Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124209635
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124209635.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
X.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky a obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov –
matky: D. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Nicolett Tallovou, so

sídlomHlavná24,91701Trnava,IČO:55373127aotca:G.B.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomE.F.XXX,
zastúpeného obchodnou spoločnosťou AK PRINC & Partners, s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, 917 01
Trnava, IČO: 47 237 554, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 109P/172/2024-25 zo dňa 5. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí: A. sumou vo výške 200 eur mesačne a na
maloletého C. sumou vo výške 140 eur mesačne, a to vždy do 20 dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Výrokom II. ustanovil obom maloletým deťom za procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, aby ich zastupoval v tomto konaní. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na nich náhradu (výrok III.).

2.
Neodkladné opatrenie bolo vydané na základe návrhu matky, doručeného súdu prvej inštancie dňa
27.11.2024, ktorým požiadala predbežne určiť výživné otcovi sumou 200 eur mesačne na maloletú A.
a sumou 140 eur mesačne na maloletého C., vždy do 20 dňa v mesiaci k jej rukám. Poukázala na

to, že s otcom maloletých detí je v rozvodom konaní na Okresnom súde Trnava, pracovisko Piešťany,
vedenom pod č.k. 109P/70/2024, pričom obe maloleté deti sú v jej osobnej starostlivosti. Z manželstva
sa narodili ešte ďalšie tri deti, ktoré sú už plnoleté a samostatné. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná,
jej zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať zamestnanie a poberá len invalidný dôchodok vo výške
292,80 eur mesačne a od septembra 2024 poberá aj rodinné prídavky na obe maloleté deti. Príjem
otca je vo výške približne 1.034 eur mesačne, tento si uplatňuje aj daňový bonus na obe maloleté deti

v celkovej výške 280 eur mesačne a do septembra 2024 poberal aj rodinné prídavky na deti v celkovej
výške 120 eur mesačne. Zdôraznila, že otec na maloleté deti výživným neprispieva, a to aj napriek tomu,
že má vedomosť o tom, že matka poberá len minimálny invalidný dôchodok, z ktorého musí pokryť
mesačné nájomné vo výške 132 eur, stravu približne vo výške 300 eur, ošatenie, hygienické potreby
a pod.. Vzhľadom k tomu, že tieto náklady značne prevyšujú jej príjmy, je nútená žiadať o finančnú
výpomoc na stravu plnoleté deti pochádzajúce z ich manželstva a ostatných známych. Okrem toho

matka maloletých detí spláca aj pôžičku vo výške 75,85 eur mesačne, s celkovým zostatkom vo výške
1.230,47 eur. Pokiaľ ide o jej ďalšie mesačné výdavky, tak na maloletú A. a maloletého C. minie približne50 eur mesačne, pričom maloletému C. platí aj cestovné náklady vo výške 22 eur mesačne. Otec
maloletých detí platil len energie na domácnosť, a to približne vo výške 126 eur. Poukázala ďalej na to,
že sa spoločne s otcom maloletých detí dňa 12.11.2024 zúčastnila informatívneho stretnutia, na ktorom

bola uzavretá rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť bežné výživné na maloletú A.
vo výške 200 eur mesačne a na maloletého C. sumu vo výške 140 eur mesačne, vždy do 20 dňa vopred
k rukám matky, po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ďalej uviedla, že v súčasnosti platí
nájomné za byt vo výške 132 eur a tiež sa zaviazala po právoplatnosti rozsudku o rozvode uhrádzať
všetky výdavky súvisiace s domácnosťou (energie a internet) približne vo výške 126 eur, aktuálne však

z jej príjmu tieto platby nie je možné pokryť. Vzhľadom k tomu, že nedokáže pokryť všetky tieto náklady,
požiadala otca o zaslanie výživného na maloleté deti, avšak na túto žiadosť otec nereagoval a výživné
ku dňu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposlal. V závere svojho návrhu poukázala na
to, že v zmysle metodiky Ministerstva spravodlivosti SR by takto určená suma celkového výživného vo
výške 340 eur mesačne (pri súčte 18% a 16% na obe maloleté deti, pri výške príjmu otca 1.034 eur) by
predstavovala 351,56 eur, a teda v zmysle aktuálnej dohody by otec platil výživné v celkovej výške

340 eur mesačne, t.j. ešte menej ako v zmysle metodiky.

3.

Súd prvej inštancie po konštatácií skutkových okolností a citovaní § 2 ods. 1, 2, § 360 ods. 1 a § 366
zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne odôvodnil svoje rozhodnutie
o priznaní výživného neodkladným opatrením tým, že mal osvedčené, že rodičia maloletých detí sú
manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti, pričom v súčasnosti osobnú starostlivosť o obe maloleté

deti zabezpečuje matka. Konštatoval, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva
rodičov, ktoré doposiaľ nie je skončené. Poukázal na to, že rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú
dohodu na čas po rozvode, v zmysle ktorej sa obe maloleté deti zveria do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého sumou 140

eur mesačne. Spornou ostala medzi rodičmi otázka úhrady poplatku za internát maloletej, ktorý je
v súčasnosti vo výške 140 eur mesačne. Napriek tejto rodičovskej dohode otec výživné na maloleté
deti matke neplatí. Ide síce o záväzok otca na čas po rozvode manželstva, ktorý ešte nebol schválený
súdom, avšak ide o zákonnú povinnosť, ktorú je otec povinný plniť aj v súčasnosti. Za tohto stavu súd
prvej inštancie považoval za potrebné upraviť pomery neodkladným opatrením, aby bolo možné do

rozhodnutia vo veci samej riadne zabezpečiť základné potreby maloletých detí a takýmto spôsobom
upraviť pomery k maloletým deťom. Mal za to, že výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) zodpovedá
sume 200 eur mesačne na maloletú A. a 140 eur mesačne na maloletého C., pričom samotní rodičia
si v rodičovskej dohode na čas po rozvode dohodli takúto výšku výživného. Súd prvej inštancie mal
osvedčené, že tieto sumy výživného zodpovedajú pomerom účastníkov aj na čas do rozvodu. Vzhľadom

ktomu,žeotecsivýživnénamaloletédetivsúčasnostineplnívôbec,súdprvejinštancienávrhumatkyna
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom jeho trvanie obmedzil do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o rozvod manželstva, vedeného pod č.k. 109P/70/2024 z dôvodu, aby do jeho
skončenia boli zastabilizované pomery účastníkov.

4.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia podal včas odvolanie otec.
Nesúhlasil s názorom matky, že je potrebné dočasne upraviť pomery k maloletým deťom, pričom jej
návrh považoval za nedôvodný a predčasný. Poukázal na to, že s matkou maloletých detí sa pri odchode
zo spoločnej domácnosti dohodol, že na maloleté deti bude prispievať formou úhrad odôvodnených

potriebmaloletýchdetípriamododávateľomslužieb,nákupov,skrátkaplatiťúčtytýkajúcesadomácnosti,
ďalej škole, školskej jedálni, internátu a pod.. Tieto skutočnosti oznámil koordinačnému pracovníkovi OS
Trnava, pracovisko Piešťany, ďalej právnemu zástupcovi matky ako aj kolíznemu opatrovníkovi. Okrem
toho predložil súdu aj výpisy z jeho bankového účtu, aby preukázal svoje tvrdenia. Súčasne po celý
čas od odchodu zo spoločnej domácnosti hradil zo svojho účtu náklady na internát maloletej A. (teda

preukázateľne nie je pravdivé tvrdenie matky, že otec nič neprispieva na výživu a výchovu maloletých
detí). Poukázal na to, že matka maloletých detí v auguste 2024 obdržala sumu 5.159,16 eur zo sociálnej
poisťovne, avšak túto skutočnosť mu neoznámila. Znamená to, že o skutočnosti, že matke maloletých
detí bol priznaný invalidný dôchodok a aj spätne a reálne vyplatený sa dozvedel až po informatívnomstretnutí rodičov dňa 13.12.2024. Ďalej uviedol, že preukázateľne hradil výdavky (prispieval na výživu
avýchovumaloletýchdetí)formoupriamychplatiebdodávateľomslužiebpremaloletédeti–škola,zubár,
cestovné výdavky na odvoz a dovoz maloletej A. z internátu a na internát, ale aj formou nákupov, na čom

boli ako rodičia odo dňa odchodu zo spoločnej domácnosti dohodnutí. Tvrdil, že tieto platby je potrebné
považovať ako príspevok rodiča na výchovu a výživu maloletých detí. Znamená to, že matka maloletých
detí nepreukázala odôvodnenosť svojho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a naliehavosť
právnej úpravy, a teda nemal za to, že by boli splnené vecné a formálne predpoklady pre jeho nariadenie.
Taktiež nedošlo v rozhodnom období k ohrozeniu práv maloletých detí – práva na výživu, starostlivosť

oboch rodičov, práva na bývanie, vzdelanie a pod.. Ďalej uviedol, že rodičovskú dohodu, ktorú uzavreli
dňa 13.11.2024 dodržiava, pričom nie je potrebné, aby súd prvej inštancie v rozpore so zákonom
vydával neodkladné opatrenie. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá ani vecnú,
ani formálny predpoklad pre vydanie takéhoto rozhodnutia, pretože prispieva na výchovu a starostlivosť
o maloleté deti formou priamych úhrad dodávateľom služieb pre maloleté deti (internát, škola, strava,
cestovné náklady, náklady na bývanie, domácnosti matky). Znamená to, že voči maloletým deťom si

plní vyživovaciu povinnosť tak, ako sa obaja rodičia dohodli pri jeho odchode zo spoločnej domácnosti.
Ďalej namietal, že prvoinštančný súd mal pri určení výživného zohľadniť aj jeho zdravotný stav, nakoľko
prekonal infarkt myokardu, pravidelne vynakladá na lieky cca 25 eur mesačne a to z dôvodu jeho
zdravotného stavu. Okrem toho by súd prvej inštancie mal zohľadniť skutočnosť, že matka v čase, keď
je maloletá A. na internáte, t.j. v škole, tak reálne nevynakladá výdavky na maloletú v jej domácnosti

(náklady na bývanie a ani na stravu). Okrem toho sa s matkou maloletých detí počnúc od 01.12.2024
dohodol na tom, že prestane uhrádzať náklady na jej domácnosť a tiež sa dohodli na prehlásení
dodávateľov služieb na meno matky maloletých detí, ktorá ich až od mesiaca december 2024 začala
hradiť, realizovať si nákupy do domácnosti a pod.. Z týchto dôvodov otec dobrovoľne prispieva na
výchovu a výživu maloletého C. sumou 140 eur mesačne. Pokiaľ ide o maloletú A., tak táto sa nachádza

z pohľadu starostlivosti, v starostlivosti oboch rodičov. Maloletá dcéra je z kalendárneho mesiaca počas
bežného školského roka cca 8 dní v domácnosti matky, t.j. zvyšok nákladov za kalendárny mesiac ako
bývanie, strava má hradenú z poplatku na internát, na ktorom má bývanie a 5-krát denne stravu. On
ako otec znáša navyše výdavky na cestovné – odvoz a dovoz na internát z/do domácnosti matky, čo
predstavuje cca 30 eur mesačne. Okrem toho jej dáva vreckové podľa potreby, resp. keď si ho dcéra

vypýta. Ďalej namietal, že na nákladoch na maloleté dieťa by sa mali podieľať obaja rodičia, nie iba
otec. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadne stanovenia výživného sa zamieta.

5.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako ustanovený kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca
na výzvu súdu prvej inštancie, pričom poukázal na to, že neodkladné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov do rozhodnutia vo veci samej. Za tohto stavu
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, pričom žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdil. Potvrdila, že dňa 12.11.2024 sa rodičia maloletých detí zúčastnili
informatívneho stretnutia, na ktorom sa dohodli na budúcom uzavretí rodičovskej dohody s tým, že otec
sa zaviazal platiť výživné na maloletú A. vo výške 200 eur mesačne a na výživu maloletého C. vo výške

140 mesačne, vždy do 20 dňa vopred k rukám matky, po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Taktiež bolo dohodnuté, vzhľadom na skutočnosť, že otec poberá daňový bonus na maloleté deti, že sa
zaväzuje platiť aj internát maloletej dcéry, ktorého výška je v súčasnej dobe približne 140 eur mesačne.
Podmienkou otca k uzavretiu rodičovskej dohody však bolo, že otec prestane hradiť tieto náklady
spojené s domácnosťou matky a maloletých detí a že tieto náklady si bude samostatne hradiť matka.

Následne otec vo vyjadrení zo dňa 15.11.2024 odmietol hradiť aj náklady na internát maloletej dcéry.
V súčasnosti matka platí nájom za byt vo výške 132 eur a zároveň sa až po právoplatnosti rozsudku
o rozvode zaviazala uhrádzať všetky výdavky súvisiace s domácnosťou (energie a internet) približne
vo výške 126 eur. Od januára 2025 hradí aj poplatky za internát maloletej dcére, aktuálne už uhradila
poplatky za mesiac január a február. Vzhľadom na skutočnosť, že neprišlo k uzavretiu rodičovskej

dohody, nakoľko otec zmenil dohodnutú podmienku týkajúcu sa úhrad za internát maloletej dcéry
a súčasne sa už ďalej nepodieľal na úhrade výdavkov spojených s domácnosťou matky a maloletých
detí, tak bola nútená podať neodkladné opatrenie na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým
deťom. Za tohto stavu a okolností vyhodnotila naliehavosť a dôvodnosť podaného neodkladnéhoopatrenia. Zdôraznila, že vzhľadom na jej zdravotný stav, výšku svojho príjmu a výdavkov týkajúcich
sa maloletých detí, je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti otca určenej v rozhodnutí súdu prvej
inštancie. Za tohto stavu si nemôže dovoliť čakať až na určenie vyživovacej povinnosti v rozsudku

o rozvode manželstva.

7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods.
1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti neodkladným opatrením určiť otcovi platenie výživného na obe maloleté deti.

9.
Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie
použitejsúdomprvejinštancienapodporunímzvolenéhospôsoburozhodnutia,tedastýmidôvodmi,pre
ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba nariadiť neodkladné opatrenie. Odvolací súd po oboznámení

sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými
predpokladmi,ktorémusiabyťsplnenénanariadenieneodkladnéhoopatreniaavnapadnutomuznesení
dostatočne vyložil z akých dôvodov nariadil neodkladné opatrenie na návrh matky. Odôvodnenie
napadnutého uznesenia totiž nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i
objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť

presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a
odvolaciemu súdu za tejto situácie postačuje konštatovať správnosť argumentácie a dôvodov, na
základe ktorých súd prvej inštancie vo veci rozhodol (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nutnosť vyporiadania sa
aspoň stručne aj s odvolacími námietkami otca a pre celkovú úplnosť je potrebné zopakovať a doplniť
nasledovné:

10.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

12.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (1). Pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

15.Podľačl.3Dohovoruoprávachdieťaťa(oznámenýpodč.104/1991Zb.),musíbyťpriakejkoľvekčinnosti
súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa.

16.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

17.
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy

neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci
samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom.

18.

Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne
prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich
zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením,
teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom
dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach

navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už
stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom
stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

19.
Zo skutkových okolností danej veci mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za osvedčené,
že obe maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov, ktorí sú v súčasnej dobe v rozvodovom konaní. Bolo
zistené, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebol doposiaľ upravený súdnym
rozhodnutím. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že medzi rodičmi bola predbežne uzavretá

rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec maloletých detí zaviazal, že bude platiť na čas po rozvode
výživné na maloletú A. vo výške 200 eur mesačne a na výživu maloletého C. vo výške 140 eur mesačne.
Je pravdou, že manželstvo rodičov maloletých detí naďalej trvá, avšak vyživovaciu povinnosť si otec
v peňažnej forme neplní, a to od odchodu zo spoločnej domácnosti a ani v súčasnej dobe. Na výchovu
a starostlivosť maloletých detí prispieva formou priamych úhrad dodávateľom služieb pre maloleté

deti (internát, škola, strava, cestovné, náklady na bývanie), čo však nemožno považovať za klasické
plnenie si vyživovacej povinnosti. V každom prípade však je potrebné túto skutočnosť v prospech otca
zohľadniť, že sa iným spôsobom podieľa na výchove a výžive maloletých detí. Treba však vychádzať zo
zákonnej premisy, že vyživovacia povinnosť je povinnosťou každého rodiča maloletých detí, pričom zo
zistených skutkových okolností odvolací súd považoval súdom prvej inštancie určené výživné vo forme

nariadeného neodkladného opatrenia za primerané a zodpovedajúce možnostiach a schopnostiam otca,
pokrývajúce potreby maloletých detí, vychádzajúce iba zo skutočností osvedčených súdom v skrátenom
konaní, bez rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré sa vykoná až vo veci samej.

20.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že na strane oprávneného dieťaťa
sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by
mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať
nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, aksa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.
Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne
rodičov a samotná dôvodnosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne

dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu suma 200 eur mesačne na
maloletú A. a 140 eur mesačne na maloletého C., s prihliadnutím na vek oboch maloletých detí ako
aj doterajšie zistenia o príjmoch oboch rodičov a o nákladoch na obe maloleté deti je určená suma
výživného postačujúca na pokrytie nevyhnutných potrieb oboch maloletých detí do doby rozhodnutia

vo veci samej.

21.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o
trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom na súde prvej inštancie. Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení

konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak
by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v
prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením
rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods.

1 CSP.

23.
Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal jednomyseľne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).