Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011360
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123011360.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
05.03.2025 v trestnej veci proti obž. V. H., z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr.
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Tk/2/2023 zo
dňa 29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. H..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného V. H. za vinného z obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že:

- obžalovaný V. H. v presne nezistenom čase od 23:00 hod. dňa 11.02.2023 do 00:10 hod. dňa

12.02.2023 v rodinnom dome a na priliehajúcom dvore rodinného domu nachádzajúcom sa na adrese
ulica X. W. č. XX, B., potom, čo bol fyzicky napadnutý poškodeným V. Q., sa pod vplyvom alkoholu na
dvore v zadnej časti rodinného domu najskôr vzájomne fyzicky s poškodeným V. Q. napádali, a to potom,
čo si bezprostredne pred jeho príchodom do tohto rodinného domu poškodený V. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom ulica kpt. I. XXX/XXX, M. za bližšie nezistených okolností sám nožom spôsobil bodnoreznú
ranu s jednostranným kolapsom pľúc a postupným pomalým krvácaním do brušnej dutiny pri porušení

portálnej žily, ktoré sa vo svojom počiatku ešte prejavovali nevýrazne a nebránili poškodenému V. Q. v
konaní, pričom za týchto okolností sa obžalovaný V. H. vzájomne fyzicky napadol s poškodeným V. Q.,
ktorý bol tiež pod vplyvom alkoholu, tak, že sa vzájomne v stoji i na zemi udierali päsťami a keď sa po
chvíli poškodený V. Q. presunul do chodby rodinného domu, obžalovaný V. H. išiel za ním a opätovne
napadol poškodeného V. Q. viacerými údermi päsťou, pričom poškodený V. Q. už nevládal a padol na
zem, kde obžalovaný V. H. ďalej pokračoval v útoku na poškodeného V. Q. ležiaceho na zemi v úmysle

ho usmrtiť a opakovane silnou intenzitou udieral päsťami a kopal nohami obutými v topánke do rôznych
častí tela poškodeného V. Q., ako aj skákal po poškodenom V. Q., najmä po hlave, trupe a bruchu
poškodeného V. Q., kde tomuto útoku na poškodeného V. Q. sa obžalovanému V. H. snažila zabrániť
X. F., ktorá obžalovaného V. H. odťahovala od poškodeného V. Q., až napokon odtiahla obžalovaného
V. H. do kúpeľne uvedeného rodinného domu, kde uzamkla dvere vedúce do tejto kúpeľne, avšak
obžalovaný V. H. napriek tomu kričal na X. F., aby mu tieto dvere otvorila a keď odmietla, obžalovaný

dvere vykopol, vyšiel z kúpeľne, pristúpil k poškodenému V. Q., ktorý v tom čase ležal na zemi a už sa
nebránil fyzickým útokom obžalovaného V. H., a znovu napadol poškodeného V. Q. tak, že opakovane
silnou intenzitou kopal nohami do rôznych častí tela poškodeného, hlavne do oblasti jeho hlavy, ako aj
skákal po tele poškodeného V. Q., čím obžalovaný V. H. spôsobil poškodenému V. Q. podliatiny hlavy,
tváre, uší, nosa, horných končatín, bedier, chrbta, odreniny tváre, hrudníka, bedier, chrbta, horných a
dolných končatín, tržné rany tváre a sliznice pier, traumatické vyrazenie zubu, zakrvácanie pokrývok

lebečných vo viacerých lokalitách, zakrvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, zakrvácanie pod tvrdú
plenu mozgovú, prítomnosť krvi v mozgových komorách, mozgový opuch, zakrvácanie svaloviny jazyka,obojstrannú prítomnosť krvi v podhrudnicových dutinách, mnohopočetné zlomeniny so zakrvácaním
rebier a roztrhnutím pohrudnice, obojstranný kolaps pľúc, obojstranné pomliaždenie a trhliny pľúc,
pomliaždenie s trhlinou sleziny, zakrvácanie mäkkých tkanív v malej panve s pasívnym stečením krvi

do miešku a pomliaždenie časti hrubého čreva a úponu čriev, kde tieto poranenia a ich následky vo
svojom počiatku viedli mechanizmom vnútrolebečných poškodení k prvotnej poruche až strate vedomia,
čoviedloknárastuopuchumozgovéhotkanivapripomliaždenímozguaviacnásobnýchvnútrolebečných
krvácaniach, k obojstrannému pneumotoraxu - kolapsu pľúc s ich trhlinami a k pomalému hromadeniu
krvi v pohrudnicových dutinách (zo zlomenín rebier s porušením pohrudnice) a v dutine brušnej pri

natrhnutí sleziny, pečene a úponu čriev, a obžalovaný V. H. po tomto útoku zanechal poškodeného V.
Q. na chodbe rodinného domu v tomto stave, hoci tento sa navonok prejavoval tým, že poškodený V.
Q. bezvládne ležal na zemi a chrčal, neposkytol poškodenému V. Q. pomoc a ani mu neprivolal rýchlu
zdravotnú službu a vrátil sa naspäť do kúpeľne, kde zotrval najmenej 30 minút a spoločne sa s X. F.
osprchovali a po návrate z kúpeľne už našli poškodeného V. Q. nejaviaceho známky života, nakoľko
poškodený V. Q. dňa 12.02.2023 v čase o 00:10 hod. v rodinnom dome na adrese ulica X. W.. XX, B.

zomrel z dôvodu zlyhania srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku bodnorezného poranenia
brucha v kombinácii s tupými poraneniami viacerých oblastí tela, pričom všetky uvedené poranenia,
vrátane poranení spôsobených obžalovaným V. H., boli život ohrozujúce, postupne sa vo vnútri tela
stupňovali komplikácie úrazových zmien z týchto poranení a smrteľné následky predmetných zranení
spôsobených obžalovaným V. H. by mohli byť zvrátené len v prípade poskytnutia okamžitej prvej pomoci

druhou osobou a následného presunu do zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia adekvátnej
liečby, k čomu však nedošlo.

Uložil mu za to § 145 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní
16 (šestnásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť z titulu spôsobenej škody
poškodenej menom V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom kpt. I. č. XXX/XXX, M., okres B. zastúpenej

splnomocnencom JUDr. Q. M. so sídlom Q. XX, M. G. sumu 1 917,22 Eur a to do 30 (tridsiatich) dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný. Odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyni neodôvodnil,

pričom v odôvodnení odvolania uviedol, že obhajoba sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku
ako obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona. Dôvody rozsudku považuje za
rozporuplné.

Súd prvého stupňa uviedol, že to bol práve poškodený, ktorý sa na obžalovaného zahnal päsťou

ako prvý a úderom do čelovej oblasti mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu v oblasti vonkajšieho okraja
pravého obočia s jej následným krvácaním (č.1. 277), pričom jeho konanie v tejto úvodnej fáze
konfliktu možno hodnotiť ako konanie v nutnej obrane. Súd dospel k tomuto záveru, pričom ako
uviedol, nešlo o obhajobné tvrdenie obžalovaného, ktorý si na priebeh začiatku bitky nepamätal
pre ovplyvnenie alkoholom. Súd sa zaoberal otázkou, či obžalovaný nemohol konať v stave silného

rozrušenia spôsobeného útokom. Z výpovede svedkyne X. F. dospel k záveru, že z poškodeného v
žiadnom prípade nemohol mať strach, pretože neprestal s napádaním ani po tom, čo už poškodený
ležal na zemi a prestal klásť aktívny odpor. Súd tak dospel k záveru, že moment, ktorým sa končí
útok, a teda i možnosť konania v nutnej obrane nastáva vtedy, keď pominie nebezpečenstvo pre
napadnuté záujmy. Proti útokom, ktorý je už dokončený, nie je nutná obrana už prípustná. 0 nutnú

obranu nejde ani vtedy, keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že ho v skutočnosti odpláca,
nie odvracia. Preto konanie obžalovaného už nemožno v druhej fáze subsumovať pod nutnú obranu.
Súd odkazuje na znalecký posudok z odboru psychológie PhDr. J. a na to, že v správaní obžalovaného
je zvýšená pravdepodobnosť neočakávanej výbušnosti a impulzivity, pričom má v náročných situáciáchsklonreagovaťrizikovo,nevhodne,nedostatočnesaovládať,vprípadepožitiaalkoholumásklonsprávať
sa zvlášť nestabilne, impulzívne a agresívne.

Súd uvádza, že podľa záverov posudkov znalcov z odboru súdneho lekárstva, k smrti vedúce poranenia
poškodeného vznikli formou opakovaných zásahov rukami útočníka a opakovaných úderov dolných
končatín, pričom podľa znalcov intenzita švihov rúk a nôh obžalovaného, ako útočníka, bola strednej
až veľkej intenzity.

Súd mal za to, že obžalovaný v druhej fáze konania útočil na poškodeného aj napriek tomu, že tento už v
útoku na neho nielenže nepokračoval, ale ani pokračovať nemohol, vzhľadom na poranenia, ktoré utrpel.

Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že skutok sa stal, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a že ho spáchal obžalovaný.

Obhajoba sa stotožňuje so záverom súdu, že vôľovú zložku vo vzťahu k zavineniu u obžalovaného
nemožno vyvodzovať z informácie svedkyne X. F. o bodnutí poškodeného, pretože táto informácia, tak
ako bola zmienená svedkyňou, nemá žiadnu informačnú hodnotu.
Obhajoba sa však nestotožňuje so záverom, že obžalovaný mal úmyselne usmrtiť poškodeného V. Q.,
aj keď sa poškodený už nebránil fyzickým útokom obžalovaného.

Poukazujú, že k smrti poškodeného viedli viaceré okolnosti, ktoré súd nepovažoval za relevantné pri
právnej kvalifikácii skutku, subjektívne však nezistil žiaden priamy motív, ktorý by nasvedčoval úmyslu
obžalovaného usmrtiť poškodeného.

Súd sa opiera v prevažnej miere len o znalecký posudok z odboru psychológie, keď konštatuje, že
pohnútkou konania obžalovaného bol najskôr situačný vzájomný konflikt v stave toxicky zmeneného
vedomia, keď obžalovaný reagoval pod vplyvom alkoholu. Jeho konanie posúdil ako tzv. nepriamy
úmysel, pretože „množstvo" jeho kopancov a úderov smerovalo na životne dôležité orgány - hlavu,
hrudník poškodeného, pričom mohol predpokladať spôsobenie smrti, aj keď bol obžalovaný v tom čase

v stave opitosti.

Poukazujú, že stav opitosti má svoje stupne tak u obžalovaného ako aj u poškodeného bolo preukázané
požitie alkoholu. U obžalovaného podľa záverov znaleckého posudku MUDr. N. č. 092/2023 sa v čase
skutku jednalo o ťažký stupeň opitosti. Smrť poškodeného podľa znalcov MUDr. V. Z. a MUDr. V. Z.

bola spôsobená zlyhaním srdcovocievneho systému v dôsledku bodnorezného poranenia brucha, o
čom nemal obžalovaný žiadnu vedomosť, a stým sa stotožnil aj konajúci súd, v kombinácii s tupými
poraneniam viacerých častí tela. Poškodený sa podľa záverov znaleckého posudku nachádzal v čase
smrti v stave akútnej otravy alkoholom. Ani o tejto skutočnosti nemal obžalovaný žiadnu vedomosť. V
zápisnici o rekonštrukcii z 12.05.2023 MUDr. Z. nevylúčil, že k poraneniu hlavy poškodeného mohlo

dôjsť aj prostredníctvom dverí, ktoré obžalovaný vykopol, keď sa chcel dostať z kúpeľne.

Znakmi ťažkej opitosti sú podľa znalca aj z dostupných vedeckých zdrojov: nezrozumiteľná reč,
psychické poruchy, negatívne ovplyvnenie telesných pohybov, čo znamená ich nepresnosť, prehnanosť
a nekoordinovanosť, strata sebaovládania, a tiež možná vystupňovaná agresivita s výrazným znížením

rozpoznávania následkov. Znakmi ťažkej opitosti sú tiež neostré, dvojité videnie, predlžený reakčný čas
pri hodnotení vzniknutých skutočností, zhoršené periférne videnie a vizuálne skreslenie - tzv. dvíhajúci
chodník - čo súvisí aj s ovplyvnením mozočkovej činnosti.

Poukazujú, že do tohto stavu sa obžalovaný nepriviedol v úmysle páchať trestný čin. K smrti

poškodeného, by podľa znalcov MUDr. Z. a MUDr. Z. viedlo predchádzajúce poranenie - prvá fáza
úrazového deja - bodnutie do brucha samotným poškodeným - narušenie bočnej vetvy portálnej
žily, čo viedlo k postupným pomalým krvným stratám do dutiny brušnej a mechanizmom porušenia
celistvosti bránice a k pravostrannému kolapsu pľúc (pneumotoraxu). Ťažký stupeň opitosti až akútna
otrava alkoholom poškodeného viedla podľa vyjadrenia znalca MUDr. Z. ( zápisnica o rekonštrukcii z

12.05.2023 str. 13) k výrazne zníženej zrážanlivosti krvi a taktiež zvyšovala jej tekutosť. V dôsledku
uvedeného došlo k výrazne zvýšenej krvácavosti z vonkajších a vnútorných poranení. Opitosť sa podľa
znalca podieľala zvýšenou mierou na komplikáciách vedúcich k smrti.Obžalovaný, ako správne konštatuje súd, nemal žiadnu vedomosť, že poškodený sa nachádza vo vyššie
uvedenom - život ohrozujúcom stave. Tento stav u poškodeného nastal ešte pred jeho príchodom na
miesto činu a teda skôr ako poškodený napadol obžalovaného. Poškodenému, podľa znalcov, tento

stav ešte umožňoval aktívne konanie. Schopnosť poškodeného privolať si zdravotnú pomoc nebola zo
začiatku ovplyvnená a mohol tak urobiť sám, alebo o to niekoho požiadať, čo sa však nestalo.

Vzájomný konflikt zúčastnených prispel k ďalším následkom, avšak nebol zásadnou skutočnosťou
vedúcou k smrti poškodeného, pretože smrť by nastala aj v prípade ak by konflikt nenastal.

Podľa znalcov v rámci hodnotenia druhej fázy úrazového deja, kedy vznikli tupé poranenia viacerých
anatomických častí tela spôsobené druhou osobou - obžalovaným bola možná zachrániteľnosť života a
zdraviavprípadeposkytnutiaokamžitejprvejpomocianáslednoukonzervatívnouachirurgickouliečbou,
čím by bolo vysoko pravdepodobné zistené orgánové poškodenia zvrátiť, pretože v danom prípade ešte
nešlo o poranenie centrálnej nervovej sústavy smrteľné pre všeobecnú povahu.

Znalci uviedli, že vo vzťahu k všetkým zraneniam bolo možné tiež poškodeného zachrániť, včasnou
zdravotnou pomocou. Aj znalci závažnosť poranení vyvodzovali až súdnoznaleckou pitvou.

Obhajoba poukazuje aj na závery znaleckého posudku PhDr. V. J. č, 27/2023, z ktorého vyplýva, že

konanie obžalovaného nebolo premyslené ani plánované a bolo odbrzdené, nedostatočne ovládané pod
vplyvom opitosti, pudovo.

Súd uvádza: Obžalovaný si mal byt' jednoznačne vedomý, že po požití alkoholu je jeho správanie
agresívne, pričom uvedené, spoločne so závermi znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného

nenasvedčujú zníženiu, alebo vymiznutiu ovládacích a rozpoznávacích schopností u obžalovaného v
čase skutku.

Poukazujú, že znalecké posudky znalcov z odvetvia psychiatria v tomto konaní napadli, nestotožňujú
sa s ich závermi, považujú ich za tendenčné a na dôvodoch, ktoré uviedli aj v písomnej záverečnej reči

trvajú.

Ak súd na posudky odkazuje, obhajoba uvádza napr. časť výpovede znalkyne MUDr. N. na hlavnom
pojednávaní dňa 09.07.2024, kde k záverom svojho znaleckého posudku uviedla, že u obžalovaného
bolo rozoznanie nebezpečnosti jeho činu znížené a mohol rozoznať nebezpečnosť svojho činu v

cca 90 percentách. Znalkyňa pritom nezohľadňovala požitie marihuany obžalovaným, ktorá účinky
alkoholu zosilňuje aj na dvojnásobok ,ani ťažkú opitosť zistenú u obžalovaného znalcom MUDr. W. N.
(čo znalkyňa ignoruje, pričom stanovuje v znaleckom posudku aj vlastný stupeň opitosti ako stredný
stupeň jednoduchej opitosti), ktoré vo vzájomnom pôsobení môžu mať za následok, že rozoznanie
nebezpečnosti činu je znížené podstatnejším spôsobom, než pripúšťa znalkyňa.

Poukazujú, že obžalovaný sa do takého stavu nepriviedol v úmysle páchať trestné činy.

Súd uvádza: Ak obhajoba poukazuje na výpoveď svedkyne F., že obžalovaného takého ešte predtým
nevidela, pretože mal úplne iný pohľad, súd poukázal, že nebola potvrdená prítomnosť svedkyne pri inej

bitke obžalovaného než v tejto veci, preto svedkyňa nemôže zhodnotiť aký pohľad je pre obžalovaného
obvyklý pri tak adrenalínovom a stresujúcom zážitku, akým je vzájomné fyzické napádanie sa s inou
osobou.

Uvádzajú, že súd poukazuje na stresujúcu a adrenalínovú situáciu ktorej čelil obžalovaný po napadnutím

zo strany poškodeného, no na strane druhej nezohľadňuje dosah tejto situácie na vývoj konfliktu a
to aj vzhľadom na kriminálnu minulosť poškodeného, ktorý bol preukázateľne právoplatným trestným
rozkazom Okresného súdu v Poprade zo dňa 29.12.2022, č.k.: OT/158/2022 odsúdený za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. Zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil voči svedkyni F. a jej mal. synovi. Obžalovaný zo

strany poškodeného mohol dôvodne očakávať gradáciu konfliktu, nie jeho útlm. Nemal vedomosť
o okolnostiach, ktoré poškodeného zdravotne ohrozovali na živote a paralyzovali v pokračujúcom
napádaní.Súdu rovnako neprislúcha robiť odborné závery, pretože znalkyňa MVDr. Y. M. vypracovala znalecký
posudok č. 37/2024 v ktorom uvádza, že pozitívny nález kanabinoidov v moči obžalovaného môže
zodpovedať jeho tvrdeniu, že dňa 11.02.2023 mal fajčiť marihuanu. Znalkyňa prítomná na hlavnom

pojednávaní dňa 01.10.2024 na otázku, že u obžalovaného bola v čase skutku zistená opitosť ťažkého
stupňa, ako sa prejavuje synergické pôsobenie vplyvu marihuany a alkoholu na človeka uviedla, že
dochádza k potencovaniu nežiaducich účinkov, ktoré sú popisované pri stave ťažkého stupňa opitosti
a samostatne pri THC. Marihuana zvyšuje vplyv alkoholu a opačne vo všeobecnosti a dochádza
k vzájomnému potencovaniu. Na otázku, že svedkyňa F. na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2023

uviedla, že keď uvidela obžalovaného, ako keby to nebol on, mal úplne iný pohľad, takého ho nikdy
predtým nevidela a či sa takým spôsobom mohol na obžalovanom prejaviť vplyv marihuany, znalkyňa
uviedla, že samotný stupeň ťažkej opitosti je charakterizovaný určitými prejavmi a v kombinácii s užitím
marihuany ak išlo o jedno rizikové užitie a nejde o chronického konzumenta, ktorý je navyknutý na
účinky tejto látky, mohol byť obžalovaný v tom čase v popisovanom stave. K ďalšiemu potencovaniu
účinkov by došlo u obžalovaného podľa znalkyne navzájom medzi alkoholom, marihuanou, psychickým

rozpoložením,únavou.Uvádzajú,žebolodôkaznepodložené,žeobžalovanýsapredskutkomadaptoval
na nočnú prácu, ktorú vykonával u svojho zamestnávateľa G. a.s, O. XXX/XX, XXX XX B., pre ktorú sa
nedokázal adaptovať na zmenený režim, trpel nespavosťou a únavou, čo viedlo k užívaniu hypnotík,
ktorých nadužívanie - abúsus konštatovala u obžalovaného aj znalkyňa MUDr. H. viď. Znalecký posudok
č. 16/2023, odpoveď' na otázku č. 4. aj znalkyňa MUDr. N. - str. 69 znalecký posudok č. 30/2024

a tiež na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2024. Boli preukázané minulé psychiatrické intervencie a
hospitalizácie obžalovaného, ako konštatuje MUDr. H. v znaleckom posudku v odpovedi na otázku
č. 2, pod vplyvom pre neho stresových situácií, pričom v záťažových situáciách má nižšiu frustračnú
toleranciu. Reagoval samovražednými úmyslami a možno ich považovať za únikové pri neschopnosti
racionálne posúdiť a riešiť, hoci aj zložitejšie situácie. U obžalovaného ide podľa MUDr. N. - odpoveď na

otázkuč.4znaleckéhoposudkuodegradáciuosobnosti,pričomunehodochádzakzmenámmozgových
transmiterov v dôsledku závislosti. Obhajoba poukazuje na výsluch znalkyne PhDr. V. J. na hlavnom
pojednávaní dňa 28.05.2024, kde na otázky vplyvu nočnej práce u obžalovaného sa rovnako vyjadrila,
že psychická aj fyzická únava vedie k nižšej odolnosti na návykovú látku.

Tiež uvádzajú, že znakmi ťažkej opitosti sú tiež neostré, dvojité videnie, predlžený reakčný čas pri
hodnotení vzniknutých skutočností, zhoršené periférne videnie a vizuálne skreslenie tzv. dvíhajúci
chodník, čo súvisí aj s ovplyvnením mozočkovej činnosti.

Stav ovplyvnenia marihuanou je charakterizovaný napr. zhoršením motorickej koordinácie tela,

predlženímreakčnéhočasu,poruchamivovnímaníčasu,deformáciamivovnímanípriestoru,zrakovými,
sluchovými a hmatovými halucináciami.

Možno predpokladať, že vplyv požitej drogy u obžalovaného v čase skutku v spojení s ťažkou opitosťou
a únavou pri ich synergickom pôsobení vystupňovali deformácie vo vnímaní a následnom konaní

obžalovaného. Obžalovaný pri vizuálnom skreslení skutočností zmyslovými halucináciami, pri možnom
dvojitom videní, dvíhajúcom sa chodníku a ďalšími prejavmi vlastného stavu vnímal poškodeného
ináč ako reálne. V rozpore s realitou, pod vplyvom vlastného zmeneného vnímania mohol obžalovaný
smerovať svoje útoky na tie časti tela poškodeného, kde sa nenachádzali životne dôležité orgány.

Vzhľadom na uvedené, majú za to, že intenzita ataku zo strany obžalovaného mohla viesť objektívne
u poškodeného k ťažkej zdravotnej ujme, avšak subjektívna stránka v zmysle úmyslu obžalovaného
priameho alebo nepriameho, usmrtiť poškodeného nie je preukázaná.

Preto nesúhlasia s právnou kvalifikáciou skutku a majú za to, že obžalovaný svojim konaním mohol

naplniť skutkovú podstatu trestného činu zabitie podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o trest majú za to, že okrem jednej poľahčujúcej - § 36 písm. i/ Tr. zákona, je tu aj poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona - priznanie a úprimná ľútosť. Nestotožňujú sa so závermi, že pre
absenciu priznania ju súd nemohol hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť, pretože priznanie obžalovaného

bolo dané ku skutku a trvá naďalej.

Nesúhlasia s existenciou priťažujúcej okolnosti § 37 písm. m/ Tr. Zákona, pretože podľa § 38 ods.
1 na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcuokolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby a súd
zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby 0 1/3 - § 38 ods. 3, ods. 6 Tr. zákona.

V ďalšom zotrvávajú na písomnej záverečnej reči na ktorú v rámci dôvodov odvolania odkazujú.

Navrhujú zrušiť rozsudok okresného súdu a obžalovaného uznať za vinného podľa § 147 ods. 1 Tr.
zákona.

Navrhujú odkázať poškodenú p. V. Q. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe odvolania obžalovaného preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine, treste a náhrade škody odôvodnil tým, že prokurátor Krajskej
prokuratúry Prešov podal dňa 10.08.2023 na tunajší súd obžalobu na V. H. pre skutok kvalifikovaný
ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
obvinený V. H. v presne nezistenom čase od 23:00 hod. dňa 11.02.2023 do 00:10 hod. dňa 12.02.2023
v rodinnom dome a na priliehajúcom dvore rodinného domu nachádzajúcom sa na adrese ulica X. W.

č. XX, B., sa pod vplyvom alkoholu na dvore v zadnej časti rodinného domu najskôr vzájomne fyzicky
napadol s poškodeným V. Q., a to potom, čo si bezprostredne pred jeho príchodom do tohto rodinného
domu poškodený V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica kpt. I. XXX/XXX, M. za bližšie nezistených
okolností sám nožom spôsobil bodnorezné poranenie brucha, hoci obvineného V. H. na toto poranenie
poškodeného V. Q. upozornila X. F. po jeho príchode do rodinného domu, pričom si tým poškodený V. Q.

spôsobil bodnoreznú ranu s jednostranným kolapsom pľúc a postupným pomalým krvácaním do brušnej
dutiny pri porušení portálnej žily, ktoré sa vo svojom počiatku ešte prejavovali nevýrazne a nebránili
poškodenému V. Q. v konaní, pričom za týchto okolností sa obvinený V. H. vzájomne fyzicky napadol
s poškodeným V. Q., ktorý bol tiež pod vplyvom alkoholu, tak, že sa vzájomne v stoji i na zemi udierali
päsťami a keď sa po chvíli poškodený V. Q. presunul do chodby rodinného domu, obvinený V. H. išiel

za ním a opätovne napadol poškodeného V. Q. viacerými údermi päsťou, pričom poškodený V. Q. už
nevládal a padol na zem, kde obvinený V. H. ďalej pokračoval v útoku na poškodeného V. Q. ležiaceho
na zemi v úmysle ho usmrtiť a opakovane silnou intenzitou udieral päsťami a kopal nohami obutými v
topánke do rôznych častí tela poškodeného V. Q., ako aj skákal po poškodenom V. Q., najmä po hlave,
trupe a bruchu poškodeného V. Q., kde tomuto útoku na poškodeného V. Q. sa obžalovanému V. H.

snažila zabrániť X. F., ktorá obvineného V. H. odťahovala od poškodeného V. Q., až napokon odtiahla
obvineného V. H. do kúpeľne uvedeného rodinného domu, kde uzamkla dvere vedúce do tejto kúpeľne,
avšak obvinený V. H. napriek tomu kričal na X. F., aby mu tieto dvere otvorila a keď odmietla, obvinený
dvere vykopol, vyšiel z kúpeľne, pristúpil k poškodenému V. Q., ktorý v tom čase ležal na zemi a už
sa nebránil fyzickým útokom obvineného V. H., a znovu napadol poškodeného V. Q. tak, že opakovane

silnou intenzitou kopal nohami do rôznych častí tela poškodeného, hlavne do oblasti jeho hlavy, ako aj
skákal po tele poškodeného V. Q., čím obvinený V. H. spôsobil poškodenému V. Q. podliatiny hlavy,
tváre, uší, nosa, horných končatín, bedier, chrbta, odreniny tváre, hrudníka, bedier, chrbta, horných a
dolných končatín, tržné rany tváre a sliznice pier, traumatické vyrazenie zubu, zakrvácanie pokrývok
lebečných vo viacerých lokalitách, zakrvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, zakrvácanie pod tvrdú

plenu mozgovú, prítomnosť krvi v mozgových komorách, mozgový opuch, zakrvácanie svaloviny jazyka,
obojstrannú prítomnosť krvi v podhrudnicových dutinách, mnohopočetné zlomeniny so zakrvácaním
rebier a roztrhnutím pohrudnice, obojstranný kolaps pľúc, obojstranné pomliaždenie a trhliny pľúc,
pomliaždenie s trhlinou sleziny, zakrvácanie mäkkých tkanív v malej panve s pasívnym stečením krvi
do miešku a pomliaždenie časti hrubého čreva a úponu čriev, kde tieto poranenia a ich následky vo

svojom počiatku viedli mechanizmom vnútrolebečných poškodení k prvotnej poruche až strate vedomia,
čoviedloknárastuopuchumozgovéhotkanivapripomliaždenímozguaviacnásobnýchvnútrolebečných
krvácaniach, k obojstrannému pneumotoraxu - kolapsu pľúc s ich trhlinami a k pomalému hromadeniu
krvi v pohrudnicových dutinách (zo zlomenín rebier s porušením pohrudnice) a v dutine brušnej prinatrhnutí sleziny, pečene a úponu čriev, a obvinený V. H. po tomto útoku zanechal poškodeného V. Q.
na chodbe rodinného domu v tomto stave, hoci tento sa navonok prejavoval tým, že poškodený V. Q.
bezvládne ležal na zemi a chrčal, neposkytol poškodenému V. Q. pomoc a ani mu neprivolal rýchlu

zdravotnú službu a vrátil sa naspäť do kúpeľne, kde zotrval najmenej 30 minút a spoločne sa s X. F.
osprchovali a po návrate z kúpeľne už našli poškodeného V. Q. nejaviaceho známky života, nakoľko
poškodený V. Q. dňa 12.02.2023 v čase o 00:10 hod. v rodinnom dome na adrese ulica X. W. č. XX, B.
zomrel z dôvodu zlyhania srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku bodnorezného poranenia
brucha v kombinácii s tupými poraneniami viacerých oblastí tela, pričom všetky uvedené poranenia,

vrátane poranení spôsobených obvineným V. H., boli život ohrozujúce, postupne sa vo vnútri tela
stupňovali komplikácie úrazových zmien z týchto poranení a smrteľné následky predmetných zranení
spôsobených obvineným V. H. by mohli byť zvrátené len v prípade poskytnutia okamžitej prvej pomoci
druhou osobou a následného presunu do zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia adekvátnej
liečby, k čomu však nedošlo.

Súd zámerne vo vyššie uvedenom znení obžaloby zvýraznil jej časť, keďže túto v rozsudku vypustil z
dôvodov, ktoré budú objasnené v ďalšom texte. Rovnako bude odôvodnené doplnenie skutkovej vety
rozsudku o skutočnosť, ktorá nebola dokazovaním vykonaným na hlavných pojednávaniach vyvrátená,
a to, že obžalovaný bol ako prvý fyzicky napadnutý poškodeným V. Q..

Dokazovanie
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal nasledujúce dôkazy. Vypočul obžalovaného V. H., poškodenú
V. Q., svedkov X. F., MUDr. M. N., Y. W., G. W., V. N., znalcov MUDr. W. N., MUDr. V. Z., MUDr. X.
H.-O., MUDr. E. N., MVDr. Y. M., PhDr. V. J., prečítal výpoveď svedka X. G., oboznámil zápisnice o
obhliadkemiestačinuaprotokolorekonštrukciispoločnesfotodokumentáciou,listoprehliadkemŕtveho,

zápisnicu o prehliadke tela obvineného s fotodokumentáciou, zápisnicu o prehliadke tela svedkyne X.
F. s fotodokumentáciou, výsledky merania alkoholu a toxikologického vyšetrenia, zápisnicu o vydaní
veci, úradný záznam z kamerového záznamu, hovor z REDAT a jeho prepis, obsah spisov Okresného
súdu Poprad sp. zn. 0T/158/2022, 2T/65/2010, 0T/110/2018 a 6T/129/2011, ako i ďalšie vecné a listinné
dôkazy uvedené v texte tohto odôvodnenia.

Obžalovaný V. H. v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného i na hlavnom pojednávaní
zhodne vypovedal, že s X. F. sa pozná od mesiaca august roku 2022 a od tohto obdobia pozná aj
poškodeného, s ktorým predtým ona tvorila pár. V čase keď sa spoznal s X., tak pár s poškodeným už
táto netvorila. Od uvedeného obdobia začali tvoriť s X. pár a približne po mesiaci začali spolu aj intímne

žiť, pričom väčšinou sa stretávali u nej doma, keď' poškodený nebol doma. Čo vie od X., tak poškodený
jej dosť vykrikoval, že sa s ním stretáva a zato ju mal aj niekoľkokrát zbiť.

K skutku samotnému obžalovaný uviedol, že dňa 11.02.2023 a dňa 12.02.2023 má dosť veľké výpadky
pamäti z dôvodu užívania alkoholu. Alkohol užíval cez deň a to dňa 11.02.2023 v čase od 10:00 hod.

približne do 17:00 hod. Požíval červené víno s názvom Bell Rosso, avšak nevie, koľko mohlo mať
percent. Mohol ho vypiť asi dva litre. Požíval aj vodku 40 percentnú v množstve asi pol litra. V tom čase
sa nachádzal u X..o otca v K.. V čase medzi 17.00 hod. do 18.00 hod. išiel do B. za kamarátkou a potom
šiel k X. F., čo mohlo byt' v čase od 22.00 hod. až 23.00 hod. X. býva spoločne s poškodeným v dome,
do ktorého sa vchádza cez vchod, ktorý vyzerá ako veranda. Ku X. šiel peši, pričom si pamätá iba to, že

z ničoho nič bol s poškodeným na zemi a tam sa bili a naťahovali. G. konflikt bol v chodbe v dome. Počul
krik X., ktorá na nich kričala a snažila sa nás od seba odtiahnuť. Potom si zase nič nepamätá, iba to, že
šiel s X. do kúpeľne, kde sa spoločne osprchovali. Po osprchovaní vyšla X. z kúpeľne von, poškodený
bol na chodbe a začala kričať „ten kokot sa pichol, nemá tep“ a hneď na to volala záchrannú službu, kde
jej povedali, že má zatlačiť ranu, aby nekrvácal a aby mu robila masáž srdca. Keďže ona je útla žena

a nevládala robiť tú masáž srdca, tak ju vystriedal a masáž srdca mu robil on. Tu masáž mohol robiť 5
až 10 min. a bolo to do vtedy, pokiaľ neprišli záchranári. X. počas toho, ako on robil masáž telefonovala
zo záchranármi. Keď prišli záchranári s policajtmi, tak jeho policajti vybrali von a záchranári pokračovali
v oživovaní. Deti sa v tom čase nachádzali v dome, avšak on ich neregistroval, keď prišli záchranári,
tak vie, že staršieho V. prenášali z detskej izby do obývačky cez okno a mladší F. bol v obývačke.

Zároveň ešte uviedol, že ľutuje, čo sa stalo a keby vedel, že má poškodený nejaké poranenia, tak by
volal záchranku. To, že sa poškodený pichol nožom sa dozvedel, až keď ležal na zemi a poskytovali
mu prvú pomoc. To, že je pichnutý nožíkom mu povedala X., keď prišla ku poškodenému z tej sprchy.
Pamätal si, že poškodený mu tlačil palce oboch rúk do očí a on sa mu snažil tie ruky vytiahnuť, a totak, že ľavou rukou mu odťahoval jeho ruky a pravou rukou ho udieral, avšak nevedel uviesť, kde a do
ktorých časti tela poškodeného, nakoľko to nevidel. V tom čase už boli na zemi. Viac si z toho nepamätá.
Nespomína si už ani na to, čo na nich X. kričala.

Na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora ako vníma sám seba pod vplyvom alkoholu odpovedal,
že ak sa nič nedeje, tak je všetko v poriadku, ale ak niekto do neho vyryje, tak má prudkú, agresívnu
povahu.

Svedkyňa X. F. vypovedala zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, že poškodený s
obžalovaným na seba žiarlili. Navzájom sa vyhrážali jeden druhému, nakoľko sa nemali radi, avšak k
nejakým vážnejším fyzickým potýčkam medzi nimi nedošlo. Raz asi pred mesiacom, sa chytali za bundy
a tiež po sebe kričali rôzne veci, avšak päste a ani kopance tam neboli. Dňa 10.02.2023 jej obžalovaný
povedal, že odchádza, že ide k jej otcovi do K. a to z dôvodu, že sa pohádali. On vtedy aj odišiel a mal
tam požívať alkoholické nápoje. Potom dňa 11.02.2023 spolu telefonovali z jej telefónu poškodený s

obžalovaným, kde počas hovoru si vzájomne nadávali. Potom nevedela uviesť v ktorom čase, ale medzi
tým si s obžalovaným spolu volali aj písali, pričom obžalovaný prišiel ku nej domov, vonku bola už tma.
Obžalovaný bol po vypití alkoholu agresívny, podobne ako bol aj poškodený. Poškodený bol toho dňa
11.02.2023 u svojho kamaráta, kde domov prišiel taktiež za tmy a bol pod vplyvom alkoholu.

Po jeho príchode sa však normálne rozprávali a riešili ako ďalej, teda medzi ňou, poškodeným a
obžalovaným. Taktiež povedala poškodenému, že chce byt' s obžalovaným. To sa nachádzali v kúpeľni.
Potom z kúpeľne odišiel a syn zakričal, že tatko berie do ruky nôž. Ona vtedy spozornela, pričom
poškodený prišiel ku nej do kúpeľne a v ruke držal nôž. Sadol si na stoličku a bodol sa špičkou noža
do hrudníka cez bundu modrej farby, ktorá bola aj zaistená. Ona však nevidela krv na noži a ani na

bunde. Ona mu na to povedala, že nech sa ide liečiť. V tom začal zvoniť obžalovaný, kde povedala
poškodenému, že mu ide otvoriť a sa s ním porozprávať. Otvorila vchodové dvere obžalovanému, ktoré
sa však nenachádzajú priamo na rodinnom dome, v ktorom žijú, ale z prvej časti z ulice, kde sa potom
až následne vchádza k domu. Obžalovaný jej hovoril, že dokedy chce všetkých klamať, dokedy sa chce
poškodeného zastávať. Ona mu povedala, že „ten chuj sa pichol nožom“. Vzápätí poškodený vyšiel z

domu a keď ho zbadal obžalovaný, tak sa rozbehli oproti sebe a stretli sa na dvore pred vchodom už
do rodinného domu. Potom sa začali biť päsťami. Obaja sa udierali päsťami ľavej aj pravej ruky. Vie,
že poškodený rozbil obočie obžalovanému a tiekla mu krv. Potom spadli na zem. Na zemi sa taktiež bili
päsťami, pričom obžalovaný bol na poškodenom a ona sa ich vtedy snažila od seba oddeliť a to tak,
že ťahala obžalovaného od poškodeného. Chytila obžalovaného v oblasti pásu oboma rukami a ťahala

ho od poškodeného preč, avšak sa jej to nedarilo, nakoľko obžalovaný bol ťažký, pričom padla na zem.
Tuší, že niektorí z nich ju aj uhryzol. Po chvíli sa obžalovaný postavil z poškodeného, kde videla, že
keď sa poškodený postavil, tak už mal chôdzu ubolenú. Videla, že poškodený má monokel, kde potom
keď poškodený vošiel do chodby domu, tak obžalovaný prišiel za poškodeným na tú chodbu a opäť sa
začali obaja biť päsťami, avšak poškodený už nevládal a padol na zem. Keď bol poškodený na zemi, tak

obžalovaný začal do poškodeného kopať pravou nohou, ale veľmi silno. Taktiež videla, ako obžalovaný
dupe po poškodenom pravou nohou po celom tele, teda po bruchu, po hlave, po trupe. Taktiež videla,
ako poškodeného obžalovaný kope do hlavy. Povedala obžalovanému, nech ho nechá na pokoji. Chytila
ho oboma rukami za pás a odťahovala preč, avšak on ju chytil za zápästie oboch rúk, kde jej povedal:
„mojko nechaj ma, lebo aj ty dostaneš“ a pokračoval v kopaní ďalej. Ona sa trochu odtiahla, kde na

chvíľu obžalovaný prestal s kopaním a opýtal sa jej, či sa ho zase zastáva a kde ona mu povedala, že
nie a vtedy ju obžalovaný udrel. Ona stále pokračovala v tom, aby obžalovaný nepokračoval v atakoch
na poškodeného a preto obžalovaného stiahla do kúpeľne, kde ich zamkla a kľúčik si dala do vrecka
mikiny. Obžalovaný jej na to povedal, že mu má otvoriť dvere, lebo ich ináč rozkope. Ona tie dvere
neotvorila a obžalovaný tie dvere rozkopal. Vyšiel z kúpeľne von a pokračoval v kopaní aj v dupaní po

tele poškodeného, ktorý sa nachádzal ležiac na chodbe. Vtedy v tom čase stonal. Potom ho obžalovaný
chytil oboma rukami za rifle a boxerky a ho dvíhal zo zeme so slovami „vstávaj, čo ležíš“. Potom sa
opýtala poškodeného, či ho má dať do obývačky na gauč, na čo jej povedal, že má ísť do piči. Na to
obžalovaný poškodenému povedal, že „čo chrčíš ty kokot“.

Keďže bola zakrvavená, tak sa išla umyť do kúpeľne, kde za ňou prišiel aj obžalovaný. V tejto kúpeľni
sa spoločne osprchovali a ona sa prezliekla. Tak spolu zafajčili a potom vyšla z kúpeľne, pristúpila
ku poškodenému, kde začala s ním komunikovať, pričom on jej neodpovedal. Skontrolovala mu pulz,
avšak tento nahmatať nevedela, tak povedala obžalovanému, že volá záchranku. Tam na záchrankejej dali nejaké inštrukcie na základe, ktorých postupovala a potom neskôr ju obžalovaný vystriedal. To,
že poškodený mal nejaké poranenie zistila vtedy, keď mu robila masáž srdca a začal krvácať. Z rany
tieklo veľa krvi. Potom keď prišli policajti, pýtali sa, kde je nôž, pričom som ho začala hľadať a vtedy

jej obžalovaný povedal, že nôž je v kúpeľni pod umývadlom. Ona vtedy ten nôž vzala do ruky a na to
jej povedali policajti, že ho má položiť a ona ho hodila na zem v chodbe. Po niekoľkých minútach jej
policajti oznámili, že poškodený je mŕtvy. K otázke časového úseku, v ktorom povedala obžalovanému,
že poškodený sa bodol uviedla, že to bolo na začiatku pred konfliktom, keď prišiel obžalovaný.

Svedok Y. W. pri svojom výsluchu uviedol, že ako príslušník PMJ bol spolu s kolegom Bc. G. W. vyslaný
operačným dôstojníkom dňa 12.02.2023 o 00.45 hod. na miesto skutku. Po príchode k rodinnému domu
zvonka videli, ako na zemi vo vstupnej chodbe leží muž hlavou smerom ku kúpeľni a nohami smerom ku
vstupným dverám, pričom nejavil známky života. Pritom si všimol, že ležiaci muž mal bodnú ranu medzi
hrudníkom a bruchom. Ešte predtým, ako vošli do vnútra tak videl, že medzi vstupom do kúpeľne a na
chodbu stojí žena a v ruke drží nôž striebornej farby, pričom tá mu povedala, že ide o nôž, ktorým sa

mal poškodený pichnúť, pričom ona tento nôž umyla ešte pred príchodom polície. Vo vstupnej chodbe
stál obvinený, pričom ten nehovoril nič. Začali vyťažovať prítomné osoby, kde im bolo oznámené, že
po vzájomnej hádke malo dôjsť k bitke medzi obvineným a poškodeným, po ktorej ostal poškodený
ležať na zemi. Čo sa týka miesta činu svedok uviedol, že pred rodinným domom bola krv, vo vnútri boli
rozhádzané veci a taktiež sa tam nachádzala krv. Následne na základe pokynu vyšetrovateľa obmedzili

na osobnej slobode obvineného.

Zhodne ako svedok W. vypovedal k situácii na mieste činu aj svedok G. W., druhý príslušník PMJ.

Svedok V. N., člen hliadky PZ vyslaný na miesto činu, vypovedal, že po príchode na miesto videl na dvore

predmetného rodinného domu stopy krvi, a to na viacerých miestach, na zemi v rodinnom dome ležal
poškodenýaboltamešteajobžalovaný,ktorýhooživoval.NachádzalasatamajX.F.,ktoráimoznámila,
že poškodený sa mal pichnúť nožom, následne vošla do kúpeľne a vrátila sa v ruke s týmto nožom.
Vyzval X. F., aby nôž položila na zem a aby spolu s obžalovaným odstúpili od ležiaceho poškodeného.
Následne vyťažovali tam prítomné osoby ku priebehu skutku, pričom ich výpovede sa vzájomne líšili.

Svedok MUDr. M. N., člen hliadky RZP ku samotnému skutku nevedel nič konkrétne uviesť. Po príchode
na miesto videl ležať poškodeného na zemi, resuscitáciu prevzal od obžalovaného, ktorý mu oznámil,
že po hádke sa mal poškodený sám pichnúť do brucha a odpadnúť. Avšak zo stôp nachádzajúcich sa
na mieste činu dospel k záveru, že verzia udalosti tak, ako to uviedol obžalovaný nesedí a k pichnutiu

muselo dôjsť skôr, pretože z rany po noži vytekala tmavá krv, taktiež okolo poškodeného bolo množstvo
zaschnutej krvi.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka X. G., syna X. F. vyplynulo, že obžalovaný a poškodený mali
medzi sebou veľmi zlý vzťah. Pred samotným skutkom mal poškodený telefonovať s obžalovaným, kde

mu uviedol, že má prísť obžalovaný za ním do B., že ho zabije. Taktiež poškodený hovoril svedkovi, že
si kúpi plynovú zbraň a že obžalovaného zastrelí.

Poškodená V. Q., matka poškodeného, si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1 917,22 Eur,
predstavujúcu náklady na pohreb poškodeného. K jednotlivým skutkovým okolnostiam nevedela nič

uviesť. K vzťahu syna s X. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s družkou jej syn žil cca osem rokov,
predtýmnemalžiadnupartnerkuabolooňomvšeobecneznáme,žebolstarostlivýmotcom.Onosvojom
vzťahu veľmi nerozprával, ale dva týždne pred smrťou jej povedal, že mu niekto chodí popod okná a
nazerá do okien, ale nespomínal, že by mal na niekoho podozrenie. Obžalovaného predtým nepoznala
a netušila, že má pomer s družkou jej nebohého syna. So synom sa často nestretávala z dôvodu, že

nemali dobrý vzťah s jeho družkou, preto sa nevie bližšie vyjadriť k ich spolužitiu. Od syna vedela, že
mal byť odsúdený, on sám jej k tomu povedal len to, že mal dať družke po papuli.

Zo znaleckého posudku č. 20/2023 znalcov z odboru súdneho lekárstva MUDr. V. Z. a MUDr.
V. Z. o príčine smrti poškodeného V. Q. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného

bolo zlyhanie srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku bodnorezného poranenia brucha v
kombináciistupýmiporaneniamiviacerýchoblastítela.Tietoporaneniapoškodenýutrpelmechanizmom
bodnorezného poranenia brucha nožom pri samopoškodení a následným opakovaným tupým násilím
vplyvom aktívneho konania inej osoby. Zároveň bolo pri pitve zistené, že poškodený sa v čase smrtinachádzal pod vplyvom alkoholu v stupni označovanom ako ťažký stupeň opitosti až akútna otrava
alkoholom. V znaleckom posudku znalci ďalej uviedli, že nakoľko s najväčšou pravdepodobnosťou
nevzniklo bodnorezné poranenie brucha v rovnakom čase, ako tupé poranenia viacerých oblastí

tela, rozdelili znalci úrazový dej na dve rozdielne fázy, ktoré vo vzájomnej kombinácii viedli k smrti
poškodeného.

Prvou fázou bolo predmetné bodnorezné poranenie, ktoré si s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil
sám poškodený, došlo k narušeniu bočnej vetvy portálnej žily, čo viedlo k postupným pomalým krvným

stratám do dutiny brušnej a mechanizmom porušenia celistvosti bránice k vzniku pomaly vznikajúceho
pravostranného pneumotoraxu (kolapsu pľúc). Tieto poranenia a ich následky vo svojom počiatku boli
tak klinicky nevýrazné, že možnosti aktívneho jednania poškodeného nimi neboli výrazne obmedzené
a ten tak mohol vykonávať vôľovú činnosť s aktívnym pohybom.

Druhou fázou boli tupé poranenia viacerých anatomických častí tela, ktoré viedli k poškodeniu

vnútorných orgánov podľa znalcov vznikli za použitia opakovaných zásahov brachiálneho (rukami
útočníka) a opakovaných úderov dolných končatín (kopnutí) nohou, najpravdepodobnejšie obutou v
topánke. Išlo o podliatiny hlavy, tváre, uší, nosa, horných končatín, bedier, chrbta; odreniny tváre,
hrudníka, bedier, chrbta, horných a dolných končatín; tržné rany tváre a sliznice pier; traumatické
vyrazenie zubu; zakrvácanie pokrývok lebečných vo viacerých lokalitách; zakrvácanie pod mäkkú

plenu mozgovú, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, prítomnosť krvi v mozgových komorách;
mozgový opuch; zakrvácanie svaloviny jazyka; obojstranná prítomnosť krvi v podhrudnicových dutinách;
mnohopočetné zlomeniny so zakrvácaním rebier a roztrhnutím pohrudnice; obojstranný kolaps pľúc;
obojstranné pomliaždenie a trhliny pľúc; pomliaždenie s trhlinou sleziny; zakrvácanie mäkkých tkanív
v malej panve s pasívnym stečením krvi do miešku a pomliaždenie časti hrubého čreva a úponu čriev.

Predmetné poranenia vznikli podľa záverov znaleckého posudku formou použitia opakovaných zásahov
rukami útočníka a opakovaných úderov dolných končatín, najpravdepodobnejšie obutou v topánke.
Podľa znalcov intenzita švihov rúk a nôh obvineného ako útočníka bola strednej až veľkej intenzity.
Tieto poranenia a ich následky vo svojom počiatku viedli mechanizmom vnútrolebečných poškodení k
prvotnej poruche až strate vedomia, čo viedlo k nárastu opuchu mozgového tkaniva pri pomliaždení

mozgu a viacnásobných vnútrolebečných krvácaniach, k obojstrannému pneumotoraxu - kolapsu pľúc
s ich trhlinami a k pomalému hromadeniu krvi v pohrudnicových dutinách (zo zlomenín rebier s
porušením pohrudnice) a v dutine brušnej pri natrhnutí sleziny, pečene a úponu čriev. Zachrániteľnosť
života a zdravia poškodeného v zmysle utrpených viacpočetných tupých poranení a komplikácií z
nich vyplývajúcich bola podľa znalcov možná v prípade poskytnutia okamžitej prvej pomoci druhou

osobou,ktorábyvyžadovalaprivolanieposádkyzáchrannejzdravotnejslužbysnáslednýmpresunomdo
zdravotníckeho zariadenia s následnou konzervatívnou, ako aj chirurgickou liečbou, čím by bolo možné
vysoko pravdepodobne zistené orgánové poškodenia zvrátiť minimálne na úrovni prežitia poškodeného,
pretože v danom prípade ešte nešlo o poranenie centrálnej nervovej sústavy smrteľné pre všeobecnú
povahu. Podľa znaleckého posudku si predmetné tupé poranenia poškodený s určitosťou nespôsobil

vlastným konaním, ale boli mu spôsobené aktívnym násilným konaním druhou osobou.

V tretej fáze už došlo k zlyhávaniu životne dôležitých funkcií, kedy sa poškodený nachádzal vplyvom
tupých poranení hlavy s vnútrolebečnými poškodeniami v bezvedomí. Všetky poranenia uvedené v
znaleckom posudku boli život ohrozujúce a vyžadovali si bezodkladnú odbornú liečbu v zdravotníckom

zariadení za účelom záchrany života a zdravia poškodeného. Pretože však v uvedenom čase nebola
poskytnutá poškodenému adekvátna pomoc, vplyvom utrpených poranení došlo ku konečnému zlyhaniu
dýchania a krvného obehu poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. V. Z. k vyššie uvedenému znaleckému posudku doplnil, že

v danom prípade uvedené bodnorezné poranenie brucha bolo závažné v dlhšom časovom horizonte
až život ohrozujúce v zmysle pomalej straty krvi, ktorá vytekala prevažne do brušnej dutiny a taktiež
v zmysle poranenia bránice, čo viedlo k pomalému kolapsu pravých pľúc. Vzhľadom na pomalé
krvné straty a vzhľadom na ovplyvnenie poškodeného alkoholom, ktorý mal v danom prípade výrazný
protibolestný účinok, mohol menovaný po vzniku tohto poranenia samostatne jednať prakticky v plnej

miere v horizonte dlhšieho času, radovo desiatky minút, by u poškodeného došlo k rozvoju šoku po úraze
a krvácaní, ktorý by viedol k postupnej strate vedomia poškodeného a v prípade neposkytnutia odbornej
pomoci až k jeho úmrtiu. Schopnosť poškodeného privolať si zdravotnú pomoc samotným poranením zozačiatku alebo v úvode ovplyvnená nebola. Poškodený vzhľadom na schopnosť samostatného jednania
si bol spôsobilý pomoc privolať sám alebo o to požiadať inú osobu.

K otázke vplyvu stavu akútnej otravy alkoholom poškodeného, resp. k tomu, či táto skutočnosť mohla
sama o sebe viesť k poškodeniu života a k smrti poškodeného znalec na hlavnom pojednávaní uviedol,
že poškodený sa v čase smrti nachádzal v tzv. vylučovacej fáze, tzn. že alkohol zo svojho tela odbúraval.
Uvedená skutočnosť vyplýva z rozdielu koncentrácie etanolu v krvi a v moči. Uvedený stupeň napriek
tomu, že je klasifikovaný ako otrava alkoholom a vo všeobecnosti má na ľudského jedinca výrazne tlmivý

účinok v zmysle jeho zmyslových, pohybových a psychických schopností, nemusí viesť bezprostredne k
poškodeniuzdravia,prípadneažksmrtizapredpokladu,žeovplyvnenáosobajenavyknutákonzumovať
alkoholické nápoje. Poškodený preto v tomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou nebol priamo
ohrozený len z pohľadu vplyvu alkoholu v zistenom stupni.

Ku koncentrácii alkoholu v krvi v čase smrti poškodeného a na vplyv množstva alkoholu vo vzťahu k

ďalším komplikáciám, ktoré boli spôsobené v prvej a druhej fáze popísanej v znaleckom posudku znalec
na hlavnom pojednávaní uviedol, že zistené koncentrácie alkoholu v krvi a v moči poškodeného boli po
vyhasnutí jeho životných funkcií nemenné, nakoľko sa nachádzal vo vylučovacej fáze. V čase skutku
bola koncentrácia alkoholu v jeho krvi o niečo vyššia. Zistené ovplyvnenie alkoholom jednak znižovalo
zmyslové a pohybové schopnosti poškodeného a taktiež výrazným spôsobom prispelo k urýchleným

stratám krvi z poranení vzniknutých v oboch fázach.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. W. N., v znaleckom posudku
č. 119/2023 sa vyjadril k druhu a rozsahu zranení, ktoré pri skutku utrpela svedkyňa X. F.. V rámci
predmetného znaleckého posudku znalec vzhľadom na rozsah a charakter poranení svedkyne X. F.

dospel k záveru, že predmetné poranenia mohli u nej vzniknúť počas oddeľovania obžalovaného a
poškodeného počas ich fyzického napádania.

V znaleckom posudku č. 118/2023 sa znalec MUDr. W. N. vyjadril k druhu a rozsahu zranení, ktoré pri
skutku utrpel obžalovaný a dospel k záveru, že predmetné poranenia mohli u obžalovaného vzniknúť

v polohe tvárou v tvár voči poškodenému, pričom je možné predpokladať, že obžalovaný a poškodený
mohli v čase vzniku týchto poranení stáť. Niektoré z poranení u obžalovaného, najmä tie v oblasti chrbta
mu mohli byť spôsobené v čase, keď poškodený ležal na chrbte a obžalovaný sa nad ním skláňal.

V znaleckom posudku č. 92/2023 znalec MUDr. W. N. určil koncentráciu etylalkoholu v krvi obvineného

v čase skutku, kedy táto dňa 11.02.2023 v čase 0 23.00 hod. dosahovala hodnotu 2,1-2,46 promile, čo
predstavuje ťažký stupeň opitosti a dňa 12.02.2023 v čase 0 00.10 hod. hodnotu 1,96 -2,23 promile, čo
znamená stredný stupeň opitosti hraničiaci s ťažkým stupňom opitosti.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. V. J. vo svojom znaleckom posudku č. 27/2023 okrem iného

uviedla, že osobnosť obžalovaného je nevyrovnane a disharmonicky štruktúrovaná, jej prejavy sú
nekonzistentné, má sklon k nedostatočnej obrane, neschopnosti udržať sa v psychickej pohode.
Jeho osobnosť je taktiež charakteristická rysmi vulnerability a precitlivelosti, psychasténie, zvýšenej
dráždivosti a impulzivity s egocentrickým akcentom. V správaní je zvýšená pravdepodobnosť agovania
(neočakávanej výbušnosti), neobvyklého správania, resentimentu a dráždivosti, prípadne hnevu na

prekážky, frustrácia a impulzivita. Obžalovaný má v náročných situáciách sklon reagovať rizikovo,
nevhodne, nedostatočne sa ovládať, v prípade požitia alkoholu má sklon sa správať zvlášť nestabilne,
impulzívne aj agresívne. Podľa znalkyne možno u obvineného konštatovať škodlivé užívanie alkoholu a
tendenciu požívať alkohol v nadmernej miere v náročných situáciách. Najpravdepodobnejším motívom
konania obvineného bol hnev, žiarlivosť vo vzťahu dlhodobo konfliktnom, súperiacom a ohrozujúcom

až nenávistnom. Spúšťačom jeho konania bol vysoko pravdepodobne intenzívny hnev a žiarlivosť,
pričom jeho konanie nebolo plánované a ani premyslené a bolo odbrzdené, nedostatočne ovládané
pod vplyvom opitosti. Znalkyňa u obvineného ďalej zistila u obvineného sklon ku konfabulovaniu,
vypíňaniu medzier vlastným materiálom odlišným od spomienok, sklon ku skresľovaniu zapamätaného.
Všeobecná vierohodnosť bola znalkyňou u obvineného konštatovaná ako mierne oslabená so sklonom

k produkcii nepresností. Špecifická vierohodnosť je oslabená podstatne, nakoľko obvinený má na čas
skutku chýbajúce spomienky v značnom rozsahu spôsobeného množstvom požitého alkoholu. Vzťah
obvinenéhospoškodenýmbolpodľaznalkynedlhodobokonfliktný,sýtenýsilnounedôverou,intenzívnoužiarlivosťou, súperením, hnevom až nenávisťou. Znalkyňa nariadenie ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou považuje za účelné a vhodné.

Na hlavnom pojednávaní na otázky obhajkyne znalkyňa PhDr. V. J. uviedla, že obžalovaný má
disharmonickú štruktúru osobnosti, čo označuje stav keď niektoré črty osobnosti sú nedostatočne
vyvinuté a niektoré rysy alebo črty sú nadmerne zastúpené. Vo výsledku potom osobnosť, ktorý je
filtrom všetkého, čo človek prežíva a ako koná, tak produkuje neadekvátne, neprimerané alebo z
pohľadu normy, teda nie normálne, mimo normy správania. Nakoľko obžalovaný je emočne nestabilný,

to znamená, že práve jeho osobnosť v záťaži a strese, mu neumožňuje sa s takouto záťažou
vyrovnávať. Neumožňuje mu premýšľať nad svojimi rozhodnutiami, ale ho záťaž preťažuje, čiže koná
často impulzívne v smere uspokojenia okamžitej potreby. Takáto štruktúra osobnosti vzniká kombináciou
všetkých vplyvov, teda spätne nemožno oddeliť vplyvy genetické od vplyvov prostredia, predpokladá sa
vplyv oboch.

Z posudku č. 16/2023 znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. X. H.-O. vyplynul záver, že obžalovaný
V. H. netrpel v čase skutku psychiatrickým ochorením, pričom jeho osobnosť je disharmonicky
konfigurovaná, emočne nestabilná, so sklonom k dysfóriám, depresívnym rozladám, podráždenosti
a netrpezlivosti. Obvinený má v záťažových situáciách nižšiu frustračnú toleranciu. Rozpoznávacia
schopnosť obžalovaného počas skutku znížená nebola, ovládacia bola znížená nepodstatnou mierou a

to vplyvom strednej ťažkej jednoduchej opitosti. Znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala závislosť od
alkoholu, pričom pod jeho vplyvom obžalovaný svoje správanie nekoriguje, je agresívny, podráždený až
explozívny. Čo sa týka prognózy ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného, táto podľa znalkyne závisí
od jeho schopnosti dlhodobo abstinovať. Prípadná úspešnosť liečby jeho závislosti od užívania alkoholu
je diskutabilná, pretože napriek predchádzajúcej nariadenej ambulantnej protialkoholickej liečbe táto

u obžalovaného úspešná nebola. Vzhľadom na význam liečby, ako aj očakávaný dlhoročný pobyt vo
výkone trestu odňatia slobody u obžalovaného znalkyňa nenavrhla ochranné liečenie, pretože by za
týchto okolností nesplnilo svoj účel.

Znalkyňa z odboru psychiatria MUDr. E. N., pribratá do konania súdom, v znaleckom posudku č. 30/2024

dospela k zhodným záverom ako znalkyňa MUDr. X. H.-O.. Jediným rozdielom bol záver znalkyne o
potrebe uloženia obžalovanému ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku č. 37/2024 znalkyne z odboru toxikológia MVDr. Y. M. vyplýva, že na základe
pozitívneho výsledku metabolitu THC v moči obžalovaného nie je možné sa vyjadriť k tomu, akú

koncentráciu THC mohol mať v čase skutku v krvi, resp. v moči. Znalkyňa tiež uviedla, že pozitívny
nález kanabinoidov v moči obžalovaného pri vyšetrení dňa 15.02.2023 môže zodpovedať tvrdeniu
obžalovaného, že dňa 11.02.2023 mal fajčiť marihuanu.

Dňa 12.05.2023 bola vykonaná rekonštrukcia na mieste činu, ktorej priebeh bol zaznamenaný do

zápisnice, a do fotodokumentácie. Počas tejto bol znázornený a preverený priebeh skutkového deja na
mieste činu podľa verzie obžalovaného a svedkyne X. F.. Výsledkom rekonštrukcie bolo zistenie, že
priebeh udalosti podľa vyjadrenia obžalovaného a svedkyne X. F. je možný tak, ako ho títo popisujú.
Svedkyňa X. F. na strane 12 zápisnice o rekonštrukcii uviedla, že keď šla po utierku a v oživovaní
pokračoval obžalovaný, počula ako v nebohom niečo ruplo. K tejto okolnosti bol vypočutý na hlavnom

pojednávaní (č.l. 993-994) znalec z odboru súdneho lekárstva MUDr. V. Z., ktorý sa vyjadril k otázke,
či toto tvrdenie zodpovedá objektívnemu nálezu na hrudnom koši nebohého poškodeného, resp. či
mohlo pri oživovaní formou masáže srdca dôjsť k zlomenine rebier. Znalec uviedol, že v danom prípade
došlo k rozsiahlym zlomeninám rebier obojstranne ešte pred samotným oživovaním nebohého. Pri
následnej masáži srdca došlo k praskaniu (ku krepitácii) kostných úlomkov už predtým zlomených rebier.

Samotné oživovanie spravidla nespôsobuje tak rozsiahle poranenia, ako boli zistené u poškodeného
najmävzmysleroztrhnutiapohrudnice,pomliaždeniaslezinyapečene.Prioživovaníbývaešteobvyklým
nálezom priečna zlomenina hrudnej kosti, nakoľko v danom prípade boli už rebrá zlomené pred
oživovaním k tejto zlomenine nemuselo dôjsť.

Zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou dokumentuje situáciu na mieste činu. Popísané
boli jednotlivé stopy, ktoré boli na mieste očíslované a zabezpečené, najmä krvné stopy a tiež rôznorodé
vecné stopy.List o prehliadke mŕtveho nie je v rozpore so závermi znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva.

Otázka príčetnosti obžalovaného

Pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku u obžalovaného V. H. súd ako základnú otázku riešil splnenie
zákonnejpodmienkyjehopríčetnosti,keďžepodmienkadosiahnutiavekupretrestnúzodpovednosťbola
u neho splnená.

Z posudku č. 16/2023 znalkyne z odboru psychiatria MUDr. X. H.-O. jednoznačne vyplynul záver,

že obžalovaný V. H. netrpel v čase skutku psychiatrickým ochorením. Rozpoznávacia schopnosť
obžalovaného počas skutku znížená nebola, ovládacia bola znížená nepodstatnou mierou a to
vplyvom stredne ťažkej jednoduchej opitosti. Znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala závislosť od
alkoholu, pričom pod jeho vplyvom obžalovaný svoje správanie nekoriguje, je agresívny, podráždený až
explozívny. Čo sa týka prognózy ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného, táto podľa znalkyne závisí od
jeho schopnosti dlhodobo abstinovať. Prípadná úspešnosť liečby závislosti obžalovaného od užívania

alkoholu je diskutabilná, pretože napriek predchádzajúcej nariadenej ambulantnej protialkoholickej
liečbe táto úspešná nebola. Vzhľadom na význam liečby, ako aj očakávaný dlhoročný pobyt vo výkone
trestu odňatia slobody u obžalovaného znalkyňa nenavrhla ochranné liečenie, pretože by za týchto
okolností nesplnilo svoj účel.

Znalkyňa z odboru psychiatria MUDr. E.U. N. v posudku č. 30/2024 dospela k zhodným záverom ako
MUDr. X. H.-O., s výnimkou potreby uloženia ochranného liečenia ústavnou formou, ktoré znalkyňa
navrhla obžalovanému uložiť.

Na základe uvedených skutočností súd správne uzatvára, že obžalovaný bol v čase skutkov príčetný,

nakoľko nebol preukázaný opak.

Vina a právna kvalifikácia
V prvom rade dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebol žiadnym dôkazom
vyvrátený predpoklad, že potom, čo sa k sebe poškodený s obžalovaným navzájom rozbehli a začali sa

udierať päsťami, bol to práve poškodený, ktorý sa na obžalovaného zahnal päsťou ako prvý a úderom
do čelovej oblasti mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu v oblasti vonkajšieho okraja pravého obočia s
jej následným krvácaním (č.l. 277). Je pravdou, že nešlo o obhajobné tvrdenie obžalovaného, keďže
tento si na priebeh začiatku bitky nepamätal pre ovplyvnenie alkoholom. Súd je však toho názoru, že
v trestnom konaní nie je potrebné potvrdiť, hoc aj absentujúce, resp. nevyslovené, obhajobné tvrdenia

obžalovaného, ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom takýto záver vyvrátiť tak, aby o
dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. Keď navyše ide o skutočnosť, ktorú možno vykladať
v prospech obžalovaného (per analogiam uznesenie NS SR zo dňa 22.04.2008, sp. zn. 4To 66/2006).

V posudzovanej veci nebolo ničím vyvrátené, že k útoku poškodeného na obžalovaného došlo tým

spôsobom, že ako prvý udrel obžalovaného poškodený. Preto jeho konanie v tejto prvej, veľmi krátkej
úvodnej fáze konfliktu, kedy údermi päsťou odrážal útoky poškodeného, možno hodnotiť ako konanie
v nutnej obrane.

Súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj otázkou, či obžalovaný nemohol konať v stave silného rozrušenia

spôsobeného útokom.

Vyhodnotenie toho, či sa obžalovaný po údere poškodeného dostal do stavu silného rozrušenia úzko
súvisí s hodnotením jeho psychickej odolnosti, resp. naopak, jeho psychickej lability. Vznik silného
rozrušenia viaže ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zákona najmä na zmätok, strach alebo zľaknutie. V

prejednávanej veci však ani jeden z týchto faktorov preukázaný v potrebnej intenzite nebol. Správanie sa
obžalovaného v následnom časovom slede, popisované podrobne svedkyňou X. F., nenasvedčuje ani v
najmenšomtomu,žebymalobžalovanýzpoškodenéhostrach.Právenaopak,obžalovanýpoškodeného
napádal so stupňujúcou sa intenzitou a neprestal s napádaním ani po tom, čo už poškodený ležal na
zemi a prestal klásť aktívny odpor. To v žiadnom prípade nenasvedčuje, žeby mal obžalovaný pred

poškodeným akýkoľvek rešpekt, resp. strach.

Na základe ustálenej súdnej praxe, publikovaných rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ale i odbornej
literatúry (viď napr. Z., E.: Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, C. H. Beck,2012;Blažek,R.:TrestnoprávneaspektydržaniastrelnýchzbranívSlovenskejrepublike,Heuréka2018)
súd uzatvára, že moment, ktorým sa končí útok, a teda i možnosť konania v nutnej obrane nastáva
vtedy, keď pominie nebezpečenstvo pre napadnuté záujmy, alebo tieto záujmy sú už porušené a nehrozí

nebezpečenstvo ďalších škôd. Proti útoku, ktorý je už dokončený, nie je nutná obrana už prípustná.
Konečný moment útoku je v praxi daný najmä, keď útočník úspešne dokončí svoj útok a odchádza preč,
alebo naopak, nutná obrana je úspešná a útočník sa dá na útek. V takých prípadoch útok už ani netrvá,
ani nehrozí preto pokračovanie v konaní nadväzujúce na nutnú obranu už nie je nutnou obranou, môže
byť trestné a dokonca je proti nemu prípustná obrana. O nutnú obranu nejde ani vtedy, keď páchateľ

reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca, a nie odvracia.

V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že konanie obžalovaného V. H. v druhej fáze,
teda po opätovaní úderu poškodeného, už nemožno subsumovať pod nutnú obranu a to z dôvodu, že
spôsob, akým následne útočil voči telu poškodeného postráda atribúty obrany proti prebiehajúcemu,
či hroziacemu útoku a nasvedčuje skôr prvkom pomsty. Tento súdom prijatý právny záver je v

súlade aj so závermi znaleckého posudku z odboru psychológie PhDr. J.. Podľa znalkyne osobnosť
obžalovaného je charakteristická rysmi vulnerability a precitlivenosti, psychasténie, zvýšenej dráždivosti
a impulzivity s egocentrickým akcentom. V správaní je zvýšená pravdepodobnosť neočakávanej
výbušnosti, neobvyklého správania, resentimentu a dráždivosti, prípadne hnevu na prekážky, frustrácia
a impulzivita. Obvinený má v náročných situáciách sklon reagovať rizikovo, nevhodne, nedostatočne sa

ovládať, v prípade požitia alkoholu má sklon sa správať zvlášť nestabilne, impulzívne aj agresívne.

Podľa záverov posudku znalcov z odboru súdneho lekárstva, k smrti vedúce poranenia poškodeného
vznikli formou použitia opakovaných zásahov rukami útočníka a opakovaných úderov dolných končatín,
najpravdepodobnejšie obutých v topánke. Podľa znalcov intenzita švihov rúk a nôh obžalovaného, ako

útočníka, bola strednej až veľkej intenzity.

Z uvedeného je nesporné, že v druhej fáze svojho konania obžalovaný H. útočil na poškodeného
aj napriek tomu, že tento už v útoku na neho nielen že nepokračoval, ale ani pokračovať nemohol,
vzhľadom na poranenia, ktoré utrpel. Takéto konanie obžalovaného súd preto vyhodnotil ako tzv.

extenzívny exces z nutnej obrany, pretože nutná obrana nebola súčasná s útokom a pokračovala aj v
čase, kedy už útok zo strany poškodeného skončil a nehrozilo jeho pokračovanie, pričom obžalovaný
napriek tomu naďalej pokračoval vo fyzickom ubližovaní pôvodnému útočníkovi (poškodenému). V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na judikát bývalého Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 4 Tz 101/1966 (Rt
26/1967) v zmysle ktorého „Beztrestnosti podľa § 13 Tr. zákona (teraz § 25 Tr. zákona) sa nemôže

dovolávať ten, kto sa pri obrane proti útoku neobmedzí na odvracanie útoku, ale podnikne ďalšie útočné
činy, neodôvodnené už iba nutnosťou obrany, a kto sa prípadne dá s útočníkom do vzájomnej potýčky,
takžeužunehonejdeoobranu,aleovysporiadavaniesasútočníkom.“Taktiežzovšeobecňujúcimateriál
Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. Pls 5/1965 (II/1965) k danej problematike uvádza „O nutnú obranu
nejde vtedy, keď sa útok už fakticky skončil alebo keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že

útok v skutočnosti opláca, a nie ho odvracia.“

Na základe vyššie uvedených právnych úvah dospel súd k záveru, že sa skutok stal tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, a že ho spáchal obžalovaný V. H.. Nakoniec k spáchaniu skutku sa
aj sám obžalovaný priznal, popieral len úmysel usmrtiť poškodeného.

Oproti podanej obžalobe súd nepatrne precizoval znenie skutku a to z nasledovných dôvodov. V
skutkovej vete podanej obžaloby prokurátor akcentoval skutočnosť, že „...obžalovaný sa vzájomne
fyzicky napadol s poškodeným V. Q., a to potom, čo si bezprostredne pred jeho príchodom do tohto
rodinného domu poškodený V. Q. za bližšie nezistených okolností sám nožom spôsobil bodnorezné

poranenie brucha, hoci obvineného V. H. na toto poranenie poškodeného V. Q. upozornila X. F. po jeho
príchode do rodinného domu...“

Obhajobné tvrdenie obžalovaného, že si na takéto upozornenie od F. nepamätá a prvý krát mu to mala
povedať až po tom, čo vyšli z kúpeľne, bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne X. F.. Súd však musel

hodnotiť aj výpovednú hodnotu svedkyňou poskytnutej informácie a dospel k záveru, že jej veta „ten
chuj sa pichol nožom" bez bližšieho vysvetlenia čím sa pichol, resp. do akej časti tela a kedy sa pichol,
nemá pre bežného dospelého človeka žiadnu informačnú hodnotu. Ide totiž o tak bizarnú skutočnosť,
ktorásaabsolútnevymykávedomostiamaskúsenostiamdospeléhojedinca,ktorébymoholnadobudnúťvzdelávaním v systéme nášho školstva, prípadne získať z masmédií či iných zdrojov poznania, alebo
sám zažiť. Súd si uvedomuje, že aj jeho poznanie je obmedzené. Napriek tomu však súdu nie je známy
žiadny súdny prípad, či už z vlastnej rozhodovacej činnosti alebo judikovaný vyššími súdnymi autoritami,

pri ktorom by si obeť trestného činu najskôr bodla do tela kuchynský nôž a následne sa pustila do bitky
s inou osobou. Z týchto dôvodov nemohol pripisovať relevanciu vyššie uvedenej vete a vôľovú zložku
vo vzťahu k zavineniu vyvodzoval u obžalovaného z iných dôkazov.

Rovnako do skutkovej vety súd vložil tú skutočnosť, že obžalovaný sa s poškodeným začal napádať

potom, čo bol fyzicky napadnutý poškodeným V. Q., keďže ide o pochybnosť, ktorá nebola vyvrátená a
preto ju súd pričíta v prospech obžalovaného (in dubio pro reo).

Z hľadiska právnej kvalifikácie kvalifikoval súd konanie obžalovaného V. H. ako obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona. Po objektívnej stránke naplnil znaky základnej skutkovej podstaty
tohto trestného činu tým, že úmyselne usmrtil poškodeného V. Q.. K tomuto záveru dospel súd na

základe vyhodnotenia konania obžalovaného, ktorý po fyzickej potýčke s poškodeným, po ktorej tento
ostal ležať na zemi, opakovane kopal nohami poškodeného do rôznych častí tela, skákal po ňom a po
následnom oddelení od poškodeného svedkyňou X. F. sa opätovne vrátil k ležiacemu poškodenému,
ktorý ležiac na zemi sa už nebránil fyzickým útokom obžalovaného, napriek tomu ho obžalovaný
opakovane kopal nohami do rôznych častí tela, vrátane hlavy a trupu, skákal po ňom, čím poškodenému

spôsobil rozsiahle zranenia, ktoré bezprostredne viedli k smrti poškodeného.

K subjektívnej stránke konania obžalovaného súd uvádza nasledovné.

Vzhľadom na vykonané dôkazy súd nezistil žiaden priamy motív, ktorý by nasvedčoval úmyslu

obžalovaného usmrtiť poškodeného V. Q.. Inak povedané, nebolo preukázané, aby obžalovaný konal v
tzv.priamomúmysle(§15písm.a/Tr.zákona).V.Q.aobžalovanýbolisíce„sokmivláske“kjednejžene,
no aj napriek preukázaniu jedného ich predchádzajúceho vzájomnému konfliktu, nezistil súd žiaden
konkrétnymotív,prektorýbyobžalovanýmalchcieťvpriamomúmysleusmrtiťpoškodenéhoV.Q..Podľa
názoru súdu, pohnútkou konania obžalovaného, ako to vyplýva najmä zo znaleckého posudku z odboru

psychológie,bolnajskôrsituačnývzájomnýkonfliktvstavetoxickyzmenenéhovedomia,keďobžalovaný
vdanejsituáciireagovalpodvplyvomalkoholuimpulzívne,podráždene,popudlivoodbrzdene,agresívne
a intenzívnym hnevom.

Na druhej strane však obžalovaný pritom konal za takých okolností a takým spôsobom, že z jeho

konania možno jednoznačne usudzovať na jeho uzrozumenie s usmrtením poškodeného. Teda že
konal v tzv. nepriamom úmysle (§ 15 písm. b/ Tr. zákona). Tomuto záveru nasvedčuje to, že množstvo
jeho úderov a kopancov smerovalo na životne dôležité orgány - hlavu a hrudník poškodeného. Útok
pritom viedol údermi päsťami a kopancami nôh obutých v topánkach. Svetelné pomery boli v čase
činu dostatočné na rozoznanie časti tela, na ktoré útočil, a to s možnosťou rozpoznania detailov nielen

na krátku vzdialenosť. Vzhľadom na tieto okolnosti mohol obžalovaný predpokladať spôsobenie smrti
poškodenému, nakoľko aj bežnému človeku, nemajúcemu lekárske vedomosti, musí byť zrejmé, že
takto vedený útok do oblasti hlavy (kde sú uložené pre život nevyhnutné orgány) vedie spravidla k
smrti napadnutého. Predvídateľnosť následku (smrti) je vzhľadom na kopanie nohou obutou v obuvi,
údery päsťou a skákanie po tele poškodeného a intenzitu konania (väčšie množstvo útokov strednou až

veľkou silou a prudkosťou na životne dôležité orgány - mozog, pľúca) primeraná a adekvátna. Aj keď
bol obžalovaný v tom čase v stave opitosti, do tohto stavu sa priviedol sám a vedome, pričom mal už
z minulosti skúsenosti so svojim agresívnym správaním pod vplyvom alkoholu. V tomto smere možno
preto považovať za dostatočne preukázané uzrozumenie obžalovaného V. H. s možnosťou vzniku smrti
u poškodeného v dôsledku jeho konania, teda že pokiaľ bude konať vyššie uvedeným spôsobom, môže

poškodeného V. Q. aj usmrtiť a napriek tomu takto konal.

Obhajobné námietky obžalovaného
Obhajoba obžalovaného zamerala svoje námietky najmä voči tomu, či obžalovaný bol v čase skutku
schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a toto svoje konanie ovládať. Teda aj keď to

neuviedla expressis verbis, v podstate namietala príčetnosť obžalovaného v čase skutku.

Obhajoba poukazovala na to, že možno dôvodne predpokladať, že následkom požitého alkoholu,
obžalovaný nemusel poškodeného vnímať, prípadne ho vnímal dvojito, skreslene, zároveň ho nevnímalperiférne čo mohlo spôsobiť, že poškodeného udieral do takých častí tela, do ktorých udierať nechcel,
jeho pohyby nezodpovedali vôli. Poukázala na znalecký posudok č. 37/2024 znalkyne MVDr. Y. M., z
ktorého vyplýva, že pozitívny nález kanabinoidov v moči obžalovaného pri vyšetrení dňa 15.02.2023

(čl. 583) môže zodpovedať tvrdeniu obžalovaného, že dňa 11.02.2023 mal fajčiť marihuanu. Stav
ovplyvneniauvedenoudrogoujepodľaznalkynecharakterizovanýtiežzhoršenímmotorickejkoordinácie
tela, predlžením reakčného času, poruchami vo vnímaní času, deformáciami vo vnímaní priestoru,
zrakovými, sluchovými a hmatovými halucináciami. Je dôvodné predpokladať, že vplyv požitej drogy u
obžalovaného v čase skutku mohol vystupňovať deformácie v jeho vnímaní a konaní.

Obhajoba argumentovala tiež tým, že tzv. crossfading, teda v tomto prípade kombinácia marihuany
a alkoholu, vedie k zosilneniu účinkov jednotlivých látok, znásobeniu intoxikácie a k nedostatku
či absencie racionálneho úsudku používateľa. Alkohol pôsobí ako sedatívum, vplýva na motorické
schopnosti a výrazne zasahuje do komunikácie mozgu a tela. Marihuana (THC) pôsobí psychoaktívne,
má vplyv na kanabinoidné receptory priamo v mozgu a má kognitívne účinky - mení vnímanie a

náladu. Kombinácia týchto vplyvov môže mať pre užívateľa množstvo nepredvídateľných dôsledkov.
Dôsledkom je nezvyčajná úzkosť a paranoja, dezorientácia, zvýšená činnosť srdca, rozšírené zrenice,
nekontrolovateľná panika, ale aj zrakové ilúzie.

K týmto obhajobným námietkam uvádza súd nasledovné. Zásadným momentom posudzovania

príčetnosti obžalovaného v čase skutku je, podľa názoru súdu, skutočnosť, že do stavu opitosti sa
priviedol sám, dobrovoľne a najmä poznajúc z minulosti vplyv alkoholu na svoje správanie. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď znalkyne MUDr. H.-O. na hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2023
(č.l. 770-771). Znalkyňa pri nej poukázala na prepúšťaciu správu špecializovaného oddelenia úseku
ochrany liečení zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS Košice - Šaca, kde obžalovaný vykonával v čase

od 10.06. do 17.09.2021, na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad ochranné
protialkoholické liečenie. Znalkyňa upriamila pozornosť na záver tohto hodnotenia o priebehu liečenia,
kde sa, o. i. uvádza: na liečenie nastúpil z rozhodnutia súdu, na skupinách bez spontánnej aktivity,
avšak na vyzvanie zdieľny so snahou o úprimnosť a sebaexploráciu. Náhľad formálne kritický, zatiaľ bez
potreby radikálnej zmeny v živote, avšak s uvedomovaním si jeho výrazne agresívneho správania sa v

ebriete. Motivácia k abstinencii je vo fáze komplentácie so zmenou, je schopný nachádzať racionálne
dôvody k zmene, otázne je ich trvalosť v čase. Odporúčala sa trvalá a úplná abstinencia od akýchkoľvek
alkoholických nápojov, aj od psychoaktívnych látok s tým, že psychofarmaká má užívať len v ordinácii
psychiatrom v predpísanej dávke. Vo vyšetrovacom spise, ani pri osobnej explorácii tempore criminis
znalkyňa nezistila, žeby u obžalovaného išlo o komplikovanú, prípadne patickú opitosť.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si bol jednoznačne vedomý toho, že po požití alkoholu je
jeho správanie agresívne. Navyše mu bola odborným lekárskym personálom oddelenia úseku ochrany
liečení zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS Košice - Šaca odporúčaná trvalá a úplná abstinencia od
akýchkoľvek alkoholických nápojov, ako aj od psychoaktívnych látok. Uvedené, spoločne so závermi

znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného, nenasvedčuje zníženiu či vymiznutiu ovládacích
a rozpoznávacích schopností u obžalovaného v čase skutku.

Ak v tejto súvislosti obhajoba poukazovala aj na výpoveď svedkyne F.j, ktorá sa vyjadrila, že
obžalovaného takého ešte nikdy predtým nevidela (počas bitky), pretože mal úplne iný pohľad, súd

poukazuje za potrebné poukázať na fakt, že žiadnym z dôkazov nebola potvrdená prítomnosť svedkyne
pri akejkoľvek bitke obžalovaného s inou osobou, než len v prejednávanej veci. Preto svedkyňa nemôže,
podľa názoru súdu, reálne zhodnotiť, aký pohľad je pre obžalovaného obvyklý pri tak adrenalínovom a
stresujúcom zážitku, akým je vzájomné fyzické napádanie sa s inou osobou.

Trest
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, stupeň
nebezpečnosti konania obžalovaného V. H. pre spoločnosť, možnosti jeho prevýchovy a nápravy a na
jeho pomery. Súčasne bral súd do úvahy účel trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, no predovšetkým vychovať

ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti.Obžalovaný V. H. bol pred spáchaním skutku zamestnaný v G., a.s., B. ako strojný zámočník, z miesta
bydliska je hodnotený všeobecne.

Z Ústavu na výkon väzby Prešov je obžalovaný hodnotený pozitívne (č. l. 760). Jeho správanie počas
výkonu väzby je na dobrej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, negatívne sa neprejavuje. Povinnosti
si plnil zodpovedne a bez pripomienok. Interné normy, predpisy a disciplínu dodržiava, ich porušenie
už nebolo zaznamenané. K príslušníkom ako aj ostatným odsúdeným sa správa slušne a nekonfliktne.
Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol.

Vo výpise z evidencie priestupkov má obžalovaný dva záznamy a to za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a za priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch.

V registri trestov má osem záznamov, v piatich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody. Ostatný krát bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 03.06.2019, sp.
zn. 0T/65/2019 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za
čo mu bol o.i. uložený i trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov so zaradením pre jeho výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 31.01.2020.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30.04.2012, sp. zn. 6T/129/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.04.2013, sp. zn. 5To/39/2012 uznaný vinným zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
osem rokov a osem mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil vyššie rozvedený fakt, že v prvej fáze konania obžalovaného
tento páchal trestný čin, odvracajúc útok, ale následne konal bez toho, žeby boli splnené podmienky
nutnej obrany (§ 36 písm. i/ Tr. zákona). Priťažovalo mu, že v minulosti už bol za rôznorodú trestnú

činnosť právoplatne odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, resp.
obzvlášť závažný zločin (§ 38 ods. 3 Tr. zákona), súd zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu (§ 38 ods. 6 Tr. zákona) a ukladal tak obžalovanému trest v rozmedzí od 16 rokov a 8 mesiacov

až do 20 rokov.

Pri zohľadnení rovnovážneho pomeru jednej poľahčujúcej okolnosti k jednej priťažujúcej okolnosti, ako
aj pri zohľadnení okolností prípadu, ktoré sa vzhľadom na spôsobenie si ťažkého zranenia samotným
poškodeným vymykajú z obvyklého rámca obdobnej trestnej činnosti, súd obžalovanému V. H. uložil

trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 16 rokov a 8 mesiacov. K
trestu na spodnej hranici trestnej sadzby sa súd priklonil aj z dôvodu, že to bol práve poškodený, ktorý
ako prvý napadol obžalovaného, ktorý v úvodnej časti konfliktu odvracal jeho útok. V prospech takéhoto
rozhodnutia viedla súd aj úprimná ľútosť, prejavená obžalovaným v rámci konania i v jeho záverečnej
reči. Len pre absenciu priznania sa ju súd nemohol hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť.

Z hľadiska individuálnej prevencie bude mať takto uložený trest dostatočne výchovný účinok vo vzťahu k
uvedomeniu si vážnosti a následkov skutkov, ktoré obžalovaný spáchal. Uložený druh trestu a jeho dĺžka
dostatočne napĺňa i požiadavku generálnej prevencie, pretože zabezpečí nielen odradenie ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale povedie i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Zároveň súd obžalovaného zaradil pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože mu ukladal trest za obzvlášť závažný zločin (§ 48 ods.
3 písm. b/ Tr. zákona).
Ochranné opatrenie

V zmysle § 76 ods. 1 Tr. zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obligatórne uložil obžalovanému ochranný
dohľad v trvaní dvoch rokov. Ochranný dohľad v dlhšom trvaní nie je, podľa názoru súdu potrebný, a
to najmä s poukazom na vek obžalovaného a dĺžku uloženého trestu, ale aj vzhľadom na jeho postoj
prejavený počas celého konania i v záverečnej reči, kedy vyslovil ľútosť nad spôsobeným následkom.Znalkyňa z odboru psychiatria MUDr. E. N. v znaleckom posudku č. 30/2024 navrhla uložiť
obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko predchádzajúca

ambulantná forma nebola úspešná. Z uvedeného dôvodu a tiež vzhľadom na to, že práve alkohol mal
značný vplyv na protiprávne konanie obžalovaného, uložil mu súd ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Náhrada škody

Poškodená V. Q. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1 917,22 Eur z titulu náhrady
nákladov na pohreb svojho syna V. Q. a tieto dokladovala relevantnými dokladmi, preukazujúcimi jej
náklady vzniknuté v súvislosti s úmrtím jej syna.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti

Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a tiež v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. poriadku

zaviazal súd obžalovaného V. H. k povinnosti nahradiť V. Q. pohrebné v sume 1 917,22 Eur, nakoľko
bolo preukázané, že úmrtie V. Q. nastalo v príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním
obžalovaného. Preto obžalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú nutnosťou vystrojiť nebohému V. Q.
dôstojný pohreb.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, ako aj dôkazov
vykonaných v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd
na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr.
poriadku a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku odôvodnil.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku na ktoré v podrobnostiach

odkazuje.

Z vykonaného dokazovania v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní jednoznačne
vyplýva tá skutočnosť, že obžalovaný si na priebeh celého skutku nepamätá vzhľadom na požitý alkohol,
pamätá si iba na tú skutočnosť, keď sa v prvom štádiu konania napadali s poškodeným V. Q. a následne

si už nepamätá čo sa dialo. Pamätá si iba na tú skutočnosť, že keď vyšli z kúpeľne poškodený bol
na chodbe a X. F. mu hovorila, resp. kričala, že „ten kokot sa pichol, nemá tep“ a následne zavolala
záchrannú službu a začali poškodeného oživovať. Uviedol, že konanie ľutuje, avšak je toho názoru, že
sa týmto konaním nedopustil trestného činu vraždy.

Zo spáchania žalovaného skutku bol obžalovaný jednoznačne usvedčený výpoveďou svedkyne X. F.,
ktorá vypovedala, že s poškodeným sa v kritický deň rozprávala, na čo sa tento bodol špičkou noža
do hrudníka cez bundu modrej farby, ktorá bola zaistená. Potom prišiel obžalovaný, ktorému povedala,
že ten chuj sa pichol nožom a vtedy keď zbadal poškodený obžalovaného začali sa napádať, pričom
ich rozťahovala, keď spadli na zem, ale rozťahnúť sa jej ich nepodarilo. Po napádaní sa obžalovaný

postavil z poškodeného, videla, že poškodený už mal chôdzu ubolenú. Potom prišli na chodbu rodinného
domu, kde sa opätovne začali biť, avšak poškodený už nevládal, padol na zem. Keď bol poškodený na
zemi, tak obžalovaný začal do poškodeného kopať pravou nohou, ale veľmi silno. Taktiež videla ako
obžalovaný dupe po poškodenom pravou nohou po celom tele, teda po bruchu, po hlave, po trupe.
Taktiež videla ako poškodeného obžalovaný kope do hlavy. Odťahovala obžalovaného od poškodeného,

ten jej povedal, aby ho nechala, lebo dostane a pokračoval ďalej v napádaní poškodeného. Následne
obžalovaného stiahla do kúpeľne, kde dvere na kúpeľni zamkla. Dvere na naliehanie obžalovaného
neotvorila a obžalovaný tieto dvere vykopol. Vyšiel z kúpeľne von a pokračoval v kopaní aj dupaní po tele
poškodeného, ktorý sa nachádzal ležiaci na chodbe. Následne sa išla umyť do kúpeľne a keď sa vrátili
s obžalovaným ku poškodenému, tento chrčal, vytekala mu z rany krv a následne zavolali záchranku.

Z výpovede svedkov Y. W. a G. W. je zrejmé, že títo popísali stav, ktorí videli po tom čo prišli na miesto
činu. Obdobne vypovedali svedkovia V. N. a MUDr. M. N..Syn X. F. X. G. vypovedal, že počul ako poškodený volal s obžalovaným, kde poškodený sa vyhrážal
obžalovanému, že ho zabije.

Poškodená V. Q., matka poškodeného si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1 917,22 Eur, ktorý
predstavoval náklady na pohreb poškodeného. Ku skutku sa nevedela vyjadriť.

Následne okresný súd vychádzal zo znaleckého dokazovania a to znalcom z odboru súdneho lekárstva
MUDr. V. Z. a MUDr. V. Z. o príčine smrti poškodeného V. Q., ktorí uviedli, že bezprostrednou príčinou

smrti poškodeného bolo zlyhanie srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku bodnorezného
poraneniabruchavkombináciistupýmiporaneniamiviacerýchoblastítela.Znalciuviedli,žebolozistené
bodnorezné poranenie brucha nožom u poškodeného, ktoré však bolo spôsobené skôr ako ostatné
poranenia. Teda najprv došlo k bodnoreznému poraneniu, ktoré si s najväčšou pravdepodobnosťou
spôsobil sám poškodený, kde došlo k narušeniu bočnej vetvy portálnej žily, čo viedlo k postupným
pomalým krvným stratám do dutiny brušnej a mechanizmom porušenia celistvosti bránice k vzniku

pomaly vznikajúceho pravostranného pneumotoraxu (zápalu pľúc). Tieto poranenia a ich následky vo
svojom počiatku boli tak klinicky nevýrazné, že možnosti aktívneho jednania poškodeného nimi neboli
výrazne obmedzené a ten tak mohol vykonávať vôľovú činnosť s aktívnym pohybom. V druhej fáze došlo
k poraneniu viacerých anatomických častí tela, ktoré viedli k poškodeniu vnútorných orgánov a podľa
znalcov vznikli za použitia opakovaných zásahov brachiálneho (rukami útočníka) a opakovaných úderov

dolných končatín (kopnutí) nohou, najpravdepodobnejšie obutou v topánke a následne v tretej fáze
došlo k zlyhávaniu životne dôležitých funkcií, kedy sa poškodený nachádzal vplyvom tupých poranení
hlavy s vnútrolebečnými poškodeniami v bezvedomí. Všetky poranenia uvedené v znaleckom posudku
boli život ohrozujúce a vyžadovali si bezodkladnú odbornú liečbu v zdravotníckom zariadení za účelom
záchranyživotaazdraviapoškodeného.Keďževšakvuvedenomčasenebolaposkytnutápoškodenému

adekvátnapomoc,vplyvomutrpenýchporanenídošlokukonečnémuzlyhaniudýchaniaakrvnéhoobehu
poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní bol vysluchnutý aj znalec MUDr. V. Z., ktorý uviedol, že možnosti úmrtia
poškodeného vplyvom poranení mohlo dôjsť aj v dôsledku bodnorezného poranenia brušnej dutiny,

ale aj následnými poraneniami, ktoré boli spôsobené poškodenému inou osobu, teda bez ohľadu na
bodnorezné poranenie brušnej dutiny poškodeného.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. W. N. vyplýva, že u obžalovaného v čase spáchania skutku t.j.
11.02.2023 v čase o 23.00 hodiny dosahovala hodnotu koncentrácie etylalkoholu v krvi obvineného 2.1-

2.46 promile, čo predstavuje ťažký stupeň opitosti a dňa 12.02.2023 v čase o 00.10 hodine hodnotu
1.96-2.23 promile, čo znamená stredný stupeň opitosti hraničiaci s ťažkým stupňom opitosti.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. V. J. vypovedala, že osobnosť obžalovaného je nevyrovnane
a disharmonicky štruktúrovaná, jej prejavy sú nekonzistentné, má sklon k nedostatočnej obrane,

neschopnosti udržať sa v psychickej pohode. Jeho osobnosť je taktiež charakteristická rysmi
vulnerability a precitlivelosti, psychasténie, zvýšenej dráždivosti a impulzivity s egocentrickým
akcentom. V správaní je zvýšená pravdepodobnosť neočakávanej výbušnosti, neobvyklého správania,
resentimentu a dráždivosti, prípadne hnevu na prekážky, frustrácia a impulzivita. Tento má v náročných
situáciách sklon reagovať rizikovo, nevhodne, nedostatočne sa ovládať, v prípade požitia alkoholu má

sklon sa správať zvlášť, nestabilne, impulzívne a agresívne. Spúšťačom jeho konania bol vysoko
pravdepodobne intenzívny hnev a žiarlivosť, pričom jeho konanie nebolo plánované a ani premyslené a
bolo odbrzdené, nedostatočne ovládané pod vplyvom opitosti.

Znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. X. H.- O. uviedla, že obžalovaný netrpel v čase skutku

psychiatrickým ochorením, pričom jeho osobnosť je disharmonicky konfigurovaná, emočne nestabilná,
so sklonom k dysfóriam, depresívnym rozladám, podráždenosti a netrpezlivosti. Znalkyňa u
obžalovaného diagnostikovala závislosť od alkoholu, pričom pod jeho vplyvom obžalovaný svoje
správanie nekoriguje, je agresívny, podráždený až explozívny. Znalkyňa nenavrhla ochranné liečenie,
lebo toto by nesplnilo svoj účel.

V štádiu hlavného pojednávania bola do konania pribratá znalkyňa MUDr. E. N. z odboru psychiatrie,
ktorá vo svojom znaleckom posudku sa stotožnila so závermi znaleckého posudku znalkyne MUDr. X.H.- O. s tým rozdielom, že táto znalkyňa navrhla uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou
formou obžalovanému.

Znalkyňa z odboru toxikológa MVDr. Y. M. uviedla, že na základe pozitívneho výsledku metabolitu
THC v moči obžalovaného nie je možné sa vyjadriť k tomu, akú koncentráciu THC mohol mať v čase
skutku v krvi, resp. v moči. Znalkyňa tiež uviedla, že pozitívny nález kanabinoidov v moči obžalovaného
pri vyšetrení dňa 15.02.2023 môže zodpovedať tvrdeniu, že obžalovaný dňa 11.02.2023 mal fajčiť
marihuanu.

V súvislosti s námietkami obhajoby, že obžalovaný nemal v úmysle zavraždiť poškodeného je potrebné
uviesť tú skutočnosť, že ako to vyplýva z výpovede svedkyne X. F. je zrejmé, že došlo k napadnutiu
sa vzájomnému medzi poškodeným a obžalovaným a následne keď už poškodený ležal na zemi,
vtedy obžalovaný do neho kopal do hlavy, do hornej časti tela, dupal po ňom nohami a bil ho rukami,
čo opakoval aj potom keď odišli do kúpeľne, kde vyrazil dvere a následne opätovne začal napadať

poškodeného,ktorýbezvládneležalnazemiazozáveruznaleckéhoposudkuznalcovzodboru súdneho
lekárstva v dôsledku týchto napádaní poškodený utrpel poranenia, ktoré spôsobili smrť poškodeného a
k tejto smrti by došlo aj bez poranenia bodnoreznej rany brušnej dutiny.

Správne preto postupoval okresný súd keď uznal obžalovaného za vinného z obzvlášť závažného

zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný iného úmyselne usmrtil.

V súlade s vykonanými dôkazmi okresný súd upravil, že skutok oproti obžalobe okresného prokurátora
s tým, kedy sa mal obžalovaný dozvedieť o tom, že poškodený sa mal pichnúť nožom. Správny je aj
záver okresného súdu, keď dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že obžalovaný konal v

nepriamom úmysle, pričom konal pod vplyvom alkoholických nápojov, kedy sa do tohto stavu priviedol
sám a vedome, pričom mal z minulosti skúsenosti s agresívnym správaním pod vplyvom alkoholu. Teda
obžalovaný musel vedieť, že ak bude konať takým spôsobom akým konal, môže poškodenému spôsobiť
úmrtie, pričom k tomuto úmrtiu aj došlo.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Prihliadol na charakteristiky
z miesta bydliska, zamestnania, ako aj z Ústavu na výkon väzby Prešov, na evidenciu priestupkov,
kde zistil, že v tejto evidencii mal obžalovaný dva záznamy a to za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktiež vychádzal
z odpisu registra trestov, kde zistil, že obžalovaný má v tejto evidencii 8 záznamov, pričom v piatich

prípadoch bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. V ostatných záznamoch bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 30.06.2019, sp. zn. 0T/65/2019 pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol okrem iného uložený aj
trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Trest obžalovaný vykonal 31.01.2020. Taktiež zistil, že

obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30.04.2012, sp. zn. 6T/129/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.04.2013, sp. zn. 5To/39/2012 uznaný vinným zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
8 rokov a 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Správne okresný súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. i/

Tr. zákona ako aj priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zákona.

Po zistení okresného súdu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, resp. obzvlášť závažný zločin súd
zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 ( § 38 ods. 2, ods. 6 Tr. zákona) a ukladal tak obžalovanému
trest v rozmedzí 16 rokov, 8 mesiacov až 20 rokov. Následne okresný súd uložil obžalovanému trest

odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 16 rokov a 8 mesiacov, pričom prihliadol aj
na tú skutočnosť, že bol to práve obžalovaný, ktorý bol najprv napádaný poškodeným.

V tejto súvislosti však krajský súd poukazuje na skutočnosť akým spôsobom bol trestný čin spáchaný,
na trestnú minulosť obžalovaného a dospel k záveru, že trest, ktorý bol uložený okresným súdom nie

je trestom primeraným, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolanie v predmetnej veci podal iba
obžalovaný, toto pochybenie okresného súdu nemohol krajský súd napraviť.Okresný súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože mu uložil trest za obzvlášť závažný zločin (§ 48 ods.
3 písm. b/ Tr. zákona).

S poukazom na závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie MUDr. E. N., ktorá navrhovala
uložiť obžalovanému protialkoholické liečenie okresný súd v súlade s návrhom znalkyne neuložil
obžalovanému protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Nepochybil okresný súd keď v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil
obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 rokov, nakoľko uloženie ochranného dohľadu si vyžaduje
obligatórne trestný zákon.

Pri rozhodovaní o náhrade škody správne okresný súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovanému
uložiť povinnosť na náhradu škody, nakoľko poškodená V. Q. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu

škody v sume 1 917,22 Eur z titulu náhrady nákladov na pohreb svojho syna V.a Q. a tieto dokladovala
relevantnými dokladmi poukazujúcimi náklady vzniknuté v súvislosti s úmrtím a pochovaním jej syna.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.