Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200519
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123200519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D.
XXX/XX, E., 2/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX/XX, E., oboch zastúpených advokátom JUDr.
Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovaným: 1/ DUPOS dražobná, spol. s r.o.,
Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, 2/ DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova
17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, obom zastúpeným advokátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o.,
Šoltésovej 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, 3/ G. H. I., nar. XX. XX. XXXX,
J. K. L. XXXX/X, M., o určenie neplatnosti dražby, v konaní o odvolaní žalobkýň v 1. a 2. rade zo dňa 14.

05. 2024 proti I. a II. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/5/2023 - 223 zo dňa 18. marca
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkýň
(I. výrok), žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením (II.
výrok) a žalovanému v 3. rade proti žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal
(III. výrok).

2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej aj
zákon č. 527/2002 Z. z.), ust. § 12 ods. 4, § 17 ods. 3, 5 písm. a/, § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002
Z. z. v znení účinnom v čase realizácie dražby. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalovaným
v 1., 2. a 3. rade odôvodnil citáciou ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

3. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne v 1. a 2. rade (ďalej
aj žalobkyne) sa žalobou podanou dňa 18. 01. 2023 domáhali určenia neplatnosti dražby, ktorá sa
konala dňa 10. 01. 2023 v Penzióne Artin, čo odôvodnili tým, že N. O. F. ako dlžník uzavrel dňa 16.
08. 2012 s právnym predchodcom žalovaného v 2. rade ako veriteľom zmluvu o OTP refinanc úverepod č. 061/3001/12SU. Pre účely zabezpečenia svojej pohľadávky poskytnutej N. O. F. na základe
úverovej zmluvy vo výške istiny 139.600,- eur si veriteľ a zároveň vyhotoviteľ formulárovej zmluvy zvolil
záložné právo, ktoré bolo zriadené k nehnuteľnostiam vo vlastníctve N. O. F. a tiež vo vlastníctve

tretej osoby. V prípade uzavretia úverovej ako aj záložnej zmluvy vystupoval N. O. F. ako kontrahent
v pozícii spotrebiteľa, pričom obsah formulárovej záložnej zmluvy, ani spôsob realizácie záložného
práva zo strany žalovaného ako vyhotoviteľa zmluvy nemohol N. O. F. žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Žalobkyne sú súčasnými podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností tvoriacich záloh. Dňa 10. 01.
2023 sa konala dražba ich nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne územie P. ako

parcela registra C KN č. XXXX - záhrada vo výmere 541 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 105 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 54 m2,
parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2, stavba súp. č. XXX postavená
na parcele č. XXXX/X - rodinný dom, stavba bez súp. č. postavená na parcele č. XXXX/X - iná budova.
V súčasnosti je na LV č. XXX pre katastrálne územie E. evidovaná plomba. V notárskom centrálnom
registri dražieb aj v Obchodnom vestníku bola zverejnená informácia o tom, že sa dražba bude konať

– sp. zn. NCRdr:2482/2022 resp. 2482/2022 a že ich nehnuteľnosti boli vydražené. Dňa 12. 12. 2022
bol do poštovej schránky žalobkýň vložený žltý lístok, resp. viaceré oznámenia o uložení zásielky, v
zmysle ktorých bola na pošte odložená zásielka (zásielky) adresovaná zo strany žalovaného, ale túto
si žalobkyne zo závažných dôvodov na ich strane nemohli prevziať. Rovnako tak si v schránke našli
vhodené poštové obálky s oznámením o vykonaní dražby, pričom nevedeli uviesť, kedy im tam boli

doručené. Navrhovateľ dražby - veriteľ zaslal žalobkyniam e-mailom zo dňa 29. 12. 2022 oznámenie,
v zmysle ktorého sa dražba má konať z dôvodu existencie pohľadávky vo výške takmer 290.000,- eur.
Došlo tak k významnému porušeniu viacerých ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., medzi ktoré patrí
tiež nedoručovanie písomností týkajúcich sa dražby (napr. oznámenie o dražbe, znalecký posudok)
do vlastných rúk, resp. v lehotách stanovených týmto zákonom ako to vyžaduje ust. § 10, resp. §

17. Rovnako tak veriteľ podnikol všetky kroky k vykonaniu dražby na základe ním deklarovanej výšky
dlžnej sumy (pohľadávky) 289.371,88 eur, ktorá nijako nezodpovedá výsledku ešte stále prebiehajúceho
súdneho konania (pod sp. zn. 14C/730/2015 pred Okresným súdom Nitra) a značne prekračuje súdom
stanovenú výšku dlžnej sumy. Napriek nariadenému predbežnému opatreniu (Okresným súdom Nitra č.
k. 4C/730/2015-122) veriteľ postupoval v rozpore s povinnosťou tam stanovenou, a to zdržať sa výkonu

záložného práva. Je možné tiež uvažovať o vzájomnej prepojenosti subjektu navrhovateľa dražby a
dražobníka (napr. v personálnej rovine), čím sa do popredia dostáva otázka nezávislosti dražobníka,
ktorá býva súdmi v obdobných právnych veciach rovnako posudzovaná ako jedna z podmienok,
ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti priebehu dobrovoľnej dražby. Okrem totožného sídla
navrhovateľa dražby a dražobníka je ďalším významným dôkazom o ich prepojení aj to, že osoba K. Q.

bola v minulosti spoločníkom a konateľom dražobníka, spoločník navrhovateľa dražby DUPOS INVEST,
a.s. bol v minulosti spoločníkom dražobníka, okrem toho v uvedených spoločnostiach vystupujú (alebo
vystupovali) viaceré totožné osoby (N. C. atď.), čo zjavne preukazuje významnú osobnú previazanosť
týchto subjektov.

4.Žalovanýv3.radekžalobeuviedol,žedňa10.01.2023sazúčastnildobrovoľnejdražbynehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX, v rámci ktorej dobromyseľne vydražil predmetné nehnuteľnosti, pričom
dražba bola osvedčená notárskou zápisnicou o priebehu dobrovoľnej dražby N 923/2022, NCRIs
438/2023. Predmetné nehnuteľnosti mu neboli zo strany pôvodných majiteľov sprístupnené.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej aj ako žalovaní) v rámci spoločného vyjadrenia k žalobe popreli tvrdenie
žalobkýň o údajne dohodnutom spôsobe výkonu záložného práva. Žalovaný v 2. rade vykonal záložné
právo spôsobom súladným so zákonom i so záložnou zmluvou, navyše otázka neplatnosti záložnej
zmluvy bola ako prejudiciálna otázka riešená v rámci konania vedeného pod sp. zn. 14C/730/2015.
Žalovaní popreli tvrdenie žalobkýň, že tieto sú podielovými spoluvlastníkmi predmetu dražby, pretože

s účinkami k momentu udelenia príklepu licitátora na dražbe (10. 01. 2023) v prospech vydražiteľa je
vlastníkom predmetu dražby práve vydražiteľ, t. j. žalovaný v 3. rade. Podľa ich názoru tento spor nie
je sporom spotrebiteľským. Žalobkyne neuviedli, aké závažné skutočnosti im bránili prevziať zásielky
doručované im zo strany dražobníka. Znalecký posudok bol žalobkyniam v súlade s ust. § 10 zákona č.
527/2002 Z. z. doručený dňa 21. 10. 2022, z čoho vyplýva, že dražobník si svoju zasielaciu povinnosť

v zmysle ust. § 12 ods. 4 uvedeného zákona musel splniť ešte skôr (zásielky obsahujúce znalecký
posudokboližalobkyniamprvýkrátdoručovanédňa05.10.2022).Zasielaciupovinnosťsitedadražobník
musel splniť minimálne ku dňu 04. 10. 2022. Od 04. 10. 2022 do 10. 01. 2023 uplynulo obdobie 99 dní
a ust. § 12 ods. 4 ako aj ust. § 10 zákona č. 527/2002 Z. z. boli zo strany dražobníka nepochybnedodržané a k porušeniu zákona z jeho strany neprišlo. Dražobník zaslal žalobkyniam oznámenie o
dražbe v zákonom stanovenej lehote (ust. § 17 ods. 3 v spojení s § ust. 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.
z.) ako úradnú zásielku dňa 07. 12. 2022 (teda v lehote 35 dní pred začatím dražby). K porušeniu zákona

č.527/2002Z.z.anivtomtosmereneprišlo.Oznámenieodražbeboložalobkyniamajdoručenévsúlade
s ust. § 10 tohto zákona, pričom sa tak stalo fikciou doručenia podľa ust. § 111 ods. 3 CSP ku dňu 03.
01. 2023, nakoľko zásielky sa vrátili dražobníkovi ako neprevzaté v odbernej lehote. Zákonodarca viaže
na dodržanie lehoty výlučne zaslanie zásielky a nie doručenie zásielky. Skutočnosť, že si žalobkyne
neboli prevziať zásielky na pošte (a tým si zmarili právo oboznámiť sa s obsahom doručovanej zásielky)

je výlučne ich zodpovednosťou a nie zodpovednosťou dražobníka. Navrhovateľ dražby výťažkom z
dražby neuspokojil svoju pohľadávku v celom rozsahu, nakoľko výťažok z dražby bol už na prvý pohľad
nižší, ako judikovaná a v čase vykonania dražby existujúca pohľadávka. Ak by aj výška pohľadávky
a jej príslušenstva bola zo strany veriteľa vypočítaná na účely dražby nesprávne (vo väčšej výške),
na platnosť dražby táto okolnosť nemá žiaden vplyv, pretože výška ceny dosiahnutej vydražením je
v hladine, zodpovedajúcej takej časti pohľadávky žalovaného v 2. rade, o ktorej v súčasnosti medzi

žalobkyňami, žalovaným v 2. rade a dlžníkom (N. O. F.) nemôže byť sporu. Žalobkyne preto prípadným,
nimi v žalobe tvrdeným, nesprávnym výpočtom výšky pohľadávky nemohli byť dotknuté na svojich
právach. Žalovaní k tvrdeniu žalobkýň ohľadne údajnej existencii predbežného opatrenia uviedli, že v
čase konania dražby (10. 01. 2023) účinky predbežného opatrenia už nepôsobili (neboli dané), pretože
predbežné opatrenie v čase pred konaním dražby zaniklo, a preto nemohli existovať ani jeho účinky. Do

súčasnosti nie je právoplatne rozhodnuté o výške náhrady trov konania, čo nemá vplyv na vec samu
(na konanie o nej). Práve v súvislosti s vecou samou bolo nariadené predbežné opatrenie. A preto
účinky (existenciu a neexistenciu) neodkladného opatrenia, je potrebné vnímať výlučne v súvislosti s
právoplatným ukončením veci samej (konaním o nej).

6. Na prejednanie veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie,
výsledky ktorého podrobne uviedol v 8. až 22. bode jeho rozsudku, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

6.1 Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti

a z ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva
nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov
určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne
vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých,
ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Ak niektorá z osôb označená za účastníka konania

o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo
žalovaných.

6.2 Žalobkyne žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorá sa konala dňa 10. 01. 2023 je neplatná.
Za strany súdneho sporu označili všetkých účastníkov dražby v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona č.

527/2002 Z. z, ktorí tvoria nútené spoločenstvo a žalobu podali v 3 mesačnej prekluzívnej lehote. Žalobu
o určenie neplatnosti dražby možno kategorizovať ako žalobu podľa ust. § 137 písm. d/ CSP, pri ktorej
sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, ktorá podmienka
bola takisto splnená (nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení). Po
zistení, že žalobkyne označili úplný okruh strán sporu, že žaloba bola podaná včas. t. j. v trojmesačnej

lehote a že je v zmysle ust.137 písm. d/ CSP prípustná, bolo povinnosťou súdu zaoberať sa meritom
prejednávanej veci.

6.3 Dôvodom neplatnosti dražby je aj porušenie zákona č. 527/2002 Z. z., pričom zákon výslovne
neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o

neplatnosť dražby. Preto je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu, že porušenie ktoréhokoľvek
zákonného ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby (s výnimkou prípadov uvedených v ust.
§ 21 ods. 6 vyššie označeného zákona). Pre rozhodnutie o neplatnosti dražby nepostačí samotné
porušenie niektorého ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorého následky sa negatívne
prejavili vo sfére subjektívnych práv osoby namietajúcej porušenie. Musí existovať príčinná súvislosť

medzi porušením niektorého z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a vznikom ujmy na právach
žalujúcej osoby. Úlohou súdu v konaní vo veci samej bolo posúdiť, či tvrdené porušenie zákona zasiahlo
nepriaznivo do práv žalobkýň a tak spôsobilo neplatnosť dražby. Zároveň platí, že obidva predpoklady(kvalifikované porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a porušenie práv žalobkýň) musia byť
splnené súčasne.

6.4. Uvedený zákon rozlišuje dve rozdielne situácie zakladajúce a odôvodňujúce možnosť požiadať
všeobecný súd o preskúmanie už vykonanej dražby podaním žaloby. V prvom prípade stačí, ak dotknutá
osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, na podklade ktorej bola dražba vykonaná. V druhom
prípade musí tvrdiť a zároveň aj preukázať, že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. V
oboch prípadoch však kumulatívne platí, že žalobu môže podať iba osoba (fyzická osoba, právnická

osoba i štát), ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach.

6.5 Žalobkyne namietali zmluvné dojednania v záložnej zmluve (predovšetkým článok V. ods. 1 záložnej
zmluvy), a preto sa súd zameral na skúmanie platnosti tohto zmluvného dojednania. Zistil, že platnosť
záložnej zmluvy bola už predmetom prieskumu v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
14C/730/2015 (konkrétne článok V bod 1 písm. a/, b/, článok V bod 1 - posledný odsek, bod 3 záložnej

zmluvy), pričom súd žalobu žalobcov rozsudkom č. k. 14C/730/2015-358 zo dňa 16. 11. 2018 zamietol (I.
výrok). V tejto časti (I. výrok) bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/35/2019-487 zo dňa 29. 07.
2020 napadnutý rozsudok potvrdený. Vo svojom rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie
sa správne vysporiadal aj s dojednanými spôsobmi výkonu záložného práva v záložnej zmluve. Súhlasil
s názorom súdu prvej inštancie, že v záložnej zmluve nie je upravený spôsob výkonu záložného práva

formou prepadného zálohu, teda tak ako namietali žalobcovia, ale bol dojednaný priamy predaj (tretej
osobe) pri výkone záložného práva. V čase uzatvárania zmluvy, nebol tento spôsob výkonu záložného
práva zakázaný, a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Skutočnosť, že prišlo k zmene právnej úpravy
nespôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky, jej následkom je však skutočnosť, že veriteľ pri výkone
záložného práva nemôže uvedeným spôsobom postupovať.

6.6 Súdy už teda skúmali v merite veci neprijateľnosť zmluvných podmienok záložnej zmluvy, pričom pre
súd je takéto riešenie prejudiciálnej otázky z iného súdneho konania právne záväzné. Takáto otázka,
ktorá má charakter hmotnoprávny, už bola vyriešená v inom konaní (sp. zn. 14C/730/2015), preto je
súd takýmto posúdením viazaný, bez existencie možnosti úplne samostatne a opätovne posudzovať

niečo, čo bolo už právoplatne judikované v inom súdnom konaní. Pre posúdenie významu prejudiciálnej
otázky vyriešenej v inom, (svojim predmetom súvisiacom) konaní medzi tými istými stranami, pre ktoré
je výrok rozsudku záväzný platí, že ani súd nemôže vychádzať z iného záveru o (ne)existencii nároku,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konaní znovu posudzovať
ani ako otázku predbežnú. Súd teda nemôže ako predbežnú otázku v konaní znovu riešiť to, o čom už

bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán. Pokiaľ už bola v občianskom právnom konaní
právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom
má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

6.7 Na uvedenom nič nemení, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, čo už bolo ustálené

súdom prvej inštancie v rozsudku č. k. 14C/730/2015-358 zo dňa 16. 11. 2018, ktorý v 37. bode tohto
rozsudku konštatoval, že predmetná úverová zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. §
52 Občianskeho zákonníka, rovnako tak titulom akcesorickej povahy aj záložná zmluva.

6.8 Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zhodne poukazovali na kogentné

ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka a na to, že žalovaný v 2. rade vykonal záložné právo
spôsobom súladným so zákonom, ale aj so záložnou zmluvou (čl. V ods. 1 písm. a/ záložnej zmluvy).
Nutnosťaplikácieust.§53ods.10Občianskehozákonníkaumocňujeprechodnéustanoveniekúpravám
účinným od 01. 06. 2014, t. j. ust. § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov,

ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon
záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona. Vzhľadom na
uvedené, bolo v danej veci nevyhnutné aplikovať i predmetné ustanovenie.

6.9 K prípadnej neprimeranosti výkonu záložného práva formou dražby, ktorú v podstate namietali

žalobkyne, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ust. § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka je
záložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť
potrebnú na výkon záložného práva. Zákon ukladá presne špecifikovanému okruhu osôb povinnosť
strpieť výkon záložného práva. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nemožno považovaťza neprijateľnú zmluvnú podmienku, za rozporný s vnútroštátnym právom alebo rozporný s právom
Európskej únie.

6.10 V danom prípade sa nejedná ani o neprimeraný výkon záložného práva, o ktorý sa jedná len vtedy,
keď hodnota zálohu prevyšuje viac ako dvojnásobok hodnoty pohľadávky v zmysle zaužívanej súdnej
praxe. V danom prípade už v čase konania dobrovoľnej dražby (dňa 10. 01. 2023) bolo konanie pod sp.
zn. 14C/730/2015 právoplatne skončené a žalovaný v 2. rade ako navrhovateľ dražby mal právoplatne
priznanú judikovanú pohľadávku v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod uvedenou sp. zn.

(rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/21/2021-622 zo dňa 25. 05. 2022). Ani prípadný nesprávny
výpočet výšky pohľadávky, ktorí namietali žalobkyne celkom určite nie je dôvodom na vyslovenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Takým dôvodom je len porušenie zákona č. 527/2002 Z. z. a zároveň
musí byť žalobca porušením ustanovení tohto zákona fakticky dotknutý na svojich právach. Prípadný
nesprávny výpočet výšky pohľadávky medzi takéto dôvody nepatrí.

6.11 K namietanému doručovaniu (časť III. žaloby) súd prvej inštancie uviedol, že skutkové tvrdenia v
tejto časti žaloby, považoval za účelové. Tvrdenie, že žalobkyne si nemohli zo závažných dôvodov na
ich strane prevziať písomnosti bolo absolútne nepreukázané, hypotetické a všeobecné. Žalobkyne boli
povinné v tejto časti uviesť, aké konkrétne skutočnosti im bránili prevziať zásielky, čo však neurobili.
Napriek tomu, súd sa zaoberal žalobnou námietkou, či boli žalobkyniam doručené písomnosti, ktoré

namietali (oznámenie o dražbe a znalecký posudok).

Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyniam boli doručené znalecké posudky do vlastných rúk dňa
21. 10. 2022 (č. l. 144 a 145 spisu), pričom to bolo preukázateľne v lehote najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby (10. 01. 2023). Žalobkyne v žalobe uvádzali skutkové tvrdenia, ktoré boli vykonaným

dokazovaním vyvrátené, pričom podľa názoru takéto ich tvrdenia boli čisto účelové.

V súvislosti s doručovaním oznámení o dražbe, súd poukázal na hmotnoprávnu dikciu ust. § 17 ods. 5
písm. a/ zákona č. 527/20002 Z. z. podľa ktorej, dražobník zašle oznámenie o dražbe navrhovateľovi
dražby, dlžníkovi záložného veriteľa a vlastníkovi predmetu dražby s poukazom na ust. § 17 ods. 3

uvedeného zákona v lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby. Žalovaní v 1. a 2. rade predložili súdu
listinné dôkazy (č. l. 146 až 149) preukazujúce, že prišlo k splneniu uvedenej zákonnej povinnosti zaslať
oznámenie o dražbe v zákonnej lehote, pričom písomnosti boli podané na poštovú prepravu dňa 07.
12. 2022 (resp. boli zaslané), t. j. najmenej 30 dní pred začatím dražby. Žalobkyne v žalobe uviedli deň
(12. 12. 2022), kedy im boli vhodené od ich poštovej schránky písomnosti (oznámenie o dražbe), t. j.

pozitívne vedeli o existencii doručovaných písomností, ktoré si pravdepodobne zámerne neprevzali.

Zákon neustanovuje, že predmetné oznámenie o dražbe bolo potrebné doručiť do vlastných rúk, keďže
zákonodarca výberom použitých slovných prostriedkov v predmetnom ustanovení použil slovo „zašle“,
nie „doručí“. Pokiaľ si žalobkyne neprevzali oznámenie o dobrovoľnej dražbe na adrese trvalého pobytu,

v tomto ohľade platí fikcia doručenia podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a/ CSP s poukazom na ust. §
111 ods. 3 CSP. Pre uplatnenie fikcie doručenia postačuje, ak sa vráti súdu nedoručená zásielka z
adresy, ktorú má strana sporu - fyzická osoba - evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky
ako adresu trvalého pobytu, ak strana neuviedla súdu inú adresu, na ktorej jej majú byť doručované
písomnosti. Samotná strana sporu znáša zodpovednosť za to, či sa jej úradná písomnosť doručí, alebo

nie, s čím sú následne spojené ďalšie dôsledky (použitím fikcie doručenia), že sa o prebiehajúcom spore
nedozvie.Pretojenazodpovednostifyzickejosoby,čizmenusvojhopobytuoznámipríslušnýmorgánom
- aby mohla byť vyznačená v registri obyvateľov Slovenskej republiky - alebo nie, kedy sa však sama
svojim nedbalým (prípadne nezodpovedným) konaním vystaví možným negatívnym dôsledkom, ktoré
sú s tým spojené. Strana sporu, ktorej bola písomnosť doručená použitím fikcie doručenia v súlade so

zákonom, sa nemôže dovolávať, že o podmienkach doručovania a následkoch neprevzatia písomnosti
nevedela. Musí ísť na ťarchu žalobkýň, že si nesplnili svoje povinnosti prevziať zásielky. V konaní nebolo
preukázané, že by žalobkyne uviedli inú adresu na doručovanie písomností, ako tú, ktorú majú uvedenú
v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

6.12 Ako absolútne právne irelevantnú námietku súd prvej inštancie vyhodnotil úvahy žalobkýň o
hypotetickej nezávislosti dražobníka z dôvodu vzájomnej personálnej prepojenosti s navrhovateľom
dražby. Ani takéto personálne prepojenie absolútne nemá dopad na prejednávanú vec, pretože
žalobkynebolivpredmetnomprípadepovinnépreukázaťporušenieustanovenízákonač.527/2002Z.z.,čo sa im nepodarilo, pretože v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno, zároveň nepreukázali neplatnosť
záložnej zmluvy.

6.13 V predmetnom spore žalobkyne nepreukázali žiadne porušenie ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.
z. a neexistencia neprijateľných podmienok v záložnej zmluve bola právoplatne judikovaná už v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/730/2014, pričom platnosť záložnej zmluvy nebola zo
strany žalobkýň žiadnou relevantnou argumentáciou spochybnená. Žalobkyne nepreukázali vznik ujmy
na ich právach, ktorá im mala vzniknúť v dôsledku realizácie dobrovoľnej dražby, pri ktorej dochádza k

zmene vlastníka, pričom samotná realizácia nie je zásahom do práva na ochranu obydlia, ani do práva
na ochranu súkromia, pretože predstavuje zákonom dovolený spôsob výkonu záložného práva (čo súd
konštatoval aj v uznesení č. k. 16C/5/2023-62 zo dňa 22. 02. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29. 03. 2023 - zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Vzhľadom na všetky vyššie
uvádzané skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako zjavne nedôvodnú.

7. Súd sa z hľadiska hospodárnosti konania už nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami, ale len tými,
ktoré mali relevanciu k meritu veci..
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní
v 1., 2. a 3. rade boli v konaní úspešní (súd žalobu zamietol v celom rozsahu, teda žalobkyne nedosiahli
žiaden materiálne merateľný úspech) a patrí im nárok na náhradu trov konania. Súd však nárok na

náhradu trov konania priznal len úspešným žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyniam v 1. a 2. rade,
ktoré v konaní neboli úspešné. Žalovanému v 3. rade súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobkyniam v 1. a 2. rade, keďže si v priebehu konania nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil.
Navyše, pokiaľ právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade uvádzal, že žiada priznať nárok na náhradu
trov konania aj žalovanému v 3. rade, na takéto konanie nebol oprávnený, pretože žalovaného v 3.

rade nezastupoval, tento mu ani neudelil splnomocnenie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu
ust. § 257 CSP, tento netvrdili ani strany sporu.

9. Žalobkyne v 1. a 2. rade (ďalej len žalobkyne) podali odvolanie zo dňa 14. 05. 2024 proti rozsudku

súdu prvej inštancie, a to proti jeho I. výroku (o zamietnutí žaloby) a II. výroku (o náhrade trov konania
voči žalovanému v 1. a 2. rade). Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, f/, h/ CSP.

9.1 V predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľský spor podľa ust. § 290 a nasl. CSP a súd má teda voči

žalobkyniam (ktoré majú postavenie spotrebiteľov) poučovaciu povinnosť podľa ust. § 292 písm. b/ CSP.

S poukazom na ust. § 291 ods. 3 CSP sú žalobkyne toho názoru, že súd je povinný spotrebiteľa
poučiť aj napriek tomu, že je zastúpený advokátom. Ak by mal zákonodarca v úmysle uprieť toto právo
spotrebiteľom, nepochybne by tak urobil a vylúčil by nie len aplikáciu ust. § 296 CSP, ale aj ust. § 291

CSP.

Súd bol toho názoru, že žalobkyne nepreukázali nedoručenie písomností zo strany dražobníka. Tieto
skutočnosti sú však sporné, keďže ich doručenie bolo žalobkyňami účinne popreté podľa ust. § 151 CSP.

Žalobkyne tvrdili, že súd si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 292 písm. b/ CSP a nepoučil ich
o tom, aké dôkazy je potrebné doložiť, aby dosiahli úspech v spore. Týmto došlo k zásahu do základného
ľudského práva na spravodlivý proces, pričom nie je vylúčené, že ak by si súd splnil svoju povinnosť,
tak žalobkyne mohli doložiť také dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu žaloby.

Odvolací súd by mal zadať príkaz okresnému súdu, aby poučil žalobkyne a doplnil dokazovanie. Tento
právny názor vyplýva aj z rozhodovacej praxe (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod spis. zn.: 4 Cdo
7/97, z ktorého časť žalobkyne citovali).

9.2 Žalobkyne ďalej namietali nesprávne skutkové zistenia a uviedli, že súd sa stotožnil s tvrdením

žalovaných, že žalobkyniam boli doručené všetky písomnosti, ktoré vyžaduje zákon, konkrétne
oznámenie o dražbe a znalecké posudky.Z dokazovania však takáto skutočnosť nevyplýva. Je pravda, že bolo preukázané, že nejaká pošta bola
expedovanázostranydražobníka,avšakniejemožnéurčiť,akélistinybolizaslanézostranydražobníka,
resp. ich obsah.

Zásielky mohli byť prázdne, resp. nenachádzali sa v nich oznámenia o dražbe alebo znalecké posudky.
S ohľadom na to, že žalobkyniam neboli nikdy doručené, ide o negatívnu skutočnosť, ktorú žalobkyne
nemôžu preukázať.

Žalovaní teda musia preukázať, že žalobkyniam boli doručené konkrétne písomnosti, nestačí preukázať,

že bolo niečo zaslané, pričom obsah týchto listín nie je možné overiť.

S uvedeným právnym názorom sa stotožňuje aj nemecká judikatúra, ktorá ani službu Doručenka
(„Einschreibens mit Ruckschein“) nepovažuje za stopercentný dôkaz o dôjdení prejavu vôle. Do obálky
mohol totiž odosielateľ vložiť inú listinu, ako tú, o ktorej tvrdí, že sa v nej nachádzala. V praxi je preto
vhodné doručovať pre odosielateľa právne „závažné“ prejavy vôle osobne za prítomnosti svedka alebo

svedkov.

S ohľadom na uvedené je nevyhnutné ustáliť, že znalecké posudky a oznámenia o dražbe doručené
neboli.

10. S poukazom na uvedené žalobkyne žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
alebo zmenil v zmysle odvolacích námietok.

11. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie

je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou (žalobkyňami v 1. a 2. rade, v neprospech ktorých bolo
týmto rozsudkom rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP) a konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené
odvolacie dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom
podaného odvolania, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust.

§379,§380ods.1,2,§383CSP)prejednalpodanéodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň v 1. a 2. rade proti
rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. januára 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu, na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

12. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalobkýň v 1. a 2. rade (ďalej aj žalobkyne) odvolací súd

vychádzal z týchto zákonných ustanovení.

13. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej aj vyššie citovaný zákon alebo zákon č. 527/2002 Z. z.),

písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo
účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na
doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa§12ods.4vyššiecitovanéhozákona,akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,dražobníkzašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok,11a a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 17 ods. 3, 5 písm. a/ vyššie citovaného zákona, ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550
eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.
Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v

Obchodnom vestníku.
V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe
a/ navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa.Podľa § 21 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby

bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

14. Podľa § 160 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej aj CSP), súd poskytuje stranám

poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
a/ stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 291 ods. 1, 2, 3 CSP, spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto

zvoleného zástupcu.
Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

Podľa § 292 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom

spotrebiteľa poučí o
a/ možnosti zastúpenia,
b/ jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie
alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie

jeho práv.

Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP má odvolací súd možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia, ktorá je podmienená tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie, a to po skutkovej ako aj právnej stránke.

Odvolací súd v predmetnej veci, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch
vecne správny a súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutéhorozsudku spĺňa všetky náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nie je možné konštatovať, že
by rozsudok vykazoval znaky ľubovôle. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozsudku dostatočne
vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený

s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti (8. až 22. bod odôvodnenia jeho rozsudku) a rovnako
aj s poukazom na ním prijaté právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne, výstižne a logicky
vysvetľuje, z ktorých dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, ktoré skutočnosti
mal z nich preukázané, ako vec právne posúdil, a teda spĺňa všetky požiadavky odôvodnenia rozsudku
uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a

právnejstránkestotožnilsrozsudkomsúduprvejinštancievovšetkýchjehovýrokochavpodrobnostiach
poukazuje na jeho dôvody, ktoré považuje za vecne správne bez potreby ich opakovať. Vo svojom
rozsudku sa teda odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzil len na skonštatovanie
správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a ďalej sa zaoberal len odvolaním
žalobkýň v 1. a 2. rade (ďalej len žalobkyne), pričom bol viazaný jeho rozsahom a dôvodmi.

16. Žalobkyne v podanom odvolaní namietali porušenie poučovacej povinnosti súdu prvej inštancie
podľa ust. § 292 písm. b/ CSP ako i nesprávne skutkové zistenia.

16.1 Zakotvenie poučovacej povinnosti v procesnom kódexe (CSP) vyplýva z ústavnoprávneho princípu
práva na spravodlivý súdny proces so zreteľom na rovnosť zbraní opakovane judikovanú Európskym

súdom pre ľudské práva. Cieľom poučovanej povinnosti súdu je to, aby strana sporu, ktorá si neosvojila
procedurálne pravidlá, vedela, aké má v procese práva a povinnosti, aby mohla pred súdom svoje
zámery vyjadrovať takým spôsobom, že ňou vykonané procesné úkony vyvolajú sledované účinky, a
aby mohla splniť svoje procesné povinnosti. Do poučovacej povinnosti patrí taká pomoc, aby strana
sporu mohla zákonom ustanoveným spôsobom vyjadriť, čo v konaní sama chce urobiť (I. ÚS 120/09).

Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo
rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu
ochranu v civilnom súdnom konaní.

Vychádzajúc z účelu poučovacej povinnosti by súd mal poskytovať poučenie náležite konkrétne a vždy

o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania potrebné. Poučovaciu
povinnosť je potrebné poskytnúť konkrétne, adresne a až vtedy, pokiaľ jej potreba vyjde v priebehu
konania najavo. Rozsah poučovacej povinnosti má byť však primeraný situácii a má zohľadňovať všetky
okolnosti prípadu. Nesplnenie poučovacej povinnosti nespôsobuje bez ďalšieho zásah do ústavne
zaručeného práva na právnu pomoc, pretože celé súdne konanie je potrebné posudzovať vo svojej

celistvosti a súd musí prihliadať na to, čo je pre stranu potrebné.

Poučovacia povinnosť súdu tak má vždy smerovať k zabezpečeniu zásadne rovnakej východiskovej
pozície oboch sporových strán. Súčasťou tohto inštrumentária je i ústavné právo na právnu pomoc,
ktoré je rovnako súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti súdu v sporovom konaní. V záujme

zabezpečenia funkčnej procesnej rovnosti sporových strán je súčasťou poučovacej povinnosti súdu
podľa ust. § 160 ods. 2 CSP i poučenie o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci. Naopak, existencia advokáta v procese je sama o sebe zárukou zabezpečenia
dostatočne kvalifikovaného procesného postavenia sporovej strany; preto je v týchto prípadoch
poučovacia povinnosť zásadne vylúčená (ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP).

Súd teda nemá poučovaciu povinnosť ani voči spotrebiteľovi, ak je zastúpený advokátom, právnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“), alebo fyzickou
osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ust. § 160 ods. 3 písm. b/
CSP). Hoci uvedené ustanovenie sa vzťahuje na poučovaciu povinnosť podľa ust. § 160 ods. 1, 2

CSP, teleologickým výkladom možno s určitosťou dospieť k záveru, že súd v tomto prípade nemusí
poučovať ani podľa ust. § 292 CSP, čo znamená, že výluka z poučovacej povinnosti sa vzťahuje aj na
poučovaciu povinnosť podľa ust. § 292 CSP. Tento záver možno najlepšie demonštrovať na situácii,
ak je spotrebiteľ zastúpený združením. Zastúpenie spotrebiteľa združením prichádza do úvahy len v
spotrebiteľských sporoch. Ak by súd v spotrebiteľských sporoch musel poučovať spotrebiteľa podľa ust.

§ 292 CSP aj v prípade, ak je zastúpený združením, ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP by nikdy nenašlo
uplatnenie, keďže ust. § 292 by ho vždy vylučovalo. Toto určite zámerom zákonodarcu nebolo, nemožno
predsa predpokladať, že zákonodarca úmyselne prijal neaplikovateľné ustanovenie. Nič na tom nemení
ani fakt, že komentované ustanovenie je z hľadiska systematiky osobitným ustanovením vo vzťahu kvšeobecným ustanoveniam o konaní – porovnaj ust, § 300 CSP. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 1024 – 1025 s.). Tieto závery potvrdzuje aj fakt, že žiadne ustanovenie CSP explicitne

neukladá súdu povinnosť poučiť spotrebiteľa aj v prípade, keď je tento zastúpený, vrátane zastúpenia
advokátom, resp. právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa.

Z obsahu spisu v predmetnej veci, resp. z plnomocenstva zo dňa 04. 01. 2023 vyplýva, že žalobkyne
splnomocnili advokáta na zastupovanie v súvislosti s uplatňovaním neplatnosti dražby nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území P. a dňa 18. 01. 2023 bola na súd doručená žalobca
žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti dražby týchto nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 10.
01. 2023, pričom prílohou žaloby bolo i uvedené plnomocenstvo. Žalobkyne boli teda právne zastúpené
advokátom, ako osobou znalou práva. už v čase podania žaloby a týmto advokátom boli zastúpené
v celom konaní. Odvolacia námietka žalobkýň, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 292 CSP
a nesplnil si svoju osobitnú poučovaciu povinnosť nie je dôvodná, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené,

osobitná resp. špeciálna poučovacia povinnosť súdu v spotrebiteľských sporoch sa neuplatňuje ani v
prípade, ak je strana zastúpená advokátom. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa
nedopustil pochybenia, ak žalobkyne nepoučil o ich právach podľa ust. § 160 CSP v spojitosti s ust. §
292 CSP, nakoľko žalobkyne boli od začiatku konania zastúpené advokátom.

V podanom odvolaní žalobkyne konkrétne poukazovali na to, že súd prvej inštancie nerealizoval svoju
poučovaciu povinnosť podľa ust. § 292 písm. b/ CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu táto námietka nie
je dôvodná. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 292 písm. b/ CSP nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces, pretože žalobkyne, boli od začiatku predmetného
konania zastúpené advokátom a v tom prípade súdu s poukazom na ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP

poučovacia povinnosť podľa ust. § 292 CSP (teda ani podľa ust. § 292 písm. b/ CSP) ani nevznikla.

Ďalej žalobkyne poukazovali na ust. § 291 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak je spotrebiteľ zastúpený
advokátom, ust. § 296 CSP sa nepoužije. Ustanovenie § 291 ods. 3 CSP o nepoužití ust. § 296 CSP
(koncentrácia konania v spotrebiteľskej veci) je odôvodnené tým, že ak sa spotrebiteľ nechá zastúpiť

advokátom, pojmovo stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou
právnou pomocou. Zastúpenie spotrebiteľa advokátom má jednoznačne vplyv aj na poučovaciu
povinnosť súdu voči spotrebiteľovi (ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP a ust. § 292 písm. b/ CSP), t. j.
súd ho v tom prípade nepoučuje o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť a už vôbec nie o dôkazoch,
ktoré je potrebné predložiť, aby bol úspešný v konaní, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti

strán v spore. Žalobkyne boli v predmetnej veci kvalifikovane právne zastúpené a bolo na nich, aby za
účelom dosiahnutia svojho procesného úspechu uvádzali rozhodujúce skutkové tvrdenia a navrhovali
na ich vykonanie relevantné dôkazy a nemohli očakávať od súdu prvej inštancie, že ich bude poučovať
v tom zmysle „aké dôkazy je potrebné doložiť, aby dosiahli úspech v spore“, pričom práve absenciu
tohto poučenia v odvolaní súdu vytýkali.

Odvolací súd záverom k tejto námietke uvádza a je toho názoru, že potom, ako si žalobkyne ešte pred
začatím súdneho konania v predmetnej veci zvolili právneho zástupcu na svoje zastupovanie, nebolo
povinnosťou súdu poučovať ich podľa ust. § 292 písm. b/ CSP, a to s poukazom na ust. § 160 ods. 3
písm. b/ CSP.

16.2 Žalobkyne v podanom odvolaní ďalej namietali, že nie je možné určiť, aké listiny im boli zaslané
zo strany dražobníka, resp., nie je možné určiť obsah zásielok, ktoré mohli byť aj prázdne, a teda je
potrebné ustáliť, že znalecké posudky a oznámenia o dražbe im neboli doručené.

Námietky o nedoručení znaleckého posudku a oznámenia o vykonaní dražby žalobkyne uplatnili už
v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi riadne vysporiadal a s jeho argumentáciou sa
odvolací súd stotožňuje, pričom rovnako poukazuje na ich vlastné tvrdenia v žalobe spočívajúce v tom,
že dňa 12. 12. 2022 im bol do poštovej schránky vložený žltý lístok (resp. aj viaceré oznámenia o uložení
zásielky), podľa ktorého bola na pošte odložená zásielka (zásielky) zo strany žalovaného, ktorú si

žalobkyne zo závažných dôvodov nemohli prevziať. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyne
v priebehu celého konania nešpecifikovali dôvod, ktorý by im bránil prevziať si túto poštou avizovanú
zásielku.Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení zo dňa 16. 05. 2023 (vyjadrenie k žalobe) tvrdili, že znalecký posudok
bol žalobkyniam doručený dňa 21. 10. 2022, o čom predložili i sprievodné listy zo dňa 03. 10. 2022
(prílohou ktorých bol znalecký posudok) a fotokópie doručeniek od zásielok adresovaných doporučene

do vlastných rúk žalobkyne v 1. a 2. rade s opakovaným doručením s dátumom prevzatia zásielky 21.
10. 2022. Napriek uvedenému žalobkyne zotrvali na svojom tvrdení o nedoručení znaleckého posudku
i vo vyjadrení zo dňa 26. 06. 2023, ktoré podali potom, ako im zo strany súdu bolo doručené predmetné
vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade spolu s prílohami. Na pojednávaní konanom dňa 18. 03. 2024
súd prítomným oznámil, že znalecký posudok bol doručený žalobkyniam do vlastných rúk dňa 21. 10.

2022 a teda bolo dodržané ust. § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., pričom právny zástupca žalobkýň
prítomný na pojednávaní konštatoval, že nie je potrebné oboznamovať obsah spisu. S poukazom na
uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že žalobkyne, ani nemohli špecifikovať dôvod, pre ktorý
si nemohli prevziať znalecký posudok, nakoľko si ho prevzali dňa 21. 10. 2022 a proti konštatovaniu
súdu prvej inštancie o prevzatí znaleckého posudku v uvedený deň nevzniesli ani žiadnu relevantnú
argumentáciu, a to ani v odvolacom konaní.

Rovnako tak odvolací súd poukazuje na zistenia súdu prvej inštancie ohľadne doručovania oznámenia
o dražbe žalobkyniam, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozsudku (41. bod jeho rozsudku). Žalobkyne
v žalobe tvrdili, že v schránke si našli poštové obálky s oznámením o vykonaní dražby s tým, že nevedeli
uviesť, kedy im boli doručené. Zákon č. 527/2002 Z. z. v súvislosti s oznámením o dražbe upravuje

jeho zaslanie v lehotách uvedených v ust. § 17 ods. 2 až 4 tohto zákona, okrem iných i vlastníkovi
predmetu dražby, a to v lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby. Predmetná dražba sa konala 10.
01. 2023, pričom dražobník (žalovaný v 1. rade) zaslal žalobkyniam oznámenie o dražbe zo dňa 06.
12. 2022 doporučene s doručenkou do vlastných rúk a s opakovaným doručením, pričom zásielky boli
podané na poštovú prepravu 07. 12. 2022 (teda nepochybne v lehote 30 dní pred začatím dražby).

V priebehu súdneho konania žalovaní súdu predložili listiny preukazujúce, že dňa 12. 12. 2022 boli
na pošte uložené zásielky adresované žalobkyniam od žalovaného v 1. rade, čo korešponduje s ich
tvrdeniami, že dňa 12. 12. 2022 im bol vložený do poštovej schránky žltý lístok (viaceré oznámenia
o uložení zásielky), podľa ktorého bola na pošte uložená zásielka (zásielky) od žalovaného. Žalovaní v 1.
a 2. rade vo vyjadrení zo dňa 16. 05. 2023 (vyjadrenie k žalobe) uviedli, že tieto zásielky boli žalobkyniam

opakovane doručované a následne uložené na pošte, pričom sa vrátili dražobníkovi (žalovaný v 1. rade)
ako neprevzaté v odbernej lehote, o čom pripojili i listinné dôkazy.

Napriek uvedenému žalobkyne zotrvali na svojom tvrdení o nedoručení oznámenia o dražbe i vo
vyjadrení zo dňa 26. 06. 2023, ktoré podali potom, ako im zo strany súdu bolo doručené predmetné

vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade spolu s prílohami. Na pojednávaní konanom dňa 18. 03. 2024 súd
prítomným oznámil, že dražobník zaslal podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. oznámenie
o dobrovoľnej dražbe žalobkyniam v lehote 30 dní pred konaním dražby, pričom právny zástupca
žalobkýňprítomnýnapojednávaníkonštatoval,ženiejepotrebnéoboznamovaťobsahspisuaženebola
dodržaná lehota 30 dní na doručenie oznámenia o dražbe. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pokiaľ

ide o oznámenie o dražbe, zákon č. 527/2002 v ust. § 17 ods. 3 upravuje jeho zaslanie (nie doručenie)
v určenej lehote vlastníkovi predmetu dražby, pričom táto lehota bola v súvislosti s vykonaním tohto
úkonu aj dodržaná, o čom predložil žalovaný v 1. rade ako dražobník i dôkazy, ktoré žalobkyne žiadnym
spôsobom nespochybnili a z neznámych dôvodov sa zamerali na jeho doručenie. Otázkou doručovania
oznámenia o dražbe sa zaoberal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (42. bod), pričom

jeho závery žalobkyne v podanom odvolaní nespochybnili.

Žalobkyne v podanom odvolaní (na rozdiel od predchádzajúceho konania, v ktorom tvrdili, že znalecký
posudok a oznámenie o dražbe im neboli doručené) spochybňovali, aké zásielky boli zo strany
dražobníka expedované, resp. tvrdili, že nie je možné určiť ich obsah, že zásielky mohli byť aj prázdne

a nenachádzal sa v nich znalecký posudok, ani oznámenie o dražbe. Tieto námietky žalobkýň sú len
v rovine hypotetických tvrdení, ku ktorým žalobkyne neoznačili žiadne skutočnosti a nepredložili ani
žiadne dôkazy.

17. Po právnej stránke žalobkyne v podanom odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 písm.

b/, f/, h/ CSP. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku zistil, že tieto dôvody
neboli naplnené.17.1 Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

17.2 Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17.3 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Pokiaľ žalobkyne v podanom odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie nesprávne
právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým
odvolacímdôvodomvtedy,keďsúdpochybípriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav,tedaprípad,kedy

bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo
ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne
vyložilpodmienkyvšeobecnevyjadrenévhypotézeprávnejnormyavdôsledkutohonesprávneaplikoval
vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy).

18. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo navrhované, ale
anipotrebné.Vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191ods.1,2CSP, dospelksprávnymskutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite
odôvodnil. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

iné rozhodnutie v predmetnej veci. Žiadny z odvolacích dôvodov výslovne uplatnených žalobkyňami
v odvolaní nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
V odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo predložené nové dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v časti I. výroku podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, pretože
neboli splnené podmienky na zrušenie, ani na zmenu tohto výroku, ako sa toho žalobkyne v podanom
odvolaní domáhali.

19. Bez akejkoľvek odvolacej argumentácie žalobkyne odvolaním napadli i výrok o trovách konania (II.

výrok), ktorým súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatnýmuznesenímOdvolacísúdpreskúmalitentozávislývýrokonárokunanáhradutrovkonania,
pričom dospel k záveru, že i tento výrok je správny a zákonný, a preto ho potvrdil. Súd prvej inštancie
otrováchkonaniažalovanéhov1.a2.raderozhodolpodľazásadyúspechuvkonaní,pričomzamietnutie

žaloby v celom rozsahu znamenalo úspech žalovaného v 1. a 2. rade. Rovnako tak odvolací súd potvrdil
ako vecne správny i výrok o trovách konania žalovaného v 3. rade (III. výrok rozsudku súdu prvej
inštancie), ktorý odvolaním napadnutý nebol, ale je to závislý výrok od výroku v merite vec, t. j. I. výroku.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní
v celom rozsahu úspešní, a preto im odvolací súd proti žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania, vrátane odvolaciehokonania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania žalovaného v 3. rade tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V danom
prípade mal žalovaný v 3. rade v odvolacom konaní plný úspech, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na
náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v 3. rade v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy
nevznikli(neplatilžiadnesúdnepoplatky,aninebolzastúpenýadvokátom),súdmunároknanáhradutrov

odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov
konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)