Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238907
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123238907.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Valjent, advokát so
sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske proti žalovanému: GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., so
sídlom Bratislavská 15, 949 01 Nitra, IČO: 36 263 044, právne zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, v konaní o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhrdu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa
27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019, je n e p l a t n é.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4. 032eur brutto spolu s:
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia,

- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa
03.12.2019 a náhrady mzdy . Žalobu zdôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015

vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Žalobca je
u žalovaného zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Žalobca utrpel dňa 14. 9.2015
na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016
práceneschopný.UvedenéhodňamuskončilopodpornéobdobievzmysleZákonaosociálnompoistení.
Žalobca dňa 21. 9.2016 zaslal žalovanému emailom aj poštou lekársky posudok vypracovaný toho
istého dňa E. E. D., na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55
Zákonníka práce. Žalobca bol dňa 28.06.2016 posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia

za účelom posúdenia invalidity na žiadosť o invalidný dôchodok, výsledkom ktorého bolo uznanie
žalobcu invalidným, s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške
60%. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie z 07.10.2016 odpovedal prostredníctvom
svojho právneho zástupcu listom z 11. 10.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru predloženálistina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda nevzniká povinnosť žalovaného preradiť žalobcu
na inú prácu. Žalobca listom z 02.11.2016 (doručeným žalovanému dňa 07.11.2016) žalovanému

doručil dodatok z 31.10.2016 k lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 MUDr. Milanom
Valúchom. Z posudku vyplýva jednoznačný záver, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu z dňa 14. 9.2015 a je v ňom vyslovene
deklarovaná nemožnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia.

Nakoľko žalovaný uvedený posudok MUDr. Valúcha zo dňa 21.09.2016 spolu s jeho doplnením zo dňa
31.10.2016 odmietol akceptovať, predložil žalobca žalovanému lekársky posudok vyhotovený E. E. D.
dňa 20.09.2017, ktorý je vyhotovený v súlade s ustanovením § 30f zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa vzoru lekárskeho posudku
uvedeného v prílohe č. 3c, ktorého záverom je tiež konštatovanie dlhodobej nespôsobilosti žalobcu
naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD.

Žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako zamestnávateľa listovú zásielku zo dňa 27.11.2019
označenú ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“,
v ktorej mu bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ s ním okamžite ruší pracovný pomer z
dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať v skutočnosti, že

v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nenastúpil do práce,
pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom zavinenú a neospravedlnenú
absenciu v práci. Predmetné skončenie pracovného pomeru považuje žalobca za neplatné z dôvodu,
že jeho prítomnosti v práci bránia zákonné prekážky.

Nakoľko žalovaný žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu napriek
tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a
ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať
a nie je to možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Do času, kým ho žalovaný nepreradí na
inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm.

c) zákonníka práce, mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, nakoľko ide o prekážku
v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa § 77 Zákonníka práce,
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a nesúhlasí
s právnym názorom žalobcu prezentovaný v podanej žalobe. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalobca
ako zamestnanec žalovaného nenastúpil po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, respektíve
po následnom čerpaní dovolenky do práce, pričom sa, ako uvádza v žalobe, domáhal preradenia na

inú prácu z dôvodu ním deklarovnej dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa
pracovnej zmluvy, a to na základe listín, ktoré postupne žalovanému predkladal. V tejto súvislosti si
žalovaný dovoľuje uviesť, že medzi sporovými stranami, s rovnakým postavením v spore prebieha
na Okresnom súde Topoľčany ako súde prvej inštancie konanie o zaplatenie náhrady mzdy, vedené
pod spisovou značkou XXXX/X/XXXX, pričom súdny spis vedený k tomuto sporu si žalovaný navrhuje

pripojiť. Obsahom žalobcom prvotne predloženej Lekárskej správy zo dňa 28.6.2016 však nebolo
posudzovanie jeho dlhodobej straty spôsobilosti výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ale jedná sa o
zápisnicu o ústnom pojednávaní, z obsahu ktorej plynie, že predmetom posudzovania bolo „posúdenie
invalidity na žiadosť poistenca (žalobcu) o invalidný dôchodok zo dňa 28.6.2016.“

O tejto skutočnosti bol žalobca poučený pracovníkom žalovaného na personálnom úseku, pričom
žalovaný dodal, že v prípade, ak bude zo strany žalobcu predložený kvalifikovaný lekársky posudok
spĺňajúci náležitosti požadované pracovnoprávnymi predpismi, žalovaný bezodkladne bude postupovať
v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. V nadväznosti na vyššie opísanú korešpondenciu
ako ďalšiu listinu, na základe ktorej sa žalobca domáhal preradenia na výkon inej práce predložil žalobca

listinu označená ako „Vec: Lek. Posudok“ vyhotovenú lekárom E. E. D. dňa 21.9.2016, na základe ktorej
opätovne konštatoval, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa ustanovenia §
55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosťnaďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo ak na
pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného
zdravotníctva.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, povinnosť preradiť zamestnanca na inú
prácu vzniká zamestnávateľovi za predpokladu, že lekárskym posudkom je zistený taký zdravotný
stav zamestnanca, z ktorého plynie, že tento dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať svoju
doterajšiu prácu. Žalobcom predložené listiny však nebolo možno považovať za lekársky posudok

pre pracovnoprávne účely. V súvislosti s otázkou náležitostí, ktoré lekársky posudok musí pre účely
pracovnoprávnych vzťahov obsahovať, je potrebné poukázať napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2008, sp.zn. 5 Cdo/237/2007, ktorým súd uviedol, že: „Na to, aby
lekárskyposudokmalpracovnoprávneúčinkynielennaúčelypreradenianainúprácu,aleajprevýpoveď
zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je potrebné, aby zdravotný
stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený a aby bol v lekárskom posudku konkrétne

vyjadrený. Lekárske odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. Lekársky posudok by
mal obsahovať aj poučenie o odvolaní.“ Vyššie opísané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR možno
doplniť aj okrem iných napr. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa
25.4.2013, ktorý práve s odkazom na spomenuté rozhodnutie NS SR uviedol, že „ak navrhovateľka
zamestnávateľovi na účely preradenia na inú prácu predložila iba lekársku správu, nález, nebol splnený

predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, keďže lekárske
správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok.“ S poukazom na vyššie citované
súdne rozhodnutia a zohľadňujúc príslušné ustanovenia Zákonníka práce je nepochybné, že žalovaný
ako zamestnávateľ pri posudzovaní listín predložených žalobcom postupoval správne tak, ako mu
ukladá zákon, nakoľko žalobcom predložené listiny nemožno považovať za lekársky posudok pre

pracovnoprávne účely, pričom sa jedná iba o lekárske nálezy. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že
napokon žalobca predložil listinu označenú ako „Doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.9.2016“,
vyhotovenú lekárom E. E. D. dňa 6.10.2016, avšak ani túto listinu nebolo možno považovať za lekársky
posudok pre pracovnoprávne účely, a to z dôvodu, že obsahovo je takmer identická s predošlou listinou
vyhotovenou MUDr. Valúchom. Zároveň v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu a s tým spojenou

deklarovanou nespôsobilosťou vykonávať doterajšiu prácu je potrebné uviesť, že ako sa konštatuje
v F. B. zo dňa 28.6.2016, žalobcovi vznikla už v roku 2014 invalidita. Ak by aj nastalo a bolo v
konaní preukázané zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a tento by stratil dlhodobo spôsobilosť na
výkon práce, je potrebné skúmať, či k tejto strate nedošlo zhoršením ochorení žalobcu, v dôsledku
ktorých mu už bola priznaná invalidita v roku 2014.Vzhľadom k tomu, že žalobcovi skončilo dňom

18.9.2016 podporné obdobie (dočasná pracovná neschopnosť) a zároveň nepredložil lekársky posudok,
ktorý by konštatoval, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť na výkon doterajšej práce, bol žalobca
ako zamestnanec povinný nastúpiť na najbližšiu pracovnú zmenu od okamihu skončenia podporného
obdobia, respektíve vyčerpania dovolenky. Ako vyplýva z listiny označenej ako Lekárska správa zo
dňa 28.7.2016, žalovanému, ktorý bol v tom čase dočasne pracovne neschopný, uplynulo podporné

obdobie dňom 18.9.2016. Napriek tejto skutočnosti sa však žalobca ako zamestnanec nedostavil na
miesto práce na jej výkon, a to aj napriek výzvam zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Zároveň
ako plynie z hore uvedeného, žalobca nepredložil žalovanému kvalifikovaný lekársky posudok, hoci
ho o potrebe takéhoto posudku žalovaný poučil. S poukazom na uvedené má preto žalovaný za
to, že jednotlivé zameškané pracovné zmeny zo strany žalobcu po uplynutí podporného obdobia,

respektíve po vyčerpaní dovolenky, je možno považovať za neospravedlnené absencie. V zmysle
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o neospravedlnenú absenciu zamestnanca
ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je
spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom

práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. (pozri Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 81/2010 zo dňa 27.4.2011). Neospravedlnená
absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku

jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. (pozri
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XXXX XX/XXXX zo dňa 27.4.2011).

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn.XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 14.12.2020 tak, že:I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa
27.11.2019 doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 je n e p l a t n é.

- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.O výške náhrady trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. XXXXX/
X/XXXX-XXX zo dňa 21.04.2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal
žalovaný dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre uznesením

sp.zn.XXXX/XXX/XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. XXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 24.08.2023 rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra ako súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní po zrušení rozsudku uviedol, že od začiatku tvrdia, že
spôsobilý lekársky posudok na pracovnoprávne účely je posudok MUDr. Valúcha zo dňa 21.09.2016,
ktorý spĺňa náležitosti § 16 zákona č.576/2004. Na základe takto predloženého lekárskeho posudku
mal žalovaný preložil žalobcu na inú vhodnú prácu. Nakoľko tak neučinil, nebol povinný nastupovať

do práce na výkon dohodnutej práce, takže vznikla tzv. prekážka na strane zamestnávateľa. Pokiaľ
ide o lekársku správu zo dňa 28.06.2016 táto bola vyhotovená výlučne za účelom trvalej invalidity
žalobcu a nemá žiadnu relevanciu na posúdenie vykonávania práce. Žalovaný vo svojich vyjadreniach
uvádzal, že rozhodujúcim ochorením odôvodňujúcim invaliditu žalobcu sú iné zdravotné ťažkosti, ako
sú uvedené v lekárskom posudku MUDr. Valúcha. Aj Sociálna poisťovňa uvádza v lekárskej správe

na strane 2 terajšie ochorenia, že žalobca trpí ochoreniami v oblasti chrbtice. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaného ohľadne podpisov MUDr. Valúcha, k tomuto sa nebude vyjadrovať, nakoľko ide o tvrdenie
bez dôkazov. Nedopatrením nepripojil prílohy k otázke, či bol E. D. ošetrujúcim lekárom žalobcu ku dňu
21.09.2016. Uviedol , že E. D. poskytoval žalobcovi špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odbore
chirurgia. Uviedol tam aj dátumy ošetrení, ale nepriložil k ním lekárske nálezy. Lekárskym posudkom,

ktorý predložil ,sa likvidovalo bolestné, ktoré bolo aj žalobcovi vyplatené. Tento lekársky posudok vydáva
ošetrujúci lekár, takže poukazuje na to, že bol vydaný ošetrujúcim lekárom žalobcu podľa zákona č.
437/2004 Z.z, o náhrade za bolesť a o náhrade zo sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhuje žalobe
vyhovieť. Má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo
dňa 27.11.2019 je neplatné, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03.12.2019. Poukazuje na skutočnosť,

že žalobca predložil žalovanej lekársky posudok MUDr. Valúcha zo dňa 29.11.2016, z ktorého vyplynulo
jednoznačné stanovisko ošetrujúceho lekára, že žalobca nie je schopný bez vážneho ohrozenie zdravia
vykonávaťdoterajšiuprácu.Spoukazomnazávertohtolekárskehoposudkubolpotomžalovanýpovinný
žalobcu preradiť na inú vhodnú prácu a nakoľko tak neučinil, vznikla prekážka na strane zamestnávateľa
a žalobca nebol povinný vykonávať dohodnutú prácu. Lekársky posudok bol vyhotovený v zmysle

§ 16 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. a bol vyhotovený ošetrujúcim lekárom žalobcu, teda lekárom,
ktorý poskytoval žalobcovi špecializovanú zdravotnú starostlivosť z odboru chirurgie. Navrhuje, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy v sume 4.032 eur brutto spolu s prísl., ktoré bolo
špecifikované v žalobe. Navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní po zrušení rozsudku uviedol, že v písomnom
vyjadrení zo dňa 29.11.2023 sa žalovaný vyjadruje k jednotlivým otázkam, ktoré sú obsiahnuté v
rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom považuje za najzásadnejšiu práve otázku zvolenia si správnehoprávneho predpisu, ktorý sa bude aplikovať na listiny predložené žalobcom, lebo žalovaný zotrváva na
svojom doterajšom stanovisku, plne sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní, ako aj ústnych
vyjadrení, že žiadna z listín predložených žalobcom, ktorými sa žalobca snaží poukázať, že vzhľadom

na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu u žalovaného, nemožno
považovaťzakvalifikovanýlekárskyposudok prepracovnoprávneúčely,keďžeanijednazpredložených
listín nespĺňa obsahové a formálne náležitosti lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely tak, ako
to ustanovuje zákon č. 355/2007 Z.z., ktorý je nutné aplikovať v otázke obsahových a formálnych
náležitosti lekárskeho posudku pre pracovnoprávne veci ako rozhodujúci, čo potvrdzujú aj predstavitelia

akademickej obce Univerzity P. J. Šafárika, kde je obsiahnuté, že jediným relevantným spôsobom ,aký
je možné preukázať vážne ohrozenie zdravia zamestnanca je lekársky posudok vydaný lekárom podľa
zákona č. 355/2007Z.z. a iné odporúčanie lekára, ktoré nenapĺňa požiadavky na lekársky posudok,
nemožno považovať za relevantný spôsobom preukázania vážneho ochorenia zdravia zamestnanca.
V tejto súvislosti s preradením na inú prácu z dôvodu tvrdenej dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti
naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu v zmysle § 55 ods. 1 písm. a) ZP nemohol žalovaný vykonať

na základe žalobcom predložených listín, keďže tieto ako už bolo uvedené ,nespĺňajú náležitosti podľa
zákona č. 355/2007Z.z.. Žalovaný poukazuje na to, že sa viackrát domáhal u žalobcu, aby predložil
relevantný lekársky posudok , na základe ktorého by došlo k preradeniu na inú prácu. K ďalším otázkam
sa vyjadrili v písomnom vyjadrení, z ktorého cituje. K výslovnej námietke, že žalovaný tvrdí sfalšovanie
podpisu alebo podpisov na žalobcom predloženej dokumentácii, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojom

ostatnom písomnom podaní, žalovaný uvádza, že už voľným okom bez znalosti v oblasti grafológie je
zrejmé, že podpisy sú rôzne. Pokiaľ ide o ich formu, kde raz je podpis vyjadrený napísaním celého
priezviska, inokedy zasa iba začiatočným písmenom priezviska, čo objektívne vyvoláva pochybnosť. V
tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že z predložených dokumentov a tvrdení, že tieto vyhotovil
subjektnatooprávnenýavjehomeneichpodpísalaosobaoprávnenávmenesubjektukonať,odvodzuje

pre seba priaznivé následky žalobca a teda dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností leží na
žalobcovi. Pokiaľ ide o práve predložené listinné dôkazy, žalovaný nie je v tejto chvíli schopný sa k ním
kvalifikovane vyjadriť. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany žalovaného, ako aj náhrady mzdy za čas po okamihu skončenia PP a to
z dôvodu, že podľa jeho názoru, v prípade nenastúpenia do práce v rozhodnom obdobní sa nejednalo

o zavinenú neospravedlnenú absenciu, ktorú je možné považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, a teda za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP nejde o prekážku v práci zo strany zamestnávateľa, ktorý mal po
predložení dokumentácie žalobcom v zmysle § 55 ZP preradiť žalobcu ako zamestnanca na inú prácu.
Predovšetkým pokiaľ ide o otázku právneho posúdenia sporu, žalovaný zotrváva naďalej, že pri riešení

kľúčovej právnej otázky pre rozhodnutie sporu, teda otázky, či žalobca predložil kvalifikovaný lekársky
posudok, ktorá otázka je rozhodujúca pre vyhodnotenie, či vznikla žalovanému ako zamestnávateľovi
povinnosťpodľa§55ods.2písm.a)ZP astýmspojenejotázkyúpravylekárskehoposudkuozdravotnej
spôsobilosti zamestnanca na výkon jeho práce pre pracovnoprávne účely, je nutné aplikovať zákon č.
355/2007 Z. z. a pre aplikáciu tohto predpisu vyhodnotiť jednotlivé dokumenty predkladané žalobcom

za účelom preukázania straty jeho zdravotnej spôsobilosti na výkon dovtedajšej práce ako dokumenty,
ktorénespĺňajúobsahovéaniformálne náležitosti,požadovanéspomenutýmpredpisomč.355/2007Z.z.
a teda prijať záver, že nebola splnená hypotéza predpokladaného ust. § 55 ods. 2 písm. a) ZP a
teda nemohla vzniknúť žalovanému ako zamestnávateľovi povinnosť preradiť žalobcu na inú prácu a
absencie žalobcu v práci sú tak absencie zavinené a neospravedlnené. Pokiaľ ide o otázky skutkové,

žalovaný poukazuje na to, či predložené listiny vyhotovené spoločnosťou Chirson s.r.o. boli podpísané
osobou oprávnenou konať za tento subjekt, keď je bez nutnosti ďalšieho rozboru na prvý pohľad zrejmé,
že podpisy na týchto dokumentoch sú diametrálne odlišné, pričom žalobca v tejto súvislosti neuviedol
vysvetlenie objektívne daných rozdielov ani len v rovine tvrdenia. Sumarizujúc uvedené skutočnosti
žalovaný trvá na svojom názore a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a zistil, že:

9. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi
žalobcom a žalovaným pracovný pomer, druh práce žalobcu- vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.

10. Žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého
bol do 18. 9.2016 práceneschopný.11. Žalobca dňa 21. 9.2016 zaslal žalovanému emailom aj poštou Lek. posudok s pečiatkou CHIRSON
s.r.o, menom a parafou E. E. D.- chirurg (vľavo hore je uvedené CHIRSON s.r.o., Veľký Meder MUDr.
Valúch Milan Lekársky nález) označený ako Vec: Lek. posudok, na základe ktorého žalobca žalovaného

ako zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce, a v ktorom sa
uvádza: Menovaný A. B. dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD
–vykonávať nakládku a vykládku tovaru servis čistenia a údržbu vozidla z dôvodu pracovného úrazu zo
dňa 14.9.2015, kedy utrpel zranenia zlomeniny stavcov driekových stav zanechal trvalé následky , pre
ktoré nie je schopný vykonávať doterajšiu prácu ako vodič MKD. Lek. posudok sa vydáva na žiadosť

menovaného.

12. V Doplnení lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016, s dátumom dňa 11.10.2016 (vľavo hore je
uvedené CHIRSON s.r.o. , Veľký Meder MUDr. Valúch Milan Lekársky nález) sa uvádza: Menovaný A.
B. dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD- vykonávať nakládku
a vykládku tovaru servis, čistenia a údržbu vozidla z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015, keď

utrpel zranenia: zlomeniny stavcov driekových. Stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nie je schopný
vykonávať doterajšiu prácu ako vodič MKD. Daný zdravotný stav pacienta neumožňuje vykonávať
doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia ohrozenia zdravia. Lek. posudok sa vydáva na žiadosť
menovaného. Pečiatka CHIRSON s.r.o,, meno a parafa MUDr. Milan Valúch –chirurg.

13. V Potvrdení na žiadosť pacienta zo dňa 21.09.2020 sa uvádza:
21.09.2016 som bol ošetrujúcim lekárom z chir. hľadiska hore menovaného pacienta (A. B.). Pečiatka
CHIRSON s.r.o, meno a parafa MUDr. Milan Valúch –chirurg.

14. Žalobca bol dňa 28.06.2016 posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia E. E. G.

za účelom posúdenia invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 28.06.2016 –
Lekárska správa – Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.06.2016, výsledkom bolo uznanie žalobcu
invalidným, s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50% od
18.01.2014 a s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60% od
28.06.2016. V Lekárskej správe Sociálnej poisťovne – Zápisnici o ústnom pojednávaní sa o.i. uvádza,

že ošetrujúcim lekárom je MUDr. Tomáš Kolonyi. Správa SP v časti „Terajšie ochorenia“ konštatuje
zlomeninu stavca L1 a tiež kompresívnu fraktúru L4 plus zmeny L2-4 – premostenie tiel stavcov,
tento segment je bambusovite napriamený, nepohyblivý. Žalobca bol vyšetrený neurochirurgom ,
ktorý operáciu chrbtice neindikuje. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu sú
choroby dýchacej sústavy a choroby močovej sústavy.

15. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie zo dňa 07.10.2016 odpovedal
prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11. 10.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho
názoru predložená listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce
z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda nevzniká povinnosť žalovaného

preradiť žalobcu na inú prácu.

16. Žalobca listom z 02.11.2016,doručeným žalovanému dňa 07.11.2016 , žalovanému doručil Dodatok
z 31.10.2016 k Lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 MUDr. Milanom Valúchom a
žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že zasiela žalovanému dodatok k

lekárskemu posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu,
aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa §63 ods.1 písm. c) ZP.

17. V Lekárskom posudku vyhotovenom E. E. D. dňa 20.09.2017 sa uvádza:

Názov: Chirurgická ambulancia – CHIRSON, s.r.o. – MUDr. Milan Valúch, sídlo Poľovnícka 41, Veľký
Meder
Údaje o zamestnávateľovi : GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36 263 044,
sídlo: Bratislavská 15, 949 01 Nitra,
Údaje o zamestnancovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E.,

Pracovné zaradenie: -konkrétna činnosť: vodič MKD – vykonávanie nakládok a vykládok tovaru, servis
vozidla, čistenie a údržba vozidla
Stupeň náročnosti práce: 2Menovaný utrpel dňa 14.09.2017 pracovný úraz s kompresívnou zlomeninou dvoch driekových stavcov
s trvalými následkami . Po ukončení ročnej PN je na invalidnom dôchodku. Boli vyčerpané všetky
možnosti liečby, aj napriek tomu pretrvávajú výrazné difúzne a axiálne bolesti, obtiaže pacienta sú

rezistentné na liečbu a daný stav je chirurgicky neriešiteľný . Stav pacienta výrazne invalidizuje
a vzhľadom k tomu sa nevie zaradiť do bežného života. Faktory pracovného prostredia a práce
vodiča MKD: vibrácie celého tela, dlhé sedenie, únavné a bolestivé polohy, neergonomický pohyb pri
nastupovanídokabínyalebovystupovanáznej,dvíhanietovaru,manipuláciastovarom,celkováfyzická
námaha a pod.

Záver posudku: Menovaný je z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015 (kompresívnych zlomenín
driekových stavcov) a trvalých následkov z týchto zranení dlhodobo nespôsobilý naďalej vykonávať
doterajšiu prácu vodiča MHD – vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis vozidla , čistenie a údržbu
vozidla bez vážneho poškodenia a ohrozenia zdravia. Pečiatka CHIRSON s.r.o, meno a podpis E.
E. D. –chirurg.

18. Žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako zamestnávateľa listovú zásielku zo dňa
27.11.2019 označenú ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, v ktorej mu bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ s ním okamžite ruší
pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať

v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec
nenastúpil do práce, pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom zavinenú
a neospravedlnenú absenciu v práci.

19. Žalobca Listom zo dňa 27.01.2020 označenom ako „Neplatné okamžité skončenie pracovného

pomeru“ zamestnávateľovi – žalovanému oznámil, že po doručení dňa 03.12.2019 listu zo dňa
27.11.2019, ktorý s ním okamžite skončil pracovný pomer, podľa §79 ods.1Zákonníka práce, trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával.

20. Z Podacieho lístku na čl. 92 spisu vyplýva, že listová zásielka- oznámenie žalobcu, že trvá na tom,

aby ho žalovaný naďalej zamestnával , bola podaná na poštovú prepravu dňa 29.01.2020 a z informácie
Slovenskej pošty a.s. vyplýva, že žalovaný si zásielku prevzal dňa 30.01.2020.

21. Žalobca sa na tunajšom súde podanou žalobou proti žalovanému, konanie je vedené pod
sp. zn. XXXX/ X/XXXX , domáhal zaplatenia náhrady mzdy za dva mesiace - 1,2/2017. Uznesením

sp.zn.XXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 05.03.2020 Krajský súd v Nitre ako odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie sp.zn.XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 12.02.2018, ktorým žalobu žalobcu zamietol a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v zmysle intencií
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 905,74 eur brutto ako náhradu mzdy za mesiace november a december 2016 s 5,00% úrokom

z omeškania zo sumy 441,80 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 463,92 eur s 5% ročným
úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Nitre a t.č. vec bola predložená Najvyššiemu súdu SR
za účelom rozhodnutia o dovolaní žalovaného.

22. Z Lekárskeho nálezu zo dňa 11.12. 2015 vyplýva, že žalobca bol vyšetrený MUDr. Milanom
Valúchom - chirurgom, CHIRSON s.r.o., žalobcovi bola navrhnutá vzhľadom na celkový stav pacienta
operačná liečba o 6 mesiacov.

23. Z Lekárskeho nálezu zo dňa 15.08.2016 vyplýva, že žalobca bol vyšetrený MUDr. Milanom

Valúchom- chirurgom, CHIRSON s.r.o., Vec: Oprava posudkového poistenia z 14.07.2016 -....Podľa
názoru lekára, autohavária mechanizmus úrazu zodpovedá následku fractura L 4.

24. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.07.2016 vyplýva,
že E. E. D.- chirurg, CHIRSON s.r.o., vypracoval pre žalobcu lekársky posudok, v ktorom bodovo

ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu pre Sociálnu poisťovňu.

25. Žalovaný v písomnom vyjadrení po zrušení rozsudku uviedol, že je potrebné dať odpoveď na
podstatné otázky, plynúce zo skutkových tvrdení strán sporu, vyriešenie ktorých má podstatný vplyv narozhodnutie vo veci samej, tzn. na základe uvedeného bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať
sa tým:
a) či niektorú, respektíve ktorú z listín preložených Žalobcom možno a ktorú nemožno považovať za

lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely, podľa akého právneho predpisu tento musí
byť vyhotovený, respektíve podľa akého právneho predpisu je potrebné posudzovať jeho náležitosti s
relevantným odôvodnením (keď Žalovaný preferoval aplikovať na vec príslušné ustanovenia zákona
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov), a to bez pochybností o možnosti pripustenia odlišného záveru,

b) zaoberať sa prípadnými rozdielnymi závermi plynúcimi z lekárskych správ (lekárska správa
dňa 28.6.2016 vyhotovená sociálnou poisťovňou a lekárska správu zo dňa 21.9.2016 vyhotovená
spoločnosťou CHIRSON, s. r. o., respektíve MUDr. Milanom Valúchom),
c)čisubjektvyhotovujúcilekárskyposudokboloprávnenýkjehovyhotoveniu,respektíve,čitentosubjekt
je ošetrujúcim lekárom Žalobcu, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo/l50/2005.

K prvej z otázok žalovaný uvádza, že sa jedná o otázku najzásadnejšiu, keď v prípade, ak po
zvolení aplikácie správneho právneho predpisu nebude možno ani jednu zo žalobcom predložených
listín považovať za kvalifikovaný lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, budú už ostatné otázky
nadbytočné. Žalovaný naďalej zotrváva na svojom stanovisku, a to, že žiadnu z listín predložených

žalobcom, ktorými sa ten snažil preukazovať, že vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, nemožno považovať za kvalifikovaný lekársky posudok
pre pracovnoprávne účely, keď je nutné aplikovať v otázke obsahových a formálnych náležitostí
lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely ako rozhodujúci všeobecne záväzný predpis zákon č.
355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného .Pred posúdením samotných listín predložených

žalobcom je tak nevyhnuté vyriešiť otázku aplikácie správneho právneho predpisu definujúceho,
respektíve upravujúce lekársky posudok pre pracovnoprávne účely. V Zákonníku práce absentuje
výslovná úprava personálnych, odborných, formálnych alebo obsahových náležitostí lekárskeho
posudku pre pracovnoprávne účely, pričom Zákonník práce neobsahuje ani len odkaz na iný právny
predpis, úpravou ktorého by sa mali účastníci pracovnoprávnych vzťahov v tejto otázke riadiť. V

takýcht prípadoch však príslušný štátny orgán (spravidla súd) nemôže rezignovať a o veci (či podaní)
nerozhodnúť s odkazom na neexistenciu príslušnej právnej úpravy, ale je jeho úlohou (a zároveň
povinnosťou) rozhodnúť, a za týmto účelom aplikovať existujúcu právnu úpravu takým spôsobom, pri
ktorom použije najbližšie aplikovateľnú právnu normu, t. j. takú, ktorá rieši obdobnú situáciu, svojím
charakterom, obsahom alebo účelom najbližšiu rozhodovanému prípadu. Cituje § 1 ,§1ods.4 ods. 1

Zákonníka práce a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aplikáciu analógie legis výslovne zakotvuje aj
samotný Civilný sporový poriadok čl. 4 ods. 1 , ods. 2 .Poukazuje na čl. 16 ods. 1 CSP. V rozhodnom
čase (a aj v súčasnosti) boli v právnom poriadku SR platné a účinné dva právne predpisy, ktoré upravujú
pojem „lekársky posudok“ v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi - jedným z nich je zákon č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ktorý

upravuje pojem „lekársky posudok“ pre pracovnoprávne účely pomerne stručne a všeobecne) a zákon č.
355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ktorý upravuje pojem „lekársky posudok“
pre pracovnoprávne účely pomerne detailne, pričom formou prílohy zákona dokonca stanovuje vzor
pre takýto lekársky posudok).Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení platnom a
účinnom v rozhodnom čase, lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej

spôsobilosti na prácu. Podľa § 30f ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. ,lekár, ktorý posudzuje zdravotnú
spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k
práci do svojej zdravotnej dokumentácie a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na
prácu. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej
osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej

spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba
- podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej
prehliadky vo vzťahu k práci. Podľa § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., lekársky posudok o zdravotnej
spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu

formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa;
údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktorypráce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia.
Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie:
a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce,

b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo
c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

Podľa ustanovenia § 30f ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na

prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.

Ako plynie z citovaných príslušných ustanovení oboch právnych predpisov, zatiaľ čo zákon č. 576/2004
Z. z. je definícia pojmu „lekársky posudok“ pre pracovnoprávne účely stručná, zákon č. 355/2007 Z.
z. poskytuje detailné odpovede na otázky ohľadom obsahu a formu lekárskeho posudku. Rozdiel v
charaktere a účele jednotlivých právnych úprav, ktoré majú nepochybne priamy vplyv na ich aplikáciu

(rôznymi aplikačnými výkladmi), pritom vyplýva aj z ich úvodných ustanovení, respektíve z dôvodových
správtýchtozákonov,zktorýchvystupujezámerzákonodarcu,prizákoneč.355/2007Z.z.idekonkrétne
o dôvodovú správu novelizácie zákonom č. 204/2014 Z. z.Tak podľa dôvodovej správy k všeobecnej
časti zákona č 576/2004 Z. z. je zrejmé, že „Cieľom navrhovanej právnej úpravy je najmä jednoznačne
definovať zdravotnú starostlivosť a formy jej poskytovania, práva a povinnosti pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti s dôrazom na úpravu informovaného súhlasu a zdravotnej dokumentácie, upraviť
postup pri úmrtí, služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako aj pôsobnosť orgánov
štátnej správy a samosprávy na úseku zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona je úzko previazaný s
ďalšími návrhmi reformných zákonov. Navrhovanou právnou úpravou sa novým spôsobom definuje
zdravotná starostlivosť. Navrhovaná definícia zdravotnej starostlivosti vychádza z ponímania zdravotnej

starostlivosti v technickom slova zmysle ako „služby“ a z pohľadu etiky ako „poslania“. Službu v
tomto kontexte chápeme z ekonomického aspektu ako činnosť, ktorá vedie k uspokojovaniu potrieb
jednotlivcov, v našom prípade k zlepšeniu zdravotného stavu. Je neoddeliteľná od osoby, ktorej sa
poskytuje, ako aj od osoby, ktorá ju poskytuje. Význam uvedeného vymedzenia zdravotnej starostlivosti
podčiarkuje skutočnosť, že vnáša do systému zdravotníctva prvky exaktnosti a merateľnosti. Medzi

kľúčové ustanovenia nielen z právneho ale i z etického hľadiska patria ustanovenia, ktoré upravujú
poučenie a informovaný súhlas, a to s osobitým dôrazom pri biomedicínskom výskume, sterilizáciách
a transplantáciách. “Zároveň z dôvodovej správy k osobitnej časti zákona č. 576/2004 Z. z., konkrétne
ustanoveniu§16,podobneakozozákonasamotnéhopomernestrohovyplýva,že„Výsledoklekárskeho
posudzovania - lekársky posudok - nie je zdravotnou starostlivosťou, keďže nijako neprispieva k

zdravotnému stavu osoby. Ide o službu, ktorú vykonáva lekár na Žiadosť alebo so súhlasom príslušnej
osoby. Odsek 1 stanovuje okruh takýchto posudkov“.Dôvodová správa k všeobecnej časti novely č.
204/2014 Z. z. zákona č. 355/2007 Z. z. neporovnateľne presnejšie uvádza, prečo mal zákonodarca
záujem práve do zákona č. 355/2007 Z. z. doplniť okrem iných aj jednotlivé ustanovenia § 30a
až 30g, ak „Účelom návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti

pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie
zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k
práci. Doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby je rozdelená v dvoch zákonoch, a to v
zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v zákone č. 355/2007 Z. z. ,
čo spôsobuje zamestnávateľom problémy v aplikačnej praxi. “Podobne dôvodová správa k osobitnej

časti novely č. 204/2014 Z. z. zákona č. 355/2007 Z. z. výslovne v bode 39. na konci uvádza, že
doplneným ustanovením § 30f „Určuje sa obsah lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu,
ktorý môže vypracovať len lekár s určenou špecializáciou a doručí ho zamestnávateľovi, zamestnancovi
alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a lekárovi, s ktorým má
zamestnanec uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa určuje postup, ak sú

pochybnosti o správnosti posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu zo strany zamestnanca, fyzickej
osoby -podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o
zamestnanie. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na
prácu uhrádza žiadateľ, ak sa potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti
na prácu. Ak sa nepotvrdí správnosť pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na

prácu, náklady uhrádza poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár vydal pôvodný lekársky
posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. “ Žalovaný poukazuje práve na odkaz 37) pri pojme
lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu v ustanovení § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007
Z. z., ktorý odkazuje práve na ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z., keďpodľa legislatívnych pravidiel je jednak takýto odkaz súčasťou zákona a predstavuje tzv. prebratie
(recipovanie) ustanovenie iného zákona. Keďže však priame preberanie ustanovenia iného zákona
do zákona nie je možné, používa sa v takom prípade práve odkaz na iný zákon. Zároveň aj vyššie

spomenutý zákon č. 124/2006 Z. z zároveň v otázkach posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon
práce odkazuje na zákon č. 355/2007 Z. z. ako rozhodujúci právny predpis upravujúci túto problematiku.
Vzhľadom na uvedené by súdy mali postupovať v zmysle ustanovení § 1 ods. 4 Zákonníka práce
v spojení s ustanovení § 853 ods. 1 OZ tak, že by mali pri interpretácií pojmu „lekársky posudok“
na pracovnoprávne účely aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý detailne

upravujeobsahové,akoiformálnenáležitostilekárskehoposudkuvovzťahukspôsobilostizamestnanca
na prácu z hľadiska jeho zdravotného stavu, keď v prípade zákona č. 576/2004 Z. z. bolo účelom
právnej úpravy definovať presnejšie pojem zdravotnej starostlivosti a konkrétne, čo sa ustanovenia § 16
týka, vyčleniť vydávanie lekárskych posudkov z pojmu zdravotnej starostlivosti a charakterizovať túto
činnosť ako službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zjavne bez akejkoľvek ambície
akokoľvek upravovať obsah alebo formu tohto lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely (na rozdiel

od prípadu, ak sa aplikuje zákona č. 355/2007 Z. z, ktorý odpovede na tieto otázky priamo poskytuje,
vrátane vzorového vyhotovenia lekárskeho posudku podľa prílohy č. 3c zákona).Uvedené závery
ohľadom aplikácie zákona č. 355/2007 Z. z. v danom prípade sú prakticky totožné so závermi prijatými
napríklad aj právnickou fakultou Univerzity A. H. I., ktorá je spravidla (spolu)oslovovaná so žiadosťou o
stanovisko aj v prípadoch prijímania zjednocujúceho stanoviska Najvyšším súdom Slovenskej republiky

k určitým sporným právnym otázkam, ktoré sú v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu riešené
odlišne. Predstavitelia akademickej obce konštatujú, že v praxi sú oba zákony interpretované ako dva
samostatné predpisy, ktoré sa pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti uplatňujú nezávisle na sebe,
pričom uvedený spôsob výkladu vyvoláva v pracovnoprávnych vzťahoch závažné dôsledky. Podľa
názoru predstaviteľov akademickej obce však Zákon o zdravotnej starostlivosti a Zákon o ochrane

verejného zdravia nemôžu byť interpretované ako predpisy, ktoré ustanovujú dva samostatné postupy.
Ohľadom uvedenej otázky, ale i vzájomného vzťahu medzi predpismi sa ďalej vyjadrili tak, že Zákon o
zdravotnej starostlivosti predstavuje rámcový právny predpis posudzovania zdravotnej spôsobilosti na
prácu a viac menej sa obmedzuje na ustanovenie prípadov, v ktorých dochádza k vydávaniu lekárskych
posudkov, pričom neobsahuje konkrétny procedurálny postup posudzovania, s výnimkou skutočnosti,

že lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie uskutočňuje poskytovateľom určený lekár,
ako aj skutočnosť, že lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa posudzovanie týka alebo
na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Zákon o zdravotnej starostlivosti neustanovuje
ani formálne a obsahové náležitosti lekárskych posudkov. Naproti tomu, Zákon o ochrane verejného
zdravia je právnym predpisom, ktorý upravuje konkrétny postup posudzovania, okruh lekárov, ktorým

je zverená kompetencia realizovať posudzovanie zdravotného stavu, ako aj formálne a obsahové
náležitosti výsledku tohto posúdenia v podobe lekárskych posudkov s uvedením posudkových záverov.
Na rozdiel od Zákona o zdravotnej starostlivosti, úprava Zákona o ochrane verejného zdravia tak
zodpovedá cieľu posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.Zákon o zdravotnej starostlivosti preto
považujú predstavitelia akademickej obce za všeobecný právny predpis, ktorý dopĺňa osobitnú právnu

úpravu zákona o ochrane verejného zdravia, z čoho plynie záver, že Zákon o ochrane verejného
zdravia je preto rozhodujúcim právnym predpisom, ktorým sa má kompetentný lekár pri posudzovaní
zdravotnej spôsobilosti spravovať, keď výslovne konštatujú, že „Zákon o ochrane verejného zdravie
považujeme za určujúci právny predpis v procese posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu,
ktorý má pred Zákonom o zdravotnej starostlivosti prednosť.“ Posúdenie zdravotnej spôsobilosti sa

podľa Zákona o ochrane verejného zdravia uskutočňuje priliehavo, vo vzťahu ku konkrétnym rizikám
vyplývajúcim z práce a pracovného prostredia. Vyšetrenia tvoriace náplň lekárskych prehliadok vo
vzťahu k práci sú vykonávané s ohľadom na zdravotné riziká z expozície faktorom práce a pracovného
prostredia. Predpokladom posúdenia zdravotnej spôsobilosti je tak posúdenie zdravotného rizika z
expozíciefaktorompráceapracovnéhoprostredia,ktoré,vrátaneichkategóriíakritériírozhodujúcichpre

subsumovanie vykonávanej práce pod jednotlivé kategórie, upravuje Vyhláška MZ SR o podrobnostiach
o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácií z hľadiska zdravotných rizík a o
náležitostiach návrh na zaradenie prác do kategórií, publikovaný v Z.z. pod číslom 448/2007.

AkZákonníkpráceprevyvolaniepracovnoprávnychúčinkovvyžadujepredloženielekárskehoposudkuo

zdravotnej spôsobilosti, lekársky posudok (logicky) nie je možné nahradiť predložením lekárskych správ,
nálezov, odporúčaní alebo inou súčasťou zdravotnej dokumentácie, ktoré nie je lekárskym posudkom
podľa zákona č. 355/2007 Z. z..Tento názor tiež potvrdzuje aj vyjadrenie uvedených predstaviteľov
akademickej obce ohľadom skončenia pracovného pomeru zamestnancom podľa § 69 ods. 1 písm.a) Zákonníka práce, v prípade ktorého je tiež významnou rozhodujúcou skutočnosťou vyhodnotenie
zdravotnej spôsobilosti na vykonávania práce zamestnancov, keď uvedená akademická obec uvádza,
že „jediným relevantným spôsobom, akým je možné preukázať vážne ohrozenie zdravia zamestnanca

je lekársky posudok vydaný lekárom podľa zákona č. 355/2007 Z. z., pričom iné odporúčanie lekára,
ktoré nenapĺňa požiadavky na lekársky posudok nemožno považovať za relevantný spôsob preukázania
vážneho ohrozenia zdravia zamestnanca. “Z uvedeného teda nevyhnutne vyplýva, že lekárskym
posudkom podľa § 30f zákona č. 355/2007 Z. z. je lekársky posudok podľa ustanovenia § 16 ods. 1
písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. s tým však, že podrobnejšia, neskoršia a svojím účelom a cieľom

riešenej problematike systematicky bližšia právna úprava zákona č. 355/2007 Z. z. na takýto lekársky
posudok stanovuje ďalšie osobné, odborné, obsahové a formálne požiadavky, podľa ktorých má takýto
posudok obsahovať- evidenčné číslo,- údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu
a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa;-
údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,
a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska,- pracovné zaradenie,- posudzovanú prácu,-

faktory práce a pracovného prostredia a- kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného
prostredia, keď záverom lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu by pritom mal byť výrok
o tom, či je posudzovaný zamestnanec a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce, b) spôsobilý na výkon
posudzovanej práce s dočasným obmedzením ,c) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s trvalým
obmedzením ,d) dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, alebo) dlhodobo nespôsobilý

na výkon posudzovanej práce. Žalobca predložil žalovanému postupne celkovo štyri dokumenty,
ktorými sa snažil preukázať, že vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej
vykonávať svoju doterajšiu prácu, a to:• Lekársku správu zo dna 28.6.2016, ktorú vydala Sociálna
poisťovňa, pobočka Dunajská Streda• listinu zo dňa 21.9.2016 označenú ako „Vec: Lek. posudok“, ktorú
spísala a podpísala obchodná spoločnosť CHIRSON, s.r.o. konajúca prostredníctvom MUDr. Milana

Valúcha, konateľa• listinu z októbra 2016 označenú ako „Vec: Doplnenie lekárskeho posudku zo dňa
21.9.2016“, ktorú spísala a podpísala obchodná spoločnosť CHIRSON, s.r.o. konajúca prostredníctvom
MUDr. Milana Valúcha, konateľa• listinu zo dňa 20.9.2017 označenú ako „Lekársky posudok“, ktorú
spísala a podpísala obchodná spoločnosť CHIRSON, s.r.o. konajúca prostredníctvom MUDr. Milana
Valúcha, konateľa. Po oboznámení sa s formálnymi a obsahovými náležitosťami jednotlivých Žalobcom

postupne predložených dokumentov je zrejmé, že predpísané náležitosti pre lekársky posudok pre
pracovnoprávne účely ako ich určuje zákon č. 355/2007 Z. z. neobsahuje ani jedna z predložených
listín, tzn. ani jednu zo žalobcom predložených listín nemožno považovať za lekársky posudok o
zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa ustanovenia § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., a následne
s ohľadom na zákonný odkaz č. 37) nie je ani lekárskym posudkom v zmysle ustanovenia § 16

ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.. Akékoľvek „poľavenie“ z nárokov na obsahové a formálne
náležitosti lekárskeho posudku tak ako ich vymedzuje zákon č. 355/2007 Z. z. by znamenalo negáciu
úmyslu zákonodarcu určiť presné obsahové a formálne náležitosti lekárskeho posudku stanovením
presnéhovzorulekárskehoposudku,atedavzorposudkutvoriaciprílohuzákonabysastalirelevantným.
Rovnakotakajvprípadevyhlášky,nemožnovyhláškoustanovenéfaktorypráceapracovnéhoprostredia

nahradiť opisom subjektívnych (a neoverených) pocitov posudzovanej osoby či odkazom na stupeň
náročnosti práce podľa Zákonníka práce, ktorý stupeň určuje zložitosť, zodpovednosti a namáhavosti
práce, keď takýmto postupom by vyhláška v podstate stratila akýkoľvek zmysel. Žalobca nepredložil
žalovanému (napriek tomu, že ten ho o tomto poučil, čo samo o sebe vylučuje snahu žalovaného vyhnúť
sa plneniu pracovnoprávnych povinností, pozn. Žalovaného) riadny lekársky posudok zodpovedajúci

formálnym a obsahovým požiadavkám zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý by predstavoval podklad pre
postup žalovaného ako zamestnávateľa podľa ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) ZP, a nebola tak daná
prekážka na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktorá by bránila žalobcovi vo výkone práce a
ktorá by predpokladala vznik nároku na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 142 ods. 3 ZP, ale naopak,
neúčasť žalobcu v práci je nutné považovať za neúčasť riadne neospravedlnenú. Po zodpovedaní si

prvej z nastolených otázok, sa javia zvyšné otázky ako nadbytočné, žalovaný sa pre úplnosť vyjadrí
aj k nim. Pokiaľ ide o otázku rozdielnych záverov vyplývajúcich zo žalobcom predložených listín ,ako
prvý z dokumentov, ktorými sa domáhal žalobca preradenia na inú prácu, žalobca predložil Lekársku
správu zo dňa 28.6.2016 vydanú Sociálnou poisťovňou. Z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že sa
jedná o zápisnicu o ústnom pojednávaní spísanej o procese posúdenia invalidity na žiadosť žalobcu

ako poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 28.6.2016.Z uvedenej správy ďalej vyplýva, že žalobcovi bol
datovaný vznik invalidity na deň 18.1.2014 s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50 %. Súčasne sa konštatovalo, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim
invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddielu B- choroby dolných dýchacích ciest, pod položku 1. - chronická obštrukčná choroba pľúc, písmeno
b) štádium II, podieľajúce sa na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere
40 %, pričom ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, zvyšujú mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere 10 %, tzn. spolu v súčte je výsledná miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spomenutých 50 %. Rovnako sa v správe uvádza,
že nastala zmena invalidity, ktorá bola datovanú ku dňu 28.6.2016, pričom uvedená zmena mala
za následok zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %.Zároveň sa
v súvislosti s touto zmenou konštatovalo, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim

invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XI - choroby močovej sústavy, oddielu A -
postihnutie obličiek, pod položku 8. - zhubný nádor obličky, písmen b) po dosiahnutí stabilizácie,
podieľajúce sa na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere 50 %, pričom
ostatnéochorenia,ktoréniesúrozhodujúcimzdravotnýmpostihnutím,zvyšujúmierupoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v miere 10 %, tzn. spolu v súčte je výsledná miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť spomenutých 60 %.V rámci správy sa ďalej uvádza, že žalovaný mal

zlomený jeden stavec (Ll), pričom bol vyšetrený neurochirurgom, ktorý neindikoval operáciu chrbtice.
V novembri roku 2015 sa síce podrobil žalobca operačnému zákroku, avšak jednalo sa o čiastočnú
resekciu pravej obličky, a teda o operačný zákrok nesúvisiaci s deklarovaným zranením driekového
stavca. V rozpore s tým, sa v listinách vydaných obchodnou spoločnosťou CHIRSON, s.r.o. opakovane
zdôrazňuje, že k dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti žalobcu na vykonávanie doterajšej práce

došlo z dôvodu pracovného úrazu a zlomeniny stavcov driekových, tzn. konštatuje sa odlišný záver
o počte zlomenín stavcov v porovnaní so správou vydanou Sociálnou poisťovňou.Zároveň časti listín
vydaných obchodnou spoločnosťou CHIRSON, s.r.o., ktorými sú odôvodňované prijaté závery navyše
pôsobia zavádzajúco, a to najmä odôvodnenie listiny zo dňa 20.9.2017.V tomto dokumente sa totiž
okrem iného konštatuje, že „po ukončení PN je (žalobca) na invalidnom dôchodku“, respektíve, že

„stav pacienta (žalobcu) výrazne individualizuje“, čo čitateľa navádza k prijatiu záveru, že k invalidizácií
zdravotného stavu žalobcu došlo v priamej súvislosti s dopravnou nehodou vo J. a že práve z dôvodu
tejto nehody sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Z lekárskej správy vydanej Sociálnou poisťovňou však
jednoznačne vyplýva, že určitá miera invalidity žalobcu existovala už v čase pred dopravnou nehodou
Žalobcu vo Francúzsku a zároveň, že k zmene invalidity došlo z dôvodu iného zdravotného postihnutia

ako z dôvodu postihnutia chrbtice. Žalovaný pripomína, že k záverom konštatovaným posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne nemal žalobca žiadne výhrady. Uvedené skutočnosti potom, odhliadnuc
od toho, že nie sú splnené obsahové a formálne náležitosti stanovené zákonom č. 355/2007 Z. z.
potom oprávnene na strane žalovaného vyvolávajú pochybnosti o správnosti skutočností uvádzaných
v listinách spísaných obchodnou spoločnosťou CHIRSON, s.r.o.. Ohľadom spôsobilosti žalobcu viesť

motorové vozidlo vo všeobecnosti žalovaný uvádza, že lustráciou vo verejne dostupných registroch
bolo žalovaným zistené, že žalobca, respektíve osoba s rovnakým menom a priezviskom, ako aj
adresami miesta podnikania totožnými s miestom trvalého pobytu, vykonával v období od 6.11.1995
až do 1.3.2021 podnikateľskú činnosť, a to ako fyzická osoba - podnikateľ, zapísaná v živnostenskom
registri Okresného úradu Dunajská Streda, odbor živnostenské podnikanie, pod číslom 103 - 9060.Zo

zápisu žalobcu v živnostenskom registri vyplýva, že dňom 1.3.2018, tzn. v čase, kedy už žalobca tvrdil
žalovanému, že dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie práce vodiča nákladnej dopravy,
mu vzniklo oprávnenie vykonávať viacero živností (čo svedčí o tom, že jeho podnikateľská činnosť v
tom čase bola aktívna, keď okrem iného došlo aj k zmene mena, pod ktorý vykonával podnikateľskú
činnosť), a to vrátane živnosti „nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou

do 3,5 t vrátane prípojného vozidla“. Zároveň z Jednotného informačného systému v cestnej doprave
prevádzkovaného MD SR plynie, že žalobca získal koncesiu na taxislužbu, a to na základe rozhodnutia
vydaného OÚ Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, v konaní vedenom na tomto
úrade pod číslom konania OU — TT - OCDPK - 2019/016189 s platnosťou od 15.4.2019, tzn. v
čase, kedy už žalobca tvrdil žalovanému, že dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie

práce vodiča, až do 15.4.2029.Uvedené skutočnosti ešte väčšmi odôvodňujú pochybnosti o správnosti
a pravdivosti a relevantnosti záverov obsiahnutých v listinách vystavených obchodnou spoločnosťou
CHIRSON, s.r.o.. K otázke, či boli žalobcom predložené dokumenty spísané oprávneným subjektom, je
nutné uviesť, že nebolo dôveryhodne preukázané, že by akýkoľvek z týchto dokumentov bol spísaný
oprávneným subjektom. Pokiaľ ide o dokument vydaný Sociálnou poisťovňou, tak už len táto skutočnosť

samaosebe,vylučuje,žebysamalojednaťodokumentspísanýoprávnenouosobou,keďžebolspísaný
posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Vo vzťahu k ostatným Žalobcom predloženým dokumentom,
ktoré boli spísané obchodnou spoločnosťou CHIRSON, s.r.o., ak sú odôvodnené pochybnosti o obsahu
týchto listín, musia byť nevyhnutne pochybnosti aj o tom, či bol E. D. aj ošetrujúcim lekárom Žalobcupokiaľ ide o Žalobcom predložené potvrdenie o tom, že E. D. bol ošetrujúcim lekárom, túto listinu je
nutné vnímať práve v kontexte s ostatnými listinami vydanými uvedenou obchodnou spoločnosťou. Totiž,
ak tieto zvyšné listiny pôsobia nedôveryhodne z vyššie opísaných dôvodov, potom je spochybnená

dôveryhodnosť subjektu, ktorý tieto listiny spisuje. V tomto zmysle potom nemožno považovať toto
potvrdenie za dôveryhodný a dostatočný dôkaz, že E. D. bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, sú k
dispozícií iné dôkazy preukazujúce tieto tvrdenie (tie však nebude žalovaný špecifikovať, a to z dôvodu
kontradiktómosti civilného sporového konania, keď nie je v záujme žalovaného označovať dôkazy
v prospech protistrany) „vhodnejšie“ ako prehlásenie samotnej osoby, ktorej sa obsah prehlásenia

týka. Ak by sa aj malo toto potvrdenie akceptovať ako dôveryhodný dôkaz, môže byť tento dôkaz
toho, že dňa 21.9.2016 bol z chirurgického hľadiska E. E. D. ošetrujúcim lekárom, tzn. v čase, kedy
bola (mala byť) spísaná listina, ktorá však zhora uvedených dôvodov nemôže byť považovaná za
kvalifikovaný lekársky posudok na pracovnoprávne účely podľa ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z..
Takisto je nutné uviesť, že bližším preskúmaním podpisu pripojeného k pečiatke „E. E. D., chirurg“
odtlačenej na jednotlivých dokumentoch listín spísaných obchodnou spoločnosťou CHIRSON, s.r.o.

je možné badať zásadný rozdiel v podpisoch - zatiaľ čo na listinách zo dňa 21.9.2016, z októbra
2016 a zo dňa 21.9.2020 je podpis tvorený tzv. „písanou“ verziou veľkého písmena „V“, podpis
na listine zo dňa 20.9.2017 je tvorený „písanou“ verziou priezviska „Valúch“.Uvedená skutočnosť
je tak ďalšou pochybnosťou spochybňujúcou dôveryhodnosť dokumentácie spísanej obchodnou
spoločnosťou CHIRSON, s.r.o. predloženej žalobcom. Zároveň, v správe vydanej Sociálnou poisťovňou

sauvádza,žekmožnostioperáciechrbticesavyjadrovalneurochirurganiechirurg.VzmysleNariadenia
vlády SR o spôsobe ďalšieho vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializovaných
odborov a sústave certifikovaných pracovných činností zverejneného v Zbierke zákonov pod č.322/2006
Z. z. sa pritom v prípade chirurgie a neurochirurgie jedná o dva samostatné špecializované odbory.
Žalovaný predpokladá, že ak bol E. D. ošetrujúcim lekárom špecialistom, riešiacim možnosť liečby

chrbtice žalovaného (čo naznačuje žalobca predložením predmetných dokumentov), muselo byť v
listine spísanej Sociálnou poisťovňou konštatované, že operáciu chrbtice neindikuje chirurg a nie
neurochirurg. Žalovaný nielen týmto podaním, ale konštantné poukazuje, popri nutnosti aplikácie
zákona č. 355/2007 Z. z., na faktické a logické rozpory dokumentov predložených žalobcom. Pre
úplnosť žalovaný, ktorý je spoločnosťou s ručením obmedzeným, v mene ktorej koná ako jej štatutárny

orgán konateľ, uvádza súdu do pozornosti aj postup žalobcu aj z hľadiska vedenia obchodnej
spoločnosti s ručením obmedzeným. Z § 135a ods. 1 ObZ v spojení s § 135a ods. 3 ObZ vyplýva,
že konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom zodpovedajú
za škodu spôsobenú ich konaním alebo opomenutím konania, ak sa preukáže, že nepostupovali pri

výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti.
Vzhľadom k pochybnostiam, ktoré od počiatku vyvolávajú listiny spísané obchodnou spoločnosťou
CHIRSON, s.r.o. postupne predložené žalobcom, pokiaľ konatelia žalovaného mali konať s odbornou
starostlivosťou a v záujme spoločnosti, nemohli nikdy skutočnosti uvádzané v týchto listinách bez
ďalšieho akceptovať. Po tom, ako sa domáhal žalobca preradenia na inú prácu z dôvodu tvrdenej

dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti naďalej vykonávať svoju vtedajšiu prácu predložením správy
vydanej Sociálnou poisťovňou, bol to práve žalovaný, kto upozornil žalobcu, že táto listina nie je
kvalifikovaným lekárskym posudkom pre pracovnoprávne účel a v priebehu sporových konaní strán
akcentoval, že v prípade predloženie kvalifikovaného lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely,
ktorý bude vydaný oprávneným subjektom a ktorého obsah či forma nebudú vyvolávať pochybnosti,

bude postupovať v zmysle Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov. Je pritom nepochybné,
že zdravotnú spôsobilosť žalobcu, alebo neschopnosť alebo neochota žalobcu predložiť žalovanému
relevantné doklady, nemôžu byť pripísané na ťarchu žalovaného ani v tomto spore, ani inak. Žalovaný
žiada súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

26. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného po zrušení rozsudku uviedol, že súd po
zrušení rozsudku sa má zaoberať tým: -či niektorú, resp. ktorú z týchto listín predložených žalobcom
možno a ktorú nemožno považovať za lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely,
podľa akého právneho predpisu tento musí byť vyhotovený, resp. podľa akého právneho predpisu je

potrebné posudzovať jeho náležitosti s relevantným odôvodnením, a to bez pochybnosti o možnosti
pripustenia odlišného záveru, -zaoberať sa prípadnými rozdielnymi závermi plynúcimi z lekárskych
správ, či subjekt vyhotovujúci lekársky posudok bol oprávnený k jeho vyhotoveniu, resp. či tento
subjekt je ošetrujúcim lekárom žalobcu, a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/150/2005. Žalobca zotrváva na stanovisku, že odvodzuje povinnosť žalovaného preradiť
žalobcu ako svojho zamestnanca na inú prácu podľa § 55 ZP, výlučne od lekárskeho posudku zo
dňa 21.09.2016 vyhotoveného spoločnosťou CHIRSON, s.r.o., resp. E. E. D., ktorý zaslal žalovanému

dňa 21.06.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a)
ZP. Z predloženého lekárskeho posudku vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že žalobca
vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu
vodiča MKD a tento posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú
prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu

v spore. Žalobca je toho názoru, že právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je zákon č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti , službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti .
Formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku upravuje zákon č. 576/2004 Z.z. v § 16. Podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia, lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa ods. 1
vykonávaposkytovateľomurčenýlekár.Podľa§2ods.4zákonač.576/2004Z.z.ošetrujúcizdravotnícky
pracovník je zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytnutie

zdravotnej starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný
lekár, ide o ošetrujúceho lekára. Ustanovenie § 16 písm. a) citovaného zákona stanovuje, že lekárskym
posudkom na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Vyššie
uvedený lekársky posudok je lekárskym posudkom vydaným v súlade s ustanovením § 16 písm. a)
zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže

deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na
dojednaný druh práce v čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015. Na rozdiel od žalovaného
žalobca zastáva právny názor, že neexistuje žiadny zákonný dôvod posudzovať predmetný lekársky
posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) ZP podľa
ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

a Prílohy 3c citovaného zákona.

Tento zákon sleduje celkom iný účel, kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného rizika,
na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním zdravotnej
spôsobilosti zamestnanca na prácu. Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre

svojich zamestnancov zdravotný dohľad a pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na
prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu svojich zamestnancov sa vykonáva na základe
hodnoteniazdravotnéhorizikazexpozíciefaktorompráceapracovnéhoprostrediaavýsledkovlekárskej
preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u tých kategórii zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom
o ochrane verejného zdravia. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti. Lekársky posudok

podľazákonač.355/2007Z.z.satedavyhotovujevýlučnenažiadosťzamestnávateľa.Účelomzákonač.
355/2007 Z.z. je teda definovať povinnosť zamestnávateľa posudzovať zdravotnú spôsobilosť na výkon
práce u vybraných skupín zamestnancov:
1. ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,

3. ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,
4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto
prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov, pričom toto posudzovanie sa
vykonáva na základe posúdenia zdravotného rizika a lekárskej preventívnej prehliadky.

Žalovaný svoj názor o tom, že je potrebné aplikovať na vec príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007
Z.z. opiera aj o vyjadrenie predstaviteľov akademickej obce. Tento informačný zdroj však nie je
možné identifikovať a následne verifikovať vzhľadom na okolnosť, že žalovaný pri citovaní nedodržal
ani elementárne zásady, ktoré sa pri citácii vyžadujú. K žalovaným tvrdeným rozdielnym záverom
plynúcim z lekárskych správ žalobca uvádza, že lekárska posudková činnosť upravená zákonom č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa týka výlučne sociálneho poistenia, pričom v zmysle tejto zákonnej
úpravy posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu
ošetrujúcim lekárom z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské a pri kontrolných
lekárskych prehliadkach posudzuje pracovnú schopnosť poistenca len na účely sociálneho poistenia.
Posudkový lekár na účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti

zamestnanca na prácu a potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, a preto akékoľvek závery
vyplývajúce z listiny vyhotovenej Sociálnou poisťovňou dňa 28.06.2016 nie sú pre rozhodnutie vo veci
právne významné, ani nie je možné na ne v tomto konaní prihliadať. Bez ohľadu na vyššie uvedené
žalobca tvrdí, že neexistujú žiadne rozdielne závery v predmetných lekárskych správach. Nie je pravdoutvrdenie žalovaného, že sa v posudku MUDr. Valúcha zo dňa 21.09.2016 konštatuje odlišný záver
o počte zlomenín stavcov v porovnaní so správou vydanou Sociálnou poisťovňou, keď MUDr. Valuch
uvádza zlomeniny stavcov driekových a v správe SP je uvedená zlomenina jedného stavba. Uvedené

sa však nezakladá na pravde, keď aj správa SP v časti „Terajšie ochorenia“ konštatuje zlomeninu
stavca L1 a tiež kompresívnu fraktúru L4 plus zmeny L2-4 – premostenie tiel stavcov, tento segment
je bambusovite napriamený, nepohyblivý. Zdravotné ťažkosti, ktoré sú uvedené v posudku MUDr.
Valúcha,aktorékudňu21.09.2016znemožňovaližalobcovivykonávaťprežalovanéhoprácudohodnutú
v pracovnej zmluve, sú teda objektívne zadokumentované aj v lekárskej správe SP. Skutočnosť, že

rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu žalobcu je iné zdravotné postihnutie ako
ochorenie chrbtice, nemá pre posúdenie povinnosti žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu žiadnu
relevanciu. Ďalej nie je zrejmé, akú dôkaznú hodnotu má mať skutočnosť, že žalovaný mal v období
od 01.03.2018 do 01.03.2021 ako podnikateľský subjekt – živnostník povolenie na vykonávanie živnosti
„nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane pripojeného
vozidla“ a tiež mal v období od 15.04.2019 udelenú koncesiu na taxislužbu. Okrem toho, že sa jedná

o iný druh pracovnej činnosti, vyššie uvedenú činnosť žalobca vôbec reálne nevykonával. Lekársky
posudok zo dňa 21.09.2016 bol nesporne vyhotovený ošetrujúcim lekárom žalobcu ako oprávneným
subjektom. Predmetný lekársky posudok vydal žalobcovi jeho ošetrujúci lekár MUDr. Valúch, lekár
– špecialista v odbore chirurgia, so sídlom Poľovnícka 41, Veľký Meder. Ošetrujúci lekár E. D. E.
poskytoval žalobcovi špecializovanú ambulantnú starostlivosť v súlade s § 8 ods. 4, ods. 6 zákona č.

576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca v čase pred vydaním predmetného lekárskeho
posudkubolMUDr.Valúchomvyšetrenýnapr.11.12.2015,15.08.2016aMUDr.Valúchtiežakoošetrujúci
lekár žalobcu vyhotovil dňa 19.07.2016 lekársky posudok o bolestnom, na základe ktorého SP žalobcovi
odškodňovala bolesť z titulu pracovného úrazu dňa 14.09.2015.Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.

3Cdo/150/2005 judikoval, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na účely pracovnoprávnych
vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca. Nakoľko
uvedené rozhodnutie NS SR, ani zákon č. 576/2004 Z.z. výslovne neuvádza, že ošetrujúcim lekárom
môže byť len všeobecný lekár a nie aj špecializovaný lekár v dôsledku čoho možno konštatovať, že
žalobca môže mať viac ošetrujúcich lekárov z viacerých odborov. Teda ošetrujúcim lekárom žalobcu

nemusí byť len jeho všeobecný lekár, keďže pojem ošetrujúci lekár nie je pojmom synonymickým
k pojmu všeobecný lekár. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada žalobe vyhovieť a priiznať náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
27. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení po zrušení rozsudku uviedol, že so žalobcom zvoleným
právnym názorom nesúhlasí, pričom v tejto súvislosti, s cieľom vyhnúť sa „recyklácií“ vlastných tvrdení,

už iba poukazuje na svoje predchádzajúce písomné podania, nemôže súhlasiť s právnym názorom
žalobcu, že práve § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. obsahuje formálne a obsahové náležitosti lekárskeho
posudku pre pracovnoprávne účely, keďže je zrejmé, takéto náležitosti neobsahuje – tie obsahuje
práve žalovaným preferovaný právny predpis, z zákon č. 355/2007 Z. z.. Žalovaný uvádza, že pokiaľ
by malo ísť o kolíziu právnych predpisov rovnakej právnej sily, NS SR zaujal v tejto súvislosti toto

stanovisko: „Konflikt (tiež kolízia) právnych noriem nastáva vtedy, ak na rovnakú vec dopadá niekoľko
navzájomsiprotirečiacich(respektívenavzájomodlišných)právnychnoriem,ikeďzformálnehohľadiska
by k tomu nemalo dochádzať, pretože je žiaduce, aby právny poriadok ako systém bol vnútorne
konzistentný (súladný). Pri riešení tohto konfliktu možno uplatniť hierarchické kritériá(princípy), ktoré
stanovia prioritu právnych noriem. Právna teória a súdno – aplikačná prax rešpektuje právny princíp,

ktorý je vyjadrený pravidlom lex specialis derogat legi generali (zvláštny zákon ruší zákon všeobecný).
Za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava, t j. užšia právna norma
má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len tam, kde zvláštny
predpis vec neupravuje...“ Rovnako je tomu tak i v prípade lekárskeho posudku na pracovnoprávne
účely – ak je tu predpis, ktorý detailne upravuje obsahové a formálne náležitosti lekárskeho posudku

posudzujúceho zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na vykonávanie práce a dokonca aj ustanovuje
priamo vzor takéhoto posudku a pravidlá hodnotenia, nie je žiaden dôvod aplikovať predpis, ktorý takúto
detailnú úpravu neobsahuje, ale iba konštatuje, všeobecne, že „lekárskym posudkom na účely tohto
zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti“, bez akejkoľvek obsahovej či formálnej úpravy.
Žalovaný tvrdí, že žiadnu z listín postupne predložených žalobcom nepovažuje za lekársky posudok pre

pracovnoprávne účely, keď žiadna z týchto listín nespĺňa obsahové a formálne náležitosti ustanovené
zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. K otázke relevancie
dokumentácie vyhotovenej Sociálnou poisťovňa z hľadiska jej spôsobilosti vyvolať pracovnoprávne
účinky uvádza, že súhlasí s tým tvrdením, že dokumentácia vyhotovená Sociálnou poisťovňou nemôžebyť posudzovaná ako lekársky posudok pre pracovnoprávne účely (ostatne, sám žalovaný na túto
skutočnosť upozornil žalobcu) a nemôže zakladať pracovnoprávne účinky, avšak táto dokumentácia
ako dôkaz má význam pre spor. Pokiaľ žalobca tvrdil stratu spôsobilosti na výkon svojej práce zo

zdravotného hľadiska na základe skutočností uvádzaných v správe vydanej Sociálnou poisťovňou a
následne začal žalobca prekladať žalovanému také dokumenty, z ktorých plynulo, okrem iného i to,
že k invalidizácií žalobcu došlo a ďalej dochádza z iného dôvodu ako z práve pôvodne predloženej
dokumentácie vydanej Sociálnou poisťovňou (snaha o navodenie záveru, že k invalidizácií zdravotného
stavu žalobcu došlo v dôsledku zlomeniny stavcov a z tohto dôvodu sa zdravotný stav zhoršuje

verzus od tohto poranenia odlišná diagnóza ako postihnutie rozhodujúce z pohľadu invalidizácie,
ku ktorej došlo už pred poranením stavcov), je úplne logické a prirodzené, že žalovaný na túto
skutočnosť poukázal, namietol ju ako skutočnosť spôsobilú vyvolať pochybnosti o správnosti záverov
plynúcich z neskôr predloženej dokumentácie. Zároveň, pokiaľ ide o otázku dôveryhodnosti neskôr
predkladanejdokumentácie,ktorémalabyťvydanéobchodnouspoločnosťouCHIRSON,s.r.o.,žalovaný
opätovne poukazuje na prvý pohľad aj „laickým okom“ rozpoznateľnú rozdielnosť podpisov na žalobcom

predloženej dokumentácií, ktorú mala v menej uvedenej obchodnej spoločnosti podpisovať tá istá
osoba. Žalovaný si v tejto súvislosti dovoľuje predložiť koláž obsahujúcu všetky 4 podpisy, ktoré mali
byť urobené MUDr. Milanom Valúchom. Z uvedeného snímku sú zrejmé viaceré verzie podpisu, čo
vytvára úplne logicky a prirodzene objektívne pochybnosti o tom, či dokumentácia bola podpísaná
touto istou osobu, respektíve MUDr. Milanom Valúchom. K tejto námietke žalobca vo svojom ostatnom

písomnom podaní vôbec nevyjadril, pričom je však zrejmé, že táto skutočnosť (zásadná rozdielnosť v
podpisovaní) opätovne len založila pochybnosti o dôveryhodnosti predloženej dokumentácie. K otázke
subjektu oprávneného vyhotoviť lekársky posudok pre pracovnoprávne účely uvádza, že žalobca v
tejto otázke dôveryhodným spôsobom nepreukázal ním tvrdení skutočnosti, a teda neuniesol dôkazné
bremeno. V súvislosti s otázkou unesenie dôkazného bremena si dovoľuje poukázať na rozhodovaciu

činnosť NS Slovenskej republiky (viď napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn.
5Obo/52/2010) a Ústavného súdu Slovenskej republiky Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
I.ÚS24/2019z9.júna2020),vktorých súdneautoritykonštatujú,žecivilnésporovékonaniejeovládané
prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena

tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné
pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej
normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu

skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo .Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností tak leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Podľa názoru žalovaného neuniesol žalobca dôkazné bremeno ohľadom
svojich skutkových tvrdení, najmä ohľadom oprávnenosti subjektu vystavujúceho žalobcom predloženú

dokumentáciu, keď tieto tvrdenia nijako nepreukázal, hoci, ako už žalovaný uvádzal v predchádzajúcich
svojich písomných podaniach adresovaných súdu prvej inštancie, nepochybne tieto tvrdenia, ak sú
správne, je možné preukázať (vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania žalovaný neuvádza
výpočet dôkazov, akými je toto možné preukázať). Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že ak by aj odhliadli
od argumentácie správnej aplikácie právnej úpravy a pre účely hypotetickej úvahy by akceptovali

predloženú dokumentáciu ako dokumentáciu vyhotovenú v súlade s príslušným právnym predpisom,
tak táto vyvoláva pochybnosti o svojich vlastných záveroch, pre ktoré nemožno bez ďalšieho akceptovať
tieto závery, pričom tieto pochybnosti nevyvolal žalovaný, ale iné, tretie osoby. Pokiaľ ide o námietku
súvisu žalobcovej podnikateľskej činnosti s predmetom sporu, žalovaný uvádza, že skutočnosti ohľadom
podnikateľskej činnosti sú významné z hľadiska celkového kontextu skutkového stavu, v rámci ktorého

je nutné posudzovať tvrdenia uvádzané v žalobcom predkladanej dokumentácií. Tvrdenie žalobcu, že
podnikateľskú činnosť reálne nevykonával sa javí ako nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav
(viď predložené listinné dôkazy vychádzajúce z verejne dostupných registrov), z ktorého plynie, že
žalobca vykonával, okrem iného, aj aktívne kroky k tomu, aby dosiahol oprávnenia na vykonávanie
činností, ktorých podstata spočíva vo vedení motorového vozidla, a to v čase, kedy tvrdil, že nemá zo

zdravotného hľadiska spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Uvedené skutočnosti je možné zistiť ďalším
dokazovaním, a to dopytom na Sociálnu poisťovňu, aby tá oznámila, či táto evidovala v rozhodnom čase
u žalobcu prihlásených zamestnancov, respektíve z účtovníctva žalobcu. Žalovaný opätovne uvádza, že
pokiaľ by mu bol predložený relevantný lekársky posudok, ktorého závery by nebolo možné spochybniť,postupoval by v zmysle ZP, keďže bol to práve on, kto poučil žalobcu o tom, že ním predložená
dokumentácia vyhotovená Sociálnou poisťovňou nepredstavuje lekársky posudok pre pracovnoprávne
účely a že je nutné predložiť práve lekársky posudok na pracovnoprávne účely, čo samo o sebe vylučuje

zámer Žalovaného vyhýbať sa plneniu povinností vyplývajúcich zo vzájomného pracovnoprávneho
vzťahu,avšakŽalovanýjetohonázoru,žeprávaapovinnostízoZákonníkapráceasúvisiacichprávnych
predpisov sú záväzné pre obe strany zmluvného vzťahu.

28. Podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 55 ods.2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú
prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania
alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

29. Podľa §16 ods.1 písm .a) zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, lekársky posudok pre účely
tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Podľa § 16 ods.2,3 zák. č. 576/2004 Z.z. ,lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa
odseku 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár.

Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť
právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.

Podľa §2 ods.4 zák.č. 576/2004 Z.z., ošetrujúci zdravotnícky pracovník je zdravotnícky pracovník určený
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe, ak je takýmto
ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide o ošetrujúceho lekára.

Podľa §8 ods. 4,6 zák.č. 576/2004 Z.z., špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje
poskytovateľom určený lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo,
zubný lekár alebo zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou.

Oposkytnutíšpecializovanejambulantnejstarostlivostijeošetrujúcilekárpovinnýbezodkladnevyhotoviť

pre všeobecného lekára alebo lekára, ktorý odporučil osobu na ďalšie poskytovanie zdravotnej
starostlivosti,správuoposkytnutejzdravotnejstarostlivosti,ktoráobsahujeúdajepodľa§21ods.3písm.
a), c) až g) a stanovenie choroby vrátane jej kódu; to neplatí pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť
podľa § 7 ods. 1 písm. a) druhý bod.

30. Podľa § 30f ods.1 zák.č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
v znení neskorších zmien a doplnkov, lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu,
zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej
dokumentácie a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok
o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi,

ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu
doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá
nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na
požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo
vzťahu k práci.

Podľa § 30f ods.2 zák.č. 355/2007 Z.z. ,lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje
evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej
osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa; údaje o zamestnancovialebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko,
dátumnarodenia,adresubydliska,pracovnézaradenie,posudzovanúprácu,faktorypráceapracovného
prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho

posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie
a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce,
b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo
c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

Podľa §-u 30f ods.3 zák.č. 355/2007 Z.z. ,vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu
podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.

31. Podľa §118 ods.1Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ,ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní,až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa§144aods.2písm.f)Zákonníkapráce,akovýkonprácesaneposudzujedobaneospravedlneného

zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.

Podľa §142 ods.3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

32. Podľa § 134 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce ,priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa

zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa
sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom
období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku
pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od
začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

33. Podľa § 517 ods. OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Na základe doplneného dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel
súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

35. Žalobca sa domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019 doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 a

náhrady mzdy s prísl. . Nebolo sporné, že žalobca ako zamestnanec pracoval u žalovaného ako
zamestnávateľa na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 s dňom nástupu do práce 13.02.2015
ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. V článku II. bod 1. Pracovnej zmluvy je dohodnutá mzda
žalobcu vo výške 456 eur mesačne. Tiež je nesporné, že žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej
ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016 práceneschopný.

Žalobca listom zo dňa 07.10.2016 žiadal ,aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu, keď emailom
aj poštou poslal žalovanému listinu - označenú ako Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016. Žalovaný
listom zo dňa 11.10.2016 žalobcovi odpísal, že listina zo dňa 21.9.2016, ktorú žalobca predložil ako
lekársky posudok, nemá zákonom požadované náležitosti a pravdepodobne sa jedná o lekársky nález.Tiež uviedol, že lekársku správu, ktorú žalobca predložil zo dňa 28.06.2016, nemožno považovať
za lekársky posudok pre pracovno - právne účely, nakoľko predmetom jej posudzovania bola miera
invalidity žalobcu pre účely prípadného rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Z tohto dôvodu nepreradil

žalovaný žalobcu ako zamestnanca na inú prácu a zároveň žalovaný vyzval žalobcu na riadne plnenie
povinnosti zamestnanca , ku ktorým sa zviazal pracovnou zmluvou.

36. Listom zo dňa 02.11.2016 žalobca žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že
zasiela žalovanému Dodatok k lekárskemu posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na

inú, pre neho vhodnú prácu, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa §63 ods.1 písm. c) ZP. Listom
zo dňa 13.01.2017 žalovaný žalobcovi oznámil , že predložené listiny označené ako lekársky posudok
a doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 nemožno považovať za lekársky posudok, čo sa
týka formy aj obsahu, preto nie je možné preradiť žalobcu na inú pre neho vhodnú prácu. Vzhľadom k
tomu, že dňa 18.09.2016 skončila dočasná PN žalobcovi, a nenastúpil do práce, jedná sa z jeho strany
o neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny, a preto mu nevzniká nárok na vyplatenie mzdy či jej

náhrady.

37. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako
zamestnávateľa list zo dňa 27.11.2019 označený ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom žalobcovi bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ

s ním okamžite ruší pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny,
ktoré má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného
pomeru vôbec nenastúpil do práce, pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú,
žalobcomzavinenúaneospravedlnenúabsenciuvpráci.Žalobca Listomzodňa27.01.2020označenom
ako Neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľovi – žalovanému oznámil, že po

doručení dňa 03.12.2019 listu zo dňa 27.11.2019, ktorým s ním okamžite skončil pracovný pomer, podľa
§79 ods.1Zákonníka práce, trvá na tom, aby ho naďalej žalovaný zamestnával.

38. Zamestnávateľjevýnimočneoprávnenýbezsúhlasuzamestnancapreradiťhonainúpreňhovhodnú
prácu, a to len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 55 ods. 2 a ods. 4 Zákonníka

práce. Dôvody jednostranného preradenia zamestnanca môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej
skupiny patria dôvody, pri ktorých nejde len o oprávnenie, ale dokonca o povinnosť zamestnávateľa,
za nesplnenie ktorej môže byť zamestnávateľ sankcionovaný inšpekciou práce. Do druhej skupiny
patrí dôvod, ktorý zamestnávateľa oprávňuje zamestnanca jednostranné preradiť, nie je to však
jeho povinnosť. Najčastejším dôvodom preradenia je skutočnosť, že zamestnanec stratil dlhodobo

zdravotnú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu musí
byť doložená lekárskym posudkom, ktorý vydá ošetrujúci lekár. Z obsahu lekárskeho posudku musí
jednoznačne vyplývať stanovisko, že zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať dohodnutú prácu. Ak
by zamestnávateľ nepreradil zamestnanca na inú vhodnú prácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť
ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za čo patrí

zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

39. Preradenie by nemalo trvať nastálo, ale len po nevyhnutne potrebný čas (napr. po dobu zdravotnej
nespôsobilosti zamestnanca), pričom zamestnanec sa preraďuje na inú prácu v rámci dohodnutého
druhu a miesta práce. V prípade, že by zamestnávateľ nemal žiadnu inú vhodnú prácu pre zamestnanca,

môže sa so zamestnancom dohodnúť na zmene druhu práce, ktorý bol uvedený v pracovnej zmluve.
Tento druh práce však musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, jeho schopnostiam a
kvalifikácii.

40. V zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bolo potrebné sa po zrušení rozsudku

súdu prvej inštancie zaoberať otázkami : a) či niektorú, respektíve ktorú z listín preložených žalobcom
možno a ktorú nemožno považovať za lekársky posudok kvalifikovaný na pracovnoprávne účely, podľa
akého právneho predpisu tento musí byť vyhotovený, podľa akého právneho predpisu je potrebné
posudzovať jeho náležitosti s relevantným odôvodnením (keď žalovaný preferoval aplikovať na vec
príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a

o zmene a doplnení niektorých zákonov), a to bez pochybností o možnosti pripustenia odlišného
záveru, b) zaoberať sa prípadnými rozdielnymi závermi plynúcimi z lekárskych správ (lekárska správa
dňa 28.6.2016 vyhotovená Sociálnou poisťovňou a lekárska správu zo dňa 21.9.2016 vyhotovená
spoločnosťou CHIRSON, s. r. o., respektíve E. E. D.), c)či subjekt vyhotovujúci lekársky posudok boloprávnený k jeho vyhotoveniu, respektíve, či tento subjekt je ošetrujúcim lekárom žalobcu, a to aj s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/l50/2005.

41. Súd v danej veci prijal záver, že právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je zákon č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
v znení zmien a doplnkov. Formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku upravuje zákon
č. 576/2004 Z.z. v ustanovení § 16 ods. 2, podľa ktorého lekársky posudok vydáva poskytovateľ
a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 16 ods. 1 cit. zákona vykonáva poskytovateľom

určený lekár. Podľa § 2 ods. 4 cit. zákona č. 576/2004 Z. z., ošetrujúci zdravotnícky pracovník
je zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný lekár,
ide o ošetrujúceho lekára. Ustanovenie § 16 písm. a) citovaného zákona stanovuje, že lekárskym
posudkom na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky
posudok zo dňa 21.09.2016, predložený žalobcom žalovanému, je lekárskym posudkom vydaným

v súlade s uvedeným ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý je výsledkom posúdenia
zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti
žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce v čl. I. bod 2 Pracovnej
zmluvy zo dňa 13.02.2015. Súd je toho názoru, že nie je zákonný dôvod posudzovať predmetný
lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a)

Zákonníka práce podľa ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a Prílohy 3c citovaného zákona. Tento zákon sleduje iný účel, kategorizuje
práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného rizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti
zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

42. Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný
dohľad a pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzovanie zdravotnej
spôsobilosti na prácu svojich zamestnancov sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika
z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo
vzťahu k práci u tých kategórii zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom o ochrane verejného

zdravia. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti. Lekársky posudok podľa zákona č.
355/2007 Z.z. sa vyhotovuje výlučne na žiadosť zamestnávateľa. Účelom zákona č. 355/2007 Z.z. je
definovať povinnosť zamestnávateľa posudzovať zdravotnú spôsobilosť na výkon práce u vybraných
skupín zamestnancov: 1.ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, 2.pri
opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku, 3. ktorého

zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej
kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo
zdravotných dôvodov, pričom toto posudzovanie sa vykonáva na základe posúdenia zdravotného rizika
a lekárskej preventívnej prehliadky.

43. KžalovanýmtvrdenýmrozdielnymzáveromplynúcimzlistinyvyhotovenejSociálnoupoisťovňoudňa
28.06.2016 a žalobcom predkladaným Lekárskym posudkom zo dňa 21.09.2016 a jeho doplneniami,
súd uvádza, že posudková činnosť upravená zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa
týka výlučne sociálneho poistenia, pričom v zmysle tejto zákonnej úpravy posudkový lekár sociálneho
poistenia vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom z hľadiska

účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské a pri kontrolných lekárskych prehliadkach
posudzuje pracovnú schopnosť poistenca len na účely sociálneho poistenia. Posudkový lekár na účely
pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a potrebe
preradenia zamestnanca na inú prácu, a preto akékoľvek závery vyplývajúce z listiny vyhotovenej
Sociálnou poisťovňou dňa 28.06.2016 nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné, ani nie je

možné na ne v tomto konaní prihliadať.

44. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že sa v posudku MUDr. Valúcha zo dňa 21.09.2016 konštatuje
odlišný záver o počte zlomenín stavcov v porovnaní so správou vydanou Sociálnou poisťovňou, keď
MUDr. Valúch uvádza zlomeniny stavcov driekových a v správe Sociálnej poisťovne je uvedená

zlomenina jedného stavca, k tomu súd uvádza, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne v časti Terajšie
ochorenia sa konštatuje zlomenina stavca L1 a tiež kompresívna fraktúra L4 plus zmeny L2-4 –
premostenie tiel stavcov, tento segment je bambusovite napriamený, nepohyblivý. Zdravotné ťažkosti,
ktoré sú uvedené v posudku MUDr. Milana Valúcha, a ktoré ku dňu 21.09.2016 znemožňovaližalobcovi vykonávať pre žalovaného prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, sú teda zadokumentované aj
v rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim
invaliditu žalobcu je iné zdravotné postihnutie ako ochorenie chrbtice, nemá pre posúdenie povinnosti

žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu žiadnu relevanciu.

45. Žalovaný v písomnom vyjadrení uvádzal, že zistil, že žalobca mal v období od 01.03.2018 do
01.03.2021 ako podnikateľský subjekt – živnostník povolenie na vykonávanie živnosti -nákladná cestná
doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane pripojeného vozidla a tiež mal

v období od 15.04.2019 udelenú koncesiu na taxislužbu. Súd tu poukazuje na to, že sa jedná o iný
druh pracovnej činnosti ako bola práca dohodnutá v pracovnej zmluve so žalovaným a žalobca uviedol,
že vyššie uvedenú činnosť vôbec reálne nevykonával, pričom k tomuto tvrdeniu žalovaný nepredložil
žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie dokazovania, neuniesol teda dôkazné bremeno ohľadom tohto
svojho tvrdenia.

46. Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 bol nesporne vyhotovený ošetrujúcim lekárom žalobcu
ako oprávneným subjektom. Predmetný lekársky posudok vydal žalobcovi jeho ošetrujúci lekár E. E.
D., lekár – špecialista v odbore chirurgia, so sídlom Poľovnícka 41, Veľký Meder. Ošetrujúci lekár
E. D. E. poskytoval žalobcovi špecializovanú ambulantnú starostlivosť v súlade s § 8 ods. 4, ods. 6
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca v čase pred vydaním predmetného
lekárskeho posudku bol E. D. E. vyšetrený aj dňa 11.12.2015, dňa 15.08.2016 a E. E. D. tiež ako
ošetrujúci lekár žalobcu vyhotovil dňa 19.07.2016 Lekársky posudok o bolestnom, na základe ktorého
Sociálna poisťovňa žalobcu odškodňovala za bolesť z titulu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/150/2005 judikoval, že posudzovanie

zdravotnej spôsobilosti na prácu na účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej
spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca (t.j. môže byť všeobecný lekár, lekár- špecialista napr.
kardiológ a pod). Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani zákon č. 576/2004
Z.z. výslovne neuvádza, že ošetrujúcim lekárom môže byť len všeobecný lekár a nie aj špecializovaný
lekár, v dôsledku čoho možno konštatovať, že žalobca môže mať viac ošetrujúcich lekárov z viacerých

odborov. Teda ošetrujúcim lekárom žalobcu nemusí byť len jeho všeobecný lekár, keď pojem ošetrujúci
lekár nie je pojmom synonymickým k pojmu všeobecný lekár.
XX. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že podpisy ( parafy) MUDr. Milana Valúcha na Lekárskom posudku zo
dňa 21.09.2016, jeho doplnení a na Lekárskom posudku zo dňa 20.09.2017 boli sfalšované, pričom
uvádzal, že na prvých dvoch dokumentoch je iba začiatočné písmeno priezviska a na treťom dokumente

je napísané celé priezvisko, čo podľa žalovaného objektívne vyvoláva pochybnosť, išlo o tvrdenie
žalovaného bez dôkazov, pričom dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia zaťažovalo žalovaného ,
ktorý dôkazné bremeno neuniesol.

48. V danej veci súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil Lekársky posudok zo

dňa 21.09.2016, ktorý zaslal žalovanému dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú
prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok,
že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z
pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore.

49. Zákonník práce formálne a obsahové náležitosti posudku neupravuje a právnym predpisom
upravujúcim lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý v ustanovení § 16 písm. a) stanovuje, že lekárskym posudkom na účely tohto zákona
je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Vyššie uvedený lekársky posudok podľa

svojho obsahu nepredstavuje lekársku správu, ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, ale
predstavuje lekársky posudok vydaný v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej
spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre

výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce žalobcu v čl. I. bod 2 Pracovnej zmluvy zo
dňa13.02.2015.Zjehoobsahuvyplýva,želekáružvtomtolekárskomposudkukonštatovaljednoznačný
záver, že žalobca ako zamestnanec žalovaného ako zamestnávateľa vzhľadom na svoj zdravotný stav -
popísaný nasledovne: - zlomenina stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nemôževykonávať doterajšiu prácu, dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu -popísanú
nasledovne: - dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD, vykonávať
nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla.

50. S poukazom na vyššie uvedené dôvody je potrebné prijať záver, že zdravotný stav žalobcu ako
zamestnanca žalovaného bol objektívne zistený a bol vo vyššie uvedenom Lekárskom posudku zo dňa
21.09.2016 konkrétne vyjadrený. Na uvedených záveroch nič nemení tá skutočnosť, že žalobca predložil
žalovanému Doplnenie zo dňa 31.10.2016 Lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016, v ktorom lekár

doplnil záver lekárskeho posudku v tom, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje vykonávať doterajšiu
prácu bez vážneho poškodenia zdravia, keďže takýto záver lekárskeho posudku má právny význam na
účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom (§ 69 ods.1 písm. a) Zákonníka práce),
o ktorý prípad sa však v danej právnej veci nejedná, ani tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému
Lekársky posudok zo dňa 20.09.2017.

51. V danej právnej veci , ako už súd uviedol vyššie ,nebol daný zákonný dôvod posudzovať predmetný
lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a)
Zákonníka práce (jeho formálne a obsahové náležitostí) podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý zákon kategorizuje práce do štyroch skupín podľa

ich zdravotného rizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s
posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia
povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a pre zamestnancov posudzovanie
zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu svojich zamestnancov
(pred vznikom pracovného pomeru, počas trvania pracovného pomeru v intervaloch určených zákonom

o ochrane verejného zdravia, ako aj pri a po skončení pracovného pomeru, ak to vyžaduje zákon
o ochrane verejného zdravia) sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície
faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k
práci u tých kategórií zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom o ochrane verejného zdravia.
Náležitosti lekárskeho posudku upravuje priamo zákon o ochrane verejného zdravia. Lekársky posudok

sa týka výkonu konkrétnej činnosti (z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, že posudzovaná osoba je
spôsobilá vykonávať konkrétny druh práce). Nevylučuje sa na účely preradenia na inú prácu podľa §
55 ods.2 Zákonníka práce použitie ako relevantného podkladu aj lekárskeho posudku vydaného podľa
ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý je v súlade s ustanovením

§ 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

XX. Zvyššieuvedených dôvodovsúddospelkzáveru,žepokiaľžalobcažalovanémupredložilLekársky
posudok zo dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2

písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť
žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho
nároku žalobcu v spore.

53. Nakoľko žalovaný žalobcu na základe Žiadosti žalobcu zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu

napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu
prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD
vykonávaťaniejetomožnépovažovaťzaopakovanézávažnéporušeniepracovnejdisciplínyžalobcom.
Ak zamestnávateľ – žalovaný nepreradil zamestnanca- žalobcu na inú vhodnú prácu, zamestnanec
– žalobca je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane

zamestnávateľa, preto, keďže žalobcovi bráni v jeho neprítomnosti v práci zákonná prekážka , žalobca
nebol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným podľa §68 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce a Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dané
žalobcovi žalovaným listom zo dňa 27.11.2019, je neplatné.

54. Do času, kým žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný
pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, patrí žalobcovi náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku, nakoľko ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142
ods. 3 Zákonníka práce.55. Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2020
do 31.07.2020 , t.j. za 6 mesiacov . Žalovaný v rozhodnom období neodpracoval ani deň, preto

pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa článku II. bod 1. Pracovnej
zmluvy bola dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne, t.j. minimálna mzda zodpovedajúca
druhému stupňu náročnosti práce v roku 2015 (min. mzda 380 eur x koeficient 1,2). S účinnosťou od
01.01.2019 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 300/2018
Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019, a to v sume 520 eur za mesiac, pre druhý

stupeň náročnosti práce – 520 eur x 1,2 = 624 eur. S účinnosťou od 01.01.2020 bola suma minimálnej
mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma
minimálnej mzdy na rok 2020, a to v sume 580eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce – 580
eur x 1,2 = 696 eur. Na základe vyššie uvedeného preto súd výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi náhradu mzdy spolu v sume 4.032eur brutto ( 2x 624 eur za mesiace 2,3/2020 a 4x 696 eur
za mesiace 4-7/2020).

56. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle §517 ods.2 Občianskeho
zákonníka, preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 5,00% úroku z omeškania zo sumy 624
eur od 01.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od
01.06.2020dozaplatenia,zosumy696eur od01.07.2020dozaplatenia,zosumy696eurod01.08.2020

do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, t.j. odo dní , kedy sa dostal žalovaný do
omeškania, keď v Pracovnej zmluve v bode 5. bola dohodnutá splatnosť mzdy tak, že mzda je splatná
vždy mesačne pozadu, najneskôr do posledného dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí
zamestnancovi mzda, do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal vo
veci plný úspech, preto žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 3. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2024

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2024