Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238907
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123238907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Valjent, advokát so
sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému: GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom
Nitra, Bratislavská 15, IČO: 36 263 044, právne zastúpený: JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Cpr/2/2023-346
zo dňa 26. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(100 %).

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (bližšie definovaným v záhlaví tohto rozhodnutia) súd prvej inštancie určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019,
doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 je neplatné (výrok I.), žalovaným uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4. 032 eur brutto spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od

01.04.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do
zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia, 5,00
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.)
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 2 písm. a), § 68 ods.1 písm. b), § 77, § 79 ods. 1, §

118 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3, § 142 ods. 3, § 144a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce
(ďalej ako „Zákonník práce“), § 2 ods. 4, § 8 ods. 4, 6, § 16 ods. 1 písm. a), 2, 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
zmien a doplnkov (ďalej ako „zákon. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti“), § 30f ods. 1, 2, 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“), § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej ako „Občiansky zákonník“).

1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému
domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným žalobcovilistom zo dňa 27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 a náhrady mzdy dôvodiac tým, že
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi
žalobcom a žalovaným pracovný pomer s tým, že žalobca je u žalovaného zamestnaný ako vodič

medzinárodnej kamiónovej dopravy. Žalobca utrpel dňa 14.09.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku
pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18.09.2016 práceneschopný, uvedeného dňa mu
skončilo podporné obdobie v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalobca dňa 21.09.2016 zaslal
žalovanému emailom aj poštou lekársky posudok vypracovaný toho istého dňa D. D. C., na základe
ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Žalobca bol

dňa 28.06.2016 posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účelom posúdenia invalidity
na žiadosť o invalidný dôchodok, výsledkom ktorého bolo uznanie žalobcu invalidným, s výslednou
mieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvovýške60%.Žalovanýnaopakovanúžiadosť
žalobcu o preradenie z 07.10.2016 odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z
11.10.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru predložená listina nespĺňa náležitosti požadované
príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

a teda nevzniká povinnosť žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu. Žalobca listom z 02.11.2016
(doručeným žalovanému dňa 07.11.2016) žalovanému doručil dodatok z 31.10.2016 k lekárskemu
posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 D. D. C.. Z posudku vyplynul jednoznačný záver, že žalobca
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu z dňa
14.09.2015 a je v ňom vyslovene deklarovaná nemožnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu bez

vážneho ohrozenia zdravia. Žalovaný posudok D. C. zo dňa 21.09.2016 spolu s jeho doplnením
zo dňa 31.10.2016 odmietol akceptovať, predložil žalobca žalovanému lekársky posudok vyhotovený
D. D. C. dňa 20.09.2017, ktorý je vyhotovený v súlade s ustanovením § 30f zákona č. 355/2007
Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, podľa vzoru lekárskeho posudku uvedeného v
prílohe č. 3c, ktorého záverom je tiež konštatovanie dlhodobej nespôsobilosti žalobcu naďalej vykonávať

doterajšiu prácu vodiča MKD. Žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako zamestnávateľa
listovú zásielku zo dňa 27.11.2019 označenú ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“, v ktorej mu bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ s ním
okamžite ruší pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré
má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru

vôbec nenastúpil do práce, pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom
zavinenú a neospravedlnenú absenciu v práci. Predmetné skončenie pracovného pomeru považoval
žalobca za neplatné z dôvodu, že jeho prítomnosti v práci bránia zákonné prekážky a keďže žalovaný
žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu napriek tomu, že podľa
lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto

dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nebol povinný prácu vodiča MKD vykonávať a uvedené
nebolo možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Do času, kým ho žalovaný nepreradí na
inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1
písm. c) zákonníka práce, si uplatnil nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, keď ide
o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

1.2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a nesúhlasil s právnym názorom žalobcu prezentovaným
v podanej žalobe. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalobca ako zamestnanec žalovaného nenastúpil po
skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. po následnom čerpaní dovolenky do práce, pričom
sa, ako uvádzal v žalobe, domáhal preradenia na inú prácu z dôvodu ním deklarovanej dlhodobej

straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy, a to na základe listín, ktoré
postupne žalovanému predkladal. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že obsahom žalobcom prvotne
predloženej Lekárskej správy zo dňa 28.06.2016 však nebolo posudzovanie jeho dlhodobej straty
spôsobilosti výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ale jedná sa o zápisnicu o ústnom pojednávaní,
z obsahu ktorej plynie, že predmetom posudzovania bolo posúdenie invalidity na žiadosť poistenca

(žalobcu) o invalidný dôchodok zo dňa 28.6.2016. Konštatoval, že o tom, že ak zo strany žalobcu
nebude predložený kvalifikovaný lekársky posudok spĺňajúci náležitosti požadované pracovnoprávnymi
predpismi bol žalobca poučený pracovníkom žalovaného na personálnom úseku. Podľa žalovaného
všetky žalobcom predložené listiny nebolo možné považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne
účely. Podľa názoru žalovaného vzhľadom k tomu, že žalobcovi skončilo dňom 18.9.2016 podporné

obdobie (dočasná pracovná neschopnosť) a zároveň nepredložil lekársky posudok, ktorý by konštatoval,
že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť na výkon doterajšej práce, bol žalobca ako zamestnanec povinný
nastúpiť na najbližšiu pracovnú zmenu od okamihu skončenia podporného obdobia, resp. vyčerpania
dovolenky.1.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že o danom nároku žalobcu už rozhodol rozsudkom č. k.
5Cpr/1/2020-103 zo dňa 14.12.2020 tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným

žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019 doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 určil za neplatné (výrok I.) ,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4. 032eur brutto spolu s 5,00 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur
od 01.06.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020

do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia,
5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok III.). Uvedený rozsudok v dôsledku odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Nitre
rozsudkom č. k. 8CoPr/2/2021-166 zo dňa 21.04.2022 potvrdil. Najvyšší súd ako súd dovolací tento
rozsudok odvolacieho súdu zrušil uznesením sp. zn. 7Cdo/211/2022 z 27. 04. 2023 a následne odvolací

súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

1.4. Na základe doplneného dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel
súd prvej inštancie opätovne k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Konštatoval, že v intencií

zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa zaoberal otázkami: a)či niektorú, respektíve ktorú z
listín preložených žalobcom možno a ktorú nemožno považovať za lekársky posudok kvalifikovaný
na pracovnoprávne účely, podľa akého právneho predpisu tento musí byť vyhotovený, podľa akého
právneho predpisu je potrebné posudzovať jeho náležitosti s relevantným odôvodnením (keď žalovaný
preferoval aplikovať na vec príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a

rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a to bez pochybností o možnosti
pripustenia odlišného záveru, b) zaoberať sa prípadnými rozdielnymi závermi plynúcimi z lekárskych
správ (lekárska správa dňa 28.6.2016 vyhotovená Sociálnou poisťovňou a lekárska správu zo dňa
21.9.2016 vyhotovená spoločnosťou CHIRSON, s. r. o., respektíve D. D. C.), c)či subjekt vyhotovujúci
lekársky posudok bol oprávnený k jeho vyhotoveniu, respektíve, či tento subjekt je ošetrujúcim lekárom

žalobcu, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/l50/2005.

1.5. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 2 ods. 4 § 1§ 16 písm. a), § 16 ods. 1, 2 zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
prijal záver, že lekársky posudok zo dňa 21.09.2016, predložený žalobcom žalovanému, je lekárskym

posudkom vydaným v súlade s uvedeným ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý
je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu
zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce
v čl. I. bod 2 Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015. Taktiež zastal ten názor, že nie je zákonný
dôvod posudzovať predmetný lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu

v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce podľa ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 zákona č.
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a Prílohy 3c citovaného zákona., keď
daný zákon sleduje iný účel, kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného rizika, na
základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním zdravotnej
spôsobilosti zamestnanca na prácu. Podľa daného zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre

svojich zamestnancov zdravotný dohľad a pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na
prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu svojich zamestnancov sa vykonáva na základe
hodnoteniazdravotnéhorizikazexpozíciefaktorompráceapracovnéhoprostrediaavýsledkovlekárskej
preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u tých kategórii zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom
o ochrane verejného zdravia. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti.

1.6. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že lekársky posudok podľa zákona č. 355/2007 Z.z.
sa vyhotovuje výlučne na žiadosť zamestnávateľa s tým, že účelom zákona č. 355/2007 Z.z. je
definovať povinnosť zamestnávateľa posudzovať zdravotnú spôsobilosť na výkon práce u vybraných
skupín zamestnancov: 1.ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, 2.pri

opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku, 3. ktorého
zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej
kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zozdravotných dôvodov, pričom toto posudzovanie sa vykonáva na základe posúdenia zdravotného rizika
a lekárskej preventívnej prehliadky.

1.7. K žalovaným tvrdeným rozdielnym záverom plynúcim z listiny vyhotovenej Sociálnou poisťovňou
dňa 28.06.2016 a žalobcom predkladaným Lekárskym posudkom zo dňa 21.09.2016 a jeho
doplneniami, uviedol, že posudková činnosť upravená zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení sa týka výlučne sociálneho poistenia, pričom v zmysle tejto zákonnej úpravy posudkový lekár
sociálneho poistenia vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom z

hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské a pri kontrolných lekárskych prehliadkach
posudzuje pracovnú schopnosť poistenca len na účely sociálneho poistenia. Posudkový lekár na účely
pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a potrebe
preradenia zamestnanca na inú prácu, a preto akékoľvek závery vyplývajúce z listiny vyhotovenej
Sociálnou poisťovňou dňa 28.06.2016 nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné, ani nie
je možné na ne v tomto konaní prihliadať. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že sa v posudku D. C.

F. dňa 21.09.2016 konštatuje odlišný záver o počte zlomenín stavcov v porovnaní so správou vydanou
Sociálnou poisťovňou, keď D. C. súd prvej inštancie uviedol, že zlomeniny stavcov driekových a v
správe Sociálnej poisťovne je uvedená zlomenina jedného stavca, k tomu súd uvádza, že v rozhodnutí
Sociálnej poisťovne v časti Terajšie ochorenia sa konštatuje zlomenina stavca L1 a tiež kompresívna
fraktúra L4 plus zmeny L2-4 - premostenie tiel stavcov, tento segment je bambusovite napriamený,

nepohyblivý. Zdravotné ťažkosti, ktoré sú uvedené v posudku D. D. C., a ktoré ku dňu 21.09.2016
znemožňovali žalobcovi vykonávať pre žalovaného prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, sú teda
zadokumentované aj v rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Konštatoval, že skutočnosť, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu žalobcu je iné zdravotné postihnutie ako ochorenie
chrbtice, nemá pre posúdenie povinnosti žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu žiadnu relevanciu.

1.8.Súdprvejinštanciesataktiežzaoberalzistenímžalovaného,žežalobca malvobdobíod01.03.2018
do 01.03.2021 ako podnikateľský subjekt - živnostník povolenie na vykonávanie živnosti -nákladná
cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane pripojeného vozidla a
tiež mal v období od 15.04.2019 udelenú koncesiu na taxislužbu. Tu poukázal na to, že sa jedná o iný

druh pracovnej činnosti ako bola práca dohodnutá v pracovnej zmluve so žalovaným a žalobca uviedol,
že vyššie uvedenú činnosť vôbec reálne nevykonával, pričom k tomuto tvrdeniu žalovaný nepredložil
žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie dokazovania, neuniesol teda dôkazné bremeno ohľadom tohto
svojho tvrdenia.

1.9. Konštatoval názor, že lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 bol nesporne vyhotovený ošetrujúcim
lekárom žalobcu ako oprávneným subjektom. Predmetný lekársky posudok vydal žalobcovi jeho
ošetrujúci lekár D. D. C., lekár - špecialista v odbore chirurgia, so sídlom A. XX, C. D.. Ošetrujúci lekár D.
C. D. poskytoval žalobcovi špecializovanú ambulantnú starostlivosť v súlade s § 8 ods. 4, ods. 6 zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca v čase pred vydaním predmetného lekárskeho
posudku bol D. C. D. vyšetrený aj dňa 11.12.2015, dňa 15.08.2016 a D. D. C. tiež ako ošetrujúci
lekár žalobcu vyhotovil dňa 19.07.2016 Lekársky posudok o bolestnom, na základe ktorého Sociálna
poisťovňa žalobcu odškodňovala za bolesť z titulu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015. Poukázal tiež
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/150/2005, kde bolo judikované, že posudzovanie

zdravotnej spôsobilosti na prácu na účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej
spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca (t.j. môže byť všeobecný lekár, lekár- špecialista napr.
kardiológ a pod). Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani zákon č. 576/2004
Z.z. výslovne neuvádza, že ošetrujúcim lekárom môže byť len všeobecný lekár a nie aj špecializovaný
lekár, v dôsledku čoho možno konštatovať, že žalobca môže mať viac ošetrujúcich lekárov z viacerých

odborov. Teda ošetrujúcim lekárom žalobcu nemusí byť len jeho všeobecný lekár, keď pojem ošetrujúci
lekár nie je pojmom synonymickým k pojmu všeobecný lekár.

1.10. Zaoberajúc sa tvrdením žalovaného, že podpisy D. D. C. G. lekárskom posudku zo dňa
21.09.2016, jeho doplnení a na lekárskom posudku zo dňa 20.09.2017 boli sfalšované, pričom uvádzal,

že na prvých dvoch dokumentoch je iba začiatočné písmeno priezviska a na treťom dokumente je
napísané celé priezvisko, čo podľa žalovaného objektívne vyvoláva pochybnosť, vyhodnotil, že išlo
o tvrdenie žalovaného bez dôkazov, pričom dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia zaťažovalo
žalovaného , ktorý dôkazné bremeno neuniesol.1.11. Vyslovil, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil lekársky posudok zo dňa 21.09.2016, ktorý zaslal
žalovanému dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods.

2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný
preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného
právneho nároku žalobcu v spore. Konštatoval, že Zákonník práce formálne a obsahové náležitosti
posudku neupravuje a právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 16 písm. a) stanovuje,
že lekárskym posudkom na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Vyššie uvedený lekársky posudok podľa svojho obsahu nepredstavuje lekársku správu, ani všeobecné
odporúčajúce konštatovanie lekára, ale predstavuje lekársky posudok vydaný v súlade s ustanovením
§ 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý

je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu
zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce
žalobcu v čl. I. bod 2 Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015. Z jeho obsahu vyplýva, že lekár už v
tomto lekárskom posudku konštatoval jednoznačný záver, že žalobca ako zamestnanec žalovaného
ako zamestnávateľa vzhľadom na svoj zdravotný stav - popísaný nasledovne: - zlomenina stavcov

driekových, stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu, dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu popísanú nasledovne: - dlhodobo stratil spôsobilosť
naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD, vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie
a údržbu vozidla. Uviedol, že zdravotný stav žalobcu ako zamestnanca žalovaného bol objektívne
zistený a bol vo vyššie uvedenom lekárskom posudku zo dňa 21.09.2016 konkrétne vyjadrený s tým, že

na uvedených záveroch nič nemení tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému doplnenie zo dňa
31.10.2016 lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016, v ktorom lekár doplnil záver lekárskeho posudku
v tom, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia
zdravia, keďže takýto záver lekárskeho posudku má právny význam na účely okamžitého skončenia
pracovného pomeru zamestnancom (§ 69 ods.1 písm. a) Zákonníka práce), o ktorý prípad sa však v

danej právnej veci nejedná, ani tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému lekársky posudok zo
dňa 20.09.2017.

1.12. V danej právnej veci nebol daný zákonný dôvod posudzovať predmetný lekársky posudok na
pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (jeho

formálne a obsahové náležitostí) podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c
citovaného zákona. Z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že pokiaľ žalobca žalovanému
predložil lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v
zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný

bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu
uplatneného právneho nároku žalobcu v spore.

1.13. S ohľadom na uvedené konštatoval, že keďže žalovaný žalobcu na základe žiadosti žalobcu zo
dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil

spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer,
žalobca nebol povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nejedná sa o opakované závažné porušenie
pracovnej disciplíny žalobcom a keďže žalobcovi bráni v jeho neprítomnosti v práci zákonná prekážka,
konštatoval, že žalobca nebol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným podľa §68
ods.1 písm. b) Zákonníka práce a okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce, dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 27.11.2019, je neplatné.

1.14. Poukázal na to, že žalobca si v tomto konaní uplatnil aj nárok na náhradu mzdy za obdobie
od 01.02.2020 do 31.07.2020 , t.j. za 6 mesiacov . Žalovaný v rozhodnom období neodpracoval ani
deň, preto pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa článku II. bod

1. Pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne, t.j. minimálna mzda
zodpovedajúca druhému stupňu náročnosti práce v roku 2015 (min. mzda 380 eur x koeficient 1,2).
S účinnosťou od 01.01.2019 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019, a to v sume 520eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce - 520 eur x 1,2 = 624 eur. S účinnosťou od 01.01.2020
bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z., ktorým
sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, a to v sume 580 eur za mesiac, pre druhý stupeň

náročnosti práce - 580 eur x 1,2 = 696 eur. Na základe vyššie uvedeného preto zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy spolu v sume 4.032 eur brutto (2x 624 eur za mesiace 2,3/2020 a 4x
696 eur za mesiace 4-7/2020).

1.15. Záverom konštatoval, že s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s

plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie 5,00 % úroku z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 624
eur od 01.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od
01.07.2020dozaplatenia,zosumy696eurod01.08.2020dozaplatenia,zosumy696eurod01.09.2020
do zaplatenia, kedy sa dostal žalovaný do omeškania, keď v Pracovnej zmluve v bode 5. bola dohodnutá
splatnosť mzdy tak, že mzda je splatná vždy mesačne pozadu, najneskôr do posledného dňa v mesiaci

nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí zamestnancovi mzda, do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

1.16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, konštatujúc, že keďže žalobca
mal vo veci plný úspech, preto žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu včas podaným odvolaním napadol žalovaný,
poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 psím. b), f) a h) CSP a domáhajúc sa zmeny

napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom tak, že žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný namietol, že v Zákonníku práce legálna definícia, či
vysvetlenie pojmu lekársky posudok absentuje, hoci Zákonník práce s týmto pojmom pracuje a spája
s ním pomerne závažné právne následky, a preto je nutné aplikovať postup analógia legis, respektíve
analógia iuris a skúmať, či v právnom poriadku Slovenskej republiky ako celku existuje taký právny

predpis, ktorý by pojem lekársky posudok pre pracovnoprávne účely obsahoval.

2.1. Poukázal na to, že v rozhodnom čase (a aj v súčasnosti) boli v právnom poriadku Slovenskej
republiky platné a účinné dva právne predpisy, ktoré upravujú (hoc každý diametrálne odlišne, čo sa
týka formy a obsahu) pojem lekársky posudok v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi. Jedným z nich

je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ktorý upravuje pojem lekársky posudok pre pracovnoprávne účely pomerne stručne a
všeobecne) a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ktorý upravuje
pojem „lekársky posudok“ pre pracovnoprávne účely pomerne detailne, pričom formou prílohy zákona
dokonca stanovuje vzor pre takýto lekársky posudok).

2.2. Poukazujúc na ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 30f ods. 1, 2, 3 zákona č. 355/2007
Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia uviedol, že zatiaľ čo zákon č. 576/2004 Z. z. o
zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je definícia pojmu

lekársky posudok pre pracovnoprávne účely stručná, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia poskytuje detailné odpovede na otázky ohľadom obsahu a formu lekárskeho
posudku. Rozdiel v charaktere a účele jednotlivých právnych úprav, ktoré majú nepochybne aj priamy
vplyv na ich aplikáciu (rôznymi aplikačnými výkladmi), pritom vyplýva aj z ich úvodných ustanovení,
respektíve z dôvodových správ týchto zákonov, z ktorých vystupuje zámer zákonodarcu, pri zákone

č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ide konkrétne o dôvodovú správu
novelizácie zákonom č. 204/2014 Z. z. Následne poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 576/2004 Z.
z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivostiakoikzákonu
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Žalovaný taktiež poukázal na odkaz č.
37) pri pojme lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu v ustanovení § 30f ods. 2 zákona

č. 355/2007 Z. z., ktorý odkazuje práve na ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.,
keď podľa legislatívnych pravidiel je jednak takýto odkaz súčasťou zákona a predstavuje tzv. prebratie
(recipovanie) ustanovenie iného zákona. Keďže však priame preberanie ustanovenia iného zákona do
zákona nie je možné, používa sa v takom prípade práve odkaz na iný zákon.2.3. Zastal názor, že súdy by mali postupovať v zmysle analógie legis a analógie iuris tak, že by mali pri
interpretácii pojmu lekársky posudok na pracovnoprávne účely aplikovať príslušné ustanovenia zákona

č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý detailne upravuje obsahové, ako
i formálne náležitosti lekárskeho posudku vo vzťahu k spôsobilosti zamestnanca na prácu z hľadiska
jeho zdravotného stavu, keď v prípade zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bolo účelom právnej úpravy definovať presnejšie
pojem zdravotnej starostlivosti a konkrétne, čo sa ustanovenia § 16 týka, vyčleniť vydávanie lekárskych

posudkov z pojmu zdravotnej starostlivosti a charakterizovať túto činnosť ako službu súvisiacu s
poskytovanímzdravotnejstarostlivosti,zjavnebezakejkoľvekambícieakokoľvekupravovaťobsahalebo
formu tohto lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely (na rozdiel od prípadu, ak sa aplikuje zákona
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý odpovede na tieto otázky priamo
poskytuje, vrátane vzorového vyhotovenia lekárskeho posudku podľa prílohy č. 3c zákona).

2.4. Uviedol, že závery ohľadom aplikácie zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia v danom prípade sú prakticky totožné so závermi prijatými napríklad aj právnickou
fakultou Univerzity A. H. I., ktorá je spravidla (spolu)oslovovaná so žiadosťou o stanovisko aj v
prípadoch prijímania zjednocujúceho stanoviska Najvyšším súdom Slovenskej republiky k určitým
sporným právnym otázkam, ktoré sú v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu riešené odlišne.

Podľa názoru predstaviteľov akademickej obce oba sporné zákony nemôžu byť interpretované ako
predpisy, ktoré ustanovujú dva samostatné postupy. Ohľadom uvedenej otázky, ale i vzájomného
vzťahu medzi predpismi sa vyjadrili tak, že zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti predstavuje rámcový právny predpis
posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu a viac menej sa obmedzuje na ustanovenie prípadov, v

ktorých dochádza k vydávaniu lekárskych posudkov, pričom neobsahuje konkrétny procedurálny postup
posudzovania, s výnimkou skutočnosti, že lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie
uskutočňuje poskytovateľom určený lekár, ako aj skutočnosť, že lekársky posudok sa vydáva na žiadosť
osoby, ktorej sa posudzovanie týka alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.
Zákonozdravotnejstarostlivostineustanovujeaniformálneaobsahovénáležitostilekárskychposudkov.

Naproti tomu, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti je právnym predpisom, ktorý upravuje konkrétny postup posudzovania, okruh
lekárov, ktorým je zverená kompetencia realizovať posudzovanie zdravotného stavu, ako aj formálne a
obsahové náležitosti výsledku tohto posúdenia v podobe lekárskych posudkov s uvedením posudkových
záverov. Na rozdiel od zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tak úprava zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia zodpovedá cieľu posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Zákon č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti preto
považujú predstavitelia akademickej obce za všeobecný právny predpis, ktorý dopĺňa osobitnú právnu
úpravu Zákona o ochrane verejného zdravia, z čoho plynie záver, že zákon č. 355/2007 Z. z. o

ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je preto rozhodujúcim právnym predpisom, ktorým sa má
kompetentnýlekárpriposudzovanízdravotnejspôsobilostispravovať,konštatujúc,žezákonč.355/2007
Z. z. o ochrane verejného zdravie považujeme za určujúci právny predpis v procese posudzovania
zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý má pred zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
prednosť. Posúdenie zdravotnej spôsobilosti sa podľa Zákona o ochrane verejného zdravia uskutočňuje

priliehavo, vo vzťahu ku konkrétnym rizikám vyplývajúcim z práce a pracovného prostredia. Vyšetrenia
tvoriace náplň lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci sú vykonávané s ohľadom na zdravotné riziká
z expozície faktorom práce a pracovného prostredia. Predpokladom posúdenia zdravotnej spôsobilosti
je tak posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, ktoré, vrátane
ich kategórií a kritérií rozhodujúcich pre subsumovanie vykonávanej práce pod jednotlivé kategórie,

upravuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o faktoroch práce
a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácií z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach
návrh na zaradenie prác do kategórií, publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 448/2007. Zároveň
Žalovaný dodáva, že ak Zákonník práce pre vyvolanie pracovnoprávnych účinkov vyžaduje predloženie
lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti, lekársky posudok (logicky) nie je možné nahradiť

predložením lekárskych správ, nálezov, odporúčaní alebo inou súčasťou zdravotnej dokumentácie, ktoré
nie je lekárskym posudkom podľa zákona č. 355/2007 Z. z..2.5. Ďalej v podanom odvolaní poukázal na to, že žalobca mu postupne celkovo predložil štyri
dokumenty, ktorými sa snažil preukázať, že dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať svoju
doterajšiu prácu a to: lekársku správu zo dňa 28.6.2016, ktorú vydala Sociálna poisťovňa, pobočka

Dunajská Streda, listinu zo dňa 21.9.2016 označenú ako „Vec: Lek. posudok“, ktorú spísala a podpísala
obchodná spoločnosť CHIRSON s.r.o. konajúca prostredníctvom D. D. C., konateľa, listinu z októbra
2016 označenú ako „Vec: Doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.9.2016“, ktorú spísala a podpísala
obchodná spoločnosť CHIRSON s.r.o. konajúca prostredníctvom D. D. C., konateľa, listinu zo dňa
20.9.2017označenúako„Lekárskyposudok“,ktorúspísalaapodpísalaobchodnáspoločnosťCHIRSON

s.r.o. konajúca prostredníctvom D. D. C., konateľa. Po oboznámení sa s formálnymi a obsahovými
náležitosťami jednotlivých žalobcom postupne predložených dokumentov mal za to, že predpísané
náležitosti pre lekársky posudok pre pracovnoprávne účely ako ich určuje zákon č. 355/2007 Z. z.
neobsahuje ani jedna z predložených listín, tzn. ani jednu z nich nemožno považovať za lekársky
posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa ustanovenia § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.
a následne s ohľadom na zákonný odkaz č. 37) nie je ani lekárskym posudkom v zmysle ustanovenia

§ 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. Vzhľadom na uvedené teda pokiaľ nepostupoval podľa
ust. § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, nedopostil sa žiadneho porušenia svojej povinnosti, keďže
povinnosť podľa tohto ustanovenia mu nevznikla, nevnikla na jeho strane prekážka, ktorá by bránila
žalobcovi vo výkone práce a ktorá by predpokladala vznik nároku na náhradu mzdy podľa ustanovenia §
142 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca ako zamestnanec po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti

do práce, odvolávajúc sa na ním postupne predkladané listiny, ktoré ale neboli lekárskymi posudkami pre
pracovnoprávne účely, nenastúpil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 27.04.2011,
sp. zn. 5Cdo/81/2010 konštatujúc, že neúčasť žalobcu v práci je nutné považovať za neúčasť riadne
neospravedlnenú.

2.6. Okrem nesprávneho právneho posúdenia, súdu prvej inštancie vytýkal i nesprávne vyhodnotenie
dôkazov. Poukázal na to, že v spore opakovane poukazoval na rozdielnosť podpisov na dokumentoch
postupne predložených žalobcom, ktoré mali preukazovať ním tvrdené skutočnosti o jeho zdravotnom
stave a ktoré mali byť spísané D. C. ako ošetrujúcim lekárom, špecialistom a konateľom obchodnej
spoločnosti CHIRSON s.r.o, pričom za týmto účelom vytvoril aj porovnávaciu koláž uvedených

dokumentov a podpisov, ktorú aj priamo uviedol do textu odvolania. Napriek opakovanej námietke o
rozdielnosti podpisov na predkladaných dokumentoch a s tým spojenou námietkou, či tieto dokumenty
boli spísané a podpísané D. C. ako lekárom špecialistom a osobou oprávnenou konať v mene obchodnej
spoločnosti CHIRSON s.r.o. a prakticky nulovej procesnej obrane zo strany žalobcu, dospel súd prvej
inštancie k záveru, že všetky dokumenty boli podpísané D. C.,, respektíve, že v tejto súvislosti šlo o jeho

tvrdenie bez dôkazov .S uvedeným tvrdením vyjadril nesúhlas, keď mal za to, že už len samotným
predložením predmetných dokumentov bola založená pochybnosť o podpisujúcej osobe a to s ohľadom
na zásadnú rozdielnosť týchto podpisov, ktoré sú tak rozdielne, že bez ďalšieho dokazovania musí byť
daná pochybnosť o tom, či tieto podpisy boli vyhotovené jednou a tou istou osobou.

2.7. Ohľadom ďalšej skutkovej otázky, všeobecnej schopnosti žalobcu viesť motorové vozidlo v spore
uviedol, že lustráciou vo verejne dostupných registroch bolo zistené, že žalobca, resp. osoba s rovnakým
menom a priezviskom, ako aj adresami miesta podnikania totožnými s miestom trvalého pobytu,
vykonávala v období od 06.11.1995 až do 01.03.2021 podnikateľskú činnosť, a to ako fyzická osoba –
podnikateľ, zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu Dunajská Streda, odbor živnostenské

podnikanie, pod číslom 103 – 9060. Ďalej poukazoval na to, že zo zápisu žalobcu v živnostenskom
registrivyplýva,žedňom01.03.2018,tzn.včase,kedyužmužalobcatvrdil,žedlhodobostratilzdravotnú
spôsobilosť na vykonávanie práce vodiča nákladnej dopravy, mu vzniklo oprávnenie vykonávať viacero
živností, a to vrátane živnosti nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou
do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Zároveň z Jednotného informačného systému v cestnej doprave

prevádzkovaného Ministerstvom dopravy SR vyplynulo, že žalobca získal koncesiu na taxislužbu na
základe rozhodnutia vydaného OÚ Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod číslom
konaniaOU–TT–OCDPK–2019/016189splatnosťouod15.4.2019,tzn.včase,kedyužžalobcatvrdil,
že dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie práce vodiča, až do 15.04.2029. Rovnako tak
došlo aj k zmene obchodného mena žalobcu v danom období, ako aj k zmene miesta podnikania, a to

na adresu žalobcu, ktorá zodpovedala adrese jeho trvalého pobytu. Podľa názoru žalovaného uvedené
skutočnosti založili ďalšiu pochybnosť, či už samostatne alebo v kontexte s ostatnými skutkovými
zisteniami. Zastal názor, že ak subjekt vykoná úkony smerujúce k získaniu povolenia na prevádzkovanie
taxislužbyadosiahnutiezmienúdajovzapisovanýchvregistri,vktoromjeakopodnikateľzapísaný,teda,zaobstará si potrebné podklady, spíše potrebnú dokumentáciu, túto podá príslušnému orgánu štátnej
správy, splní všetky náležitosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov, najmä zákona č. 56/2012
Z. z. upravujúce prevádzkovanie taxislužby a zaplatí správne poplatky s týmto procesom spojené, tak

všetku túto snahu vyvíja za účelom určitého zámeru – za účelom vykonávania činnosti, ku ktorej sa
úkony vzťahujú.

2.8. Pre úplnosť uviedol, že skutkové pochybnosti vyvolával žalobca už samotného počiatku, keď ako
prvý z dokumentov, ktorými sa domáhal preradenia na inú prácu, predložil lekársku správu zo dňa

28.6.2016 vydanú Sociálnou poisťovňou. Z tej ďalej vyplýva, že žalobcovi bol datovaný vznik invalidity
na deň 18.01.2014 s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Okrem
iného zo správy vyplynulo, že žalobca mal zlomený jeden stavec (L1), bol vyšetrený neurochirurgom,
ktorý neindikoval operáciu chrbtice. V novembri roku 2015 sa síce podrobil operačnému zákroku, avšak
jednalo sa o čiastočnú resekciu pravej obličky, teda nie o operačný zákrok súvisiaci so deklarovaným
zranením driekového stavca. V listinách vydaných obchodnou spoločnosťou CHIRSON s.r.o. sa však

opakovane zdôrazňuje, že k dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti žalobcu na vykonávanie doterajšej
práce došlo z dôvodu pracovného úrazu a zlomeniny stavcov driekových ale z lekárskej správy
Sociálnej poisťovne vyplýva, že určitá (prevažná) miera invalidity žalobcu existovala už v čase pred jeho
dopravnou nehodou vo J. a zároveň, že k zmene invalidity došlo z dôvodu iného zdravotného postihnutia
ako z dôvodu postihnutia chrbtice.

2.9. Zastal názor, že súd prvej inštancie napriek tomu, že podpis osoby je jej jedinečný individuálny
znak, ktorý ju identifikuje a zároveň odlišuje, akceptoval diametrálne rôzne podpisy na dokumentoch
predkladaných žalobcom, bez ďalšieho vysvetlenia zo strany žalobcu čo i len v rovine tvrdení, prijal
záver, že hoc sú podpisy očividne diametrálne odlišné, oli vyhotovené jednou a to istou osobou, pričom

v podstate žiadal od neho, aby preukázal, že podpisy nie sú vyhotovené žalobcom tvrdenou osobou,
preniesol dôkazné bremeno preukazovania spísania a podpísania predkladaných dokumentov, z ktorých
vyvodzoval pre seba priaznivé následky žalobca na žalovaného, čím došlo k porušeniu jeho práva
na rovnosť zbraní. Rovnako tak k porušeniu jeho práva na rovnosť zbraní došlo i v prípade, keď
ten s odkazom na verejne dostupné systémy a registre prevádzkované štátnymi orgánmi poukázal

a preukázal, že žalobca v období, kedy tvrdil, že nemôže vykonávať povolanie vodiča (nákladného)
motorového vozidla, vykonával podnikateľskú činnosť spočívajúcu vo vedení motorového vozidla,
pričom žalobca, opäť po ďalší raz v spore, len prosto namietol objektívny fakt bez vysvetlenia, súd
prijal záver o nepreukázaní tohto tvrdenia z jeho strany napriek tomu, že uvedené tvrdenie preukazovali
priamo spomenuté verejné zdroje štátny orgánov.

2.10. Žalovaný následne v podanom odvolaní namietal nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to i s poukazom na rozsiahlosť jeho argumentácie. Na záver zdôraznil,
že po tom, ako sa žalobca domáhal preradenia na inú prácu z dôvodu tvrdenej dlhodobej straty
zdravotnej spôsobilosti naďalej vykonávať svoju vtedajšiu prácu predložením správy vydanej Sociálnou

poisťovňou; bol to práve žalovaný, kto upozornil žalobcu, že táto listina nie je kvalifikovaným lekárskym
posudkom pre pracovnoprávne účely a v priebehu sporových konaní strán akcentoval, že v prípade
predloženia kvalifikovaného lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely obsahujúceho všetky
potrebné náležitosti, ktorý bude vydaný oprávneným subjektom a ktorého obsah či forma nebudú
vyvolávaťpochybnosti,budepostupovaťvzmyslepríslušnýchustanoveníZákonníkapráceasúvisiacich

právnych predpisov. Konštatoval, že neschopnosť alebo neochota žalobcu mu predložiť relevantné
doklady, nemôžu byť pripísané na jeho ťarchu ani v tomto spore, ani inak.

3. K odvolaniu žalovaného doručil písomné vyjadrenie žalobca navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného o postupe v zmysle analógie

legis a analógie iuris tak, že by sa mali pri interpretácií pojmu lekársky posudok na pracovnoprávne
účely aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia. Zastal názor, že právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok pre pracovnoprávne účely
je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti. Mal za to, že neexistuje žiaden dôvod posudzovať lekársky posudok na pracovnoprávne

účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 psím. a) Zákonníka práce podľa ustanovenia §
30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Uviedol, že
daný zákon sleduje celkom iný účel, keď kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného
rizika. Lekársky posudok podľa daného zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnéhozdravia sa vydáva výlučne na žiadosť zamestnávateľa. Účelom zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia je definovať povinnosť zamestnávateľa posudzovať zdravotnú
spôsobilosť na výkon práce u vybraných skupín zamestnancov. Súd prvej inštancie sa s otázkou, ktorý

právny predpis je v danom prípade potrebné aplikovať vysporiadal v bodoch 41. a 42. odôvodnenia,
s ktorými závermi sa plne stotožňuje.

3.1. K námietkam žalovaného o rozdielnosti podpisov na dokumentoch predložených žalobcom uviedol,
že súd prvej inštancie nepožadoval preukázanie, že tieto podpisy boli vyhotovené tvrdenou osobou, ale

preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý toto neuniesol.

3.2. V súvislosti so zisteniami žalovaného ohľadom živnostenského oprávnenia žalobcu a oprávnenia na
prevádzkovanie taxislužby poukázal na jeho vyjadrenie na pojednávaní, že tieto činnosti nevykonáva
a zároveň sa jedná o iný druh pracovnej činnosti, keďže obsahom jeho pracovnej náplne bolo okrem
iného aj manipulácia s nákladom a dvíhanie tovaru, a teda činnosti, ktoré žalovaný nemohol naďalej

vykonávať bez vážneho ohrozenia jeho zdravia. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval na
skutočnosť, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim jeho invaliditu je iné zdravotné
postihnutie ako ochorenie, resp. úraz chrbtice, toto nemá pre posúdenie povinnosti žalovaného preradiť
ho na inú prácu žiadnu relevanciu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že sa v posudku D. C. zo
dňa 21.09.2016 konštatuje odlišný záver o počte zlomenín stavcov v porovnaní so správou vydanou

Sociálnou poisťovňou, keď D. C. uvádza zlomeniny stavcov driekových (množné číslo) a v správe
Sociálnej poisťovne je uvedené zlomenina jedného stavca. Mal za to, že i v správe Sociálnej poisťovne
v časti terajšie ochorenia sa konštatuje zlomenina stavca L1 a tiež kompresívna fraktúra L4 plus
zmeny v L2-4. Uzavrel, že zdravotné ťažkosti, ktoré boli uvedené v posudku D. C. a ktoré mu ku
dňu 21.09.2016 znemožňovali vykonávať pre žalovaného prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, sú

objektívne zdokumentované aj v lekárskej správe Sociálnej poisťovne.

3.3. Tvrdenia uvádzané žalovaným o sfalšovaní podpisov, vykonávaní činnosti vodiča nákladnej dopravy
po 01.03.2018 neboli preukázané; strana sporu od súdu nemôže požadovať, aby suploval jej povinnosti
ohľadom dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Záverom zastal názor, že odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia je presvedčivé, že súd prvej inštancie jasne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal.

4. K vyjadreniu žalobcu doručil repliku žalovaný konštatujúc, že sporné je posúdenie právnej otázky

rozhodujúcej pre správne rozhodnutie v spore, keď žalobca, rovnako ako súd prvej inštancie preferuje
aplikáciu ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. pre účely interpretácie lekárskeho posudku pre
pracovnoprávne účely, s čím nesúhlasí a poukazuje na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia,
vrátane odvolania. Uviedol, že medzi stranami sporu naďalej pretrváva rozdielnosť názorov na procesný
postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania a jeho hodnotení. V súvislosti s otázkou, či

všetky podpisy na predmetných dokumentoch boli vyhotovené osobou oprávnenou konať za oprávnený
subjekt opätovne poukázal na skutočnosť, že rozdielnosť podpisov je zrejmá už na prvý pohľad,
bez nutnosti odborných znalostí z oblasti grafológie a rozdiely sú tak diametrálne, že objektívne bez
ďalšieho skúmania zakladajú naznačené pochybnosti – samotné listiny predložené žalobcom zakladajú
naznačené pochybnosti. Zdôraznil, že žalobca, ako strana sporu, ktorá z predmetných dokumentov

odvodzovala pre seba priaznivé následky, nijako na túto námietku nereagoval, pričom je zrejmé, že
vzhľadom na okamih vznesenia námietky, mal žalobca dostatočný priestor jednak reagovať minimálne
v rovine tvrdenia, ale najmä preukázať objektívne spornú skutočnosti, z ktorej pre seba odvodzoval
priaznivé následky.

5. Žalobca v duplike k vyjadreniu žalovaného zotrval na názore, že právnym predpisom upravujúcim
lekársky posudok pre pracovnoprávne účely je zákon č. 576/2004 Z. z. Zopakoval, že niet dôvodu
posudzovať lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2
psím. a) Zákonníka práce podľa ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia. K námietkam o rozdielnosti podpisov uviedol, že žalovaný

nepreukázal, že žalobcom predložené dokumenty neboli podpísané D. C.; žalobca nemal potrebu
spochybňovať niečo, čo nebolo protistranou relevantne spochybnené.6. K vyjadreniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný uvádzajúc, že zotrváva na svojej doterajšej
argumentácií, v rámci ktorej detailne zdôvodnil odvolacie dôvody tak, ako je uvedené v odvolaní, resp.
v jeho nasledujúcich vyjadreniach.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa §
363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), rovnako
tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za

potrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanieanevyžadovalsitodôležitýverejnýzáujem,snásledným
verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

7.1. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu (po rozšírení žaloby pripustenej na pojednávaní dňa
30.09.2020) na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným

žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 a nárok na náhradu mzdy
spolu vo výške 4.032 eur s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 5Cpr/1/2020-103
zo dňa 14. decembra vyhovel žalobe žalobcu, keď určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019, je neplatné
(I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 032 eur brutto spolu s 5,00 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur
od 01.06.2020 do zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do
zaplatenia, 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia, 5,00
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.Krajský súd v Nitre rozhodujúc o dovolaní žalovaného rozsudkom č.k.
8CoPr/2/2021-166 zo dňa 211. 04. 2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie
žalovaný a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/211/2022 zo dňa 27. 04. 2023

rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol obom súdom, že
nezaujali presvedčivé stanovisko k zásadnej argumentácii žalovaného, ktorá z listín predkladaných
žalobcom je kvalifikovaným znaleckým posudkom na pracovnoprávne účely zakladajúci vznik povinnosti
zamestnávateľa podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce a či listinu vydala osoba oprávnená na jej vydanie
a aké náležitosti má obsahovať znalecký posudok na pracovnoprávne účely. Konštatoval aj prekvapivosť

rozsudku, keď odvolací súd vykonal dôkaz listinou predloženou žalobcom až v odvolacom konaní,
posudkom z 21. 0. 2016. Následne odvolací súd uznesením č. k. 8CoPr/4/2023-269 zo dňa 24. augusta
2023 (ďalej aj ako „zrušujúce uznesenie“) zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie (prvý
v poradí) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho
uznesenia v intenciách uznesenia dovolacieho súdu, viazaný jeho právnym názorom uložil súdu prvej

inštancie najmä zaoberať sa tým a) či niektorú, resp. ktorú z listín preložených žalobcom možno a ktorú
nemožnopovažovaťzalekárskyposudokkvalifikovanýnapracovnoprávneúčely,podľaakéhoprávneho
predpisu tento musí byť vyhotovený, resp. podľa akého právneho predpisu je potrebné posudzovať jeho
náležitosti s relevantným odôvodnením /keď žalovaný preferoval aplikovať na vec príslušné ustanovenia
zákonač.355/2007Z.z.oochrane,podporearozvojiverejnéhozdraviaaozmeneadoplneníniektorých

zákonov/, a to bez pochybností o možnosti pripustenia odlišného záveru, b) zaoberať sa prípadnými
rozdielnymizávermiplynúcimzlekárskychspráv(lekárskasprávadňa28.06.2016vyhotovenásociálnou
poisťovňou a lekárska správu zo dňa 21.09.2016 vyhotovená spoločnosťou CHIRSON, s. r. o resp. D. D.
C.), c) či subjekt vyhotovujúci lekársky posudok bol oprávnený k jeho vyhotoveniu resp. či tento subjekt
je ošetrujúcim lekárom žalobcu, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súd SR v rozhodnutí sp.

zn. 3Cdo/150/2005. Zároveň uložil súdu prvej inštancie pripojiť si spisový materiál k sp. zn. 5Cpr/7/2017,
obsahujúci listinné dôkazy, vykonanie ktorých je pre prejednávaný prípad potrebné (keďže tieto nie sú
obsahom tohto spisu, hoci súd prvej inštancie na ne poukázal v rámci svojej argumentácie - najmälekárska správa dňa 28.06.2016 vyhotovená sociálnou poisťovňou a lekárska správu zo dňa 21.09.2016
vyhotovená spoločnosťou CHIRSON, s. r. o resp. D. D. C.).

8.1. Súd prvej inštancie následne rozhodol preskúmavaným rozsudkom tak, že vyhovel žalobe v celom
rozsahu keď vyhodnotil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.11.2019, doručeným
žalobcovi dňa 03.12.2019 je neplatné a v tejto súvislosti vzhliadol dôvodnosť i zvyšného finančného
nároku žalobcu. V odôvodnení rozsudku zastal názor, že zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov

(ďalej ako „zákon. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti“) je právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok. Nevzhliadol zákonných
dôvod pre posúdenie lekárskeho posudku podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce na základe
ustanovenia § 30f ods. 1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia“) a prílohy 3c daného zákona s v tejto súvislosti poukázal na účel

zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (bod 41. až 42. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie sa následne zaoberal odlišnými závermi plynúcimi z listín
predložených žalobcom ako posudky (bod 43. až 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Námietku
žalovaného o sfalšovaní podpisov na lekárskom posudku zo dňa 21.09.2016 a jeho doplnení zo dňa
20.09.2017 vyhodnotil ako nedôvodnú, keď tu zastal názor, že žalovaný v tomto ohľadne neuniesol

dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia, ktoré ho zaťažovalo. Nevylúčil, že na účel preradenia na
inú prácu podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce použitie ako relevantného podkladu aj lekárskeho posudku
vydaného podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia vypracovaného podľa prílohy 3c citovaného zákona, ktorý je v súlade s ustanovením
§ 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že s poukazom § 63 ods. 1 písm.
c), v spojení s § 142 ods. 3 Zákonníka práce žalobcovi patrí náhrada mzdy spolu v sume 4.032 eur.
V dôsledku omeškania žalovaného priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania tak ako uviedol vo
výroku napadnutého rozsudku.

9. Po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru. Vzhľadnom na skutočnosť, že odvolací súd
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), ďalej poukazuje

na odôvodnenie jeho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a následne uvádza ďalšie dôvody pre podporu
správnosti napadnutého rozhodnutia a vysporadúva sa s podstatnými námietkami žalovaného, ktoré
boli uplatnené v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

10. Žalovaný v podanom odvolaní poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b),

f) a h) CSP, namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ako i to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

10.1. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,
tedaodmietnutiaspravodlivosti(obdobnenapr.uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/141/2017z30.08.2018).

Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivýsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k

spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10.2. K námietke nesprávnych skutkových zistení je potrebné uviesť, že citovaný odvolací dôvod je v

súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

10.3. Ďalej žalovaný tvrdil, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Žalovaný konkrétne v podanom odvolaní namietal, že v Zákonníku práce absentuje legálna definícia,

či vysvetlenie pojmu lekársky posudok, z dôvodu čoho je nutné aplikovať postup analógie legis, resp.
analógie iuris, a teda skúmať právny predpis, ktorý sa má aplikovať. Upriamil pozornosť na skutočnosť,
že sú dva právne prepisy, ktoré upravujú pojem lekársky posudok, a to zákon č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý upravuje
pojem lekársky posudok stručne a všeobecne a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia, ktorý upravuje pojem pekársky posudok pomerne detailne s tým, že formou prílohy
dokonca stanovuje vzor lekárskeho posudku. Zastal názor, že zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia je špeciálnym právnym predpisom vo veci posudzovania zdravotnej
spôsobilosti na prácu a má aplikačnú prednosť. Poukázal na účel jednotlivých právnych predpisov
s dôrazom i na ich dôvodové správy. Tiež dal do pozornosti, že § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o

ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia odkazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
uvádzajúc, že takýto odkaz predstavuje recipovanie/prebratie ustanovenia iného zákona. Namietol, že
sa pri interpretácií pojmu lekársky posudok na pracovnoprávne účely mal primárne aplikovať zákon
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý detailne upravuje obsahové

a formálne náležitosti lekárskeho posudku vo vzťahu k spôsobilosti zamestnanca na prácu z hľadiska
jeho zdravotného stavu, keď v prípade zákona č. 576/2004 Z. z. bolo účelom právnej úpravy definovať
presnejšie pojem zdravotnej starostlivosti a konkrétne, čo sa týka ustanovenia § 16, vyčleniť vydanie
lekárskych posudkov z pojmu zdravotnej starostlivosti a túto charakterizovať, bez potreby akokoľvek
upraviť obsah a formu tohto lekárskeho posudku na pracovnoprávne účely. Tento právny názor ohľadom

primárnejaplikáciezákonač.355/2007Z.z.jesúladnýisprávnymnázoromprijatýmPrávnickoufakultou
Univerzity A. H. I., ktorá je spravidla oslovovaná so žiadosťou o stanovisko v prípadoch prijímania
zjednocujúceho stanoviska Najvyšším súdom SR. Poukázal na to, že predstavitelia akademickej obce
zastali názor, že zákon č. 355/2007 Z. z. považuje za určujúci predpis v procese posudzovania
zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý má prednosť pred zákonom. Tiež v tejto súvislosti namietol, že

vyšetreniatvoriacenáplňlekárskychposudkovsúpodľazákonač.355/2007Z.z.vykonávanésohľadom
na zdravotné riziká z expozície faktorom práce a pracovného prostredia. Tiež uviedol, že lekársky
posudok nie je možné nahradiť predložením lekárskych správ, nálezov, odporúčaní, alebo inou súčasťou
zdravotnej dokumentácie.12. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou námietkou žalovaného primárne sumarizuje, že v danom
prípade je nepochybne otázkou podstatného (fundamentálneho) významu to, podľa akého právneho

predpisu je potrebné posudzovať otázky súvisiace s lekárskym posudkom, na ktorý odkazuje
v ustanovení § 55 ods. 2 psím. a) Zákonník práce. Konkrétne povedané, v danom prípade bolo
podstatné vyriešiť to, či niektorú z listín predloženým žalobcom možno považovať za lekársky posudok
kvalifikovaný na pracovnoprávne účely tak ako to má na mysli ustanovenie § 55 ods. 2 psím. a)
Zákonníka práce, podľa akého právneho predpisu tento lekársky posudok mal byť vydaný, od ktorej

skutočnosti sa následne odvíja posudzovanie jeho formálnych a obsahových náležitostí. Ako je zrejmé
z vyššie citovanej odvolacej argumentácie žalovaného, tento preferoval aplikáciu zákona č. 355/2007
Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

13. Ustanovenie § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, síce ukladá zamestnávateľovi povinnosť
preradiť zamestnanca na inú prácu, ak vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý preukázal lekárskym

posudkom dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu bez ďalšieho poškodenia
jeho zdravia, avšak je možné súhlasiť s odvolateľom, že neodkazuje na konkrétny právny predpis
ohľadom lekárskeho posudku. Taktiež je pravdou, že v našom právnom poriadku sa nachádzajú dva
právne predpisy upravujúce otázku lekárskeho posudku. Prvým z nich je zákon č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý v § 16

ods. 1 písm. a) uvádza, že lekárskym posudkom je aj výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na
prácu. Tento právny predpis neobsahuje konkrétne vymedzenie náležitostí lekárskeho posudku a ani
konkrétny vzor o posudku. Tento lekársky posudok je vydávaný ošetrujúcim lekárom na žiadosť osoby,
ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Druhým
právnym predpisom, ako odvolateľ správne uviedol, je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia, ktorý naproti vyššie uvedenému zákonu, v § 30f a nasl. presne definuje
lekársky posudok a jeho obsahové náležitosti. Formálne náležitosti tento zákon konkretizuje v prílohe 3c,
ktorá obsahuje vzor konkrétneho lekárskeho posudku. Tento lekársky posudok, na rozdiel od lekárskeho
posudku definovaného zákonom č. 576/2004 Z. z. môže byť vydaný výlučne na žiadosť zamestnávateľa
(§ 30 ods. 1 písm. b/).

14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia je špeciálnym právnym predpisom vo veci posudzovania zdravotnej spôsobilosti
na prácu a má aplikačnú prednosť. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetom úpravy
zákona č. 355/2007 Z. z. sú okrem iného i požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé

pracovné podmienky (§ 1 písm. e/). Z hľadiska štrukturálneho členenia zákona č. 355/2007 Z. z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia právna úprava lekárskeho posudku je obsiahnutá v jeho
tretej hlave s názvom „Ochrana zdravia pri práci“. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, podľa
daného zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu s tým, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu

svojich zamestnancov sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom
práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u tých
kategórii zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom o ochrane verejného zdravia. Lekársky posudok
sa týka výkonu konkrétnej činnosti. Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
konkretizoval, že účelom zákona č. 355/2007 Z.z. je definovať povinnosť zamestnávateľa posudzovať

zdravotnú spôsobilosť na výkon práce u vybraných skupín zamestnancov: 1. ktorý vykonáva prácu
zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, 2. pri opakovanom výskyte choroby z povolania u
rovnakej profesie na tom istom pracovisku, 3. ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný
predpis, 4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov, pričom toto posudzovanie

sa vykonáva na základe posúdenia zdravotného rizika a lekárskej preventívnej prehliadky.

14.1. Odvolací súd s poukazom na predmet zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia zastáva názor, že lekársky posudok vydaný na žiadosť zamestnávateľa
predstavuje realizáciu povinnosti zamestnávateľa preventívne pôsobiť na vytváranie a udržanie

zdravých pracovných podmienok pre zamestnancov. Tento právny názor potvrdzujú i závery plynúce
z dôvodovej správy k zákonu č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Zo samotnej dôvodovej správny (všeobecnej časti) k danému právnemu predpisu plynie, že cieľom
navrhovanejprávnejúpravyjeefektívnejšieovplyvnenietvorbyaochranyzdravýchživotnýchpodmienoka zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia
a pozitívny rozvoj verejného zdravia. V dôvodovej správe k § 30 je uvedené, že v § 30 sú rozpracované
povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci v rámci realizácie ochranných opatrení, ktorých

súčasťou je aj zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok. Lekárske preventívne
prehliadkyvovzťahukprácisarealizujúnanákladyzamestnávateľaprezamestnancov,ktorívykonávajú
práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. Frekvencia lekárskych preventívnych
prehliadok vo vzťahu k práci závisí aj od kategórie prác. V prípade zistenia výrazných zmien faktorov
praáe a pracovného prostredia a z iných taxatívne ustanovených dôvodov je oprávnený úrad verejného

zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vykonanie mimoriadnej lekárskej
preventívnej prehliadky. Ďalej sú určené špecializácie lekárov, ktorí výkon lekárskych prehliadok môžu
vykonávať v tíme pracovnej zdravotnej služby. Na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky
lekár musí vypracovať lekársky posudok s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení, odovzdá ho
zamestnávateľovi a kópiu dá zamestnancovi a zmluvnému lekárovi zamestnanca.

14.2. Z vyššie uvedených záverov je jednoznačným samotný účel lekárskeho posudku podľa zákona
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Odvolací súd sa tu plne stotožnil
s právnym názorom súdu prvej inštancie, že daný zákon kategorizuje práce do štyroch skupín
podľa ich zdravotného rizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v
súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zároveň neopomenuteľnou

skutočnosťou je i to, že lekársky posudok podľa zákona č. 355/2007 Z. z. sa vydáva výlučne na základe
žiadosti zamestnávateľa. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že primárnym účelom uvedeného zákona je
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnávateľom na prácu svojich zamestnancov (pred vznikom
pracovného pomeru, počas trvania pracovného pomeru v intervaloch určených zákonom o ochrane
verejného zdravia, ako aj pri a po skončení pracovného pomeru, ak to vyžaduje zákon o ochrane

verejného zdravia), ktoré sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom
práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u tých
kategórií zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom o ochrane verejného zdravia. Ako správne
uviedol súd prvej inštancie, náležitosti lekárskeho posudku sú upravené priamo zákonom č. 355/2007 Z.
z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti

(z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, že posudzovaná osoba je spôsobilá vykonávať konkrétny druh
práce).

14.3. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je možné uzavrieť, že primárnym dôvodom vydávania
lekárskeho posudku podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je

prevencia a realizácia povinnosti uloženej zamestnávateľovi, a to preventívne pôsobiť na vytváranie
a udržanie zdravých pracovných podmienok pre zamestnancov. Uvedenú povinnosť zamestnávateľ
realizuje tak, že z jeho iniciatívy sa zamestnanec podrobí preventívnemu lekárskemu vyšetreniu za
účelom zistenia vplyvu pracovného rizika na jeho zdravie, s dôrazom i na jeho zaradenie do jednej zo 4
kategórii vymedzených zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, čoho

výslednom je zhodnotenie jeho zdravia v podobe lekárskeho posudku vydaného vo forme rešpektujúcej
prílohu č. 3c daného zákona. Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s argumentáciou odvolateľa,
ktorýprevznikjehopovinnostipreradiťžalobcunainúprácupreferovalvýlučnelekárskyposudokvydaný
podľa č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Je tomu tak práve z dôvodu
už vyššie uvedeného, a teda, že nie je pravdou, že by primárnym účelom vydania lekárskeho posudku

podľa daného zákona bolo preukazovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu zamestnanca,
tak ako to má na mysli ustanovenie § 55 ods. 2 psím. a) Zákonníka práce. Možno vyjadriť súhlas
so súdom prvej inštancie, že nemožno vylúčiť to, že by bolo možné preukázať dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zamestnanca i lekárskym posudkom podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia, avšak uvedené nie je primárnym účelom takéhoto posudku, ako sa to snažil

predostrieť žalovaný.

15. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že by zákon č. 355/2007 Z. z. bol
špeciálnym právnym predpisom k zákonu č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý predstavuje všeobecný právny predpis,

a to v súvislosti s preukazovaním dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu zamestnanca v súlade
s ustanovením § 55 ods. 2 psím. a) Zákonníka práce. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom v tom ohľade,
že tento zákon predstavuje základný právny predpis definujúci pojem lekárskeho posudku spôsobilosti
na prácu a že zákon č. 355/2007 Z. z. je osobitným/ špeciálnym právnym predpisom vo vzťahuk zákonu č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti. Inak povedané, odvolací súd súhlasí s tým, že zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia predstavuje špeciálny zákon, ktorý sa vyvinul od všeobecnej

úpravy lekárskeho posudku zdravotnej spôsobilosti na prácu uvedenej v zákone č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, avšak len vo
vzťahukplneniuzákonnejpovinnostizamestnávateľa,atopreventívnepôsobiťna vytváranieaudržanie
zdravých pracovných podmienok pre zamestnancov, respektíve len za účelom preventívneho vytvárania
priaznivých pracovných podmienok pre zamestnancov, v rámci ktorého zamestnávateľ zabezpečuje

preventívne zisťovanie zdravotného stavu zamestnanca s dôrazom na riziká plynúce z konkrétneho
pracovného prostredia a s ohľadom na zaradenie zamestnanca do pracovnej kategórie. V tomto ohľade
je pravdou, že § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. blanketne odkazuje na ustanovenie § 16 ods.
1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnejstarostlivosti,ktorýodkazpredstavujerecipovanie/prebratieustanoveniainéhozákona,akoto
tvrdívpodanomodvolanížalovaný.Vyššiepopísanývzťahšpecialityzákonač.355/2007Z.z.oochrane,

podpore a rozvoji verejného zdravia k zákonu č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti však nie je možné vykladať tak extenzívne ako to má
na mysli žalovaný. Nie je možné súhlasiť s tým, že by existencia zákona č. 355/2007 Z. z. (na podklade
ktorého ako už bolo vyššie uvedené zamestnávateľ zabezpečuje preventívne zisťovanie zdravotného
stavu zamestnanca) by úplne vylúčila aplikáciu zákona č. 576/2004 Z. z.. Uvedené, by znamenalo,

že najmä v prípadoch akým je tento, resp. v prípade ak na strane zamestnanca nastane objektívna
zmena jeho zdravotného stavu, by došlo k vylúčeniu možnosti zamestnanca zistiť svoj zdravotný stav
a zaznamenať jeho výsledok lekárskym posudkom a tento preukázať zamestnávateľovi, iným ako
lekárskym posudkom podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Napokon, takýmto výkladom by sa úplne znemožnila možnosť zamestnanca zistiť svoj zdravotný stav

samostatne, na vlastnú žiadosť aj z iného dôvodu ako z dôvodu pôsobenia pracovného rizika na
zdravie zamestnanca, čo je účelom lekárskeho posudku podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia, resp. v rámci plnenia preventívnej povinnosti zamestnávateľa.
Zároveň, by zamestnanec stratil možnosť posúdenia svojho zdravotného stavu na vlastnú žiadosť,
keď by bol povinný pri iniciovaní zistenia jeho zdravotného stavu participovať so zamestnávateľom,

ktorý je jediným oprávneným subjektom k požadovaniu vydania lekárskeho posudku podľa zákona
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, resp. by bol ohľadom zistenia
svojho zdravotného stavu odkázaný na to, či zamestnávateľ požiada o zistenie jeho zdravotného
stavu, alebo nie. Avšak, najpodstatnejším argumentom je účel/ dôvod vydania konkrétneho lekárskeho
posudku, ktorým sa odvolací súd vyššie zaoberal. Z vyššie uvedeného dôvodu takýto výklad žalovaného

odvolací súd vyhodnotil ako nezohľadňujúci samotný účel vydávania lekárskych posudkov osobitne
podľa porovnávaných právnych predpisov.

16. Napokon, odvolací súd nesúhlasí ani s argumentom žalovaného, že sa pri interpretácií pojmu
lekársky posudok na pracovnoprávne účely mal primárne aplikovať zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane,

podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý detailne upravuje obsahové a formálne náležitosti lekárskeho
posudku vo vzťahu k spôsobilosti zamestnanca na prácu z hľadiska jeho zdravotného stavu, keď
v prípade zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti bolo účelom právnej úpravy definovať presnejšie pojem zdravotnej starostlivosti
a konkrétne, čo sa týka ustanovenia § 16, vyčleniť vydanie lekárskych posudkov z pojmu zdravotnej

starostlivosti a túto charakterizovať, bez potreby akokoľvek upraviť obsah a formu tohto lekárskeho
posudku na pracovnoprávne účely. Tu odvolací súd primárne uvádza, že je pravdou, že zákon č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
vo svoje podstate neobsahuje konkrétne vymedzenie formálnych a obsahových náležitostí (tu nemožno
súhlasiť so súdom prvej inštancie, čo však nemá vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia z dôvodov

ďalej uvádzaných). Skutočnosť, že jeden z viacerých zákonov, o ktorého aplikácii na konkrétny stav
sa vedie polemika, konkrétnejšie, resp. konkrétne upravuje formálne a obsahové náležitosti lekárskeho
posudku, nie je dôvodom pre jeho preferovanú aplikáciu. V danom prípade rozhodujúcim kritériom je
účel samotného zákona, resp. právnej úpravy (k uvedenému sa odvolací súd už vyššie vyjadroval).

17. Žalovaný v podanom odvolaní na podporu jeho názoru o použití zákona č. 355/2007 Z. z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v otázke posudzovania lekárskeho posudku poukázal
na súladnosť jeho názoru s s právnym názorom prijatým Právnickou fakultou Univerzity A. H. I., keď
predstavitelia akademickej obce zastali názor, že zákon č. 355/2007 Z. z. považuje za určujúci predpisv procese posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý má prednosť pred zákonom. Odvolací
súd v súvislosti s touto námietkou primárne uvádza, že z obsahu odvolania, v ktorom žalovaný túto
námietku uplatnil nevyplynul zdroj, z ktorého by mal vyplývať vyššie uvedený právny názor prijatý

Právnickou fakultou Univerzity A. H. I.. Zároveň však odvolací súd túto argumentáciu žalovaného
vyhodnotil ako nespôsobilú ovplyvniť právny názor odvolacieho súdu o vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže v danom prípade je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že
súd nie je viazaný právnym názorom poskytnutým akademickou obcou, dokonca nie je viazaný ani
doktrinálnym výkladom. Takýto právny názor môže (nie však musí) súd podporne zohľadniť a poukázať

na jeho prameň, ktorý však v tomto prípade známy nie je, keďže žalovaný len v podanom odvolaní (aj
v prvoinštančnom konaní) poukázal na právny názor prijatý akademickou obcou, avšak nie na konkrétny
zdroj, z ktorého pramení uvedený názor.

18. Ako už bolo vyššie uvedené, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, konkrétne v § 16 ods. 1 písm. a) uvádza, že lekárskym

posudkom je aj výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý vydáva poskytovateľ a
posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár s tým, že lekársky posudok sa vydáva na žiadosť
osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.
Tento právny predpis umožňuje preskúmať zdravotný stav a jeho výsledok zaznamenať v lekárskom
posudku na žiadosť samotnej posudzovanej osoby, čo predstavuje podstatný rozdiel v porovnaní

s lekárskym posudkom podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,
ktorý sa vydáva výlučne na základe iniciácie a žiadosti zamestnávateľa, teda vydanie lekárskeho
posudku podľa tohto zákona umožňuje zistiť zdravotný stav zamestnanca bez viazanosti na ingerenciu
zamestnávateľa, alebo by predstavovalo preventívne pôsobenie na vytváranie a udržanie zdravých
pracovných podmienok pre zamestnancov, ktorá povinnosť zaťažuje zamestnávateľa. V danom prípade

odvolací súd nevzhliadol takú odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorá by ho prisvedčila k inému
názoru, len ako k tomu, že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že prvú listinu
predloženú žalobcom žalovanému, ktorá bola označená ako „lekársky posudok“ zo dňa 21.06.2016
(č. l. 305) je možné považovať za lekársky posudok podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Predmetná listina nie je

lekárskou správou, alebo len lekárskym konštatovaním zdravotného stavu zamestnanca. Spornou však
bola tá skutočnosť, že predmetný lekársky posudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného zákona č.
355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ako žalovaný namietal v priebehu
celého konania (k uvedenému sa už odvolací súd vyššie vyjadroval). Ako uviedol súd prvej inštancie
už z obsahu lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 21.06.2016 (č. l. 305) vyplýva, že lekár už v tomto

lekárskom posudku konštatoval jednoznačný záver, že žalobca ako zamestnanec žalovaného vzhľadom
na svoj zdravotný stav - popísaný nasledovne: - zlomenina stavcov driekových, stav zanechal trvalé
následky, pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu, dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať
doterajšiuprácu-popísanúnasledovne:-dlhodobostratilspôsobilosťnaďalejvykonávaťdoterajšiuprácu
vodiča MKD, vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla. Možno súhlasiť

so súdom prvej inštancie, že vyššie uvedený lekársky posudok podľa svojho obsahu nepredstavuje
lekársku správu, ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, ale predstavuje lekársky posudok
vydaný v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže
deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na
dojednaný druh práce žalobcu v čl. I. bod 2 Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade pre

vznik povinnosti zamestnávateľa preložiť zamestnanca na inú prácu rešpektujúc § 55 ods. 2
písm. a) Zákonníka práce postačoval lekársky posudok žalobcu zo dňa 21.06.2016 (č. l. 305), spĺňajúci
predpoklady lekárskeho posudku podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tento lekársky posudok podľa svojho obsahu
nepredstavuje lekársku správu a ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára (napr. ak lekár

konštatuje nevhodnosť práce pre zamestnanca a odporúča zvážiť preradenie zamestnanca na inú
prácu), ktoré na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce nepostačuje.
Naopak, lekársky posudok predložený žalobcom z hľadiska svojho obsahu obsahoval jednoznačný
záver lekára, že zamestnanec t. j. žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosťnaďalej vykonávať doterajšiu prácu a túto naďalej nemôže vykonávať bez ďalšieho poškodenia svojho
zdravia (na konkrétny obsah daného lekárskeho posudku odvolací súd poukázal v predchádzajúcom
odseku).

20. Odvolací súd uvádza, že Zákonník práce v ustanovení § 55 ods. 2 písm. a) hovorí o pracovnom
posudku, z ktorého má vyplynúť skutočnosť, že zamestnanec dlhodobo stratil schopnosť vykonávať
doterajšiu prácu. Odvolací súd (s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody) nevidí žiaden
zákonných dôvod k tomu, aby existenciu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu zamestnanca

bolo možné preukázať výlučne lekárskym posudkom podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia. V danom prípade je potrebné primárne vychádzať zo samotnej
podstaty ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Jeho primárnym účelom je reagovať
na existenciu zmeny zdravotného stavu zamestnanca dlhodobého charakteru, ktorá je deklarovaná
lekárskym posudkom. Z uvedeného je zrejmé, že pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť
zamestnanca na inú prácu postačuje predloženie lekárskeho posudku, z ktorého plynie jednoznačný

záver o dlhodobej nespôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia
zdravia (pozri obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/150/2005 zo dňa 27. októbra 2005).
Napokon,zobsahulekárskehoposudkudňa21.06.2016,nevyplýva,žebysaošetrujúcilekárnezaoberal
skutočným posúdením spôsobilosti žalobcu ako zamestnanca na konkrétnu prácu - vodiča MKD, ktorú
užalovanéhožalobcanazákladepracovnoprávnehovzťahuvykonával.Inakpovedanépracovnápozícia

žalobcu nie je tak špecifickou pozíciou, pri ktorej by sa naskytala obava ohľadom toho, či ošetrujúci lekár
je spôsobilý kvalifikovane zhodnotiť pracovné riziko vykonávanej práce vplývajúce na zamestnanca,
resp. dlhodobú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia,
ako to nedôvodne namietal žalovaný. Odvolací súd opakuje, že poukazujúc i na skutočnosť, že lekársky
posudok sa podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydáva

výlučne na žiadosť zamestnávateľa sa nejaví ako logické, že ak na starne zamestnanca existuje obava,
že dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie doterajšej práce bez vážneho ohrozenia jeho zdravia,
bol by v takejto situácií odkázaný výlučne na zamestnávateľa, ktorý jediný môže požiadať o vydanie
lekárskeho posudku podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za dôležité dať do pozornosti, že posudzovanie splnenia

podmienky preukázania lekárskeho posudku podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce nie je možné
vykladať reštriktívne a formalisticky, tak aby to vyhovovalo výlučne zamestnávateľovi, resp. na prospech
jednej zo zmluvných strán pracovnoprávneho vzťahu, ale je ho potrebné vykladať v súlade s jeho
primárnym účelom, ktorým je objektívne preukázanie nepriaznivého zdravotného stavu zamestnanca
v takej miere, že naďalej dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia

svojho zdravia, z ktorého dôvodu vzniká zamestnávateľovi povinnosť preloženia zamestnanca na inú
vhodnú prácu. Rovnako tak nie je možné, aby zamestnávateľ pre splnenie povinnosti podľa § 55 ods. 2
psím. a) Zákonníka práce, akceptoval len lekársky posudok podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia, hoci k tomu nie je žiaden zákonný dôvod, resp. v takomto prípade
nie je žiaden dôvod pre neakceptovanie lekárskeho posudku vydaného zamestnancovi ošetrujúcim

lekárom podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti. Obiter dictum, odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že nevylučuje sa
na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce použitie ako relevantného
podkladu aj lekársky posudok vydaný podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý je v súlade s

ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

21. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd uzatvára, že pre naplnenie zákonných
predpokladovpodľa§55ods.2písm.a)Zákonníkaprácejepodstatnépreukázanielekárskehoposudku,

ktorý objektívne hodnotí zdravotný stav zamestnanca tak, že tento už naďalej dlhodobo nie je spôsobilý
vykonávať doterajšiu prácu, a to bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Z uvedeného dôvodu, ako
neobstojný vyhodnotil argument žalovaného, že ani jeden z dokumentov predložených žalobcom /listiny
datované dňa 21.06.2016 (lekársky posudok žalobcu zo dňa 21.06.2016 – č. l. 305), dňa 31.10.2016
(doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.06.2016 – č. l. 31.10.2016), dňa 20.09.2017 (lekársky

posudok žalobcu zo dňa 20.09.2017- č. l. 5), dňa 21.09.2020 (potvrdenie, že D. C. bol ošetrujúcim
lekárom žalobcu č. l. 316/, nie je možné považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely
podľa § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ani zalekársky posudok podľa § 16 ods.1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

22. Ďalej žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo riešené to, či žalobcom predložené listiny datované dňa 21.06.2016 (lekársky posudok žalobcu
zo dňa 21.06.2016 – č. l. 305), dňa 31.10.2016 (doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.06.2016
– č. l. 31.10.2016), dňa 20.09.2017 (lekársky posudok žalobcu zo dňa 20.09.2017- č. l. 5), dňa
21.09.2020 (potvrdenie, že D. C. bol ošetrujúcim lekárom žalobcu č. l. 316), boli spísané a podpísané na

to oprávneným subjektom, keď bolo poukázané na rozdielnosť podpisov na uvedených dokumentoch
s tým, že za týmto účelom v podanom odvolaní žalobca uviedol aj porovnávaciu koláž. Žalovaný
namietal, že napriek jeho opakovanej námietke ohľadom rozdielnosti podpisov na daných dokumentoch
a s tým spojenou námietkou, či tieto boli spísané a podpísané D. C. ako lekárom špecialistom a osobou
oprávnenou konať v mene obchodnej spoločnosti CHIRSON s.r.o. a nulovej procesnej obrane zo strany
žalobcu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že tieto dokumenty boli podpísané D. C.,

resp., že išlo tvrdenie žalovaného bez dôkazov. Žalovaný zastal názor, že už len samotným predložením
daných dokumentov bola založená pochybnosť o podpisujúcej osobe s ohľadom na zásadnú rozdielnosť
týchto podpisov, ktoré súd podľa jeho názoru tak rozdielne, že bez ďalšieho dokazovania musí byť daná
pochybnosťotom,čitietobolivyhotovenéjednouosobou.Vtejtosúvislostitiežnamietol,žezuvedených
dokumentov nie je možné určiť, ktorý z podpisov, či všetky, alebo žiaden, či niektorý, bol vyhotovený

D. C., keď sú všetky odlišné. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie akceptoval diametrálne odlišné
podpisy na dokumentoch predložených žalobcom

22.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje primárne na to, že súd prvej inštancie sa s touto
námietkou žalovaného zaoberal v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom vyhodnotil,

že v súvislosti s uvedeným skutkovým tvrdením, práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré
neuniesol. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie plne stotožnil s tým, že
považuje za potrebné tento ďalej rozvinúť pre podporenie jeho správnosti.

22.2. Pre civilné sporové konanie platí dispozičná a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú

v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník
neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu

z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení
účastníkov (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015).

22.3.Vdanomprípadejezrejmé,žežalobcapredložillistinydatovanédňa21.06.2016(lekárskyposudok
žalobcu zo dňa 21.06.2016 – č. l. 305), dňa 31.10.2016 (doplnenie lekárskeho posudku zo dňa

21.06.2016 – č. l. 31.10.2016), dňa 20.09.2017 (lekársky posudok žalobcu zo dňa 20.09.2017- č. l. 5),
dňa 21.09.2020 (potvrdenie, že D. C. bol ošetrujúcim lekárom žalobcu č. l. 316), ktorými v tomto konaní
preukazoval splnenie povinnosti voči zamestnávateľovi, resp. povinnosti predložiť lekársky posudok
podľa § 55 ods. 2 psím. a) Zákonníka práce, s úmyslom, aby boli hodnotené ako vydané oprávnenou
osobou. Z logiky veci je zrejmé, že žalobca ich predložením, hoci možno nie výslovne, smeroval k tomu,

aby tieto listiny boli považované za pravé, resp. vydané oprávnenou osobou, vrátane podpisov na nich
uvedených. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovanému predložil lekársky posudok pre preukázanie jeho
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, uvedené skutkové tvrdenie podoprel predložením dôkazov,
t. j. vyššie uvedených listín. Následne, po predložení týchto listín žalobcom žalovaný v rámci svojej
procesnej obrany tieto listiny spochybnil, okrem iného i z hľadiska, či boli podpísané D. C., vzhľadom na

odlišnosť podpisov na nich uvedených. Tu možno hovoriť z hľadiska teórie práva o presunutí dôkazného
bremena zo žalobcu na žalovaného. Odvolací súd upresňuje, že povinnosťou strany sporu je nie len
kvalifikovane poprieť skutkové tvrdenie, alebo skutkovú okolnosť protistrany, ale v rámci procesnej
obrany stranu zaťažuje už i bremeno preukázania obranného skutkového tvrdenia t. j. zaťažuje ho
dôkazné bremeno. Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je

zaťažená sporová strana - nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o
žalobcovi. Inak povedané, dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať
je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany
znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti anásledne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je
rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou
súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.

22.4. Odvolací súd v tejto súvislosti upresňuje, že v prípade ak sa žalovaný v priebehu konania bránil
skutkovým tvrdením spochybňujúcim pravosť podpisov D. C. na listinách predložených žalobcom, bolo
je úlohou, v ktorej mu nič nebránilo, svoje skutkové tvrdenie preukázať, resp. aspoň učiniť návrhy na
vykonanie dôkazu za účelom preukázania svojho skutkového tvrdenia. Napriek tomu, že žalovaný

v priebehu prvoinštančného konania, ako i v odvolaní spochybňoval pravosť podpisu D. C. na daných
listinách a za tým účelom i vytvoril koláž ohľadom daných podpisov na listinách, toto jeho skutkové
tvrdenie preukázané nebolo. Napokon, odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného,
že by táto jeho procesná obrana zostala bez povšimnutia zo strany žalobcu, resp. s nulovou procesnou
obranou žalobcu. Tu je možné poukázať na vyjadrenie žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na
pojednávaníkonanomdňa24.01.2024(č.l.336),naktoromuviedol,že„pokiaľideotvrdeniežalovaného

ohľadne podpisov D. C., k tomuto sa nebudem vyjadrovať, nakoľko ide o tvrdenie bez dôkazov“.
Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že žalobca reagoval na skutkové tvrdenie žalobcu, hodnotiac ho za
nepreukázané, resp. bez dôkazov. Inak povedané skutkové tvrdenie žalovaného ohľadom pochybnosti
o pravosti podpisov D. C. na listinách predložených žalobcom, predstavuje sporné skutkové tvrdenie,
resp. nie je nespornou skutočnosťou, z ktorej by súd prvej inštancie mohol vychádzať, pre absenciu jej

spochybnenia zo strany žalobcu (pozri na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP).

22.5. Napokon, odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou žalovaného, že už len samotným
predložením daných dokumentov/listín bola založená pochybnosť o podpisujúcej osobe s ohľadom
na zásadnú rozdielnosť podpisov. Táto námietka žalovaného sa javí ako nelogická a popierajúca

pejednávaciu zásadu civilného procesu vyjadrenú v čl. 8 CSP, podľa ktorej strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z uvedeného je zrejmé, že nie je úlohou súdu
dokazovať v sporovom konaní rozhodujúce skutočnosti, ani spochybňovať skutkové tvrdenia a dôkazy
predložené procesnou stranou. Toto je úlohou protistrany v rámci jej procesnej obrany, s tým, že nie je

možné požadovať, aby súd suploval túto jej procesnú povinnosť.

22.6. Je potrebné tiež uviesť, že v danom prípade tým, že žalovaný spochybňoval podpisy na
uvedených listinách predložených žalobcom vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky, resp. s týmto
úmyslom uvádzal dané skutkové tvrdenie. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca tvrdil existenciu jeho

nepriaznivéhozdravotnéhostavuatotoskutkovétvrdeniepodložilvyššieuvedenýmilistinami,t.j.uviedol
skutkové tvrdenie, ktoré podložil dôkazmi. V rámci procesného útoku vyvodzoval pre seba priaznivé
dôsledky a tieto skutkové tvrdenia podložil dôkazmi. Naproti tomu žalovaný žalobcom predložené listiny
skutkovým tvrdením, z ktorého vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky spochybnil, avšak žiadne dôkazy
pre ich podporu nepredložil, resp. nenavrhol. Ak teda súd prvej inštancie pri posúdení daného nároku

žalobcu vychádzal z preukázaných skutkových tvrdení, jeho postupom nemohlo dôjsť k porušeniu
zásady rovnosti zbraní, ako to nedôvodne namietal žalovaný.

23. Žalovaný tiež ohľadom všeobecnej schopnosti žalobcu viesť motorové vozidlo v spore uviedol, že
lustráciou vo verejne dostupných registroch bolo zistené, že žalobca vykonával v období od 06.11.1995

až do 01.03.2021 podnikateľskú činnosť, ako fyzická osoba podnikateľ, zapísaná v živnostenskom
registri Okresného úradu Dunajská Streda, odbor živnostenská podnikanie, pod číslom 103-9060. Tiež
žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že dňom 01.03.2018 t. j. v čase kedy žalobca tvrdil žalovanému,
že dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie práce vodiča nákladnej dopravy, mu
vzniklo oprávnenie vykonávať viacero živností, vrátane živnosti nákladnej cestnej dopravy vykonávanej

vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Tiež poukázal na to, že žalobca
získal koncesiu na taxislužbu s platnosťou od 15.04.2019 do 15.04.2023. Podľa názoru žalovaného tieto
skutočnosti vyvolávali pochybnosti ohľadom žalobcom preukazovaného zdravotného stavu. Namietol
taktiež to, že žalovaný túto jeho opätovne nijako nespochybnil.

23.1. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa uvedenou argumentáciou žalovaného k tejto uviedol, že pri
oprávneniach žalobcu ide o iný druh pracovnej činnosti ako bola práca dohodnutá v pracovnej zmluve
so žalovaným s tým, že žalobca uviedol, že danú činnosť ani nevykonával, ku ktorému tvrdeniužalobcu, žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie
dokazovania, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

23.2. Odvolací súd, zaoberajúc sa nastolenou námietkou žalovaného považuje za potrebné primárne
upriamiť pozornosť na skutočnosť, že už v lekárskom posudku žalobcu zo dňa 21.06.2016 (č.
l. 305) ošetrujúci lekár konštatoval jednoznačný záver, že žalobca ako zamestnanec žalovaného
ako zamestnávateľa vzhľadom na svoj zdravotný stav - popísaný nasledovne: - zlomenina stavcov
driekových, stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu, dlhodobo stratil

spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu -popísanú nasledovne: - dlhodobo stratil spôsobilosť
naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD (medzinárodná kamiónová doprava – poznámka
odvolacieho súdu), vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla. Napriek
tomu, že je zrejmé, že žalobca nemohol naďalej bez ohrozenia svojho zdravia dlhodobo vykonávať
doterajšiu prácu vodiča MKD (medzinárodnej kamiónovej dopravy – poznámka odvolacieho súdu),
vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla, žalovaný poukazoval na

oprávnenia, ktorými i v rozhodnom období žalobca disponoval - povolenie na vykonávanie živnosti –
nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou od 3,5 t v rátane pripojeného
vozidla, tiež koncesiu na taxislužbu, ktoré tak ako správne uviedol súd prvej inštancie nepredstavujú
rovnaký druh pracovnej činnosti ako ten, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve medzi stranami
sporu. Žalovaný poukazoval na povolenie žalobcu na vykonávanie živnosti – nákladná cestná doprava

vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou od 3,5 t v rátane pripojeného vozidla a tiež na koncesiu
na taxislužbu, avšak nijako bližšie už nevysvetlil príčinnú súvislosti medzi danými činnosťami, alebo
aspoň ich podobnosť s pracovnou činnosťou vodiča MKD (medzinárodnej kamiónovej dopravy –
poznámka odvolacieho súdu), vykonávajúceho v rámci danej pracovnej činnosti nakládku a vykládku
tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla. Správne súd prvej inštancie konštatoval, žalovaný neuniesol

bremeno preukázania tohto svojho tvrdenia, a to ani ohľadom toho, aký vplyv má to, že žalobcovi bolo
udelenépovolenienavykonávanieživnosti–nákladnácestnádopravavykonávanávozidlamiscelkovou
hmotnosťou od 3,5 t v rátane pripojeného vozidla a tiež na koncesiu na taxislužbu, na zdravotný stav
zistený u žalobcu na základe lekárskeho posudku zo dňa 21.06.2016 (č. l. 305). Napokon, samotná
skutočnosť, že žalobcovi bolo udelené povolenie na vykonávanie živnosti – nákladná cestná doprava

vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou od 3,5 t v rátane pripojeného vozidla a tiež na koncesiu
na taxislužbu, ešte sama o sebe nepreukazuje to, že by žalovaný počas ich výkonu (ak by ich reálne
vykonával), uskutočňoval činnosti uvedené v lekárskom posudku zo dňa 21.06.2016 (č. l. 305) t. j.
nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla, ku ktorým dlhodobo stratil zdravotnú
spôsobilosť a nemôže ich vykonávať v rámci pracovnoprávneho vzťahu k žalovanému bez vážneho

ohrozenia svojho zdravia.

23.3. Rovnako tak sa nemožno stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že žalobca ani túto argumentáciu
nijako nespochybnil. Tu odvolací súd poukazuje na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.12.2023,
v ktorom uviedol, že nie je zrejmé, akú dôkaznú hodnotu má skutočnosť, že žalovaný mal v období

od 01.03.2018 do 01.03.2021 živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti – nákladná cestná
doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou od 3,5 t v rátane pripojeného vozidla a tiež na
koncesiu na taxislužbu. Tiež v uvedenom vyjadrení žalobca poukázal na to, že ide o rozličné druhy
pracovnej činnosti a zároveň i to, že tieto činnosti reálne nevykonával. Z uvedeného vyjadrenia je
zrejmé, že žalobca reagoval na skutkové tvrdenie žalobcu, hodnotiac ho za nepreukázané, resp. bez

bližšieho uvedenia výpovednej hodnoty daného skutkového tvrdenia. Inak povedané, skutkové tvrdenie
žalovaného ohľadom toho, že žalobca mal i v rozhodnom období povolenie na vykonávanie živnosti –
nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou od 3,5 t v rátane pripojeného
vozidla a tiež na koncesiu na taxislužbu, čo malo spochybňovať žalobcove tvrdenia o jeho nepriaznivom
zdravotnom stave, predstavuje sporné skutkové tvrdenie, resp. nie je nespornou skutočnosťou, z ktorej

by súd prvej inštancie bez pochýb mohol vychádzať, pre absenciu jeho spochybnenia zo strany žalobcu
(pozri na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP).

23.4. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že ani túto odvolaciu argumentáciu
žalovaného nevzhliadol ako dôvodnú. V danom prípade nebol preukázaný žiaden súvis medzi

nepriaznivým zdravotným stavom žalobcu konštatovaným v lekárskom posudku zo dňa 21.06.2016 (č.
l. 305, podľa ktorého nemohol vykonávať činnosti vodiča v súvislosti s medzinárodnou kamiónovou
dopravu, ktorá pracovná pozícia vyžadovala i nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu
vozidla, ku ktorým dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť) a tým, že mal v rovnakom čase i oprávneniena vykonávanie živnosti – nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou od
3,5 t v rátane pripojeného vozidla a tiež na koncesiu na taxislužbu. Uvedené umocňuje ešte aj fakt,
že žalobca v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému vykonával medzinárodnú kamiónovú dopravu, čo

predstavuje teda dopravu v súvislosti s motorovými vozidlami nad 3,5 t, kým oprávnenie na vykonávanie
živnosti – nákladná cestná doprava mal žalobca len v súvislosti s vozidlami s celkovou hmotnosťou
od 3,5 t a taxislužbou. Napokon, je potrebné dať za pravdu právnemu záveru súdu, že žalovaný
nepreukázal, že žalovaný ani nepreukázal, že žalobca v rozhodnom období nie len formálne, ale reálne
vykonával dané činnosti, ku ktorým mal osobitné oprávnenia. Záverom odvolací súd dáva žalovanému

do pozornosti, že len samotným predložením dôkazov plynúcich z verených registrov, resp. poukázaním
na ne, žalovaný preukázal to, že žalovanému bolo vydané oprávnenie na vykonávanie živnosti –
nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou od 3,5 t v rátane pripojeného
vozidla a tiež na koncesiu na taxislužbu, nie však, že by počas týchto činností musel vykonávať, alebo
vykonával činnosti, ktoré podľa lekárskeho posudku zo dňa 21.06.2016 (č. l. 305) v rámci výkonu
pracovnej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu u žalovaného vykonávať bez vážneho ohrozenia svojho

zdravia nemohol a na ktorých vykonávanie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť. Z uvedeného dôvodu,
teda nemôže obstáť argument, že by súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní tejto námietky žalovaného
v prvoinštančnom konaní porušil právo žalovaného na rovnosť zbraní.

24. Následne žalovaný v odvolaní poukazoval na závery plynúce z lekárskej správny zo dňa 28.06.2016,

vyhotovenej za účelom žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok v porovnaní so závermi plynúcimi z listín
vyhotovených spoločnosťou CHIRSON s.r.o., ktoré podľa názoru žalovaného deklarovali odlišný záver
o počte zlomenín stavcov žalobcu.

24.1. Odvolací súd aj túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. V súvislosti

s vysvetlením uvedených námietok odvolací súd plne poukazuje na bod 43 až 44. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde sa k uvedenému súd prvej inštancie vyjadroval.
Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že sa v posudku
D. C. F. dňa 21.09.2016 konštatuje odlišný záver o počte zlomenín stavcov v porovnaní so správou
vydanou Sociálnou poisťovňou, keď D. C. uvádza zlomeniny stavcov driekových a v správe Sociálnej

poisťovne je uvedená zlomenina jedného stavca toto nie je dôvodné. Je tomu tak práve z dôvodu, že
v rozhodnutí Sociálnej poisťovne v časti Terajšie ochorenia sa konštatuje zlomenina stavca L1 a tiež
kompresívna fraktúra L4 plus zmeny L2-4 - premostenie tiel stavcov, tento segment je bambusovite
napriamený, nepohyblivý. Zdravotné ťažkosti, ktoré sú uvedené v posudku D. D. C., a ktoré ku
dňu 21.09.2016 znemožňovali žalobcovi vykonávať pre žalovaného prácu dohodnutú v pracovnej

zmluve sú teda zadokumentované aj v rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Rovnako tak sa v plnej
miere odvolací súd stotožňuje so záverom, že samotná skutočnosť, že rozhodujúcim zdravotným
postihnutím odôvodňujúcim invaliditu žalobcu je iné zdravotné postihnutie ako ochorenie chrbtice, nemá
preposúdeniepovinnostižalovanéhopreradiťžalobcunainúprácupodľa§55ods.2psím.a)Zákonníka
práce žiadnu relevanciu.

25. Žalovaný k záveru svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil svoje
úvahy týkajúce sa právneho posúdenia sporu, teda aplikácie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a jeho uprednostnenia pred
zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tiež svoje úvahy súvisiace

s vyhodnocovaním vykonaného dokazovania, keď stručne konštatoval, že žalovaný nepreukázal svoje
tvrdenia ohľadom námietky rôznych podpisov na dokumentoch predložených žalobcom, ako aj námietky
ohľadom podnikania žalobcu v oblasti taxislužby.

25.1. Odvolací súd uvádza, že nevzhliadol odvolací dôvod vymedzený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP,

pretože súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
Rovnako tak odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Inak povedané v danom prípade odvolací súd s poukazom na podané odvolanie,
jeho rozsah a dôvody nezistil, že by súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani to, že by vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

daného nároku žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že preskúmaním veci zistil, že súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, uviedol zásadné dôvody podstatné pre
rozhodnutiesúduprvejinštancie,akoajmyšlienkovúlíniu,ktorousasúdprvejinštancieriadilpriprávnom
posúdení veci. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípovspravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, odvolací
súd poukazuje tiež na to, že aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku je naďalej
aktuálne stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015, R 2/2016,

ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“.
Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade

s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje základné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia; za existujúci odvolací
dôvod nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale
len to, že by ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, ktorá situácia v predmetnej veci však
nenastala.

25.2. V tejto súvislosti však ešte odvolací súd považuje za potrebné odvolateľovi dať do pozornosti, že
rozhodnutiesúduakoorgánuverejnejmocinemusíbyťtotožnésočakávaniamiapredstavamistrany,ale
z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie
sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie(porovnaj
rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1997-VIII).

26. Napokon, žalovaný v samotnom závere svojho odvolania, vyjadrujúc sa k otázkam lekárskeho
posudku ešte uviedol, že je nepochybné, že neochota a neschopnosť žalobcu predložiť žalovanému
relevantné doklady nemôžu byť pripísané na ťarchu žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené, v danom
prípade žalobca žalovanému za účelom jeho preradenia na inú prácu podľa § 55 ods. 2 psím. a)

Zákonníka práce predložil viacero listín datovaných dňa 21.06.2016 (lekársky posudok žalobcu zo dňa
21.06.2016 – č. l. 305), dňa 31.10.2016 (doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.06.2016 – č. l.
31.10.2016), dňa 20.09.2017 (lekársky posudok žalobcu zo dňa 20.09.2017- č. l. 5), dňa 21.09.2020
(potvrdenie, že D. C. bol ošetrujúcim lekárom žalobcu č. l. 316). Napriek uvedenému však žalovaný
preferoval výlučne lekársky posudok z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí vydaný podľa

zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Tu však je potrebné osobitne
dať do pozornosti podstatnú skutočnosť, že lekársky posudok podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa vydáva výlučne na žiadosť zamestnávateľa (§ 30
ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). Zároveň ak mal
žalovanýmalpochybnostiožalobcompredloženýchlistinách,resp.ohľadomzdravotnéhostavužalobcu,

nič mu nebránilo v prípade žalobcu iniciovať jeho lekársku prehliadku a zistenie jeho zdravotného
stavu postupom podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,
ktorý preferoval a podľa ktorého takýto postup mohol iniciovať výlučne žalovaný (pozri § 30e ods.
17 zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). Nie je možné na žalobcu
prenášať bremeno toho, že žalovanému nepredložil okrem iného aj lekársky posudok preferovaný

žalovaným, keď v konaní ani nebolo preukazované, že by žalovaný mal záujem v prípade žalobcu
požiadať o vydanie lekárskeho posudku ním preferovaného podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia, ako ani to, že by žalovaný bol neochotný, alebo neschopný sa
takémuto postupu podrobiť. Vzhľadom na uvedené, teda nemôže obstáť argument žalovaného, žepredloženie relevantného lekárskeho posudku (preferovaného žalovaným), nie je možné pripísať na
ťarchu žalovaného.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, ak teda žalovaný žalobcu na základe žiadosti zo dňa
21.09.2016 nepreradil na inú prácu, hoci žalobca podľa lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 (č. l.
305) dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, žalobca nebol povinný vykonávať
prácu vodiča MKD a to, že túto prácu ďalej nevykonával nebolo možné považovať za opakované
závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Ak žalovaný ako zamestnávateľ nepreradil žalobcu

v postavení zamestnanca na inú vhodnú prácu, žalobca bol oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce,
čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, a preto žalovaný nebol oprávnený
okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu
čoho ako správne konštatoval súd prvej inštancie, je okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019, neplatné.
Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nezaoberal samotným posúdením peňažného

nároku žalobcu na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, keď uvedené nebolo žalovaným
v podanom odvolaní namietané, poukazujúc sa skutočnosť, že odvolací súd je viazaný rozsahom
a dôvody odvolania (§ 379 a § 380 CSP).

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, rozhodol

tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi voči neúspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).