Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 41Em/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203142
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124203142.6

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci oprávneného - otca: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXXX/
XXX, XXX XX E. – F., zastúpený JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, Košice
proti povinnej - matke: A. G. C., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX I., za účasti maloletých detí G. C.,
nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v konaní o výkon súdneho rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného - otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Košice
II sp.zn. 43P/26/2019 zo dňa 30.7.2020, z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 14.2.2024 domáhal nariadenia výkonu

rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 43P/26/2019 zo dňa 30.7.2020, ktorým súd rozviedol
manželstvo účastníkov konania, a zároveň schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností na čas
po rozvode.

2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že matka maloletých detí dlhodobo nerešpektuje právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu. Po počiatočnom uskutočňovaní styku sa začali objavovať okolnosti, pre

ktoré sa otec s deťmi nemohol stretnúť, napr. choroby, či matkou prezentovaná nevôľa detí sa s otcom
stretnúť. Spočiatku sa otec snažil zachovať kontakt s deťmi, a tak si vzájomne telefonovali. Po čase
však syn s otcom prestal telefonovať a častejšie sa objavovali vysvetlenia zo strany matky, že syn sa
s otcom odmieta stretnúť. Toho času je stav taký, že syn styk s otcom odmieta a iná forma komunikácie
s ním nie je možná. Dcéra sa na stretnutia s otcom vždy tešila, má veľmi dobrý vzťah s manželkou
otca a tiež svojím nevlastným bratom, ktorý má dva roky. Problémy nastali nástupom dcéry do školy.

Keď sa otec snažil kontaktovať matku, nikdy mu nedvihla telefón a často ani nezavolala späť. V roku
2023 sa začali objavovať rôzne oznámenia matky, že dcéra je chorá, styk sa preto realizovať nemôže.
V období posledného roka matka otcovi čoraz častejšie oznamovala, že dcéra s otcom ísť nechce.
Napriek tomu, že otec matku žiadal o poskytnutie termínu za účelom realizácie náhradného styku, matka
nebola ochotná takýto náhradný termín poskytnúť. Otec ďalej uviedol, že je toho názoru, že popísané
konanie matky neprimerane zasahuje do jeho práv otca, ako aj do práv maloletých detí. Nedostatočnou

prípravou detí matkou dochádza k postupnému odcudzeniu vzťahu otca s deťmi.

3. Matka vo svojom podaní zo dňa 8.3.2024, ktorým reagovala na výzvu súdu na vyjadrenie sa k podaniu
otca uviedla, že s podaným návrhom otca nesúhlasí. Matka v predmetnom podaní uviedla, že otec
väčšinou v čase styku deti nechával so svojou matkou, resp. že nevytvoril izbu pre maloletého deti vo
svojejdomácnostivBratislaveavKošiciachspalamaloletásostaroumatkouvmanželskejposteli.Matka

ďalej uviedla, že maloleté deti sa okrem spamätávania sa z rozvodu rodičov museli vyrovnávať s novou
partnerkou otca, pričom vo veľmi krátkom čase sa im narodil nevlastný brat. Otec nechce akceptovať,že deti medzičasom vyrástli, majú nové záujmy, a preto očakávajú nový prístup zo strany otca. Otec
tiež nedodržiava dohodnutý čas pre styk s deťmi, mení im program, prenáša na deti povinnosti, ktoré sa
týkajú výlučne matky a otca, nedodržiava liečebný režim detí, keď sú choré, či denný režim maloletých

detí. Vzťah s maloletým synom sa podľa matky zhoršil v čase puberty maloletého z dôvodu správania
sa otca, ktorý deťom necitlivým spôsobom oznámil, že majú nevlastného brata, že sa otec znovu oženil,
resp. im neoznámil smrť starého otca z otcovej strany. Maloletým deťom sa otec v čase ich prítomnosti
v domácnosti starej matky z otcovej strany v Košiciach nevenuje, resp. necháva maloletú, aby sa starala
o nevlastného brata. Matka na základe uvedeného navrhla súdu návrh otca zamietnuť, resp. konanie

zastaviť z dôvodu, že došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

4. Otec sa návrhom zo dňa 19.2.2024 na Mestskom súde Košice domáhal zmeny úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, ktoré konanie prebieha pod sp.zn. 85P/29/2024. Konanie toho času nie
je právoplatne skončené.

5. Kolízny opatrovník ( ďalej len „úrad“ ) vo svojej správe v konaní 85P/29/2024 zo dňa 11.9.2024 uviedol,
že dňa 10.9.2024 úrad realizoval rozhovor s maloletými deťmi, z ktorého vyplynulo, že maloletá dcéra
J. otca navštevuje, trávi s ním aj čas počas prázdnin.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 3.6.2024, ktorý uskutočnil šetrenie

v domácnosti otca vyplýva, že maloletá navštevuje otca každé dva týždne. Z ďalšej správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 26.8.2024 súd zistil, že v čase prítomnosti zamestnankýň úradu
v domácnosti otca sa maloletá javila ako normálne zdravé dievčatko, v interakcii s členmi rodiny pôsobila
prirodzene a bez problémov, sama sa vyjadrila, že u otca sa jej páči, je tam rada.

7. Z priebežnej správy Centra pre deti a rodiny – Uralská v Košiciach zo dňa 9.9.2024 vyplýva, že styk
maloletej s otcom prebieha, i keď nie podľa predstáv otca v zmysle rozhodnutia súdu.

8. Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2024 otec uviedol, že v konaní sp.zn. 85P/29/2024 došlo
k uzavretiu dočasnej dohody medzi rodičmi, ako vo vzťahu k maloletej, tak aj vo vzťahu k maloletému,

rodičia sa dohodli na odlišnej úprave styku ako je styk upravený vo predmetnom exekučnom titule.

9. Na pojednávaní konanom dňa 16.1.2025 v konaní sp.zn. 85P/29/2024 otec uviedol, že stretnutia otca
s maloletou sa uskutočňovali tak, že maloletú preberal v piatok od matky, následne v pondelok maloletú
odovzdával do školského zariadenia ( v zmysle dočasne uzatvorenej dohody). Čo sa týka maloletého

G., tak ako bolo odporúčané zo strany kolízneho opatrovníka, aj s ohľadom na vek maloletého, styk
s otcom otec navrhol ponechať na dohode rodičov (resp. po komunikácii so synom), nakoľko verí,
že psychologické stretnutia, ktoré maloletý bude absolvovať, a takisto aktivita zo strany otca prinesie
zlepšenie vzťahu s maloletým, a maloletý sám prejaví postupne záujem na budovaní vzťahu s otcom.

10. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého,
styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

11. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho

dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

12. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

13. Podľa ust. § 376 ods. 1 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

14. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

15. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia
(§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred
vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.16. Podľa čl. 4 základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu

konania a veci samej.

17. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

18. Podľa čl. 24 ods. 1 až 3 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu
a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory
sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Pri všetkých
opatreniachprijatýchorgánmiverejnejmocialebosúkromnýmiinštitúciami,ktorésatýkajúdetí,samusia
v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie
osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa ust. § 391 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

21. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

23.Úlohousúduvkonaníovýkonrozhodnutiajeposúdiť,čikonanímpovinnéhorodičadošlokporušeniu

práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
súdu. Súd zisťuje, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto
styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa. Je potrebné brať ohľad na záujmy
dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto
súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá

rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Je potrebné
nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme
jeho rodičov. Nie je vždy účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, aby
súd automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za prípadné nedodržiavanie styku podľa súdneho
rozhodnutia. K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje

súdnemu rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu
podrobiť. Súd pritom vychádza zo skutkového stavu, rozhodujúceho v čase vydania rozhodnutia.

24. Nariaďovanie výkonu súdneho rozhodnutia môže totiž spôsobiť ďalšie vyostrenie právnych vzťahov
medzi účastníkmi konania. Účelom konania je snaha dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami

účastníkov konania a všeobecným záujmom, ktorý spočíva v dodržiavaní zásad právneho štátu. Pri
súdnom vynucovaní styku nie je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa stal
procesným prostriedkom slúžiacim výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého
dieťaťa,boladosiahnutáochranaoprávnenéhozáujmujednéhozrodičovnarealizáciustykusmaloletým
(Ústavný súd ČR, sp. zn. IV. ÚS 25/2003).

25. Vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku.
Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená, musia brať ohľad na
záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu
priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najlepší záujem dieťaťa však

môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Európsky súd pre ľudské
práva v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby
žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa.26. Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedôjde k porušeniu
povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu došlo, avšak z objektívnych príčin (Stanovisko
Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Cpj 228/81 zo dňa 10.5.1981). V konaní o výkon rozhodnutia nie je

súd oprávnený vstupovať do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je oprávnený skúmať len
naplnenie, resp. nenaplnenie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, a teda, či správanie sa
povinnej osoby je v rozpore s rozhodnutím, na podklade ktorého realizuje oprávnený svoje práva.

27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie, vyjadrenia účastníkov

konania a aktuálne správanie sa matky súd dospel k záveru, že nie je dôvod na nariadenie výkonu
súdneho rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že dochádza k plneniu
povinnosti zo strany matky v zmysle rozhodnutia súdu. Otec sám uznal, že nemá význam nútiť
maloletého, ktorý má už 16 rokov, aby sa s ním stretával v zmysle exekučného titulu, nakoľko by to
mohlo mať práve opačný efekt a ponechá to nateraz na voľnosti a vzájomnej komunikácii a dohode.
Maloletá sa s otcom stretáva, čo potvrdil otec dieťaťa na pojednávaniach, naposledy aj na pojednávaní

dňa 16.1.2025 v konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 85P/29/2024 a to v zmysle dočasnej rodičovskej
dohody. Preto tu nie je potrebné jeho vynucovanie súdnou cestou v rámci konania o výkon rozhodnutia.
Súd uznáva, že predstavy otca, pokiaľ sa jedná o stretávanie sa s maloletými deťmi sú možno odlišné,
avšak na zlepšovaní vzťahov v rodine je potrebné pracovať dlhší čas, ktorý presahuje odporúčaný rámec
tohto konania (do 6 mesiacov). Vo vzťahu tak k maloletej, ako aj vo vzťahu k maloletému synovi, súd

musí zohľadniť ich najlepší záujem, ktorým by bezpochyby nebol nútený výkon rozhodnutia v situácii,
keď si obe deti hľadajú k otcovi a jeho novej rodine cestu, maloletý syn aj prostredníctvom na to určených
odborníkov psychosociálneho centra pre deti a rodiny. Z toho dôvodu súd nevidel dôvod nariaďovať
nútený výkon rozhodnutia, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh
zamietol.

28. Nakoľko ani matka ani otec si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, súd v súlade s ust. § 57
CMP náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (ust. § 377 ods. 2 CMP).

Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je
vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej
povinnosti ( § 377 ods. 3 CMP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).