Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203723
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203723.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C., bytom u matky, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych
vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky: G., rodená D., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. právne zastúpená: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom
Pri starej prachárni 13, Bratislava, otca: B. trvale bytom M., o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp.
zn. 40P/51/2024 o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu nariaďuje
neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v kalendárnom roku vždy v utorok
a štvrtok od 14:30 hod. do 17:30 hod. a každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 10:30 hod. do

17:30 hod., a to vždy za prítomnosti matky tak, že si otec maloletého prevezme a vráti matke v mieste
bydliskaotca.Matkajepovinnázabezpečiťprítomnosťmaloletéhodieťaťavčaseprevzatiaaodovzdania
maloletého dieťaťa otcom v mieste bydliska otca.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2024 sa matka maloletého dieťaťa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým C. tak, že otec má
právo stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v utorok a štvrtok od
14:30 hod. do 17:30 hod. a každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 10:30 hod. do 17:30 hod. a to
vždy za prítomnosti matky tak, že si otec maloletého prevezme a vráti späť matke v mieste bydliska
otca. Matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého C. v čase prevzatia a odovzdania maloletého

otcom v mieste bydliska otca.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe návrhu matky zo dňa 22.04.2024 je vedené súdne konanie
ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletému C. Matka sa domáha zverenia maloletého do jej
výlučnej starostlivosti, svoj návrh odôvodňuje tým, že manželia spolu nežijú, ich komunikácia je náročná
a otec maloletého trpí častými hypoglykemickými záchvatmi, čo vyvoláva nebezpečné situácie, ktoré

ohrozujú život a zdravie maloletého C.. K predpísanej liečbe diabetu sa otec stavia veľmi ľahkovážne
a nezodpovedne. Cieľom matky pri podávaní návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
bolo situáciu stabilizovať a upokojiť vzájomné, výrazne narušené vzťahy medzi rodičmi. Otec maloletého
je diabetik. Matka už pri podávaní návrhu opísala svoje obavy o bezpečnosť maloletého. Hoci nemá
presné informácie o liečbe otca, vonkajšie prejavy nasvedčujú tomu, že predpísanú liečbu, ani diétu
nedodržiava. V prítomnosti maloletého sa bežne stáva, že otec dostane záchvat. Niekoľko krát bola

svedkom situácie, v ktorej maloletého zachraňovala. V minulosti otec maloletého takmer priľahol nohou.
Maloletý má iba jeden rok a akákoľvek takáto udalosť môže byť pre neho fatálna a to aj s ohľadomna vysokú váhu otca. Matka do konania postupne doložila viaceré dôkazy o tvrdených skutočnostiach.
Fotografie a videonahrávky hypoglykemických záchvatov, ako aj stavu predchádzajúcemu záchvatu.
Tento stav sa prejavuje tak, že otec je apatický, často sa tacká a potkýna. Navonok sa môže javiť

ako pod vplyvom alkoholu, pričom jeho stav de fakto aj taký je a teda môže mať aj rovnaké následky.
Záchvat dostal otec napríklad pri večeri, kedy všetko zhadzoval zo stola. Spolu so svojou matkou bola
svedkom záchvatu v čase, keď otec šoféroval. Matka bola mesiac pred pôrodom a situáciu hodnotí
tak, že je rada, že s matkou prežili. Ak má otec záchvat v noci, opakovane sa stalo, že ju udrel. Je
prakticky nemožné sa tomu ubrániť. Vzhľadom na jeho váhu ho nevie odsotiť ani matka, tobôž sa

potom nevie ubrániť maloletý. Matka sa však postupne dozvedá nové skutočnosti, ktoré jej neboli do
dnešného dňa známe. Ide o informácie o zdravotnom stave od bývalej manželky otca a to nielen ohľadne
jeho častých hypoglikemických záchvatov aj v minulosti, ale aj o existencií psychiatrického ochorenia,
o ktorom matka nevedela. Otec mal byť v minulosti (9 mesiacov) liečený na depresiu, pričom liečbu
mal svojvoľne prerušiť. Matka sa pokúšala otcovi svoje obavy vysvetliť a nájsť konštruktívne riešenie.
Nič však nepomohlo. Otec situáciu zľahčuje. Nedodržiava diétu ani liečbu a preto sú jeho záchvaty

pomerne časté, zrejme podporené aj jeho psychickým ochorením. Pred problémom zatvára oči. Matka
je svedkom situácií, kedy je maloletý v ohrození. Rodičovské práva otca matka nijako nespochybňuje.
Je si vedomá toho, že sú obaja rodičmi maloletého C. Problém však vidí v ľahkovážnosti, no najmä v
zdravotnom stave otca. V prípade, ak mu klesne cukor, trpí záchvatmi a nemá záujem dodržiavať diétu
a obmedzenia na to, aby záchvatom predchádzal. Za týchto okolností starostlivosť otca o maloletého

ohrozuje jeho bezpečnosť. Existencia záchvatov otca je dokázaný fakt. Hoci rodičia maloletého nežijú
v spoločnej domácnosti, otec od matky žiada, aby bývala pol týždňa v N. a pol týždňa u neho v R..
Samozrejme s maloletým. Takýto, sčasti spoločný život však matka nedokáže akceptovať. Na druhej
strane, pod neustálymi vyhrážkami matka nedokáže otcovi odporovať. Z vyššie opísaných dôvodov
vznikajú medzi rodičmi nezhody, ktoré sa však v poslednom období výrazne vyhrotili. Matka z obavy

o život maloletého nesúhlasí s tým, aby otec zobral maloletého do auta a šoféroval. Zo strachu z
dopravnej nehody v prípade hypoglykemického záchvatu sa matka rozhodla, že bude radšej s maloletým
cestovať vlakom z N. do R. a späť. Matka auto nemá, ani vodičský preukaz. Matka tak už pomerne
dlho, t.j. od apríla 2024 cestuje vždy na polovicu týždňa z N. do R., podľa požiadaviek otca. Hoci
viackrát uviedla, že už je na pokraji svojich psychických síl a nevie tento režim dlhodobo dodržiavať,

otec na tom trvá a neustále matku odbije iba tým, že má rovnaké rodičovské práva ako ona. Otec
si nárokuje byť so synom presnú polovicu času, čo vyžaduje od matky, aby akceptovala. Uvádza, že
prítomnosť matky mu nevadí a neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by mu čas presne vymedzilo. Keď
je matka s maloletým v R., o maloletého sa stará osobne, otec sa na starostlivosti o maloletého nijako
nezúčastňuje. Otec častokrát zaspí, hoci aj niekoľkokrát za deň, čo rovnako matka v konaní dokázala

fotodokumentáciou. Matka je teda postavená pred náročnú voľbu. Chodiť s maloletým vlakom z N. do R.
podľa požiadaviek, resp. nariadení otca a dohliadať tak na bezpečnosť maloletého, alebo akceptovať,
že otec si zoberie maloletého sám a riskovať bezpečnosť maloletého. Otec býva agresívny, čo ako
dôvod rozvodu uvádzala aj bývalá manželka otca. Jeho agresia sa prejavuje najmä zaháňaním sa
rukou simulujúcou úder, matku v minulosti privrel do dverí, opľul, pevne držal v zovretej ruke tak, že

jej spôsobil modriny. Od bývalej manželky sa matka dozvedela, že ju častokrát odhodil tak silno, až
spadla. Matka nepopiera, že agresivita otca je skrytá, keďže ju priamo neudiera, no aj vyššie opísané
prejavy považuje matka za prejav agresie. Psychické vypätie matky sa v poslednom období zhoršilo.
Súdne konanie trvá od apríla, rodičia sa nevedia zatiaľ dohodnúť, pri tvorbe dohody bude potrebná
psychologická intervencia. Nie je preto predpoklad rýchleho ukončenia konania. Pokiaľ bolo vonku

vhodnejšie počasie, matka cesty vlakom aj v tak náročnej frekvencií, ako vyžadoval otec, ako - tak
(krátkodobo) zvládala. Odkedy sa však zmenil čas na zimný, je skoro tma a dni sú chladné, matka
jednoducho už nevládze napĺňať požiadavky otca. Nevládze chodiť polovicu času v mesiaci vlakom z
Dúbravky do Bernolákova aj s maloletým, tam sa o neho často pod stresom z nevhodného správania
sa otca starať a následne sa večer, v zime a po tme vracať tak často domov. Otec iný spôsob a

rozsah styku neakceptuje. Má zato, že maloletému je najlepšie u neho v dome, nie je ochotný prísť za
maloletýmdoN.kmatkeazvoliťnapríkladprogram-prechádzkuvonkualebonávštevudetskéhocentra.
Psychický stav matky sa zhoršil aj potom, ako sa dozvedela o okolnostiach rozvodu predchádzajúceho
manželstva otca. Z návrhu, ktorý do súdneho spisu založila vyplýva, že ľahkovážne správanie sa otca
k jeho liečbe je dlhodobé a bolo príčinou rozvodu aj prvého manželstva (ako aj potvrdenie agresie a

potreba psychiatrickej liečby). Bývalá manželka otca opisuje totožné situácie ako zažíva s otcom matka.
Opisuje časté hypoglikemické záchvaty, nedodržiavanie liečby, strach o bezpečnosť jej maloletého syna.
Uvedenézisteniamatkušokovali,nakoľkosanádejala,žeľahkovážnyprístupotcakjeholiečbejemožno
len krátkodobý, spôsobený možno náročným životným obdobím. Opak je však pravdou. Otec takto žijedlhodobo. Navonok sa snaží vystupovať tak, že má liečbu pod kontrolou, no je len zázrak, že sa mu
nič nestalo. Maloletý je príliš malý, aby sa vedel sám o seba postarať v prípade hypoglykemického
záchvatu otca. Dieťa vo veku jedného roka si nedokáže ustrážiť vlastnú bezpečnosť, je potrebné na

neho dohliadať nepretržite. Navyše otec v čase jeho záchvatu (alebo apatie, ktorá predchádza záchvatu)
nielen, že nedokáže ovládať svoje telo a teda dohliadať na maloletého, keby sa ocitol v nebezpečnej
situácií, ale môže byť pre maloletého sám priamo nebezpečný. Môže maloletého privaliť, padnúť na
neho alebo silno udrieť pri triaške. Nehovoriac o havárií, ktorú môže otec spôsobiť, ak opäť dostane
záchvat pri šoférovaní tak, ako to v minulosti zažila matka. Nakoľko matka už nie je psychicky a fyzicky

schopná zvládať také cestovanie s maloletým za otcom, aké otec vyžaduje a zároveň je submisívnej
povahy a teda nie je schopná otcovi odporovať, resp. presadiť si svoje požiadavky a svoj názor,
podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Domáha sa toho, aby súd určil styk otca
s maloletým na čas súdneho konania. V navrhovanom rozsahu je matka schopná garantovať svoju
účasť na styku a je aj ochotná cestovať vlakom z N. do R. a späť. T.j. tak, aby zabezpečila styk otca s
maloletým C. v podmienkach, aké preferuje otec (v jeho domácnosti) a zároveň dohliadla na bezpečnosť

maloletého C.. Matka si uvedomuje, že ideálny stav v prípade každého maloletého dieťaťa je, aby malo
zabezpečený rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, no takýto styk nemôže byť postavený nad záujem
dieťaťa, ktorým treba rozumieť aj (a najmä) jeho bezpečnosť. Pred záujmom maloletého dieťaťa na
budovaní vzťahu s rodičom jednoznačne prevyšuje záujem dieťaťa na zachovaní bezpečnosti a zdravia.
Matka má zato, že zvládať hypoglykemické záchvaty otca je náročné aj psychicky, čo nakoniec opisovala

vo svojom podaní aj bývalá manželka otca. Takýto stav môže preto maloletému dieťaťu spôsobiť
psychickú traumu. Matka má záujem maloletého chrániť pred negatívnymi zážitkami, ktoré maloletý
preukázateľne môže pri styku bez účasti matky, resp. iba v prítomnosti otca, prežívať. Matka má zato,
že nízky vek maloletého dieťaťa vyžaduje od rodičov primárne sledovať záujem dieťaťa na zabezpečení
pocitu bezpečnosti a stability výchovného prostredia a je osobnou zodpovednosťou oboch rodičov plne

podporovať priebeh výchovy maloletého dieťaťa bez stresových zážitkov, predchádzajúc tak možným
nepriaznivým dopadom na psychiku dieťaťa a rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho
rodičia. Z početných dôkazov založených v súdnom spise je dokázané, že otec o zaistenie bezpečnosti
maloletého neusiluje, keď nie je schopný dodržiavať liečebný režim tak, aby sa vyhol hypoglikemickým

záchvatom alebo predchádzajúcim apatickým stavom. Odvolávanie sa otca na jeho senzor by bolo
účelné v prípade, ak by bol ochotný tento senzor aj akceptovať a svoje správanie mu prispôsobiť. Matka
bola v minulosti svedkom viacerých situácií, kedy otec jednoducho tento senzor ignoroval, prípadne sa
rozhodol reagovať na varovné signály príliš neskoro, t.j. v čase, keď sa už dostal do stavu apatie a
nebol žiadnej reakcie schopný. Účelom rodičovskej zodpovednosti (autority), ktorú majú obaja rodičia,

je ochrana záujmov dieťaťa z hľadiska najmä jeho bezpečnosti a zdravia. Rodičovská autorita nie je
absolútnym právom, ani právom voľnej úvahy rodičov, ale musí sa vykonávať v záujme dieťaťa. Matka
sa týmto návrhom snaží predchádzať situáciám, ktoré by ohrozovali bezpečnosť, fyzické a psychické
zdravie spoločného maloletého syna. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je,
abyúčastníkosvedčiluplatňovanýnárokapreukázalpotrebuneodkladnejúpravypomerov,ktoránemusí

vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie
záujmu maloletého dieťaťa. Záujmom maloletého je jednoznačne zabezpečenie styku s otcom tak, aby
sa nespretrhali vzájomné citové väzby ale naopak mohli sa tieto väzby ďalej rozvíjať. Zároveň je v
záujme maloletého potrebné prijať také oparenia, aby bezpečnosť maloletého nebola v žiadnom prípade
ohrozená. Rodičia pri výkone svojich rodičovských práv sú povinní chrániť záujem maloletého dieťaťa,

o čo sa matka usiluje. Matka poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý sa zaoberal
pojmom záujem maloletého dieťaťa vo svojej judikatúre a pripomína, že medzi záujmom maloletého
dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. Od matky nemožno spravodlivo žiadať,
aby s vypätím všetkých psychických a fyzických síl zabezpečovala otcovi čas strávený s maloletým
v rozsahu 50 % celkového času a to najmä ak uvážime, že je to otec, ktorý sa k svojej liečbe stavia

laxne a musí si byť vedomý závažnosti následkov nedodržiavania liečby a predpísanej diéty. Matka je
ochotná akokoľvek rozvíjať vzťah otca s maloletým, no je limitovaná svojimi psychickými a fyzickými
možnosťami. Matka má za to, že navrhovaným neodkladným opatrením je možné zabezpečiť právo
maloletého na vzťah so svojím otcom, zároveň jeho právo na bezpečnosť a zdravý psychický a fyzický
vývoj, to všetko pri spravodlivej rovnováhe medzi právom maloletého, právom otca a právom matky na

zachovanie psychického a fyzického zdravia.3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

4. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017

Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12. V zmysle článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

13. V zmysle článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za

výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

14.Podľačlánku5.Zákonaorodine,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. V konaní
starostlivosti o maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri

rozhodovaní sledujú v prvom rade záujem detí.

17. Súd po oboznámení s návrhom matky, ako aj so súvisiacim konaním o úprave výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel k
záveru, že návrhu matky je možné vyhovieť. Z návrhu matky maloletej, ako aj obsahu súvisiaceho
spisu vyplynulo, že rodičia maloletého sa nevedia zhodnúť na úprave styku otca s maloletým, a preto je

dočasná úprava styku otca s maloletým nevyhnutná. Súd v záujme ochrany maloletého pred dôsledkami
rodičovského konfliktu a z neho vyplývajúcej nedostatočnej schopnosti rodičov dohodnúť sa na otázkach
týkajúcich sa maloletého, aj s poukazom na nízky vek maloletého a jeho zodpovedajúcu potrebu
budovania vzťahu s druhým rodičom formou pravidelného kontaktu, pristúpil k dočasnej úprave styku
otca s maloletým a do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil styk otca s maloletým

v nevyhnutnom rozsahu tak, aby na jednej strane zodpovedal veku maloletého a jeho odôvodneným
potrebám a na druhej strane, aby bolo maloletému umožnené rozvíjať vzťah so svojim otcom. Matkou
navrhovanýrozsahstykuvšaksúdnepovažovalzadostatočný,kedybyprijehoakceptáciízostranysúdu
došlo k stavu, že by sa otec s maloletým stretával každý týždeň len v rozsahu šiestich, resp. siedmich
hodín, preto nad rámec návrhu rozhodol tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý

utorok a štvrtok v určených hodinách. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj matkou vyjadrenú opodstatnenú
obavu o bezpečnosť maloletého vyplývajúcu so situácií súvisiacich so zdravotným stavom otca, kedy
by pri jej absencií pri hypoglykemickom záchvate otca mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia
maloletého a preto rozhodol tak, že styk otca s maloletým sa bude vykonávať za prítomnosti matky.

18. Súd záverom poznamenáva, že rodičia maloletého by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší
záujem svojho dieťaťa, mali by byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach
týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloletého.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia §52 C.m.p., podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.