Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100230
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
A. A. B. – Autoškola TURBO, s miestom podnikania J. Fándlyho 749/21/4, Prievidza, IČO: 40 183 505,
právne zastúpený: Acta legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Drobného 27, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101310768/2023 zo dňa 18.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101310768/2023 zo dňa
18.5.2023 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len ,,správca dane“ alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“)
rozhodnutím č. 100552121/2023 zo dňa 9.2.2023 v zmysle § 81 ods. 1 v nadväznosti na § 81
ods. 4 a ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) zriadil záložné právo

na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 75 100 eur na dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2021, k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor , okres: Prievidza, obec: Prievidza, katastrálne územie: C., na liste
vlastníctva č. XXXX, stavba – súpisné číslo: 20749, na parcele č. 5016/1, druh stavby: 9, popis stavby:
bytový dom, umiestnenie stavby: 1, právny vzťah k pozemku parcelné číslo 5016/1 pod stavbou s. č.
20749 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX a byt - súpisné číslo: 20749, vchod: 21, poschodie: 2,
číslo bytu: 4, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve:

7054/299660 vo vlastníctve daňového subjektu (žalobcu).

2. Na základe vykonanej vyhľadávacej činnosti podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane
zistil, že daňový subjekt je v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 387/2015 Z.z. o jednotnom informačnom
systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 387/2015
Z.z.“) evidovaný v registri autoškôl a školiacich stredísk, pričom jeden z predmetov jeho podnikateľskej
činnosti je prevádzkovanie autoškoly. Daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z príjmov fyzickej

osoby za rok 2021, účtovnú závierku za rok 2021, pričom z týchto podaní vyplynulo, že v roku 2021 mal
daňový subjekt tržby zo svojej podnikateľskej činnosti vo výške 42 923 eur. Vyhľadávacou činnosťou
z údajov evidovaných v jednotnom cestnom informačnom systéme v zmysle zákona č. 387/2015 Z.z.
bolo zistené, že daňový subjekt nahlásil za rok 2021 absolventov kurzov autoškoly v počte 531 osôb,ktorých účasť nebola stornovaná. Tento počet osôb je podľa typu kurzu rozdelený nasledovne: A- 13
osôb, A1 – 1 osoba, A2 – 4 osoby, AM – 7 osôb, B – 503 osôb, kombinácia skupín 3 osoby. Správca
dane taktiež zistil, že zo sumy vykázanej v príjmoch v daňovom priznaní na dani z príjmov fyzickej osoby

za rok 2021 pripadá na jednu osobu podiel len vo výške 81 eur (42 923 eur/531 osôb).

3. Na základe daného počtu osôb a odhadovaných cien kurzov v danom období boli správcom dane
odhadnuté tržby daňového subjektu za rok 2021 na sumu 358 718 eur. Správca dane týmto zistil rozdiel
v tržbách daňového subjektu vo výške 315 795 eur (358 718 eur – 42 923 eur). Za predpokladu zvýšenia

objemu tržieb daňového subjektu o 315 795 eur v roku 2021 a uplatnenia straty za roky 2019 a 2020
správca dane vyčíslil daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 vo výške 75 100 eur. Za predpokladu, že
by sa preukázalo, že straty za obdobia rokov 2019 a 2020 nie sú oprávnene vykázané a daňový subjekt
by nemal nárok na ich uplatnenie, daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 by bola vo výške 76 200 eur.

4. Správca dane zriadil záložné právo v nadväznosti na § 81 ods. 1, ods. 4 a ods. 10 Daňového poriadku

na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti z dôvodu, že správca dane nadobudol
odôvodnenú obavu, že očakávaný rozdiel dane nebude uhradený a jeho vymáhanie bude spojené
so značnými ťažkosťami. Podľa správcu dane zistené skutočnosti a správanie daňového subjektu
sú výrazným indikátorom snahy daňového subjektu neoprávnene znížiť daňovú povinnosť, nepriznať
dosiahnuté príjmy v správnej výške a vyhnúť sa splneniu daňových povinností a implikujú jednoznačnú

obavu, že daňový subjekt dorubený rozdiel dane neuhradí a bude sa snažiť vyhnúť aj nútenej úhrade
daňovej povinnosti v rámci daňovej exekúcie, čo zakladá z pohľadu správcu dane jednoznačnú obavu
z nevymožiteľnosti budúcej dane, z čoho správca dane vyvodil nutnosť zabezpečiť majetok daňového
subjektu a obmedziť možnosti daňového subjektu previesť majetok, ktorý má aktuálne vo vlastníctve na
iné osoby a týmto ohroziť vymožiteľnosť dane. Správca dane poukázal na to, že zriadením záložného

práva neobmedzuje daňový subjekt v užívaní nehnuteľnosti ako vlastníka pre jeho osobné, prípadne
podnikateľské účely.

5. Pred zriadením záložného práva správca dane zisťoval aktuálny stav majetku daňového subjektu.
Z preverovania majetkových pomerov daňového subjektu zistil, že daňový subjekt vlastní viaceré

nehnuteľnosti (údaje zistené z katastra nehnuteľností), hnuteľný majetok a to motorové vozidlá, ktoré
využíva daňový subjekt na podnikanie a má vedené účty u poskytovateľov platobných služieb. Podľa
predloženého spisu u poskytovateľov platobných služieb nemal daňový subjekt v čase vykonania
lustrácie majetku finančné prostriedky v primeranej hodnote k predpokladanej budúcej pohľadávke,
rozdielu dane. Vzhľadom na výšku predpokladaného, nevyrubeného rozdielu dane a skutočnosť,

že zistené finančné prostriedky na účte daňového subjektu vedenom u poskytovateľov platobných
služieb v čase lustrácie majetkových pomerov daňového subjektu sú vysoko likvidné a scudziteľné
a v nepomerne nízkej hodnote oproti predpokladanej vyrubenej dani, správca dane ustálil, že aj z tohto
titulu existuje odôvodnená obava, že v prípade splatnosti vyrubeného rozdielu dane správca dane
nebude môcť vzniknutý daňový nedoplatok vymôcť v plnej výške a je riziko, že jeho vymáhanie bude

spojené so značnými ťažkosťami. Na základe lustrácie majetku daňového subjektu správca dane
pristúpil k zriadeniu záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý je vo vlastníctve daňového subjektu
v BSM.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. 101310768/2023 zo dňa 18.5.2023 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na znenie ust. § 81 ods. 4, 6, 10, 11, § 63 ods. 2, 3,
5, § 81 ods. 2 a 6 Daňového poriadku. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že daňový subjekt mal v roku
2021 v ponuke viacero kurzov, a to štandardný kurz skupina B v cene 690 eur, rýchlokurz skupina B
v cene 790 eur mesačný, 890 eur 3 týždňový, doškoľovací kurz B v cene 320 eur, kondičná jazda osobný

automobil (žiak) v cene 22 eur/45 min., iný ako žiak v cene 27 eur /45 min., balík kondičných jázd (10
hodín) v cene 220 eur, A plus B v cene 1200 eur, motocykel AM v cene 340 eur, A1 v cene 490 eur, A2
vcene600eur,kondičnájazdamotocykelvcene25eur,osobnývýcvikskupinaAvcene300eur,osobný
výcvik osobný automobil plus príves v cene 300 eur. Podľa výpočtu správcu dane ide o jednotkovú cenu
kurzu 675,55 eur (358 718/531), čo je v rozmedzí cien kurzov, ktoré daňový subjekt ponúkal v roku

2021. Pri tržbách, ktoré si daňový subjekt priznal vo výške 42 923 eur pri cene štandardného kurzu 690
eur, za predpokladu, že by daňový subjekt nemal žiaden iný príjem, napr. ďalšie kurzy, kondičné jazdy,
mal by daňový subjekt v roku 2021 len cca 62 účastníkov kurzu, pri cene doškoľovacieho kurzu cca
134 účastníkov. Z vyhľadávacej činnosti správcu dane je zrejmý značný (niekoľko násobný) nepomerv počte účastníkov kurzu oproti počtu účastníkov, ktorý vyplýva z tržieb priznaných daňovým subjektom
v roku 2021.

7.Ďalejžalovanýuviedol,ževychádzajúczpredloženéhospisupredzriadenímzáložnéhoprávasprávca
dane preveroval ekonomickú situáciu, finančnú hotovosť daňového subjektu, vykonal lustráciu majetku
daňového subjektu, ktorý by mohol byť primeraný k výške pohľadávky. Na účtoch u poskytovateľov
platobných služieb daňový subjekt nemal dostatočné finančné prostriedky a podnikateľský účet ako aj
motorové vozidlá, odhliadnuc od toho, že ide prevažne o staršie vozidlá, využíva daňový subjekt na

podnikanie a sú zdrojom jeho príjmov. V prípade motorových vozidiel môže postupom času dôjsť k ich
opotrebeniu, znehodnoteniu, čo môže mať vplyv na ich hodnotu v budúcnosti. Daňový subjekt podľa
verejne dostupných údajov z katastra nehnuteľností je vlastníkom viacerých nehnuteľností pričom všetky
sú v BSM, a na nehnuteľnostiach sú zriadené záložné práva v prospech iných subjektov, alebo sú
zaťažené vecnýmbremenom. S poukazom na § 81 ods. 6 a10 Daňového poriadku mal za to, že správca
dane vybral ako predmet zálohu nehnuteľnosť vo vlastníctve daňového subjektu, ktorú vzhľadom na

zistený skutkový stav (vykonávanie podnikateľskej činnosti, druh majetku, počet zriadených záložných
práv, vecného bremena), i keď hodnota založeného majetku môže byť vyššia ako suma daňovej
pohľadávky, ktorú vyčíslil správca dane, možno považovať za primeranú na zabezpečenie daňovej
pohľadávky, v tomto prípade.

8. Okrem uvedeného mal žalovaný za to, že rozhodnutie správcu dane je vydané v súlade s § 63 ods.
3 a § 81 ods. 2 Daňového poriadku, má náležitosti v zmysle týchto ustanovení. Taktiež konštatoval,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by správca dane porušil princíp právnej istoty, princíp jednotnosti
procesného rozhodovania, zásadu daňového konania – jednotný postup správcu dane pri rozhodovaní
v skutkovo zhodnom prípade. Poznamenal, že zriadenie záložného práva je na rozhodnutí správcu dane

a závisí od konkrétneho skutkového stavu. Správca dane nie je povinný u každého daňového subjektu ,
ktorý má daňový nedoplatok, alebo u ktorého je predpokladaná daňová pohľadávka v budúcnosti zriadiť
záložné právo. V zmysle § 81 Daňového poriadku správca dane môže (nie musí) rozhodnúť o zriadení
záložného práva. Taktiež uviedol, že právna úprava nešpecifikuje konkrétne dôvody obavy, ktoré by sa
malibraťdoúvahypriposudzovaníodôvodnenejobavy.Zostranysprávcudanejepotrebnéodôvodnenú

obavu odôvodniť, čo správca dane vykonal. I keď daňový subjekt nemá u správcu dane evidované
daňové nedoplatky a bolo mu zaslané oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, vyhľadávacia činnosť
správcu dane naznačuje, že daňový subjekt sa snaží vyhnúť plneniu daňovej povinnosti v reálnej výške
a takéto konanie je možné považovať za konanie, ktoré vyvoláva aj odôvodnenú obavu, že daňová
pohľadávka ktorá vznikne v budúcnosti – zatiaľ nevyrubená daň, nebude uhradená. S prihliadnutím na

zisteniasprávcudane,ktoréindikujúnepriznanietržiebdaňovéhosubjektuatýmvyhýbaniesadaňového
subjektu plneniu daňových povinností, odvedenia dane, nedostatočný zostatok finančných prostriedkov
na bankových účtoch, možno objektívne predpokladať za odôvodnenú obavu, že v čase splatnosti
rozdielu dane, ktorý správca dane zistí napr. daňovou kontrolou, nebude tento rozdiel uhradený, bude
problematickávymožiteľnosťpohľadávky,resp.vymáhaniebudespojenésoznačnýmiťažkosťami,akby

daňový subjekt v budúcnosti začal rozpredávať svoj majetok, resp. môže dôjsť k situácii že pohľadávka
správcu dane v prípade jej neuhradenia by nebola uspokojená, napr. aj z dôvodu poradia záložného
práva správcu dane.

9. Žalovaný dal do pozornosti i skutočnosť, že Daňový poriadok v ust. § 81 neuvádza správcovi dane

zabezpečiť znalecké určenie ceny veci dotknutej záložným právom. V tomto prípade správca dane
v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva, že je predpoklad daňovej pohľadávky
v budúcnosti, dorubenia dane na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021, ktorú bude
potrebné uhradiť. Správca dane taktiež uviedol zistené skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vydanie
rozhodnutia, to znamená na základe akých skutočností a podkladov predpokladá, že daňový subjekt

si nepriznal všetky tržby, ktoré prijal v roku 2021 z podnikateľskej činnosti a je predpoklad dorubenia
dane z príjmov (informácie získané z údajov evidovaných v jednotnom cestnom informačnom systéme,
ktoré zadával sám daňový subjekt, cena kurzov v posudzovanom období, ktorú si určil sám daňový
subjekt), odôvodnil prečo výška príjmov ako aj daňovej povinnosti, ktorú si daňový subjekt priznal
nezodpovedá skutočnosti a taktiež odôvodnil z akých skutočností vyplýva odôvodnená obava, že daň

ktorá bude vyrubená, nebude uhradená (priznaný príjem nezodpovedá údajom, ktoré daňový subjekt
zaevidoval v jednotnom cestnom informačnom systéme a cene kurzov ktoré daňový subjekt poskytoval,
nedostatok finančných prostriedkov, riziko nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku v budúcnosti).
Skutočnosť, že v čase zriadenia záložného práva nebola u daňového subjektu napr. začatá daňovákontrola, daňový subjekt sa nezbavoval majetku, neukončoval svoju činnosť, nemal nedoplatky, bol
mu vydaný index daňovej spoľahlivosti, nepreukazuje v posudzovanom prípade nezákonnosť postupu
správcu dane, ktorý je v súlade s § 81 ods. 1, 4, 6, 10 a 11 Daňového poriadku.

10. Žalovaný uviedol, že čo sa týka nahliadnutia do spisu u správcu dane, po tom, ako bolo daňovému
subjektu doručené rozhodnutie o zriadení záložného práva, táto skutočnosť nepreukazuje nezákonnosť
postupu správcu dane pred zriadením záložného práva, ako ani samotného vydania jeho rozhodnutia.
Je však tiež zrejmé (aj z obsahu preskúmavaného rozhodnutia), že správca dane vychádzal z dôkazov,

ktoré sú daňovému subjektu známe z jeho činnosti, a o ktorých má vedomosť. V prípade indexu
daňovej spoľahlivosti a ,,benefitov“ na ktoré poukazoval daňový subjekt poznamenal, že tento index bol
daňovému subjektu určený oznámením zo dňa 16.5.2022, .t.j. skôr ako správca dane zistil skutočnosti,
ktoré indikujú vznik daňovej pohľadávky v budúcnosti a daňový subjekt vybral z ,,benefitov“, ktoré sú
zverejnené na stránke finančnej správy len časť. Poukázal aj na to, že jedným z benefitov je aj zriadenie
záložného práva, avšak u daňového subjektu správca dane doposiaľ nezačal ani nevedie daňové

exekučné konanie. Je preto nedôvodná námietka daňového subjektu, že správca dane neprihliadol
na ,,benefity“, ktoré má poskytovať spoľahlivému daňovému subjektu. Záverom konštatoval, že správca
dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3, § 24 ods. 2 a 4, § 81 Daňového poriadku a má náležitostí podľa
§ 81 ods. 2 a § 63 Daňového poriadku.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu,
ktorou sa domáhal zrušenia tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu
dane. Žalobca primárne uviedol, že rozhodnutie správcu dane považuje za zmätočné, nepreskúmateľné,
arbitrárne a teda nezákonné, založené na ad absurdum formalistickom výklade právnych noriem.
Poukázal aj na to, že od začatia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti uhrádzal vždy riadne a včas

všetky svoje záväzky voči orgánom verejnej správy ako aj voči súkromnému sektoru. Do pozornosti
dal, že identický správca dane označil svojim oznámením zo dňa 16.5.2022 žalobcu za spoľahlivý
daňový subjekt a toto oznámenie o určení indexu daňovej spoľahlivosti nebolo doposiaľ zmenené. Voči
žalobcovi neboli od začatia podnikateľskej činnosti navyše vedené žiadne exekučné konania, nebol
nariadený výkon rozhodnutia, neboli vedené súdne konania, nakoľko si svoje záväzky plní riadne a včas.

Pokiaľ správca dane uvádzal vo svojom rozhodnutí údaje pochádzajúce z vykonanej vyhľadávacej
činnosti, resp. z jednotného cestného informačného systému, týkajúce sa počtu absolventov kurzov
autoškoly, tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde, nakoľko administratívny spis žalobcu, ktorý
vedie správca dane neobsahoval žiadne zo správcom dane zmienených procesných úkonov a teda
nie je zrejmé, z čoho tieto skutočnosti čerpal a preukázal ich odôvodnenosť. Tieto skutočnosti

neboli podložené žiadnym listinným dôkazom a neboli vedené ako podklad rozhodnutia správneho
orgánu. Tieto skutočnosti vyplývajú z elektronického spisu daňového subjektu ako aj zo zápisníc
o ústnom pojednávaní, kde žalobca žiadal od správcu dane všetky dokumenty nachádzajúce sa
v administratívnom spise. Okrem uvedeného žalobca namietal i správcom dane uvádzaný počet
absolventov kurzu, nakoľko aj s poukazom na mimoriadne opatrenia spojené s pandémiou Covid v roku

2021 nebolo v jeho možnostiach a prevádzkových kapacitách, aby 531 účastníkov v priebehu jedného
roka absolvovalo výcvik. Uvedenou skutočnosťou sa žalovaný nezaoberal.

12. Obdobne žalobca vytýkal žalovanému i argumentáciu viažucu sa k zisteniu počtu absolventov
kurzu, odhadovaným tržbám za rok 2021, na základe ktorých žalobcovi vyčíslil daň z príjmov fyzickej

osoby za rok 2021 vo výške 75 100 eur. Považuje ju za nelogickú nezakladajúcu sa na skutočnostiach
a podkladoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Správcovi dane absentujú všetky potrebné
doklady a podklady k vydaniu zákonného rozhodnutia a výpočet, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí
sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach. Správca dane ako aj žalovaný len ,,odhadli“ tržby žalobcu
bez pripočítania skutočne vynaložených nákladov na dosiahnutie tržieb žalobcu. Žalobca vo svojom

odvolaní dostatočne jasným spôsobom uviedol argumentáciu zakladajúcu sa na listinných dôkazoch,
ktorá v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného. Žalobca mal za to, že správca dane ani žalovaný
nemajú právomoc ,,odhadovať“ cenu alebo predbežné tržby žalobcu.

13. Ďalej namietal, že aj keď právna úprava podrobne nešpecifikuje skutočnosti, ktoré sa majú brať

do úvahy pri posudzovaní dôvodnej obavy výlučne skutočnosť, ktorú využíva správca dane a žalovaný
ato,,vysokásumadobrubu“alebo,,dorubenádaňnebudeuhradená“nevyplývazožiadnychskutočností
alebo dôvodných obáv, ktoré by mohol správca dane alebo žalovaný nadobudnúť zo správania žalobcu
alebo vykonávaných úkonov od roku 2003 a teda od začatia vykonávania podnikania. Taktiež zdôraznil,že správca dane môže uložiť predbežné opatrenie len v nevyhnutne potrebnom rozsahu z dôvodu jeho
primeranosti. Vzhľadom na to, že rozhodnutím dochádza k zásahu do subjektívnych práv adresáta tohto
rozhodnutia je nutné, aby každé takéto rozhodnutie bolo súladné s ústavnou zásadou proporcionality.

Aj preto zákonné znenie tohto inštitútu zakotvuje, že predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len
v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Žalobca zastáva názor, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva žiadne jeho konkrétne konanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o odôvodnenej obave
z nesplnenia si daňovej povinnosti, resp. o tom, že by mohli v budúcnosti vzniknúť ťažkosti pri vymáhaní
dane. Tieto skutočnosti musí správca dane odôvodniť dostatočným spôsobom nie povrchným spôsobom

ako uviedol v rozhodnutí (budúca pohľadávka je vysoká, subjekt vlastní staré autá – pričom sám nevedel
ich počet, zostatky na účte sú nízke a iné). Zdôraznil, že odôvodnená obava musí byť reálna a musí byť
preukázaná,resp.aspoňosvedčená.VtejtosúvislostidaldopozornostiajrozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR sp.zn.10Sžfk/50/2019 zo dňa 13.4.2021. Správca dane tiež konal v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku, keď nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na to, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

14. Žalobca namietal i závery žalovaného týkajúce sa predpokladu vzniku budúcej pohľadávky žalobcu.
Mal za to, že správca dane ani žalovaný okrem jednej skutočnosti, a to výšky predpokladanej
pohľadávky, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti nadobudol predpoklad, že daň nebude dorubená výlučne
na základe výšky budúcej daňovej pohľadávky, ktorý s vysokým predpokladom blížiacim sa k istote

ani nevznikne. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach predom judikujú výsledok daňovej
kontrolybezakýchkoľvekpodkladov,účtovnýchdokumentovaleboinýchrelevantnýchskutočnostívnimi
tvrdenej výške približne 72 000 eur. Mal za to, že žalovaný sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa
nedostatkov v administratívnom spise a to chýbajúcich dokladov vysporiadal povrchne.

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii uvedenej už v žalobou napadnutom
rozhodnutí s tým, že nie je dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia o zriadení záložného práva,
keď správca dane dostatočne zistil skutkový stav z dôvodu odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň
nebude uhradená. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného pritom obsahuje všetky skutočnosti, ktoré
sú rozhodné pre posúdenie veci, sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Žiadal preto žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť.

16. Žalobca v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného v zásade zrekapituloval argumenty
tvoriace obsah žalobných dôvodov. Mal za to, že závery obsiahnuté tak v napadnutom rozhodnutí
žalovaného ako i jeho vyjadrení k žalobe sú nesprávne, resp. nezákonné s tým, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

17.SprávnysúdvBanskejBystrici (ďalejlen,,správnysúd”)preskúmalnazákladežalobyvrežime§177
a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.”) zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd
rozhodol vo veci s nariadením pojednávania dňa 16.1.2025 podľa § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p.

18. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101310768/2023 zo dňa 18.5.2023,

ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100552121/2023 zo dňa 9.2.2023, ktorým
v zmysle § 81 ods. 1 v nadväznosti na § 81 ods. 4 a ods. 10 Daňového poriadku zriadil záložné právo na
zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 75 100 eur na dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2021, k nehnuteľnostiam (špecifikovaným už vyššie) vo vlastníctve daňového
subjektu (žalobcu).

19. Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane
rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka
alebokpohľadávkedaňovéhodlžníka.Záložnéprávosprávcudanevznikávykonateľnosťourozhodnutia
o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového

nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne
v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí
od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným
pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právok pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o
zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí
daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka,

rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového
dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový
dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik
pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá

odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle
na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému
registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa
poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

20.Podľa§81ods.2Daňovéhoporiadku,rozhodnutiepodľaodseku1musíobsahovaťokremnáležitostí

podľa § 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, označenie daňového
nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe
evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho
súhlasu správcu dane.

21. Podľa § 81 ods. 4 Daňového poriadku, záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na
zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná
alebo nevyrubená daň nebude uhradená.

22. Podľa § 81 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva

podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné
právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní
predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca
dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.

23. Podľa § 81 ods. 10 Daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako
vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v
budúcnosti, a iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.

24. Podľa § 81 ods. 11 Daňového poriadku, ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov
o záložnom práve sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

26. Vychádzajúc zo žalobných dôvodov správny súd zistil, že žalobca primárne namietal nezákonnosť
vo veci vydaných rozhodnutí o zriadení záložného práva s poukazom na to, že finančné orgány svoje

závery/argumentáciu postavili na nesprávnych/nepravdivých zisteniach, či takých skutočnostiach, ktoré
napokon ani neboli doložené v administratívnom spise, resp. že sa s námietkou žalobcu týkajúcou
sa neúplnosti administratívneho spisu žalovaný ani nevysporiadal. Konkrétne žalobca poukázal na
argumentáciusprávcudane,ktorásamalaopieraťoúdajeevidovanévjednotnominformačnomsystéme
cestnej dopravy v zmysle zákona č. 387/2015 Z.z., ktoré správca dane použil pri vyčíslení dane z príjmov

fyzickej osoby – žalobcu za rok 2021 vo výške 75 100 eur, keď porovnajúc výšku priznaných príjmov za
rok 2021 v sume 42 923 eur a počtom absolventov kurzu autoškoly s prihliadnutím na ceny žalobcom
ponúkaných kurzov v roku 2021 ustálil, že ide o evidentný nepomer v počte účastníkov kurzu oproti
počtu účastníkov kurzu, ktorý vyplýva z tržieb priznaných žalobcom v roku 2021. Správny súd uvedenú
námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že pôvod/zdroj zmienených

údajov tak správca dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach špecifikovali, keď odvolávajúc sa
na vykonanie tzv. vyhľadávacej činnosti v zmysle § 36 ods. 1 Daňového poriadku uviedli, že ide
o informácie evidované v Jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy, pričom v tomto smere
rozpísali i jednotlivé typy kurzov a počet žalobcom nahlásených osôb.27. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že jeho súčasťou sú aj zoznamy účastníkov/
absolventov kurzu autoškoly za rok 2021 a to aj s uvedením typu kurzu a dátumu jeho začiatku. V týchto

zoznamoch sa uvádza, v akom počte a aký typ kurzu konkrétni absolventi kurz autoškoly v r. 2021
ukončili.Najednejstranejepotrebnésúhlasiťstým,žeuvedenéúdajekorešpondujúsúdajmi/zisteniami,
ktoré finančné orgány popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, keď porovnávajúc príjmy žalobcu
v roku 2021 s ohľadom na ním uvádzané ceny kurzov a počet absolventov, ktorých mal zaevidovať
do Jednotného informačného systému cestnej dopravy dospeli k záveru, že ním deklarované príjmy

pravdepodobne nezodpovedajú jeho skutočným príjmov. Na strane druhej však správny súd uvádza,
že z obsahu administratívneho spisu nemožno spoľahlivo zistiť pôvod zmienených údajov a teda
ani verifikovať, či ide o údaje práve zo zdroja, na ktorý odkazuje tak správca dane ako i žalovaný.
Správny súd pritom stotožňujúc sa s tvrdením žalobcu uvádza, že pokiaľ sa týka údajov evidovaných
v Jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy, nejde v zmysle zákona č. 387/2015 Z.z. o verejne
dostupné informácie a pre prístup k ním sa vyžaduje prihlásenie autorizovaným subjektom. Ani správny

súd tak nemohol v tomto smere náležite overiť, či ide skutočne o údaje, na ktoré sa tak správca
dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvolávajú. Išlo pritom o údaje, na ktorých finančné
orgány postavili nielen svoje závery viažuce sa k vyčísleniu daňovej pohľadávky, ktorá vznikne žalobcovi
v budúcnosti, ale opreli o ne i argumentáciu týkajúcu sa požiadavky zakotvenej v ust. 81 ods. 4
Daňového poriadku, t.j. existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude

uhradená. Správny súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že administratívny spis nebol
riadne žurnalizovaný, teda netvoril ho zväzok listín, ktorý by umožňoval preveriť časovú postupnosť pri
jeho tvorbe. Nie je teda ani zrejmé, kedy boli jednotlivé listiny tvoriace jeho obsah (lustrácie majetku
žalobcu, výpisy z bankových účtov a ďalšie), predovšetkým zmienené zoznamy absolventov kurzu
autoškoly založené (ak malo ísť o údaje z Jednotného informačného systému cestnej dopravy) doň.

Je teda otázne nielen to, či išlo o údaje z Jednotného informačného systému cestnej dopravy, ale
i tom, či ich správca dane mal k dispozícii v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva.
Správny súd taktiež poznamenáva, že i žalovaný ako odvolací orgán je oprávnený v zmysle 74 ods. 3
Daňového poriadku vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné,
no zároveň je povinný pred vydaním svojho rozhodnutia účastníka konania s týmito dôkazmi oboznámiť.

Z obsahu spisu však tieto skutočnosti nevyplývajú. Z obsahu administratívneho spisu, súčasťou ktorého
je aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.2.2023 je zrejmé, že žalobca sa vyslovene domáhal
sprístupnenia dokumentov tvoriacich jeho obsah (teda aj údajov z Jednotného informačného systému
cestnej dopravy), ktoré mu ale neboli poskytnuté s odvolaním sa na to, že ide o skutočnosti jemu známe.
Uvedené žalobca namietal i v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, no žalovaný na túto námietku

dostatočným spôsobom nereflektoval. Správny súd poznamenáva, že pokiaľ sa finančné orgány vo
svojichrozhodnutiachodvolávalinatietoúdaje,akopodkladprevydanierozhodnutia,bolopotrebnézich
obsahom žalobcu oboznámiť, resp. (v odôvodnení rozhodnutia) náležite ozrejmiť, z akých dôvodov tak
nie je možné postupovať. Zdôvodnenie, že išlo o informácie žalobcovi známe správny súd nepovažoval
za dostačujúce o to viac, ak žalobca rozporoval práve správnosť údajov, ktoré mali tvoriť obsah podkladu

pre vydanie rozhodnutia, a na ktorých postavil správca dane a žalovaný svoje závery o výške daňovej
pohľadávky a napokon i o naplnení požiadavky v zmysle ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku. Správny
súd ďalej uvádza, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal nesprávnosť jeho
postupu v súvislosti s určením výšky daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti nielen s ohľadom
na ním tvrdenú nesprávnosť údajov (informácie z Jednotného informačného systému cestnej dopravy),

na ktoré sa odvolával správca dane, ale argumentoval i nemožnosťou realizácie výcviku v správcom
dane ustálenom rozsahu a to s poukazom na covid pandémiu. Na uvedenú námietku žalobcu uplatnenú
v odvolacom konaní pritom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nereagoval. Žalovaný obdobne
nereagoval ani na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že správca dane zaradil všetkých 531
účastníkov kurzu do jednej skupiny, pričom žiadnym spôsobom nezohľadnil cenotvorbu pre jednotlivé

typy kurzov.

28. Okrem uvedeného žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadne
jeho konanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o odôvodnenej obave z nesplnenia si daňovej
povinnosti. Zároveň žalovanému vytýkal, že aj keď právna úprava podrobne nešpecifikuje skutočnosti,

ktoré sa majú brať do úvahy pri posudzovaní tejto obavy výlučne skutočnosť, ktorý využil správca dane
a žalovaný a to ,,vysoká suma dorubu“ alebo ,,dorubená daň nebude uhradená“ nevyplýva zo žiadnych
skutočností, alebo dôvodných obáv, ktoré by mohli správca dane a žalovaný nadobudnúť zo správania
žalobcu, alebo od vykonávaných úkonov od r. 2003 a teda od začatia výkonu jeho podnikateľskejčinnosti. Správny súd v tejto spojitosti predovšetkým uvádza, že pokiaľ sa týka požiadavky zakotvenej
v ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená
daň nebude uhradená, táto obava v zásade nemusí byť absolútne preukázaná, keď v podstate ide

o osvedčenie na základe indícií zakladajúcich podozrenie, ktoré sa v budúcnosti môžu ale i nemusia
naplniť. Vydaniu rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva nepredchádza ani vykonávanie
dokazovania a následne hodnotenie dôkazov až v takom rozsahu, ako je to napr. v prípade vyrubenia
dane alebo uloženia pokuty, kde skutkový stav je nutné preukázať v konečnej objektívnej rovine. Z
uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné pre vydanie

takéhoto rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich
má osvedčiť dôvodnú obavu správcu dane. Rozhodnutie o zriadení záložného práva však musí mať
všetky predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosti, ktorých sa záložné právo
týka, musia byť osvedčené v takej miere, aby použitie inštitútu záložného práva odôvodňovali, teda,
ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. V danej veci mali
spočívať dôvody, v ktorých finančné orgány vzhliadli obavu, že daň ktorá bude žalobcovi vyrubená

nebude uhradená v tom, že identifikovali skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca v roku 2021
dosiahol (vzhľadom na zistenia finančných orgánov popísané v ich rozhodnutiach) zjavne vyššie príjmy,
ako ich deklaroval v daňovom priznaní, resp. indikujú možné vyhýbanie sa plneniu daňových povinností.
Dôvodnosť tejto obavy pritom vychádzala z toho, že priznaný príjem žalobcu nezodpovedal správcom
dane preverovaným údajom a na bankových účtoch žalobcu bol nedostatok finančných prostriedkov.

Z uvedeného však podľa názoru správneho súdu nie je úplne zrejmé, aké konkrétne konanie,
resp. kroky žalobcu relevantne zakladajú obavu finančných orgánov, že daňová pohľadávka, ktorá
vznikne v budúcnosti nebude uhradená. Samotné zistenie skutočností smerujúcich k tomu, že príjmy
žalobcu neboli priznané v správnej výške síce nasvedčuje vzniku daňovej pohľadávky, no dostatočne
neodôvodňuje záver o tom, že daňová pohľadávka nebude uhradená. Pokiaľ správca dane ako aj

žalovaný spájali relevantnosť tejto obavy s predpokladaným vyhýbaním sa plneniu daňových povinností
(či dokonca podvodného konania ako sa uvádza na str. 16 predkladacej správy k odvolaniu) žalobcom,
toto nebolo podložené a ani odôvodnené žiadnym jeho konkrétnym konaním. Identifikovaný nepomer
medzi príjmami priznanými žalobcom a ich výškou určenou správcom dane, či zostatky na účtoch
vedených u poskytovateľov bankových služieb tak správny súd v kontexte odôvodnenia požiadavky

zakotvenej v ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku nepovažoval za uspokojivé.

29. Žalobca taktiež namietal, že rozhodnutie o zriadení záložného práva bolo vydané v rozpore so
zásadou proporcionality, nakoľko nebolo uložené v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Správny súd v tejto
spojitosti poukazuje na to, že správca dane preveroval majetkové pomery žalobcu a to tak vo vzťahu

k hnuteľným veciam (motorové vozidlá, motocykle), ale aj k nehnuteľnostiam, vrátane účtov žalobcu
vedených v peňažných ústavoch. Správca dane pristúpil k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnosti
žalobcu, ktorý uprednostnil pred ďalším majetkom, potenciálne možným zabezpečiť daňovú pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikne v budúcnosti a to už pokiaľ sa týka zmienených hnuteľných veci – predovšetkým
motorové vozidlá, či peňažných prostriedky na bankových účtoch. V tomto smere vychádzali finančné

orgány z toho, že v prípade hnuteľných vecí – motorové vozidla ide o veci slúžiace na podnikanie
žalobcu, t.j. sú zdrojom jeho príjmov (pričom zohľadnili aj fakt, že ak by aj ich hodnota zodpovedala
výške zabezpečovanej daňovej pohľadávky s odstupom času by ako predmet záložného práva strácali
na hodnote, resp. dochádzalo k ich znehodnoteniu) a pokiaľ sa týka peňažných prostriedkov na účtoch
u poskytovateľov platobných služieb tieto boli nepostačujúce na zabezpečenie daňovej pohľadávky.

Správny súd musel konštatovať, že tak správca dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach síce
čiastočne uviedli, z akého dôvodu preferovali zabezpečenie daňovej pohľadávky zriadením záložného
práva k nehnuteľnostiam, no pokiaľ sa týka hnuteľných veci (predovšetkým motorové vozidlá vo
vlastníctve žalobcu) sa však už bližšie nezaoberali ani ich hodnotou vo vzťahu k výške zistenej daňovej
pohľadávky. Žalobca v tomto smere v odvolaní produkoval i konkrétne tvrdenia o súhrnnej hodnote

motorových vozidiel (spolu vo výške 100 000 eur), ktorá mala značne prevyšovať výšku zistenej daňovej
pohľadávky, no žalovaný na uvedené nereagoval. V rozhodnutiach finančných orgánov tak napokon
nebola náležite vyhodnotená ani otázka primeranosti použitia inštitútu zriadenia záložného práva, ktorá
požiadavkavyplývazust.§81ods.6Daňovéhoporiadku,keďsprávcadaneakoižalovaný(ajsohľadom
naargumentyžalobcu)dostatočnenekonkretizovali,nazákladeakýchúvahdospelikzáveru,žehodnota

predmetu záložného práva bola primeraná správcom dane zistenej výške daňovej pohľadávky.

30. Záverom ešte správny súd dodáva, že pokiaľ sa týka určeného indexu daňovej spoľahlivosti, či
skutočnosti riadneho plnenia záväzkov, tieto okolnosti sami o sebe nezakladajú takú prekážku, ktoráby bránila správcovi dane zriadiť za účelom zabezpečenia daňovej pohľadávky záložné právo, ak sú
splnené podmienky v zmysle § 81 a nasl. Daňového poriadku. Napokon v prípade indexu daňovej
spoľahlivosti, tento index bol žalobcovi určený oznámením zo dňa 16.5.2022, t.j. skôr ako boli správcom

dane zistené skutočnosti, ktoré mali indikovať vznik daňovej pohľadávky v budúcnosti.

31. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného preto
pristúpil k jeho zrušeniu a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm.
d) S.s.p. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym

názorom t.j. vytýkané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odstrániť a vo veci znova rozhodnúť.
Správny súd zrušil v danom prípade len rozhodnutie žalovaného, hoci žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a to z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán môže
v prípade vydania nového rozhodnutia odstrániť všetky nedostatky rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa tak, aby bolo možné považovať jeho rozhodnutie za zákonné, prípadne môže žalovaný
sám zrušiť vydané prvostupňové rozhodnutie.

32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p.. V správnom súdnictve má právo
na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca
bol v konaní o správnej žalobe úspešný v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto mu správny súd
s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v

konaní v celom rozsahu voči žalovanému, ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).