Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2Sa/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200025
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouDarákovou,vprávnejvecižalobcu:A.B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C. E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022, vo veci nároku na materské otca a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Správnoužaloboudoručenou16.01.2023pôvodneKrajskémusúduvPrešove(ďalejlen„krajskýsúd“)

sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza (ďalej aj len „SP“) č. XXX-
XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 o zániku nároku žalobcovi na dávku materského, aby z dôvodu ich
nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené, vec im vrátená na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi,
aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
vsprávnychveciach(čojeajdanýprípad)zKrajskéhosúduvPrešoveazKrajskéhosúduvKošiciachna
Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe
žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od
01.06.2023, pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu.

Administratívne konanie

3. Zo žalovanou predloženého dávkového spisu vyplýva, že žalobca si Žiadosťou o materské č.
B 1564902 z 02.05.2022, ako iný poistenec z ochrannej lehoty plynúcej po zániku nemocenského
poisteniazamestnancazamestnávateľaSlovakTrainingAcademy,s.r.o.sosídlomvDubnicinadVáhom,
uktoréhobolevidovanýod01.01.2019do30.04.2022,uplatnilnároknavyplácaniematerskéhozdôvodu
starostlivosti o maloletú G. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“).
SP-ňa rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo 06.06.2022, za obdobie od 02.05.2022 najdlhšie

do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské, žalobcovi priznala materské v sume
55,87 Eur / za deň, a táto dávka bola žalobcovi za mesiac 05/2022 aj vyplatená.
Keďže pri zadávaní výplaty tejto dávky materského za mesiac 06/2022, SP-ňa zo svojho systému
zistila, že žalobca zmenil zamestnávateľa a od 01.06.2022 mu vzniklo nové nemocenské poistenieu zamestnávateľa Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou (ďalej
len „nový zamestnávateľ“), SP-ňa vydala cit. „Oznámenie o začatí konania vo veci zániku nároku na
materské“ (ďalej len „Oznámenie“) č. 8-133/2022-PD z 26.06.2022 (žalobcovi doručené 01.08.2022),

ktorým SP-ňa začala konanie vo veci zániku nároku žalobcu na materské od 01.06.2022, v ktorej
súvislosti SP žalobcu týmto Oznámením vyzvala, aby sa v lehote 5 dní vyjadril a predložil dôkazy o tom,
ako zabezpečuje starostlivosť o dieťa, keď súčasne vykonáva zárobkovú činnosť s poučením, že ak sa
žalobca nevyjadrí, SP na základe podkladov, ktoré má k dispozícii rozhodne vo veci zániku nároku na
materské.

Keďže sa žalobca k Oznámeniu nevyjadroval (doručené mu bolo až 01.08.2022), SP-ňa rozhodnutím
o predbežnom opatrení č. 200-013507/CA07/2022 z 29.07.2022 žalobcovi predbežne pozastavila od
01.06.2022 do 30.06.2022 výplatu materského na dieťa.
Žalobca sa k Oznámeniu vyjadril 02.08.2022 (SP doručené 03.08.2022) tak, že v zmysle zákona
č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“) sa riadnou
starostlivosťou o dieťa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho všestranného fyzického

i psychického vývinu, najmä jeho primeraná výživa, hygiena, výchova a dodržiavanie preventívnych
prehliadok s tým, že cit. „Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú ak oprávnená
osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo
právnickou osobou.“; dodal, že poskytuje dieťaťu riadnu a nadštandardnú starostlivosť v plnom rozsahu
z dôvodu vytvorenia pracovných podmienok ako právnikovi pri práci z domu, ktorú vykonáva počas

spánku dieťaťa v jednotlivých fázach dňa, pričom tiež poukázal, že jeho príjem u nového zamestnávateľa
jeo2/3nižšíakovpredchádzajúcomzamestnaníatiežpodotkol,ževobdobnejsituáciipoberalmaterské
aj na svoje staršie dieťa s tým, že cit. „... iná pobočka Sociálnej poisťovne s tým nemala najmenší
problém.“ so súčasným počudovaním o negatívnej nadpráci vykonávanej SP-ňou v jeho prípade pri
splnení všetkých zákonných podmienok nároku na materské, a so súčasným apelom a poukazom

na potrebu rozhodovať v súlade s právnym poriadkom, bez zneužívania voľnej úvahy a identicky
v obdobných veciach.

4. Emailom zo 04.08.2022 SP-ňa požiadala žalovanú o usmernenie vo veci žalobcu, s tým,
že SP-ňa z podkladov vyžiadaných od nového zamestnávateľa žalobcu zistila, že žalobcovi

u tohto nového zamestnávateľa na základe služobnej zmluvy vznikol od 01.06.2022 do 30.11.2022
štátnozamestnanecký pomer s dĺžkou služobného týždenného času 37,5 hodín; pri vymeriavacom
základe za 06/2022 v sume 794,50 Eur a s miestom výkonu práce buď v sídle nového zamestnávateľa vo
Vranove nad Topľou alebo v prípade potreby aj v domácom prostredí, pričom z prehľadu dochádzky za
mesiac06/2022vyplynulo,žežalobcavykonávalprácuvrozsahu7,5–8hodíndenne,vpracovnomčase

od cca 7.15 hod. do 15.30 hod, pričom z dochádzky nebolo zrejmým, či žalobca vykonával prácu z domu
alebo v sídle nového zamestnávateľa. SP-ňa tiež zistila, že matka dieťaťa čerpá rodičovskú dovolenku,
teda má prerušené nemocenské poistenie zamestnanca, t.j. do pracovného procesu sa nezapojila.
Požadované usmernenie poskytla žalovaná SP-ni listom č. XXXXX-X/XXXX-XX z 12.08.2022 s tým, že
medzi zákonom o sociálnom poistení a zákonom o rodičovskom príspevku neexistuje vzťah umožňujúci

prelínanie sa týchto právnych úprav cit. „...nie je právny základ na aplikáciu ustanovení zákona
o rodičovskom príspevku na materské.“ Taktiež je irelevantným zníženie príjmu žalobcu, pretože žalobca
ukončil skorší pracovný pomer z ktorého si v rámci ochrannej lehoty uplatnil nárok na materské
a zamestnal sa u nového zamestnávateľa. Vo vzťahu k pripomienke žalobcu, že aj v minulosti poberal na
svoje staršie dieťa materské a nebol s tým problém, žalovaná uviedla, že v minulosti bol nárok žalobcu

posudzovaný podľa metodiky, podľa ktorej ak zamestnanec vykonával prácu formou „homeoffice“ bolo
možné objektívne predpokladať, že popri takejto práci môže poskytovať aj starostlivosť o dieťa, avšak
vzhľadom k aktuálnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 9 Sžsk/74/2020
z 30.06.2021, je práca formou „homeoffice“ s pružným pracovným časom irelevantnou, ak je rozsah
pracovného času 8 hodín denne. Z uvedeného tak podľa usmernenia žalovanej vyplynulo, že ak žalobca

zmenilzamestnávateľatakjenevyhnutnýmposúdiť,čičasvýkonuprácehociajvdomácomprostredímu
reálne umožňuje starať sa o dieťa, t.j. cit. „...či je reálne, aby sa poistenec plnohodnotne venoval výkonu
svojej práce a rovnako plnohodnotne sa aj staral o dieťa. Argument menovaného, že pracuje v čase
spánku dieťaťa, je pri rozvrhnutom pracovnom čase v uvedenom rozsahu, irelevantný.“ s dodatkom,
že taktiež je potrebné posúdiť, či si otec upravil pracovné podmienky ku dňu v ktorom poskytuje

dieťaťu starostlivosť tak, aby ju mohol poskytovať na dennej báze, a tiež aj to, či sa matka zapojila do
pracovného procesu a ak nie, kto sa o dieťa stará v čase keď otec pracuje. So záverom o správnosti
postupu SP-ne, keď začala konanie vo veci zániku nároku na materské, keďže žalobca v mesiaci jún2022 vykonával zárobkovú činnosť na dennej báze v hlavnom pracovnom čase v rozsahu, ktorý mu
neumožňuje poskytovať plnohodnotnú starostlivosť o dieťa v rozsahu na účely nároku na materské.

5. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 SP-ňa rozhodla, že
v súlade s § 51 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“), žalobcovi od 01.06.2022 zaniká nárok na materské.
SP-ňa dôvodila, že materské sa v zmysle zákona o sociálnom poistení poskytuje inému poistencovi
z dôvodu, že prevzal starostlivosť o dieťa do troch rokov jeho veku, teda účelom materského je

kompenzovať poistencovi stratu finančného príjmu v dôsledku starostlivosti o dieťa. SP zdôraznila,
že zákon vyžaduje, aby sa poistenec o dieťa staral, takže nepočíta s tým, aby poistenec popri tejto
starostlivosti aj pracoval, preto zákon neurčuje koľko hodín a na aký pracovný úväzok môže poistenec
pracovať, a v tomto smere nepostačuje iba pokles príjmu, ale relevantnou je skutočná starostlivosť
o dieťa na dennej báze, osobná a nezastupiteľná inou osobou. Preto otec dieťaťa, ako iný poistenec,
nemá nárok na materské v období, v ktorom nemá pracovné podmienky prispôsobené starostlivosti

o dieťa.
Vzhľadom na vyššie už opísaný skutkový stav, SP uzavrela, že žalobca v mesiaci 06/2022 vykonával
prácu na dennej báze v hlavnom pracovnom čase v rozsahu, kedy nemôže reálne poskytovať
starostlivosť svojmu dieťaťu v rozsahu starostlivosti potrebnej na účely nároku na materské, preto mu
tento nárok od 01.06.2022 zaniká s tým, že tento môže byť opätovne obnovený za predpokladu, že bude

dieťaťu poskytovať starostlivosť v rozsahu tohto nároku.
Rozhodnutie SP bolo žalobcovi doručené 25.08.2022.

6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022
odôvodnil svojim presvedčením o jeho nezákonnosti, založeným na v zásade identických svojich

argumentoch, aké žalobca uviedol už aj vo svojom vyjadrení z 02.08.2022, t.j. poukázal, že v minulosti
vykonával prácu v rámci európsky významného projektu kde zarábal omnoho viac, ako u nového
zamestnávateľa,kdejejehopríjemvporovnanísminulosťouoviacako2/3nižší;žekvôlinadštandardnej
starostlivostiosvojedieťazmenilcelýsvojpracovnýajinýživot;žeakoprávnikmávytvorenévdomácom
prostredí podmienky na prácu, ktorej charakter (posudzovanie konceptov právnych dokumentov) mu

umožňuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, keďže prácu vykonáva v čase spánku dieťaťa
v jednotlivých fázach dňa a že pri definovaní pojmu „starostlivosti o dieťa“ je potrebné vychádzať
zo znenia zákona o rodičovskom príspevku s tým, že žalobca všetky tieto podmienky bez výnimky
spĺňa a cit. „V súlade s vašou terminológiou mám pracovné podmienky prispôsobené starostlivosti
o dieťa, ktorú mu poskytujem na dennej báze, osobne a nezastupiteľne. Napriek tomu ste si vo svojom

rozhodnutí dovolili tvrdiť, že vzhľadom na môj nový pracovný pomer (...) nemôžem svojmu dieťaťu
reálne poskytovať starostlivosť, a z toho dôvodu mi zanikol nárok na materské. Týmto a ďalšími
nelogickými a nezmyselnými vyjadreniami v rámci odôvodnenia Vášho rozhodnutia nielenže ľudsky
spochybňujete moju starostlivosť, ale pri tejto svojej argumentácii úplne strácate kontakt so znením
právnej úpravy a vôľou zákonodarcu v oblasti podpory rodín.“ Žalobca opakovane apeloval na potrebu

rozhodovať v súlade s právnym poriadkom, rovnako v rovnakých prípadoch s poukazom, že v minulosti
za identických okolností a pri identickej právnej úprave mu SP-ňou bol nárok na materské priznaný
a s dodatkom, že pri rozhodovaní je potrebné cit. „... hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom
právnej úpravy a použitými prostriedkami.“ Napokon žalobca vyjadril hlboké pohoršenie, frustráciu
a rozčarovanie nad neprofesionálnou a nezákonnou prácou SP.

7. Žalovaná, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022 odvolanie žalobcu
zamietla a rozhodnutie SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 vo veci zániku nároku na
materské v období od 01.06.2022 potvrdila.
Po sumarizácii, už vyššie opísaného skutkového stavu, žalovaná v prvom rade poukázala na účel

nemocenského poistenia z ktorého je ako nemocenská dávka vyplácané aj materské a ktorého
účelom podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, je finančné zabezpečenie pre prípad straty
alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti poistenca z dôvodu, dočasnej pracovnej neschopnosti,
tehotenstva a materstva, t.j. kompenzácia straty príjmu poistenca. Podotkla, že aj pre priznanie
nemocenskej dávky materského, identicky ako aj pri iných nemocenských dávkach, zákon o sociálnom

poistení určuje všeobecné a osobitné podmienky, splnenie ktorých je potrebné posudzovať vzhľadom
na všetky okolnosti ad hoc tohto, ktorého prípadu so zdôraznením, že žalovaná a aj SP rešpektujúc
rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 71/2013, I. ÚS 351/2010 a pod.) majú na zreteli, že priaplikácii právnej normy nie je možné vychádzať iba z jej viac či menej určitého textu, ale je treba brať
v zreteľ aj zmysel a účel zákona.
V ďalšom žalovaná sumarizovala všeobecné a osobitné zákonné podmienky, ktoré sa posudzujú pre

vznik nároku na nemocenskú dávku materského s tým, že jednou z týchto osobitných podmienok,
pre účel tejto dávky tzv. iného poistenca (rozumej iného ako matka, t.j. otca, pozn. súdu) je skutočná
a osobná starostlivosť poberateľa tejto dávky o dieťa v príčinnej súvislosti s ktorou (rozumej s touto
starostlivosťou, pozn. súdu) došlo k strate alebo k poklesu príjmu s dodatkom, že ak by postačovala
iba formálna starostlivosť o dieťa alebo starostlivosť zabezpečená inou osobou, potom by zákonodarca

v § 51 ods. 2 s spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neupravil zánik nároku na
materské v prípade prerušenia osobnej starostlivosti o dieťa. V konkrétnych okolnostiach veci žalovaná
sumarizovala, že SP 06.06.2022 rozhodla o priznaní žalobcovi nemocenskej dávky materského počnúc
od uplatnenia si tohto nároku žalobcom, t.j. od 02.05.2022, pretože v tom čase žalobca spĺňal podmienky
na jej priznanie a žalobcovi za mesiac 05/2022 bola táto dávka aj vyplatená v sume 1 676,30 Eur,
avšak po zistení, že žalobca počnúc od 01.06.2022 zmenil zamestnanie, SP bola povinnou skúmať,

či aj po tejto zmene žalobca spĺňa podmienky na priznanie mu materského, mimo iné aj tú, či
popri výkone zárobkovej činnosti môže súčasne dieťaťu poskytovať starostlivosť, pričom z podkladov
poskytnutých na vyžiadanie SP-ni novým zamestnávateľom žalobcu vyplynulo, že v zmysle služobnej
zmluvy z 31.05.2022 vznikol žalobcovi od 01.06.2022 služobný pomer na pozícii „samostatný radca“
s miestom výkonu práce v sídle nového zamestnávateľa alebo v prípade potreby mu bude umožnená

práca z domu, s rozsahom týždenného pracovného času 37,5 hodiny a podľa cit. „... predloženej
dochádzky navrhovateľ v júni 2022 pracoval od pondelka do piatka denne v rozmedzí od 6:32 hod do
8:12 hod. + 9 min nadčas a v júly 2022 pracoval od pondelka do piatka denne v rozmedzí od 7:18 hod do
8:31hod.Navrhovateľpracovalvčasochod7:24hod.do16:44hod.“,pričomvmesiacijún2022dosiahol
žalobca u nového zamestnávateľa vymeriavací základ 794,50 Eur v mesiaci júl 2022 v sume 968,49 Eur.

Žalovaná konštatovala, že na základe uvedených skutočností, SP dospela k záveru o podstatnej zmene
okolností za ktorých bola žalobcovi dávka materského priznaná, keďže už nebola splnená podmienka
poskytovania starostlivosti o dieťa v zmysle požiadavky § 49 zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná dodala, že keďže žalobca u nového zamestnávateľa pracoval denne od pondelka do piatka
v čase od 7:24 hod. do 16:44 hod. tak v tomto časovom intervale rozhodne nemohol poskytovať

dieťaťu starostlivosť, takže cit. „... za súčasného výkonu zárobkovej činnosti na plný pracovný úväzok
ku skutočnému poskytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany otca od 1. júna 2022 nedošlo. (...) ...
u navrhovateľa nedošlo k úprave pracovného času v takom rozsahu, aby mohol dieťaťu poskytovať
požadovanú každodennú starostlivosť.“, preto podľa žalovanej žalobcovi správne patril nárok na
materské iba za obdobie od 02.05.2022 do 31.05.2022, v ktorom období nevykonával pracovnú činnosť,

keďže jeho skorší pracovný pomer trval do 30.04.2022 a u nového zamestnávateľa mu vznikol služobný
pomer počnúc od 01.06.2022. Súčasne žalovaná doplnila, že matka dieťaťa je od 04.01.2022 evidovaná
ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov veku; po skončení poskytovania jej materského (od 11.05.2021
do 03.01.2022) sa do pracovného procesu nezapojila. Na margo odvolacej námietky žalobcu týkajúcej
sa judikatúry súdov, žalovaná poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší

súd“), v ktorých najvyšší súd prezentoval s jej názorom identický názor, napr. sp. zn. 9 Sžsk/74/2020
z 30.06.2021, kde najvyšší súd zdôraznil, že zmyslom materskej dávky je kompenzácia straty príjmu
počas doby starostlivosti o dieťa, t.j. predpokladom vzniku nároku na dávku materského je skutočná
starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako dôsledok tejto starostlivosti, s dodatkom, že ak bol týždenný
pracovný úväzok v rovnakom rozsahu (40 alebo 37,5 hod.), ako bol v čase kým žiadateľ o materské

prevzal starostlivosť o dieťa, cit. „ ... potom je pre posúdenie osobnej starostlivosti o dieťa právne
irelevantnéčiprácuvykonávalvdomácomprostredíalebopriamouzamestnávateľavjehosídle.Výkonu
práce musel sústredene venovať určitý čas, či už to bolo priamo na pracovisku alebo v domácom
prostredí, pričom pri dohodnutom pracovnom úväzku to bolo 8 hodín denne. Nie je reálne uvažovať
o tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce,

žalobca mohol plnohodnotne starať o dieťa, ktoré v tom čase malo necelý rok.“ Obdobne tak najvyšší
súd v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/117/2020 z 28.04.2021 konštatoval, že účelom materského nie je
podpora otcov v poberaní tejto peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali
narodinnýchpovinnostiach,atedaajnastarostlivostiodieťa.Alebovrozhodnutísp.zn.9Sžsk/105/2020
z 28.04.2021 najvyšší súd tiež zdôraznil, že predpokladom osobnej starostlivosti o dieťa, je zmena

týkajúca sa pracovnej aktivity osoby, ktorá sa o dieťa osobne stará.
V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu vo veci vymedzenia pojmu „starostlivosť o dieťa“, ktorý by sa
podľa žalobcu mal vykladať podľa zákona o rodičovskom príspevku, žalovaná upriamila pozornosť, na
rozdielny charakter, rozdielny účel, rozdielne podmienky poskytovania a napokon aj na rozdielnu právnuúpravu dávky „materského“ a „rodičovského príspevku.“ Kým materské upravené zákonom o sociálnom
poistení je sociálnou dávkou poskytovanou sa SP-ňou z nemocenského poistenia a jej účelom je
kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla bezprostredne priamo poistencovi, ktorý sa uplatňuje nárok

na túto dávku a to v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. osobnej starostlivosti o dieťa; tak na druhej
strane rodičovský príspevok je štátnou dávkou upravenou zákonom o rodičovskom príspevku a touto
dávkou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rozhodovanie
o nej spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedených dôvodov, podľa
žalovanej, nie je možné tieto dávky zamieňať a vzťahovať splnenie podmienok jednej dávky na druhú,

keďže aj právna úprava týchto dávok je upravená lex specialis osobitnými zákonmi, medzi ktorými
neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, ktorý by umožňoval ich vzájomné
prelínanie sa. Preto žalovaná považovala uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú s tým
záverom, že nie je daný právny základ pre analogickú aplikáciu definície „starostlivosť o dieťa“ upravenú
zákonom o rodičovskom príspevku aj na prípad materského. Pojem riadna starostlivosť upravený
zákonom o rodičovskom príspevku umožňuje starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom inej fyzickej

či právnickej osoby, čo korešponduje s účelom rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej
starostlivosti o dieťa, ktorú povinnosť majú v zmysle zákona o rodine obidvaja rodičia dieťaťa, tak matka
akoajotecdieťaťa,takžeskutočnosť,žežalobcasiplnívovzťahuksvojmudieťaťurodičovsképovinnosti
samo o sebe ešte nezakladá jeho nárok na materské.
Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené 16.11.2022.

Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca svoju včas (v posledný deň lehoty) podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej
č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022, ako aj proti rozhodnutiu SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z

18.08.2022, argumentačne odôvodnil tvrdením o ich nezákonnosti z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci existujúceho skutkového stavu. Podľa žalobcu, žalovaná ako aj SP rozhodli, že od
01.06.2022 mu zaniká nárok na dávku materského z dôvodu, že žalobca cit. „... sa prestal starať
o dieťa, keďže mu od tohto dátumu vznikol nový pracovný pomer u nového zamestnávateľa.“, v uvedenej
súvislosti žalobca uviedol, že ani jedna z podmienok pre priznanie nároku na materské, upravených

v § 49 zákona o sociálnom poistení, nepožaduje cit. „... aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú
činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.“ V ďalšom
žalobca opätovne s poukazom na absenciu definície pojmu „starostlivosť o dieťa“ v zákone o sociálnom
poistení poukazuje na definíciu tohto pojmu v § 3 zákona o rodičovskom príspevku, ktorú definíciu je
podľa jeho názoru potrebné vykladať aj pre účely zákona o sociálnom poistení a to cit. „... v zmysle

princípu terminologickej jednoty... a v súlade s judikatúrou slovenských súdov.“ s dodatkom žalobcu,
že dokonca od 01.01.2011 bola zo zákona o rodičovskom príspevku vypustená povinnosť „osobnej
starostlivosti“. Žalobca má za to, že postup žalovanej je diskriminačný, pretože cit. „Je všeobecne
známe,ževprípaderozhodovaniaopriznanírodičovskéhopríspevkumatkámSociálnapoisťovňabežne
rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa

lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia...“
Výklad zmyslu materského ako dávky, ktorej podstatou je kompenzácia straty príjmu počas starostlivosti
o dieťa, pre priznanie dávky, ktorej je potrebné splniť podmienku skutočnej starostlivosti o dieťa
a zníženie príjmu ako dôsledok tejto starostlivosti, je podľa žalobcu tendenčný a tento výklad, podľa
žalobcu, neobstojí ani pri použití najextenzívnejšej interpretácie § 2 písm. a) zákona o sociálnom

poistení a rovnako špekulatívny, podľa žalobcu, je aj výklad žalovanou aplikovaného § 51 ods. 2
zákona o sociálnom poistení, ako aj žalovanou v jej rozhodnutí zmienených judikátov najvyššieho súdu,
pretože cit. „Žalobca sa totiž o svoje dieťa nikdy starať neprestal.“
Žalobca sumarizoval, že je presvedčený o svojom nároku na dávku materského, pretože spĺňa
všeobecné i osobitné podmienky na jeho priznanie, keďže o svoje dieťa sa neprestal starať a spôsob

výkonu jeho práce právnika z domu, mu umožňuje túto starostlivosť o dieťa zabezpečovať cit. „...
v čase spánku jeho maloletej dcéry v jednotlivých fázach dňa...“, v ktorej súvislosti žalobca poukázal
na čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca dodal, že SP ani žalovaná sa vo svojich rozhodnutiach
nevysporiadali s jeho námietkami.
Žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade poukázala na účel dávok nemocenského
poistenia, ktorých cieľom je podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, zabezpečiť v tomto systéme
zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku rôznychzákonom predvídaných sociálnych udalostí, kvôli ktorým nemôžu prácu vykonávať alebo majú pokles
pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu z pracovnej činnosti, súčasne s poukazom
na princípy (obligatórnosť a solidárnosť), na ktorých je tento systém sociálneho poistenia založený.

Súčasne žalovaná dodala, že jednou z dávok nemocenského poistenia je i dávka materského, ktorá
nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky v prípade otca
dieťaťa, a jej účelom je hmotne zabezpečiť ženu, prípadne z určitých prípadoch aj mužov v čase,
keď nemôžu pracovať v súvislosti so starostlivosťou o dieťa a preto majú pokles príjmu s dodatkom,
že všeobecné zákonné podmienky poskytnutia tejto dávky upravuje § 30 zákona o sociálnom poistení

a osobitné podmienky upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení.
Po sumarizácii skutkového stavu v prípade žalobcu, žalovaná zdôraznila, že pre vznik nároku na
poskytnutie materského, musí poistenec spĺňať zákonné podmienky na jeho priznanie nielen pri vzniku
tohtonároku,aleajpočasceléhoobdobiajehotrvania,pričomtakvzniknemocenskéhopoisteniauiného
zamestnávateľa,akoajsíceutohoistéhozamestnávateľa,avšaknazákladenovejpracovnejzmluvy,má
vždy podstatný vplyv na posúdenie splnenia osobitnej podmienky spočívajúcej v posúdení starostlivosti

o dieťa v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná spresnila, že zákon o sociálnom
poistení nepočíta s tým, že popri starostlivosti o dieťa môže rodič pracovať, preto neurčuje koľko hodín
a na aký pracovný úväzok pracovať môže, avšak súčasne na druhej strane, zákon o sociálnom poistení
ani nevylučuje, aby rodič popri starostlivosti o dieťa vykonával prácu, avšak je dôležité, aby podmienky
výkonu tejto zárobkovej činnosti boli upravené tak, aby počas jej plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu

starostlivosť.
V ďalšom žalovaná identicky, ako vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí vysvetľuje rozdiel
medzidávkami„materské“a„rodičovskýpríspevok“sdodatkom,žeakbybolzákonodarcamienil,abysa
definícia starostlivosti o dieťa uvedená v zákone o rodičovskom príspevku aplikovala aj na prípad zákona
o sociálnom poistení, bol by to v zákone o sociálnom poistení osobitne uviedol tak, ako je to obdobne

uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia. V uvedenej súvislosti žalovaná poukázala na
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/98/2020 z 27.10.2021, podľa ktorého pojem „zabezpečiť“
starostlivosť o dieťa v zmysle zákona o rodičovskom príspevku je pojmom obsahovo širším, ktorú možno
zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb ako sú rodičia dieťaťa. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/42/2020 z 26.05.2021, v ktorom najvyšší súd konštatoval cit. „... iba

formálne prevzatie dieťaťa otcom v zmysle uzavretej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia jej obsahu,
nezodpovedá účelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone o sociálnom
poistení definovaná, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom
príspevku, a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok
je štátnou sociálnou dávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom

v rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského nie je
zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o
dieťa.“ Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/53/2020 z 30.06.2021.
V ďalšom žalovaná vzhľadom na uvedené konkretizuje, že podmienka poskytovania starostlivosti
dieťaťu je splnená buď vtedy, keď otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa

starať a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu t.j. otec preberá na seba tú časť
starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu jej prevzatia poskytovala dieťaťu matka alebo môže ísť aj o
situáciu, keď otec dieťaťa síce aj naďalej po uplatnení nároku na materské pracuje, avšak vo výrazne
menšom rozsahu z hľadiska pracovného času, než ako tomu bolo pred prevzatím tejto starostlivosti.
V konkrétnostiach veci žalovaná sumarizovala, že žalobca vykonával od 01.06.2022 dočasnú štátnu

službu v rozsahu 37,5 hodín týždenne, pričom uviedol, že pracuje z domu s tým, že do 30.04.2022
žalobca vykonával prácu u iného zamestnávateľa v rozsahu 40 hodín týždenne, z čoho vyplýva,
že žalobca po 01.06.2022 neupravil svoje pracovné podmienky v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo
možné považovať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa za splnenú, keďže aj keď žalobca
pracoval z domu, tak výkonu práce musel žalobca sústredene venovať čas denne 6 až 8 hodín, kedy sa

nemohol starať aj o dieťa a súčasne matka dieťaťa mala z dôvodu starostlivosti o identické dieťa
od 04.01.2022 do 30.11.2022 prerušené nemocenské poistenie zamestnanca, avšak do pracovného
procesu sa zaradila až od 01.12.2022. Nadväzne na uvedené žalovaná poukázala, identicky, ako vo
svojom rozhodnutí, na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/74/2020 z 30.06.2021 podľa ktorého
je nereálnym, aby v čase, keď sa otec dieťaťa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce

s nezníženým a neupraveným pracovným úväzkom, mohol súčasne plnohodnotne starať aj o dieťa.
V súvislosti so žalobnou námietkou o diskriminačnom postupe žalovanej, ktorú námietku žalobca
odôvodnil podmienkami na priznanie rodičovského príspevku, žalovaná opätovne poukázala
na odlišnosť dávky rodičovského príspevku a dávky materského.Záverom žalovaná podotkla, že ňou v žalobou napadnutom rozhodnutí vyslovené závery sú v súlade
so zákonom o sociálnom poistení a s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
71/2013, sp. zn. IV. ÚS 92/2012, sp. zn. I. Ús 351/2010 so záverom, že je pravdou, že výkon

zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi ako matke
dieťaťa, avšak za predpokladu, že dôjde k takej úprave pracovných podmienok, aby bolo možné
súčasne dieťaťu poskytnúť adekvátnu starostlivosť s tým, že uvedené nie je splnené pri pracovnej
zaťaženosti v služobnom pomere na plný úväzok v rozsahu 37,5 hodiny týždenne, čo objektívne vylučuje
poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom v zmysle požiadaviek zákona o sociálnom poistení.

Napokon v súvislosti so žalobnou námietkou o rozdielnej rozhodovacej činnosti žalovanej
pri rozhodovaní o nároku na materské, žalovaná poukázala na stanoviská Generálnej prokuratúry
SR z 21.03.2019 a 01.04.2019, podľa ktorých súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného
zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom
nemocenského poistenia s tým, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské,
dosiahnuťneoprávnenýfinančnýprospechuplatnenímnárokunanemocenskúdávku,zktorýchdôvodov

odklon žalovanej pri jej rozhodovacej činnosti je dôvodný a zákonný, a to so súčasným poukazom
na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30.11.2021 podľa ktorého cit. „... odklon
od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je
v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. (...) Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi
názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.“

Vzhľadom na uvedené, žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.
Žalovaná žiadala o nariadenie pojednávania vo veci.

10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovanej iba uviedol, že na žalobe trvá,
túto považuje za dôvodnú, rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné, nespravodlivé a v rozpore

s dobrými mravmi a žalobcu ukracuje na jeho právach. Vyjadrenie žalovanej považuje iba za recykláciu
jej skorších argumentov, ktorá zákonné ustanovenia a judikatúru vykladá tendenčne a manipulatívne,
a tieto žiadnym spôsobom nespochybňujú zákonný nárok žalobcu na materské. V závere sa podľa
žalobcu, dokonca žalovaná mala priznať k tomu, že sa odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej
praxe.

Napokon žalobca vyjadril rozhorčenie nad tým, že žalovaná do svojho vyjadrenia zahrnula aj jeho
manželku s dodatkom, že ide o mylné závery žalovanej, pretože manželka žalobcu bola v žalovanou
označenom období práceneschopná z dôvodu choroby. Podľa žalobcu cit. „Trestanie pracovitých
ľudí platiacich odvody, ktorí vedia skĺbiť starostlivosť o dieťa s prácou, je podľa názoru žalobcu
zavrhnutiahodným príklad výkonu moci šikanóznym spôsobom.“

11. K vyjadreniu (replika) žalobcu, ktoré bolo doručené na vyjadrenie žalovanej 22.03.2023, žalovaná
už svoje stanovisko (duplika) nezaujala.

12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;

viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 správny súd.

13. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 28.02.2025, na ktoré boli riadne predvolaní
obidvaja účastníci konania.
Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich už v konaní uvedených vyjadreniach; zdôraznil, že

dochádzka, ktorú SP-ni poskytol jeho zamestnávateľ je iba formálnym výstupom s dodatkom, že väčšinu
času vykonal v rozhodnom období prácu na home office; podmienky na priznanie materského uvedené
v protistranou uvádzaných judikátoch najvyšších súdnych autorít, on spĺňa; u nového zamestnávateľa
pracoval na kratší pracovný čas a jeho príjem poklesol oproti skoršiemu príjmu o 2/3; opakovane
poukázal na potrebu nezneužívania voľnej úvahy správnym orgánom a potrebu v obdobných prípadoch

rozhodnúť identicky; z jeho strany v žiadnom prípade nedošlo k pokusu o zneužívanie systému
sociálneho zabezpečenia, práve naopak tým, že popri starostlivosti o dieťa aj pracoval cit. „...platil som
ďalšie odvody sociálnej poisťovni ... je to duplicitne plnenie rozpočtu sociálnej poisťovne...“
Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach; zdôraznila, že dávka materského nie je
finančným benefitom, ale je akousi sociálnou sanáciou za to, že osoba stratila alebo sa jej znížil príjem

v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorej súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 6Ssk/41/2023 z 30.08.2023; zdôraznila, že zákon o sociálnom poistení má na
mysli osobnú a nezastupiteľnú starostlivosť o dieťa oprávnenou osobou poberajúcou materské, ktorú
nie je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby; poukázala na autonómiu pojmov rodičovskýpríspevok a materské, ktoré pojmy nie je možné na základe analógie zamieňať, čo bolo už ustálené
aj súdnou praxou; v interakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že ani práca na home office neznamená
automaticky, že čas, ktorý mala táto osoba, ktorá takto z domu pracuje venovať plnohodnotne práci

mohla venovať aj starostlivosti o dieťa s tým, že cit. „...účelom materskej dávky je naozaj venovať sa
tomu dieťaťu, poskytovať osobnú starostlivosť a nie ho odložiť nech spí a poberať pritom aj materské
aj pracovať“; ma za to, že k splneniu podmienok na dávku materského žalobca pristupuje prísne
formalisticky a pokiaľ ide o žalobcom tvrdené zníženie pracovného času podotkla, že u pôvodného
zamestnávateľa žalobca pracoval 40 hodín týždenne a v aktuálnom zamestnaní od 01.06.2022 pracoval

v rozpätí 37,5 hodiny týždenne, čo je minimálne zníženie pracovného času.

Právne východiská pre súdne rozhodnutie

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;

ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v
konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.“

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na

účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“

18. Podľa § 2 psím. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) v znení účinnom ku dňu (01.06.2022) zániku žalobcovi nároku na materské (ďalej len „v znení
účinnom v rozhodnom čase“) „Sociálne poistenie podľa tohto zákona je (a) nemocenské poistenie ako

poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v
dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.“

19. Podľa § 48 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v

posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté
do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.“

20. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom

v rozhodnom čase „(1) Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred
dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na
materské v období (a) 28 týždňov od priznania materského.
(3) Iný poistenec je (c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže
starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a

matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, (d) otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich
týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.“

21. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa poistenec
prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká

dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o
toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava
do celkového obdobia trvania nároku na materské.“

22. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dávka sa

odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.“23. Podľa § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, upravujúceho
rozsah dôchodkového poistenia „Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť
podľa osobitného predpisu. 36)- dokaz na zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku“

24. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej len „zákon
o rodičovskom príspevku“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Tento zákon upravuje poskytovanie
rodičovského príspevku.
(2) Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na

zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.“

25. Podľa § 2 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku v znení účinnom v rozhodnom čase „Oprávnená
osoba podľa tohto zákona je (a) rodič dieťaťa.“

26. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona o rodičovskom príspevku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)

Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak (a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa
a (b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.
(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme
všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena

dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.
(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje
riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

27. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovanej, ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia SP-ne o zániku mu nároku na dávku materského, súc presvedčený o
správnymi orgánmi nesprávne zistenom a nesprávne právne posúdenom skutkovom stave a svojvoľne
nimi prijatom závere, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku osobnej starostlivosti o svoje dieťa.

V uvedenej súvislosti žalobca zdôraznil, že o svoje dieťa sa osobne nadštandardne stará, čomu
prispôsobil aj svoj súkromný, ale aj pracovný život, keďže v zmysle služobnej zmluvy so svojim
zamestnávateľom, žalobcovi umožňuje ním vykonávaný charakter práce (právnik posudzujúci návrhy
dokumentov), túto prácu vykonávať v domácom prostredí (home office) za súčasného skĺbenia
starostlivosti o svoje dieťa tak, ako to predpokladá zákon o rodičovskom príspevku.

Žalobca v podstate vytýka rozhodnutiu žalovanej, ako aj rozhodnutiu SP-ne, že pochybili v dvoch svojich
záveroch a to, že (i) žalobca cit. „... sa prestal starať o dieťa, keďže mu od tohto dátumu (rozumej od
01.06.2022, pozn. súdu) vznikol nový pracovný pomer u nového zamestnávateľa.“, z ktorého tvrdenia
žalobca vyvodil, že žalovaná, ako aj SP cit. „... lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov...“,
v ktorom dôsledku vo vzťahu k otcom v porovnaní sa matkami cit. „... ide o diskrimináciu na základe

pohlavia...“, ako aj to, že (ii) žalobca nemá mať vytvorené také pracovné podmienky, aby sa mohol starať
o dieťa a tak skĺbiť prácu aj túto starostlivosť o dieťa. Týmito závermi podľa žalobcu žalovaná a SP
ľudsky spochybňujú jeho starostlivosť ako otca o svoje dieťa, avšak cit. „Žalobca sa totiž o svoje dieťa
nikdy starať neprestal.“

28. V súvislosti so žalobou napadnutými rozhodnutiami žalovanej a SP-ne, sa správnemu súdu žiada
v prvom rade uviesť, že rozhodnutie žalovanej je komplexné, riadne, vyčerpávajúco a v logických
súvislostiach daného skutkového stavu odôvodnené a to aj s podporením rozsiahlej judikatúrne
ustálenej praxe vyšších súdnych autorít (najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu) v oblasti
ustálenia podmienok na priznanie a trvanie nároku na materské. Žalovaná vo svojom rozhodnutí

jednako teoreticky vysvetlila rozdiel medzi dávkou „rodičovského príspevku“ na jednej strane a dávkou
„materského“ na strane druhej, ktoré z hľadiska ich rozdielneho účelu a rozdielnej osobitnej právnej
úpravy, nie je možné v žiadnom z ich aspektov stotožňovať a jednako odôvodnila aj záver, z akého
dôvodu je nezlučiteľný žalobcom hoc aj z domu na plný úväzok vykonávaný pracovný pomer
spožiadavkouosobnejcelodennejakaždodennejstarostlivostiodieťa,vporovnanísostatusomžalobcu

v období kedy zákonnú požiadavku na materské spĺňal.
Na strane druhej má správny súd za to, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodne duplicitné s jeho
odvolacími námietkami a to nie vo formálnom slova zmysle [čo by a priori nebolo neprípustným,
napr. v prípadoch keby sa odvolací orgán s nimi vôbec nevysporiadal, takže by bolo na mieste ichzopakovať, čo ale nie je daný prípad, pozn. súdu], ale predovšetkým z vecného hľadiska, pretože aj
napriek tmu, že žalovaná sa s týmito námietkami vo svojom rozhodnutí o odvolaní žalobcu vysporiadala
a tieto aj odôvodnila, žalobca však toto odôvodnenie žalovanej bez akýchkoľvek rozumných a právne

relevantných dôvodov spochybňujúcich tieto závery žalovanej, neakceptuje, ale bez odôvodnenia
zakéhodôvodusasvecnýmiargumentamižalovanejnestotožňujetietosvojenámietkyopakujeatrvána
nich,napr.žalobcatvrdí,žežalovanouuvádzanéjudikátyvyššíchsúdnychautorítsúvytrhnutézkontextu
a na daný jeho prípad sú neaplikovateľnými, avšak už bez uvedenia relevantného zdôvodnenia, v čom
konkrétne žalobca vidí odlišnosť medzi týmto na jednej strane judikátmi prezentovaným právnym

názorom na nimi posudzovaný prípad a na strane druhej na jeho prípad.

29. Vzhľadom na už konštatované vyčerpávajúce odvodnenie žalovanej v žalobou napadnutom
rozhodnutí, podporené (rozumej odôvodnenie, pozn.) aj príslušnou s prípadom korešpondujúcou
judikatúrou vyšších súdnych autorít, správnemu súdu prichodí závery žalovanej už iba parafrázovať (t.j.
svojimi slovami vysvetľovať už žalovanou konštatované).

30. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu je nutným najsamprv vo všeobecnej rovine
identicky, ako to už uviedla a vysvetlila aj žalovaná konštatovať rozdielnu podstatu a účel (poslanie)
inštitútov „rodičovského príspevku“ na jednej strane a „materského“ na strane druhej a tomu
korešpondujúcu rozdielnu osobitnú právnu úpravu týchto inštitútov, ktorej aplikáciu je nevyhnutné

vnímať, vykladať a aplikovať v úzkej súčinnosti s účelom toho, ktorého z týchto inštitútov.
„Rodičovský príspevok“ v zásade nie je „nemocenskou“ dávkou, t.j. nejedná sa o dávku poskytovanú na
vykrytie (kompenzáciu) straty alebo zníženia príjmu z dôvodu „nemoci“ alebo materstva či tehotenstva
alebo starostlivosti o dieťa oprávnenou osobou, ale podľa cit. § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom
príspevku je to štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe, ktorá „zabezpečuje“

starostlivosť o dieťa, t.j. oprávnená osoba sa nemusí osobne starať o dieťa, ale stačí ak táto
oprávnená osoba podľa cit. § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku túto starostlivosť o dieťa
„zabezpečuje“ (obstará) prostredníctvom inej plnoletej fyzickej osoby (napr. starý rodič, opatrovateľka
a pod.) alebo prostredníctvom inej právnickej osoby (napr. škôlka). Vzhľadom k uvedenému je tak
zmyslom (účelom) tejto štátnej sociálnej dávky „rodičovského príspevku“ prispieť plošne k prilepšeniu

(zvýšeniu) rozpočtu všetkých tých oprávnených osôb, ktoré buď osobne alebo aj pomocou inej fyzickej
či právnickej osoby „zabezpečujú“ riadnu starostlivosť o dieťa. Teda zmyslom „rodičovského príspevku“
je každú oprávnenú osobu „zabezpečujúcu“ starostlivosť o dieťa, v istom slova zmysle „odmeniť“ za
„zabezpečenie“ tejto starostlivosti o dieťa a súčasne ju aj „motivovať“, aby túto starostlivosť o dieťa
„zabezpečovala“riadneajnaďalej,t.j.jejzmyslomjefinančnekompenzovaťvýdavkyrodičavynakladané

na „zabezpečenie“ riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá môže byť „zabezpečená“ aj inou osobou.
„Materské“ je však „nemocenskou“ dávkou, ktorá sa teda neposkytuje plošne všetkým osobám,
ktoré sa riadne starajú alebo zabezpečujú riadnu starostlivosť o dieťa tak, ako je to v prípade
rodičovského príspevku, ale podľa cit. § 2 psím. a) zákona o sociálnom poistení je poslaním (účelom)
tejto dávky kompenzovať príjem iba tej osobe, ktorá z dôvodu starostlivosti o dieťa stratila svoj

príjem (mzdu, plat) alebo jej tento príjem bol znížený. Inými slovami, na rozdiel od rodičovského
príspevku, ktorého cieľom je navýšiť (prilepšiť) príjem oprávnenej osoby, tak pri materskom je jeho
účelom vykryť (kompenzovať, dorovnať) stratu príjmu, k strate ktorej došlo v príčinnej súvislosti
s dennou a každodennou starostlivosťou o dieťa. Teda nárok na materské má adresne iba tá
konkrétna osoba, ktorá starostlivosť o dieťa vykonáva sama bezprostredne na dennej opakujúcej

sa báze a ktorá v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou má z tohto dôvodu stratený alebo
znížený príjem zo zárobkovej činnosti, pričom materské tento stratený alebo znížený príjem nahrádza.
Z dôvodu uvedeného adresného charakteru tejto nemocenskej dávky materského, je nevyhnutné
bezpodmienečne trvať na tom, aby starostlivosť o dieťa podľa zákona o sociálnom poistení vykonávala
výlučne iba tá konkrétna osoba, ktorej sa táto dávka materskej vypláca.

Vzhľadom na uvedený odlišný účel (poslanie) tej ktorej z uvedených dávok, podlieha každá z nich
samostatnej právnej regulácii osobitného zákona a taktiež rozhodovanie o nich je zákonom zverené
iným správnym orgánom. Právny režim štátnej sociálnej dávky „rodičovského príspevku“ sa spravuje
zákonom o rodičovskom príspevku, o ktorom rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a právny
režim nemocenskej dávky „materského“ sa spravuje zákonom o sociálnom poistení a rozhoduje o nej

SP-ňa, tak ako žalobcu správne poučila aj žalovaná.

31. Z uvedených dôvodov žalovaná správne a v súlade so zákonom uzavrela, že nie je možné
prisvedčiť argumentácii žalobcu, podľa ktorej absenciu zákonnej definície starostlivosti o dieťa v zákoneo sociálnom poistení by malo byť možné nahradiť definíciou zabezpečenia riadnej starostlivosti
o dieťa podľa zákona o rodičovskom príspevku, pretože tento postup by popieral samotný vyššie už
zadefinovaný účel nemocenskej dávky materského. Žalobca účel uvedených dávok očividne nerozlišuje,

čo je badateľné, keď napr. vo svojom vyjadrení z 02.08.2022 k Oznámeniu SP o začatí konania vo veci
zániku nároku na materské, žalobca s poukazom na zákon o rodičovskom príspevku uviedol, že cit.
„Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje
riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“,
a opakovane v žalobe žalobca zas uviedol cit. „Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania

o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku,
aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej
činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia...“, t.j. žalobca dôvodí diskriminačným
postupom SP-ne pri posudzovaní podmienok na „materské“ u jeho osoby avšak mylne pritom poukazuje
na prax priznávania „rodičovského príspevku“, o ktorom, ako už bolo uvedené, nerozhoduje SP, ale Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pre možno lepšie zdôraznenie odlišnosti týchto dvoch inštitútov z hľadiska požiadaviek na „starostlivosť
odieťa“,jevhodnýmzdôrazniť,žepreúčelyzákonaosociálnompoistenísavyžadujeexistenciapríčinnej
súvislosti, a to medzi príčinou vzniku nároku na materské a následkom jeho priznania, t.j. vyžaduje
sa príčinná súvislosť medzi starostlivosťou o dieťa ako príčinou a následnou stratou alebo znížením
príjmu ako následku tejto príčiny, ktorý vzorec príčinnej súvislosti je však absolútne neaplikovateľným

pre priznanie rodičovského príspevku, pretože predpokladom na priznanie rodičovského príspevku, na
rozdiel od materského, nie je taký charakter starostlivosti o dieťa, ktorý by musel zákonite vyústiť až
k strate alebo k zníženiu príjmu. Inými slovami rodič, ktorý sa riadne stará o dieťa (t.j. zabezpečuje
jeho stravu, bývanie, hygienu, opatrovanie, lekárske prehliadky a pod.), ako je to v prípade žalobcu,
ešte bez ďalšieho nemá automaticky nárok z hľadiska zabezpečenia tejto starostlivosti na materské,

ak táto starostlivosť o dieťa nebola príčinou straty alebo zníženia jeho príjmu, ktorú stratu by bolo
potrebné dávkou materského nahradiť (samozrejme za predpokladu splnenia aj ďalších zákonných
podmienok na materské, ako je vek dieťaťa a pod.) Kvalitatívne i kvantitatívne (t.j. z hľadiska časového
rozpätia), teda musí ísť o takú osobnú a nenahraditeľnú bezprostrednú starostlivosť o dieťa oprávnenou
osobou, ktorá u tejto oprávnenej osoby vyústi do straty alebo do zníženia príjmu z pracovnej činnosti,

čo je logickým záverom, keďže čas ktorý musí táto osoba plnohodnotne a bezpodmienečne venovať
dieťaťu nemôže logicky venovať tiež plnohodnotne aj práci v prospech svojho zamestnávateľa, takže
zamestnávateľ pocíti zníženie výkonnosti tohto zamestnanca, čo sa zas logicky následne u tohto
zamestnanca starajúceho sa o dieťa prejaví v strate alebo v znížení príjmu.
Vzhľadom na uvedený rozdielny účel dávky „rodičovského príspevku“ a dávky „materského“, v súlade

s účelom ktorým je nevyhnutné rozdielne vykladať aj podstatu a význam skutkového deja starostlivosti
o dieťa, ako predpokladu na ich priznanie, nemá význam tejto starostlivosti o dieťa identické kvalitatívne
parametrepriobochzmienenýchdávkach,atedaajžalovanávžalobounapadnutomrozhodnutísprávne
uzavrela, že význam pojmu „vykonávať starostlivosť o dieťa“ a „zabezpečovať starostlivosť o dieťa“
sú dva obsahovo odlišné predpoklady, ktoré sú upravené v odlišných zákonoch nemajúcich vo vzťahu

ksebenavzájomvzťahsubsidiarityaktoréniejemožnévžiadnomprípade,aninazákladeanalógielegis
zamieňať. V uvedenej súvislosti žalovaná správne poukázala v tomto smere aj na názor vyššej súdnej
autority, t.j. najvyššieho súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/42/2020 z 26.05.2021 tiež konštatoval
cit. „Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná, nemožno
vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z dôvodu,

že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru“
Napokon sa správny súd v uvedenom smere stotožňuje s názorom žalovanej, že ak by zákonodarca
chcel, aby sa v zákone o sociálnom poistení absentujúca definícia pojmu „osobná starostlivosť o dieťa“
v súvislosti s dávkou materského, mala nahradzovať definíciou „zabezpečenia riadnej starostlivosti
o dieťa“ tak, ako je táto vymedzená v zákone o rodičovskom príspevku, tak zákonodarca by túto svoju

vôľu nepochybne pretavil do znenia zákona o sociálnom poistení tak, ako to napokon urobil v cit. § 15
ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je upravený rozsah dôchodkového poistenia, v ktorom
ustanovení zákonodarca ohľadne výkladu pojmu „riadna starostlivosť“ pre účely zákona o sociálnom
poistení vyslovene odkazuje na význam tohto pojmu aj pre účely dôchodkového poistenia tak, ako
je tento zadefinovaný v zákone o rodičovskom príspevku, v právnej úprave materského však takýto

zákonný odkaz nenachádzame.

32. V ďalšom správny súd podotýka, že nie je na mieste rozhorčenie žalobcu nad tým, žeby SP-ňa
a žalovaná akokoľvek spochybňovali schopnosť žalobcu postarať sa o svoje dieťa. V skutočnosti cieľomtýchto správnych orgánov nebolo a ani správneho súdu vonkoncom nie je bagatelizovať starostlivosť
žalobcu o jeho dieťa, ale iba poukázať, že vzhľadom na denný časový rozsah pracovného nasadenia
žalobcu s ohľadom na náročnosť ním vykonávanej vysoko odbornej právnickej práce, je pre kohokoľvek

na veci nezainteresovaného len ťažko objektívne uveriteľným, aby súbežne popri tejto pracovnej aktivite
na plný úväzok sa žalobca mohol naplno venovať aj starostlivosti o dieťa tak, aby na jednej strane
celkom od tejto starostlivosti odbremenil matku dieťaťa a teda žalobca by bol nie len formálne fyzicky
prítomný v priestore identickej domácnosti ako aj dieťa na ktoré by občas „zazrel“, ale by prebral všetku
starostlivosť o dieťa aj fakticky, a na strane druhej, aby žalobca súbežne vykonával pre zamestnávateľa

prácu na plný úväzok tak, aby zamestnávateľ nemal dôvod ani len znížiť žalobcovi odmenu (plácu)
za ním vykonanú prácu v menšom rozsahu, zníženie príjmu ktorého by bolo potrebným kompenzovať
materským. Objektívne, takýto model plnohodnotného fungovania žalobcu na „oboch frontoch súčasne“,
teda aj pri kompletnej starostlivosti o dieťa a aj pri v nezmenenom rozsahu plnenia si pracovných
povinností tak, ako tomu bolo pred prevzatím starostlivosti o dieťa, ktorý model sa žalobca snažil
prezentovať, je jednoducho nemožným, čo však v konečnom dôsledku vôbec neznamená, žeby sa

žalobca o svoje dieťa nestaral, ale znamená to iba to, že jeho podiel na starostlivosti o dieťa nie je takého
charakteru, aby to žalobcu prinútilo upraviť a skorigovať si svoj pracovný režim, čo by zákonite muselo
viesť minimálne, ak nie k úplnej strate príjmu z práce, tak aspoň k jeho zníženiu, keďže logicky žiadny
zamestnávateľ zrejme nebude mať záujem platiť zamestnanca za ním nevykonanú prácu, resp. rovnako
za v menšom rozsahu vykonanú prácu, ako tomu bolo pri jeho plnom pracovnom nasadení.

Žalobcovi teda nebola žalobou napadnutými rozhodnutiami odňatá nemocenská dávka materského
z dôvodu, že vykonával pracovnú činnosť, ako sa žalobca mylne domnieva, ale preto, že z hľadiska
organizácie tejto pracovnej činnosti a to najmä z hľadiska rozsahu pracovného úväzku, ktorý venoval
v rozhodnom období svojej práci, nemohol objektívne venovať tento čas paralelne (súbežne) aj
starostlivosti o dieťa, navyše za situácie, kedy bola doma aj matka dieťaťa (na strane ktorej nebolo

v zmysle § 49 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení lekárskym posudkom preukázané, žeby sa
pre svoj zdravotný stav nemohla alebo nesmela starať o dieťa), t.j. žalobca nemohol spĺňať podmienku
výhradnej, osobnej nepretržitej starostlivosti o dieťa.

33. Žiadateľ o materské je povinný totižto preukázať, že nevykonáva pracovnú činnosť za rovnakých

podmienok, ako tomu bolo pred jeho nástupom na rodičovskú dovolenku a to ako dôsledok toho,
resp. v príčinnej súvislosti bezprostredne s tým, že sa začal fakticky starať o dieťa. Takže podmienka
starostlivosti o dieťa musí byť prvotná a teda musí byť príčinou zmeny, nie naopak, a nesmie byť splnená
iba formálne. Samozrejme ruka v ruke s úpravou pracovného úväzku (pracovného času) ako dôsledku
potreby uvedenej osobnej starostlivosti o dieťa, ide s týmto zníženým úväzkom logicky aj zníženie platu,

ba dokonca v prípadoch keď starostlivosť o dieťa znemožňuje oprávnenej osobe pracovať, dochádza aj
k strate zárobku, ktoré straty alebo zníženia platu, tak má kompenzovať materské.
Pri skúmaní splnenia týchto predpokladov na priznanie materského, je teda nevyhnutným zohľadniť
tieto predpoklady v interakcii s okolnosťami, za ktorých k zníženiu platu a k zmene rozsahu pracovného
času došlo. Predpoklady na priznanie materského budú jednoznačne dané napr. ak u zamestnanca,

pracujúceho u identického zamestnávateľa pred aj po nástupe na materskú dovolenku, dôjde po tom,
ako preberie starostlivosť o dieťa k viditeľnej zmene pracovného času a k tomu zodpovedajúcej zmene
platu za túto prácu.
U žalobcu však nastala odlišná situácia, keďže materské mu bolo priznané v čase od 01.05.2022,
kedy vôbec nebol zamestnaný (predchádzajúci pracovný pomer mu skončil k 30.04.2022), takže bolo

objektívne uveriteľným, že čas ktorý nepracoval môže plnohodnotne venovať starostlivosti o dieťa,
následne sa od 01.06.2022 zamestnal u nového zamestnávateľa, s v podstate nezmeneným pracovným
úväzkom oproti tomu, aký mal u skoršieho zamestnávateľa, avšak prijal podmienku nižšieho platu.
V uvedených okolnostiach neobstojí argument žalobcu o znížení platu, ktorý by mal byť dôkazom toho,
že sa osobne staral o dieťa, pretože žalobcovi v skutočnosti nebol znížený plat v dôsledku menšieho

množstva ním vykonanej práce kvôli starostlivosti o dieťa, ale z dôvodu, že si našiel jednoducho menej
platenú prácu než akú mal predtým, avšak pri nezmenenom pracovnom úväzku.

34. V okolnostiach veci je nedôvodnou aj námietka žalobcu o „nadpráci“, ktorú by mala podľa neho
vykonávať SP v jeho prípade, keďže materské poberal aj na svoje staršie dieťa a „SP s tým nemala

problém“, pretože jednako SP a aj žalovaná sú povinné skúmať každý jeden prípad ad hoc v interakcii
so špecifickými a jedinečnými skutkovými okolnosťami tohto ktorého prípadu (ktoré u žalobcu neboli
pri staršom dieťati určite skutkovo identickými s týmto prípadom), a jednako, ako to už žalobcovi
s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30.11.2021 podľa ktorého cit. „...odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie
je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. (...) Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi
názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.“, bolo vysvetlené aj žalovanou, odklon

do skoršej rozhodovacej praxe v spojitosti s odôvodnenou (nie svojvoľnou) zmenou právneho názoru,
reagujúceho napr. aj na prípady eliminácie zneužívania práva alebo medzery v právnej úprave a pod.,
nie sú a priori bez ďalšieho nezákonnými. V danom prípade rozhodne názory SP a žalovanej s ohľadom
na skutkové špecifiká danej veci (viď vyššie), nie sú svojvoľnými.
SP-ňa, ako orgán prvého stupňa, a následne aj žalovaná sú povinné skúmať, či pracovný čas reálne

umožňuje žiadateľovi o materské osobne uskutočňovať reálnu starostlivosť o maloleté dieťa. Žalobca
pred nástupom na rodičovskú dovolenku u skoršieho zamestnávateľa odpracoval denne v priemere 7,5
– 8 hodín a identicky aj u nového zamestnávateľa, u ktorého mu vznikol služobný pomer od 01.06.2022,
t.j. odo dňa ktorého, na základe žalobou napadnutých rozhodnutí, žalobcovi zanikol nárok na materské.

35. Napokon je nutné podotknúť, že zákon o sociálnom poistení nezakázal, t.j. nevylučuje, aby poberateľ

materskej dávky mohol aj pracovať, a nevylučuje ani to, aby poberateľ materskej dávky vykonával
prácu aj počas poberania materského u iného zamestnávateľa, ako toho, z poistenia u ktorého bol
nárok na materské uplatnený, za predpokladu, že je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do skutočnej
starostlivosť tou osobou, ktorá poberá materské. Táto podmienka môže byť naplnená len v prípade,
ak má otec dieťaťa objektívne dostatok času na túto starostlivosť, čo mu v danom prípade pracovný

pomer na neskrátený pracovný čas nemohol umožňovať a v tomto smere nepostačuje argument, že
otec dieťaťa bol počas dňa doma, keďže pracoval na home office, pretože čas kedy sa zdržiaval hoc aj
doma musel v zmysle služobnej zmluvy so zamestnávateľom venovať práci a nie starostlivosti o dieťa.
Výkon pracovnej činnosti v pracovnom pomere na plný úväzok je priamo v rozpore s uvedeným a z
tohto dôvodu aj SP a žalovaná správne dospeli k záveru, že v danom prípade nebola splnená osobitná

podmienka pre priznanie materského, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti zo strany otca dieťaťa
(žalobcu). Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v
hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať,
že by sa staral o dieťa s takým dôsledkom, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení, teda že mal
z tohto dôvodu stratu alebo zníženie jeho príjmu, ktoré by mala kompenzovať dávka materského.

36. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP-ne, vychádzajú z
dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto
správny súd postupom podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietol.

37. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“

38. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru
jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.“

39.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP a keďže žalobca nemal v konaní

ani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu
ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej právo na ich náhradu
voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).