Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010119
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej

a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr.Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov,ichdržaniaaobchodovaniasnimipodľa§171ods.1,ods.3Trestnéhozákona,naverejnom
zasadnutí konanom dňa 20.02. 2025 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 24.júna 2024, č.k. 31T/9/2024-96, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

II. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovaného A. B., nar. XX.XXXX XXXX v C., trvale bytom X. XXXX XXX/X, C., t.č. v ÚVV Nitra v inej
veci

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 29.08.2023 v čase o 0.05 hod. v Tešedíkove v blízkosti adresy D. XXX mal u seba pre vlastnú

potrebu sušené konope s hmotnosťou 232 mg, obsahujúcou viac ako 10 mg tetrahydrokanabinolu
(THC), čo predstavuje ani nie 1 obvyklú jednorazovú dávku drogy, a kryštalický materiál s hmotnosťou
88 mg, obsahujúci viac ako 10 mg metamfetamínu, čo predstavuje ani nie 1 obvyklú jednorazovú
dávku drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do
I. skupiny omamných látok, THC do I. skupiny psychotropných látok a metamfetamín do II. skupiny
psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,
a nebol držiteľom uvedeného povolenia,

teda

- neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú látku v malom množstve,

čím spáchal

- prečin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods.2, ods.3
Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to
u k l a d áPodľa § 171 ods. 3 Trestného zákona ( v znení účinnom od 06.08.2024 ďalej len ,,Trestný zákona“)
s prihliadnutím na § 38 ods.2, § 37 písm. m), Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúduznalobžalovanéhoA.B.zavinnéhozprečinunedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 29.08.2023 v čase o 0.05 hod. v Tešedíkove v blízkosti adresy D. XXX mal u seba pre vlastnú
potrebu sušené konope s hmotnosťou 232 mg, obsahujúcou viac ako 10 mg tetrahydrokanabinolu
(THC), čo predstavuje ani nie 1 obvyklú jednorazovú dávku drogy, a kryštalický materiál s hmotnosťou
88 mg, obsahujúci viac ako 10 mg metamfetamínu, čo predstavuje ani nie 1 obvyklú jednorazovú

dávku drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do
I. skupiny omamných látok, THC do I. skupiny psychotropných látok a metamfetamín do II. skupiny
psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,
a nebol držiteľom uvedeného povolenia,

Za to mu podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s
poukazom na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1
(jeden) rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Napadnutý rozsudok okresný súd odôvodnil v rozsahu č.l.96-98 spisu.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný podal odvolanie ihneď do výroku o vine a treste a proti
konaniu, ktoré k tomu predchádzalo ( č.l.93 spisu). Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania
(č.l.93 spisu). Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja
Gavalca, podaním zo dňa 01.09.2024, doručené okresnému súdu dňa 03.09.2024 ( č.l.103 spisu).

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že po
účinnosti novely Trestného zákona od 06.08.2024 s poukazom na prílohu č.1 Trestného zákona, nie je
skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku trestným činom. Nakoľko odvolanie podal iba obžalovaný,
preto nie je možné meniť skutkovú vetu rozsudku v neprospech obžalovaného v otázke účinnej látky.
Konanie na odvolacom súde.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného
poriadkubolpovinnýskúmať,čiodvolanieobžalovanéhobolopodanévčas (§309Trestnéhoporiadku),
či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313 Trestného poriadku), alebo
či neboli podané proti výroku proti ktorým nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,

§ 334 ods. 4 Trestného poriadku).
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Krajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že podané odvolanie podal obžalovaný
ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku trestu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustnýatakzistil,žeodvolanieobžalovanéhojedôvodnévzhľadomnanovelizáciuTrestnéhozákona.Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom vidoekonferenčného zariadenia
za prítomnosti obžalovaného A. B., jeho náhradnej obhajkyne a prokurátora krajskej prokuratúry.
Obžalovaný o termíne verejného zasadnutia vzal na vedomie dňa 21.01.2025, obhajca bol o termíne

verejného zasadnutia upovedomený dňa 29.01.2025, náhradná obhajkyňa bola o termíne verejného
zasadnutia upovedomená dňa 30.01.2025, za splnenia lehoty uvedenej v § 61b ods.1 Tr.por. Prokurátor
krajskej prokuratúry bol upovedo-mený dňa 13.12.2024.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie
navrhuje obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm.f) Trestného poriadku vzhľadom na

to, že trestnosť činu zanikla.
Náhradná obhajkyňa obžalovaného poukázala na ustanovenie § 2 ods.1 Trestného zákona a čl.50
ods.6 Ústavy SR. Novelou Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 prišlo k zmene skutkových podstát
trestných činov za ktoré bol obžalovaný rozsudkom odsúdený. V zmysle aktuálnych zmien sa vyžaduje,
abypáchateľneoprávneneprechovávalomamnélátkyvnepatrnommnožstve.Keďžeskutokzaktorýbol
obžalovaný odsúdený nie je trestným činom, navrhla, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnutý

rozsudok a aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný A. B. sa nevyjadril.
Krajský súd z predložené spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal
dňa 29.01.2024 pod č. 2Pv 338/23/2202-11 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na A. B.
pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1, ods.3 Trestného zákona.
Okresný súd vo veci vydal dňa 01.02.2024 pod č.k. 31T/9/2024 trestný rozkaz proti ktorému podal odpor
obvinený.
Okresnýsúdvykonal nahlavnompojednávanídokazovaniezaprítomnostiobžalo-vaného,ktorýnechcel
urobiť žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Tr.por. a ku skutku uviedol, že sa priznáva, je mu to

ľúto, ďalej uviedol, že vypovedať nebude ( č.l.88 spisu). Na pojednávaní bola vypočutá znalkyňa Ing.
Mária Fuknová z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava k znaleckému posudku č.PPZ-
KEU-BA-EXP-2023-11217 ( č.l.93 spisu), a podľa § 269 Trestného poriadku okresný súd oboznámil
listinné dôkazy a to zápisnicu o vydaní veci (č.l.23) s fotodokumentáciou, opatrenie (č.l.28), relácie na
obžalovaného a to správu o povesti Mesta C. (č.l.45), odpis registra trestov (č.l.46), výpis z evidencie

priestupkov (č.l.4).

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd k vine obžalovaného uviedol, že ,, vyhodnotil
vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a vina obžalovaného
bola jednoznačne preukázaná. Obžalovaný pred súdom sám priznal, že skutok spáchal. Toto bolo

preukázané aj na základe zápisnice o vydaní veci, podľa ktorej vydal sáčky, v ktorých sa podľa
znaleckého skúmania nachádzali omamné a psychotropné látky. Obhajoba namietala vadu tejto
zápisnice a síce, že obžalovaný bol vyzvaný na vydanie konkrétnych vecí. Uvedené však nepredstavuje
žiadnu chybu a nič nebráni policajtovi vyzvať osobu na vydanie konkrétnych vecí dôležitých pre trestné
konanie, ak má o nich vedomosť, napríklad ich u osoby spozoroval, alebo o nich vie z použitia

informačno-technických prostriedkov, z výpovede či vysvetlenia svedka, iných vlastných zmyslov (čuch,
sluch) a obdobne. Zápisnica taktiež iba osvedčuje, či došlo k nejakému úkonu a akým spôsobom
prebehol. Aj keď zápisnica spĺňala všetky zákonné náležitosti, je možné inými dôkazmi preukázať, že
k úkonu nedošlo alebo došlo inak a aj opačne, ak by zápisnica nespĺňala všetky náležitosti, je možné
preukázať, že k úkon prebehol podľa zákona. V tomto prípade nebolo vykonanie samotného úkonu

nijako spochybnené, zápisnica spĺňa všetky zákonné náležitosti a osvedčuje zákonný priebeh úkonu, pri
ktorom obžalovaný vydal na výzvu policajta sáčky, ktoré mal pri sebe a v ktorých sa nachádzali omamné
a psychotropné látky. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho
korektívu podľa § 10 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej
len „TZ“).“

K výroku o treste okresný súd uviedol, že ,,mohol obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody
za spáchanie dvoch prečinov v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 3 TZ, až do 3 rokov. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu

okolnosť, a zistil 2 priťažujúce okolnosť - spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/42/2015 zo dňa 18.02.2015 a rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/133/2016 zo dňa 22.02.2017. Pri prevahe priťažujúcich okolností
sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzbyna 1 rok “. Pri ukladaní trestu zohľadnil, že sa jedná o opätovné spáchanie drogového trestného činu po
predchádzajúcom odsúdení za takúto trestnú činnosť a to dokonca v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Za tejto situácie nie sú splnené zákonné podmienky na ukladanie alternatívneho trestu a

uložil trest odňatia slobody, ktorý pre spáchanie skutku v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
ani nie je možné odložiť. Zákonné zvýšenie trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností považuje
vzhľadom na okolnosti skutku za dostatočné na dosiahnutie účelu trestu a uložil ho na spodnej hranici
zvýšenej trestnej sadzby.
Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody za úmyselný trestný čin vo veciach Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/42/2015 a sp. zn.
2T/133/2016, podmienečne prepustený dňa 24.06.2021, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu so
stredným stupňom stráženia“.

K výroku o vine
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5*) podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať

v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada
vyjadrenávovyššiecitovanomustanovenípodľa§2ods.10Trestnéhoporiadku,ktorejorgánypostupujú
tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).

Odvolací súd podané odvolanie obžalovaného preskúmal a dospel k záveru, že okresný súd v záujme
náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a
to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Vo vzťahu k napadnutému
výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval a k akým záverom

dospel, ktoré závery odvolací súd považuje za správne a v plnom rozsahu na ne odkazuje.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku stručne a jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybil, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol
o uznaní viny obžalovaného pre ktorý bol postavený pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom
na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok sa stal a tento skutok
spáchal obžalovaný.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzal odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal

hlavné pojednávanie za prítomnosti obžalovaného, ktorý nechcel urobiť žiadne vyhlásenie podľa §
257 ods.1 Tr.por. Následne uviedol, že sa priznáva, je mu to ľúto už len kvôli tomu, že má doma
týždňové bábätko a ďalej vypovedať nebude ( č.l.88 spisu). Na pojednávaní bola vypočutá znalkyňa
Ing. Mária Fuknová z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava k znaleckému posudkuč.PPZ-KEU-BA-EXP-2023-11217 ( č.l.93 spisu), ktorá sa pridržiavala písomne podaného znaleckého
posudku a na otázku obhajcu uviedla, že látka musí obsahovať minimálne množstvo účinnej látky, aby
bolo schopné ovplyvniť psychiku užívateľa pre THC a metamfetamíne je to množstvo nad 10 mg. Bežný

užívateľ bez analýzy nevie určiť či látka má 10 alebo 8 mg účinnej látky. Nezohľadňuje rozhodovaciu
prax súdov, nie je pre nich záväzná, pretože určujú bežnú jednotlivú dávku. Zo záverov znaleckého
posudku ďalej vyplynulo, že stopa č.1-predložený kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 88 mg,
obsahuje účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg a stopa č.2 –predložená marihuana
s hmotnosťou 232 mg obsahovala viac ako 10 mg účinnej látky THC. V oboch prípadoch považuje

KriminalistickýaexpertíznyústavPZ zaminimálnejednubežnújednotlivúdávkudrogy.Napredloženom
stere z pravej ruky A. B. bola zaistená prítomnosť stôp metamfetamínu ( stopa č.3) a na stere z ľavej
ruky A. B. bola zistená prítomnosť metamfetamínu (stopa č.4) Okresný súd podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil listinné dôkazy a to zápisnicu o vydaní veci (č.l.23) s fotodokumentáciou, z ktorej
vyplynulo, že obžalovaný dňa 29.08.2023 o 00.05 hod., bol podľa § 89a Trestného poriadku vyzvaný na
vydanie veci dôležitej pre trestné konania a to 1 ks uzavretého plastového sáčka s obsahom neznámej

zelenej sušenej rastliny a 1ks uzavretého plastového sáčka s obsahom neznámej bielej kryštalickej látky
opatrenie (č.l.28), ktorým bolo nariadené vykonať odobratie vzoriek a to stery z rúk.
Za takto zisteného skutkového stavu ani odvolací súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal tak, ako je
to uvedené v rozsudku okresného súdu.
K právnej kvalifikácii.

V období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie v
čase rozhodovania okresného súdu, došlo k zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z.
z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v
dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024.
Akceptujúc ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje

a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie, preto odvolací súd konštatuje, že zmena Trestného zákona znamená priaznivejšie

postavenie obžalovaného.
Podľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.
Z Trestného zákona účinného od 06.08.2024 bolo vypustené znenie ustanovenia § 38 ods.4 Trestného

zákona,ktorýmsazvyšovaladolnáhranicatrestnejsadzby,akprevažovalpomerpriťažujúcichokolností,
o jednu tretinu. Vzhľadom k uvedenému je pre obžalovaného priaznivejšie, keď sa pri ukladaní trestu
použije Trestný zákon účinný po 06.08.2024.
Podľa § 171 ods.1) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len Trestného zákona), kto
neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu

akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereoche-mický variant (THC) v nepatrnom
množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 171 ods 2) Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo
psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 171 ods.3) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.
Podľa§135cods.3)Trestnéhozákona,prechovávanieviacerýchomamnýchlátokalebopsychotropných
látok nepresahujúcich hodnotu nepatrného množstva podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa považuje za
prechovávanie malého množstva omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 135f ods.3) Trestného zákona, pri kombinácii prechovávania omamnej látky konope, živice
z konopy alebo psychotropnej látky obsahujúcej akýkoľvek tetrahydro-kanabinol, izomer alebo jeho
stereochemický variant (THC) a pestovania rastlín rodu Cannabis (konopa) sa takéto konanie páchateľa
považuje ako celok za neoprávnené pestovanie rastlín obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné
látky, ak množstvo rastlín určené podľa odseku 2 je väčšie ako množstvo omamných látok alebo

psychotropných látok určené podľa odseku 1; inak sa takéto konanie páchateľa ako celok považuje za
neoprávnené prechovávanie omamných látok alebo psychotropných látok.
Znenie zákona do 06.08.2024Podľa § 171 ods.1) Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva omamnú látku alebo psychotropnú
látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 171 ods.3) Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo

psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor pre vlastnú potrebu, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 38 ods. 4) Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu neoprávneného prechovávania omamnej

a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods.2, ods.3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a to
tým, že neoprávnene prechováva omamnú látku konope s hmotnosťou 232 mg obsahujúcu viac ako
10 mg tetrahydrokanabinolu a inú omamnú látku – kryštalický materiál s hmotnosťou 88 mg, obsahujúci
viac ako 10 mg metamfetamín v nepatrnom množstve. Nakoľko však prechovával
viaceré psychotropné látky nepresahujúce nepatrné množstvo, toto jeho konanie sa v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 135c ods.3 Trestného zákona považuje za prechovávanie malého množstva

psychotropných látok. S poukazom na citované ustanovenie § 135f ods.3 Tr.zákona posudzoval krajský
súd konanie obžalovaného ako celok, preto neukladal úhrnný trest podľa § 41 ods.1 Trestného zákona..

K odvolacej námietke k množstvu drogy krajský súd uvádza, že nepatrné množstvo drog je uvedené
v treťom stĺpci v tabuľke č.1 k Trestnému zákonu a všetky ďalšie množstvá ( väčšie, značné, veľké

a mimoriadne veľké ) sa budú odvíjať násobkom od nepatrného množstva ( §135c a § 135d
Tr. zákona). Pre sušené konope je v prílohe č.1 v treťom stĺpci tabuľky uvedené nepatrné množstvo 2
g, pre metamfetamín ( pervitín) je v tabuľke, v prílohe č.1 v treťom stĺpci uvedené nepatrné množstvo
0.2 g, pričom však je potrebné uviesť, že akékoľvek sušené konope v množstve do 2 g a akékoľvek
množstvo pervitínu v množstve do 0,2 g vrátane sa považuje za nepatrné množstvo. Napriek tomu, že

v danom prípade množstvo účinnej látky v zaistenom materiáli nepresahuje hodnotu uvedenú v štvrtom
stĺpci prílohy č.1, pôjde stále o nepatrné množstvo. Vzhľadom k uvedenému neboli splnené zákonné
podmienky na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby z dôvodu zániku trestnosti činu.

Platí, že ak bol čin spáchaný za účinnosti už zrušeného zákona, pre záver, či použitie neskoršieho

zákona je z hľadiska sankcie pre páchateľa priaznivejšie, nerozhoduje len samo porovnanie trestných
sankcií uvedených v porovnávaných zákonoch, ale rozhodujúci je výsledok porovnania trestov, ktoré by
boli použitím zákona ako celok páchateľovi uložené ( R44/1970).
Napriek tomu, že trestná sadza za účinnosti Trestného zákona do 06.08.2024 upravená v ustanovení
§ 171 ods.3 Trestného zákona bola priaznivejšia ( až na tri roky) oproti právnemu posúdenie konania

obžalovaného podľa Trestného zákona účinného po 06.08.2024, kde konanie obžalovaného je právne
kvalifikované ako prečin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171
ods.3 Trestného zákona, kde je trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky. V prospech obžalovaného
je, že zákonodárca v novele Trestného zákona účinného od 06.08.2024 vypustil ustanovenie § 38
ods.4 Trestného zákona, ktorým sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby, ak prevažoval pomer

priťažujúcich okolností, o jednu tretinu. Obžalovanému, za použitia § 38 ods.4 Trestného zákona bolo
možné ukladať trest v rozmedzí 1 až 3 roky, čo je pre obžalovaného nepriaznivejšie, preto krajský súd
pri ukladaní trestu vychádzal z Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Krajský súd na doplnenie uvádza, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa pri prečine vyžaduje aj
naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona

- nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolností, za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív
predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí
byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin,
je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z

formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň
závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny
a trestu).Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu
určujú nasledovné skutočnosti: a/ spôsob vykonania činu a jeho následky ,b/ okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a § 37 Trestného zákona),c/

miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú
konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej
stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne
rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériápritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na
úkor iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi
trestným činom a priestupkom. V predmetnej veci krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný A.

B. svojím konaním uvedeným v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku naplnil všetky t. j. formálne i
materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 1, ods.2, ods.3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Obžalovaný bol
už za drogovú trestnú činnosť v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa
22.02.2017 sp.zn.2T133/2016, z ktorého bol uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 28Pp/38/2021

zo dňa 24.06.2021 podmienečne prepustený s tým, že mu bola uložená skúšobná doba v trvaní 5 rokov,
teda skutku, pre ktorý je trestne stíhaný sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj porušil obmedzenie, ktoré mu bolo uložené a spočíva v zákaze
požívania návykových látok, nie je možné ani opomenúť záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie
s omamnými látkami, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť život alebo zdravie človeka alebo ho
doviesť do stavu , ktorom sa bude správať nekontrolovateľne, asociálne, preto nebolo možné použitie

materiálneho korektívu.
K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere treste krajský súd postupoval v zmysle všeobecných zásad a zásad
a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods.4 Trestného
zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Primeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže

nevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úloha sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje

naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 4 záznamy, pričom predmetného skutku sa dopustil
ako bolo už vyššie uvedené v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody ( podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 24.06.2021 sp. zn.
28Pp38/21, ktorým mu bola určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom v trvaní
2 rokov a obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania návykových látok okrem alkoholu a povinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preuka-zateľne sa uchádzať o zamestnanie), za drogovú trestnú
činnosť bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.02.2017 sp.zn.2T133/2016

na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov, z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od roku 2021 bol 6 krát priestupkovo riešený.
Pri ukladaní trestu krajský súd dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho
ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. U obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený.
Poľahčujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Nakoľko obžalovaný prejednávaný skutok spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenie § 49 ods.3
Trestného zákona neboli splnené zákonné podmienky na ukladanie podmienečného trestu odňatia
slobody.

Trestná sadzba pri prečine neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171
ods.3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je 6 mesiacov až 3 roky. Po zvážení všetkých
vyššie uvedených skutočností ako aj vzhľadom aj na množstvo drogy, ktoré obžalovaný prechovával,
krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6
mesiacov, pre výkon ktorého bol v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm.b) Trestného zákona zaradený

do ústavu so stredným stupňom stráženia (nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody – vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/42/2015
a sp.zn 2T133/2016, z ktorého bol dňa 24.06.2021 podmienečne prepustený).Podľa názoru krajského súdu uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre
jeho ukladanie v zmysle § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené
okolnosti prípadu konkrétny stupeň závažnosti spáchané trestného činu, zistenú jednu priťažujúcu

okolnosť ako aj pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
a generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne
vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.
VzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostikrajskýsúdspoukazomnazmenuTrestnéhozákonaúčinného
od 06.08.2024, rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste podľa § 321 ods.1 písm.d)

Trestného poriadku a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.