Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011132
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní
prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.10.2024
pod sp. zn. 1T/61/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.02.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: D. XXXX/XX, C. –E.,

u k l a d á

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 ( ďalej len „ Trestného zákona“) s
poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.3 Trestného zákona, § 56
ods.1, ods.2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 2.000,- Eur (slovom: dvetisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu
obžalovanou úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá i trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu ublíženie na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 10.11.2023 v čase o 19.10 hod. ako vodička viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Rapid,

evidenčné číslo F. v meste Šaľa po ceste 1/75 v km 19,89 na ulici SNP smerom na cestný most, kde sa
plne nevenovala vedeniu vozidla a nedala prednosť chodkyni nachádzajúcej sa na riadne vyznačenom
priechode pre chodcov, v dôsledku čoho malo dôjsť k zrážke a to takým spôsobom, že mala naraziť
prednou časťou vozidla do chodkyne poškodenej G. B., po čom poškodená spadla na zem, čím malodôjsť k porušeniu dôležitej povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c), písm. f), § 137 ods. 2 písm. t) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom následkom tohto nárazu a následného pádu poškodená utrpela
polytraumu s poúrazovou chudokrvnosťou, tržnozhmoždenú ranu v čelovej oblasti vpravo veľkosti 3

cm, pohmoždenie brušnej steny v strednej časti epi a mezogastria s pohmatovou Citlivosťou, voľnú
krv v dutine brušnej, pohmoždenie driekovohrudného prechodu a driekovej chrbtice, pohmoždenie
ľavého kolena s pohmatovou citlivosťou, pohmoždenie s odierkou a opuchom vonkajšieho členka vľavo,
viacpočetné opuchy na čele vpravo a vo vlasatej časti v temenozáhlavovej oblasti vľavo, viacpočetné
odierky tváre, nosa a pery, pohmoždenie s podliatinou na vnútornej strane dolnej časti stehna,

pohmoždenie pľúcneho tkaniva obojstranne, hemothorax - možné zakrvácanie pohrudničnej dutiny
obojstranne, zlomeninu predného oblúka tela stavca Cl - prvého krčného - s nepatrným posunom, otras
mozgu, akútne podlebnicové zakrvácanie v čelovotemenospánkovej oblasti vľavo vysoko v temennej
oblasti možné i menšie nadpodlebnicové zakrvácanie, podpavúčnicové zakrvácanie v temennej oblasti
vľavo, komunitívnu - trieštivú zlomeninu bočného hrbolu holennej kosti /píšťaly/ vpravo s minimálnou
dislokáciou dislokáciu, zlomeninu koruniek horných 4-ch rezákov s dobou liečenia 3 až 4 mesiace,

v dôsledku čoho bola poškodená závažným spôsobom obmedzená na bežnom, obvyklom spôsobe
života viac ako 2 mesiace, najmä strpením bolestí, nemocničného režimu v trvaní 10 dní, obmedzením
pri telesnej hygiene, obliekaní, obúvaní, starostlivosti o domácnosť, vykonávaní bežných domácich
prác, manipulácií s predmetmi dennej potreby, najmä v dôsledku zákazu došliapovania na postihnutú
končatinu a nutnost'ou pohybovania sa pomocou barlí, naložením vonkajšej fixácie na krku, pričom nie

je možné vylúčiť ani trvalé následky.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanej podľa § 157 ods. 2, § 36 písm. l, § 38 ods. 2, §
56 ods. 1,2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovanou úmyselne zmarený
jej súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. jej uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. B. B. XX/XX,
C., DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, Sociálna
poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava s jednotlivými nárokmi na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 329-333 spisu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry
Galanta, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovanej, keď v písomnom zdôvodnení odvolania

po konštatácii výrokovej časti rozsudku vyjadrila názor, že uložený peňažný trest obžalovanej vo
výške 800,- Eur je neprimerane mierny, nezodpovedá prvom generálnej ani individuálnej prevencie a to
vzhľadom na okolnosti skutku ( zrazenie poškodenej na priechode pre chodcov), spôsobené zranenia
(spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví), pričom za spravodlivý a zákonný považuje uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, preto navrhla napadnutý rozsudok vo výroku

o treste zrušiť a uložiť obžalovanej primeraný trest.
Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupcu KP Trnava, obžalovanej a jej obhajcu.

Na verejnom zasadnutí odvolací súd doplnil dokazovanie v zmysle § 326 ods. 5 Trestného poriadku
výsluchom obžalovanej a lustráciou v Sociálnej poisťovni.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolaniu okresnej
prokurátorky vyhovieť, považujúc uložený trest za neprimerane mierny.

Obžalovaná spolu s obhajcom navrhli odvolanie zamietnuť považujúc uložený trest resp. kombináciu
trestov za primeranú a zákonnú.Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým podala odvolateľka odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak

zistil, že odvolanie okresnej prokurátorky je dôvodné len čiastočne.

V prvom rade krajský súd v danej veci konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 30.10.2025, po zákonnom poučení, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j.
že je vinná zo páchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa

§ 333 ods.3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v
rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala, sa na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykonajú sa výlučne
dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd ma za potrebné iba uviesť, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na
obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine a keďže v danej trestnej veci bolo podané

odvolanie len čo do výroku o uloženom treste, krajský sú nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371
ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok a zistil nasledovné.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu
ublíženie na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého

rozsudku.

Zodpovedá skutočnosti, že menovanú prvostupňový súd odsudzoval za prečin podľa § 157 ods.2
Tr. zák., kde zákonodarca stanovil trestnú sadzbu v rozpätí od 1 do 5 rokov trestu odňatia slobody,
keď vzhľadom na okolnosti prípadu, osobné pomery obžalovanej, jej postoj k trestnej činnosti a tiež

s poukazom na vyhlásenie obžalovanej o vine na hlavnom pojednávaní jej uložil peňažný trest vo
výške 800,- Eur s náhradným trestom 2 mesiace a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu v cestnej premávke na dobu 2 rokov, ktorý trest ( tresty) považoval na nápravu obžalovanej ako
páchateľky tejto nedbanlivostnej trestnej činnosti a ochranu spoločnosti za primeraný.

Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní obsahu spisového materiálu a doplnenom dokazovaní na
verejnom zasadnutí postupom podľa § 326 ods.5 Tr. por. zistil, že tento druh ( peňažného ) trestu síce
dostatočne zodpovedá špecifickým okolnostiam danej veci ako i samotnej osobe obžalovanej tak, ako
to vyplýva z ust. § 34 Tr. zák., s sko to konštatoval i súd prvého stupňa, no jeho výška nezodpovedá
najmä majetkovým pomerom obžalovanej a teda i prvkom individuálnej prevencie.

V danej súvislosti je potrebné uviesť, že trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona,
má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči
ďalším členom spoločnosti -potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa
prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj
spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci

hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.
Zo skutkových okolností je zrejmé, že v čase dopravnej nehody bola v dôsledku dažďa znížená

viditeľnosť, pričom poškodená mala na sebe oblečený čierny odev bez reflexných prvkov. Z odobratej
krvi poškodenej bola zistená koncentrácia etylalkoholu 1,58 g/kg.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaná nebola v minulosti súde trestaná, pričom
priestupkovo bola prejednávaná iba raz za menej závažný priestupok na úseku cestnej dopravy, za čo
jej bolo uložené Mestskou políciou Bratislava ako sankcia - napomenutie.

Po doplnenom dokazovaní na verejnom zasadnutí odvolací súd z listinných dôkazov ako i z výpovede
samotnej obžalovanej zistil, že obžalovaná má čistý mesačný príjem vo výške cca 1400,- Eur, aktuálne
úspory vo výške 4000,- Eur, investičné bývanie a hypotéku vo výške 150 000,- Eur, býva u rodičov a je
bez vyživovacej povinnosti.Krajský súd je toho názoru, že sú tu (vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti) splnené všetky podmienky
jednak pre aplikáciu ustanovenia § 36 písm. j) Tr. zákona (čo okresný súd v rozpore s stanoveniami
Trestného zákona neučinil), nakoľko je nesporné, že obžalovaná viedla pred spáchaním tohto

nedbanlivostného trestného činu riadny život, ako i pre aplikáciu ustanovení § 56 ods.1, ods.2 a § 57
ods.3 Trestného zákona o možnosti ukladania peňažného trestu tak, ako to učinil okresný súd, no v jeho
prísnejšej výmere.

Trest odňatia slobody v jeho podmienečnej podobe tak, ako to navrhuje okresná prokurátorka, podľa

názoru odvolacieho súdu nezodpovedá individuálnej ani generálnej prevencii, pretože sa javí ako
neprimerane represívny vzhľadom na okolnosti prípadu a možnosti nápravy obžalovanej.

Pri takýchto okolnostiach má senát odvolacieho súdu za to, že boli splnené všetky podmienky pre postup
podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods.2 Trestného zákona, preto na základe odvolania okresnej
prokurátorky krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste v zmysle citovaného ustanovenia

Trestného poriadku majúc za to, že prvostupňovým súdom uložený trest bol čiastočne nezákonný
( pre neaplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona v neprospech obžalovanej), no
v uloženej výške zároveň i neprimerane mierny (čo správne namietala okresná prokurátorka, aj keď
z iných, ako prezentovaných dôvodov), a na základe § 322 ods.3 Trestného poriadku sám obžalovanej
uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 ( ďalej len „ Trestného zákona“)

s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.3 Trestného zákona, §
56 ods.1, ods.2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 2.000,- Eur (slovom: dvetisíc eur), podľa
§ 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanej ustanovil pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace a podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona obžalovanej uložil i trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dvoch) rokov.

Krajský súd je toho názoru, že takýto postup a takto ukladaný peňažný trest ( spolu s uloženým trestom
zákazu činnosti) dostatočne napĺňa svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie, dostatočne
reflektuje na osobné pomery obžalovanej a zodpovedá aj ustanoveniam § 34 a nasl. Trestného zákona.

Podľa § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods.4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Uložený peňažný trest vo výmere 2000,- Eur spolu s uloženým náhradným 4 mesačným trestom a
trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2

(dvoch) rokov, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zámeru
zákonodarcu obsiahnutého vo vyššie citovaných ustanoveniach.
Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd preto zrušil celý výrok o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ písm. e/, ods.2 Trestného poriadku a sám
rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.