Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. november 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117217018
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5117217018.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., právne zastúpeného JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou, so sídlom Horný
Val č. 9/19, 010 01 Žilina, IČO: 42 066 441, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX/
XX, F., právne zastúpenému JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom, so sídlom Farská č. 6, 010 01
Žilina, IČO: 14 225 573, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2017 domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C.,
a to byt č. 46, na 2. poschodí bytového domu na ulici G., súpisné č. XXXX, vchod č. 8, postavený na
pozemku CKN par cela č. XXX X a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX.

2. Podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. ako vlastník v podiele l /1 nehnuteľnosti: byt č. XX, H. X. B. I. A. H. J.
G., K. L. XXXX, vchod č. 8, postavený na pozemku CKN parcela č. XXXX spoluvlastnícky podiel XX/
XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX. Žalobca
sa podanou žalobou domáha určenia svojho vlastníckeho práva k vyššie opísanému bytu z dôvodu
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou mal nadobudnúť vlastnícke právo k bytu žalovaný. Žalobca

sa má naliehavý právny záujem na takomto určení z dôvodu, aby mohol byť zosúladený skutočný stav
a stav právny a následne zapísané jeho vlastnícke právo k bytu do katastra nehnuteľnosti. Určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy Žiadame vyriešiť v tomto konaní ako predbežnú otázku.

3. Podaním zo dňa 31.08.2017 žalobca na výzvu súdu opísal skutkový stav, v ktorom uviedol, že v
minulosti mal finančné problémy, mal viacero dlhov a potreboval si požičať 10.000 eur. Keďže banky mu
odmietli poskytnúť pôžičku, hľadal iné možnosti. Na internete našiel kontakt na osobu, ktorá mu ponúkla

požičanie peňazí (v máji, júni 2013). Následne sa mu ozval pán B., že mu poskytnú pôžičku 10 000 eur
ale musí založiť byt, s čím súhlasil. Prišiel do jeho bytu, nafotil ho s prísľubom, že sa mu ozvú. Následne
ho kontaktovala p. I., aby prišiel na Národnú ulicu podpísať dokumenty potrebné k pôžičke 10 000 eur,
bolo to za účasti p. E.. S dokumentami následne šli k notárke JUDr. Vrlíkovej. Bol v domnení, že saosvedčujú podpisy na záložnej zmluve, ktorou sa zabezpečovala pôžička. Pani I. mu dala 1 500 eur
v hotovosti a zvyšnú časť 10 000 eur mu mali poslať na účet. Následne mu bolo na účet podpísaných
8 500 eur. Po čase som sa od brata dozvedel, že ako vlastník jeho bytu je napísaný p. E.. Žalobca nikdy

svoj byt predať nechcel, chcel si požičať 10 000 eur, ktoré reálne aj dostal, avšak v zmluve je uvedená
kúpna cena 24 500 eur.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.01.2018 k žalobe žalobcu k samotnému obsahu žaloby uviedol,
že predmetná žaloba má za cieľ jedine prieťahy v konaní, aby sa žalobca vyhol plneniu z predmetnej

kúpnej zmluvy, t.j. odovzdaniu bytu. Žalovaný poukázal na rozporuplné tvrdenia žalobcu, ktorými
odôvodňoval svoj návrh na vyslovenie neplatnosti KZ, najskôr že neuzavrel zmluvu, potom, keď mu bola
KZ predložená, že síce nejakú uzavrel, ale že sa domnieval, že uzatvára zmluvu o zriadení záložného
práva s odôvodnením, že si chcel požičať 10 000 eur. Žalovaný má za to, že so žalobcom uzatvoril platnú
kúpnu zmluvu, na základe ktorej bolo na neho prevedené vlastníctvo k bytu č. XX H. G. J., kat. úz. C..
Žalobcovi zaplatil dohodnutú kúpnu cenu v sume 24.500 eur. Uvedené vyplýva okrem samotnej kúpnej

zmluvy aj z príjmového pokladničného dokladu vlastnoručne podpísaného žalobcom dňa 24.06.2013, na
ktorom je ako účel platby výslovne uvedené: kúpna cena, kde potvrdzuje príjem 15 000 eur v hotovosti,
ako aj ďalšie dva bankové doklady dokazujúce prevod 1 000 eur ako odmena za sprostredkovanie
predaja bytu a 8 500 eur ako časť kúpnej ceny uhradenej bankovým prevodom. Z predloženej notárskej
zápisnice spísanej dňa 24.06.2013 notárkou JUDr. Tatianou Vrlíkovou vyplýva, že žalobca vyhlásil: 1/ že

dňa 24.06.2013 uzatvoril KZ ohľadom prevodu vlastníctva tam špecifikovaného bytu a 2/ že ako povinná
osoba zo zmluvy vyhlasuje, že je povinný byt uvoľniť najneskôr do 23.09.2013. Jedná sa pritom o dôkaz
verejnou listinou.

5. Žalobca v podaní zo dňa 28.04.2022 predložil súdu rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn.

4C/300/2015 a uviedol, že v predmetnom konaní bola prejednávaná obdobná situácia, kde žalovaným
bol rovnaký subjekt ako žalovaný v tomto konaní. Zároveň žalobca uviedol, že uzatvorením kúpnej
zmluvy bol porušený zákon a dané konanie je v rozpore s dobrými mravmi, preto je daná kúpna zmluva
absolútne neplatná a žalobca je vlastníkom sporného bytu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.05.2022, na ktorom pojednávaní žalobca ako dôvod
neplatnosti zmluvy prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že je neplatná z dôvodu
obchádzania zákona a konania v rozpore s dobrými mravmi. Úkon, ktorý bol vykonaný, sa prieči dobrým
mravom a žalobca bol organizovanou skupinou ľudí úmyselne uvedený do omylu v tom, aký právny
úkon uzatvára. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na res iudicateu a na

tú skutočnosť, že žalovaný sa dovoláva relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorá lehota na uplatneniu už
uplynula.

7. Súd vydal v predmetnej veci dňa 02.05.2022 rozsudok, č. k. 2C/37/2017-90, ktorým výrokom I. určil,
že žalobca je vlastníkom 1/1 spornej nehnuteľnosti a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Žiline uznesením, č.k. 11Co/106/2022-128 zo dňa 30.05.2023 rozsudok tunajšieho súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Po zmene zákonného sudcu bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo dňa
24.08.2023 a pojednávanie dňa 20.10.2023.

10. Dňa 20.10.2023 bola súdu doručená reakcia žalobcu na výzvu súdu uskutočnenú na pojednávaní
dňa 24.08.2023, v ktorej žalobca uviedol, že navrhuje určiť kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú pre jej

rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a pre jej rozpor s § 39a OZ. Zároveň navrhol, aby súd konanie prerušil
až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na OS v Žiline, sp. zn. 29T/57/2015.

11. Súd vo veci nariadil v poradí tretie pojednávanie dňa 03.11.2023, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením listín zo súdneho spisu, ako aj listín z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 2C/37/2017,

ktoré listiny považoval za potrebné oboznámiť, keď majú vplyv na priebeh tohto konania a uskutočnené
závery a to na základe návrhu strán v konaní, pričom na vec aplikoval nasledovné právne predpisy
a zistil nižšie zmienený skutkový stav.12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

15. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

16. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

17. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

19.Podľa§38ods.2Občianskehozákonník,takistojeneplatnýprávnyúkonosobykonajúcejvduševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 39a Občianskeho zákonník, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

22. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

23. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

24. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

25. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

26.Podľa§49Občianskehozákonníka,účastník,ktorýuzavrelzmluvuvtiesnizanápadnenevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.27. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

28. Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania, ktorý návrh bol súdu
doručený dňa 20.10.2023.

29. V zmysle § 162 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

30. V zmysle § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

31. V predmetnom prípade bol podaný návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia
trestného konania vedeného na Okresnom súde v Žiline, sp. zn. 29T/57/2015 z dôvodu, že podľa názoru
žalobcu výsledok tohto konania má priamy súvis s prebiehajúcim konaním a v prípade odsudzujúceho
rozsudku by bol dôvodom pre určenie neplatnosti spornej zmluvy z dôvodu porušenia zákona.

32. Vo vzťahu k navrhovanému prerušeniu konania súd uvádza, že nie je dôvod pre prerušenie konania
v zmysle § 162 písm. a) CSP, keď v predmetnom konaní rozhodnutie priamo nezávisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd v predmetnom konaní prejudiciálne rieši platnosť/neplatnosť
kúpnej zmluvy na základe podanej žaloby, ktorá otázka nie je predmetom trestného konania.

33. Rovnako vo vzťahu k dôvodom podľa § 164 CSP súd vyhodnotil, že nie je dôvod na prerušenie
konania. Žalobca v podanom návrhu uvádza, že odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn.
29T/57/2015 by bol dôvodom na určenie neplatnosti spornej zmluvy z dôvodu porušenia zákona, keď
podľa žalobcu k takémuto záveru dospel odvolací súd. Súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa právneho

záveru odvolacieho súdu preukázanie viny v konaní 29T/57/2015 by mohlo byť vplyv na posúdenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ, avšak nepredzaznamenalo by to automatické
rozhodnutie o neplatnosti sporného právneho úkonu. Napriek uvedeným skutočnostiam by v konaní
prebiehalo dokazovanie, keď záver súdu by mohol byť opätovne rovnaký ako záver uskutočnený v tomto
rozhodnutí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia odvolacieho súdu v Žilina, ktorý v konaní

sp. zn. 18C/267/2013 (pripojený spis) dvakrát rozhodol, že nie je dôvod na prerušenie konania do
právoplatného skončenia trestného konania, ktoré trestné konanie bolo vedené voči obvineným M.
B. a M. N. (v súčasnosti trestné konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. 29T/57/2015 na základe
podanej obžaloby). Krajský súd v Žiline v uznesení zo dňa 27.10.2014, č.k. 11Co/412/2014-127 zmenil
uznesenie, ktorým okresný súd prerušil konanie (sp. zn. 18C/267/2013-107) a to tak, že návrh na

prerušenie konania zamietol. Rovnakým spôsobom rozhodol Krajský súd v Žiline v predmetnom konaní,
sp. zn. 9Co/183/2016, keď potvrdil uznesenie okresného súdu, č.k. 18C/267/2013-347, ktorý návrh na
prerušenie konania zamietol. V oboch prípadoch Krajský súd v Žiline konštatoval, že v trestnom konaní
sa neposudzuje otázka neplatnosti právneho úkonu – zmluvy, ktorú otázku musí vyriešiť sám civilný
súd. V predmetnej veci nezávisí rozhodnutie od výsledku trestného konania. V čase vydania v poradí

druhého vyššie zmieneného uznesenia Krajského súdu v Žiline vystupovali p. M. B. a M. N. v pozícii
obvinených, ktorí však nie sú účastníkmi civilného konania.

34. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. Súd v predmetnom prípade musí prihliadať aj na čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v

konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Jedným
z rozhodujúcich hľadísk v konaní je zásada rýchlosti a hospodárnosti konania, preto ma súd za to, že
prerušenie konania má predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo, t. j. takýto postup by mal
byť namieste len vo výnimočných prípadoch. V predmetnom prípade, keď žaloba bola podaná v roku

2017 má súd za to, že by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, pokiaľ by
súd konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania, keď ako už uviedol, rozhodnutie
v trestnom konaní nemôže mať jednoznačný vplyv na vydanie rozhodnutia v tomto konaní. Totiž v CSP
je zakotvený princíp kontradiktórnosti konania, strany sú povinné pre úspech sporu v rámci civilnéhokonania účinne skutkovo tvrdiť a tvrdené skutočnosti preukázať. Vo vzťahu k trestnému konaniu zároveň
súd uvádza, že žalovaný ani nie je obvinený v trestnom konaní, tzn. konštatovanie viny v trestnom
konaní vo vzťahu k iným osobám nemôže mať bez ďalšieho priamy vplyv na výrok rozsudku v tomto

konaní. Súd si uvedomuje, že spravodlivé rozhodnutie vo veci (naplnenie čl. 46 ods. 1 Ústavy) by mohol
byť dôvodom prerušenia konania, ktorý by mohol prevážiť nad záujmom na postupe bez zbytočných
prieťahov, avšak ako už uviedol vyššie, v predmetnom prípade nenastala situácia, kedy by mohlo byť
jednoznačne konštatované, že pre prípad uznania viny p. M. B. a p. M. N. by v tomto súdnom konaní
bolo automaticky priznané právo žalobcovi a bolo by mu určenie vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti.

Z uvedeného dôvodu má súd zato, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania a preto návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným ešte zdôrazňuje, že pre
prípad zistenia iných, nových skutočností v trestnom konaní, ktoré by zakladali iný právny záver ako
záver uskutočnený v tomto konaní, má žalobca možnosť využiť podanie žaloby na obnovu konania.
Zároveň súd uvádza, že rozhodnutím v trestnom konaní v zmysle, že obžalovaní v trestnom konaní
spáchali na žalobcovi trestný čin podvodu môže znamenať uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá

žalobcovi spôsobeným trestným činom vznikla.

35. Predmetom tohto konania je na základe návrhu žalobcu určenie, že žalobca je vlastníkom v podiele
1/1 nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., a to byt č. XX, na 2.
poschodíbytovéhodomunauliciG.,K.č.XXXX,vchodč.X,postavenýnapozemkuCKNparcelač.XXX

a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domusúpisnéč.XXXX,keďmázato,žemásúdprejudiciálneurčiťneplatnosťkúpnejzmluvy,nazáklade
ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva vyššie uvedenej spornej nehnuteľnosti na žalovaného a to
z dôvodov v konaní opakovane modifikovaných. Žalobca ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uvádza,
že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, keď jej uzatvorením došlo k obchádzaniu zákona, žalobca

bol uvedený do omylu, pričom uzatvorením kúpnej zmluvy došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi
(č. l. 70 spisu). Žalobca v podaní na č. l. 168 spisu ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu je nutné určiť za
absolútne neplatnú z dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď sa svojim obsahom a účelom
prieči dobrým mravom a ako nový, v konaní doposiaľ (od roku 2017) netvrdený a nepreukazovaný dôvod
uviedol, že je tu rozpor s § 39a Občianskeho zákonníka, tzn. pretože bol urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom zneužili tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo
inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v
hrubom nepomere.

36. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

37. Súd žalobu posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie
je a preto v prvom rade skúmal, či je vo veci daný naliehavý právny záujem. V zmysle tohto ustanovenia
totižnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníniejepotrebnédokazovať,ibaakvyplývazosobitnéhopredpisu.
Žalobca v žalobe odôvodnil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z dôvodu, aby mohol

byť zosúladený skutočný sta a stav právny a následne zapísané vlastnícke právo žalobcu k spornej
nehnuteľnosti. Žalobca sa domáha určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/1-ina
k celku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Právne

postavenie žalobcu v predmetnom prípade je v súčasnosti neisté, čo je dôvod pre vyslovenie záveru, že
je v spore daný naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je. Súd zároveň poukazuje
na ustálenú judikatúrnu prax, podľa ktorej je naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe
daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom

pre zastabilizovanie vzťahov vyplývajúcich z vlastníctva sporných nehnuteľností a žaloba o určenie
vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi. Všeobecne podľa judikatúrnych záverov platí, že ak sa žalobca domáhaurčenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto
iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

38. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah
strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu legitimáciu má
žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu
je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či
už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej

povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Potom aj správne platí, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný
odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej KN) ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v KN (ZSP 4/2003).

39. Vo vzťahu k aktívnej a pasívnej legitimácii konania súd uvádza, že na strane žalobcu vystupuje
účastník právneho vzťahu, resp. práva, o ktoré v konaní ide a na strane žalovaného žaloba správne
smeruje voči žalovanému, ktorý je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti (uznesenie NS SR sp.
zn. 5 M Cdo 1/2010).

40. Vo vzťahu k námietke žalovaného v tom zmysle, že súd nemôže prejednávať predmetný spor
vzhľadom na prekážku rei iudicatae, ktorá bola založená rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn.
18C/267/2013-150 potvrdený uznesením Krajského súdu v Žiline, č. l. 7Co/23/2020-500 súd uvádza,
že v predmetnom prípade súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu,
keď žaloba o určenie, že zmluva o prevode je neplatná nie je prípustná podľa § 137 CSP (žalobca

v predmetnom konaní vzal žalobu o určenie, že je výlučným vlastníkom sporného bytu späť a súd
konanie v tejto časti zastavil). Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom,
či tu právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje) bez toho, aby záväzne
posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by
zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre novú určovaciu žalobu (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok NPZ,
je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2
Cdo 231/07,1 Cdo 91/2006). Všeobecne potom platí, že nie je prekážkou rozsúdenej veci pre novú
určovaciu žalobu, ak dôvodom zamietnutia bol len nedostatok naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti má súd za to, že v predmetnom prípade nenastala prekážka rei judikatae.

41. Predmetom tohto konania je na základe návrhu žalobcu určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva O. XXXX, katastrálne územie C., a to byt č. 46, na 2.
poschodí bytového domu na ulici G., K. č. XXXX, vchod č. 8, postavený na pozemku CKN parcela č. XXX
a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového

domu súpisné č. XXXX. Žalobca svoj nárok odôvodňuje neplatnosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, keď podľa názoru pri jej uzatváraní bol žalobca uvedený do omylu podvodným
spôsobom (č. l. 118 pripojeného spisu), keď žalobca nechcel uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale chcel si iba
požičať peniaze a mal za to, že podpisuje listiny súvisiace s poskytnutím pôžičky (č. l. 118 pripojeného
spisu). Neskôr žalobca v konaní tvrdil, že bol uvedený do omylu, pretože v jeho úmysle bolo založiť

byt záložným právom a nie byt predať (č. l. 180 pripojeného spisu). Vo vyjadrení zo dňa 20.10.2023
žalobca namietal neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa svojím obsahom a účelom prieči
dobrým mravom (rozpor s § 39 občianskeho zákonníka), ako aj rozpor s § 39a občianskeho zákonníka,
tzn. pretože bol urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom zneužili tieseň, neskúsenosť,
rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť

plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková
hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

42. V predmetnom prípade nebolo medzi stranami sporné, že dňa 24.06.2013 bola medzi žalobcom
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., a to
byt č. 46, na 2. poschodí bytového domu na ulici G., súpisné č. XXXX, vchod č. 8, postavený na pozemku
CKN parcela č. XXX P. spoluvlastníckeho podielu 62/12650 na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX. Žalobca v konaní potvrdil podpísanie predmetnej zmluvy
(č. l. 180 pripojeného spisu), uzatvorenie zmluvy v konaní rozporované nebolo.

43. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalobca prevzal sumu 8 500 eur (č. l. 169 spisu) a následne sumu
1 500 eur (č. l. 174 pripojeného spisu), ktorú sumu použil na zaplatenie nedoplatkov spojených s bytom.

44. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.06.2013 (č. l. 36 pripojeného spisu) súd zistil,
že predávajúci (žalobca) a kupujúci (žalovaný) uzatvorili zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho a to pokiaľ sa týka predmetu kúpy - nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. 5500, katastrálne územie C., a to byt č. 46, na 2. poschodí bytového
domu na ulici Zvolenská, súpisné č. XXXX, vchod č. 8, postavený na pozemku CKN parcela č. XXX P.
spoluvlastníckeho podielu 62/12650 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
súpisnéč.XXXX,vdohodnutejkúpnejcene24500eur.Dohodnutákúpnacenamalabyťsplatenávtroch
splátkach, prvá časť vo výške 15 000 eur pred podpisom zmluvy, druhá časť vo výške 1 000 eur na účet

č. XXXXXXXXXX/XXXX a tretia časť kúpnej ceny vo výške 8 500 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

45. Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Alexandry Vrlíkovej dňa 24.06.2013,
N 328/2013, Nz 21140/2013, NCRIs 21565/2013 súd zistil, prítomný účastník – žalobca v bode 1
vyhlásil, že dňa 24.06.2013 uzatvoril v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu s kupujúcim menom D.

E. (žalovaný), keď predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k spornej nehnuteľnosti (č. l. 38 pripojeného
spisu). V bode 2 notárskej zápisnice žalobca ako povinná osoba vyhlásil, že je povinný predmet zmluvy
– spornú nehnuteľnosť uvoľniť najneskôr do 23.09.2013. V bode 3 žalobca v postavení povinnej osoby
vyhlásil,žeuznávačododôvoduivýškynepeňažnýzáväzokvyplývajúcimuzkúpnejzmluvy,spočívajúci
vo vysťahovaní k spornej nehnuteľnosti a to najneskôr do 23.09.2013. Uvedená notárska zápisnica je

na základe súhlasu žalobcu v bode 5 exekučným titulom.

46. Z hotovostného vkladu zo dňa 28.06.2013 súd zistil, že platiteľ A. K. vložila na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX sumu 1 000 eur s poznámkou „Pápay“ (č. l. 97 pripojeného spisu).

47. Z hotovostného vkladu zo dňa 28.06.2013 súd zistil, že platiteľ A. K. vložila na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX sumu 8 500 eur s textom „Kúpna cena – A. K.“ (č. l. 98 pripojeného spisu).

48. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.06.2013 súd zistil, že p. A. B. (žalobca) prijal od D.
E. (žalovaný) sumu 15 000 eur. Predmetný pokladničný doklad je v časti podpisu príjemcu podpísaný

ako: Pápay (písaným písmom).

49. Z obžaloby Krajskej prokuratúry v Žiline, s. Kv 7/20/5500-6 zo dňa 23.03.2020 súd zistil, že je vedené
trestné konanie proti obžalovaným: 1/ M. B. a 2/ M. N., v ktorej veci vystupuje aj poškodený – žalobca
(č. l. 149 a násl. spisu). Z predmetnej obžaloby súd ďalej zistil, že žalovaný v trestnom konaní vedenom

na základe podanej obžaloby bol navrhnutý výsluch žalovaného, ktorý v uvedenom konaní vystupuje
v pozícii svedka (č. l. 153 rub spisu).

50. Z výsluchu žalobcu v trestnom konaní zo dňa 07.02.2014 (č. l. 173 pripojeného spisu) vyplynulo, že
mu mali byť zapožičané peniaze (sprostredkovateľom žalovaného) a okrem toho mu má byť vybavený

úver v banke, z ktorého by následne došlo k splateniu pôžičky, ktorú mu sprostredkovatelia poskytnú.

51. Z výsluchu žalovaného v trestnom konaní zo dňa 17.02.2014 (č. l. 170 pripojeného spisu) súd zistil,
že kúpu spornej nehnuteľnosti sprostredkoval pre žalobcu p. M. B..

52. Z e-mailovej komunikácie medzi A. a A. vyplynulo, že dňa 27.05.2013 a následne dňa 03.06.2013
prebiehala komunikácia medzi osobami prostredníctvom uvedených e-mailov (č.l. 171 a násl. spisu).

53. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 19.03.2015 v konaní 18C/267/2013 mimo iné vyplynulo,
že žalobcovi mala byť poskytnutá pôžička v sume 10 000 eur a bude ju splácať po 80 eur mesačne (č.

l. 181 pripojeného spisu).

54. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.06.2013 vyplynulo, že M. B. prijal od D. E. (žalovaný)
sumu 24 500 eur s účelom kúpa bytu na LV XXXX Žilina, č. 46, 2. poschodie (č. l. 195 spisu).55. Z plnomocenstva zo dňa 27.04.2013 vyplynulo, že žalovaný splnomocnil obchodnú spoločnosť
HARD REAL s.r.o. okrem iného na uzavretie kúpnych zmlúv a na rokovanie spojené s kúpou a predajom

nehnuteľného majetku (č. l. 196 pripojeného spisu).

56. Zo spisového materiálu katastra nehnuteľností k prevodu spornej nehnuteľnosti (č. l. 254 a násl.
pripojeného spisu) vyplynulo, že Správa katastra Žilina dňa 09.07.2013 prerušila konanie o návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti (č. l. 270 pripojeného

spisu) a uvedené rozhodnutie doručovala aj žalobcovi, ktorý rozhodnutie prevzal dňa 15.07.2013 (č. l.
271 pripojeného spisu). Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že Správa katastra Žilina povolila dňa
24.09.2013, č. vkladu V 4627/13 vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (č. l. 259 spisu),
žalobca dňa 28.10.2013 svojím podpisom potvrdil prevzatie listu vo veci vkladu V 4627/13 (č. l. 256
pripojeného spisu).

57. Z výpisu z účtu Daniela Pápaya, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že na jeho účet bola dňa
28.06.2023 prijatá suma 8 500 eur s popisom „Kúpna cena – K. A.“ (č. l. 330 pripojeného spisu).

58. Pre rozhodnutie o určení na základe podanej žaloby bolo v konaní potrebné prejudiciálne skúmať
neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o prevode vlastníckeho práva, na ktorej neplatnosť v podanej

žalobe žalobca poukazuje.

59. Žalobca neplatnosť zmluvy odôvodňuje s poukazom na § 39 občianskeho zákonníka a § 39a
občianskeho zákonníka, keď v konaní zároveň skutkovo namietal neplatnosť uzatvorenej zmluvy
z dôvodu, že bol uvedený do omylu (§ 49a občianskeho zákonníka) ako aj z dôvodu, že uzatvorená

zmluva bola simulovaným právnym úkonom (§ 41a občianskeho zákonníka).

60. V zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).

Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti
tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s
bremenom popretia tvrdení protistrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá
strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným

skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. V tomto smere
súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca neuniesol bremeno dôkazu, keď na
podporu svojho tvrdenia nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné usudzovať
neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o prevode vlastníckeho práva.

61. Pre platnosť právneho úkonu sa v zmysle § 37 občianskeho zákonníka vyžaduje, aby bol právny
úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon nie je uskutočnený vážne, ak
jednajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy
občianskeho práva spájajú. Náležitosti vôle konajúcej osoby sú sloboda a vážnosť pri jej prejave. Tieto
dve stránky vôle nie je možné skúmať oddelene, jedná sa o rovnocenné atribúty z teoretického hľadiska.

Existencia vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností,
za ktorých bol prejav učinený. Pritom sa prihliada i k dobrej viere adresáta prejavu. Neprihliada sa však
k vnútornej pohnútke (motívu) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je úplne irelevantná.

62. V predmetnom prípade žalobca v konaní opakovane tvrdil, že jeho vôľa pri uzatváraní zmluvy

nesmerovala k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva, ale k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke (č.
l. 118 pripojeného spisu), alt. k uzatvoreniu zmluvy o úvere (č. l. 365 pripojeného spisu), či k uzatvoreniu
záložnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť (č. l. 365 pripojeného spisu). Súdu však v konaní bola
predložená zmluva o prevode vlastníctva bytu, z ktorej je zrejmé, že žalobca pri podpise zmluvy
uskutočnil prejav vôle, ktorým mienil previesť vlastnícke právo k spornému bytu žalovanému. Súd pri

výklade právnych úkonov postupuje podľa § 35 občianskeho zákonníka, keď v predmetnom prípade bol
prejav vôle uskutočnený konaním (podpisom zmluvy). Takýto prejav vôle vyjadrený slovami je potom
potrebné v zmysle § 35 ods. 1 občianskeho zákonníka vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale
najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým vyjadrením.Zo žiadneho v konaní predloženého dôkazu nevyplýva, že by žalobca nemal vôľu uzatvoriť predmetnú
zmluvu o prevode bytu, potom súd má za to, že vôľa žalobcu je v zhode s jeho jazykovým vyjadrením.
Žalobca v konaní rozporne uvádzal, že namiesto podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu mienil

podpísať 1/ zmluvu o pôžičke, 2/ úverovú zmluvu, 3/ zmluvu o zriadení záložného práva k bytu, avšak
skutočnosť, že tomu tak naozaj bolo, v konaní nepreukázal. Žalobca na pojednávaní dňa 19.03.2015
v konaní 18C/267/2013 uviedol, že mu bola poskytnutá pôžička 10 000 eur s tým, že ju bude splácať
po 80 eur mesačne. K tomu je nutné poukázať na časové súvislosti pri uzatváraní zmluvy o prevode
vlastníctvabytu,ktorázmluvabolauzatvorenádňa24.06.2013,tzn.vpredmetnýdeňpodľažalobcumalo

dôjsť k poskytnutiu pôžičky, úveru, alebo zriadeniu záložného práva (prípadne kombinácie uvedených
právnych úkonov). V predmetný deň bola zároveň podpísaná notárska zápisnica na notárskom úrade
JUDr. Alexandry Vrlíkovej. Žalobca v žalobe podanej dňa 02.10.2013 uviedol, že až neformálnym
spôsobom, cez katasterportal sa dozvedel, že ohľadom jeho bytu došlo k prepisu vlastníctva na inú
osobu – žalovaného, keď k povoleniu vkladu malo dôjsť dňa 24.09.2013. Súd v súvislosti s uvedeným
poukazuje na tú skutočnosť, že napriek žalobcom uvádzanému poskytnutiu peňažných prostriedkov

ešte dňa 24.06.2013 (ktoré mu vo výške 8 500 eur boli v konaní preukázateľne pripísané na účet
dňa 28.06.2013) do dňa, kedy sa podľa jeho tvrdení mal dozvedieť o prevode vlastníckeho práva
k jeho bytu, t.j. niekedy po 24.09.2023 nevykonal, ani v konaní netvrdil, že by uskutočnil splátky vo
výške 80 eur, ktoré podľa jeho tvrdení platiť mal v súvislosti s poskytnutými peňažnými prostriedkami.
V časovom horizonte od 06/ 2013 do 09/2013 žalobcu žiadnym spôsobom nezaujímalo, že by mal

postupne splácať zapožičané peňažné prostriedky, ktoré mu boli podľa jeho tvrdení poskytnuté. Pokiaľ
by boli pravdivé tvrdenia žalobcu v tom zmysle, že vzhľadom na jeho nedostatočné vzdelanie (ktoré
v konaní preukázané nebolo), keď zmluva o prevode vlastníctva bytu nebola nazvaná ako kúpna zmluva,
žalobca nebol schopný rozpoznať druh zmluvy a zistiť, že podpisuje zmluvu o prevode vlastníctva
k bytu, pričom mal za to, že podpisuje požičanie peňažných prostriedkov (bez ohľadu na to, v podobe

akého konkrétneho právneho úkonu), musel žalobca prinajmenšom vedieť, že má splácať splátky za
poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca v konaní nielen že nepreukázal, ale ani netvrdil, že by mal
záujemtvrdenéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovvracaťstrane,ktoráichposkytlaatoformousplátok.
Žalobca v konaní neuviedol, akou formou bolo dohodnuté, že bude peniaze splácať, tzn. či na účet,
ak áno, tak na ktorý, či v hotovosti a podobne. Aj pri základnom vzdelaní je reálne požadovať, aby si

účastník zmluvy bol vedomý tej skutočnosti, že ak mu niekto poskytne peňažné prostriedky, ktoré má
následnesplácať,musívedieťkedy,kamaakouformoumásplátkyuskutočniť.Žalobcavkonanínetvrdil,
že by mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, potom argumentum a contrario je nutné dovodiť,
že je schopný vystupovať v bežnom styku, pri uzatváraní bežných (nie špeciálnych, komplikovaných)
zmlúv. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že nemal vedomosť o uzatvorenej zmluve o prevode vlastníctva

bytu, keď o prevode vlastníctva sa dozvedel až neformálnym spôsobom cez katasterportál po tom, čo
bol vklad zapísaný súd uvádza, že predmetné tvrdenie nekorešponduje zo skutočnosťami zistenými
zo spisu Správy katastra Žilina ku vkladovému konaniu č. V 4627/13, keď z uvedeného spisového
materiálu vyplýva, že žalobca prevzal dňa 15.07.2013 rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti. Tzn. žalobca o prevode

vlastníckeho práva musel vedieť už dňa 15.07.2023, napriek tomu, že podľa jeho tvrdení nemal záujem
uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na prerušenie konania nereagoval a nezisťoval si, z akého
dôvodu vkladové konanie prebieha. Pritom z Rozhodnutia o prerušení konania (č. l. 270 pripojeného
spisu) jednoznačne vyplýva, že Správa katastra rozhodovala na základe kúpnej zmluvy k spornému
bytu, tzn. Správa katastra neoznačila zmluvu ako Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej označenie

žalobca v konaní namieta ako nezrozumiteľné pre človeka bez právneho vzdelania, keď predmetná
zmluva bola Správou katastra označená ako kúpna zmluva. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nemožnosti
pochopiť význam zmluvy, keď nebola označená ako kúpna zmluva ale zmluva o prevode vlastníctva
bytu súd uvádza, že práve označenie zmluvy ako prevod vlastníctva v jej názve nespochybniteľne
odzrkadľuje, čo sa s bytom ide robiť, keď predmetom zmluvy je jeho prevod. Už z názvu zmluvy

potom nebolo možné usudzovať, že jej obsahom bude pôžička, či poskytnutie úveru, keď uvedené
tvrdenia nevyplývajú ani z obsahu zmluvy. Nie málo významným pri posudzovaní úkonov spojených
s uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytu je, že po podpise predmetnej zmluvy žalobca potvrdil
uzatvorenie zmluvy s jej predmetom pred notárskym úradom, kde výslovne vyhlásil, že predmetnú
zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzatvoril a byt uvoľní do stanovenej lehoty. Žalobca v konaní namietal,

že mu obsah notárskej zápisnice nebol prečítaný, avšak súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný
jednakvkonanínetvrdil,žečítaťnevie,resp.ženerozumiepísanémuslovuazároveňnijakýmspôsobom
nepreukázal, že vyhlásenie, ktoré uskutočnil pod bodom 1 notárskej zápisnice nebolo uskutočnené, keď
predmetnévyhláseniesámpodpísal.Žalobcomnamietanáskutočnosť,žepredmetnánotárskazápisnicanebola vyhotovená pred notárom, JUDr. Tatianou Vrlíkovou, ale notárskym kandidátom JUDR. P. Q.,
na základe poverenia, nemá na platnosť notárskej zápisnice žiadny vplyv. K tomu je zároveň nutné
zdôrazniť, že žalobca v konaní síce namietal spôsob uskutočnenia notárskej zápisnice, avšak nenavrhol

v zmysle preukázania jeho (nepreukázaných) tvrdení žiadne dokazovanie, nenavrhol v konaní vypočuť
poverenú notársku kandidátku prítomnú pri spisovaní predmetného úkonu, ktorá by rovnako mohla
opísať priebeh pri spisovaní notárskej zápisnice. Súd má za to, že ani v tomto smere žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že žalobca pri podpisovaní Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a Notárskej zápisnice bol po nočnej, ktorú skutočnosť súdu preukázal potvrdením zamestnávateľa

súd uvádza, že nemôže byť na ťarchu druhej zmluvnej strany, pokiaľ žalobca dobrovoľne pristúpil
k podpisu zmluvy v čase, kedy podľa jeho vyjadrení nebol schopný pochopiť význam podpisovaných
právnych úkonov. Pri uzatváraní zmlúv platí zásada tzv. pacta sunt servanda, totiž pokiaľ by žalobca
podpisoval aj akúkoľvek inú zmluvu (s iným účastníkom), vždy by platilo, že si má chrániť svoje práva,
podpisovať zmluvy bdelý, keď zmluvu si má pred podpisom prečítať a oboznámiť sa s ňou. Aj Najvyšší
súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta

sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných

procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (Najvyšší súdu SR,
sp. zn. 5 Sžf 65/2011). V konaní potom nebolo preukázané, že by žalobca bol osobou, na ktorú by bolo
potrebné osobitne prihliadať ako subjekt neschopný pochopiť význam slov, napr. osoba, ktorá nevie
čítať, či osoba s vysokým vekom, s mentálnou retardáciou a podobne. Skutočnosť, že žalobca má
nedostatočné vzdelanie (ktoré v konaní preukázané nebolo), keď však žalobca bol vlastníkom bytu,

sám si spravoval svoje osobné záležitosti, nemal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, nebol mu
ustanovený opatrovník, jednalo sa o normálne pracujúcu osobu, nie je možné konštatovať, že by bol
zmluvnou stranou v postavení slabšej strany, neschopnej pochopiť význam a obsah zmluvy.

63. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by vôľa žalobcu bola pri uzatváraní zmluvy o prevode

vlastníctva bytu v rozpore s jeho prejavom. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho
správania – tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú)
náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu
alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle.
Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického

vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok)
uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný
(vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať
uvedenérozlišovacieznakycharakterizujúcevôľuajejobsahovústránku.Zložitejšiasituácianastáva,ak
jeprejavvôleuskutočnenýmlčky(konkludentne),vtýchtoprípadochsauplatňujepravidlo,ktorédovoľuje

na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom,
že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo 12/2011). Súd tak konštatuje aj s poukazom na
citovaný právny záver Najvyššieho súdu.

64. V konaní teda nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu chýbal
niektorý z predpokladov náležitosti právneho úkonu, keď nebolo preukázané, že by žalobca uzatváral
zmluvu nie slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon – zmluva o prevode vlastníctva bytu
je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, s jasne stanoveným obsahom a predmetom. Žalobca
v konaní ani netvrdil, že by zmluvu neuzatvoril slobodne. K vážnosti ako ďalšej náležitosti právneho

úkonu súd uvádza, že o nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá
v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, ale v inej kvalite, než to ukazuje prejav. K takýmto
prejavom vôle patria napríklad úkony urobené s vnútornou výhradou alebo simulované právne úkony.
Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov zmluvy a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť

určitým právnym úkonom urobeným len ,,naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný
právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku
skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny
úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitostipožadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil
by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka, § 41a ods. 2, veta prvá Občianskeho
zákonníka). Simulovaný právny úkon je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť

ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne
následky. Simulovaný právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv.
vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho
urobil, právny úkon len predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady
ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré

z nich. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto
právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala (Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 113/2008).
V predmetnom prípade nebolo preukázané, že by vôli subjektov zmluvy zodpovedal iný právny úkon ako
ten, ktorý bol zachytený v hmotnej podobe vo forme prejavu tohto právneho úkonu. Žalovaný v konaní
preukázal, že v zmysle zmluvy uhradil sprostredkovateľovi titulom kúpnej ceny sumu 24 500 eur, ktorá
suma mala byť zaplatená žalobcovi. Nie je potom možné konštatovať, že by žalovaný mienil uzatvoriť

inú zmluvu ako tú, ktorú podpísal. Takéto tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ by
žalobca tvrdil, že uzatváral simulovaný právny úkon, nemohol by sa neplatnosti tohto úkonu dovolávať
voči tomu, kto ho považoval za nezastretý (žalovaný). Pokiaľ mal žalobca s podpisom zmluvy o prevode
vlastníctva bytu vnútornú výhradu a túto neprejavil navonok, keď zmluvu o prevode vlastníctva bytu
slobodnepodpísal,jenutnédospieťkzáveru,žeani takátovýhradanemôžespôsobiťneplatnosťzmluvy.

Súd potom konštatuje, že má za to, že dôvod neplatnosti v zmysle vyššie uvedeného, podľa § 41a ods. 2
občianskeho zákonníka. K tomu súd uvádza, že podľa záverov odvolacieho súdu, „v prejednávanej veci
z doposiaľ zisteného skutkového stavu nemožno ustáliť, že na strane účastníkov zmluvy by sa jednalo
o prípad prezumovaný ust. § 41a občianskeho zákonníka“.

65. Žalobca pred posledným pojednávaní vo veci poukázal na neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva
bytu s poukazom na rozpor s § 39a občianskeho zákonníka, tzn. pretože bol urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom zneužili tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo
inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v

hrubom nepomere. K uvedenému právneho posúdeniu veci žalobca v predmetnom podaní doručenom
súdu neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by potvrdili jeho právnu argumentáciu. V priebehu
konania žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že mal dlhy, v konaní však nepredložil žiadne dôkazy
k uvedeným tvrdeniam. Jediný dlh, ktorý vyplýva zo spisového materiálu je možné dovodiť z obsahu
spisu Správy katastra, kde z listiny na č. l. 269 pripojeného spisu vyplýva, že k dátumu 31.05.2013 mal

žalobca nedoplatok na platbách spojených s bytom vo výške 1 411,10 eur, po úhrade uskutočnenej
dňa 25.06.2013 bola uskutočnená platba vo výške 1 411,10 eur a stav účtu žalobcu na OSBD Žilina
bol 0 eur. Okrem uvedeného žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia,
že by nemal dostatok finančných prostriedkov a bol v skutočnej tiesni. Žalobca mal v čase uzatvorenia
zmluvy 38 rokov, tzn. nebolo možné konštatovať, že by bolo možné zneužiť jeho neskúsenosť, či

rozumovú vyspelosť, keď žalobca nebol ani vo veku blízkom mladistvému, ani v staršom veku. Jeho
neskúsenosť,čirozumovánevyspelosťvkonaníspoukazomnajehovek,zázemie,vykonávajúcuprácu,
nebola preukázaná. V zásade je nutné konštatovať, že žiadny z kvalifikačných znakov definovaných
v § 39a občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcovi v konaní preukázaný nebol. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by zmluvu uzatváral v tiesni, keď tieseň predstavuje mimoriadne ťaživú situáciu

poškodeného(aleboinejosoby,ktorejtieseňpociťujepoškodenýakotieseňvlastnú),vyvolanájeurčitou,
hoci aj prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného (napr.
splatnosť dlhu, záujem na získaní bytu na vyriešenie ťaživej rodinnej situácie a pod.). Pod pojmom
„tieseň“ však nie je možné rozumieť menej priaznivé majetkové pomery. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že
by žalobca mal uzatvoriť zmluvu, ohľadom ktorej je vzájomné plnenie (byt vs. kúpna cena) v hrubom

nepomere je nutné uviesť, že žalobca v konaní tvrdil, že kúpna cena predmetného bytu bola v čase
predaja 44 400 eur, ktorá suma mala vyplývať zo znaleckého posudku (č. l. 374 pripojeného spisu),
avšak súdu nebol žiadny tvrdený znalecký posudok predložený. Naopak, v trestnom konaní bola
ustálená hodnota sporného bytu na sumu 34 323,02 eur (č.l. 150 spisu), čo podľa názoru súdu pri
kúpnej cene 24 500 eur nepredstavuje hrubý nepomer. Súd opakovane uvádza, že zmluvné strany

majú zmluvnú voľnosť, vymienenie ceny nižšej ako trhovej, napríklad v prípade, že predávajúci má
záujem na urýchlenom predaji a zadovážení s tým súvisiacich peňažných prostriedkov je na trhu úplne
bežný jav. Dojednanie kúpnej ceny nižšej oproti jeho objektívnej hodnote o 30 % súd nepovažuje za
dojednanie v ceny v hrubom nepomere, ako kvalifikačného znaku úžery. Zvlášť hrubý nepomer medziplnením a protiplnením, ktorý umožňuje bez nutnosti ďalší okolností záver o zavrhnutiahodnom zámere
zvýhodneného, je u obchodu s nehnuteľnosťami daný v zásade najskôr pri rozdiele hodnôt aspoň o 90
% (PR, 2014, č. 10, s. 369a: Rozsudok Spolkového súdneho dvora z 26. 1. 2014, sp. zn. ZR 249/12

(Vrchní zemský soud Mnichov)).

66. Žalobca v konaní ďalej poukazoval na neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu z dôvodu
rozporu s § 39 občianskeho zákonníka a teda že sa jedná o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. K tomu súd uvádza,

že absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd skúma vždy ex offo. Pokiaľ však žalobca poukazuje na
tú skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola naplnená skutková podstata
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že odporuje zákonu, alebo ho obchádza, súd uvádza, že uvedené
skutočnosti neboli v konaní preukázané. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany
uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva bytu s obsahom tak, ako ju aj podpísali, keď žalobca potvrdil
uzatvorenie zmluvy aj vyhlásením pred notárom, ktorý obsah vyhlásenia spísal v notárskej zápisnici.

Rozpor so zákonom z hľadiska obsahu (napríklad uzatvorenie právneho úkonu, ktorého obsahom je
záväzok spáchať trestný čin), či z hľadiska účelu (kúpa motorového vozidla za účelom prípravy trestného
činu, prepadný záloh a pod.) preukázaný v konaní nebol. V konaní nebolo preukázané, že by strany
pri uzatváraní zmluvy konali contra legem, či v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že je vedené
trestné konanie, v ktorom sa rieši otázka podvodu na žalobcovi tretími osobami podľa názoru súdu nemá

v súčasnosti, na základe vykonaného dokazovania na platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vplyv.
Ani v trestnom konaní nebolo uvažované o tom, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rozpore so
zákonom. Žalovaný súdu preukázal, že riadne zaplatil kúpnu cenu, ktorá kúpna cena prostredníctvom
sprostredkovateľa mala byť odovzdaná žalobcovi. Pokiaľ sa napriek uvedenému kúpna cena žalobcovi
„nedostala“, má žalobca právo vymáhať si zaplatenie kúpnej ceny od žalobcu, aj keď vykonanému

dokazovaniu takéto skutkové tvrdenia nezodpovedajú. Súd vo vzťahu k vedenému trestnému konaniu,
kde je podaná obžaloba na tretie osoby, ktoré mali na žalobcovi spáchať podvod uvádza, že po odsúdení
predmetných obžalovaných za skutok uvedený v obžalobe si môže uplatňovať prípadnú náhradu škody,
ktorá mu spáchaným podvodom vznikla (ako v trestnom, tak aj následne v civilnom konaní). V tomto
konaní však nie je možné konštatovať, že by žalovaný konal v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca

v konaní tvrdí, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný neprodukoval tvrdenia v tom
zmysle, v čom by práve ten rozpor s dobrými mravmi vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy medzi zmluvnými
stranamimalbyťodzrkadlený.NajvyššísúdSRdefinovaldobrémravyakoobvyklé,poctivéaspravodlivé
správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám (R 5/2009).
Podľa Najvyššieho súdu SR ďalej platí, že absencia dobromyseľnosti pri právnom úkone smerujúcom k

nadobudnutiu práv, ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za následok neplatnosť tohto právneho
úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi (sp. zn. 6 M Cdo 1/2011). Súd má však za to, že ani absencia
dobromyseľnosti žalovaného v konaní preukázaná nebola, keď žalovaný v konaní potvrdil, že skupoval
nehnuteľnosti kvôli ich výnosom, tzn. za účelom ďalšieho predaja. Žalobca v konaní namietal takýto
postup, keď ho vnímal ako podvodný, k tomu súd však uvádza, že sa jedná o bežný postup za

účelom zvyšovania svojho majetku investíciami do nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo je následne
prevádzané na tretiu osobu. Takéto konanie žalovaného nie je možné bez ďalšieho vnímať na jeho
ťarchu. Rovnako návrh žalovaného na povolenie vkladu v zrýchlenom konaní pred katastrálnym úradom
nie je možné brať na jeho ťarchu, keď sa opätovne jedná o úplne štandardnú situáciu, s využitím
prostriedkov, ktoré katastrálny zákon umožňuje.

67. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že bol pri uzatváraní zmluvy uvedený do omylu (čo je vlastne
aj podstatou trestného činu podvodu) súd uvádza, že omyl v civilnom práve je upravený v § 49a
občianskeho zákonníka, keď podľa tohto ustanovenia právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,

ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
V predmetnom ustanovení zakotvená neplatnosť predstavuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, keď
relatívne neplatným je taký úkon, ktorého platnosť alebo neplatnosť závisí od toho, či osoba, ktorá
je oprávnená relatívnu neplatnosť namietať, toto svoje právo uplatní. Relatívna neplatnosť spočíva

na vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
sa na rozdiel od absolútnej neplatnosti premlčuje v trojročnej premlčacej lehote (§ 101 občianskeho
zákonníka)ododňa,kedybolomožnétotoprávovykonaťpoprvýkrát.Vprípade,aksaúčastníkrelatívnej
neplatnosti právneho úkonu nedovolá v premlčacej lehote, úkon naďalej trpí vadou, ale je potrebné hopovažovať za platný až do okamihu, kým sa jeho neplatnosti dotknutá osoba nedovolala. Dovolať sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné žalobou na súde aj mimosúdne a v prípade zmluvy
o prevode nehnuteľností aj námietkou v katastrálnom konaní. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti

musí byť z prejavu vôle osoby, ktorá relatívnu neplatnosť uplatňuje, zrejmé, že uplatňuje námietku
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj dôvod, z ktorého ju uplatňuje, resp. v čom vidí vadu
právneho úkonu. Relatívna neplatnosť musí byť uplatnená výslovne, konkludentné uplatnenie nie je
možné. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastanú dňom doručenia ostatným, resp.
všetkým účastníkom právneho vzťahu, ktorí budú v prípade sporu žalovanými. Dovolanie sa neplatnosti

právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný ostatným alebo všetkým účastníkom právneho
úkonu. V prípade, ak je tento úkon realizovaný vo forme procesnej obrany alebo ako súčasť konania
pred súdom alebo v katastrálnom konaní, je potrebné ho oznámiť všetkým jeho účastníkom, ktorým
musí byť tiež doručený. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu.
Premlčacia doba je trojročná (§ 101 občianskeho zákonníka). V predmetnom prípade nastala situácia,
kedy žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 24.06.2013, keď následne

podal pred tunajším súdom žalobu dňa 02.10.2013, v ktorej rovnako ako v tomto konaní namietal
neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva. V predmetnom konaní súd žalobu žalobcu v časti zastavil
a v časti zamietol, následkom čoho žalobca podal dňa 30.05.2017 novú žalobu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, v ktorej žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že bol pri uzatváraní právneho
úkonu uvedený (nie žalovaným, ale tretími osobami), do omylu. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti

ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp.
všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom
právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej

neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť
i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému
právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom
konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný
a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej

povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet
dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na
to, že právny úkon je relatívne neplatný) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp.
zn. 4 Cdo 136/2009). Pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu však platí, že z obsahu
predmetného právneho úkonu musí byť nepochybné, že žalovaný sa dovoláva relatívnej neplatnosti

právneho úkonu. Súd má za to, že žalobca sa v konaní úspešne dovolal relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, v zákonnej 3-ročnej lehote a to podaním zo dňa 11.08.2014 (č . l. 118 pripojeného spisu)
žalobca v konaní 18C/267/2013, ktoré podanie bolo doručené žalovanému, keď súd posúdil uvedené
podanie podľa obsahu. Z konania vedeného pred tunajším súdom, 18C/267/2013 je nepochybné, že
žalobca namietal neplatnosť právneho úkonu, keď v podaní zo dňa 11.08.2014 namietol neplatnosť

právneho úkonu aj z dôvodu omylu. V tomto prípade, keď predmetné podanie bolo zo strany súdu
doručované žalovanému, je nutné konštatovať účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu (§ 40a občianskeho zákonníka), keď jeho účinky nastali okamihom dôjdenia predmetného prejavu
vôle žalovanému. Rovnako zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.03.2015 je zrejmé, že uzatváranie
zmluvy v dôsledku omylu, čo má byť dôvod neplatnosti žalobca namietal na predmetnom pojednávaní,

keď súd vyhodnotil uvedené skutkové tvrdenia podľa obsahu ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu. Žalovaným vznesenú námietku premlčania na pojednávaní dňa 02.05.2022 v tomto
konaní (č. l. 86 spisu) preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd sa
zaoberal aj žalobcom namietaným dôvodom neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49a občianskeho
zákonníka a uvedenú neplatnosť posudzoval v konaní prejudiciálne.

68. Omyl možno vymedziť ako nesprávnu alebo neúplnú predstavu o skutočnosti, keď omyl je vždy
nevedomý. Omyl zakladá relatívnu neplatnosť dotknutého právneho úkonu pri splnení nasledovných
podmienok. Po prvé, musí ísť o omyl v skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca. Po druhé,
bez omylu by k právnemu úkonu za daných podmienok nedošlo. Po tretie, osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o omyle musela vedieť. Po štvrté, judikatúra dovodila, že
omylu sa môže osoba dovolať len v prípade, ak je jej omyl ospravedlniteľný. Ide o reflexiu všeobecného
princípu, že úprava omylu musí vyvažovať ochranu vôle konajúcej strany a ochranu dôvery adresáta
právneho úkonu. Ak strana konajúca v omyle nekonala v rámci ospravedlniteľného omylu (v prípadebežného omylu), nie je hodná ochrany a tým pádom sa nemôže dovolávať omylu. V prípade úmyselného
omylu (ľsti) sa strana môže dovolávať relatívnej neplatnosti z dôvodu omylu iba v prípade, že ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti nemohla relevantné informácie zaobstarať. Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatoval, že ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že
na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností
konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za
rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku
nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu (Rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2008). Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Českej republiky o ospravedlniteľný omyl nepôjde vtedy, „ak mala konajúca, a omylu
sa dovolávajúca osoba, možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri zisťovaní
skutočnostípreuskutočnenieprávnehoúkonurozhodujúcich.Niejemožnétotižakceptovaťmožnosť,že
by sa bolo možné účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa ustanovenia § 49 občianskeho zákonníka
za situácie, keď by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala pre ňu vo veci objektívne existujúcu

možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť
prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného
úkonu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1251/2002). Osoba musí konať
s obvyklou mierou opatrnosti (vynaložiť obvyklú starostlivosť), ktorú možno s ohľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa omylu vyhla (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republikysp.zn.29Cdo1830/2007).Požiadavkaospravedlniteľnostisaodvodzujeodzásadyvigilantibus
iura (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo1830/2007). V predmetnom prípade
má súd za to, že v konaní jednak nebolo preukázané, že by bol žalobca uvedený do omylu pri uzatváraní
zmluvy o prevode vlastníckeho práva, keď, ako súd už vyššie v texte tohto rozsudku uviedol, sa
súdu javí ako málo pravdepodobné a nevierohodné tvrdenie žalobcu v zmysle, že podpísal zmluvu

o prevode vlastníctva bytu bez toho, aby si prečítal aspoň jej nadpis, ktorý bol napísaný dostatočne
veľkým písmom. Zároveň z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že žalobca vyhlásil, že podpísal zmluvu
o prevode vlastníctva bytu, v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by uvedené vyhlásenie
nebolo riadnym spôsobom pred notárskym úradom uskutočnené tak, ako je to zachytené v notárskej
zápisnici. Zároveň však súd uvádza, že pokiaľ by aj z prípadného trestného konania (alebo z iných

skutočností) vyplynulo (ktorá skutočnosť v konaní doposiaľ preukázaná nebola), že žalobca bol konaním
tretích osôb (nie zmluvnej strany, t.j. žalovaným) uvedený do omylu, súd musí konštatovať, že v súlade
s vyššie citovanou ustálenou judikatúrnou praxou žalobca nekonal v ospravedlniteľnom omyle. Totiž
nie je možné považovať za vynaloženie dostatočnej obozretnosti, pokiaľ si žalobca (bez ohľadu na
tvrdenie iných osôb, ktoré sa mu „javili“ ako dôveryhodné) pred podpisom zmluvy ani len neprečíta

názov zmluvy či jej obsah, následne si neprečíta notársku zápisnicu pred jej podpisom a zároveň
nepožiada notárku, ktorá spisuje notársku zápisnicu o ozrejmenie tých skutočností, ktoré sú v notárskej
zápisnici uvedené. Žalobca mal rozhodne dosť možností vyhnúť sa omylu vlastnou starostlivosťou.
Žalobca zanedbal objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci. Zároveň je nutné
konštatovať, že pokiaľ by žalobca vynaložil náležitú starostlivosť pred podpisom zmluvy, ktorá by

predstavovala „jednoduché“ prečítanie si obsahu zmluvy pred jej podpisom, zaobstaral by relevantné
informácie a k podpisu zmluvy (pokiaľ takúto zmluvu skutočne nemienil uzatvoriť), by nedošlo. Žalobca
v konaní nikdy netvrdil, že by bol akýmkoľvek subjektom nútený k podpisu Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a následne k podpisu Notárskej zápisnice. Súd teda s poukazom na uvedené skutočnosti ustálil, že
ani žalobcom uvádzaný dôvod relatívnej neplatnosti podľa § 49a občianskeho zákonníka nevyhodnotil

ako dôvod pre určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

69. Vo vzťahu k žalobcom v konaní opakovaným tvrdeniam v tom zmysle, že žalobca nemal záujem
uzatvoriť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ale mienil uzatvoriť zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere, či
zmluvu o záložnom práve (keď skutkové tvrdenia žalobca v priebehu tohto konania a konania zrejmého

z pripojeného spisu opakovane menil) súd uvádza, že sa predmetné tvrdenia javia ako nevierohodné
a to okrem už vyššie zmienených dôvodov (žalobca bez akejkoľvek obozretnosti, v dôveru v cudzie
osoby, ktoré nepoznal podpísal predloženú zmluvu bez jej prečítania, bez informovania sa u notárky,
čo je obsahom notárskej zápisnice, ktorú podpisuje), tiež s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca
rozporne so zisteným skutkovým stavom v konaní uvádzal, že až do zapísania vlastníckeho práva na

LV nemal vedomosť o prebiehajúcom katastrálnom konaní, ktorého predmetom bol zápis vlastníckeho
právakspornémubytu,keďzvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcovibolodoručenérozhodnutie
o prerušení vkladového konania (dňa 15.07.2013). Zároveň je nutné poukázať na tú skutočnosť, že
žalobcavkonanípotvrdil,žemubolizaplatenépeňažnéprostriedkyvovýške8500eur,keďzbankovéhovýpisu vyplýva účel „Kúpna cena“. Žalobca v konaní tvrdil, že mu mali byť zapožičané peňažné
prostriedky, ktoré zapožičanie mal splácať splátkami vo výške 80 eur mesačne, avšak napriek tomu od
uzatvorenia zmluvy (06/2013) do podania žaloby (10/2013) nezaplatil osobe, ktorá mu mala zapožičať

predmetné finančné prostriedky žiadnu splátku. Žalobca v konaní neuviedol, kedy a na aký účet, resp.
komu mal platiť splátky vo výške 80 eur, keď žalobca mal vedomosť o tom, akým spôsobom a na akom
princípe „fungujú“ pôžičky, keď v konaní tvrdil, že zo strany banky mu nebola pôžička poskytnutá a ani
ju nemohol získať. Súd potom ani nepovažuje za hodnoverné tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky vo
výške 8 500 eur, ktoré peniaze boli nesporne pripísané na jeho účet. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti, keď súd dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(§ 191 ods. 1 CSP) súd konštatuje, že v konaní nebola preukázaná existencia dôvodov pre vyslovenie
neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

70. Súd uvádza, že aby mohol konštatovať neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o prevode vlastníctva

bytu, muselo by byť v konaní bezpečne preukázané naplnenie niektorej z uvedených skutkových
podstát neplatnosti právneho úkonu, čo však v konaní učinené nebolo. Potom nie je možné bezpečne
konštatovať naplnenie niektorého z dôvodov neplatnosti právneho úkonu, je v záujme ochrany právnej
istoty a dobrej viery nutné považovať právny úkon za platný a spôsobilý vyvolať následky, ktoré s ním
právo spája. Takýto prístup zodpovedá požiadavkám princípu právnej istoty v súkromnom práve, ako aj

ochrane dôvery jeho účastníkov.

71. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že neprevzal od žalovaného celú časť kúpnej ceny, keď však
uvedené nezodpovedá vykonanému dokazovaniu (súdu boli predložené doklady o úhrade celej časti
kúpnej ceny) súd uvádza, že i v prípade, že by žalobca úspešne vyvrátil prevzatie časti kúpnej ceny (čo

v konaní uskutočnené nebolo), skutočnosť, že by nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle zmluvy
o prevode vlastníctva bytu súd uvádza, že nezaplatenie kúpnej ceny nemá vplyv na platnosť kúpnej
zmluvy. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je jej odplatnosť. Skutočnosť, že nedošlo k zaplateniu
kúpnej ceny však nespôsobuje neplatnosť zmluvy, keď predávajúci si môže podľa príslušných právnych
predpisov vymáhať zaplatenie kúpnej ceny v samostatnom konaní. Súd teda zdôrazňuje, že prípadné

nezaplatenie kúpnej ceny samo o sebe nespôsobuje jej neplatnosť.

72.SúdvsúvislostisnámietkamižalobcuprodukovanýmivkonanípoukazujenazáveryÚstavnéhosúdu
SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, ktorý výslovne poukazuje na potrebu preferencie výkladu
právneho úkonu v prospech jeho platnosti, keď uviedol, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia

súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“
dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej
ochranyúčastníkomobčianskehosúdnehokonania.Tátomábyťzaloženáokreminéhoajnazohľadnení
a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii
výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Keď potom v konaní neboli nepochybne

preukázané tvrdenia žalobcov o dôvodoch pre prejudiciálne konštatovanie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, súd žalobu žalobcov zamietol.

73. Je nutné zmieniť, že po zmene zákonného sudcu sa žalobca ani jeho právna zástupkyňa
nezúčastňovali nariadených pojednávaní, nenavrhli v konaní žiadne ďalšie dokazovanie na podporu

svojich tvrdení a preukázanie žalobcom uplatneného nároku, súd potom vzhľadom na kontradiktórnosť
konania nevykonával ďalšie dôkazy a vychádzal z dokazovania, ktoré už v konaní uskutočnené bolo,
s poukazom na dokazovanie vykonané v konaní 18C/201/2013 (pripojený spis).

74. Súd na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty.

75. S poukazom na vyššie zmienené skutočnosti, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.76. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

78.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, tzn. žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
S poukazom na uvedené súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).