Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/830/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124280722
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Paula Maceková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124280722.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25,82496Bratislava-StaréMesto,IČO:35792752,zast.:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom:
C.D.XXX/X,XXXXXE.,ovymoženie7775,40eurspríslušenstvom,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.
Mário Mičák, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 97401 Banská Bystrica, o návrhu povinnej

na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie vo výške 73,88 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.04.2024 domáhal od povinnej

vymoženia pohľadávky vo výške 7775,40 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobný
rozkaz, ktorý vydal Okresný súd Lučenec, dňa 12.3.2020, sp. zn. 13Cb/20/2020, vykonateľný 26.6.2020.

2. Dňa 22.04.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mário Mičák, so sídlom
exekútorského úradu Kollárova 39, 97401 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 271EX 261/24.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.05.2024 bolo povinnej doručené dňa 05.06.2024. Návrh
na zastavenie exekúcie podala povinná dňa 20.06.2024, t. j. v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že dáva do pozornosti súdu prvotný právny titul,
ktorým je Zmluva o revolvingovom úvere č. 214346 – 38058 zo dňa 27.02.2015, ktorú oprávnený uzavrel
s povinnou a v bode 2 Úverovej zmluvy uviedol IČO: 3260613 a to napriek tomu, že povinná mala záujem

uzavrieť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na ukončenie živnosti upozornila obchodného zástupcu.
Nakoľko povinná v tom čase nekonala v rámci živnostenského oprávnenia, nie je možné považovať
zmluvu za platne uzavretú. Povinná dáva do pozornosti súdu, že do výšky poskytnutej sumy bolo
potrebné doplatiť 800 eur čo je v pomere k výške žalovanej sumy 7 825,40 eur s príslušenstvom,
v značnom nepomere. Povinná uvádza, že uvedený platobný rozkaz ani nemal byť vydaný, nakoľko
uplatňovaný nárok žalobcu v súdnom konaní je v rozpore s právnymi predpismi. Povinná uvádza,

že nepodanie odporu proti platobnému rozkazu nebolo z dôvodu, žeby nechcela vec riešiť, práve
naopak, snažila sa uvedenú záležitosť riešiť podľa svojich vedomostí. Povinná uvádza, že v čase
doručeného platobného rozkazu nemala k dispozícii ani informáciu o tom, kto by jej v danej veci mohol
byť nápomocný.

5. Oprávnený sa návrhom povinnej nesúhlasí. Ohľadne tvrdení povinnej uvádzaných v návrhu na

zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu
rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom(základnom) konaní. Tvrdenie povinnej, že odpor proti platobnému rozkazu nepodala, pretože sa snažila
spojiť s obchodným zástupcom, ktorý uzatváral predmetnú zmluvu a následne priamo so žalobcom (tu
oprávnený) ako aj to, že v čase doručenia platobného rozkazu nemala k dispozícii ani informáciu o

tom, kto by mu v danej veci mohol byť nápomocný je právne irelevantné a účelové (a to v prípadoch
keď ide o spotrebiteľa). Oprávnený zdôrazňuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 214346-38058
zo dňa 27.02.2015 bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom a nepatrí mu preto v základnom
ani exekučnom konaní zvýšená ochrana ako je to v prípade spotrebiteľa. Oprávnený poukazuje na
skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere č. č. 214346-38058 zo dňa 27.02.2015 (ďalej len

zmluva) je zmluvou obchodnoprávnou, uzavretou medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri výkone
ich podnikateľskej činnosti a úver bol povinnému poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti.
V prípade, ak by povinná žiadala o spotrebiteľský úver oprávnený by mu predložil návrh zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (vrátane žiadosti o spotrebiteľský úver) so všetkými náležitosťami v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenia, pochopiteľné
aj pre neprofesionálneho klienta/bežného občana bez právneho vzdelania. Pri prečítaní zmluvy o

revolvingovom úvere je nesporne zrozumiteľné, že zmluvu uzatvárajú dva podnikateľské subjekty, úver
je poskytnutý na účely výkonu podnikateľskej činnosti (hneď v článku 1) a zmluva obsahuje ďalšie
podmienky, týkajúce sa podnikania dlžníka. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako
podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom A. B., sídlo C. D. XXX/X, E., zapísaný v registri
finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska, registračné číslo

138178, podregister životné poistenie, neživotné poistenie, zapísaný ako viazaný finančný agent od
01.04.2011 do 15.5.2020. V uvedenom registri finančných poradcov má uvedené ako IČO : 32606613,
ktoré oprávnený uviedol aj do zmluvy v označení Dlžníka. Ako finančný sprostredkovateľ objektívne
mal a musel nadobudnúť odborné vedomosti a skúsenosti, minimálne pokiaľ ide o to, že by mal
vedieť, kedy koná ako podnikateľ a kedy ako spotrebiteľ – a to aj v rámci svojej všeobecnej znalosti a

zodpovednosti ako finančného agenta – nehovoriac o tom, že toto predsa musel objektívne vedieť aj
ako podnikateľ. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na
zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinnej
na odklad a zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej priamo nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže
ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. V zmysle § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. V zmysle § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,

a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a
preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne
preskúmavať. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je
viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní
nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma

len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018).

18. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t. j. dňom

v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie
exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal
namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.

19. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako aj návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie spolu s prílohami. K tvrdeniam povinnej súd uvádza, že zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinnou nebol spotrebiteľského charakteru. Na základe vyššie uvedených ustanovení Občianskeho
zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súdu bol predložený
dôkaz – Žiadosť o úver zo dňa 26.02.2015. Žiadosť o úver je koncipovaný formulár, kde má osoba,

ktorá žiadosť vypĺňa, vždy na výber rôzne možnosti podľa charakteru otázky. V Žiadosti o úver zo dňa
26.02.2015 povinná uviedla svoje identifikačné číslo osoby (DIČ), dátum začatia podnikania a adresa
sídla/miesta podnikania. Povinná tak vyplnila nielen údaje o žiadateľovi ako fyzickej osobe, ale vyplnila
aj údaje o žiadateľovi ako fyzickej osobe – podnikateľovi. V bode V. Žiadosti o úver uviedla účel čerpania:
prevádzkový. Na základe vyplnenej žiadosti bola dňa 27.02.2015 podpísaná Zmluva o revolvingovom

úvere č. 214346 – 38058. Aj v Zmluve o úvere má povinná uvedené IČO a označenie, že ide o fyzickú
osobu podnikajúcu na základe iného ako živnostenského zákona, dátum vzniku 01.04.2011. Zmluva
o revolvingovom je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, čo nesporne preukazuje,
že celý zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami obchodné práva a nejde o spotrebiteľský vzťah.

20. Povinná dáva do pozornosti súdu, že do výšky poskytnutej sumy bolo potrebné doplatiť 800
eur čo je v pomere k výške žalovanej sumy 7 825,40 eur s príslušenstvom, v značnom nepomere.
Súd uvádza, že argumentácia povinnej o nepodaní odporu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosťexekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného
v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd
viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali),

sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu a námietku povinnej považuje súd za nedôvodnú.

21. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že povinná nepredložila relevantný dôkaz,
na základe ktorého by exekúcia vedená proti nej mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa
v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd
dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie
o zastavení exekúcie, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol. (výrok I.)

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto

trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške

jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. Oprávnený navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

v rozsahu 100% a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 73,88 eur vrátane DPH (2 úkony –
prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenie zo sumy 7 775,40 eur vo výške 142,40 eur
vrátane DPH /118,67 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške a 16,48 eur vrátane
DPH /13,73 eur + 20% DPH/). Súd na základe vyššie uvedeného zaviazal povinnú na náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 73,88 eur vrátane DPH. (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.