávky za spornú.
9.2. Žalobkyňa odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. e) odôvodňovala tým, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, a to výpočty plynutia lehôt na popretie pohľadávok – Tabuľky
predložené žalobkyňou s aplikáciou lex corona a bez jeho aplikácie.

9.2.1. Zotrvala na svojom tvrdení uvádzanom v priebehu sporu pred súdom prvej inštancie, že súd
prvej inštancie by na základe riadne vykonaných dôkazov, vrátane predložených Tabuliek – predlžovanie
lehoty na popretie pohľadávok s aplikáciou lex corona a bez jeho aplikácie dospel k záveru, že
pohľadávka žalobkyne prihlásená do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bola popretá správcom
po zákonnej lehote stanovenej na popretie pohľadávok, a to v prípade aplikácie lex corona najneskôr

29.4.2021 a bez jeho aplikácie najneskôr dňa 11.2.2022. Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa
30.6.2022 bolo žalobkyni doručené dňa 1.8.2022, a teda v oboch prípadoch po uplynutí lehoty na
popretie pohľadávok. Ak by súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistil by, že
pohľadávka žalobkyne sa v súlade s ustanovením § 32 ods. 16 ZKR považuje za zistenú a popretie zo
strany žalovanej bolo neúčinné.

9.3. Vyčítala súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie spočívajúce v použití § 1 a § 8
lex corona, pretože (podľa žalobkyne) nejde o súkromnoprávny vzťah správcu a preto na lehotu na
predĺženie lehoty na popretie pohľadávok nemožno použiť §§ 1 a 8 lex corona, a to z toho dôvodu, že
zjavne nejde o uplatnenie alebo bránenie práva na súde, a to či už súdom alebo správkyňou. Poukázala
pritom aj na dôvodovú správu k citovanému ustanoveniu. Opäť zopakovala, že ani gramatickým

výkladom a ani z účelu a logiky tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa toto ustanovenie mohlo aplikovať
aj na lehotu, v ktorej súd môže predĺžiť lehotu na popretie pohľadávok.
9.3.1. Ani z pohľadu správkyne a jej práva na popretie pohľadávok nemožno na lehotu
na popretie pohľadávok takto nazerať (ako to uvádza súd prvej inštancie v odseku 38. odôvodnenia),
keďže nejde o uplatnenie práva na súde. Taktiež nejde o súkromnoprávny vzťah správcu. Správca je do

svojej funkcie ustanovovaný súdom a postupuje v zmysle zákona. Súkromnoprávny vzťah je v zásade
konsenzuálny a vzniká na základe právneho úkonu.
9.4. Nesúhlasila ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle § 1 lex corona
lehotanapopieranieneplynulaod27.3.2020do30.4.2020avzmysle §8lexcoronalehotanapopieranie
neplynula od 19.1.2021 do 28.2.2021. Zdôraznila, že v prejednávanom spore musí byť aplikovaný § 1

písm. b) lex corona a to z toho dôvodu, že lehota na popretie uplynula 13.3.2020, a teda pri aplikácii
tohto ustanovenia uplynie 27.4.2020, nie 30.4.2020, ako to uvádza v odôvodnení súd, pretože lex corona
nodobudol účinnosť 27.3.2020. Lehota by uplynula 30.4.2020 iba v prípade, ak by malo ísť o aplikáciu
písm. a) citovaného ustanovenia. To však nie je tento prípad, keďže došlo k uplynutiu lehoty v zákonom
stanovenom čase a teda došlo k jej predĺženiu, nie k jej spočívaniu.

9.5. Nesúhlasila ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého každým uznesením bola
predĺžená lehota o 30 dní v súlade s § 32 ods. 4 ZKR. Dôvodila, že z § 32 ods. 4 ZKR vyplýva, že
konkurzný súd môže jednu lehotu predĺžiť najviac o 30 dní a nemôže dôjsť k predĺženiu jednej lehoty
o viac dní na základe viacerých uznesení v rámci plynúcej lehoty na popretie. Poukázala aj na názor
žalovanej, podľa ktorého malo dôjsť k predĺženiu lehoty na popretie pohľadávky na základe uznesenia

konkurzného súdu vydaného 5.3.2020 a zverejneného v Obchodnom vestníku 49/2020 dňa 11.3.2020
do 26.5.2020 – takýto výklad však predmetný § 32 ods. 4 ZKR nepripúšťa, keďže jednoznačne uvádza,
že lehotu možno predĺžiť vždy najviac o 30 dní.
9.6. Ďalej vyčítala súdu prvej inštancie, že zjavne neaplikoval § 8 lex corona účinného od 19.1.2021, aj
keď ho v napadnutom rozhodnutí citoval. Zdôraznila, že aplikáciou § 1 a § 8 lex corona nie je možné

dôjsť k inému záveru, ibaže uznesenie súdu o predĺžení lehoty vydané dňa 30.4.2021 a zverejnené v
Obchodnom vestníku SR dňa 7.5.2021 bolo vydané a aj zverejnené po lehote na popretie pohľadávok,
ktorá uplynula dňa 29.4.2021.9.7. Žalobkyňa vyčítala súdu prvej inštancie aj to, že nesprávne právne posúdil a taktiež nedostatočne
odôvodnil, prečo považoval len vydanie uznesenia za dostatočné na predĺženie lehoty na popretie
pohľadávky. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že uznesením súdu sa neukladajú žiadne povinnosti

a nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré musia byť zverejnené v Obchodnom vestníku. Poukázala
na § 199 ods. 1 ZKR, podľa ktorého sa uznesenia podľa ZKR doručujú v Obchodnom vestníku.
9.7.1. Zdôraznila, že doručenie je dôležitou právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíjajú následky
rozhodnutia, a teda nedoručené rozhodnutie nemôže mať účinky predĺženia lehoty na popretie
pohľadávok. Ustanovenie § 32 ods. 4 ZKR explicitne používa slovo „predĺžiť“ správcovi lehotu.

Nedoručením uznesenia o predĺžení lehoty na popretie nemôže prísť k predĺženiu lehoty a samozrejme
ani k predĺženiu lehoty nedošlo.
9.8.Žalobkyňazároveňpoukázalanato,ževprípade,akmalažalovanázato,žeprihláškapohľadávkyje
podpísaná za žalobkyňu osobou splnomocnenou na základe plnomocenstva, ktoré však nebolo prílohou
k predmetnej prihláške, nemala predmetnú prihlášku pohľadávky poprieť, ale mala na ňu neprihliadať.
Zároveň poukázala na to, že spolu s predmetnou žalobou doručila aj predmetné plnomocenstvo.

9.9. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne správny,
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne právne posúdil prejednávanú vec

na podklade správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Pri aplikácii zákonných ustanovení
vzťahujúcich sa na právny základ sporu sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia zákona a nepoprel
jeho význam ani účel.
10.1.Žalovanásastotožnilasozáveromsúduprvejinštancie,žekonkurznékonaniejesúdnymkonaním.
Keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva poprieť pohľadávku

veriteľa, bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok
nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu,
že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu. Žalovaná nesúhlasila so záverom žalobkyne, že súd
prvej inštancie neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že každé uznesenie o predĺžení lehoty
bolo vydané súdom pred jej uplynutím. Poukázala na odsek 36C odôvodnenia rozsudku. Nemožno

preto súhlasiť s tým, že by súd prvej inštancie nevysvetlil, akou úvahou sa spravoval ak uviedol, že
uznesenia o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok boli vydávané v rámci jej plynutia. Absencia
výpočtu plynutia (predlžovania) lehoty na popieranie pohľadávok v kontexte vysvetlenia súdu, že
lehota na popieranie pohľadávok v stanovených časových výsekoch neplynula, podľa názoru žalovanej
neznamená arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10.2. Za nesprávne označila tvrdenie žalobkyne, že „v prípade aplikácie lex corona na plynutie lehoty
na popieranie pohľadávok musí byť aplikovaný text uvedený v ustanovení § 1 písm. b) lex
corona z dôvodu, že lehota na popretie uplynula dňa 13.3.2020, a teda pri aplikácii tohto ustanovenia
uplynie 27.4.2020, nie 30.4.2020, ako to uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie. Lehota by uplynula
30.04.2020 iba v prípade, ak by malo ísť o aplikáciu písm. a) citovaného ustanovenia. To však nie nie je

podľa žalobkyne tento prípad, keďže došlo k uplynutiu lehoty v zákonom stanovenom čase a teda došlo
k jej predĺženiu, nie k jej spočívaniu“.
10.2.1. Žalovaná zdôraznila, že žalobkyňa opomína aj tú skutočnosť, že v prípade aplikácie ustanovenia
§ 1 písm. b) lex corona uznesenie súdu o predĺžení lehoty vydané konkurzným súdom dňa 5.3.2020
nemožno vzťahovať na predĺženie lehoty, ktorá mala skončiť pôvodne ku dňu 13.3.2020. Zdôraznila,

že uznesením súdu zo dňa 5.3.2020 bola lehota na popieranie pohľadávok predĺžená o 30 dní,
a to na obdobie od 14.3.2020 do 13.4.2020. Pri aplikácii ustanovenia § 1 písm. b) lex corona je
potrebné vychádzať z uznesenia konkurzného súdu vydaného dňa 4.2.2020, ktorým bolo plynutie
lehoty predĺžené do 13.3.2020. Takto predĺžená lehota potom mala v spojitosti s ustanovením § 1
písm. b) lex corona uplynúť až 27.4.2020. Žalovaná je teda aj naďalej presvedčená, že nesprávnosť

tabuľkového prehľadu o plynutí lehoty na popieranie pohľadávok predloženého žalobkyňou je daná
tým, že žalobkyňa spojila uznesenie súdu vydané dňa 5.3.2020 s predĺžením lehoty do 13.3.2020
a nie s predĺžením lehoty do 14.4.2020. Predložila aj tabuľku, v ktorej konštatovala, že lehota na
popieranie predĺžená uznesením konkurzného súdu 5.3.2020 mala uplynúť dňom 14.4.2020, avšak
počnúc dňom 27.3.2020 do 30.4.2020 pre lex coronu neplynula a následne uplynula až dňom 17.5.2020

v spojitosti s § 1 písm. a) lex corona. Následne poukázala na ďalšie uznesenia konkurzného súdu
vydané 1.4.2020, 4.5.2020, 2.6.2020, 2.7.2020, 4.8.2020, 2.9.2020, 1.10.2020, 2.11.2020, ktorými bola
lehota na popieranie postupne predĺžovaná o 30 dní, predmetné uznesenia boli pritom vydávané pred
uplynutím jednotlivých lehôt na popieranie. Uznesením z 1.12.2020 mala lehota na popieranie uplynúť12.2.2021, ale počnúc dňom 19.1.2021 do 28.2.2021 vrátane neplynula a uplynula až dňom 25.3.2021
s poukazom na § 8 písm. a) lex corona. Následne bola lehota na popieranie naďalej konkurzným súdom
predĺžovaná. Žalovaná pritom konštatovala, že aj pri aplikácii § 1 písm. a) a § 8 písm. a) lex corona boli

všetky uznesenia konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie vydané v rámci plynutia lehoty na
popieranie pohľadávok.
10.3. Žalovaná nesúhlasila ani s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o predĺžení lehoty na popieranie
pohľadávok je nevyhnutné zverejniť v Obchodnom vestníku. Zotrvala pritom na svojom vyjadrení, že pre
účinné predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok postačí len vydanie uznesenia konkurzného súdu

o jej predĺžení.
10.4. Vo vzťahu k popretiu pohľadávky zo strany žalovanej z dôvodu absencie splnomocnenia žalobkyne
Spotrebiteľskému centru a predloženiu splnomocnenia až v prejednávanom spore, žalovaná zotrvala na
svojej argumentácii, že s poukazom na § 30 ods. 2 ZKR podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka,
ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno doplniť ani opraviť. Žalovaná zotrvala na tvrdení,
že s ohľadom na tento výrazový prostriedok (pojem podanie) nemožno zúžiť výklad citovaného

ustanovenia iba na nemožnosť opravy alebo doplnenia samotnej prihlášky, ale naopak na opravu
a doplnenie celého podania, vrátane všetkých písomností priložených k prihláške ako jej prílohy.
Výrazový prostriedok „podanie“ podľa názoru žalovanej zahŕňa tak prihlášku ako aj ostatné písomnosti
preukazujúce dôvodnosť v nej uvedených nárokov a pravdivosť iných v nej uvedených skutočností.
10.5. Žalovaná preto navrhla odvolaciemu súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako

vecne správne.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené 27.10.2023, žalobkyňa odvolaciu repliku nepodala.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v

zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobkyne, ktorá v odvolaní tvrdila, že

súd prvej inštancie:
14.1. nedostatočne odôvodnil záver týkajúci sa posúdenia predĺženia lehoty na popretie
pohľadávky žalobkyne a nezaoberal sa plynutím lehôt pri aplikácii lex corona a bez jeho aplikácie,
14.2. nevykonal dokazovanie týkajúce sa výpočtu plynutia lehôt uvedeného v Tabuľke predloženej
žalobkyňou,

14.3. nesprávne posúdil lehotu na popretie pohľadávky žalobkyne tým, že:
14.3.1. nebral zreteľ na účinky predĺženia lehoty na popieranie pohľadávok, ktoré podľa žalobkyne
nenastali dňom, kedy konkurzný súd rozhodol o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok, ale nastali
až dňom zverejnenia predmetných rozhodnutí konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie, čím
konkurzný súd rozhodol o predĺžení lehoty oneskorene, po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok,

zároveň nesprávne dospel k záveru, že rozhodnutie o predĺžení lehoty je nevyhnutne potrebné zverejniť
v Obchodnom vestníku,
14.3.2. nesprávne prihliadal na použitie § 1 a § 8 lex corona,
14.3.3. pri vydaní uznesenia o predĺžení lehoty z 5.3.2020 nesprávne posúdil neplynutie lehoty v zmysle
§ 1 písm. a) lex corona od 27.3.2020 do 30.4.2020, ale mal posúdiť plynutie lehoty podľa § 1 písm. b)

lex corona, čím lehota na predĺženie lehoty uplynula 27.4.2020 a v zmysle § 8 písm. a) lex corona na
neplynutie lehoty od 19.1.2021 do 28.2.2021,
14.3.4. nesprávne dospel k záveru, že každým uznesením o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok
bola lehota 30 dní predĺžená v súlade s § 32 ods. 4 ZKR,
14.3.5. vo vzťahu k uzneseniu vydanému konkurzným súdom 30.4.2021, zverejneným v Obchodnom

vestníku 7.5.2021 bolo toto rozhodnutie vydané a aj zverejnené po lehote na popretie
pohľadávok, ktorá uplynula 29.4.2021,14.4. nesprávne dospel k záveru, že žalovaná riadne a včas poprela pohľadávku žalobkyne z dôvodu,
že žalobkyňa spolu s prihláškou podpísanou za žalobkyňu zástupcom na základe plnomocenstva, toto
plnomocenstvo nepripojila k prihláške, čím si riadne predmetnú prihlášku neuplatnila.

15. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ C. s. p.
Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387
ods. 2 C. s. p.).

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobkyne, odvolací
súd udáva:

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný
odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku

spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 C.s.p.
18.1. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18.2. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto

obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho
bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda
či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne

predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

20. Odvolací súd k tvrdeniam žalobkyne, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil záver týkajúci
sa posúdenia predĺženia lehoty na popretie pohľadávky žalobkyne a nezaoberal sa plynutím lehôt pri
aplikácii lex corona a bez jeho aplikácie udáva, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú dôvodné.

21. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku (odseky 36. až 39. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia), že súd stručne a výstižne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že žalovaná
poprela predmetnú pohľadávku žalobkyne riadne a včas.22. Z obsahu odvolania žalobkyne v zásade vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s právnymi
závermi súdu prvej inštancie. To, že žalobkyňa má na vec odlišný názor a z tohto dôvodu
rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostatočným základom

pre tvrdenia zo strany žalobkyne o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Uvedený záver odvolacieho súdu vyplýva aj z judikatúry ústavného
súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec riadne prejednal a následne aj
rozhodol, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto týmto procesným postupom a samotným, riadne
odôvodneným rozhodnutím neznemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno e) C. s. p., odvolací súd uvádza, že

neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval
za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní

uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný
a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä
preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom.

25. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania žalobkyne, že žalobkyňa vyčítala súdu prvej inštancie, že
nevykonal dôkaz predložený zo strany žalobkyne, a to Tabuľky vypracované žalobkyňou – predlžovanie
lehoty na popretie pohľadávok s aplikáciou lex corona a bez aplikácie lex corona.

26. Odvolací súd k predmetným listinám udáva, že ich nemožno považovať za listinné dôkazy, ktoré

mali byť predmetom vykonania dokazovania, pretože ide len o listiny vypracované zo strany žalobkyne
týkajúce sa jej právneho posúdenia plynutia lehôt na predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok
pri jednotlivých uzneseniach konkurzného súdu, čo je výlučne v kompetencii súdu. Nebolo preto
povinnosťou súdu prvej inštancie predmetné listiny považovať za listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia
žalobkyne, pretože posúdenie, či žalovaná ako správkyňa podstaty úpadcu riadne a včas poprela

pohľadávku žalobkyne bolo povinnosťou súdu v rámci posúdenia dôvodnosti/nedôvodnosti predmetnej
žaloby.

27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.
nebol naplnený.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne

priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

30. Odvolací súd k tvrdeniam žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k skutkovému

a následne právnemu záveru, že žalovaná poprela predmetnú pohľadávku riadne a včas udáva, že toto
tvrdenie žalobkyne nie je dôvodné.

31. Odvolací súd k tvrdeniam žalobkyne, že súd prvej inštancie nebral zreteľ na účinky
predĺženia lehoty na popieranie pohľadávok, ktoré podľa žalobkyne nenastali dňom, kedy konkurzný súd

rozhodol o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok, ale nastali až dňom zverejnenia predmetných
rozhodnutí konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie, čím konkurzný súd rozhodol o predĺžení
lehoty oneskorene, po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, zároveň nesprávne dospel k záveru, že
rozhodnutie o predĺžení lehoty je nevyhnutne potrebné zverejniť v Obchodnom vestníku a k tvrdeniu, že
vo vzťahu k uzneseniu vydanému konkurzným súdom 30.4.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku

7.5.2021 bolo toto rozhodnutie vydané a aj zverejnené po lehote na popretie pohľadávok, ktorá uplynula
29.4.2021 udáva, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú dôvodné.

32. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže

aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.

33. Odvolací súd konštatuje, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje konkurznému súdu

predĺžiť popieraciu lehotu správcovi, a to z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo z iného vážneho
dôvodu najviac o 30 dní. O predĺžení popieracej lehoty môže konkurzný súd rozhodnúť len do skončenia
lehoty na popieranie pohľadávok, pretože inak nastanú zo zákona účinky nepopretia predmetných
pohľadávok. Do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok je súd povinný rozhodnúť, pričom zákon
účinokpredĺženialehotyvyplývajúcizpredmetnéhorozhodnutianepodmieňujezverejnenímrozhodnutia

v Obchodnom vestníku, pretože § 32 ods. 4 ZKR nestanovuje takúto podmienku. Odvolací súd dodáva,
že ak by zákonodarca mal v úmysle, aby účinky predĺženia lehoty na popieranie nastali až dňom
zverejnenia predmetných rozhodnutí konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie stanovil by to
v predmetnom ustanovení podobne, ako to stanovil v § 23 ods. 1 druhá veta ZKR, podľa ktorého konkurz
sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

33.1. Odvolací súd ďalej udáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ohraničuje možnosť rozhodnúť
o predĺžení popieracej lehoty zo strany konkurzného súdu najneskôr momentom skončenia lehoty
na popieranie pohľadávok, avšak neupravuje moment, kedy môže konkurzný súd po začatí plynutia
predmetnej lehoty najskôr rozhodnúť o predĺžení popieracej lehoty. Konkurzný súd preto môže v zásade
o predĺžení predmetnej popieracej lehoty rozhodnúť aj ihneď po začatí plynutia lehoty na popieranie

pohľadávok, a to za predpokladu riadneho odôvodnenia potreby predĺženia predmetnej lehoty. Odvolací
súd zároveň zdôrazňuje, že takto predĺžená lehota nezačína plynúť dňom nasledujúcim po dni
rozhodnutia konkurzného súdu o predĺžení popieracej lehoty, ale začína plynúť až uplynutím popieracej
lehoty, ktorá bola predmetným rozhodnutím predĺžená. Účinky predĺženia lehoty preto nenastávajú až
uverejnením uznesenia o predĺžení lehoty (ako sa mylne domnieva žalobkyňa), ale nastávajú priamo

zo zákona a preto zverejnenie/nezverejnenie predmetného uznesenia konkurzného súdu na predĺženie
lehoty nedopadá.
33.2. Odvolací súd zároveň dodáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ani nestanovuje, ako
má konkurzný súd predĺžiť predmetnú lehotu na popieranie pohľadávok (či dátumom, alebo číselným
označením). Stanovuje však konkurznému súdu možnosť predĺžiť lehotu najviac o 30 dní (teda môže

určiť predĺženie v číselnom označení napríklad o 20 dní, 25 dní, 30 dní, avšak nemôže určiť predĺženie
lehoty v číselnom označení 40 dní, 60 dní). Keďže zákon v ustanovení § 32 ods. 4 ZKR nestanuje, čo
v prípade, ak napríklad 20. deň, 25. deň, alebo 30. deň pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, na
počítanie predmetnej lehoty (jej skončenie) je preto potrebné použiť ustanovenie § 203a ZKR. Odvolacísúd poukazuje na to, že § 203a ZKR upravuje povahu a počítanie lehôt v konkurznom konaní, preto
sa na plynutie lehôt ani primerane nepoužijú subsidiárne ustanovenia Civilného sporového poriadku (§
196 ZKR). Každá lehota, teda aj popieracia lehota sa preto bude riadiť § 203a ZKR a teda v prípade,

ak koniec popieracej lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, v zmysle § 203a ods. 2 ZKR,
dôjde k určeniu posledného dňa popieracej lehoty na najbližší pracovný deň a následne začne plynúť
konkurzným súdom stanovená predĺžená popieracia lehota. V opačnom prípade by pri viacnásobných
predĺženiach popieracej lehoty zo strany súdu, došlo k neprimeranému skráteniu popieracej lehoty, ktorú
má správca stanovenú zákonom, čím by došlo k porušeniu práv správcu riadne preskúmať prihlásené

pohľadávky veriteľov v popieracej lehote.

34. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že konkurzný súd nesprávne prihliadal na použitie § 1 a § 8
lex corona, pretože nejde o súkromnoprávny vzťah správcu a ani z pohľadu správkyne a jej práva na
popretie pohľadávok nemožno na lehotu na popretie pohľadávok takto nazerať (ako to uvádza súd prvej

inštancie v odseku 38. odôvodnenia), keďže nejde o uplatnenie práva na súde udáva, že tieto tvrdenia
žalobkyne nie sú dôvodné.

35. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého konkurzné

konanie je súdnym konaním a keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na
uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by
aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo
predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu.
35.1. Odvolací súd dodáva, že rovnako by to bolo aj v prípade plynutia základnej prihlasovacej lehoty na

prihlásenie pohľadávok do konkurzného konania, pretože aj z pohľadu veriteľa, ktorý by si chcel prihlásiť
svoju pohľadávku do konkurzného konania v základnej prihlasovacej lehote, bolo by v rozpore s účelom
lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na prihlasovanie pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote
nemalo byť na základe lex corona priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty.

36. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia o predĺžení lehoty
z 5.3.2020 nesprávne posúdil neplynutie lehoty v zmysle § 1 písm. a) lex corona od 27.3.2020 do
30.4.2020, ale mal posúdiť plynutie lehoty podľa § 1 písm. b) lex corona, čím lehota na predĺženie lehoty
uplynula 27.4.2020 a následne pri vydaní uznesenia o predĺžení lehoty z 1.12.2020 nesprávne posúdil

neplynutie lehoty v zmysle § 8 písm. a) lex corona na neplynutie lehoty od 19.1.2021 do 28.2.2021
udáva, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú dôvodné.

37. Podľa § 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej aj lex corona), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12.
marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, pričom vyhlásený bol 27.3.2020.

38. Podľa § 8 lex corona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k

zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli
po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona. Ustanovenie § 8 bolo doplnené do zákona č. 62/2020 Z. z. zákonom č. 9/2021
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 19.1.2021.

39. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že nebolo sporné vydávanie jednotlivých uznesení zo strany
konkurzného súdu, ktorými bola žalovanej predĺžená lehota na popieranie pohľadávok, spornou
skutočnosťou v prejednávanej veci bolo právne posúdenie, či uznesenia súdu prvej inštancie, ktorýmiboli predĺžené lehoty na popieranie pohľadávok v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie súvisiacej so
šírením nákazlivej choroby COVID-19 posúdil súd prvej inštancie správne, keď dospel k záveru, že
v rozhodnom období (od 4.4.2018 /t. j. od vydania prvého uznesenia/ do 30.6.2022 /do popretia

pohľadávky žalobkyne správkyňou/) ako aj doposiaľ, každé uznesenie o predĺžení lehoty na popieranie
pohľadávok bolo súdom vydané pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok, pričom každým
uznesením bola predĺžená lehota o 30 dní v súlade s § 32 ods. 4 ZKR a zároveň dospel k záveru, že
v zmysle § 1 lex corona lehota na popieranie neplynula od 27.3.2020 do 30.4.2020 a v zmysle § 8 lex
corona lehota na popieranie neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021.

40. Odvolací súd konštatuje, že uznesením konkurzného súdu z 5.3.2020 bola predĺžená lehota na
popieranie, ktorá mala uplynúť 14.4.2020, čím nadobudnutím účinnosti § 1 lex corona dňom 27.3.2020
lehota neplynula s poukazom na § 1 písm. a) lex corona a následne uplynula až dňom 17.5.2020.

41. Odvolací súd zároveň konštatuje, že uznesením z 1.12.2020 bola predĺžená lehota na popieranie,
ktorá mala uplynúť 12.2.2021, čím nadobudnutím účinnosti § 8 lex corona dňom 19.1.2021 lehota
neplynula s poukazom na § 8 písm. a) lex corona uplynula dňom 25.3.2021.

42. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil, že popretie pohľadávky
žalobkyne bolo zo strany žalovanej popreté riadne a včas.

43. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná nedôvodne poprela pohľadávku žalobkyne tým,
že žalobkyňa spolu s prihláškou podpísanou za žalobkyňu zástupcom na základe plnomocenstva, toto
plnomocenstvo nepripojila k prihláške, čím si riadne predmetnú prihlášku neuplatnila udáva, že ani toto
tvrdenie žalobkyne nie je dôvodné.

44. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil z obsahu prihlášky z 8.3.2018, že veriteľom
uvedeným v prihláške bola žalobkyňa - A. A., B. XX, zástupcom veriteľa bolo Spotrebiteľské centrum,
IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce a na zadnej strane prihlášky v bode 50. (Podpis
veriteľa) nečitateľný podpis a dodatok „v zastúpení“. Podľa vyjadrenia správcu k prihláške neboli

pripojené žiadne prílohy, čo nebolo medzi stranami sporné.

45. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil aj to, že jedným z dôvodov popretia predmetnej
pohľadávky zo strany žalovanej bolo, že k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo,

ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého
veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané
oprávneniezástupcuveriteľavzmysle§31anasl.Občianskehozákonníka.Prihláškupopretéhoveriteľa
teda signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláška
a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie

je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže
úspešnesamostatnebezpreukázanéhohmotnoprávnehonároku,ktorýbynaňhoprešiel,účinneuplatniť
akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť
si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.

46. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 31 Občianskeho zákonníka bolo preto povinnosťou
žalobkyne spolu s prihláškou predložiť aj plnomocenstvo udelené zástupcovi uvedenom v danej
prihláške, na základe ktorého by bolo nepochybné, že zástupca môže konať za žalobkyňu. Iba v prípade,
ak je predmetné plnomocenstvo prílohou prihlášky, iba v takom prípade je možné predmetnej prihláške

prisúdiť účinky riadneho prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania. Odvolací súd zároveň
zdôrazňuje, že ZKR neumožňuje po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok predmetnú prihlášku
dopĺňať a to najmä s poukazom na § 28 ods. 6 ZKR.47. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že správkyňa nesprávne predmetnú pohľadávku poprela, pritom
na ňu nemala prihliadať udáva, že ani toto tvrdenie žalobkyne nie je dôvodné.

48. Odvolací súd zistil z obsahu predmetnej prihlášky, že táto prihláška spĺňala všetky základné
náležitosti stanovené v § 29 ZKR, preto nebol dôvod na ňu neprihliadať. Odvolací súd
zdôrazňuje, že veriteľ je povinný spolu s prihláškou predložiť všetky listiny preukazujúce dôvodnosť

uplatnenej pohľadávky, aby bola zo strany správcu uznaná, prípadne priznaná rozhodnutím súdu
v incidenčnom spore (po popretí predmetnej pohľadávky). Bolo preto povinnosťou žalobkyne preukázať
plnomocenstvom predloženým spolu s prihláškou, že osoba, ktorá za ňu konala bola na daný úkon
splnomocnená.

49. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, následne vec správne
právneposúdilatedasprávnedospelkzáveru,žežalovanáriadneavčaspoprelapohľadávkužalobkyne
a zároveň popretie zo strany správkyne titulom nepredloženia plnomocenstva spolu s prihláškou zo
strany žalobkyne (neúplnosť prihlášky) bolo dôvodné a preto žalobu správne zamietol ako nedôvodnú.
Zároveň súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

50. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v celom rozsahu ako vecne správny, pretože odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Taktiež
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pre úspešnú žalovanú vo vzťahu k

neúspešnej žalobkyni.

51. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu tohto

odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

52.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).