Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denis Vékony
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/1/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212688
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124212688.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcu BL Fifty, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, Šoltésovej 14, IČO: 53 465 911, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14,
IČO: 36 862 711 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. E., F. XX, o zaplatenie
1.845,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.
67Csp/44/2024-107 zo dňa 31. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil /výrok I./ a vyslovil, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania /výrok II./. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
1.845,55 eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/68/2019 zo dňa
21.02.2019, zverejneným
v Obchodnom vestníku pod č. 41/2019 dňa 27.02.2019, bol na majetok dlžníka /žalovaného/ vyhlásený
konkurz. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie s poukazom na § 167e ods. 1, 2, 3, § 166a ods. 1, 2
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len „ZoKR“/. Nakoľko na majetok žalovaného
bol vyhlásený konkurz, súd konanie zastavil, keďže v predmetnom konaní je uplatňovaná pohľadávka,
ktorá môže byť v zmysle § 166a ods. 1 ZoKR uspokojená len v konkurze. O náhrade trov konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len „CSP“/. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal, nakoľko s ohľadom na
dôvod zastavenia konania nie sú dané podmienky pre posudzovanie úspechu vo veci, resp. procesného
zavinenia na zastavení konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd pochybil, keď rozhodol o
zastavení konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, keďže ako vyplýva z registra
úpadcov, neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Súd pochybil aj pri vyhodnocovaní dôkazov, čo
malo za následok, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pričom pochybenie súdu bolo zapríčinené aj tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z dôkazov predložených žalobcom a z registra úpadcov vyplýva,
že žalobca si uplatňuje pohľadávky, ktoré vznikli po konkurze a nejedná sa teda o pohľadávky dotknuté
oddlžením žalovaného. Z registra úpadcov vyplýva, že žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu
dňa 13.02.2019. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 28.02.2019, pričom konkurz bol
zrušený pre nedostatok majetku dňa 15.06.2019. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmluvyo poskytovaní služieb uzatvorené medzi dodávateľom služieb a žalovaným na podklade, ktorých si
žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávok, sú všetky z obdobia po vyhlásení konkurzu. Žalobca
si uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky od žalovaného za dodanie služieb na podklade zmlúv o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.03.2021, zo dňa 31.07.2021 a zo dňa 03.07.2020. Všetky
označené zmluvy boli súdu predložené spolu so žalobou. Z uvedeného je zrejmé, že všetky zmluvy boli
uzatvorené až po vyhlásení konkurzu. Žalobca si uplatňuje nároky vyplývajúce z faktúry č. 8288905080
splatnej dňa 06.09.2021, faktúry č. 8290744793 splatnej dňa 07.10.2021, faktúry č. 8292599229 splatnej
dňa 08.11.2021, faktúry č. 8294456400 splatnej dňa 07.12.2021, faktúry č. 8296316743 splatnej dňa
07.01.2022 a faktúry č. 8298174846 splatnej dňa 07.02.2022. Všetky faktúry, z ktorých si žalobca
uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej čiastky, boli vystavené v roku 2021 a 2022, teda takmer dva až
tri roky od dátumu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky
žalobcu uplatňované v tomto konaní nie sú dotknuté oddlžením, keďže sa jedná o pohľadávky, ktoré
vznikli až po vyhlásení konkurzu, pričom aj samotná zmluva o poskytovaní služieb bola uzatvorená až
rok po vyhlásení konkurzu. Z časového hľadiska je evidentné, že žalobca si uvedenú pohľadávku v
konkurze uplatniť nemohol, nakoľko pohľadávka v tom čase neexistovala, neexistovala ani len zmluva
o poskytovaní služieb, z ktorej vyplýva právny základ žalobcom uplatňovaného nároku. Z dôkazov
predložených žalobcom ako aj z registra úpadcov vyplýva, že pohľadávka žalobcu vznikla až po
vyhlásení konkurzu, pričom aj právny vzťah, z titulu ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie
pohľadávky, vznikol až po vyhlásení konkurzu. Nejedná sa teda o pohľadávku podľa § 166a ZoKR.
Oddlžením nie sú dotknuté pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Keďže pohľadávky žalobcu
vznikli až po vyhlásení konkurzu, nejedná sa
o nevymáhateľné pohľadávky podľa § 166e ods. 2 ZoKR, preto nie sú dané dôvody na zastavenie
konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie,
v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
6. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len
v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky, a to
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,
ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne
v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú
pred vyhlásením konkurzu.
7. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok žalovaného a rozhodnutia o jeho oddlžení. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej
veci je žalobou uplatnená pohľadávka podľa § 166a ZoKR, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze,
a preto súdu vznikla povinnosť zastaviť predmetné konanie podľa § 167e ods. 1 ZoKR. Na základe
podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania je nesprávne. Z ustanovenia § 167e
ods. 1 ZoKR vyplýva, že pokiaľ sa v konaní uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v
konkurze, súd konanie bez zbytočného odkladu zastaví. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne,
keď s ohľadom na zistenie, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, neskúmal, či
v danom prípade ide o pohľadávku, ktorá môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) až c) ZoKR
uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie vôbec nevyplýva, ako súd posúdil okamih vzniku žalobcom uplatnenej pohľadávky vo vzťahu
k dátumu vyhlásenia konkurzu 27.02.2019, kedy bolo zverejnené rozhodnutie o vyhlásení konkurzu vObchodnom vestníku, pričom žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať vznik
nároku na zaplatenie uplatnenej peňažnej sumy. Z obsahu spisu je zrejmé, že podanou žalobou si
žalobcauplatnilvočižalovanémupohľadávkymajúcezákladvzmluváchoposkytovaníverejnýchslužieb
zo dňa 05.03.2021, zo dňa 31.07.2021 a zo dňa 03.07.2020, v zmysle ktorých sa žalovaný zaviazal
uhradiť žalobcovi cenu za dojednané a poskytované služby, ktoré žalobca účtoval žalovanému podľa
jednotlivo vystavených faktúr. V predmetnom konaní sa na základe uvedených zmlúv o poskytovaní
verejných služieb žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávok vyplývajúcich z faktúry
č. 8288905080 splatnej dňa 06.09.2021, faktúry č. 8290744793 splatnej dňa 07.10.2021, faktúry č.
8292599229 splatnej dňa 08.11.2021, faktúry
č. 8294456400 splatnej dňa 07.12.2021, faktúry č. 8296316743 splatnej dňa 07.01.2022
a faktúry č. 8298174846 splatnej dňa 07.02.2022. Zároveň je z obsahu spisu zrejmé, že Okresný súd
Trenčín uznesením sp. zn. 40OdK/68/2019 zo dňa 21.02.2019, zverejneným
v Obchodnom vestníku pod č. 41/2019 dňa 27.02.2019, vyhlásil na majetok žalovaného ako dlžníka
konkurz, oddlžil žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Je potom
nepochybné a možno súhlasiť so žalobcom, že pokiaľ záväzkový vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje
nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, vznikol po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, jeho
pohľadávka nemala charakter pohľadávky zadefinovanej v § 166a ods. 1 ZoKR, preto v takom prípade
nebol dôvod na postup súdu prvej inštancie v zmysle § 167e ods. 1 ZoKR.
8. Z ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) až c) ZoKR vyplýva, že len v konkurze alebo splátkovým
kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom
bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), budúca
pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude
za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, a napokon pohľadávka, ktorá vznikne
v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzatvorenú pred
vyhlásením konkurzu. Vzhľadom na to, že pohľadávky žalobcu, ktoré si uplatňuje v predmetnom
konaní, vznikli až dňa 07.09.2021 a nasl., teda po vyhlásení konkurzu, je potrebné prisvedčiť odvolacej
argumentácii žalobcu, že nejde o pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze. Hoci súd
prvej inštancie aplikoval správny právny predpis, tento následne nesprávne interpretoval, keď dospel
k nesprávnemu záveru, že predmetná pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, a tým
k nesprávnemu zastaveniu konania. V predmetnom konaní tak bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h), a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
9. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
10. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný, bude v konaní pokračovať
a bude sa zaoberať dôvodnosťou nároku žalobcu, podstatnými a právne významnými skutkovými
tvrdeniami strán sporu uplatnenými v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a ich
vyhodnotením. V závislosti od výsledkov dokazovania a ich vyhodnotenia ustáli skutkový stav potrebný
pre svoje rozhodnutie a následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov, ich
uvedenie bolo zrozumiteľné a presvedčivé tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na
spravodlivé súdne konanie.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.