Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121326174
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6121326174.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX D. X, E. F., zastúpenej Mgr. Dagmar Huťanovou, advokátkou so sídlom Šumavská 3, 821
08 Bratislava, proti žalovanému: A. E. A., so sídlom Malá Maňa III 166, 941 45 Maňa, IČO: 37 609 831,
zastúpenému JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom G. Czuczora

4, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie sumy 3.180 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/74/2021-290 zo dňa 27.11.2023 v spojení s opravným
uznesením č. k. 9C/74/2021-327 zo dňa 23.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Svojerozhodnutieodôvodnilsodkazomnaustanovenie
§ 451 ods. 1, 2, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 2, § 642 ods. 1, § 622 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3.180 eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o dielo, na

základe ktorej mal žalovaný vykonať dielo pre žalobkyňu, a to zhotovenie betónového plotu, zhotovenie
pozinkovanej brány a oplotenia, elektroinštalačných prác na adrese G. XXX, H.. Žalovaný dohodnuté
práce nevykonal, nereagoval na výzvy žalobkyne, a preto sa žalobkyňa rozhodla od zmluvy odstúpiť.
Žalovanú sumu si uplatnila pôvodne titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1
OZ. Po podaní odporu žalobkyňa bližšie rozpísala svoje uplatnené nároky nasledovne. Zo sumy 2.900
eur, ktorú zaplatila žalovanému za zhotovenie betónového plotu, si uplatnila zľavu vo výške 20%

z dôvodu vadne vykonaných prác. Mala za to, že nekvalitnou a nekoordinovanou prácou žalovaného
začal v nátere betónového plotu vyskakovať rez a z toho dôvodu bol potrebný nový náter a častejšie
natieranie. E-mailom zo dňa 17.04.2021 vyzvala žalovaného na odstránenie tohto nedostatku na jeho
náklady, čo žalovaný neodstránil. Žalobkyňa mala za to, že výsledok prác žalovaného, na ktorých
boli ústne dohodnutí podľa zmluvy o dielo (zhotovenie pozinkovanej brány, oplotenia, elektroinštalačné
práce), považovala za nepoužiteľný, a preto požadovala vrátiť finančné prostriedky uhradené za túto

časť diela v sume 2.600 eur. Dňa 17.04.2021 reklamovala mailom u žalovaného elektroinštalačné
práce, bránu a oplotenie, pričom mu vytkla nedokončenie elektromontážnych prác, nezohľadnenie jej
pripomienok, problematické vedenie vodičov, neštandardnú výšku zásuviek a vypínačov, neoznačenie
a neodstránenie nefunkčných ističov, obštrukcie žalovaného, nedodržanie elementárneho poriadku
na mieste prác a nestabilitu skrine v dielni. Tiež namietala nedostatky časti prác týkajúcich sa
brány a oplotenia označené ako „Reklamace Oplocení vrchní plot“, v ktorom vytýkala žalovanému

nehospodárnosť narábania s materiálom, resp. vyslovila podozrenie, že žalovaný nespotreboval všetok
materiál a tiež namietala výšku ceny práce, ktorú žalovaný stanovil na 300 eur. Dňa 18.04.2021 vpresne nezistenom čase vo večerných hodinách a tiež v ranných hodinách dňa 19.04.2021 žalovaný
bezdôvodne a bez jej súhlasu svojvoľne odstránil bránu - prednú časť oplotenia. Žalovaný žiadnu
z výhrad, resp. reklamovaných vád neodstránil. Z dôvodu vád si uplatnila na prácach týkajúcich sa

betónového plotu zľavu 20% zo sumy 2.900 eur a vzhľadom na nepoužiteľnosť elektroinštalačných
prác a potrebu vykonať ich nanovo, tiež hrubého poškodenia oplotenia a odstránenia brány, si uplatnila
vrátenie celej uhradenej sumy 2.600 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného.

2. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepopiera vykonanie prác ohľadne betónového plotu, iba si uplatňuje

zľavu 20% zo sumy 2.900 eur z dôvodu, že tieto práce vykonal vadne. Poukázal na to, že žalobkyňa
v žalobe a ani v písomnom vyjadrení k odporu vôbec nešpecifikovala, v akej podobe malo byť predmetné
dielo vykonané a nepredložila ani žiadne listiny, ktoré by jej tvrdenia preukázali. V zmysle písomnej
ponuky zo dňa 08.10.2020 preukázal, čo si žalobkyňa objednala, a to betónový plot, vzor tehla č. 20,
šedý, stĺpiky hladké o celkovej dĺžke 60 m a výške 2 m za dohodnutú cenu s montážou 2.900 eur. On túto
objednávku pre žalobkyňu splnil v celom rozsahu, betónový plot zaobstaral a postavil, čoho dôkazom

je fotodokumentácia a písomná ponuka zo dňa 08.10.2020. Má za to, že žalobkyňa žiadnymi listinnými
dôkazmi nepreukázala vadnosť vykonaného diela. Okrem toho bola na predmetnom náčrte zo dňa
08.10.2020 zvýraznená v rámčeku okrem iného suma vo výške 3.480 eur za kovovú bránu s plotom a
presne boli na ňom zakreslené aj rozmery plotových dielcov, výška a šírka brány. Elektroinštalačné práce
realizoval súčasne a striedavo s montážou plotu. Žalobkyňa mu zaplatila za elektroinštalačné práce

zálohu 2x po 1.000 eur a jedenkrát 600 eur. Tieto peniaze použil na nákup materiálu ako aj na materiál
na výrobu dohodnutej kovovej brány. Ústne dohodnuté práce zrealizoval tak, ako sa na nich dohodol
so žalobkyňou. Žalobkyňa začala namietať ním vykonané práce, až keď ju vyzval na doplatenie sumy
3.788 eur (doúčtovanie plotu od suseda). Následne mu dňa 18.04.2021 žalobkyňa povedala, že s ním
nechce spolupracovať a ani komunikovať. Od tej doby sa už na žiadnych prácach u žalobkyni nepodieľal.

Dohodnuté práce, za ktoré žalobkyňa zaplatila dohodnuté sumy, však vykonal. Elektroinštalačné práce,
ktoré v nehnuteľnosti žalobkyne vykonal, boli vykonané dobre. Z odbornej prehliadky a odbornej skúšky
elektrického zariadenia napísanej dňa 26.01.2021 a vypracovanej revíznym technikom I. A. A. vyplýva,
žeelektrickézariadeniejezhľadiskabezpečnostidefinovanejvpríloheSTN331500schopnéprevádzky.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo bez pochýb preukázané na čom sa strany spor v
ústne dojednanej zmluve o dielo dohodli. Podľa súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich
tvrdení, lebo z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dielo, za ktoré žalobkyňa zaplatila,
žalovaný vykonal. Žalovaný preukázal, že splnil objednávku žalobkyne v celom rozsahu, betónový
plot postavil, zakúpil materiál. Žalobkyňa nepreukázala, že sa so žalovaným dohodla na vyhotovení

a namontovaní pozinkovanej brány. Dôkazom je náčrt, na ktorom je nakreslený plot, ktorý mal byť
kovový, čo je vidieť na čiernobielych fotografiách. V náčrte nie je uvedené, že plot mal byť pozinkovaný.
Vady, ktoré vytkla žalobkyňa žalovanému v súvislosti s kovovým oplotením (hrdzavenie plotu), žalovaný
odôvodnil tým, že išlo o úchytky pri stĺpoch kovového oplotenia, ktoré sa montovali v mesiaci február
2021, kedy sa v týchto častiach aj zváralo a rezalo, pričom v tom období sa nedajú vykonať žiadne nátery

a ani opravy kvôli poveternostným podmienkam. Dňa 18.04.2021 po telefonickom rozhovore žalobkyňa
žalovanému uviedla, že s ním nechce spolupracovať. Od tej doby žalovaný u žalobkyni nevykonával
žiadne práce. Žalovaný preukázal, že vyhotovenie a namontovanie kovovej brány a kovového oplotenia
vykonal do tej doby, kým mohol práce vykonávať riadne a spotreboval aj finančné prostriedky týkajúce sa
tejto časti vykonania diela vo forme zálohy, ktorú mu žalobkyňa zaplatila s tým, že mu mala doplatiť 2.480

eur. Túto sumu žalobkyňa nedoplatila, a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný
odmontoval kovovú bránu z dôvodu, že žalobkyňa mala doplatiť za všetky dovtedy vykonané práce
sumu 4.080 eur, ktoré žalobkyňa odmietla zaplatiť, a preto žalovaný, aby nemal škodu, prišiel a bez
súhlasu žalobkyne bránu v hodnote 3.480 eur ako aj železné časti oplotenia odmontoval a zvyšok
sumy 400 eur si ponechal za práce týkajúce sa domontovania elektroinštalačných prác a materiálu.

V danom prípade nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, lebo žalobkyňa
nezaplatila zvyšok ústne dohodnutej ceny za dodanie a namontovanie kovovej brány vo výške 3.480 eur,
ale zaplatila len zálohu 1.000 eur, čo nebolo sporné. Žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť tým, že
bránu odmontoval a odviezol, pretože následne ju predal tretej osobe a obdržal cenu, za ktorú dal dielo
vyhotoviť. Pletivové oplotenie žalovaný vyhotovil tak, ako požadoval manžel žalobkyne, ktorý súhlasil s

tým, aby zostali osadené staré kovové stĺpy, keďže išlo o rozdiel iba 20 cm. Výška plotu bola 160 cm bez
ostnatého drôtu. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný vykonal práce týkajúce sa pletivového oplotenia
vadne, pretože nenavrhla v konaní vypočuť jej manžela.4. Čo sa týka vád súvisiacich s elektroinštalačnými prácami v dome žalobkyne, v konaní bolo
preukázané, že elektrická prípojka do domu bola vykonaná podľa projektu, čo potvrdil vo svojej výpovedi
svedok I. A. A., ktorý vypracoval pre žalovaného Odbornú prehliadku a odbornú skúšku elektrického

zariadenia zo dňa 26.01.2021. Žalobkyňa tiež nepreukázala, že elektrický kábel nebol uložený do zeme
podľa normy a že žalovaný by svojím konaním spôsobil poškodenie kábla v zemi. Svedok J. uviedol, že
väčšinu elektrických okruhov vedel spojazdniť a vypracovať revíznu správu, že sú v poriadku. Zároveň
potvrdil, že nehnuteľnosť nebola prevádzkyschopná nie preto, že by elektroinštalácia bola neodborne a
zle vykonaná, ale z dôvodu, že nebola kompletne dokončená. Tým sa potvrdilo, že žalovaný nevedel

dokončiť všetky práce, na ktorých sa so žalobkyňou dohodol, pretože od 18.04.2021 mal zákaz vstupu
na nehnuteľnosť a vykonávanie akýchkoľvek prác. Pán J. bol v poradí tretím elektrikárom, ktorý bol na
stavbe vykonať ohliadku a zistiť, čo je potrebné vykonať. Tento svedok teda nemohol vedieť s určitosťou,
ktoré práce vykonal odborne a správne žalovaný a ktoré nie, keďže bol v poradí tretím elektrikárom,
ktorý vykonával takéto práce na nehnuteľnosti. S poukazom na výpoveď svedka A. J. nie je možné, aby
si žalobkyňa uplatnila zľavu z ceny diela v súvislosti s elektroinštalačnými prácami, lebo bezpochyby

nepreukázala, že tieto vady spôsobil práve žalovaný, keďže svedok potvrdil súdu, že bol v poradí
tretí, ktorý vykonával elektroinštalačné práce v nehnuteľnosti žalobkyne, a preto vadnosť diela nie je
možné pripísať na úkor žalovaného. Svedok I. A. K. potvrdil súdu, že žalobkyňa mu uviedla, ktoré
elektroinštalačné práce boli vykonané, pracoval teda iba s informáciami, ktoré mu poskytla žalobkyňa.
Súd mal za to, že neboli potvrdené žiadne skutočnosti o neodborne vykonaných prácach zo strany

žalovaného, okrem nesprávne uloženého kábla v zemi elektrickej prípojky z ulice do domu, ktorej
nesprávnosť potvrdil jedine I. K. s tým, že v tom čase, keď on vykonával obhliadku nehnuteľnosti, už traja
elektrikári pred ním tam vykonávali rôzne práce, preto nie je možné s určitosťou klásť žalovanému za
vinu,žeelektrickýkábelvzemineboluloženýpodľanormy,lebotútoskutočnosťžalobkyňabezpochybyv
konaní nevedela preukázať. Fotodokumentácia s určitosťou nepotvrdzuje, že žalovaný nesprávne uložil

kábel do zeme a že jeho pričinením došlo k poškodeniu kabeláže. Nepredložila súdu fotodokumentáciu
ako bol kábel uložený do zeme s výstražnou červenou fóliou. Za práce, ktoré žalovaný vykonal, zaplatila
žalobkyňa zálohu, ktorú žalovaný minul jednak na nákup elektroinštalačného materiálu ako aj na nákup
ďalšieho materiálu, teda kovovej brány a oplotenia, betónového oplotenia. I. K. potvrdil, že odborné
vyjadrenie poskytol a vypracoval len na základe tých informácií, ktoré mu poskytla žalobkyňa bez

projektu a ďalších iných odborných posudkov alebo listín. Obhliadku nehnuteľnosti tiež zrealizoval po
vykonaní prác niekoľkými odborníkmi a nie iba žalovaným. Preto nie je možné s určitosťou tvrdiť, že
žalovaný vykonal vadne práce, na základe ktorých si žalobkyňa uplatňuje zaplatenie sumy 3.180 eur
s príslušenstvom. Sám svedok súdu potvrdil, že v čase obhliadky nehnuteľnosti už nebolo možné
nezávisle posúdiť, či ich zhotoviteľ skutočne realizoval ak, ako to bolo opísané vlastníkom nehnuteľnosti.

Pri väčšine posudzovaných prác u žalobkyni bolo v čase obhliadky už všetko opravené treťou osobou,
z čoho vyplýva, že I. K. nemohol nezávisle posúdiť, či žalovaný skutočne zrealizoval práce tak, ako to
bolo opísané žalobkyňou a najmä s poukazom na to, že svedok pracoval iba s informáciami, ktoré mu
poskytla žalobkyňa.

5. Sama žalobkyňa sa nevedela presne vyjadriť, akú sumu a čo všetko presne žaluje, pretože počas
svojho výsluchu udávala iné sumy, ktorých zaplatenia sa domáhala, než ktoré boli uvedené v žalobnom
petite. To svedčí o tom, že predmet ústne dohodnutej zmluvy o dielo nebol určitý a jasný. Sumy, ktorých
sa žalobkyňa domáhala a vady, ktoré namietala, dostatočným spôsobom nepreukázala. Za práce, ktoré
žalovaný u žalobkyni vykonal, žalobkyňa zaplatila dohodnutú sumu, a preto neexistuje žiadny právny

titul a ani dôvod, pre ktorý by mal súd žalobe vyhovieť. Súd nemal preukázané skutkové a právne
predpoklady § 451, § 622 a § 623 OZ, a preto prijal právny záver, že žalovaný vykonal tie práce, za
ktoré mu žalobkyňa zaplatila, ostatné práce nedokončil z dôvodu, že mu žalobkyňa uviedla, že mu
žiadny nedoplatok podľa vyúčtovania žalovaného nezaplatí, ako aj z dôvodu, že spolupráca medzi
stranami sporu sa ukončila a žalobkyňa zakázala žalovanému vstup do nehnuteľnosti. V konaní nebolo

preukázané, že by žalovaný vadne vykonal práce, a preto nie je možné súhlasiť so žalobkyňou, že jej
vznikla 100 % zľava za vady diela v súvislosti s elektroinštalačnými prácami.

6.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§255ods.1,§262ods.1,2CSPtak,ževkonaníúspešnému
žalovanému priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 písm. b), f), h) CSP. Uviedla, ževady brány neboli predmetom konania, keďže ju žalovaný svojvoľne odpílil a vzal si ju. Z náčrtku súd
nemohol vyvodiť, že nemalo ísť o pozinkovanú bránu. Nesúhlasila s postupom súd, ktorý jej vytkol, že
ako svedka nenavrhla vypočuť svojho manžela. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, pokiaľ

nemal súd jej tvrdenia za preukázané, mal sám obstarať dôkaz, ktorý bol nevyhnutný. K záverom súdu,
že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, uviedla, že za zhotovenie brány poskytla žalovanému zálohu
vo výške 1.000 eur. Žalovaný bránu bezdôvodne a neoprávnene odpílil, zobral preč, pričom doposiaľ
jej poskytnutú zálohu nevrátil. S poukazom na to je jednoznačné, že žalovaný sa na jej úkor obohatil
a ona má právo na vrátenie poskytnutej zálohy. Súd si bezdôvodne osvojil tvrdenia žalovaného o tom,

že mu dlhovala peniaze, čo však žalovaný nijako nepreukázal. Nepredložil ani len faktúru či riadne
vyúčtovanie prác, z ktorého by akýsi dlh vyplýval. Práve preto, že bránu odstránil a následne predal za
tú istú cenu, ktorú mal dojednanú s ňou, vznikla na strane žalovaného povinnosť vrátiť zálohu, ktorú mu
poskytla. Žalovaný mal zhotoviť nové oplotenie vo výške 180 cm, ktoré bude v súlade s geometrickým
zameraním. Konajúci súd si však opäť osvojil ničím nepodložené tvrdenie žalovaného o dohode s jej
manželom. Napriek jej požiadavkám žalovaný ponechal staré stĺpiky a natiahol na ne pletivo len do

výšky 160 cm. Aj tu platí, že pokiaľ sa vyskytli sporné tvrdenia, mal súd vykonať výsluch jej manžela.
I. A. K. v predložených odborných posudkoch posudzoval otázky odborného a riadneho vyhotovenia
stavebných prác, pričom bolo preukázané, že elektrická prípojka realizovaná žalovaným bola vykonaná
vadne, v rozpore s projektovou dokumentáciou, so stavebným zákonom ako aj s príslušnými technickými
normami. Kábel elektrickej prípojky neobsahoval potrebné ochranné prvky a jeho nesprávnym uložením

do zeme došlo k jeho obnaženiu. V kuchyni bolo viacero nefunkčných zásuviek, elektroinštalácia bola
vykonaná nesprávne z dôvodu vyhotovenia len jedného elektrického okruhu. Ako uviedol I. K., v kuchyni
malo byť inštalovaných niekoľko elektrických okruhov, keďže sa tam nachádza najviac elektrických
spotrebičov. D. J. vykonal kompletné pripojenie rodinného domu na elektriku a k tomu vypracoval a
poskytol príslušné revízne správy, keďže dovtedy elektrika v dome vôbec nefungovala. Podľa nej je

zarážajúce tvrdenie súdu, že vadnosť prác žalovaného nepreukázala. Konajúci súd sa nedostatočne
zaoberal závermi posúdenia vykonaných stavebných prác odborne spôsobilou osobou, vypracovanými
I. K. dňa 11.04.2023 vo vzťahu k stavbe betónového plotu. Odborným posudkom bolo dostatočne a
hodnoverne preukázané, že betónový plot nebol vykonaný riadne. Betónový plot sa vychyľuje z dôvodu
jeho nesprávneho osadenia a nedostatočného betónového základu. Problémom betónového plotu sú

aj nedostatočné, resp. vadne vykonané betónové výplne, čo spôsobuje pohyb osadených betónových
dielov, čo má negatívny vplyv na funkčnosť, stabilitu a pevnosť diela. Zároveň sa konajúci súd dopustil
vady právneho posúdenia, keď odborný posudok Ing. Frola právne neposúdil ako odborný posudok
podľa ustanovenia § 206 CSP. Súd sa nedostatočne zaoberal, resp. nesprávne vyhodnotil jej písomnú
reklamáciu vád uplatnenú dňa 17.04.2021. Následne dňa 18.04.2021, resp. v ranných hodinách dňa

19.04.2021 žalovaný bezdôvodne a svojvoľne odstránil jej bránu. Následkom tohto bola jej reakcia,
keď v rozrušení uviedla, že žalovaný nesmie vstúpiť na jej pozemok. Dôvodom pre nedokončenie
diela tak bolo správanie žalovaného. Žalovaný porušil povinnosť podľa § 632 OZ, keď jej nedal riadne
vystavené písomné potvrdenie o prijatí objednávky, pričom predmetné potvrdenie malo obsahovať
predmet diela, cenu, rozsah a podobne. Záverom uviedla, že rozsudok trpí právnymi vadami, a to i z

dôvodu, že jeho odôvodnenie je zmätočné, nepresvedčivé a nedostatočné, keďže súd prvej inštancie
v ňom nedáva žiadne odpovede na nosné a kľúčové argumenty, ktoré v konaní prezentovala. Právne
názory konajúceho súdu považuje za svojvoľné a právne neudržateľné, v dôsledku čoho zaťažil súd
prvej inštancie konanie vo veci vadou svojvoľnosti, vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov,
čím jej súčasne odoprel právo na spravodlivý proces.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že by súd jednostranne prevzal jeho ničím nepodložené
tvrdenia. Žalobkyňa pri vypočutí nevedela ani presne uviesť, akú sumu a čo všetko žaluje. Súd
dal možnosť obom stranám vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Žalobkyňa mala možnosť podať

návrhy na doplnenie dokazovania. Popiera, že by od neho žalobkyňa žiadala predloženie položkovitého
vyúčtovania a riadneho účtovného dokladu, čo by on odmietol. On faktúru zvyčajne vystaví až po
dokončení práce, k čomu ale v tomto prípade nedošlo, keďže žalobkyňa mu zakázala vykonávať
akékoľvek ďalšie práce a predloženie faktúry ani nežiadala. Zopakoval, že bránu odmontoval z dôvodu,
že žalobkyňa mu mala doplatiť ešte 4.080 eur, čo ona odmietla. Brána mala hodnotu 3.480 eur,

a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalobkyňa nepreukázala, že vadne vykonal práce ohľadom
betónového plotu a ani to, že elektrický kábel nebol uložený do zeme podľa normy a že on svojím
konaním spôsobil poškodenie kábla v zemi. Poukázal na výpoveď svedka A. J., ktorý pred súdom
uviedol, že nehnuteľnosť nebola prevádzkyschopná nie preto, že by elektroinštalácia bola neodbornea zle vykonaná, ale z dôvodu, že nebola kompletne dokončená. On nevedel dokončiť všetky práce,
na ktorých sa so žalobkyňou dohodol, pretože od 18.04.2021 mal žalobkyňou zakázané vykonávať
akékoľvek práce a vstupovať na nehnuteľnosť. Svedok I. K. odborne posúdil vykonanie niektorých prác,

o ktoré ho žalobkyňa požiadala, ale iba na základe toho, čo mu žalobkyňa povedala a na základe ňou
predloženej fotodokumentácie. Má za to, že s určitosťou neboli preukázané skutočnosti, ktoré by viedli
k záveru o neodborne vykonaných prácach. Elektroinštalačné práce vykonával do tej doby, dokedy
mal prístup k nehnuteľnosti a v súlade s tým ako sa dohodol ústne so žalobkyňou. Následne ako mu
žalobkyňa zakázala vstupovať do nehnuteľnosti, logicky už nevedel vykonať ďalšie práce a dokončiť to,

s čím začal. Práce, ktoré vykonal a za ktoré žalobkyňa zaplatila zálohy, však vykonal správne.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nie je pravdou, že by nevedela,
čoho sa žalobou domáha. Uviedla, že z dôvodu nevykonania prác, resp. vykonania vadného diela sa
domáha zaplatenia súm, ktoré žalovanému poskytla. Veľmi jasne a zrozumiteľne vysvetlila, aké vady
prác vytýka, resp. konkrétne uviedla, ako malo byť dielo vykonané a aké nedostatky mali stavebné

práce žalovaného. Vady brány neboli predmetom súdneho sporu, no súd ich napriek tomu zahrnul
do odôvodnenia rozsudku a nedôvodne vychádzal len z tvrdení žalovaného, ktoré neboli preukázané.
Žalovaný nepreukázal existenciu dlhu vo výške 4.080 eur. Vady vykonaného diela preukázala odbornými
posudkami vyhotovenými I. K., z ktorých vyplýva, že elektrická prípojka realizovaná žalovaným bola
vykonaná vadne. Ďalej vo vyjadrení zopakovala už svoje predchádzajúce tvrdenia obsiahnuté aj

v odvolaní, a preto odvolací súd považoval za nadbytočné tieto znovu opakovať.

10. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach,
ktoré odvolací súd opakovane neuvádzal. Mal za to, že žalobkyňa svoj nárok uplatnený v konaní
nepreukázala.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci (§ 385 ods. 1 CSP) napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 3.180 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu uplatnenia práva
zo zodpovednosti za vady. Žalobkyňa si v konaní uplatnila zľavu 20% zo sumy 2.900 eur z dôvodu vadne

vykonaného diela a bezdôvodné obohatenie vo výške 2.600 eur z dôvodu, že zhotovenie pozinkovanej
brány a oplotenia a elektroinštalačné práce považovala za nepoužiteľné.

13. Ustanovenia § 631 až § 643 Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania diela
areklamovaniavádupravujúzmluvuodielo,pričomzmluvaodielomôžemaťpodobuzhotoveniavecina

zákazku (§ 644 až § 651) a podobu opravy alebo úpravy veci (§ 652 až § 656). Základným rozlišovacím
znakom je to, či pri realizácii zmluvy dochádza k zhotoveniu novej veci (diela) alebo či dochádza iba
k zmene už existujúcej veci. Ak osobitná práva úprava pre tú ktorú zmluvu o dielo nebude predmetom
tejto úpravy, je treba aplikovať ustanovenia všeobecnej časti zmluvy o dielo § 631 až § 643. Ak však ani
táto všeobecná časť nebude obsahovať právnu úpravu daného vzťahu, je treba aplikovať všeobecnú

časť záväzkového práva (§ 488 až § 587 OZ).

14. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zhotovením veci na zákazku je výroba nového hmotného
predmetu presne špecifikovaného objednávkou o vytvorenie novej veci, ako napríklad ušitie šiat na
mieru, výroba kľúčov, výroba nábytku na mieru a pod. Nepôjde o diela, ktorých výsledok má charakter

osobného plnenia ako napríklad kadernícke a kozmetické výkony, zdravotnícke výkony. Pre odlíšenie
zhotovenia veci na zákazku od vykonania úpravy a opravy veci je relevantným vyhotovenie novej veci,
pričom pri oprave a úprave veci ide o zásah do už existujúcej veci objednávateľa podľa jeho požiadaviek.
Pri zhotovení veci na zákazku nemôže ísť o vec, ktorá má charakter súčasti existujúcej veci podľa § 120
ods. 1, keďže nevzniká nová individuálna vec, ale mení sa charakter a kvalita veci, ku ktorej táto súčasť

patrí; tu by išlo o úpravu veci. Rozlíšenie medzi týmito zmluvnými podtypmi má dopad na dĺžku a rozsah
práv zo zodpovednosti za vady (ako aj záručnej doby), čo je dôležité práve v prejednávanej veci.15. Pri posudzovaní, či poskytovaná služba má povahu zhotovenia veci na zákazku alebo úpravy veci,
je potrebné vychádzať predovšetkým z dohody účastníkov o predmete služby a z toho, či v rámci
vykonávanej služby má byť dohodnutá vec ešte len vytvorená alebo má byť zmenená podstata už

existujúcej veci, alebo či tu uvedená vec už je a má byť pozmenená len tak, aby sa to nedotklo jej
podstaty. Z toho vyplýva, že ak je napríklad v rámci zhotovovania stavby inštalované ústredné kúrenie, je
táto inštalácia súčasťou zhotovenia veci na zákazku. Ak by však bola vykonávaná inštalácia ústredného
kúrenia na základe samostatnej zmluvy v už existujúcom rodinnom dome, šlo by spravidla už len
o úpravu existujúcej veci (rodinného domu).

16. V danom prípade sa súd nezaoberal tým, akú zmluvu o dielo zmluvné strany uzatvorili, a preto
nemohol ani správne aplikovať ustanovenia upravujúce práva zo zodpovednosti za vady. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenia § 622 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré sa však vzťahujú na vady predanej veci. V závislosti od toho o aký typ zmluvy o dielo
v danom prípade ide, bude potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za

vady.

17. Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka (osobitných ustanovení o zhotovení veci na zákazku)
účinného v čase reklamovania vád žalobkyňou, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného

odkladu.

18. Podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni
tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na
zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa

vadypoopravealebopreväčšípočetvádnemôževecriadneužívať.Akideoneodstrániteľnúvadu,ktorá
však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

19. Hore citované osobitné ustanovenia pri zhotovení veci na zákazku upravujú práva objednávateľa,
ak zhotovená vec vykazuje vady. Zákon rozlišuje odstrániteľnú vadu a neodstrániteľnú vadu. V prípade

odstrániteľných vád má objednávateľ právo na jej odstránenie. Zhotoviteľ je povinný takúto vadu bez
zbytočného odkladu odstrániť. Ak však ide o vadu, ktorú nie je možné odstrániť a ak táto vada bráni
tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo od zmluvy odstúpiť.
Ak ide o neodstrániteľnú vadu, avšak táto vada nebráni riadnemu užívaniu veci, vzniká objednávateľovi
právo na primeranú zľavu. Ak zhotoviteľ neodstránil vady bez zbytočného odkladu, v takom prípade

sa vada stáva subjektívne neodstrániteľnou, čo znamená, že objednávateľovi vzniká právo na zrušenie
zmluvy alebo právo na primeranú zľavu z ceny.

20. Podľa § 649 Občianskeho zákonníka účinného v čase reklamovania vád žalobkyňou sa práva
zo zodpovednosti za vady musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú. Pod

uplatnením práva zo zodpovednosti za vady je treba rozumieť také uplatnenie, z ktorého bude zrejmé,
že objednávateľ uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady a objednávateľ musí označiť konkrétnu
vadu, ktorú uplatňuje. Ak uplatnenie neobsahuje uvedenie konkrétnej vady, takýto prejav nie je možné
považovať za riadne uplatnenie práva a nemožno mu priznať účinky. Takýto prejav je možné považovať
za neplatný v zmysle § 37 OZ (pozri vec sp. zn. Cpj 39/1988, R 12/1989). Za neurčité a teda neplatné

je považované aj také uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa neopiera o konkrétnu vadu
poskytnutej služby.

21. Osobitná úprava zodpovednosti za vady sa vzťahuje aj na osobitné ustanovenia o zmluve o oprave
a úprave veci. Podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je vec opravená alebo upravená vadne,

má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie
v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote
alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané
zníženie ceny opravy alebo úpravy.

22. Prioritne si je potrebné ujasniť o aký typ zmluvy o dielo v danom prípade ide. Podstatné je
preukázať ako sa zmluvné strany dohodli ohľadom vykonania diela, aké vlastnosti malo mať vykonané
dielo a či bolo vykonané podľa dohody. Preukázanie existencie vád diela zaťažuje žalobkyňu. Je na
žalobkyni, aby preukázala, že dielo vykonané žalovaným malo vady, ktoré reklamovala a za ktoré jezodpovedný žalovaný ako zhotoviteľ diela, následkom čoho by žalobkyni prináležali nároky vyplývajúce
zo zodpovednosti za vady diela. Ak žalobkyňa preukáže existenciu vád diela, vo vzťahu ktorým by
bola daná zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa, je potrebné vykonaným dokazovaním ustáliť, či

v prípade preukázaných vád, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ, ide o vady, ktoré sú odstrániteľné alebo
ktoré nemožno odstrániť, pretože jednotlivé práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady závisia od
toho, či ide o vady ktoré robia dielo neupotrebiteľným, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre
ňu vec užívať dohodnutým spôsobom a riadne, od ktorých treba odlíšiť vadu odstrániteľnú, ktorú možno
odstrániť opravou a plnenie sa tak stáva bezvadným.

23. Následne bude potrebné sa zaoberať jednotlivými reklamáciami žalobkyne (teda konkrétne akú
vadu v ktorej reklamácii uplatnila). Pri reklamácii je potrebné označiť konkrétnu vadu, ktorú objednávateľ
uplatňuje. Ak uplatnenie neobsahuje uvedenie konkrétnej vady, takýto prejav nie je možné považovať za
riadne uplatnenie práva a nemožno mu priznať účinky. Predmetom žaloby v prejednávanej veci nemôžu
byť práva zo zodpovednosti za vady, ktoré si žalobkyňa u žalovaného neuplatnila.

24. Žalobkyňa v žalobe len veľmi stručne uviedla nároky, ktorých sa domáha. Zľavu 20% požadovala
z dôvodu, že dielo nebolo žalovaným vykonané v „dohodnutej podobe“. Platby, ktoré žalovanému
poskytla vo výške 2.600 eur za elektrinu a materiál požadovala titulom bezdôvodného obohatenia,
keďže žalovaný stavebné práce nezrealizoval. Vo vyjadrení k odporu už uviedla iný dôvod, a to, že

zľavu 20% zo sumy 2.900 eur si uplatňuje z dôvodu, že „v nátere betónového plotu začal vyskakovať
rez“. Vrátenie sumy 2.600 eur požadovala titulom bezdôvodného obohatenia, keďže práce - zhotovenie
pozinkovanej brány a oplotenia ako aj elektromontážne práce považuje za nepoužiteľné; teda taktiež
z iného dôvodu ako uvádzala v žalobe (nezrealizovanie prác). Napriek veľmi strohej žalobe, v ktorej
absentovali základné skutkové tvrdenia žalobkyne, sa súd v priebehu konania zaoberal tvrdeniami

žalobkyne ohľadom ďalších vád diela, ktoré žalobkyňa postupne vo svojich vyjadreniach uvádzala. Vo
veci prebehlo rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí viacerí svedkovia, vypracované odborné posudky,
avšak podstatné v tejto veci malo byť prioritne ujasnenie si, či žalobkyňa jasne a určito reklamovala vady,
a ak áno, tak ktorú konkrétnu vadu reklamovala, či vadu zdokumentovala, resp. inak preukázala, že vec
trpí ňou vytknutou vadou. Pre posúdenie jej nárokov je tiež dôležité o akú vadu išlo, či o odstrániteľnú,

resp. neodstrániteľnú, pretože od toho sa odvíja jej nárok či už na odstránenie vady, resp. na zrušenie
zmluvy alebo na zľavu. Podľa § 648 ods. 2 OZ má objednávateľ nárok na primeranú zľavu len pri
neodstrániteľných vadách, ktoré nebránia užívaniu veci. Obdobne je tomu tak aj v prípade vád opravenej
a upravenej veci (§ 655 ods. 1 OZ).

25. Žalobkyňa si uplatnila zľavu z dôvodu hrdze v nátere betónového plotu, za ktorý zaplatila 2.900
eur. Vo veci bude potrebné posúdiť, či reklamáciou zo dňa 17.04.2021 o 19.40 hod., ktorou žalobkyňa
reklamuje vyskytujúcu sa hrdzu na „prednej strane“, „hlavne tam, kde je to navŕtané do múriku“, je
reklamovaná rovnaká vada, z ktorej si uplatňuje zľavu v prebiehajúcom konaní, t. j. vyskytujúcu sa hrdzu
v nátere betónového plotu. Žalobkyňa sa totižto môže domáhať len takých nárokov zo zodpovednosti

za vady, ktoré u žalovaného reklamovala.

26. V prejednávanej veci považuje odvolací súd za potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa reklamovala
vady diela dňa 17.04.2021, pričom vychádzajúc z jej vyjadrení žiadala od žalovaného, aby ich odstránil.
Zároveň však uviedla, že žalovanému od 18.04.2021 neumožnila vstup na jej nehnuteľnosť, čím fakticky

žalovanému znemožnila ich odstránenie. Tu opätovne odvolací súd upozorňuje na zákonný postup pri
odstraňovaní vád podľa toho, či sú odstrániteľné alebo nie, z čoho následne objednávateľovi vzniká
nárok na odstránenie vád, a až keď tieto nie sú odstrániteľné, ale nebránia riadnemu užívaniu veci, tak
na zľavu. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade, ak objednávateľ vyzve zhotoviteľa na odstránenie
odstrániteľných vád, ktoré mu však odstrániť neumožní (zamedzí mu vstup na pozemok), nemôže

sa domáhať ani ďalších nárokov, ktoré mu plynú len z neodstrániteľných vád, teda zľavy z ceny
diela. Takýmto postupom by došlo zo strany objednávateľa k obchádzaniu zákona práve vtedy, ak by
objednávateľ nemal záujem na odstránení odstrániteľných vád, ale preferoval by zľavu z ceny diela, na
ktorú má nárok až v prípade, ak je vada neodstrániteľná.

27. Čo sa týka elektroinštalácie, tu bude tiež potrebné sa zaoberať samotnou reklamáciou a ujasniť
si, čo konkrétne žalobkyňa reklamovala, čo bolo predmetom diela, čo z diela bolo vykonané. Nie je
zrejmé prečo si žalobkyňa uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie v sume 1.600 eur, keď žalovaný
dielo v nejakej podobe vykonal, zakúpil elektroinštalačný materiál, čo vyplýva aj odbornej prehliadky aodbornej skúšky elektrického zariadenia zo dňa 26.01.2021 ako aj z výpovedí svedkov J., I. K. a napokon
aj samotnej žalobkyne, ktorá nespochybnila, že žalovaný vykonával v nehnuteľnosti elektroinštalačné
práce.

28. Žalobkyňa si tiež uplatňuje bezdôvodné obohatenie vo výške 1.000 eur z dôvodu, že žalovaný
odstránil kovovú bránu, ktorú u žalobkyni osadil. Vo vzťahu k tomuto nároku žalobkyne bude potrebné
si ozrejmiť, či záloha 1.000 eur bola žalovanému poskytnutá skutočne len za účelom zhotovenia brány,
a v prípade, že áno a žalovaný dohodnuté dielo nedodal, vzniklo by na jeho strane bezdôvodné

obohatenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že na strane žalovaného nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobkyňa bola žalovanému ešte dlžná sumu 4.080 eur.
Tu je potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť sa zakladala len na tvrdení žalovaného a nebola ničím
preukázaná. Z podania žalobkyne vyplýva, že záloha 1.000 eur bola žalovanému poskytnutá za účelom
zhotovenia pozinkovanej brány a oplotenia, pričom išlo o plot z pletiva, ktorý bol natiahnutý na staré
stĺpiky. Pokiaľ teda nejaká časť zo sumy 1.000 eur bola použitá aj na oplotenie, na strane žalovaného

nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v sume 1.000 eur. Pokiaľ bolo pletivo natiahnuté na staré
stĺpiky (podľa žalobkyne vadne), tak tu mohla žalobkyňa žiadať odstránenie vady, keďže išlo o vadu
odstrániteľnú. Z dôvodu, že dielo bolo vykonané (aj keď podľa žalobkyne vadne), nemohlo na strane
žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

29. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a s tým súvisiacim
nedostatočným zistením skutkového stavu najmä vo vzťahu k reklamáciám žalobkyne, a to pri každej
jednotlivej vade, zohľadniac aj charakter sporu (spotrebiteľský), bude potrebné vec znovu prejednať
a zaoberať sa vyššie uvedenými otázkami, na ktoré odvolací súd poukázal. Žalobkyňa si zároveň pri
preukazovaní jej nárokov musí v prvom rade splniť povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou

súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.

30. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého
rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná
a o žalobe žalobkyne nanovo rozhodne. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke
presvedčivosti a prekúmateľnosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd
prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).