Rozsudok – Starostlivosť o maloletých Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Onuferová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201942
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224201942.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, vo veci starostlivosti súdu

o maloleté deti: G., všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté deti rodičov - matka: L., trvale bytom XXX XX Snina, otec: G. trvale
bytom XXX XX Q., o návrhu otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 12P/88/2022 - 81 zo dňa 05.10.2022 tak, že
súd zveruje maloleté deti: G. do osobnej starostlivosti otca.
II. Súd zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť starej matky maloletých detí E.

III. Otec bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletých detí: G. sumou 130,- Eur mesačne, P. sumou 130,-
Eur mesačne, V. sumou 130,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná zasielať na účet príslušného Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, vždy do 20-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 19.06.2024.
V. Zročné výživné za obdobie od 19.06.2024 do 29.01.2025 na maloleté deti: G. v sume 1.040, Eur, P.
v sume 1.040,- Eur, V. v sume 1.040,- Eur, je matka povinná zaplatiť na účet príslušného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Styk matky s maloletými deťmi sa neupravuje.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Mestskom súde Bratislava II dňa 19.06.2024, sa navrhovateľ/otec maloletých
detí domáhal, aby súd zveril maloleté deti: G. do jeho osobnej starostlivosti a zrušil náhradnú osobnú
starostlivosťichstarejmatkyE.nariadenú rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaV,sp.zn.12P/88/2022
- 81 zo dňa 05.10.2022. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti bývajú s ním v spoločnej domácnosti,
okrem svojich detí sa stará aj o F., syna jeho bývalej partnerky a matky detí z predchádzajúceho vzťahu.
Stará matka, ktorá má deti zverené v náhradnej osobnej starostlivosti, sa o ne vôbec nestará, neperie

im, nevarí, peniaze určené deťom si necháva z väčšej časti pre seba, kúpi im maximálne jogurt. Často
odíde od detí skôr, ako príde navrhovateľ z práce a o deti sa stará ich nevlastný brat F.. Túto starostlivosť
zo strany starej matky považuje navrhovateľ za nedostatočnú. Matka maloletých detí z domu odchádza
na niekoľko dní alebo týždňov, vtedy o nej navrhovateľ nemá žiadnu vedomosť, ak je doma, o deti
sa nestará a často je aj pri nich pod vplyvom alkoholu, nikde nepracuje a neprispieva do domácnosti
žiadnym spôsobom, finančná starostlivosť o rodinu je na pleciach navrhovateľa.
2. Súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti matky maloletých detí a ich starej matky, ktorá mala deti

zverené v náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že si predvolanie na pojednávanie neprevzali v
odbernej lehote.
3. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že sa v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu
doručeného súdu dňa 19.06.2024. Dôvod, pre ktorý boli v roku 2022 maloleté deti zverené do náhradnejosobnej starostlivosti starej matky bol ten, že navrhovateľ pracoval a zabezpečoval potreby celej rodiny
a nemohol sa o deti osobne starať, a preto sa im tento model javil ako vyhovujúci. Ukázalo sa, že to
nebolo správne riešenie, keď stará matka si všetky peniaze, ktoré dostáva na deti, necháva pre seba, o

deti sa riadne nestará. Matka detí sa o ne nestará vôbec, pred troma dňami sa pokúsila o samovraždu
a teraz je hospitalizovaná na psychiatrii v Antolskej nemocnici. Jeho čistý mesačný príjem je cca 1.000 -
1.200,- Eur. Ešte sa stará o F. syna jeho partnerky z prvého vzťahu. Navrhol výživné 130,- Eur na každé
z detí. Matka detí je dobrovoľne nezamestnaná, ale starajú sa o ňu príležitostní partneri a kupujú jej
oblečenie, dovolenky a posielajú jej dokonca peniaze na kreditnú kartu.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v domácnosti navrhovateľa bolo vykonané šetrenie,
neboli zistené žiadne nedostatky, súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti ich otca/
navrhovateľa a súhlasil aj s navrhovanou výškou výživného.
5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude

náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.
6. Podľa § 47 ods. 1 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká: a) dosiahnutím plnoletosti

dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení
náhradnejosobnejstarostlivosti,f)rozvodommanželov,ktorýmbolomaloletédieťazverenédospoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46 .
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len
z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto
osoba požiada.

7. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
11. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
13. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na

uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).
20. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,

majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým

zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
21. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a je v záujme

maloletých detí, aby bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa a náhradná osobná starostlivosť
starej matky bola zrušená podľa citovaného ustanovenia § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine, keď
v konaní bolo preukázané, že stará matka sa o deti riadne nestará a nevykonáva náhradnú osobnú
starostlivosť v zmysle zákona. Zároveň bolo potrebné súdnym rozhodnutím zabezpečiť vyživovaciupovinnosť matky na maloleté deti, a preto určil vyživovaciu povinnosť matky na každé z detí v sume
130,- Eur v súlade s návrhom otca a súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka, keď otec sa sám
o deti stará a zabezpečuje všetky ich potreby.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.