Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200118
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5020200118.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: TATRY – BETÓN, s.r.o., so sídlom Za mostom 1011/43, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO:
46 688 005, právne zast.: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hurbanova 1243/18, 031
01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100389345/2020 zo dňa 7. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100389345/2020 zo dňa

07. februára 2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102305012/2019 zo dňa 07. októbra
2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania, ktoré bude vydané
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu
TATRY - BETÓN, s.r.o., so sídlom Za mostom 1011/43, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 688 005
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2016, júl
2017 a november 2017. Daňová kontrola sa začala dňa 09.11.2018 na základe Oznámenia o začatí
daňovej kontroly č. 102080728/2018 zo dňa 19.10.2018. Správca dane postupom podľa zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vykonal potrebné úkony z dôvodu preverenia

reálnosti uskutočnenia zdaniteľných plnení a splnenia podmienok ustanovených v § 49 až v § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) pre
odpočítanie DPH. Oznámením č. 101236211/2019 zo dňa 23.05.2019 správca dane oboznámil žalobcu
so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly pre DPH za zdaňovacie obdobia október 2016,
júl 2017 a november 2017, a to podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a s pochybnosťami
správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ku ktorým sa žalobca vyjadril podaním zo dňa
10.06.2019. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 101839324/2019 zo dňa

31.07.2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v Protokole doručený žalobcovi dňa 02.08.2019. Žalobca sa k zisteným skutočnostiam uvedeným
v Protokole vyjadril podaním zo dňa 14.08.2019. Termín ústneho pojednávania ohľadom prerokovaniapripomienok a dôkazov na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly bol dohodnutý na
deň 24.09.2019, o čom následne bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102224634/2019.

Prvostupňové rozhodnutie

2. Následne správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozhodnutím
č. 102305012/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej aj len „rozhodnutie správcu dane“) vyrubil žalobcovi za
zdaňovacie obdobie júl 2017 rozdiel dane v sume vo výške 12 000,00 Eur na DPH.

3. Správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2017 právo na odpočítanie DPH z faktúry
č. 102017047 (interné číslo 30170331) zo dňa 31.07.2017, dátum dodania 31.07.2017, základ dane 60
000,00 Eur, DPH vo výške 12 000,00 Eur, celková suma faktúry 72 000,00 Eur vystavenej dodávateľom
VH - AUTORACING s.r.o., so sídlom 023 03 Zborov nad Bystricou č. 70, IČO: 46 087 800 (t. č. od
09.07.2019 VH - AUTORACING s.r.o. v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava -

mestská časť Ružinov) (ďalej aj len „dodávateľ“ alebo „VH - AUTORACING s.r.o.“) za propagáciu firmy
na reklamnej ploche firmy VH - AUTORACING s.r.o.

4. Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi,
že na prezentovaných podujatiach – automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených

do seriálu Majstrovstiev Slovenskej republiky a strednej Európy pre rok 2016 a 2017 bola reálne
prezentovaná podnikateľská činnosť daňového subjektu, jednotlivé produkty a služby, keďže na
pretekárskych automobiloch bolo umiestnené logo žalobcu, ktoré predstavuje len grafické znázornenie,
resp. označenie žalobcu bez uvedenia akejkoľvek informácie o ňom. Správca dane dospel k záveru,
že nešlo o poskytnutie reálnych služieb kontrolovanému daňovému subjektu, ale o sponzorstvo

kontrolovaného daňového subjektu, ktoré plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá
by kontrolovanému daňovému subjektu zakladala nárok na odpočítanie DPH. Daňový subjekt v rámci
výkonu daňovej kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetom poskytnutých reklamných služieb bol naplnený účel
reklamy.Vnadväznosti nazáversprávcudane,podľaktoréhozákonoDPHdefiníciureklamnýchslužieb

neobsahuje a ani sa v prípade reklamných služieb neodvoláva na žiaden právny predpis, vychádzal
správca dane z ich definície uvedenej v rozsudku SD EÚ C-68/92, ktorá vymedzuje reklamu ako aktivitu
smerujúcu k rozšíreniu odkazu a informovanosti spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo
služby s cieľom zvýšiť ich dopyt. Z tohto dôvodu sa preto nejednalo o reklamné služby, a tiež nebolo
preukázané že žalobca predmetné plnenie použil na dodávky vlastných tovarov a služieb.

Druhostupňové rozhodnutie

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100389345/2020 zo dňa 07.02.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie

žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že bez ohľadu na to, ako správca dane pomenoval predmetné plnenie medzi spoločnosťou VH –
AUTORACING s.r.o. a daňovým subjektom, je zrejmé, že sa nejednalo o reklamné služby, a zároveň
sa nepreukázalo, že predmetné plnenie použil daňový subjekt na dodávky vlastných tovarov a služieb.
Správca dane postupoval správne, keď aplikoval definovanie reklamných služieb vymedzených

rozsudkom Súdneho dvora EÚ. Z definície reklamy podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001
Z. z. o reklame je zrejmé, že cieľom reklamy je uplatnenie produktov na trhu t. j. nabádanie ku kúpe
konkrétneho tovaru alebo služby. Zobrazenie loga žalobcu tento cieľ nenaplnilo. Podľa žalovaného
žalobca nenaplnil zákonnú požiadavku ustanovenú v § 49 ods. 2 zákona o DPH, a preto podľa neho
správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď daňovému subjektu – spoločnosti TATRY – BETÓN,

s.r.o. nepriznal právo na odpočítanie DPH z predmetnej faktúry č. 102017047 zo dňa 31.07.2017 v sume
12 000,00 Eur.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

6. Žalobca v zákonom stanovenej lehote napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, v ktorej
navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie správcu dane a vrátiť vec orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok.7. Žalobca zdôraznil, že daňové orgány nepopreli, že by zo strany dodávateľa neboli dodané služby
vyúčtované faktúrou č. 102017047 zo dňa 31.07.2017, avšak neuznali náklady na propagáciu žalobcu
na reklamnej ploche označeného dodávateľa. Správca dane a žalovaný uzavreli, že predmetné služby

nemali charakter reklamných služieb a že nie je preukázané, že žalobca použil predmetné plnenie na
dodávku vlastných tovarov a služieb. Podľa žalobcu správca dane tieto „služby“ nesprávne posúdil a svoj
záver oprel o subjektívny záver a domnienku, že išlo o „sponzoring“, a to nemá oporu v zákone a ani
v judikatúre SD EÚ.

8. Žalobca uviedol, že pre vznik nároku na odpočet je v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH podstatné, aby
prijatýtovaraslužbymalipriamuabezprostrednúväzbunazdaniteľnéplneniesnárokomnaodpočítanie
dane, teda aby platiteľ dane prijal tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. To
žalobcavadministratívnomkonaníriadnepreukázalasprávcadaneoprotitomunepreukázalopak,teda,
že platiteľ dane – žalobca prijal reklamné služby na iný účel, než na účel svojho podnikania.

9. Poukázal na skutočnosť, že s predmetným dodávateľom uzatvoril Zmluvu o vykonaní reklamy zo
dňa 01.07.2017, predmetom plnenia ktorej bolo vykonanie reklamy – umiestnenie reklamného textu
na vozidlách dodávateľa počas automobilových rally, pretekov áut do vrchu a na vozidlách počas
celého roka 2017. Realizácia dodávky bola preukázaná, žalobca poukázal na dôkaz – CD nosič
a fotodokumentáciu, a zároveň správca dane uvedené ani nepoprel, ale správca dane i žalovaný tieto

služby nepovažovali za služby reklamné. Predmet zmluvy je reklamou podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona
o reklame, v zmysle ktorého je reklama predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe,
súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty
na trhu. V danom prípade mal správca dane riešiť otázku, či služby dodávateľa propagovali žalobcu
a jeho podnikateľskú činnosť. Konkrétne išlo o propagáciu loga, obchodného mena a činnosti žalobcu

s cieľom uplatniť ním poskytované produkty a s tým spojené služby na trhu. Prezentácia žalobcu a jeho
podnikateľských aktivít a tovarov – betónu, je naplnením definičného znaku reklamy podľa § 2 ods. 1
písm. a) zákona o reklame. Žalobca prijal služby na účely svojho podnikania v súlade s úpravou § 49
ods. 2 zákona o DPH. Samotné označenie nespochybniteľne vymedzuje oblasť podnikania žalobcu,
nosný produkt, logo a obchodné meno označuje jediný a nosný produkt ponúkaný žalobcom na trhu

slovom – „betón“, má teda vypovedaciu hodnotu. Logo žalobcu samo o sebe podávalo dostatočnú
informáciu o produktoch žalobcu, v súvislosti s čím poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf 33/2007 zo dňa 14.02.2008, v zmysle záverov ktorého: Pre účely efektu reklamy
na podnikanie subjektu je dostatočné preukázanie spôsobilosti reklamy vytvoriť vnem u zákazníkov
na trhu. Uviedol, že žalobca spojil svoje obchodné meno a logo so športovými podujatiami s cieľom

propagovať svoju podnikateľskú činnosť, reklamné služby mu poskytol dodávateľ, s ktorým nie je
personálne a ani majetkovo prepojený. Žalobca tvrdil, že zákazníkov je možné získať na akomkoľvek
mieste a v akomkoľvek čase, pričom správanie zákazníka nie je možné odhadnúť ani predvídať.
Správca dane nemôže určovať, na ktorých miestach alebo podujatiach môže žalobca uskutočňovať
reklamu svojich aktivít, teda kde je to vhodné, nakoľko by to viedlo k narušeniu princípu neutrality DPH.

Reklama sa môže, ale aj nemusí prejaviť hospodárskym dopadom, resp. prínosom, pričom túto súvislosť
však nie je možné priamo zmerať, pretože reklama sa nemusí prejaviť v podobe nových zákazníkov
reklamovaného subjektu a stále pôjde o reklamu. Žalobca po dodaní služieb dosahoval nemalé zisky,
ale či táto skutočnosť nastala v dôsledku tržieb od tých zákazníkov, ktorí boli získaní reklamou, nie je
možné zistiť. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalobca na závery rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Sžf 64/2016 zo dňa 06.03.2018, v zmysle ktorého: Miera ovplyvnenia ľudského správania
sa reklamou, nie je exaktne merateľná. Žalovaný sa pritom so závermi vyplývajúcimi z tohto rozhodnutia
nesprávne vysporiadal. Tvrdil, že umiestnenie loga žalobcu na motorovom vozidle je činnosťou, ktorá
je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj produktov žalobcu a poukázal aj na závery rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-231/94 vo veci Faaborg – Gelting Linien A/S proti Finanzamt Flensburg, v zmysle ktorého je

potrebné posúdiť všetky charakteristické vlastnosti plnenia. Uviedol tiež, že predmetné reklamné služby
boli protihodnotou finančného plnenia, ktoré žalobca poskytol dodávateľovi. Poukázal tiež na závery
rozsudku Súdneho dvora EÚ C-16/93 vo veci Tolsma proti Inspecteur der Omzetbelasting Leeuwarder,
v zmysle ktorého: Poskytnutie služby je predmetom dane, ak sa uskutočňuje za protihodnotu a existuje
priamy právny vzťah medzi poskytovateľom služby a príjemcom služby, odmena predstavuje skutočnú

protihodnotu za služby poskytnuté príjemcovi.

10. Žalobca namietal, že správca dane posudzoval predmetné plnenie ako údajný sponzoring, pričom
poukázal na skutočnosť, že neexistuje právna norma, ktorá by definovala kritériá „sponzoringu“. Záveržalovaného, podľa ktorého bez ohľadu na to, ako správca dane plnenie pomenoval je zrejmé, že sa
nejednalo o reklamné služby a zároveň nebolo preukázané, že žalobca použil predmetné plnenie na
dodávky vlastných tovarov a služieb, je arbitrárny a v zrejmom rozpore so skutkovým stavom. Správca

dane najprv tvrdil, že ide o sponzoring podľa zákona č. 308/2000 Z. z. a neskôr netrval na tom,
že je potrebné vec posudzovať podľa tohto zákona, ale naďalej zotrval na svojom závere, že nešlo
o reklamu a ani reklamné služby, ale o sponzoring. Žalobca zdôraznil, že nie je subjektom podľa §
1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. Vzťah žalobcu a dodávateľa podľa zákona č. 308/2000 Z. z.
následne žalovaný pod túto právnu úpravu nepodradil, ale použil ju ako pomôcku na charakteristiku

sponzorstva, čo žalobca hodnotil ako nelogický a nedostatočne odôvodnený záver. V tejto časti poukázal
na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 81/2010 zo dňa 31.01.2011, podľa ktorého
nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie.
Žalobca zdôraznil, že už v odvolaní poukazoval na použitie cudzieho elementu, teda zákona č. 308/2000
Z. z. a definície z neho vyplývajúcej ohľadne pojmu sponzoring a vo vyjadrení ku Protokolu v rámci
administratívneho konania poukazoval na neaplikáciu definície pojmu „reklama“. Zo žiadneho dôkazu

v rámci administratívneho konania nevyplýva, že sa žalobca prezentoval ako sponzor podujatí alebo
nejakého športovca. Žalobca prezentoval výlučne sám seba, cez svoje obchodné meno, logo a názov
nosného produktu ním uvádzaného na trh. Podľa žalobcu daňové orgány vychádzali z nesprávnej
aplikácie zákona č. 308/2000 Z. z.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný zopakoval podstatné závery obsiahnuté v odôvodnení jeho rozhodnutia a zdôraznil, že
iba samotné uvedenie loga žalobcu, nie je spôsobilé uplatniť a podporiť predaj jeho produktov na
trhu. K pojmu reklamné služby uviedol, že sa jedná o pojem Európskeho spoločenstva, ktorý musí byť

vykladaný jednotne. Preto správca dane postupoval správne, keď aplikoval definovanie reklamných
služieb vymedzené rozsudkom Súdneho dvora EÚ. K námietke žalobcu viažucej sa k rozsudku SD EÚ
C-16/93 žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, na čo chcel žalobca týmto rozsudkom poukázať. Ak to bola
skutočnosť, že sa jednalo o poskytnutie služby za odplatu, tak uvedená skutočnosť nebola spochybnená
a ak to bola skutočnosť, že poskytnutá služba bola predmetom dane z pridanej hodnoty v zmysle § 2

zákona o DPH, tak ani táto skutočnosť nebola spochybnená.

12. Správca dane v prípade žalobcu pri posudzovaní predmetného fakturovaného plnenia medzi
spoločnosťou VH – AUTORACING s.r.o. a žalobcom, vychádzal z konkrétne dohodnutých podmienok
a zisteného skutkového stavu. Žalobca o sebe neuvádza, že je v pozícii sponzora (uvedenú skutočnosť

dokonca popiera) a tiež žalobcovi neboli poskytnuté služby propagácie obchodného mena a loga, ale
propagované bolo iba jeho logo.

13. Pokiaľ žalobca namietal až v rámci súdneho konania, že podľa jeho informácií iní správcovia dane
uznali iným obchodným spoločnostiam právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom za

poskytované služby, žalovaný zdôraznil, že predmetom odvolacieho konania bolo konkrétne rozhodnutie
správcu dane. Žalovanému tiež z jeho rozhodovacej činnosti nie je známy zrovnateľný prípad, o ktorom
by rozhodol odlišne.

14. K námietke žalobcu ohľadom vnímania loga žalobcu na motorovom vozidle žalovaný uviedol,

že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že v prípade motorového vozidla zúčastňujúceho sa rally sa
nejedná o statický, ale o dynamický predmet, pri ktorom však jeho dynamika – pohyb, sťažuje vnímanie
polepov umiestnených na jeho povrchu. Ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie logo žalobcu
bolo umiestnené na predných dverách (dvere jazdca a spolujazdca) motorového vozidla. Nebolo
jediným polepom a nevynikalo medzi ostatnými polepmi. Možnosť zaregistrovať uvedené logo v prípade

pretekárskej jazdy vozidla okom diváka, nebola podľa názoru žalovaného za určitých podmienok
vylúčená. Žalovaný však zdôraznil, že skutočnosť vnímania loga žalobcu nebola tou skutočnosťou, pre
ktorúsažalobcovineuznaloprávonaodpočítaniedane.Žalobcanenaplnilzákonnúpožiadavkuvzmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože nepreukázal, že predmetné plnenie použil na dodávky
vlastných tovarov a služieb.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného15. Väzba medzi faktúrou a zmluvou o vykonaní reklamy je nepochybná a nebolo ani sporné, že
fakturované reklamné služby boli dodávateľom v skutočnosti žalobcovi dodané. Z pohľadu žalobcu išlo o
prísne formalistický prístup žalovaného, ktorý argumentoval tým, že nebolo zobrazené obchodné meno

TATRY – BETÓN, s.r.o., ale len slovný nápis v logu Tatry Betón v spojitosti s obrysom dvoch vrchov
bez označenia právnej formy „s.r.o.“. Tak laickej, ako aj odbornej verejnosti je nepochybne už na prvý
pohľad zrejmé, že nápis v logu Tatry Betón znamená, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorej obchodné
meno, resp. jej časť znie Tatry Betón. V nadväznosti na pojem „reklamné služby“ v spojení s rozsudkom
SD EÚ C-68/92 žalobca konštatoval, že uvedením obchodného mena a loga na motoristických akciách

špecifikovaných v Zmluve o vykonaní reklamy, ako aj na doprovodných motorových vozidlách bola
zabezpečená prezentácia žalobcu a jeho podnikateľských aktivít a tovarov v podobe betónu, ako
jedného z definičných znakov reklamy v zmysle vyššie citovaného rozsudku SD EÚ, a preto nie je možné
prijať závery žalovaného o tom, že v predmetnej veci nejde o reklamné služby. Žalobca splnil všetky
zákonné podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Preukázal, že reklama bola
vynaložená na účel prezentácie podnikateľskej činnosti a výrobkov žalobcu a jeho obchodného mena,

súvisela s jeho činnosťou a jej zámerom bolo dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie a zvýšenie príjmov,
pričom umiestnenie loga žalobcu na motorových vozidlách určite možno považovať za činnosť, ktorá
je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj produktov žalobcu na trhu. Zároveň navrhol, aby súd z dôvodu
hospodárnosti konania aplikujúc ustanovenie § 65 ods. 1 SSP spojil na spoločné konanie veci, ktoré
začali u neho pod sp. zn. 31S/37/2020 (DPH za júl 2017), sp. zn. 30S/51/2020 (DPH za november 2017)

a sp. zn. 30S/52/2020 (DPH za október 2016).

Duplika žalovaného

16. Žalovaný k replike žalobcu uviedol, že na automobiloch nebolo zobrazené obchodné meno žalobcu

(TATRY – BETÓN, s.r.o.) a ani uvedená jeho činnosť. Z predmetného loga nie je možné zistiť, akej
spoločnosti patrí a tiež žiadnym spôsobom nepropaguje žiadne produkty, tovary/služby, neporovnáva
ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe
a zvýšeniu predaja.

Predchádzajúce súdne konanie

17. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 31S/37/2020-94 zo dňa 18.08.2020, právoplatným dňa
04.09.2020, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aplikujúc ustanovenie § 188
SSP zamietol. Uznesením č. k. 31S/37/2020-137 zo dňa 13.04.2021, právoplatným dňa 06.05.2021,

návrh žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie zamietol.

18. Rozsudkom č. k. 31S/37/2020-180 zo dňa 30.03.2022 Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. f) SSP a podľa §
191 ods. 4 SSP, a to primárne z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok

dôvodov a tiež z dôvodu, že základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.

19. Správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žalovaný okrem prevzatia a stotožnenia sa so závermi správcu dane ohľadom absencie právnej
úpravy inštitútu reklamy a reklamných služieb, ako aj sponzorstva a sponzorského odkazu v úprave

zákona o DPH a založenia svojho rozhodnutia na záveroch judikatúry SD EÚ (C-68/92, C-69/92)
vo vzťahu k reklamným službám, pomerne rozsiahlo, avšak bez bližšieho prepojenia s konkrétnymi
výsledkami vykonaného dokazovania (predovšetkým s výsledkami vykonaného dôkazu výsluchom
konateľa dodávateľa - svedka A. B. a s predloženou Zmluvou o vykonaní reklamy zo dňa 01.07.2017),
neuvádza vyhodnotenie vykonaných dôkazov v súlade s dôsledným naplnením zásady voľného

hodnotenia dôkazov. Táto zásada, upravená v § 3 ods. 3 daňového poriadku, vyžadovala v pomeroch
predmetnej veci vyhodnotenie vykonaných dôkazov tak, aby bolo možné na základe výsledkov
vykonaného dokazovania a predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia uvedených úvah správneho
orgánu pri tomto hodnotení, spoľahlivo dospieť k záveru o správnosti a o presvedčivosti konštatovania
žalovaného, podľa ktorého: „Iba samotné uvedenie loga nie je spôsobilé uplatniť a podporiť predaj jeho

produktov na trhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nešlo v danom prípade o poskytnutie reklamných
služieb. Správca dane predmetné plnenie označil ako sponzorský odkaz. Bez ohľadu na to ako správca
dane pomenoval predmetné plnenie medzi spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o. a odvolávajúcim
je zrejmé, že sa nejednalo o reklamné služby a zároveň sa nepreukázalo, že predmetné plneniepoužil odvolávajúci na dodávky vlastných tovarov a služieb.“ Tento záver, na ktorom žalovaný založil
svoje rozhodnutie nie je v odôvodnení jeho rozhodnutia dostatočne a tým preskúmateľne odôvodnený.
Správnemu súdu nebolo zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil vzájomný vzťah medzi definíciou reklamy

podľa zákona o reklame a definíciou reklamných služieb podľa označených rozsudkov Súdneho dvora
EÚ. Uvedené nedostatky dôvodov napadnutého rozhodnutia neumožňovali potom správnemu súdu
vyhodnotiť námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uviedol, že k vecnému vyhodnoteniu
námietky nesprávneho právneho posúdenia, by mal správny súd priestor pristúpiť len vtedy, pokiaľ by
rozhodnutie žalovaného vymedzovalo úvahy, ktoré však v jeho odôvodnení absentujú.

20. Odkázal na závery podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 30S/51/2020 zo dňa
24.08.2021, ktorá má obdobné skutkové východiská a v ktorej veci správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvod vzhliadol v absencii možnosti účastníka
administratívneho konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, ktorý tvorili nepreložené rozhodnutia
SD EÚ, na ktorých správca dane i žalovaný založili svoje závery (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-68/92

a C-69/92), z ktorých ani jeden netvorí súčasť správnemu súdu predloženého administratívneho spisu.
V dôsledku toho došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces, konkrétne nebolo žalobcovi
umožnené ako účastníkovi administratívneho konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia tvoreným
označenými rozsudkami SD EÚ, vo vzťahu ku ktorým nie je možné z dôvodu absencie ich preloženia
do slovenského jazyka bez ďalšieho predpokladať a ani spravodlivo požadovať znalosť ich obsahu,

„znalosť práva“ a pokiaľ z nich správny orgán vychádzal v otázke definície reklamných služieb, mali tvoriť
súčasť obsahu administratívneho spisu. Táto skutočnosť pritom podľa správneho súdu zakladá dôvod
pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a je spôsobilá zohľadnenia i bez jej namietania žalobcom práve
preto, že zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Správny súd uvedené považoval za
naplnené v celom rozsahu i v pomeroch tejto veci, čím odôvodnil zrušenie napadnutého rozhodnutia

aj podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Uviedol, že na tieto závery ostáva bez vplyvu procesná aktivita
žalovaného (označil ju za účelovú), ktorý predložil predmetné rozhodnutia SD EÚ správnemu súdu
vrátane ich úradných prekladov, ako prílohy podania žalovaného zo dňa 24.03.2022.

21. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sfk/90/2022 zo dňa 30.09.2024 zrušil rozsudok

Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/37/2020-180 zo dňa 30.03.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie, nakoľko sa nestotožnil s právnym posúdením predmetnej veci správnym
súdom.

22. Kasačný súd konštatoval (bod 41.), že vo svojej rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol,

že rozlišovanie medzi pomenovaním plnenia ako sponzoring alebo ako reklamné služby nie je pre
odpočet DPH relevantné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023 v bode 39. uviedol,
že: pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo
o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň
plní aj iné funkcie. Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023 v bode 24. konštatoval, že:

zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a
sponzoringomvtomzmysle,žebybolislužbyspojenézozabezpečenímsponzorskéhoodkazuzákonom
explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Obdobne v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22.
marca 2023 v bode 41.: na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z
prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo

reklamu. Na uvedených právnych názoroch zotrval kasačný súd aj v tu prejednávanej veci.

23. Podľa kasačného súdu (bod 46.) z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že daňové orgány v
žiadnom štádiu konania nespochybnili existenciu materiálneho plnenia zo strany dodávateľa. Naopak, v
konaní bolo preukázané, že objednané služby dodané boli. Ako aj sám žalovaný uvádza, že z dôkazov

predložených žalobcom správca dane zistil, že plnenie zo strany dodávateľa pozostávalo v umiestnení
loga žalobcu na motorových vozidlách dodávateľa. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, išlo o
propagáciu žalobcu na reklamnej ploche VH - AUTORACING s.r.o. na motorovom vozidle Mitsubishi
Lancer EVO X a Ford Fiesta R 5 plus, resp. doprovodných vozidlách dodávateľa. Správca dane svoje
rozhodnutie o nepriznaní odpočítania DPH založil na skutočnosti, že fakturované plnenie posúdil ako

sponzoring, nie ako dodanie reklamných služieb a žalovaný už odlišne od správcu dane dospel k záveru,
že v prípade prezentácie loga nejde o reklamné plnenie a posúdil toto plnenie ako „iné ako reklamné
plnenie“. Uviedol, že práve na vyriešenie tejto otázky sa upriamil aj krajský súd vo svojom rozsudku. Akoje však uvedené vyššie, takéto rozlišovanie v súvislosti s odpočítaním DPH nie je významné. Podstatné
je, či boli splnené materiálne podmienky odpočtu DPH (bod 47.).

24. Kasačný súd uviedol, že zo skutkových okolností prejednávaného prípadu, ako aj administratívneho
spisuajednotlivýchrozhodnutívydanýchvkonanívyplýva,ženedošlokspochybneniutoho,čižalobcaje
zdaniteľnou osobou, či je daná materiálna existencia plnenia ani, či boli služby dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou. Kasačný súd v obdobnom prípade v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27.
júna 2023 však zároveň konštatoval, že ani uvedené pre priznanie odpočítania DPH nepostačuje, ale

rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľ použil alebo použije na
svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 49 zákona o DPH. Inými slovami je potrebné objektívne zhodnotiť, či služba dodávateľa priamo a
bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie
mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu (bod 48.).

25. S poukazom na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z
25. novembra 2021, kasačný súd vyslovil právny názor, že nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou
vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej
osoby.Skutočnosť,žesanezvýšilobratzdaniteľnejosoby,nemôžeovplyvniťvýkonprávanaodpočítanie

(bod 50.).

26. Kasačný súd vyslovil (bod 52.), že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí dôvodne spochybniť
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, alebo daňový
subjekt unesie svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych ako aj formálnych

podmienokodpočtuDPH(kprelínaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom
viď. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra 2018,
bod 21, III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009), je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane
preukáže účasť daňového subjektu na daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre
posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva

na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

27. Podľa kasačného súdu, ak teda dodávateľ v postavení zdaniteľnej osoby reálne poskytol žalobcovi
zdaniteľné plnenie, vznikla jeho poskytnutím daňová povinnosť, ktorú si dodávateľ v súlade s režimom

DPH uplatnil u žalobcu. Súčasne so vznikom daňovej povinnosti vzniklo žalobcovi podľa § 49 ods.
1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane, avšak iba za predpokladu splnenia ďalšej podmienky
stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH, že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Krajský súd však sťažovateľom namietané nesplnenie tejto ďalšej podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona
o DPH v napadnutom rozsudku bližšie neskúmal. Zodpovedanie otázky, či služba dodávateľa priamo a

bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu je v danej veci zásadné (bod. 56.).

28. Podľa kasačného súdu Krajský súd v Žiline konanie zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 134 ods. 1 a ods. 2 SSP nepostupoval
v súlade so zákonom, keď žalovanému ako kruciálnu vadu jeho procesného postupu s následkom

zrušenia preskúmavaného rozhodnutia vytkol, že súčasťou administratívneho spisu neboli slovenské
preklady rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veciach C-68/92 a C-69/92, čo správny súd vyhodnotil
ako vadu spočívajúcu v absencii opory skutkového stavu vzatého za základ rozhodnutia v obsahu
administratívnych spisov, rezultujúcej v žalobcom namietanú (ale inak vecne vôbec nezdôvodnenú)
vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal pritom na už skôr vyslovené závery

v rozsudkoch sp. zn. 3Sfk/50/2021 zo dňa 31.01.2024 (zdaňovacie obdobie október 2016) a sp. zn.
3Sfk/51/2021 zo dňa 12.07.2023 (zdaňovacie obdobie november 2017). Ďalej kasačný súd uviedol,
že žalovaný vysvetlil, že „pojem reklamné služby“ vníma ako „pojem Európskeho spoločenstva“ a pri
potrebejehojednotnéhovýkladujepodľažalovanéhonevyhnutnéaplikovaťdefiníciureklamnýchslužieb
vymedzených rozsudkami Súdneho dvora EÚ prednostne pred národnou legislatívou. Daňové orgány

teda jasne uviedli, že k aplikácii zákona č. 147/2001 Z. z. nemienia pristúpiť a zrozumiteľne vysvetlili aj
dôvody,prečotakčinia(bod64.).Kasačnýsúddospelkzáveru,žesprávnysúdsvojímrozsudkomzaťažil
správne súdne konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri opätovnom prejednaní veci kasačný súduložil správnemu súdu postupovať v intenciách právneho názoru kasačného súdu (i Súdneho dvora) a
opätovne vyhodnotiť právny stav veci v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou § 49 ods. 1 a § 49 ods.
2 zákona o DPH na prejednávaný prípad.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

29. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon

súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31/37/2020, vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod novou sp. zn. 2Sf/66/2024, po zrušení predchádzajúceho rozsudku Krajského
súdu v Žiline kasačným súdom a vrátením veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

30. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z
dôvodov uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by bolo potrebné v predmetnej veci
pojednávanie nariadiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle
§ 137 ods. 4 SSP dňa 13.12.2024. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného

vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 15.01.2025 podľa § 137 ods. 3 SSP.

31. Správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), a zároveň viazaný vysloveným právnym názorom kasačného

súdu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v dôsledku zisteného nesprávneho právneho posúdenia veci,
ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátil vec
na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP.

32. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak (1). Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa (2).

35. Podľa § 469 SSP; ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

36. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP; správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

37. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

44. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

45.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

46. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

48. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

49. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu

požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolacíorgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

50. Žalobca namietal, že z hľadiska sledovaného účelu uzavretej Zmluvy o vykonaní reklamy medzi ním
a dodávateľom služby – spoločnosťou VH – AUTORACING, s.r.o. bolo z pohľadu žalobcu nepochybné,
že jej predmetom bola reklama žalobcu tak, ako ju definuje § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame, v
zmysle ktorého „reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace
s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.“

K skutkovým okolnostiam správny súd uvádza, že pokiaľ ide o predmet uzatvorenej Zmluvy o vykonaní
medziobjednávateľomTATRY–BETÓN,s.r.o.azhotoviteľomVH–AUTORACINGs.r.o,.jenímzáväzok
zhotoviteľa vymedzený ako vykonanie reklamy podľa požiadaviek objednávateľa pre objednávateľa –
umiestnenie reklamného textu s tým, že reklamný text bude umiestnený na reklamných podujatiach
– automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev Slovenskej
republiky a strednej Európy pre rok 2016 a 2017 a na doprovodných motorových vozidlách počas celého

roka. Zároveň bolo zmluvne dohodnuté, že reklamný text bude umiestnený na motorových vozidlách
Mitsubishi Lancer EVO X, Ford Fiesta R 5 a na doprovodných motorových vozidlách. Predmetom
fakturácie uvedenej na faktúre č. 102017047 zo dňa 31.07.2017 je propagácia žalobcu na reklamnej
ploche firmy VH – AUTORACING s.r.o. za júl 2017. Poskytnutie plnenia v zmysle zmluvy o reklame
spočívalo v umiestnení loga žalobcu formou polepu na motorové vozidlo Ford Fiesta R 5, ktoré bolo

v roku 2017 vo vlastníctve spoločnosti VH – AUTORACING s.r.o. a slúžilo výhradne na pretekárske
účely a na sprievodných vozidlách. Logo žalobcu pozostáva z obrysu dvoch vrchov a slovného nápisu
Tatry Betón. Spoločnosť VH – AUTORACING s.r.o. sa zúčastnila športového podujatia – automobilových
rally, pretekov automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev SR a strednej Európy aj
v období júl 2017, podľa predložených pozvánok sa malo jednať o IX. RALLY LUBENÍK v dňoch 14.

až 15. júla 2017. Správny súd má za to, že možno prisvedčiť žalobcovi, že zverejnenie loga žalobcu,
ktorého obsahom je názov: Tatry Betón, obsahuje pre verejnosť správu o existencii žalobcu a predmete
jeho hospodárskej/podnikateľskej činnosti (výroba betónu), teda je jeho reklamou a je v tomto smere
dostatočne konkrétne. Záver žalovaného, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa, že žalobcovi
neboli poskytnuté predmetnou faktúrou deklarované reklamné služby, ale len sponzorsky podporil

podujatie, nie je súladný so skutkovými zisteniami v danej veci a citovanou právnou úpravou.

51. Pri opätovnom súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu
dane) mal správny súd za preukázané, že v danom prípade žalovaný v napadnutom rozhodnutí
dôvodil, že neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúry č. 102017047 (interné číslo 30170331)

zo dňa 31.07.2017, dátum dodania 31.07.2017, základ dane 60 000,00 Eur, DPH vo výške 12
000,00 Eur, celková suma faktúry 72 000,00 Eur, vystavenej dodávateľom VH - AUTORACING
s.r.o., pretože poskytnutie plnenia medzi žalobcom ako objednávateľom v zmysle Zmluvy o vykonaní
reklamy a deklarovaným dodávateľom spoločnosťou VH – AUTORACING s.r.o. ako zhotoviteľom,
majúce spočívať v prezentácii loga, resp. obchodného mena a činnosti žalobcu formou polepu na

motorovom vozidle, nemalo povahu reklamnej služby (správca dane pritom predmetné plnenie označil
ako sponzorský odkaz). Žalovaný však dospel k záveru, že bez ohľadu na to, ako správca dane
pomenoval predmetné plnenie je zrejmé, že nešlo o reklamné služby a zároveň sa nepreukázalo, že
predmetné plnenie použil žalobca na dodávky vlastných tovarov a služieb, čím nesplnil podmienku
v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že samotné logo žalobcu pozostáva z obrysu

dvochvrchovaslovnéhonápisuTatryBetón,keďcelkovélogoneevokuje,žesajednáologospoločnosti,
ktorej hlavnou činnosťou je výroba betónu, resp. že v logu sú uvedené slová „Tatry“ a „Betón“, ktoré
sú síce súčasťou obchodného mena žalobcu, avšak tým, že v logu nie je uvedená aj obchodná forma
spoločnosti, nie je zrejmé, že sa jedná o obchodné meno spoločnosti, resp. časť obchodného mena
spoločnosti. Z predmetného loga taktiež podľa žalovaného nebolo možné zistiť, akej spoločnosti patrí, a

tiež žiadnym spôsobom nepropaguje žiadne produkty, neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje
ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu ich predaja. Navyše sa
nejedná o logo všeobecne známej spoločnosti, ktoré by automaticky evokovalo spoločnosť, ktorej patrí.

52. Vo vzťahu k záverom daňových orgánov, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane s

poukazom na to, že vyhodnotením charakteru plnenia poskytnutého od dodávateľa VH - AUTORACING
s.r.o. nešlo o dodávku reklamy pre žalobcu, správny súd uvádza, že takýto záver nevychádza zo
správneho právneho posúdenia veci. Odkazuje pritom na záväzný právny názor kasačného súdu, podľa
ktorého nie je relevantným to, či posudzované plnenie s ohľadom na svoje osobitosti je sponzoringom,reklamou, prípadne ním účastníci zmluvného vzťahu sledovali iný účel, nakoľko v súvislosti s uplatnením
režimu DPH išlo len o poskytnutie plnenia - dodanie služby, spojeného so vznikom daňovej povinnosti,
keďže došlo k tuzemskému odplatnému poskytnutiu služby žalobcovi, a to zdaniteľnou osobou, ktorá

v súvislosti s jej dodávkou konala ako zdaniteľná osoba (§ 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1,
§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Správny súd konštatuje, že aj v prípade, ak by došlo k spochybneniu
toho, či zo strany dodávateľa došlo k riadnemu/úplnému splneniu predmetu zmluvy (napr. aj vzhľadom
na argumenty daňových orgánov ohľadom absencie úplného označenia obchodného mena žalobcu,
či chýbajúceho popisu jeho obchodnej činnosti), rozhodnutia daňových orgánov, neboli založené na

nesplnení hmotnoprávnej podmienky týkajúcej sa spochybnenia existencie plnenia. Ich argumentácia
ohľadom právnych záverov z nich vyplývajúcich tak nespočívala v tom, že by k plneniu poskytnutého
žalobcovi dodávateľom reálne nedošlo, a teda nešlo o plnenie fiktívne, resp. predmetné plnenie malo byť
žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, deklarovaným žalobcom. Daňové orgány tak
nespochybnili, že by k určitej prezentácii žalobcu zo strany tohto dodávateľa došlo. Ak teda dodávateľ,
ktorý bol v postavení platiteľa dane, žalobcovi zdaniteľnú službu reálne poskytol, došlo aj k vzniku

daňovej povinnosti, pričom s jej vznikom je spojený vznik práva žalobcu na odpočítanie dane v zmysle
§ 49 ods. 1 zákona o DPH, ale iba v prípadoch splnenia aj ďalšej zákonom stanovenej podmienky
podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k inému záveru než žalovaný, resp. správca dane, ktorí
tvrdili, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane s poukazom na to, že vyhodnotením charakteru

poskytnutého od dodávateľa VH – AUTORACING, s.r.o. nešlo o dodávku reklamy pre žalobcu.

53. Správny súd uvádza, že už kasačný súd vyslovil záver, že zo skutkových okolností prejednávaného
prípadu ako aj administratívneho spisu a jednotlivých rozhodnutí vydaných v konaní vyplýva, že nedošlo
k spochybneniu toho, či žalobca je zdaniteľnou osobou, či je daná materiálna existencia plnenia ani, či

bolislužbydodanéaleboposkytnutéinouzdaniteľnouosobou.Zároveňvšakkonštatoval,žeaniuvedené
pre priznanie odpočítania DPH nepostačuje, ale rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky, či ide o
službu, ktorú žalobca použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 zákona o DPH.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené, na účely právneho posúdenia možnosti odpočítania DPH z prijatej
reklamnej služby tak nie je rozhodujúce, či je služba označená ako sponzoring alebo reklama. V
zmysle zákona o DPH bolo teda možné považovať za dodanie služby pre žalobcu aj umiestnenie
loga, resp. nápisu Tatry Betón na motorovom vozidle v rámci automobilových pretekov. Podstatným
bolo to, či išlo o poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, konajúcou v

postavení zdaniteľnej osoby. Zároveň sa žiada dodať aj to, že k možným úvahám o tom, či to-ktoré
logo spoločnosti, resp. podnikateľa má dostatočnú výpovednú hodnotu k tomu, aby naplnilo kritériá
reklamy je potrebné pristupovať zdržanlivo, keďže takéto posudzovanie by mohlo predstavovať voľnú
úvahu daňových orgánov založenú iba na ich subjektívnom vnímaní, čo by nepochybne nebolo žiadúce
ani udržateľné. Rovnako ani nevhodné zvolenie služieb, ktorých účelom má byť propagácia daňového

subjektu a jeho tovarov/služieb nemôže byť sankcionované odmietnutím odpočtu DPH.

55. V intenciách záveru kasačného súdu, správny súd zameral súdny prieskum na posúdenie, či sa
daňové orgány náležite vysporiadali s otázkou, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s
ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do

všeobecných ekonomických nákladov žalobcu.

56. Podľa názoru správneho súdu v posudzovanej veci tým, že zo strany dodávateľa VH –
AUTORACING s.r.o. reálne došlo k prezentácii loga, resp. označenia Tatry Betón na motorovom vozidle
v súvislosti s automobilovými pretekmi, mohol byť vo verejnosti vyvolaný určitý pozitívny vnem o

existenciižalobcu.Nemožnopritomvylúčiť,žeprávetátoskutočnosťbolajednýmzdôvodov,prektorésa
žalobca rozhodol pristúpiť k uzatvoreniu Zmluvy o vykonaní reklamy, a teda stála za vznikom transakcie
ako takej.

57. Otázkou oprávnenosti odpočítania dane z reklamných služieb sa už zaoberal aj Súdny dvor EÚ,

ktorý vo svojom rozhodnutí C-334/20, zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft. okrem iného konštatoval,
že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto
poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a
bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo s celkovouhospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné
zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je primeraná v porovnaní s referenčnou
hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu

tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Taktiež vyslovil názor, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej
osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v
bode23tohtorozsudku,totižzaručujeneutralitu,čosatýkadaňovéhobremenavšetkýchhospodárskych
činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú
DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa

zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným
plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu
dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra
2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40).“

58. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že úlohou daňových orgánov nebolo

v odôvodnení rozhodnutí podrobne analyzovať charakter dodaného plnenia, ale venovať osobitnú
pozornosť posúdeniu ekonomickej súvislosti medzi posudzovaným typom prezentácie žalobcu a jej
prínosu pre dodávky tovarov a služieb žalobcu, resp. či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí
s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu, a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do
všeobecných ekonomických nákladov žalobcu.

59. K otázke možného posudzovania účinnosti reklamy sa už vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, napr. v rozsudku, sp.zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018, na ktorý poukazoval aj samotný
žalobca a to tak, že ,,viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len
na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktmi

uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti
pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania
na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že
efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania
dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen

zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má
byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak
tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. Podľa
názoruNajvyššiehosúduireklama,ktorápriamoneviedlakuzavretiunovýchzmlúv(snovýmiklientami),
môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté

reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta
a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti
platiteľa.Vprejednávanejveciprimeranosťreklamykpodnikaniužalobcunebolapredmetomhodnotenia
zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto otázkou zaoberať. Odvolací súd teda za
daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie

práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom
zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo
a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat. V tomto zmysle
vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozsudok krajského súdu z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“

60. Osvojac si závery Najvyššieho súdu SR vyššie uvedené, správny súd zastáva názor, že
daňové orgány sa v súvislosti s hodnotením použiteľnosti prijatých reklamných služieb od dodávateľa
VH – AUTORACING s.r.o. na vstupe na podnikanie žalobcu, a teda bezprostrednej súvislosti s
ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu, nesprávne zamerali/obmedzili len na otázku preukazovania

reálneho zvýšeného dopytu po jeho produktoch, resp. získania nových obchodných partnerov ako
bezprostredného účinku spojeného s poskytnutím plnenia od dodávateľa VH – AUTORACING s.r.o., z
čoho následne vyvodili záver o nepreukázaní pozitívneho vplyvu poskytnutého plnenia na podnikanie
žalobcu. Správny súd nepopiera, že správca dane vykonával dokazovanie i v súvislosti s preukázaním
ekonomického prínosu prijatého zdaniteľného plnenia pre žalobcu, keď skonštatoval, že žalobca

nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že reklamný text umiestnený na reklamných podujatiach
automobilové rally spôsobil u žalobcu zvýšený dopyt po jeho produktoch, alebo by získal nových
obchodných partnerov. V tomto kontexte však správny súd poznamenáva, že reklama nemá/nemusí
pôsobiť len na nových zákazníkov, ktorí doposiaľ služby propagovaného subjektu nevyužívali, resp.doposiaľ nekupovali jeho výrobky. Reklama môže pôsobiť aj na doterajších obchodných partnerov
žalobcu, napr. za tým účelom, aby si u podnikateľského subjektu opätovne zakúpili jeho produkt
alebo využili ním poskytovanú službu. V nadväznosti na to merať efekt reklamy, resp. jej prínos pre

podnikateľskú činnosť žalobcu na účely posúdenia splnenia podmienky v zmysle § 49 ods. 2 zákona
o DPH nemožno len s ohľadom na reálne (dokladmi preukázané) zvýšenie dopytu po produktoch/
službách žalobcu, keďže jej účinky sa môžu, a to aj s odstupom času, prejaviť v rôznych (a teda aj iných)
aspektoch podnikateľskej činnosti žalobcu. V tejto súvislosti už kasačný súd napr. v rozsudku sp. zn.
2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 predostrel okruh do úvahy prichádzajúcich skutočností, ktoré by mohli

relevantným spôsobom prispieť k overeniu splnenia predmetnej podmienky na odpočítanie dane, keď
konštatoval, že ,,predmetnú podmienku je možné zo strany správcu overiť napríklad prostredníctvom
zodpovedania otázok, a) či služby poskytnuté dodávateľom objektívne mali súvis s podnikateľskou
činnosťou alebo šírením dobrej povesti daňového subjektu, b) či daňový subjekt dokáže vierohodne
vysvetliť, prečo na propagáciu svojich tovarov, služieb či obchodného mena zvolil práve také služby
od dodávateľa, aké zvolil, c) či služby poskytnuté dodávateľom mohli potenciálne zvýšiť dopyt po

produktoch/službách daňového subjektu, alternatívne zvýšiť povedomie a šíriť dobrú povesť daňového
subjektu vo verejnosti.“

61. Správny súd zastáva názor, že závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi nepreukázanie
zvýšeného dopytu po jeho produktoch/službách, resp. s tým spojené získanie nových obchodných

partnerov, neboli spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Ako
už bolo vyššie uvedené, pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nebolo
v danej veci rozhodujúcim to, či išlo o reklamu alebo sponzoring. Zo strany daňových orgánov bude
potrebné sa zamerať na objektívne a dôsledné posúdenie ekonomickej súvislosti medzi posudzovaným
typom prezentácie žalobcu a jej prínosu pre dodávky tovarov a služieb žalobcu, a teda či bol preukázaný

priamy a bezprostredný súvis prijatej služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu
na vstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, čo považoval za relevantné pri posudzovaní
nároku žalobcu na odpočítane dane aj kasačný súd v zrušujúcom rozsudku (bod 48.). Správny súd nebol
oprávnený pri posudzovaní tejto otázky nahradiť rozhodovaciu činnosť daňových orgánov. Správne súdy
totiž pri tomto type súdneho prieskumu nenahrádzajú činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní

skutkovéhostavu,prijehovyhodnocovaníaprisamotnomrozhodovaní,alelenpreskúmavajúzákonnosť
ich rozhodnutí/opatrení, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených
výlučne žalobnými bodmi, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

62. Správny súd rozhodnutie žalovaného a správcu dane ako orgánu verejnej správy prvého stupňa

zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nenaplnenia
hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. Daňové orgány sú v ďalšom konaní a pri rozhodovaní vo
veci viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku. Ich úlohou bude zvážiť a vyhodnotiť, či na
základe zisteného skutkového stavu je možné udržať záver o nesplnení zákonom o DPH stanovených
podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Záverom je potrebné poznamenať, že v prípade

konštatovania naplnenia hmotnoprávnych podmienok je možné odpočet DPH nepriznať iba vtedy, ak
správca dane preukáže účasť žalobcu na daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal,
a to po vykonaní takzvaného Axel Kittel testu, k čomu prijal záver už aj kasačný súd v zrušujúcom
rozsudku (bod 52.).

63. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, keď zaviazal
žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky
trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

64. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
64. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním

kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní
od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.