Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010109
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8322010109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov

JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného Y. V. a spol., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a
iné, prerokoval v Bratislave 23. mája 2024 na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením
rozsudku dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu Mgr. Valéra Podoľskija proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 21. júla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 21.
júla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102, z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku

bol porušený zákon

v ustanoveniach § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona, § 194 ods. 1 Trestného zákona, § 319 Trestného poriadku a § 321 ods. 1, písm. b), písm. d),
ods. 2 Trestného poriadku v neprospech obvineného Y. V..
II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa zrušujú rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. júla

2022, č. k. 4To/22/2022-1102 - vo výrokoch týkajúcich sa obvineného Y. V., rozsudok Okresného súdu
Humenné zo 14. septembra 2022, sp. zn. 3T/2/2021 - vo výroku o upustení od uloženia súhrnného
trestu u obvineného Y. V., ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

IV. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku sa obvinený Y. V. neberie do väzby.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 18. mája 2022, sp. zn. 1T/17/2022,
uznal obvinených Y. V., ml. G. R., ml. G. E. a ml. N. E. za vinných, a to obvineného Y. V. v bode
1) za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 3) za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 4) za prečin porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., obvineného ml. G. R. v bodoch 1), 2) za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. pokračovacím spôsobom
podľa § 122 ods. 10 Tr. zák., v bode 3) za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formouspolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., obvineného ml. G. E. v bode 1), 2) za prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. pokračovacím spôsobom podľa §
122 ods. 10 Tr. zák. a obvineného ml. N. E. v bode 2) za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr.

zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že
1) obvinení Y. V., ml. G. R. a ml. G. E. dňa 19.07.2021 v čase okolo 21.00 hod. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s úmyslom odcudzenia vecí prišli k obytnému bloku na ulici L.. U. XXX/X v G.,
kde následne Y. V. vyhol na okne pivnice, ktoré bolo pootvorené na vetranie, kovovú lamelu, ktorá
zabezpečovala okno a následne Y. V. spolu s G. R.Č. vošli do pivnice, odkiaľ odcudzili 4 kusy tekutého

prášku, 6 kusov plechoviek nealkoholického piva a 6 ks slnečnicového oleja, následne po tom, ako vyšli
von z pivnice, okno nechali pootvorené na predtým Y. V. vyhnutej lamele, zatiaľ čo G. E. dával pozor
pred obytným blokom na ulici L.. U. XXX/X v G., čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému K.
E. z G. škodu krádežou vo výške 40,00 Eur a poškodení plastového okna škodu vo výške 10,00 eur,
2) obvinení ml. G. R., ml. G. E. a ml. N. E. dňa 20.07.2021 v čase okolo 21.00 hod. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s úmyslom odcudzenia vecí prišli k obytnému bloku na ulici L.. U. XXX/X v G., kde

následne spoločne vyhli na okne pivnice, ktoré bolo pootvorené pre vetranie, kovovú lamelu, ktorá
zabezpečovala okno a následne ml. G. R. vošiel do pivnice, odkiaľ odcudzil čierny kufrík, v ktorom
bola uložená vŕtačka zn. D. s príslušenstvom a následne po tom, ako vyšiel von z pivnice, okno nechal
pootvorené na nimi predtým vyhnutej lamele, zatiaľ čo ml. G. E. a ml. N. E. dávali pozor pred obytným
blokom na ulici L.. U. XXX/X v G., čím takto svojím konaní spôsobili poškodenému K. E. z G. škodu

krádežou vo výške 40,00 eur,
3) obvinení Y. V. a ml. G. R. v presne nezistenom čase od 22.00 hod. do 23.15 hod. dňa 06.08.2021, po
predchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode v úmysle odcudziť nejaké veci, aby si takto zabezpečili
finančné prostriedky pre svoje potreby, prišli z miesta svojho bydliska k rodinnému domu č. XXX v obci
Č., okres G., o ktorom vedeli, že v ňom žije poškodený D. T., prezývaný „R.“, kde si otvorili bránku

oplotenia, cez pozemok dvora prešli až k vchodovým dreveným dverám do rodinného domu, na ktorých
násilím odstránili jednu drevenú latku, takto sa potom dostali do predsiene rodinného domu, kde Y. V.
zapaľovačom, ktorý si priniesol so sebou, podpálil polystyrénovú výplň na ďalších dverách vedúcich do
obytnej časti domu, ktoré boli zamknuté z vnútra izby, pričom keď na toto už reagoval vlastník tohto
rodinného domu D. T. tak, že ich vyzval, aby obaja opustili jeho rodinný dom, pričom Y. V. žiadal od neho

cigaretu s tým, že len pofajčia a pôjdu preč, následne z rodinného domu obaja obvinení odišli a cca po
15 minútach sa k dverám v predsieni vrátili, polystyrénovú výplň na dverách vylomili, dvere si odomkli
kľúčom, ktorý bol v zámku z vnútornej časti obývacej izby, prešli do izby, v ktorej sa nachádzal D. T., do
ktorého Y. V. sotil takou silou a intenzitou, že spadol na zem, následne na to ml. G. R. vzal zo stola nôž
a hodil ho smerom na D. T., ktorého však netrafil, následne do neho hodil ohrievač, ktorým ho zasiahol,

Y. V. chytil D. T. rukami pod krkom a začal ho dusiť, kde vtedy ho ml. G. R. pravou rukou zovretou v
päsť najmenej dvakrát udrel do oblasti tváre, Y. V. pri dusení D. T. dvihol hlavu tak, aby nevidel, že čo z
jeho domu ukradnú a vtedy ml. G. R. zo zeme v kuchyni od skrine odcudzil 1 ks. motorovú pílu zn. E.,
bez výrobného čísla, a zo stola v obývacej miestnosti odcudzil 1 ks. tlačidlový mobilný telefón nezistenej
značky a výrobného čísla, a tieto veci vyniesol von z rodinného domu, a keď už bol von z rodinného

domu, tak Y. V. uvoľnil zovretie pod krkom D. T., pustil ho a tiež vyšiel von z rodinného domu, následne
spoločne s ml. G. R. odišli do mesta G., čím takto svojím konaním D. T. nespôsobili zranenie, ktoré by
si vyžiadalo liečenie, krádežou vecí mu spôsobili škodu vo výške 330,00 eur a poškodením zariadenia
domu mu spôsobili škodu vo výške 10,00 eur,
4) obvinený Y. V. v presne nezistenom čase, okolo 22.00 hod. dňa 07.08.2021 pristúpil k oknu bytu

nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu č. XXX/X na ul. M. v G. takým spôsobom, že za pomoci
ďalšej presne nezistenej osoby vyskočil na parapetu okna, rukou roztrhol sieťku proti hmyzu, cez takto
vzniknutý otvor prestrčil ruku a okno pootvorené na vetračku si zvnútra otvoril, kde pri vchádzaní do bytu
bol vyrušený krikom jednej z nájomníčiek bytového domu, následne preto prebehol cez byt až k jeho
vchodovým dverám, cez ktoré z bytu vybehol a cez hlavný vchod tento bytový dom opustil, čím takto

svojím konaním spôsobil vlastníčke bytu PhDr. H. R. poškodením sieťky proti hmyzu škodu vo výške
60,00 eur.

Za to okresný súd obvinenému Y. V. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. prihliadajúc v zmysle § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. na § 36 písm. d), písm. j) Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody na 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň určil
probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovil skúšobnú dobu na 2 roky a 6 mesiacov a zároveň uložil obvinenému
povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúce v príkaze v zmysle § 51 ods. 4 písm. a)

Tr. zák. nepriblížiť sa úmyselne k poškodenému D. T. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a v zmysle
§ 51 ods. 4 písm. l) Tr. zák. v príkaze dostaviť sa na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa
miesta pobytu a to v čase určenom probačným a mediačným úradníkom aj opakovane podľa pokynov
probačného a mediačného úradníka.

Obvinenému ml. G. R. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na
§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák. úhrnný
trest odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Obvineným ml. G. E. a ml. N. E. podľa § 98 písm. a) Tr. zák. zhodne upustil od potrestania.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolania
- prokurátor v neprospech obvinených Y. V. a ml. G. R. proti výroku o vine pre skutok v bode 3) a výroku
o treste,
- obvinený Y. V. proti výroku o vine pre skutok v bode 3) a výroku o treste.

O odvolaniach obvineného a prokurátora Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) rozhodol
rozsudkom z 21. júla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
b), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) zrušil vo výroku o vine pod bodom 3) a celý
výrok o treste vo vzťahu k obvinenému Y. V. a obvinenému ml. G. R. a rozhodujúc sám podľa § 322

ods. 3 Tr. por. uznal obvineného Y. V. a obvineného ml. G. R. za vinných zo zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 22.00 hod. do 23.15 hod. dňa
06.08.2021, po predchádzajúcej spoločnej vzájomnej dohode v úmysle odcudziť nejaké veci, aby si takto

zabezpečili finančné prostriedky pre svoje potreby, prišli z miesta svojho bydliska k rodinnému domu č.
XXX v obci Č., okres G., o ktorom vedeli, že v ňom žije poškodený D. T., prezývaný „R.“, kde si otvorili
bránku oplotenia, cez pozemok dvora prešli až k vchodovým dreveným dverám do rodinného domu, na
ktorých násilím odstránili jednu drevenú latku, takto sa potom dostali do predsiene rodinného domu, kde
Y. V. zapaľovačom, ktorý si priniesol so sebou, podpálil polystyrénovú výplň na ďalších dverách vedúcich

do obytnej časti domu, ktoré boli zamknuté z vnútra izby, pričom keď na toto už reagoval vlastník tohto
rodinného domu D. T. tak, že ich vyzval, aby obaja opustili jeho rodinný dom, pričom Y. V. žiadal od neho
cigaretu s tým, že len pofajčia a pôjdu preč, následne z rodinného domu obaja obvinení odišli a cca po
15 minútach sa k dverám v predsieni vrátili, polystyrénovú výplň na dverách vylomili, dvere si odomkli
kľúčom, ktorý bol v zámku z vnútornej časti obývacej izby, prešli do izby, v ktorej sa nachádzal D. T., do

ktorého Y. V. sotil takou silou a intenzitou, že spadol na zem, následne na to ml. G. R. vzal zo stola nôž
a hodil ho smerom na D. T., ktorého však netrafil, následne do neho hodil ohrievač, ktorým ho zasiahol,
Y. V. chytil D. T. rukami pod krkom a začal ho dusiť, kde vtedy ho ml. G. R. pravou rukou zovretou v
päsť najmenej dvakrát udrel do oblasti tváre, Y. V. pri dusení D. T. dvihol hlavu tak, aby nevidel, že čo
z jeho domu ukradnú a vtedy ml. G. R. zo zeme v kuchyni od skrine odcudzil 1 ks motorovú pílu zn. E.,

bez výrobného čísla, a zo stola v obývacej miestnosti odcudzil 1 ks tlačidlový mobilný telefón nezistenej
značky a výrobného čísla, a tieto veci vyniesol von z rodinného domu, a keď už bol von z rodinného
domu, tak Y. V. uvoľnil zovretie pod krkom D. T., pustil ho a tiež vyšiel von z rodinného domu, následne
spoločne s ml. G. R. odišli do mesta G., čím takto svojím konaním D. T. nespôsobili zranenie, ktoré by
si vyžiadalo liečenie, krádežou vecí mu spôsobili škodu vo výške 330,00 eur a poškodením zariadenia

domu mu spôsobili škodu vo výške 10,00 eur.

Za to krajský súd obvinenému Y. V. uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), písm. j)
Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody na 7 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinenému ml. G. R. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 37 písm.
h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 117 ods. 1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na
2 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného Y. V. zamietol.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený Y. V. prostredníctvom obhajcu Mgr.
Valéra Podoľskija podaním z 19. februára 2024 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g),

písm. h) a písm. i) Tr. por. a podľa § 374 ods. 3 Tr. por. namietal aj konanie na súde I. stupňa, keďže
pochybenia zo strany prvostupňového súdu neboli napravené odvolacím súdom.

Dovolateľ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. namietol, že na
hlavnom pojednávaní konanom 18. mája 2022 obvinený Y. V. vzal návrhy na dokazovanie späť, resp.
netrval na vykonaní ním navrhovaného dokazovania a učinil tak bez predchádzajúcej právnej porady so

svojim obhajcom, keďže okresný súd nepripustil uvedenú poradu. V ďalšom na inom mieste ohľadom
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. namietal, že súd I. stupňa aj odvolací súd, sa
nevysporiadali s množstvom rozporov, resp. nezmyslov a pochybností v konaní a že v tomto smere
absentuje akékoľvek odôvodnenie v rozsudkoch súdu I. stupňa a odvolacieho súdu, pričom v tejto
súvislosti odkázal v celom rozsahu na svoje odvolanie podané proti rozsudku súdu I. stupňa, resp. že

súdy nevykonali žiadny z navrhovaných dôkazov, čo v rozsudkoch nezdôvodnili a vznikli pochybnosti
na základe nedostatočných skutkových zistení, v dôsledku ktorých treba konanie doplniť o nové dôkazy,
resp. niektoré treba opakovať. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. uviedol,
že obvinený nebol prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 21. júla 2022, pretože v ÚVV a
ÚVTOS Košice mu 29. júna 2022 dal zamestnanec tohto ústavu podpísať prehlásenie, že nechce byť

prítomný na pojednávaní, čím tento zamestnanec v podstate suploval činnosť advokáta, čo považoval
dovolateľ za nezákonné. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. uviedol, že na
výsluchoch vykonaných na OO PZ Medzilaborce 6. decembra 2021 a 7. decembra 2021 bol prítomný
aj obhajca ml. G. R. JUDr. Anton Wagner, pričom G. R. nebol v tom čase obvinený, ale bol svedok
a uvedené má za následok nezákonnosť týchto výsluchov a nemožnosť odsúdenia dovolateľa na ich

základe. Poukazoval na vyjadrenie obvineného z hlavného pojednávania, že mu policajti pri jeho prvom
zadržaní sľubovali, že keď sa prizná, tak ho pustia, resp. na vyjadrenie obvineného, že si neprečítal
listiny, ktoré mu dali policajti, keď ho prvýkrát vypočúvali, resp. poukazoval, že je na hlboké zamyslenie
opätovné zadržanie obvineného spojené s následným vzatím do väzby bez zmeny podmienok, za
ktorých bol pôvodne prepustený na slobodu. V ďalšom namietal, že počas celého konania nebola

vykonaná rekognícia, napriek návrhu obvineného z 15. októbra 2021, a tak sú prítomné dôvodné
pochybnosti, či druhým páchateľom popri ml. G. R. je dovolateľ. Dovolateľa za obvineného účelovo
určili OČTK, keď poškodenému účelovo predložili len dve fotografie nejakých neznámych osôb. V celom
dome poškodeného D. T. a ani na nožíku a kladive a jeho tele sa nenašla žiadna daktyloskopická,
biologická, prípadne iná stopa preukazujúca účelové tvrdenia poškodeného T. a obvineného ml. G. R..

Vo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Tr. por. uviedol, že dovolateľ bol
dovolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu,
než ktorého sa mal dopustiť a nesprávnym právnym posúdením skutku nemohol krajský súd dospieť k
správnemu uloženiu trestu. Dovolateľ mal za to, že správne postupoval okresný súd, keď obvineného
vo vzťahu ku skutku pod bodom 3) obžaloby uznal za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1

Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a nie ako postupoval krajský súd, keď
ho uznal za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s § 194 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. nesprávne vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 116/2012.

Uvedené stanovisko považoval dovolateľ pre daný prípad za nepoužiteľné, resp. neaplikovateľné, čo
vyplýva už len zo skutočnosti, že pojednáva o jednočinnom súbehu trestného činu krádeže vlámaním a
poškodzovania cudzej veci vlámaním a nie trestného činu lúpeže s tým, že ak došlo k vlámaniu do domu
poškodeného, je použitie prísnejšej právnej kvalifikácie neaplikovateľné ako to dostatočne a podrobne
odôvodnilsúdI.stupňavosvojomrozsudku,sktorýmsadovolateľstotožňuje.Dovolateľnavrholapelujúc

na použitie zásady in dubio pro reo, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. júla
2022, sp. zn. 4To/22/2022 a rozsudok Okresného súdu Humenné z 18. mája 2022, sp. zn. 1T/17/2022
a vec vrátil na ďalšie konanie.K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len „prokurátor“) písomným
podaním z 11. apríla 2024, v ktorom uviedol, že obvineným uplatnené dovolacie dôvody neboli naplnené.
Na hlavnom pojednávaní konanom 18. mája 2022 obvinený na základe výzvy súdu, bez toho aby čo i len

naznačil, že sa chce s obhajcom poradiť ohľadne ním uplatnených návrhov na dokazovanie, odpovedal
negatívne a obhajca žiadnym spôsobom nerozporoval toto stanovisko obvineného a ani dodatočne
nežiadal súd o moderovanie tohto vyjadrenia obvineného. Prokurátor uviedol, že mu nie sú známe
žiadne skutkové okolnosti, za ktorých malo údajne dôjsť k vzdaniu sa účasti obvineného na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) uviedol,

že vina obvineného bola jasne preukazovaná konzistentnou výpoveďou poškodeného už od prvého
oznámenia tejto udalosti, vrátane priznania oboch zadržaných a pokiaľ obhajca rozporuje spáchanie
samotného skutku, tak tieto jeho vyjadrenia plynú z ignorovania existujúcich a zákonným spôsobom
vykonaných dôkazov. Nemožno sa stotožniť ani s dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. h)
a písm. i) Tr. por., keďže vo svojej podstate dovolacia argumentácia obvineného spočíva v odmietaní
pričítania osobitného kvalifikačného znaku spáchania skutku „vlámaním“ k prísnejšej skutkovej podstate

trestného činu lúpeže tak, ako to aplikoval krajský súd. Prokurátor prisvedčil, že odvolacím súdom
aplikované stanovisko R 116/2012 sa týkalo druhovo iného trestného činu a tým, že v tomto rozhodnutí
najvyšší súd definoval všeobecne aplikovateľný princíp v prípade zbiehajúcich sa trestných činov a to, že
aj je znak vlámania okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri právnej kvalifikácii
oboch zbiehajúcich sa trestných činov, použije sa len raz, a to ako súčasť právnej kvalifikácie, ktorá

so znakom „vlámania“ spája prísnejšiu trestnosť činu. V takomto prípade je prísnejšia trestná sadzba
determinantom vzťahu špeciality a teda výberu právnej kvalifikácie činu buď ako jednočinného súbehu
trestných činov alebo použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Prokurátor záverom
uviedol, že dovolacie námietky obvineného boli pôvodne odvolacími námietkami, na ktoré už odvolací
súd dal dovolateľovi zrozumiteľné odpovede, pričom dovolací súd nepreskúmava správnosť a úplnosť

zisteného skutkového stavu, zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne aj skutok
samotný je vecou súdu I. stupňa a odvolacieho súdu. Preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie
obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Dovolanie obvineného Y. V. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom bolo 15.

apríla 2024 predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací
súd“) a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa v tom čase účinného Rozvrhu práce
najvyššieho súdu na rok 2024 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián
Mačura.

Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne
preskúmal dovolanie obvineného, ako i predložený spisový materiál, a zistil, že dovolanie je prípustné [§
368 ods. 1, ods. 2 písm. g) Tr. por.], bolo podané bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b)
Tr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu
(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti
(§ 374 Tr. por.). pričom zároveň je dovolanie aj dôvodné. O podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd na
neverejnom zasadnutí (§ 382a Tr. por.) s následným verejným vyhlásením rozsudku, pretože uplatnený
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. podaného v prospech obvineného, bol zjavne
preukázaný a bolo zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 Tr. por. a § 388 ods.

1 Tr. por.

Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k
náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení
ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého
stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3 Tr. por.,
§ 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie
všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže

posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez
toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na
objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len
v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania sú obmedzené,aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná
inštancia.

V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie
zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva
na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným
porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie
iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na

obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl.
50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich
jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné
porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného
v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod.

V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolateľ namieta, že na hlavnom pojednávaní konanom 18. mája
2022 obvinený Y. V. vzal návrhy na dokazovanie späť, resp. netrval na vykonaní ním navrhovaného
dokazovania a učinil tak bez predchádzajúcej právnej porady so svojim obhajcom, keďže okresný súd
nepripustil uvedenú poradu.

V prvom rade najvyšší súd konštatuje, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. mája 2022 (č. l.
975-984) vyplýva, že obvinený Y. V. na otázku samosudcu, či sa stotožňuje s návrhmi jeho obhajcu na
vykonanie dôkazov z 18. marca 2022 a 14. apríla 2022, ktoré oboznámil, alebo ich nežiada vykonať,
odpovedal, že nechce vykonávať tieto dôkazy. Následne bol samosudcom oboznámený návrh obhajcu
na doplnenie dokazovania z 2. mája 2022 s otázkou, či sa týmto návrhom stotožňuje, na čo tento

rovnako odpovedal, že nežiada vykonávať tieto dôkazy. V oboch prípadoch síce odpovedal obvinený
bez toho, aby sa o tom poradil s obhajcom, avšak z predmetnej zápisnice neplynie tvrdenie dovolateľa,
že by okresný súd takúto poradu obvineného s obhajcom nepripustil, resp. že by obhajca o takúto
poradu vôbec žiadal. Berúc do úvahy uvedené, dovolací súd vyhodnotil predmetnú dovolaciu námietku
za nedôvodnú.

Navyše dovolací súd poukazuje v kontexte tejto dovolacej námietky na to, že na tom istom termíne
hlavného pojednávania po vykonaní dokazovania samosudca následne opätovne vyzval obvineného
a aj jeho obhajcu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, pričom obaja zhodne uviedli, že nemajú
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (strana 12 zápisnice). Najvyšší súd len dodáva, že obhajcovi

nič nebránilo v tom, aby vzniesol akékoľvek ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré však
už v ďalšom priebehu konania nevzniesol. Potom je irelevantnou dovolacia námietka týkajúca sa
toho, že v meritórnych rozhodnutiach nebolo nevykonanie navrhovaných dôkazov žiadnym spôsobom
odôvodnené (obdobne podľa zápisnice o verejnom zasadnutí krajského súdu ako odvolacieho súdu z
21. júla 2022, č. l. 1097-1101, procesné strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania).

Dovolateľ ďalej namietal, že okresný súd a krajský súd sa nevysporiadali s množstvom rozporov a
pochybností a že v tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie v oboch rozsudkoch, pričom v tejto
súvislosti len odkázal v celom rozsahu na obsah svojho odvolania podaného proti rozsudku okresného
súdu.

K všeobecnému odkazu dovolateľa na obsah svojho odvolania proti rozsudku okresného súdu najvyšší
súd poznamenáva, že z ustanovení § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyplýva, že dovolanie už pri jeho podaní
musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a zároveň sa v ňom musí uviesť dôvod

dovolania podľa § 371 Tr. por. Zároveň podľa § 385 ods. 1 Tr. por. platí, že dovolací súd je viazaný
vytýkanými pochybeniami, ktoré sú v ňom uvedené. Z uvedených ustanovení Trestného poriadku preto
bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dovolateľ musí všetky svoje dovolacie námietky koncentrovať
vdovolaní,atobeztoho,žebyvdovolaníohľadneniektorých(čidokoncavšetkých)dovolacíchnámietok
poukazoval na obsah jeho iných podaní v rámci tzv. základného konania.

Berúc do úvahy konštatované dovolací súd uvedenú dovolaciu argumentáciu dovolateľa ani nemohol
preskúmať, keďže tento riadne neuviedol, na ktoré jeho podstatné odvolacie námietky krajský súd
nereagoval. Pri opačnom výklade by inak z pohľadu vytýkaných pochybení postačovalo, aby dovolateľlen odkázal vo všeobecnosti na odvolanie či iné svoje podanie v základnom konaní, čo je výklad
neudržateľný.

V tejto súvislosti však najvyšší súd poznamenáva, že v skutočnosti sa krajský súd (na stranách 9 -
11 napadnutého rozsudku) in concreto zaoberal odvolacou argumentáciou obvineného, s podstatou
ktorej sa vysporiadal a zároveň zrozumiteľne vysvetlil, na podklade akých dôkazov a akými skutkovými
a právnymi úvahami sa riadil pri riešení otázky viny.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. dovolateľ namietal, že obvinený
nebol prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 21. júla 2022, pretože v ústave na výkon väzby
dal zamestnanec ústavu podpísať prehlásenie, že nechce byť prítomný na verejnom zasadnutí, čím
tento zamestnanec v podstate suploval činnosť advokáta, čo považoval dovolateľ za nezákonné.

Na úvod najvyšší súd uvádza, že zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 21. júla 2022, ktorého predmetom

bolo rozhodnutie o odvolaniach obvineného a prokurátora, je zistiteľné, že krajský súd na ňom rozhodol,
že vykoná verejné zasadnutie mimo iné i v neprítomnosti obvineného Y. V., pretože tento svojím podaním
doručeným krajskému súdu 6. júla 2022 oznámil súdu, že súhlasí s konaním verejného zasadnutia v
jeho neprítomnosti.

Uvedený súhlas obvineného s konaním predmetného verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti plynie
zo „Záznamu z vyjadrenia obvineného Y. V.“, ktoré je súčasťou „Poučenia o účasti obžalovaného na
verejnom zasadnutí“ z 24. júna 2022 (č. l. 1074), a ktoré bolo ÚVV a ÚVTOS Košice zasielané spolu
s nariadením eskorty.

Súčasťou tohto poučenia o účasti obvineného na verejnom zasadnutí je okrem poučenia obvineného
v zmysle tam citovaných ustanovení § 293 ods. 6, ods. 7 Tr. por. aj pred vyplnené vyhlásenie s
nasledovným znením:
„Vyhlasujem, že som bol podľa § 293 ods. 7 Tr. por. poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie
v mojej neprítomnosti a po tomto poučení uvádzam, že sa verejného zasadnutia dňa 21.07.2022

o 9.30 hod. zúčastniť chcem? - nechcem a súhlasím a žiadam, aby sa vykonalo v mojej
neprítomnosti?. ?/nehodiace sa vyškrtnúť/“

Obvinený, ktorému bolo uvedené poučenie o účasti obvineného na verejnom zasadnutí predložené,
tak mal po riadnom poučení na výber dať na vedomie krajskému súdu, či sa verejného zasadnutia

chce zúčastniť, alebo nechce a súhlasí a žiada, aby sa vykonalo v jeho neprítomnosti. Skutočnosť, že
takéto poučenie mal vykonať aj príslušník ústavu na výkon väzby nič nemení na závere, že bolo na
slobodnom rozhodnutí obvineného, či sa verejného zasadnutia chce zúčastniť, alebo nie. Napokon ani
z dovolacej námietky obvineného a ani z trestného spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by
čo i len vzbudili pochybnosť o tom, že toto rozhodnutie obvineného, že sa nechce zúčastniť verejného

zasadnutia a že súhlasí a žiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, by nebolo slobodné a vážne. Berúc
do úvahy konštatované, vyhodnotil najvyšší súd aj túto námietku za nedôvodnú.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolací súd stabilne judikuje, že ak je
rozhodnutiezaloženénadôkazoch,ktorénebolisúdomvykonanézákonnýmspôsobom,možnoúspešne

uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou
zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k
naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného,
teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze,

ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje.

Pokiaľ dovolateľ namietal výsluchy svedkov vykonaných 6. a 7. decembra 2021 za prítomnosti obhajcu
iného obvineného, ktorý bol v tom čase svedkom, tak dovolací súd uvádza, že tieto výpovede neboli
podkladom pre odsúdenie dovolateľa, pričom sa ani netýkali prejednávaného skutku (išlo o výpovede

ku skutku v bode 4 obžaloby).

Pokiaľ dovolateľ namietal v rámci tohto dovolacieho dôvodu nevykonanie rekognície, tak dovolací súd
uvádza, že z gramatického výkladu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. plynie, že musí ísťpredovšetkým o taký prípad, v ktorom konajúci súd oprel svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré boli
síce pred ním vykonané, avšak neboli vykonané zákonným spôsobom. Z uvedeného dôvodu preto
nemožno pod tento dovolací dôvod podradiť také prípady, kedy konajúci súd založil svoje rozhodnutie na

dôkazoch, ktoré neboli pred súdom vykonané ergo na skutočnostiach, ktoré neboli pred súdom prebraté
(§ 278 ods.2 Tr. por.). Pokiaľ v tejto súvislosti dovolateľ uvádzal, že bol účelovo zatiahnutý orgánmi
činnými v trestnom konaní do trestného stíhania s tým, že poškodenému mali byť ukázané fotografie
dvoch neznámych osôb a poškodený nevyberal z fotografií viacerých osôb, tak zo spisu vyplýva, že
osoby podozrivých boli stotožnení cestou informátora, resp. operatívno-pátracou činnosťou Policajného

zboru a dovolateľ sa ku skutku priznal pri výsluchu ako zadržaný podozrivý a následne aj po vznesení
obvinenia pri výsluchu ako obvinený a pri rozhodovaní na okresnom súde o návrhu prokurátora na vzatie
obvineného do väzby uviedol, že pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu, priznal sa k trestnej činnosti
a na výpovedí trvá, vypovedal dobrovoľne, nebolo použité proti nemu násilie, zápisnicu si prečítal,
bolo tam uvedené všetko ako vypovedal. Z uvedeného potom možno odvodiť, že na účely dovolacieho
konania je irelevantným poukazovanie na vyjadrenie obvineného na hlavnom pojednávaní, že si pri

danom výsluchu nič neprečítal, resp. že mu policajti sľubovali, že ho pustia, keď sa prizná, keďže na
danú priznávajúcu výpoveď pred vyšetrovateľom PZ sa obvinený odvolal aj pri výsluchu pred sudcom
pre prípravné konanie, keď bol opäť zadržaný. V tomto ohľade dovolateľom uvádzanie, že je „na hlboké
zamyslenie“ opätovné zadržanie obvineného s následným vzatím do väzby bez zmeny podmienok, resp.
okolností, dovolací súd uvádza, že možnosť namietania porušenia Trestného poriadku ohľadom väzby

zákon zveruje v § 371 ods. 2 Tr. por. len pre podanie dovolania ministrom spravodlivosti.

Pre úplnosť dovolací súd uvádza (z pohľadu namietania nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov
v konaní), že za zásadné porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., nemožno
považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe

použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení
oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
podľa § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už
overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr.
por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods.

1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych
otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).

Vo vzťahu ku predmetnej dovolacej argumentácii najvyšší súd pre úplnosť opätovne pripomína, že ako
obvinený aj obhajca na hlavnom pojednávaní konanom 18. mája 2022, po vykonaní dokazovania na

otázku samosudcu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, obaja zhodne uviedli, že nemajú ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania.

Najvyšší súd konštante judikuje, že vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie
dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s

právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr.
por. (R 116/2014).

Dovolateľvrámcinamietanianaplneniadovolaciehodôvodupodľa§371ods.1písm.g)Tr.por.napokon
poukazoval na to, že v celom dome poškodeného D. T., na nožíku a kladive ani jeho tele sa nenašla
žiadna daktyloskopická, biologická, prípadne iná stopa ohľadom dovolateľa.

Dovolací súd k tomu uvádza, že nejde o námietku týkajúcu sa nezákonnosti dôkazu ako takého, ale jeho
hodnoteniaadôsledkovznehovyplývajúcichpreposúdeniene/vinyobvinenéhoergootázkuustaľovania
skutkového stavu. V tomto ohľade treba poukázať na zákonnú dikciu ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
i) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Teda v dovolaní (okrem prípadu
podľa § 371 ods. 3 Tr. por., čo je iba oprávnenie ministra spravodlivosti) nie je prípustné právne účinne
namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a
neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohtohodnotiacehoprocesu.Zistenýskutkovýstavmôžedovolacísúdposudzovaťlenzpohľadunesprávneho
právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého
stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak

má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom
skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.

Uvedené sa rovnako vzťahuje na ne/použitie zásady in dubio pro reo, resp. že na základe dôkaznej
núdze mal byť obvinený oslobodený spod obžaloby, k čomu dovolací súd uvádza, že použitie uvedenej

zásady prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej
dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov a táto
námietka sa týka práve zistenia skutkového stavu a vyhodnotenia dokazovania, čo však nemôže byť
predmetom prieskumu dovolacieho súdu na základe dovolania obvineného.

Napokon dovolateľ namietal, že dovolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu bol uznaný za

vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom mal dopustiť. Dovolateľ mal za
to, že správne postupoval okresný súd, keď obvineného vo vzťahu ku skutku pod bodom 3) obžaloby
uznal za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., a nie ako postupoval krajský súd, keď ho uznal za vinného pre zločin lúpeže podľa

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s §
194 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Túto dovolaciu námietku dovolateľ
subsumoval v podstate pod dva dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Tr. por.

Dovolací súd berúc do úvahy dovolateľom koncipovanú argumentáciu k tomu uvádza, že táto zjavne

nespadá pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., keďže dovolateľ vo svojej podstate
nenamieta, že by mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri správne
ustálenom právnom posúdení skutku, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného, resp. že by mu bol
uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, avšak vo svojej podstate
namieta nesprávne právne posúdenie jeho skutku a na jeho základe nesprávne uložený trest, teda

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

V rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolací
súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný)
pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone a len opačný prípad

odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.

K námietke nesprávnej právnej kvalifikácie skutku v bode 3) rozsudku krajského súdu ako zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s § 194 ods. 1 Tr. zák. (vo výroku napadnutého rozsudku nie je uvedený druh trestného činu ani jeho

zákonné pomenovanie) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. dovolací súd uvádza nasledujúce
skutočnosti, z ktorých vyplýva, že táto námietka je dôvodná a predmetný skutok bol krajským súdom
nesprávne právne posúdený.

Okresný súd v rozsudku predmetný skutok právne posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. [vyjadrením len slovne „vlámaním“ v právnej vete bez
uvedenia v právnej kvalifikácii ustanovenia § 138 písm. e) Tr. zák.], čo zdôvodnil v podstate tým, že
vzhľadom na definíciu spáchania trestného činu vlámaním uvedenú v § 122 ods. 4 Tr. zák., ak páchateľ
vnikne do obydlia iného, hoci aj s úmyslom proti inému použiť násilie alebo hrozbu bezprostredného

násiliavúmyslezmocniťsacudzejveci,tentoznakjemožnévzťahovaťprimárneavýlučneibanatrestný
čin, s ktorým sa vlámanie v takom prípade spája a to je prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 Tr. zák. s tým, že použiť násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci nie je možné „vlámaním“.

Naproti tomu krajský súd v napadnutom rozsudku zmenu právnej kvalifikácie oproti rozsudku okresného
súdu zdôvodnil poukázaním na stanoviská trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj
78/2011 (R 116/2012), Tpj 53/2013 (R 11/2015) a rozhodnutie tunajšieho súdu, sp. zn. 2 Tdo 59/2020,
podľa ktorých ak bol čin spáchaný vlámaním a tento znak je jedným zo zákonných znakov jednéhozo zbiehajúcich sa trestných činov a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie trestnej sadzby u
druhého z týchto trestných činov, použije sa dotknutá skutočnosť, teda vlámanie len raz, a to v rámci
právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája použitie prísnejšej trestnej sadzby, čo je v danom

prípade zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák.

Dovolací súd pre posúdenie veci v prvom rade poukazuje na obsah daných právnych viet stanovísk
trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, a to
- sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011 (R 116/2012), podľa bodu III, ktorého:

III. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných
skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne,
bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého
kvalifikovanejskutkovejpodstatezodpovedávyššiatrestnásadzbaoprotiinejkonkurujúcejsadzbe,resp.
ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude

určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.
- sp. zn. Tpj 53/2013 z 9. decembra 2014 (R 11/2015), podľa bodu II, ktorého:
II. Jednočinný súbeh trestných činov krádeže podľa § 212 Tr. zák. a porušovania domovej slobody
podľa § 194 Tr. zák. je možný vzhľadom na rôznosť chránených objektov týchto trestných činov. Ak
bol čin spáchaný vlámaním a tento znak je jednak zákonným znakom (znakom základnej skutkovej

podstaty) jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby u druhého z týchto trestných činov, použije sa dotknutá skutočnosť (vlámanie) len
raz, a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája použitie prísnejšej trestnej sadzby.
Prísnejšia trestná sadzba je v tomto prípade determinantom vzťahu špeciality a teda výberu právnej
kvalifikácie činu buď ako jednočinného súbehu trestných činov, alebo použitia kvalifikovanej skutkovej

podstaty trestného činu. Ak je znak vlámania okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby pri právnej kvalifikácii oboch jednočinne sa zbiehajúcich trestných činov, použije sa rovnako len
raz, a to ako súčasť právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája prísnejšiu trestnosť činu (vzťah
špeciality ako hmotnoprávny prejav zásady „ne bis in idem“).

Dovolací súd pre posúdenie daného uvádza, že jednočinný súbeh trestných činov lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr. zák. a porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. je možný, keďže tieto chránia
rôzne objekty - osobnú slobodu a majetok, resp. domovú slobodu.

Sporným v prejednávanej veci je posúdenie zákonného znaku „vlámania“.

V zmysle uvedených stanovísk trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v prípade jednočinného
súbehu dvoch alebo viacerých trestných činov, ak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby duplicitne, alebo je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty jedného zo zbiehajúcich
sa trestných činov a zároveň okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby u iného zo

zbiehajúcich trestných činov, použije sa dotknutá okolnosť len raz, a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá
s daným znakom spája použitie prísnejšej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade vo vzťahu špeciality.

Podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. je trestný čin spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru
nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily

alebo ľsťou.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. sa trestného činu lúpeže dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Za použitie násilia proti inému sa podľa ustálenej súdnej praxe rozumie nielen použitie násilia proti
osobe, ale aj proti veci, ak je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného. Tiež treba poukázať, že podľa
§ 122 ods. 7 Tr. zák. trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické
násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu
bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

V prejednávanej veci malo dôjsť k spáchaniu lúpeže tým spôsobom konania, že dotknutí obvinení
po vzájomnej dohode v úmysle zmocniť sa nejakých vecí poškodeného násilím vnikli do jeho domu
- vylomením polystyrénovej výplne dverí s následným odomknutím dverí kľúčom, ktorý bol v zámkuzvnútra a následne použili násilie aj voči danému poškodenému s tým, že z domu odcudzili motorovú pílu
a mobilný telefón. Z uvedeného teda vyplýva, že súčasťou skutku bolo násilné vniknutie obvinených do
domu poškodeného, keď k lúpeži malo dôjsť v dome poškodeného, a nie na verejne prístupnom mieste.

Vzhľadom k tomu, že podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného
činu, nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a v
prejednávanej veci násilie použité pri vlámaní do domu je súčasťou násilia použitého v rámci spáchania
skutku ako takého, je vylúčené, aby bolo právne posúdené spáchanie lúpeže závažnejším spôsobom

konania - vlámaním podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., keďže
použitie znaku „násilia“ bolo súčasťou spáchania činu vlámaním, je obsiahnuté už v základnej skutkovej
podstate trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Dovolací súd je toho názoru, že v prípadoch, keď je spáchaný trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. tak, že páchateľ proti inému použije násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, je súčasťou tohto

konania aj použitie akejkoľvek sily, ktorú páchateľ pri páchaní skutku vyvinie, či už voči osobe, alebo
veci, a to vrátane použitia sily vyvinutej na nedovolené prekonanie uzamknutia alebo na prekonanie
inej zabezpečovacej prekážky. Resp. v prípadoch keď je spáchaný trestný čin lúpeže voči osobe, ku
ktorej sa páchateľ dostal vniknutím do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo
prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily, tak použitie násilia proti inému podľa § 188

ods. 1 Tr. zák. zahŕňa aj použitie sily na prekonanie takejto prekážky, teda vlámanie, čím je vzhľadom
na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. vylúčené použitie tejto okolnosti ako znaku kvalifikovanej skutkovej
podstaty podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.

Na základe uvedených úvah aplikujúc vyššie uvedené stanoviská trestnoprávneho kolégia najvyššieho

súdu R 116/2012 a R 11/2015 (ktoré treba primerane aplikovať na obdobné prípady, hoci sa týkali
trestného činu krádeže) bolo nevyhnutné konanie obvineného právne posúdiť ako spáchanie zločinu
lúpežepodľa§188ods.1Tr.zák.vjednočinnomsúbehusprečinomporušovaniadomovejslobodypodľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., pretože v prejednávanej veci nešlo o duplicitné použitie znaku „vlámania“ a tento

možno v prejednávanej veci aplikovať iba vo vzťahu k trestnému činu porušovania domovej slobody
podľa § 194 Tr. zák. Krajský súd teda pochybil, keď spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom
konania-vlámaním,vyhodnotilakookolnosť,ktorápodmieňujepoužitievyššejtrestnejsadzbyvovzťahu
k zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Na základe uvedeného musel dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vysloviť, že predmetným
rozsudkom krajského súdu z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. e), § 194 ods. 1 Tr. zák., § 319, § 321 ods.
1 písm. b), písm. d), ods. 2 Tr. por. v neprospech obvineného Y. V., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušiť
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. júla 2022, č. k. 4To/22/2022-1102 - vo výrokoch ohľadom

obvineného Y. V., rozsudok Okresného súdu Humenné zo 14. septembra 2022, sp. zn. 3T/2/2021 - vo
výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu u obvineného Y. V., ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. danému krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.

Keďže dovolací súd vyslovil porušenie zákona napadnutým rozsudkom krajského súdu, bude úlohou
krajského súdu po vrátení veci opätovne rozhodnúť o odvolaniach obvineného a prokurátora, pričom pri
svojom rozhodovaní je podľa § 391 ods. 1 Tr. por .
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd.

V dôsledku zrušenia rozsudku krajského súdu, ohľadom ktorého obvinený vykonával trest odňatia
slobody, bolo potrebné obligatórne rozhodnúť podľa § 380 ods. 2 Tr. por. o väzbe obvineného.

Obvinený nastúpil na výkon daného trestu odňatia slobody 21. júla 2022 priamo z výkonu väzby v tejto

trestnej veci, v ktorej bol od 19. augusta 2021.

Dovolací súd sa v tejto súvislosti zaoberal skúmaním existencie väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1
Tr. por. Po zohľadnení dôvodov zrušenia rozsudku krajského súdu, ako aj dĺžky väzby a trestu odňatiaslobody, ktorý už obvinený vykonal (spolu takmer 3 roky), dovolací súd nevzhliadol dôvod na jeho vzatie
do väzby. V tejto súvislosti je zároveň potrebné dodať, že v pôvodnom konaní sa obvinený nachádzal vo
väzbe z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. (obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti), avšak

tento dôvod väzby už v súčasnosti nie je daný. V dôsledku uvedeného dovolací súd nevzal obvineného
do väzby.

Tento rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.