Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200101
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7822200101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

ačlenovsenátuJUDr.AgnesyHricovejaMgr.MilošaGregušavsporežalobcuA.B.C.nar.XX.XX.XXXX
bývajúceho v D. E. F. G. H. XXX/XX proti žalovanému: Mestské lesy Dobšiná, spol. s r. o. so sídlom
v Dobšinej na Tureckej ulici č. 54/51 IČO: 31 683 410 zastúpenému JUDr. Pavlom Halajom advokátom
so sídlom advokátskej kancelárie v Revúcej na Námestí slobody č. 2 IČO: 37 893 726 v konaní o
zaplatenie 3.461,08 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 5C/2/2022-112 zo dňa 8.11.2023 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III.

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku.

Žalovanému proti žalobcovi priznáva trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) preskúmavaným rozsudkom
zamietol žalobu o zaplatenie 2.745,43 Eur s prísl. (výrok I.) a konanie o zaplatenie 715,65 Eur s prísl.
zastavil (výrok II.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zo strany žalobcu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia titulom podielového
spoluvlastníctva o veľkosti podielu 2/6 nehnuteľností, ktoré sú vedené Okresným úradom Rožňava,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres I., obec D., katastrálne územie D., vrátane pozemku
parcelné číslo 4514 v celkovej výmere 33111 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, parcela registra
„E“.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že vychádzajúc z údajov z výpisu
LV č. XXXX kat. úz. D., žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „E“ evidovanej na
mape určeného operátu č. 4514 o výmere 33111 m2, trvalý trávny porast v podiele 2/6, zapísaným
pod poradovým číslom B 4. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo veľkosti 2/6 je
kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Rožňava odboru katastrálneho
č. V 1456/2016-463/16, z čoho vyplýva, že žalobca vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu

nadobudol v roku 2016. Z vyjadrenia žalovaného a mapy prekrytu vrstiev katastra nehnuteľností stavu
E-KN, stavu C-KN, lesníckej digitálnej mapy a ortofotomozaiky z roku 2019 konštatoval, že parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu ako parc. č. E-KN č. 4514 o výmere 33111 m2, druh
pozemku: trvalý trávny porast, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre okres I., obec D., katastrálneúzemie D. (ktorého je žalobca spoluvlastníkom v podiele 2/6-ín) je z podstatnej časti tvorená C-KN
poľnohospodárskym pozemkom evidovaným na katastrálnej mape pre k. ú. D. bez zavedeného listu
vlastníctva ako parcela C-KN č. 4490/1, druh pozemku: trvalý trávny porast o celkovej výmere 244661

m2 a lesnými pozemkami evidovanými na katastrálnej mape pre k. ú. D. bez zavedeného listu vlastníctva
ako parcely C-KN č. 4490/14, druh pozemku: lesný pozemok, výmera parcely v m2: 16727 a C-
KN č. 4490/15, druh pozemku: lesný pozemok vo výmere 15633 m2. Prekrytom katastrálnej mapy a
porastovej mapy konštatoval, že na parcelách C-KN č. 4490/14 a č. 4490/15 pre k. ú. D. je v lesnom
hospodárskom celku Dobšiná zriadený porast JPRL 234_0. Tento fakt vyplynul aj z plochovej tabuľky

programov starostlivosti o les za obdobie 2005 - 2014 a 2015 - 2034. V roku 2005 prenechali LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik ako správca lesných pozemkov neznámych vlastníkov v k. ú. D.
tieto do užívania Mestským lesom Dobšiná, spol. s r. o., a to nájomnou zmluvou č. 52/21/Np/2005 zo
dňa 18.08.2005, ktorá bola následne predĺžená na základe dodatku D-10123/2015/LSR z 08.10.2015
do 31.12.2024. Oprávnenie podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik nakladať s lesnými
pozemkami neznámych vlastníkov vyplýva z § 13, § 16, § 17, § 18 zákona č. 180/1995 Z. z. a § 18

zákona č. 229/1991 Zb. Z vyjadrenia LESY Slovenskej republiky, štátny podnik a z mapy prekrytu vrstiev
katastra nehnuteľností stavu E-KN, stavu C-KN, lesníckej digitálnej mapy a ortofotomozaiky z roku 2019
je zrejmé, že za žalované obdobie žalovaný nevykonával hospodárenie na celej výmere parcely E-KN č.
4514 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. D., ktorého spoluvlastníkom je žalobca v podiele 2/6 -ín,
ale iba na časti tejto parcely, ktorá tvorí súčasť porastu JPRL 234_0, pričom táto časť je evidovaná na

katastrálnej mape p. č. C-KN 4490/14 a 4490/15 ako lesný pozemok, čo medzi stranami sporu nebolo
sporné, napriek údajom o druhu pozemku - trvalý trávny porast vedený na liste vlastníctva č. XXXX k. ú.
D.. Evidenciu lesných pozemkov a porastov podľa obhospodarovateľov lesa vedie orgán štátnej správy
lesného hospodárstva, v danom prípade Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor. Z potvrdenia
Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, ako príslušného orgánu štátnej správy lesného

hospodárstva vyplýva, že žalovaný od roku 2005 je vedený v evidencii lesných pozemkov a porastov ako
obhospodarovateľ porastu JPRL 234_0 na pozemku E-KN č. XXXX k. ú. D., preto právo hospodárenia k
nemu mal žalovaný aj v roku 2019. Z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Rožňave, odbor poriadkovej polície OO PZ Dobšiná ČVS: ORP-229/DO-RV-2020 zo dňa 11.06.2020
vydanéhopoverenýmpríslušníkomPZvyplýva,žežalovanýakoobhospodarovateľporastuJPRL234_0

v roku 2019 vykonal náhodnú ťažbu pri kalamite v tomto poraste. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že žalobca neoznámil žalovanému, ani inému subjektu, že sa stal spoluvlastníkom pozemku parcely E-
KN č. 4514 k. ú. D. a svoje vlastnícke právo nepreukázal predložením výpisu z katastra nehnuteľností.
Nakoľko v sporovom konaní súd skúma ex offo vecnú legitimáciu strán sporu dospel k záveru, že
v prejednávanej veci žalobca v konaní nie je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva z dôvodu, že ako

spoluvlastník lesného pozemku nemá právo ťažby a nemá právo na výnos z ťažby, ktorého sa domáha v
prejednávanej veci z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal,
že by bol zapísaný v evidencii lesných pozemkov a porastov ako obhospodarovateľ porastu JPRL 234
_0, nepreukázal, že vstúpil do práv prenajímateľa, nakoľko nepreukázal postup v zmysle § 20 zákona
č. 180/1995 Z. z., nepreukázal oznámenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k predmetnému

pozemku a doručenie výpisu z katastra nehnuteľností žalovanému ani iným subjektom. Žalobca ako
spoluvlastník pozemku nie je obhospodarovateľom porastu JPRL 234 _0 a nebol ním ani za žalované
obdobie, čo medzi stranami nebolo sporné. V konaní bolo preukázané, že od roku 2005 v evidencii
obhospodarovateľov lesných pozemkov a porastov je zapísaný žalovaný ako obhospodarovateľ porastu
JPRL 234 _0, a preto nie je možné vychádzať z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., že

žalobca odôvodnil svoju aktívnu legitimáciu v spore, ktorú považoval za danú tým, že je spoluvlastníkom
pozemku E-KN č. 4514 k. ú. D., a teda je aj vlastníkom aj porastov, ktoré na ňom vzišli. Ťažbu na lesnom
pozemku môže vykonávať obhospodarovateľ a náhodnú ťažbu pri kalamite, o ktorú išlo v období od
15.01. do 15.04.2019, je povinný vykonať obhospodarovateľ v zmysle § 23 ods. 6 zákona č. 326/2005
Z. z. o lesoch.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ), § 2 ods. 2, § 18 Zák. č. 229/1991 Zb. o úpravách vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, § 13, § 16, § 18 ods. 1, § 20 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 1 ods. 1, § 2 písm. h/, p/, § 4 ods. 1, § 4a

ods. 1, § 4b ods. 1, § 4b ods. 2 písm. a/, § 36 ods. 1, § 23 ods. 6 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch
uzavrel, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore, pretože žalobca ako spoluvlastník pozemku
nemá právo vykonať ťažbu na lesnom pozemku a nemá právo na prípadný výnos z tejto ťažby, čo
vyplynulo z ust. § 22 a § 23 zákona o lesoch. Ťažba vykonávaná žalovaným nebola neoprávnená, bolanáhodná pri vzniku kalamity, preto žalovaný ako obhospodarovateľ lesa si plnil svoju zákonnú povinnosť
v zmysle § 23 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Vychádzajúc z uvedeného preto nie sú splnené
predpoklady na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, nebolo preukázané, že žalovaný

získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu z titulu výrubu drevnej hmoty na pozemku, ktorého
spoluvlastníkom je aj žalobca. Na základe uvedeného žalobu o zaplatenie 2.745,43 Eur s prísl. zamietol
ako nedôvodnú pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a s ďalšími námietkami o neplatnosti zmluvy
uzavreté medzi žalovaným a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik a jeho dodatkom sa nezaoberal,
nakoľko tieto námietky nepovažoval za relevantné vo vzťahu k posudzovaniu dôvodnosti žalobcom

uplatneného nároku a jeho aktívnej legitimácie.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 8.11.2023 žalobu čiastočne vzal späť, a to ohľadom nákladov
vyhotovenia znaleckého posudku v sume 715,65 Eur s príslušenstvom a žiadal, aby súd konanie v tejto
časti zastavil. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v tejto časti zastavil aplikujúc §
145 ods. 2 CSP.

6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Žaloba o zaplatenie 2.745,43 Eur s prísl. bola zamietnutá,
preto v tejto časti žalovanej sumy bol úspešný žalovaný. Žalobca žalobu čiastočne vzal späť o zaplatenie
715,65 Eur s prísl, pričom dôvodom späťvzatia žaloby nebolo plnenie zo strany žalovaného po podaní

žaloby, preto späťvzatie žaloby hodnotil ako procesný neúspech žalobcu v konaní aj v tejto časti.
Záverom konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100% zo strany žalobcu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/,
d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom odvolania je skutočnosť, že sa nenechá okrádať.
Na súdnom pojednávaní bol uvedený do omylu a nebolo mu umožnené riadne a včas oboznámiť

sa s predloženými listinami, ktoré predložil žalovaný v deň pojednávania a boli vyhotovené v deň
pojednávania 8.11.2023. Navrhol vykonať dôkazy, ktoré žiadal zabezpečiť u žalovaného, pričom súd
odmietol vykonať a zabezpečiť k objasneniu veci práve uvedené dôkazy, ktoré považuje za podstatné
pre rozhodnutie súdu. Poukázal na § 23 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Žalovaný na pojednávaní
nedisponoval súhlasom a ani sa nevyjadril, že je potrebný pre vykonanie zákonnej ťažby drevnej

hmoty na lesnom poraste. Súd sa nedostatočne oboznámil so znaleckým posudkom, ktorý predložil
v konaní, kde sú uvedené stromy vyťažené aj mimo lesného porastu, ktorých realizáciu ťažby žalovaný
na parcele „E“ 4514 nepopiera a napriek tomu nepredložil žiaden súhlas na vykonanie zákonného
výrubu. V ďalšom súd v rozhodnutí vychádzal z nesprávnych skutočností a nulitných dôkazov, ktorými
bol výpis lesnej evidencie – tabuľka s poukazom na Zákon o lesoch. Podiel v jeho vlastníctve dali

Lesy SR do nájmu nájomnou zmluvou, a to bezodplatne, kde pôsobí ako dvorný advokát žalovaného,
o čom svedčí expresne rýchlo vybavené zo dňa 7.11.2023, ktoré vybavoval A. G., brat pôsobiaci
vo firme žalovaného v čase nezákonného výrubu drevín. S poukazom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka uviedol, že ani pri najvyššej miere opatrnosti uvedené oznámenie nemohol vykonať a nie
je možné ani zákonom vyžadovanie nemožného plnenia, takéto oznámenie je nemožné a nereálne

z dôvodu, že údajný správca a žalovaný ako údajný nájomca nie sú vedení na LV, ich nájomná zmluva
nespĺňa zákonné náležitosti a nie je zverejnená, nie je to verejná listina. Na rozdiel od LV, ktorý je
verejnou listinou a na ktorom je uvedený ako spoluvlastník od roku 2016, súdu na pojednávaní predložil
potvrdenie o platení miestnej dane z nehnuteľností od roku 2017. Žalovaný teda mal možnosť zistiť,
kto je vlastníkom na danom pozemku. Keďže tak neurobil, bezdôvodne sa obohatil na úkor neho. Súd

vodôvodnenírozhodnutiavbode33až36vytvorilpaškvil,novýprecedensprotisúkromnémuvlastníctvu
a vymožiteľnosti si práva spoluvlastníka. V ďalšom namietal, že mu nebolo umožnené sa riadne
vyjadriť na súdnom pojednávaní. Súd nebol nestranný, navádzal žalovaného k namietaniu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, a preto vystupoval na strane žalovaného. Vecnú legitimáciu ex
offo skúmal až na prvom pojednávaní, t.j. 22 mesiacov od podania žaloby zo dňa 14.1.2022. Keďže

žalovaný nepreukázal zákonný výrub drevín, to že je vedený ako obhospodarovateľ bez rozhodnutia OÚ
v Rožňave, pozemkový a lesný odbor, ktoré nepredložil, ho neoprávňuje ťažiť drevnú hmotu bez súhlasu
na ťažbu dreva v lesnom poraste a už vôbec nie mimo lesa na uvedenej parcele. Ako poškodený vlastník
lesného porastu o veľkosti svojho podielu preto podal trestné oznámenie, nakoľko sa jedná o trestnýčin zo strany žalovaného. Z vyššie uvedeného dôvodu preto nesúhlasil a namietal aj výrok III. o trovách
konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a dôvodný a námietky žalobcu, ktoré by mohli mať za následok zmenu alebo zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku, nevzhliada. Mal za to, že boli splnené procesné podmienky pre
vydanie napadnutého rozsudku, pričom k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo a žalobcovi

bol umožnený plný rozsah realizácie jeho procesných práv, čo žalobca i v priebehu konania využil.
V odvolaní neidentifikoval „inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, pričom takúto vadu v konaní nevzhliadla. Dokazovanie bolo vykonané v rozsahu potrebnom
pre zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov súd dospel k správnym
skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ
súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom až na pojednávaní dňa 8.11.2023, išlo o akt sudcovskej

koncentrácie podľa § 153 ods. 1 a ods. 2 CSP, keďže žalobca mohol tento dôkaz navrhnúť už skôr
a jeho vykonanie by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Navyše išlo o dôkaz, ktorého vykonanie alebo
nevykonanie nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Nesprávny je názor žalobcu, že nepopiera
ťažbu drevnej hmoty mimo lesného porastu č. JPRL 234 už pred podaním žaloby uviedol a v priebehu
celého konania sa bránil tvrdením, že je obhospodarovateľom lesného porastu č. JPRL 234, ktorý sa

nachádza na pozemku parc. č. E- KN4514 pre kat. úz. D., pričom je ako obhospodarovateľ zapísaný
v Evidencii obhospodarovateľov lesa vedenom Okresným úradom Rožňava, pozemkovým a lesným
odborom podľa § 4 a nasl. Zákona o lesoch. Zároveň ako obhospodarovateľ je uvedený v programe
starostlivosti o les, ktorý bol schválený okresným úradom v sídle kraja, Okresným úradom Košice,
a na základe ktorého plánu sa realizuje hospodárenie v lestných porastoch, vrátane porastu JPRL 234.

Predmetný pozemok obhospodaruje na základe zmluvy uzavretej so štátnym podnikom Lesy Slovenskej
republiky ako zástupcom neznámych vlastníkov lesných pozemkov, pričom v čase uzavretia zmluvy
bol pozemok parc. č. E-KN4514 pre kat. úz. D. evidovaný ako vlastníctvo neznámych vlastníkov v 1/1.
K prenechaniu porastu JPRL 234 štátnym podnikom Lesy SR do obhospodarovania došlo predtým,
než sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom parcely E-KN4514 pre kat. úz. D.. Tento fakt štátny

podnik potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení. V predmetnom prípade nešlo o rubnú úmyselnú ťažbu
ale o tzv. náhodnú ťažbu, t.j. spracovanie kalamity, pričom každý obhospodarovateľ lesa má zákonnú
povinnosť vzniknutú kalamitu spracovať a nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované orgánmi štátnej
správy na úseku lesného hospodárstva. Mimo JPRL 234 nevykonal a ani nenariadil vykonať žiadnu
ťažbu. Pokiaľ túto vykonal žalobca alebo ktokoľvek iný, nemožno túto ťažbu pričítať na jeho ťarchu.

Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz a ani neoznačil dôkaz na preukázanie, že vykonával ťažbu
JPRL 234_0, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno. Ako vyplynulo z výpisu z evidencie lesných
pozemkov,vystavenéhoOkresnýmúradomRožňava,pozemkovýmalesnýmodborom,jeevidovanýako
obhospodarovateľ porastu JPRL 234_0 od roku 2005. V tom čase neplatila a ani nebola účinná novela
č. 158/2019 Z. z., ktorá doplnila do zákona č. 326/2005 Z. z., ustanovenie § 4b, na ktoré nenáležite

odkazuježalobca.Navyše,predpodanímžalobysižalobcanechalvyhotoviťznaleckýposudok,vktorom
boli tieto informácie uvedené. Neobstojí preto jeho obrana, že nevedel, kto je obhospodarovateľom
porastu JPRL 234_0. Žalobca potvrdil, že nikdy neoznámil jemu a ani štátnemu podniku Lesy Slovenskej
republiky, slovenskému pozemkovému fondu, že sa stal spoluvlastníkom parcely č. E KN 4514 pre k.ú.
D., s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/6 a nikdy im nedoručil výpis z katastra nehnuteľností. Podľa

§ 20 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. až doručením výpisu z katastra nehnuteľností vstupuje vlastník do
právprenajímateľapozemkov.Vzhľadomktejtoskutočnostinikdynezaniklioprávneniaštátnehopodniku
LesySlovenskejrepublikyažalobcanikdynevstúpildoprávprenajímateľa,nevzniklomuprávonapríjmy
z nakladania s predmetným pozemkov. Žalobca ako minoritný podielový spoluvlastník, ktorému nebolo
vydané užívanie porastu, nie je oprávnený tento pozemok užívať a nemá preto ani právo domáhať sa

vydania bezdôvodného obohatenia od evidovaného obhospodarovateľa za užívanie lesného pozemku.
Žalobca sa ani podanou žalobou ani mimo tohto súdneho konania nedomáhal ani doposiaľ nedomáha
vyplatenia nájomného (a to ani voči štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, ani voči nemu). Ako
obhospodarovateľ lesného porastu JPRL 2234_0 bol nie len oprávnený, ale aj povinný vykonávať
spracovanie náhodnej (kalamitnej) ťažby, v opačnom prípade by sa vystavil sankciám zo strany štátnej

správy na území lesného hospodárstva. K ťažbe nedošlo bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Ako obhospodarovateľ po vykonaní ťažby vynaložil náklady na výsadbu nového
lesa a na zabezpečenie porastu, pričom rozsah pestebných činností vyplýva z podrobného bilančnéhovýkazu porastu ku dňu 7.11.2023. Žalobca podal odvolanie i voči výroku II., ktorým na jeho návrh súd
konanie čiastočne zastavil. Na základe uvedeného preto považuje aj výrok III. o náhrade trov konania
v plnom rozsahu za vecne správny.

9. Žalobca v odvolacej replike ťažiskovo zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Svoj nárok
nehnuteľnosti ako i k drevnej hmote preukázal listom vlastníctva ako aj znaleckým posudkom. Žalovaný
nikdy nepopieral množstvo vyťažených stromov uvedených v posudku. Žalovaný zákonný výrub
nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili zákonnosť jeho konania k výrubu drevín

podľazákonaolesoch.Žalovanývosvojomvyjadreníuvádzanepravdy,podsúvasvojeklamlivétvrdenia,
že má niečo vedieť, čo nie je uvedené na žiadnej verejnej listine alebo niečo vykonať, ako je výrub
drevín bez povolenia, ktoré vykonal žalovaný. Žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom platenie nájmu
ostatným spoluvlastníkom, v ktorých mene konal slovenský pozemkový fond. V zmluve o nájme nie je
uvedený list vlastníctva, i keď to zákon ukladá. Záverom uviedol, že na súdnom pojednávaní mu nebolo
umožnené klásť otázky žalovanému, ktoré by viedli k objasneniu veci a správnemu posúdeniu sporu.

Rozhodnutie súdu ma vážne procesné a iné vady, ktoré viedli k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Vprílohepripojilrozhodnutieonesprístupneníinformácií
vydaného Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor z 18.3.2024.

10. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/,
f/, g/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Rozsudok v napadnutom výroku I. a III. je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2025 o 10,05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 207/2. poschodie, trakt D, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený dňa 18.2.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov nebol
naplnený.Predovšetkýmskúmaniesplneniaprocesnýchpodmienokjeúradnoupovinnosťousúdupočas
celého priebehu konania, pričom nebolo zistené, že by v jeho priebehu trpelo vadami brániacimi súdu v
konaní a rozhodnutí vo veci samej. Taktiež v konaní nebolo zistené pochybenie v procesnom postupe

súdu, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu
o nesplnení procesných podmienok, odvolací súd dodáva, že odvolanie musí byť niektorou (prípadne
viacerými) z uvedených vád odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený
dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ
vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. V konkrétnom prípade vadu žalobca neidentifikoval žiadnu procesná

vadu.Kargumentáciižalobcutýkajúcejsanepreskúmateľnosti,arbitrárnostirozsudkujepotrebnéuviesť,
že podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva
na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným

výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami,
ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/2004, I. ÚS
50/2004, II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistípo vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použitý relevantných právnych noriem vo
veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len
vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor strany sporu vo vzťahu k hodnotiacemu
úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným, ako sa mylne domnieva žalobca
v podanom odvolaní.

15. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že namieta nedostatočne zistený skutočný stav súdom prvej
inštancie. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právo súdu posúdiť to, či
a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonania (I. ÚS 52/2003). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom
nevykonania dôkazu navrhované žalobcom na predloženie listín žalovaným o kalamitnej ťažbe dreva,

vzhľadom na doterajší priebeh a hospodárnosť konania.

16. V ďalšej odvolacej argumentácii žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces,
pretože mu nebolo umožnené riadne a včas oboznámiť sa s predloženými listinami žalovaným v deň
pojednávania dňa 8.11.2023 odvolací súd konštatuje, že s listinnými dôkazmi sa žalobca a jeho právna

zástupkyňa oboznámili. Zo zápisnice zo súdneho pojednávania dňa 8.11.2023 (čl. 108) z vyjadrenia
zástupkyne žalobcu vyplynulo, že nežiada poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s obsahom listín
predložených zástupcom žalovaného na pojednávaní. S obsahom týchto listín sa už oboznámili.

17. K žalobcom namietanému odvolaciemu dôvodu o iných vadách v konaní, odvolací súd uvádza,

že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno
podriadiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku
konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18. Odvolací dôvod, podľa ktorého súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností je v súdnej praxi vykladaný tak, že pri závere o nesprávnych skutkových zisteniach musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 a nasl. CSP,

a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo iba

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 a nasl.
CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, odvolací súd uvádza, že právne posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké
práva a povinnosti majú stany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,

alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli

za konanie najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až z §194 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vykonanie
ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP a z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správne
potvrdil. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacia argumentácia nie je spôsobila spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov v rozsudku
a neumožňujú prijať iné závery.

22. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval

a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v napadnutom výroku I. a III.,
na tieto odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu
dodáva ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva.
Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže
o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade
nedochádza k odňatiu práva na spravodlivý proces, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba

poučenie o jeho procesných právach. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX k. ú. D. vyplynulo, že na LV je
vedená parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu parc. č. 4514 o výmere 33111 m2, druh
pozemku trvalý trávnatý porast pričom v časti B listu vlastníctva sú ako spoluvlastníci okrem Slovenskej
republiky pod poradovým č. 1, č. 2, č. 3 neznámi vlastníci, pod poradovým číslom 4. žalobca titulom
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/6 kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený

rozhodnutím Okresného úradu Rožňava pod č. V 1456/2016-463/16. Žalobca svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenie odvíja od spoluvlastníctva jeho podielu k uvedenej nehnuteľnosti v podiele
2/6. Odvolací súd nespochybňuje práva vlastníka - žalobcu, ktoré sú definované v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka avšak osobitný charakter danej veci vyplýva z právnej úpravy, ktorý bola
prijatá za účelom vyriešenia užívania pozemkov neznámych vlastníkov. Hoci bolo zrejmé, že každý

pozemok vlastníka má, ale vzhľadom na chýbajúce údaje v evidencii, sa tento vlastník nedal zistiť,
teda zidentifikovať s konkrétnym nositeľom práv a povinností, preto podľa § 18 zákona č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je pozemkový fond
alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným
záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu alebo správcu dovtedy, než vlastník uplatní svoje

práva k tejto nehnuteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný činnosťou vykonávanou podľa
tohto zákona, nezasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, a to ani tým, že zabezpečil činnosť vyplývajúcu
mu zo zákona. Žalobca opomína ustanovenie § 16 ods. 1 písm. b/ a c/ citovaného zákona, podľa ktorého
doručením výpisu z katastra nehnuteľností oprávnenia fondu k pozemkom zanikajú ak vlastník preukáže
vlastníctvo k týmto pozemkom. Doručením výpisu z katastra nehnuteľností vstupuje vlastník do práv

prenajímateľa pozemkov. Z obsahu preskúmavaného spisu nevyplynulo, že by žalobca akýmkoľvek
spôsobom verifikoval a preukázal, že vstúpil do práv prenajímateľa pozemkov. Na základe uvedeného
je preto jeho odvolacia argumentácia poukazujúca na akúkoľvek nezákonnú činnosť žalovaného
nedôvodná, pretože nedoručil výpis z katastra nehnuteľností vo vzťahu k preukázaniu vlastníctva
k pozemkom. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že žalobca namietal platnosť nájomnej zmluvy,

ktorú uzavrel žalovaný so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky ako zástupcom neznámych
vlastníkov lesných pozemkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nebol nositeľom povinností vydať
akékoľvekprípadnebezdôvodnéobohateniežalobcoviažalobcaniejaaktívnelegitimovanýmsubjektom
v tomto spore. Okrem toho podstatou odvolania žalobcu bolo tvrdenie, že sa súd nevysporiadal s jeho
argumentáciou, podľa ktorej sa dovoláva ochrany vlastníckeho práva pretože žalovaný sa bez právneho

základu bezdôvodne obohatil, tým že nakladal s uvedenými nehnuteľnosťami. S týmto tvrdením žalobcu
sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na odôvodnenie rozsudku v bodoch 33 až 36. Z ustanovenia
§ 20 zákona č. 180/1995 Zb. jednoznačne vyplýva, že Slovenský pozemkový fond má/mal zákonné
oprávnenie na prenajatie pozemkov, rovnako bol zákonom stanovený aj spôsob nakladania s príjmomz nakladania s pozemkami a následne žalobca žiadnym spôsobom neverifikoval oznámenie, že vstupuje
ako vlastník do práv prenajímateľa pozemkov. Záverom preto odvolací súd dodáva, že v danej veci
nešlo o vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keďže nebol daný žiadny z právnych

dôvodov na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia, avšak na strane žalovaného neexistoval ani
žiadny právny titul či zákonný dôvod, podľa ktorého by mu vznikla povinnosť vydať sumu bezdôvodného
obohatenia, ktoré si žalobca uplatňoval podanou žalobou.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobcu

o zaplatenie 2.745,43 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého ponechaním
si drevnej hmoty vyťaženej na pozemku č. 4514 v období od 15.1. do 15.4.2019 bez právneho
titulu, zamietol. V dôsledku zamietnutia žaloby v tejto časti z uvedeného dôvodu sa už súd ostatnými
námietkami žalobcu nezaoberal a nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko by to bolo nehospodárne,
čo súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku aj uviedol a odvolací súd sa s týmto stotožňuje.
Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd skúmal vecnú legitimáciu ex offo 22 mesiacov,

odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní súd nemôže odstrániť nedostatok týkajúci sa okruhu strán
sporu a nemôže o tomto nedostatku stranu ani poučiť, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť
a poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Z uvedeného
dôvodu je preto odvolacia argumentácia žalobcu nedôvodná a rovnako nedôvodné je i poukazovanie
žalobcu, že postup súdu prvej inštancie nebol nestranný.

26. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok III. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zo strany žalobcu. Nakoľko vo
vzťahu k výroku III. o trovách konania nebola uplatnená žiadna odvolacia argumentácia, s ktorou by
bolo potrebné osobitne sa vysporiadať, odvolací súd ho potvrdil, nakoľko je vecne správny.

27.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancievovýroku
I.avýrokuIII.podľa§387ods.1CSPakovecnesprávny,pričompodľa§387ods.2CSPnazdôraznenie
jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

28. Odvolanie žalobcu smeruje aj proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom rozsahu ale
bol úspešný. V zmysle ustanovenia § 359 CSP odvolanie môže podať (len) strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. S poukazom na citované zákonné ustanovenie odvolací súd uzatvára, že v
danom prípade ide o odvolanie proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalobcu a nie v jeho
neprospech, keď súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 715,65 Eur s príslušenstvom zastavil

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa
ustanovenia § 386 písm. b/ CSP, už bez ďalšieho, odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). Žalobca nebol
v odvolacom konaní úspešný, pričom procesne zavinil i odmietnutie odvolania o jeho odvolaní proti
výroku II. napadnutého rozsudku. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP) po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).