Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123215953
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123215953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, Gubelstrasse
24, 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpeného advokátskou kanceláriou Momentum legal s.r.o., Bazová 6A,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, t.
č. D. E. XXX, o zaplatenie sumy 148,13 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 23. 01.
2024 proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 5Csp/26/2023-149 zo dňa 30. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom rozhodol
tak, žalobu žalobcu zamietol (I. výrok) a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal (II. výrok).

2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 524 ods. 1, 2,
§ 525 ods. 1, 2, § 588 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
Občiansky zákonník), ust. § 43 ods. 1, 2, 13, § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 351/2011 Z. z.) a výrok o trovách konania
odôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca podal na upomínací súd návrh
navydanieplatobnéhorozkazu,ktorýmsadomáhalprotižalovanejzaplateniapeňažnejsumy148,13eur
s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. a žalovanou boli uzavreté

zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb, resp. predaj telekomunikačného
zariadenia pre žalovanú. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry, ktoré neboli z jej strany
dodnešnéhodňauhradenéanáslednetakútopohľadávkupostúpilnažalobcu,ktorýtiežvyzvalžalovanú
na uhradenie dlžnej sumy.

4. O podanom návrhu upomínací súd rozhodol tak, že vydal platobný rozkaz dňa 03. 02. 2023, ktorý sa
však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, napriek vykonaným šetreniam. Následne upomínací

súd výzvou zo dňa 15. 05. 2023 vyzval právneho zástupcu žalobcu, či s poukazom na ust. § 10 zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Právny zástupca
žalobcu elektronickým podaním oznámil súdu, že žiada pokračovať v súdnom konaní, v dôsledku čohodošlo k zrušeniu platobného rozkazu a upomínací súd dňa 25. 05. 2023 postúpil predmetný spor
Okresnému súdu Levice.

5. Okresný súd Levice doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk a zároveň ju s poukazom na ust. §
167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadrila. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, a preto súd
vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. 11. 2023, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu
(svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti), ani žalovaná (ktorá mala
doručenie predvolania vykázaná a svoju neúčasť ani neospravedlnila). Z uvedených dôvodov tak súd

podľa ust. § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý uviedol v 4. bode svojho rozsudku,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

6.1 Právny predchodca žalobcu, t. j. spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaná uzavreli kúpnu zmluvu č.

2400915611 dňa 22. 09. 2020, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý tovar, a to „Huawei P Smart
2019 Fialový“ s tým, že žalovaná sa zaviazala uhradiť kúpnu cenu vo výške 132,- eur tak, že časť kúpnej
ceny v sume 24,- eur zaplatí v hotovosti pri prevzatí tovaru a zvyšnú časť kúpnej ceny uhradí formou
24 mesačných splátok. Výška mesačnej splátky bola dojednaná na 4,50 eur a prvá splátka bola splatná
dňa 28. 11. 2020. Posledná splátka bola splatná dňa 28. 10. 2022. Zároveň z čl. 8 bod 6 uzavretej

zmluvy vyplýva, že v prípade, ak sa kupujúca (žalovaná) oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo
sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, tak je povinná na požiadanie predávajúceho
- právneho predchodcu žalobcu predčasne splatiť všetky zostávajúce splátky. Okrem toho žalovaná
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 22. 09. 2020,
na základe ktorej mali byť žalovanej poskytované dohodnuté služby a tá sa zaviazala za poskytované

služby platiť dojednanú cenu.

Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 1540645322 zo dňa 13. 11. 2020
za zúčtovacie obdobie od 08. 10. 2020 do 07. 11. 2020 sumu 34,- eur, faktúrou č. 1550546150 zo
dňa 14. 10. 2020 za zúčtovacie obdobie od 08. 09. 2020 do 07. 10. 2020 sumu 16,60 eur, faktúrou č.

1400625484 zo dňa 14. 12. 2020 za zúčtovacie obdobie od 18. 11. 2020 do 07. 12. 2020 sumu 20,53
eur, faktúrou č. 1490696963 zo dňa 12. 02. 2021 za zúčtovacie obdobie od 08. 01. 2021 do 07. 02. 2021
sumu 94,89 eur a faktúrou č. 1600672089 zo dňa 14. 01. 2021 za zúčtovacie obdobie od 08. 12. 2020
do 07. 01. 2021 sumu 6,50 eur.

6.2 Právny predchodca žalobcu mal odstúpením od zmluvy zo dňa 14. 12. 2020 odstúpiť od zmluvy
s poukazom na ust. § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. ako aj s poukazom na všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb s tým, že k odstúpeniu malo
dôjsť od 13. 01. 2021 za predpokladu, ak nebude dlžná suma vo výške 50,60 eur uhradená najneskôr
do 06. 01. 2021. Súčasťou tohto odstúpenia bol aj prehľad jednotlivých faktúr, s ktorými bola žalovaná

v omeškaní. Pokusom o zmier zo dňa 12. 12. 2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na
zaplatenie sumy 71,13 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 23. 01. 2021 mal právny predchodca
žalobcu vyzvať žalovanú na zaplatenie sumy 67,63 eur. Právny zástupca žalobcu ďalej predložil súdu
potvrdenie o prijatí zásielok (č. l. 26-30), ktoré majú preukazovať doručovanie poštových zásielok.
Okrem toho právny predchodca žalobcu výzvou na úhradu zo dňa 04. 11. 2021 mal vyzvať žalovanú

na zaplatenie sumy 158,13 eur s tým, že ak nedôjde k úhrade, tak bude môcť podľa ust. § 43 ods. 13
zákona č. 351/2011 Z. z. postúpiť pohľadávku na iný subjekt.

6.3 Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 27. 09. 2022 mal oznámiť prevzatie zastúpenia a vyzvať
žalovanúnaúhradudlhu.Počassúdnehokonaniaprávnyzástupcažalobcupredložilzmluvuopostúpení

pohľadávok, tiež výzvu na úhradu dlhu spolu s vrátenou obálkou, pričom ide o dôkazy preukazujúce
platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., resp. ust. § 86 ods.
5 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Z poštovej
doručenky (č. l. 84, 85) zároveň vyplýva, že žalovanej na adresu D. XXX mala byť dňa 12. 11. 2021
doručovaná poštová zásielka, ktorá sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 15. 11. 2021 z

dôvodu, že adresát je neznámy. Táto doručenka má preukazovať doručenie tzv. výzvy na úhradu zo dňa
04. 11. 2021, ktorou právny predchodca žalobcu vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 158,13 eur.6.4 Súd sa tiež oboznámil so zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5299 zo dňa 23. 11. 2021 uzavretou
medzi O2 Slovakia, s.r.o. ako právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ako aj s prílohou k tejto
zmluve (č. l. 99), z ktorej vyplýva, že jednotlivé pohľadávky vyplývajúce z faktúr týkajúce sa žalovanej

mali byť postúpené na žalobcu. Z výpisu z Obchodného vestníka bolo zistené, že na žalovanú nebol
vyhlásený konkurz ani oddlženie.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
platným spôsobom uzavreli vyššie uvedené zmluvy, na základe ktorých sa právny predchodca žalobcu

zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby, resp. dojednané zariadenia za dohodnutú cenu.
Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní týchto zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, pričom tieto zmluvy mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom
žalobcu a žalovaná nemohla ovplyvniť ich obsah, ale musela ich prijať ako celok. V konaní tiež nebolo
preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná uzatvárala tieto zmluvy za účelom výkonu podnikateľskej
alebo inej obchodnej činnosti, pričom tieto zmluvy boli uzavreté so žalovanou ako fyzickou osobou

- nepodnikateľom. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu
mal postavenie dodávateľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa s poukazom na ust. § 52 ods. 3, 4
Občianskeho zákonníka. Súd považoval tiež za nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej dohodnuté služby, ako aj telekomunikačné zariadenie na základe vyššie uzavretých zmlúv,
pričom tá porušila svoje zmluvné povinnosti (zaplatiť cenu služieb resp. zariadenia riadne a včas).

Následne malo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu, a to zmluvy o poskytovaní verejných služieb
odstúpením právneho predchodcu žalobcu od zmluvy.

8. Súd sa najskôr zaoberal aktívnou legitimáciou, pretože žalobca odvodzuje svoj nárok z titulu
zmluvy o postúpení pohľadávok. Po preskúmaní legitimácie dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne

legitimovaný, nakoľko nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávok.
Zákon č. 351/2011 Z. z. upravuje osobitným spôsobom podmienky, ktoré musí veriteľ splniť pri
postúpení pohľadávky. Jednou z nich je aj preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného
podniku dlžníkovi a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru
súdu ide o obdobný postup ako v prípade ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách

v znení neskorších predpisov s tým, že nedodržanie takéhoto postupu je sankcionované neplatnosťou
prípadného postúpenia takejto pohľadávky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018 ).

V predmetnom spore žalobca nepredložil žiadnu osobitnú výzvu jeho právneho predchodcu v zmysle

ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ktorá by bola účinne doručená žalovanej pred postúpením
pohľadávky. Žalobca okrem iného predložil súdu ako listinné dôkazy odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.
12. 2020, pokus o zmier zo dňa 12. 12. 2020, predžalobnú upomienku zo dňa 23. 01. 2021, ako aj
výzvu na úhradu zo dňa 04. 11. 2021 spolu s doručenkou (č. l. 84, 85 súdneho spisu) Pokiaľ ide o
odstúpenie od zmluvy zo dňa 14. 12. 2020, pokus o zmier zo dňa 12. 12. 2020 ako aj predžalobnú

upomienku zo dňa 23. 01. 2021, tak takéto listinné dôkazy by bolo možné považovať za osobitnú výzvu,
ale len vo vzťahu k časti postúpenej pohľadávky, pričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci
ich účinné doručenie žalovanej. Pokiaľ ide výzvu na úhradu zo dňa 04. 11. 2021 (č. l. 31) v spojení s
doručenkou z č. l. 84, 85, tak tento listinný dôkaz možno považovať za takúto osobitnú výzvu, ale z
predloženej doručenky nevyplýva jej účinné doručenie žalovanej, pretože v oboch uzavretých zmluvách,

vo vystavených faktúrach ako aj v takejto výzve je adresa žalovanej označená ako C. XX, XXX XX
C., zatiaľ čo na predmetnej doručenke, ktorá má preukazovať doručenie takejto výzvy je ako adresa
žalovanej uvedená D. XXX, XXX XX D.. Z predložených listinných dôkazov (napr. uzavretých zmlúv)
všaknevyplýva,žebysižalovanádohodlasprávnympredchodcomžalobcuakoadresupredoručovanie
písomností D. XXX, XXX XX D., pretože pre doručovanie písomností bola dohodnutá adresa C. XX,

XXX XX C.. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku,
ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej
odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka
ich účinnosti vyplýva nielen z ust. § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad
súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov

právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát
minimálneobjektívnumožnosťsastýmtoúkonomoboznámiť.Akmábyťurčitýprávnyúkonuskutočnený
jednou osobou, významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah
(musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutýmdoručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla
v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého
miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je

dôležité,čisaadresátsobsahomzásielkyzoznámilalebonie.Zpodstatydoručovaniatakpreúčastníkov
zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie
zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5 Cdo 36/2020). Postúpenie pohľadávky
podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z. z. je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne

neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Postúpenie
predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, pretože nebolo preukázané účinné doručenie
výzvy podľa ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. žalovanej pred uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávok, pričom nebol preukázaný ani súhlas žalovanej s postúpením pohľadávky.

9. Z vyššie uvedených dôvodov potom žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 246/2019, z ktorého okrem iného vyplýva, že:
„Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť
všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá bola v súdnom konaní
úspešná v celom rozsahu, žiadne trovy konania nevznikli, resp. si neuplatnila nárok na ich náhradu, a
preto jej takýto nárok súd nepriznal.

11. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 23. 01. 2024 a domáhal sa jeho

zrušenia alebo alternatívne zmeny. Uviedol, že rozsudok trpí vadami podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,
d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

12. V odvolaní žalobca poukázal na skutkovú stránku veci a uviedol, že súd prvej inštancie zamietol
žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že v konaní nepredložil relevantný dôkaz na preukázanie doručenia

osobitnej výzvy jeho právneho predchodcu (spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o.) v zmysle ust. § 43 ods. 13
zákona č. 351/2011 Z. z. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky zo spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu, pričom tvrdil, že žalobca tak isto nepreukázal
súhlas žalovanej s postúpením pohľadávky, a preto žalobcu nepovažoval za veriteľa žalovanej. Žalobca
sa v podanom odvolaní vyjadril i k predloženej doručenke k výzve, z ktorej vyplýva iná adresa žalovanej,

ako je uvedená na zmluvách a vystavených faktúrach. Vysvetlil, že z jeho strany došlo pri predkladaní
doručenky k výzve k zjavne administratívnej chybe, a to z dôvodu rovnakého mena. Spoločnosť O2
Slovakia, s.r.o. dňa 23. 11. 2021 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 5299 (ďalej aj „zmluva o postúpení“)
postúpila, okrem pohľadávky žalovanej s adresou C. XX, t. č. D. E. XXX, tak isto pohľadávku osoby s
totožným menom ako má žalovaná, avšak s adresou D. XXX.

Zamietnutie žaloby v celom rozsahu považoval žalobca za neprimerané a poukázal na ust. § 129 CSP.
Povinnosť vyzvať podávateľa na odstránenie vady má súd ex offo v prípadoch, ak ide o podanie neúplné,
nezrozumiteľné alebo neurčité. Neurčitým podaním sa rozumie podanie, ktoré vzbudzuje napríklad
pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch,

ktoré má spôsobiť. Podaním zo dňa 16. 11. 2023, ktorým sa žalobca vyjadril k výzve súdu prvej inštancie,
si síce splnil svoju povinnosť uloženú súdom, ale pokiaľ súd považoval toto podanie za zmätočné,
mal žalobcu vyzvať k ozrejmeniu. Žalobca poukázal na pochybenie súdu, nakoľko na vrátenej obálke
mal preukázané meno a priezvisko, odlišná bola len adresa. V takom prípade mal žalobcu vyzvať na
doloženie správnej doručenky, resp. žiadosti o zmenu doručovacej adresy, ktorá mohla byť zo strany

žalovanej podaná.

Ak by nedošlo k pochybeniu zo strany súdu, žalobca by vadu podania odstránil a súd mohol vec
spravodlivoposúdiť.Nesprávnyprocesnýpostupsúduznemožnilžalobcoviuplatniťsiprávastranysporu
a odôvodnil záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, nakoľko všetky ostatné doložené

prílohy k návrhu (zmluva o poskytovaní verejných služieb, kúpna zmluva, faktúry vystavené žalovanej,
výzva na úhradu dlhu zo strany O2 Slovakia, s.r.o., predžalobná výzva žalobcu) jasne dokazujú, že
žalobcov nárok je opodstatnený.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je skutočnosť, že súd je povinný rozhodovať v súlade so
zákonom, pričom musí dodržiavať kontradiktórnosť súdneho sporu. Odňatím možnosti žalobcu vyjadriť
sa k podstatným skutočnostiam veci nebolo jeho právo na spravodlivý súdny proces naplnené. V

dôsledku nevyjadrenia sa žalobcu možno predpokladať, že súd rozhodol v jeho neprospech a žalobu
zamietol.

Žalobca považoval konanie súdu za neprimerané, pretože počas celého konania poskytol všetky
potrebné dôkazy na preukázanie svojho nároku, avšak pri preukázaní doručenia výzvy došlo, z dôvodu

veľkého množstva postúpených pohľadávok a totožného mena, k zlyhaniu ľudského faktora a priloženiu
zlej prílohy.

K záverom súdu týkajúcim sa preukázania súhlasu žalovanej s postúpením pohľadávky žalobca
poukázalnaust.§524ods.1Občianskehozákonníka,vzmyslektorého:„Veriteľmôžesvojupohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ V zmysle uvedeného môže k postúpeniu

pohľadávky dôjsť výlučne na základe písomnej zmluvy, a teda právne účinky samotného postúpenia
pohľadávky nastávajú priamo uzatvorením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Nesplnenie
oznamovacej povinnosti postupcu v stanovenej lehote alebo vôbec nemá vplyv na platnosť cesie, ani na
jej právne účinky, ale nastáva skutočnosť, kedy je nenotifikovaný dlžník lege artis oprávnený splniť svoj
dlh postupcovi. Postupca nemôže takéto plnenie odmietnuť s odvolaním sa na účinky cesie, pretože by

tým vyvolal stav omeškania veriteľa, a to aj vo vzťahu k postupníkovi. V predmetnom konaní však zo
strany žalovanej nedošlo k splneniu dlhu na účet ani jednému zo zmluvných strán zmluvy o postúpení.

Medzi žalobcom a O2 Slovakia, s.r.o. bola uzatvorená zmluva o postúpení, ktorou nastali právne účinky
postúpenia pohľadávky voči žalovanej a príloha č. 1 k zmluve o postúpení odkazuje okrem iných aj na

osobu žalovanej.

Žalobca sa v zmysle uvedeného stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby už
momentom účinnosti cesie, resp. od postúpenia pohľadávky. To platí za predpokladu, že pohľadávka ako
taká je splatná a spôsobilá na vymáhanie. Z vyššie uvedených dôvodov nie je namieste podmieňovať

oprávneniepostupníkaprocesneuplatniťpostúpenéprávonaplnenieriadnounotifikáciou,čiužzostrany
postupcu alebo postupníka.

V závere žalobca poukázal na rozsudky civilných súdov (okresných) týkajúce sa podobnej sporovej veci,
v ktorých rovnako vystupuje na strane žalobcu a ide o pohľadávky O2 Slovakia, s.r.o.

Žalobcaboltohonázoru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie, alternatívne (pre prípad, ak by mal súd za dostatočne preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu) navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalovaná bude povinná zaplatiť žalobcovi sumu 148,13 eur s úrokom z omeškania 5 % p. a. zo sumy
8,53 eur od 29. 12. 2020 do zaplatenia, 5 % p. a. zo sumy 94,50 eur od 27. 02. 2021 do zaplatenia, 5
% p. a. zo sumy 34,00 eur od 28. 11. 2020 do zaplatenia, 5 % p. a. zo sumy 6,60 eur od 29.10.2020
do zaplatenia, 5 % p. a. zo sumy 4,50 eur od 29. 01. 2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania, vrátane

nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

14. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov – ďalej len CSP) zistil, že odvolanie bolo podané proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech
ktorého bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a
konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie
dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného

odvolania žalobcu, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. §
379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a voveci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. 01. 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 za použitia
ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, e/, ods. 2 písm. b/, ods. 12 písm. b/, ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.

z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 01. 2022, podnik má
právo
a/ na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
e/ pri získavaní, overovaní a aktualizácii údajov na účely podľa § 56 ods. 3 požadovať od účastníka
alebo jeho splnomocneného zástupcu preukázanie totožnosti predložením preukazu totožnosti alebo
iného dokladu totožnosti; pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb na účely overenia

poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b) a na účely posúdenia podľa písmena c) druhého
bodu z predloženého preukazu totožnosti alebo iného dokladu totožnosti aj bez súhlasu dotknutých
osôb získavať údaje podľa § 56 ods. 3 písm. a) a dátum vydania a skončenia platnosti občianskeho
preukazu alebo iného dokladu totožnosti, záznam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne
úkony, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu opatrovníka, a ak ide o právnickú

osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a zobrazenie podoby tváre účastníka alebo jeho
splnomocneného zástupcu, a to kopírovaním, skenovaním, odčítaním elektronickými prostriedkami aj
z elektronického čipu alebo iným zaznamenávaním na nosič informácií v rozsahu údajov uvedených v
občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti.
Podnik je povinný

b/ pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
Účastník je povinný
b/ platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného zákona, podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže
na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo

prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a
vypracovania zoznamu účastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo,
výška neuhradených záväzkov a
a/ meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného
dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť.

16. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

17. V odvolacom súdnom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v
medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Určenímrozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, pričom nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní.

18. Žalovaný v odvolaní namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie má vady podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/, d/ CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Obsah odôvodnenia žalobcu
odvolací súd zhrnul v 11. a 12. bode tohto rozsudku.

19. Odvolací súd, zaoberajúc sa odvolacími námietkami žalobcu ohľadom nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie, z obsahu predloženého spisu zistil, že žalobca k žalobe, ktorou sa od
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 148,13 eur, pripojil faktúry vyhotovené spoločnosťou O2 Slovakia,

s.r.o. (č. 1550546150 zo dňa 14. 10. 2020 v sume 16,60 eur, č. 1540645322 zo dňa 13. 11. 2020 v sume
34,- eur, č. 1400625484 zo dňa 14. 12. 2020 v sume 20,53 eur, č. 1600672089 zo dňa 14. 01. 2021
v sume 6,50 eur a č. 1490696963 zo dňa 12. 02. 2021 v sume 94,89 eur), na ktorých je uvedený dátum
ich splatnosti, pričom splatnosť poslednej faktúry, t. j. faktúry zo dňa 12. 02. 2021, mala nastať dňa 26.
02. 2021 a na tejto faktúre je uvedená aj celková suma na úhradu, t. j. 162,52 eur. Súčet súm uvedených

na jednotlivých vyššie označených faktúrach, ani celková suma na úhradu uvedená na poslednej faktúre
zo dňa 12. 02. 2021 nezodpovedá sume žalovanej v tomto konaní.

19.1 Ďalej žalobca spolu so žalobou predložil pokus o zmier zo dňa 12. 12. 2020 (ktorým spoločnosť O2
Slovakia, s.r.o. žiadala žalovanú o okamžitú úhradu sumy 71,13 eur), odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.

12. 2020, (ktorým spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. žiadala žalovanú o okamžitú úhradu sumy 50,60 eur s
tým, že zmluvu o poskytovaní verejných služieb pod č. 0088442747 spoločnosť ukončuje odstúpením ku
dňu 13. 01. 2021 v prípade, ak žalovaná dlžnú sumu neuhradí najneskôr do 06. 01. 2021), predžalobnú
upomienku zo dňa 23. 01. 2021 (v ktorej spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. žalovanej oznámila nedoplatok
v sume 67,63 eur k uvedenému dňu a žiadala o jeho úhradu) a výzvu spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o.

zo dňa 04. 11. 2021 na úhradu sumy 158,13 eur (v ktorej je uvedené, že žalovaná dlžnú sumu 158,13
eur neuhradila ani napriek viacerým výzvam, jej omeškanie presiahlo 90 dní a v prípade, ak dlžnú sumu
okamžiteneuhradí,spoločnosťbudepodľaust.§43ods.13zákonač.351/2011Z.z.oprávnenápristúpiť
k postúpeniu pohľadávky inej osobe bez súhlasu žalovanej). K týmto listinám žalobca pri podaní žaloby
nepredložil žiadne dôkazy o ich doručení, resp. doručovaní žalovanej., pričom za takýto dôkaz nemožno

považovať fotokópie potvrdení prijatia zoznamu zásielok zo dňa 16. 10. 2022 (4 x) a zo dňa 17. 10.
2022 (1 x).

19.2 Súd prvej inštancie aj bez návrhu (ust. § 295 CSP) výzvou zo dňa 09. 11. 2023 vyzval žalobcu
prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby okrem iného obratom predložil i listinné dôkazy, ktoré

preukazujú splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 43 ods. 13
zákona č. 351/2011 Z. z., resp. ust. § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.

Na uvedenú výzvu reagoval žalobca vo vyjadrení zo dňa 16. 11. 2023 prílohou ktorého bolo podanie
s označením „výzva na úhradu“ zo dňa 04. 11. 2021, na ktorom je uvedené meno a adresa žalovanej

(A. B., C. XX, XXX XX C.) a ktorým spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. oznámila žalovanej, že napriek
viacerým výzvam nedošlo k úhrade dlžnej sumy 158,13 eur, doba omeškania so splnením peňažného
záväzku presiahla 90 dní a v prípade, ak nepríde k okamžitej úhrade dlžnej sumy 158,13 eur v celom
rozsahu, bude spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. v súlade s ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
oprávnená pristúpiť k postúpeniu pohľadávky inej osobe aj bez súhlasu žalovanej. K predmetnému

podaniu žalobca predložil fotokópiu prvej a druhej strany zásielky (č. l. 84 a 85 súdneho spisu), na ktorej
bol uvedený adresát „A. B., D. XXX, XXX XX D.“, pričom táto zásielka sa vrátila pôvodnému veriteľovi
s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“.

Zároveň žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávok č. 5299 zo dňa 23. 11. 2021 uzavretú medzi

spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Alektum Capital II AG ako postupníkom
spolu s aktuálnou stranou prílohy č. 1, na ktorej je okrem iných uvedené i meno žalovanej, čísla faktúr,
obdobie, dlžná suma a adresa (Bátovce 36).19.3 Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na
konanie v predmetnej veci, nakoľko nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávok zo strany pôvodného veriteľa. Nepredložil žiadnu osobitnú výzvu pôvodného veriteľa

v zmysle ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ktorá by bola účinne doručená žalovanej na jej
adresu pred postúpením pohľadávky. Konštatoval, že pokiaľ išlo o pokus o zmier zo dňa 12. 12. 2020,
o odstúpenie od zmluvy zo dňa 14. 12. 2020, resp. predžalobnú upomienku zo dňa 23. 01. 2021, tak
tieto listinné doklady by bolo možné považovať za osobitnú výzvu na úhradu tam uvedených súm (t.
j. za výzvu podľa ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.), teda len vo vzťahu k časti postúpenej

pohľadávky, ale žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci ich účinné doručenie žalovanej.

Predloženú výzvu na úhradu zo dňa 04. 11. 2021, resp. doklady preukazujúce jej doručenie (č. l. 84 a 85
súdneho spisu) súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že neboli predložené dôkazy preukazujúce, že by si
žalovaná so spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. dohodla adresu pre doručovanie „D. XXX, XXX XX D.“,
pretože adresa pre doručovanie u žalovanej bola „C. XX, XXX XX C.“, z čoho vyvodil záver, že výzva

zo dňa 04. 11. 2021 na úhradu dlhu v sume 158,13 eur sa nedostala ani do dispozičnej sféry žalovanej,
v dôsledku čoho pôvodný veriteľ nemohol pristúpiť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorý potom nie
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie uvedenej sumy. Súd prvej inštancie konštatoval,
že neboli splnené podmienky podľa ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. na postúpenie pohľadávky
na žalobcu, pretože nebolo preukázané účinné doručenie výzvy podľa tohto zákonného ustanovenia

žalovanej ešte pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku čoho žalobu žalobcu zamietol
pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie.

20. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ku ktorému ako dôkaz pripojil fotokópiu
prvej i druhej strany zásielky (č. l. 172 v spise) adresovanej na meno a adresu žalovanej „A. B., C. XX,

XXX XX C.“, ktorá sa vrátila odosielateľovi (spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o.) s poznámkou poštového
doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Predloženie listiny v priebehu konania s inou
adresou (č. l. 84, 85 v súdnom spise) žalobca v odvolaní odôvodnil svojim pochybením a tým, že klienti
spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. mali rovnaké meno. V súvislosti s týmto svojim pochybením žalobca v
podanom odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že po

podaní vyjadrenia zo dňa 16. 11. 2023 a jeho prílohy (vrátene poštovej zásielky), ktorá s prejednávanou
vecou nesúvisela, súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 129 CSP a nevyzval ho na odstránenie
tohto pochybenia, resp. vady.

20.1 Odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Ustanovenie § 129 CSP sa týka podania

vo veci samej (tieto podania sú demonštratívnym spôsobom vymenované v ust. § 123 ods. 2 CSP),
z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné. V týchto prípadoch súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil
alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, pričom uvedie, v čom je podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a zároveň poučí o možnosti podanie

odmietnuť. Je zásadný rozdiel medzi neúplnosťou žaloby a nedôvodnosťou žaloby. Pri posudzovaní
náležitostí podania, ktoré môže byť svojím obsahom žalobou, je potrebné dôsledne rozlišovať medzi
nedostatkami žaloby, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať a o veci meritórne rozhodovať a takými
„nedostatkami“ žaloby, ktoré bránia „iba“ tomu, aby bol žalobca v spore úspešný. Len v prvom prípade
je daný dôvod na aktivitu súdu smerom k žalujúcej strane, t. j. na odstraňovanie nedostatkov, resp.

neúplnosti podania/žaloby v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci žaloba obsahovala
zákonom požadované náležitosti na to, aby bola procesným základom pre vedenie súdneho sporu (v
konaní bolo možné pokračovať) a nebol daný dôvod na postup podľa ust. § 129 ods. 1 CSP. Nebolo
teda povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, pretože žaloba netrpela
nedostatkami uvádzanými v tomto ustanovení, ktoré by bránili pokračovať v konaní a mali za následok

odmietnutie podania (žaloby).

Pri posudzovaní doručovania žalobcom predloženej výzvy na úhradu zo dňa 04. 11. 2021, na ktorej je
uvedené meno a adresa „A. B., C. XX, XXX XX C.“ a fotokópie prvej a druhej strany zásielky (č. l. 84, 85
v spise), ktorej adresátom bola „A. B., D. XXX, XXX XX D.“ teda nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie

odstraňovať pochybenie žalobcu spočívajúce v tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie predložil
listinu (fotokópiu prvej a druhej strany vrátenej poštovej zásielky z dôvodu, že adresát je neznámy), ktorá
s vecou nesúvisela.20.2Predloženielistinypreukazujúcejdoručenie,resp.doručovanievýzvyzodňa04.11.2021naúhradu
sumy 158,13 eur žalovanej až v odvolacom konaní treba podľa názoru odvolacieho súdu považovať za
novotu v odvolacom konaní podľa ust. § 366 písm. d/ CSP ktorá je neprípustná. Vychádzajúc z tohto

ustanovenia právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho (skoršieho)
nepoužitia dôkazov. Žalobcovi nič nebránilo predložiť doklad preukazujúci doručovanie výzvy zo dňa 04.
11. 2021 na úhradu sumy 158,13 eur žalovanej už skôr, nie až v odvolacom konaní. Mohol tak urobiť
už pri podaní žaloby a predložiť dôkaz na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v konaní o žalobe,
ktorou sa ako postupník domáhal zaplatenia žalovanej sumy, ktorá mu podľa zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 23. 11. 2021 mala byť postúpená postupcom (O2 Slovakia, s.r.o.). Rovnako tak
mohol urobiť i na základe výzvy súdu zo dňa 09. 11. 2023, ktorou ho súd vyzval na preukázanie splnenia
zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z. z. Procesný úkon predloženia dôkazu nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr
(objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Žalobca v odvolaní nepreukázal,
že tento dôkaz (listinu preukazujúcu doručovanie výzvy na úhradu zo dňa 04. 11. 2021 žalovanej)

nemohol predložiť bez svojej viny už skôr. Predloženie dôkazu až v odvolacom konaní odôvodňoval
svojim pochybením a zlyhaním ľudského faktora, čo treba považovať jednoznačne za zavinenie žalobcu,
v dôsledku ktorého tento dôkaz v odvolacom konaní nemožno použiť.

21. Rozhodujúcou otázkou v predmetnej veci bolo posúdenie vecnej legitimácie žalobcu, ktorý tvrdil,

že uplatňovanú pohľadávku nadobudol postúpením. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
bez návrhu, teda aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

22. V konaní bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom, t. j. spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o.
ako podnikom a žalovanou ako účastníkom bola dňa 22. 09. 2020 uzavretá kúpna zmluva a zmluva o
poskytovaní verejných služieb. Žalovanej boli na základe týchto zmlúv vystavené faktúry za poskytnuté
služby a kúpnu cenu za mobilné zariadenie, ktoré neuhradila. Pohľadávka na zaplatenie týchto faktúr
bola podľa tvrdenia žalobcu postúpená zo spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu.

23. Postúpenie pohľadávky upravuje ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka konkrétne ust. § 524
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Špecifický proces postúpenia pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb upravovalo do 31. 01. 2022 ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., podľa
ktorého, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so

splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla

postúpená pohľadávka.

Z tohto ustanovenia vyplývalo, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na
úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie, adresované
účastníkovi zmluvy na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak potom k splneniu pohľadávky nedošlo

ani do 90 dní, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Ide o zákonné podmienky
postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou (ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.
z.), pri porušení ktorých je právny úkon postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný.

24. Žalobca v žalobe, ani v priebehu konania na súde prvej inštancie netvrdil, neoznačil, ani nepredložil
dôkazy preukazujúce splnenie podmienok ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. a doručenie
písomnej výzvy vo vzťahu k žalovanej ako osobe, ani vo vzťahu k žalovanej sume a v tomto smere
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Splnenie podmienok podľa tohto ustanovenia žalobca tvrdil a
preukazoval až v odvolaní, keď za dôkaz o existencii výzvy v zmysle ust. § 43 ods. 13 uvedeného zákona

označil a predložil výzvu na úhradu zo dňa 04. 11. 2021 spolu s vrátenou zásielkou od žalovanej (z
dôvodu neprevzatia v úložnej dobe), ktorou spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. vyzvala žalovanú na úhradu
dlžnej sumy vo výške 158,13 eur s upozornením na postúpenie pohľadávky v prípade jej neuhradenia.
Tieto skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol ani nepreukazoval. Dôkazy i tvrdeniepredkladal až v odvolacom konaní. Rovnako pred súdom prvej inštancie netvrdil, neoznačil, ani
nepredložil dôkazy preukazujúce doručenie, resp. doručovanie podaní pôvodného veriteľa, a to pokusu
o zmier zo dňa 12. 12. 2020, odstúpenia od zmluvy zo dňa 14. 12. 2020 a predžalobnej upomienky

zo dňa 23. 01. 2021. Právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný na pojednávanie a svoju neúčasť
ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, nenavyšovania trov konania, pričom navrhol, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle žalobného návrhu. Existenciu a výšku uplatnenej pohľadávky
považoval vzhľadom na predložené dôkazy za preukázanú a nespornú. Súd na pojednávaní postupoval
podľa ust. § 181 ods. 2 CSP a žalobca mohol prostredníctvom svojho právneho zástupcu (pokiaľ by

satenpojednávaniazúčastnil)uplatňovaťpríslušnéprocesnéprostriedky,t.j.uvádzaťskutkovétvrdenia,
dôkazy, resp. návrhy na vykonanie dôkazov, námietky, právne závery, argumenty a vysvetlenia, ktoré v
rozpore s CSP uplatnil až v podanom odvolaní.

25. S poukazom na znenie ust. § 366 CSP (citované v 16. bode odôvodenia tohto rozsudku) prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom

prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je daná výnimka zo zákazu uvádzania
nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa ust. § 366 CSP. Žalobcom tvrdené nové skutočnosti a
nové dôkazy nie sú akceptovateľným odvolacím dôvodom, preto odvolací súd na ne nemohol prihliadať.

26. I keď žalobca v priebehu konania predložil výzvu na úhradu zo dňa 04. 11. 2021, ale dôkaz

o jej doručovaní žalovanej predložil až v odvolacom konaní a vyplýva z neho, že zásielka sa vrátila
pôvodnému veriteľovi ako neprevzatá v odbernej lehote.

26.1 V prípade, ak by bol žalobca predložil dôkaz o doručovaní výzvy na úhradu (na zaplatenie sumy
158,13 eur) zo dňa 04. 11. 2021 žalovanej včas, t. j. ešte v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie, súd by sa musel zaoberať posudzovaním toho, či a kedy uplynula lehota 90 dní omeškania
žalovanej v zmysle ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom bola uzavretá dňa 23. 11. 2021, teda lehota 90 dní od doručenia výzvy na úhradu zo
dňa 04. 11. 2021, resp. fikcie jej doručenia, nemohla uplynúť.

26.2 Žalobca taktiež v priebehu konania poukazoval na ďalšie podania pôvodného veriteľa (pokus
o zmier zo dňa 12. 12. 2020, odstúpenie od zmluvy zo dňa 14. 12. 2020, predžalobná upomienka zo dňa
23. 01. 2022), ktorými vyzýval žalovanú na úhradu dlhu. Ani jednu z týchto výziev nemožno považovať
za písomnú výzvu v zmysle ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., pretože sa týkali len častí

pohľadávky, nie pohľadávky, ktorá mala byť podľa zmluvy postúpená žalobcovi, ktorý nepredložil žiadne
dôkazy o doručovaní týchto výziev žalovanej. Ani v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadny dôkaz
o ich doručení, resp. doručovaní žalovanej, a teda nepreukázal, že žalovaná mala možnosť sa s týmito
podaniami pôvodného veriteľa oboznámiť, že sa dostali do sféry jej dispozície (rozsudok Najvyššieho
súduSRvkonanípodsp.zn.5Cdo/36/2020,ktorýsazaoberalotázkoudoručovaniavovzťahukust.§92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorá úprava je zhodná s úpravou podľa ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.).

27. Žalobca tak v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno splnenia zákonom (ust. § 43 ods.13
zákona č. 351/2011 Z. z.) stanovených podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom

sporu. V dôsledku nepreukázania riadneho a zákonného splnenia týchto podmienok v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie (nepreukázania doručovania písomnej výzvy zo dňa 04. 11. 2021 žalovanej)
je potom dôvodné konštatovanie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia
žalovanej pohľadávky, ktorá mu mala byť postúpená podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
23. 11. 2021. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie žalobu rozsudkom

zamietol, čo odvolací súd považoval za správne a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ktoré i riadne
odôvodnil.28. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať
za opodstatnené. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

K rozsudkom okresných súdov, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu a ktorými tieto súdy uložili žalovaným
povinnosť zaplatiť tam uvedené sumy, odvolací súd uvádza, že týmito rozsudkami nie je viazaný,
nepozná skutkový stav vecí, v ktorých boli tieto rozsudky vydané, a preto sa k nim nebude vyjadrovať.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade mala žalovaná
v odvolacom konaní plný úspech, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko
však žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (neplatila žiadne súdne
poplatky, nepodala vyjadrenie k odvolaniu), súd jej v predmetnej veci nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (ust. §
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)