Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204296
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123204296.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Gelatka,
s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, proti žalovanému: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hagara-
Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinný dom č. súp. XX, postavený
na parc. č. 180 a pozemok CKN parc. č. 180 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, a to všetko
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Žilina, a to v spoluvlastníckom
podiele 1, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. D., pod bodom B2, ktoré nehnuteľnosti boli prevedené
na žalovaného darovacou zmluvou zo dňa 15.10.2004, ktorej vklad bol povolený pod č. V 5565/2004

dňa 29.11.2004.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2023 domáhala, aby súd určil, že je

vlastníčkou nehnuteľností rodinný dom súpisné č. 53, ktorý je postavený na parcele č. 180 a pozemok
CKN parcela č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, oboje zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres F., v spoluvlastníckom podiele 1 zapísanom na
liste vlastníctva pod B2, ktoré nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného darovacou zmluvou zo dňa
15.10.2004, ktorej vklad bol povolený pod č. V 5565/2004 dňa 29.11.2004.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia. Žalobkyňa nadobudla ako
obdarovaná darovaním od svojich rodičov G. D. a E. D. okrem iného nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území D., obec D., okres F., a to: - rodinný dom súpisné č. XX, ktorý je postavený
na parcele č. 180, - pozemok CKN parcela č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470
m2, oboje zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „Dar“ alebo „Nehnuteľnosť“). Na základe
darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 15.10.2004 previedla žalobkyňa polovicu Nehnuteľností ako dar na

žalovaného. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 5565/2004 dňa 29.11.2004. Po uzatvorení
darovacej zmluvy v roku 2004 začal žalovaný vo zvýšenej miere konzumovať alkoholické nápoje až sa
z neho stal alkoholik. Požívanie alkoholu má zásadný vplyv na správanie žalovaného voči žalobkyni i
členom jej rodiny – matke i dvom synom H. a C.. Od roku 2009 až doposiaľ je spolužitie so žalovaným
neznesiteľné a je presvedčená, že žalovaný sa voči nim správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy.
Nevhodné správanie sa prejavuje najmä v podobe urážok, fyzického násilia a psychického násilia,

ktorého terčom je predovšetkým žalobkyňa, čoho sú ostatní členovia jej rodiny svedkami a niekedy sami
aj cieľmi. Žalobkyňa poslala žalovanému výzvu na vrátenie Daru, ktorú prevzal dňa 15.12.2021. Keďžeani zaslanie výzvy na vrátenie daru neprinieslo zásadnú zmenu v správaní žalovaného, domáha sa
touto cestou určenia, že je vlastníčkou Nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2, ktorý
som darovala žalovanému predmetnou zmluvou. Hoci k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ

došlo na základe jednostranného právneho úkonu darkyne voči obdarovanému, čiže výzvy na vrátenie
daru doručenej žalovanému dňa 15.12.2021, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na zápis vlastníckeho
práva k Daru v katastri nehnuteľností, pretože okresné úrady, katastrálne odbory nepovažujú výzvu na
vrátenie daru spolu s doručenkou za listiny spôsobilé na zápis zmeny vlastníckeho práva v prospech
darkyne. Z tohto dôvodu pretrváva u žalobkyne právna neistota ohľadom jej vlastníckeho práva

k darovanému.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2023 (č. l. 33 spisu) uviedol, že považuje žalobu za
nedôvodnú a zásadne popiera tvrdenia žalobkyne, ktorými odôvodňuje svoj nárok na vrátenie daru a
na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Je pravdou, že žalovanému bol zo strany
žalobkyne doručený list označený ako Výzva na vrátenie daru zo dňa 10.12.2021, avšak tento žalobca

neakceptoval. Žalovaný nespochybňuje, že manželstvo strán sporu je dlhodobo nefunkčné a rozvrátené,
v dôsledku čoho medzi stranami pravidelne vznikali a aj naďalej vznikajú nezhody a hádky často
sprevádzané aj vulgarizmami či vzájomným osočovaním. Hoci takéto správanie medzi stranami sporu
možno bezpochyby označiť ako nevhodné, je zrejmé, že takýto spôsob komunikácie sa postupom času
v dôsledku napätých vzťahov stal pre nich bežným. Navyše, z rozhodovacej praxe a ustálenej judikatúry

vyplýva, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného
správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov
podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že hoci správanie sa
medzi stranami sporu možno považovať za nemorálne či nevhodné, v žiadnom smere však nenapĺňa
skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov tak ako to predpokladá ustanovenie § 630

Občianskeho zákonníka. Poukázal na potrebu vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba
brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému
v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Poukázal na to, že zo strany žalobkyne ako
darkyne rovnako dochádzalo a aj naďalej dochádza k vulgárnemu osočovaniu žalovaného a slovným či

iným útokom na jeho osobu. Ďalej poukázal na to, že napriek tomu, že žalobkyňa popisuje správanie
žalovaného miestami ako neznesiteľné, doposiaľ neiniciovala konanie o rozvod manželstva, t.j. strany
sporu sú toho času stále manželia. Žalovaný namietol predložený záznam zo zdravotnej dokumentácie
žalovaného a vzniesol námietku premlčania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 14.06.2023 (č. l. 43 spisu) uviedla, že popiera všetky tvrdenia
žalovaného ako nepravdivé a účelové, po doručení žaloby si žalovaný najskôr uznal svoju chybu,
pričom v telefonickom rozhovore jej právnemu zástupcovi uviedol, že chce vyriešiť vec mimosúdne
uzatvorením dohody a prevodom vlastníckeho práva na žalobkyňu, následne však zmenil názor a
rozhodol sa brániť v tomto konaní. Väčšinu času za posledných viac než 10 rokov bol žalovaný pod

vplyvom alkoholu, množstvo incidentov si možno ani nepamätá, pričom keď je opitý, vôbec sa neovláda,
nadáva a uráža všetkých okolo seba. Ďalej uviedla, že nie je pravda, že používanie vulgarizmov je
v ich domácnosti normálne a štandardné, žalobkyňa tak neoslovujem matku, synov či žalovaného,
ani oní, s výnimkou žalovaného, žalobkyni vulgárne nenadávajú. Hoci jej žalovaný vulgárne nadáva
dlhé roky, doposiaľ s si na to nezvykla, vadí jej to a nepovažuje to za normálne. Uviedla, že je

pravdou, že doposiaľ návrh na rozvod manželstva nepodala, avšak nebolo to z dôvodu, že by bolo
spolužitie so žalovaným harmonické. Spočiatku pociťovala pocit hanby, musela to vnútorne spracovať.
Keďže žalovaný jej na domácnosť vôbec neprispieval a nepomáhal, bola zaneprázdnená starostlivosťou
o synov a zabezpečením dostatočných finančných prostriedkov, aby im mohla zabezpečiť stravu,
oblečenie, školy a pod.. Nemala peniaze na to, aby som si mohla zaplatiť právnika v rozvodovom

konaní a tiež sa bála, že žalovaný ju bude po rozvode žiadať, aby ho z majetku vyplatila, čo by ju
finančne zruinovalo. Manželstvo je však dlhodobo nefunkčné a len formálne. Žalovaný sa správa voči
žalobkyni i jej blízkym tak, že porušuje dobré mravy dlhodobo od roku 2009 až doposiaľ. Zdôraznila, že
takéto správanie žalovaného bolo každodennou realitou aj v období troch rokov pred zaslaním výzvy
na vrátenie daru a podaním žaloby, preto považuje vznesenú námietku premlčania za irelevantnú. Na

vysvetlenie uvádza, že v žalobe uviedla aj incidenty z roku 2014 a 2015, len aby preukázala, že sa jedná
o dlhodobé nevhodné správanie žalovaného, avšak na týchto incidentoch nezakladá dôvodnosť žaloby.
Nevhodné správanie žalovaného popísané vo výzve na vrátenie daru či odrážkami v bode 3 žaloby sa
totiž deje takmer každý deň od roku 2009 až doteraz.5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19-06-2023 (č. l. 46 spisu) uviedol, že tvrdenia žalobkyne o správaní
žalovaného v žiadnom prípade nezakladajú dôvod pre zákonné domáhanie sa vrátenia daru. Žalobkyňa

svojimi vyjadreniami len potvrdila skutočnosť, že hoci vzťahy medzi stranami sporu ako manželmi boli a
sú vážne a trvalo narušené, títo vedeli v prípade potreby spolu komunikovať či poskytnúť si pomoc.

6. Žalobkyňa pred nariadeným pojednávaním uskutočnila vo veci vyjadrenie zo dňa 05.03.2024 (č. l.
57 spisu), kde uviedla, že žalovaný sa správa v rozpore s dobrými mravmi predovšetkým pod vplyvom

alkoholu, preto predložila súdu fotografie, ktoré ho v tomto stave zachytávajú v období od 11.02.2022 do
24.02.2024.Ďalejuviedla,žeRozhodnutímOÚŽilinazodňa24.05.2023bolžalovanýuznanýzavinného
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovanému bolo uložené pokarhanie a
to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa k spáchaniu priestupku priznal. Poukázala na odôvodnenie
predmetného rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že svedkyňa p. E. D. uviedla, že žalovaný pije alkohol
každý deň, triezveho ho ešte nevidela, pričom každý deň nadáva jej aj jej dcére (t.j. žalobkyni) slovami

piča a kurva. Ako dôkaz o správaní žalovaného, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, predložila
súdu 22 nahrávok žalovaného, ktoré vyhotovila v období od roku 2021.

7. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 21.03.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol
v prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného. Strany v konaní

prostredníctvom svojich právnych zástupcov poukázali na vyjadrenia už uskutočnené v konaní. Na
konanom pojednávaní na základe návrhu žalobkyne bol vykonaný výsluch žalobkyne a svedkov - E.
D., matky žalobkyne a syna strán sporu H. B..

8.Zvýsluchužalobkynevyplynulo,žepoprevodechalupynažalovaného,,ešterok-dvatobolvporiadku

a potom začal požívať alkoholické nápoje a už mu nebolo rady. S ničím jej nepomáhal, keď aj chcela ísť
k lekárke, tak on mi povedal, že on starú voziť nebude, to v žiadnom prípade. Prestal chodiť do roboty,
išiel na invalidný, peniaze jej nedával, potom chodil do krčmy, chodil opitý a stále sa to stupňovalo. Začal
jej vulgárne nadávať, stále sa to stupňovalo. Potom aj ona mu vrátila v tých vulgarizmoch, lebo to už
nešlo inak zastaviť a pokračuje to doteraz. Žalovaný je nonstop opitý. 11 mesiacov ťahá v kuse. On

keď príde opitý a kto mu príde do rany, tak ten si to skrátka odnesie. Stav pitia sa rozbehol po tom, bol
rok na PN, v čase PN sa to úplne rozbehlo, to bolo cca 2- 3 roky od prepisu domu. Pije stále, má také
prestávky 6 týždňové, že on potom vydrží aj 11 mesiacov v kuse piť, potom zase má prestávku a zase
pokračuje v pití. On sa už pokadieva a je pomočený, všetko, je to hanba rodiny. To všetci vidia, on len
príde domov taký. 2 týždne dozadu išli so synom do Rajeckých, našli ho na chodníku došťaného, zobrali

ho domov, nechcel sa ani povyzliekať, doma všetko upratané a on stále hentaký chodí. On žalobkyni
hovorí normálne jebnutá piča, kurva, koza, krava a to aj na jej mamu – vy staré piče, kurvy, žalobkyňa
také slová ani nepoužíva. Rovnako keď príde rozčúlený a príde mu syn rany, nie je to podľa neho, tak
je jebnutý kokot. Žalovaný, ako začal piť, tak inú výslovnosť ani nepoužíva. Napadol ju viackrát, bolo
to aj tak, že ju synovia vlastne zachránili. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že sedela, prišiel, zvalil ju zo

stoličky, vtedy dala aj oznámenie, to bolo niekedy v roku 2013 alebo 2015. Potom raz zobral stoličku,
chcel ju hodiť do žalobkyne, ale našťastie majú hore sadrokartón a stolička ostala visieť v strope. To
bolo v čase, kedy mali synovia asi 20 rokov, teraz má starší 33 rokov. Facky jej nedával, ale ju skôr súril
(pozn. súdu, sotil). Raz napr. boli na jednej oslave a ju chytil za krk a natiahol päsť. Ešte šťastie, že tam
boli dvaja vedľa, čo fajčili, tak to videli a odtiahli ho. Žalovaný si každý deň donesie asi sedmičku vodky,

fľašu vína a 4 pivá domov a to pije až do druhého dňa, kým zas neopustí dom a nejde popíjať. Návrh na
rozvod nepodala, lebo keby sa aj rozviedla a pol chalupy je jeho, tak ho odtiaľ aj tak nedostanem. Zase
by musela ja podať návrh na vysporiadanie a ešte ho bude vyplácať z vlastnej chalupy čo jej rodičia
sami stavali chalupu a pôžičku platili.

9. Z výsluchu H. B., syna strán v konaní vyplynulo, že žalovaný konzumuje alkohol, niekedy je to 3-4
krát denne, niekedy ja to 2 krát denne. Ráno vstane, ide preč. Potom príde za 2-3 hod. na totálku opitý,
potom sa prespí, zas ide preč, asi do krčmy a toto sa opakuje až do večera. Pod vplyvom alkoholu
niekedy je agresívny, niekedy je normálne. Niekedy príde, ľahne si a je ticho, ale inokedy zase príde,
začnenadávaťskaždýmsaháda.Mánejakénarážky,nadávky,stálevyčítanienejakédookola.Žalovaný

keď sa správa agresívne, hovorí nadávky, svedkovi niečo vyčíta, mame, starkej, proste kto mu príde do
rany, trak sa potrebuje vyventilovať. Tak aj on rozbíja nejaké veci čo mu prídu do rany. Nejaká skrinka,
polička, nejaký kvetináč, kde čo. Svedka nenapadol, ale do mamy skákal, aj do starkej, jej aj niečo spravil
s rukou. Keď nadáva, hovorí svedkovi, že je kokot vyjebaný, starká je piča, mame takisto, že je kurva,piča, atď. Takéto správanie je sústavné. Toto trvá už viac rokov, svedok aj keď som bol nejaký šiestak,
siedmak si pamätá, že prišiel opitý a do rána vykrikoval, svedok nemohol spať a išiel ráno do školy,
vtedy mal asi 13 rokov. Matka sa voči žalovanému správa takým spôsobom, že niekedy sa s ním nebaví

a niekedy mu odpovedá na to. Zároveň uviedol, že to sa nedá niekedy, keď vám niekto stále rozpráva
dookola, tak musíte dať nejaký argument. Matka niekedy kričí, občas použije vulgarizmy, aj svedok ich
používa, s takým človekom sa musíte rozprávať rovnako ako on s vami. Na starkú žalovaný zaútočil, to
bolo minimálne 2 roky, ale svedok si myslí, že ešte viac a na mamu neviem, to každú chvíľu je niečo.
Svedok uviedol, že je teraz stále doma, bol v zahraničí a momentálne nepracuje. To znamená, ja to

vidí na dennodennom poriadku. Konflikt, ktorý medzi rodičmi nastáva začína otec. Svedok s matkou sa
so žalovaným vôbec nerozprávajú, pretože s ním sa nič nedá. Jemu, keď dáte nejaký náznak debaty,
tak on o tom bude rozprávať 3 hodiny v kuse. On v rámci toho svojho monológu buď si brble popod
nos alebo skáče do nás. Ono to vždy závisí od toho v akej práve príde nálade. Otec je agresívny, keď
pije. Ale triezvy je raz za čas, teraz má takú šnúru 11 mesiacov, chvíľu mal pauzu a zase začal piť.
Triezveho by ho mohol zažiť možno niekedy ráno, keď sa zobudil, ale to je ťažko, lebo on si alkohol

kupuje aj domov a pije doma.

10. Z výsluchu Jozefy Slamkovej, matky žalobkyne vyplynulo, že žalovaný ako ostal doma, nikde nerobí,
len chodí pijúci. Iné nepočujem, len ty stará pi.. a ku... a takisto aj žalobkyňu volá. Nič iné nie je len ku...
a pi.. a im do ko..... takým chlapcom mladým. Takto je to už ako zostal doma, čo nerobí, ale tri razy príde

domov, napije sa, vyspí sa a dookola. V garáži má fľašu, keď nepije v krčme, pije v garáži a keď idem na
vodu, že idem vysypať smeti, tak hneď ty stará pi.. a takto, inak svedkyňu nenazve. Svedkyňu aj fyzicky
napadol pri garáži, ja som išla so smeťami, surel ju a spadla na zem. Žalovaný pije furt, do svedkyne
nejde, lebo sa schová vždy, chodí nadávajúci, už keď ide z garáže nadávajúci a vykríkajúci, svedkyňa
sa zamkne, ani sa mu neukáže, lebo by ju možno aj prevalil dolu tými schodmi. Svedkyňa slabo počuje,

zo dva roky má strojček, ale nepamätá si. Žalovaného sa bojí a bojí sa aj o život dcéry.

11. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav, pričom na vec aplikoval
nižšie citované zákonné ustanovenia:

12. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

17. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

18. Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

19. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Súd pred samotným prejednaním nároku zisťoval, či je vo veci daný naliehavý právny záujem.21. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Súd žalobu posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o určenie, či tu právo
je alebo nie je. V zmysle tohto ustanovenia naliehavý právny záujem na určení nie je potrebné

dokazovať, iba ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa v žalobe odôvodnila naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva a to s poukazom na potrebu vykonania zápisu vlastníckeho
práva v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností, keď k zániku darovacieho vzťahu podľa §
630 občianskeho zákonníka síce došlo na základe jednostranného právneho úkonu darkyne voči
obdarovanému, čiže výzvy na vrátenie daru doručenej žalovanému dňa 15.12.2021, táto skutočnosť
však nemala žiadny vplyv na zápis vlastníckeho práva k daru v katastri nehnuteľností, pretože okresné

úrady, katastrálne odbory nepovažujú výzvu na vrátenie daru spolu s doručenkou za listiny spôsobilé
na zápis zmeny vlastníckeho práva v prospech darkyne. Z tohto dôvodu pretrváva u žalobkyne právna
neistotaohľadomjejvlastníckehoprávakdarovanému.Pretožesúdnerozhodnutieourčenívlastníckeho
práva je podkladom pre zastabilizovanie vzťahov vyplývajúcich z vlastníctva sporných nehnuteľností,
keď v predmetnom prípade je právne postavene žalobkyne neisté, pričom žaloba o určenie vlastníckeho

práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch
medzi účastníkmi, má súd za to, že v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, či tu
právo je, alebo nie je.

23. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobe v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu 1-ica, ktorého určenia sa žalobkyňa domáha titulom vrátenia daru od
žalovaného pre porušenie § 630 občianskeho zákonníka.

24.Súdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalobcaažalobkyňasúvlastníkminehnuteľností
a to rodinného domu, súpisné č. 53, ktorý je postavený na parcele C KN č. 180 a pozemku C KN parcela

č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, oboje zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie D., obec D., okres Žilina, každý v spoluvlastníckom podiele 1-ica.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo darovaním od svojich
rodičov a to pokiaľ sa týka nehnuteľností, ktorých určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto

konania, t.j. rodinný dom súpisné č. 53, ktorý je postavený na parcele č. 180 a pozemok CKN parcela
č. 180 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, oboje zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie D., obec D., okres Žilina. Rovnako súd v konaní nepovažoval za sporné, že
žalobkyňa na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 15.10.2004 previedla polovicu prejednávaných
nehnuteľností ako dar na žalovaného. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 5565/2004 dňa

29.11.2004. Žalovaný v konaní neučinil sporným ani doručenie výzvy na vrátenie daru (č. l. 34 rub spisu).

26. Sporným je v konaní samotný nárok na vrátenie daru, ktorý žalovaný poprel. Okrem toho žalovaný
v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

27. V ustanovení § 630 OZ je upravený spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje
darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a
to určitým správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za
právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je
rozhodujúcisubjektívnypocitaúsudokdarcu.Právnyvzťahdarovaniazanikánazákladedvochprávnych

skutočností: a) kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a, alebo členom jeho rodiny, tzv.
hrubé porušenie dobrých mravov, b) jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa
darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym
úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, z
výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil.

Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom
nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a
čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Tzn. na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z
hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidíhrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže
byť napokon obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade však nastávajú právne účinky právneho úkonu na
vrátenie daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. V danom posudzovanom prípade

si žalobkyňa uplatnila nárok na vrátenie daru výzvou zo dňa 10.12.2021, ktorá výzva bola žalovanému
nesporne doručená dňa 15.12.2021 (č. l. 17 spisu). Z obsahu podanej výzvy je zrejmé splnenie vyššie
kvalifikovaných náležitosti, tzn. súd konštatuje, že výzva je určitým právnym úkonom v zmysle § 37 ods.
1 občianskeho zákonníka. Tzn. právne účinky úkonu na vrátenie daru mali nastať v predmetnom prípade
doručením výzvy obdarovanému a teda dňom 15.12.2021.

28. S ohľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku na vrátenie daru sa súd prednostne
zaoberal námietkou premlčania. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že spôsobom odôvodňujúcim
vrátenie daru sa žalovaný začal správať od roku 2009, od ktorého roku je spolužitie so žalovaným
neznesiteľné, keď sa žalovaný voči žalobkyni a členom jej rodiny správa tak, že hrubo porušuje
dobré mravy, pričom uvedeným spôsobom sa správa až doposiaľ (do dňa podania žaloby). Nevhodné

správanie sa prejavuje najmä v podobe urážok, fyzického a psychického násilia, ktorého terčom je
predovšetkým žalobkyňa, ako aj ostatní členovia rodiny. V podanej žalobe žalobkyňa zároveň uviedla, že
žalovaný ju opakovane fyzicky napáda, o čom svedčí aj hlásenie o úraze zo dňa 27.03.2014. Žalovaný
v konaní vzniesol námietku premlčania a to s poukazom na skutočností uvádzané žalobkyňou, ako
aj s poukazom na predložené listiny, od ktorých podľa žalovaného nárok žalobkyňa odvodzuje, keď

k správaniu žalovaného odporujúcemu dobrým mravom malo dochádzať od roku 2009, najmä v rokoch
2014 a 2015.

29. Právo darcu na vrátenie daru (§ 630 Občianskeho zákonníka) podlieha premlčaniu vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101

Občianskeho zákonníka). Pri premlčaní tohto práva je významný charakter relevantného správania
obdarovaného. Premlčacia doba plynie totiž odlišne vtedy, keď ide o správanie hrubo porušujúce dobré
mravy, ktoré spočíva v jedinom (jednorazovom alebo samostatnom) konaní obdarovaného, a vtedy,
keď ide o sústavné (pokračujúce alebo opakované) správanie obdarovaného relevantné podľa § 630
občianskeho zákonníka. Pokiaľ v prípade jednorazového správania obdarovaného hrubo porušujúceho

dobré mravy začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k tomuto
správaniu, v prípade, že k takémuto správaniu hrubo sa priečiacemu dobrým mravom dochádza v
dlhšom časovom období, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci čas posledného správania
obdarovaného, ktoré vykazuje znaky relevantné v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. To znamená,
podľa ustálenej judikatúrnej praxe platí, že v prípade, ak sa konanie hrubo porušujúce dobré mravy zo

strany obdarovaného voči darcovi opakuje, začína plynúť premlčacia doba pri každom takomto konaní
samostatne. Ak uvedené správanie voči darcovi dlhodobo pretrváva, začína premlčacia lehota plynúť
až odo dňa, keď obdarovaný od tohto konania upustil.

30. Súd má za to, že v konaní bolo dostatočným spôsobom tak, ako je uvedené ďalej v rozsudku

preukázané, že žalovaný sa spôsobom opísaným v žalobe správal nielen v roku 2009, či v rokoch 2014
a 2015, ale žalovaný sa takýmto spôsobom správal aj v čase pred uskutočnením výzvy na vrátenie
daru, v čase jej uskutočnenia a takýto stav negatívneho správania sa žalovaného stále trvá a pokračuje.
S poukazom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že nemohlo dôjsť k premlčaniu práva žalobkyne
na vrátenie daru.

31. Po ustálení, že nedošlo k premlčaniu žalobou uplatneného práva, sa súd zaoberal tou skutočnosťou,
či boli splnené podmienky pre vrátenie daru zo strany obdarovaného (žalovaného) darkyni (žalobkyni).

32. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je
upravenýosobitnýspôsobzánikudarovaciehovzťahu,kuktorémudochádzanazákladejednostranného
právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi
alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov
a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie

osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú
ujmu (R 88/1998).33. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka teda umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie
morálnych pravidiel správania – súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti
akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu,

ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.
Predpokladom uplatnenia § 630 občianskeho zákonníka je teda správanie, ktorým obdarovaný voči
darcovi (či členom jeho rodiny) hrubo porušuje dobré mravy.

34. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči

darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). V súdnej praxi sú dobré mravy
všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným,
v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám (obdobne R 48/2005, alebo rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/59/2009 zo dňa 30.01.2010). Dobré mravy predstavujú súhrn spoločenských,
kultúrnych a základných mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru

stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/98/2004 zo dňa 01.03.2008). Tzn.
dobré mravy je možné označiť ako súbor pravidiel správania sa, ktoré sú v spoločnosti všeobecne
uznávanéajkeďsamiosebeniesúprávnezáväzné.Kvalifikované,tzv.hrubéporušeniedobrýchmravov
potom nie je každé správanie, ktoré je neetické, resp. ktoré nezodpovedá spoločensky uznávaným

pravidlám slušného správania. Predpokladom vrátenia daru je teda len také negatívne správanie sa
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť
ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých
mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom
jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý

nezáujemapod.Vsúlades§630občianskehozákonníkapotommožnozaprávnerelevantnépovažovať
len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu. Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie
značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998), takže je možné konštatovať, že kvantita
aj kvalita nevhodného správania, sú rovnocennými ukazovateľmi. Totiž platí, že správanie, ktoré

jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri určitej periodicite stáva relevantným.

35. V prejednávanom prípade súd považoval za preukázané, že žalovaný sa po tom, čo medzi
žalobkyňou a žalovaným došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, predmetom ktorej bolo darovanie
sporných nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ice správal voči žalobkyni a členom

jej rodiny (jej deťom a matke), ktorí bývajú so žalobkyňou a žalovaným v spoločnej domácnosti takým
spôsobom, že to zakladá hrubé porušenie dobrých mravov. Súd k uvedenému záveru dospel s ohľadom
na v konaní všetky preukázané skutočnosti a okolnosti prejednávaného prípadu. Uvedený záver súd
uskutočnil predovšetkým s poukazom na výsluchy ako žalobkyne, tak aj svedkov, uskutočnené v konaní.
Svedkovia žalobkyne potvrdili dlhodobé negatívne správanie sa žalovaného ako voči žalobkyni, tak aj

voči samotným svedkom. Z výsluchu syna strán sporu, svedka H. B. vyplynulo, že otec, tzn. žalovaný
užíva alkoholické nápoje dlhodobo, pamätá si to už od obdobia, kedy mal cca 13 rokov. Súd má za to,
že je prirodzené zapamätanie si uvedených, pre svedka, syna strán, nepriaznivých zážitkov z mladosti,
keď svedok aj zdôvodnil konkrétne situácie, na ktoré si pamätá, tzn. že otec, žalovaný prišiel domov
opitý a do rána vykrikoval, potom svedok ako školopovinné dieťa nemohol spať s tým, že ráno mal

ísť do školy. Takéto nepríjemné zážitky rozhodne „utkvejú“ v pamäti dieťaťa na dlhú dobu. Svedok vo
vzťahu k pretrvávaniu správania sa otca dostatočne podrobným spôsobom opísal, ako dlho správanie
otca trvá, keď takéto negatívne správanie je dlhodobé, opakované, až sústavné. Svedok pritom uviedol,
že aj v súčasnosti sa otec správa rovnakým spôsobom, keď požíva alkoholické nápoje, nonstop je
opitý, ani sa nedá zistiť, resp. overiť, či by niekedy nebol, keď žalovaný pije v krčme a následne si

alkohol nosí aj domov a popíja doma. Potom pod vplyvom alkoholu sa správa tak, že útočí na matku,
na neho aj na jeho babku, ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti. Žalovaný sa sústavne pod vplyvom
alkoholu správa agresívne, predovšetkým slovne útočí na matku, jeho a babku a to bez toho, aby mal
k takémuto správaniu dôvod. Totiž takéto správanie je vždy, keď je žalovaný pod vplyvom alkoholu, čo
sa u žalovaného už stalo obvyklým. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného namietla výpoveď svedka

s ohľadom na tú skutočnosť, že svedok robil v zahraničí, k tomu súd uvádza, že z výsluchu svedka
vyplynulo, pri ktorých skutočností v konaní nebol preukázaný opak, že svedok síce cca 5 rokov pracoval
v zahraničí, avšak opakovane chodil domov s tým, že bol doma aj 3 – 4 mesiace, doma trávil dovolenky
a medzi prácou chodil domov (mimo dlhšie obdobia) vždy na týždeň dva. Z uvedeného je možné usúdiť,že svedok aj v období, kedy pracoval v zahraničí, bol doma takú dobu, z ktorej mohol byť schopný
posúdiť, či žalovaný požíval v predmetnom období alkoholické nápoje opakovane, dlhodobo a ako sa
v tomto čase správal voči žalobkyni, jemu a jeho babke, matke žalobkyne. V súčasnosti svedok je už

rok doma, tzn. nepracuje v zahraničí, pričom uviedol, že žalovaný má v súčasnosti „šnúru 11 mesiacov“,
tzn. 11 mesiacov v zásade nepretržite je pod vplyvom alkoholu. Z výsluchu svedka vyplynulo, že hovoriť
o prejavoch a správaní otca mu je nepríjemné. Ďalej z uvedeného výsluchu súd zistil, že svedok má
strach o svoju matku, keď správanie otca voči matke je dlhodobé, matka to už ťažko zvláda, otec, teda
žalovaný je agresívny a môže sa čokoľvek stať. Svedkom H. B. opísané správanie potvrdila aj ďalšia

svedkyňa, matka žalobkyne, E. D., ktorá sa pri výsluchu rozplakala, keď správanie žalovaného považuje
aj ona za neúnosné. Bojí sa o seba a bojí sa o svoju dcéru, teda o žalobkyňu. Svedkyňa uviedla, že
žalovaný v minulosti na ňu fyzicky zaútočil, v súčasnosti sa mu radšej vyhýba, lebo nevie ako by to
dopadlo. Uviedla, rovnako ako svedok H. B., že žalovaný sa voči nej, jej dcére, teda žalobkyni a vnukom
správa vulgárne, nadáva im, je agresívny. Ona sa s ním nerozpráva, nedovolila by si, lebo by ju umlátil.
Právna zástupkyňa žalovaného v konaní namietla svedeckú výpoveď svedkyne E. D. s ohľadom na

to, že sama uviedla, že má problém so sluchom. K tomu súd uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný sa opísaným spôsobom správa dlhodobo, niekoľko rokov, pričom svedkyňa trpí
zhoršením sluchu cca 2 roky (nosí strojček, ktorý si na výsluch nedoniesla, lebo zabudla). Zároveň
však v konaní nebolo zistené ani preukázané, že by svedkyňa s ohľadom na svoj vek (89 rokov) trpela
demenciou, bola obmedzená v spôsobilosti, či že by nebola schopná vnímať a reprodukovať správanie

sa osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že svedkyňa ťažko vníma dlhodobo
neprimerané správanie sa žalovaného voči nej, voči žalobkyni aj voči deťom strán konania vyplynulo
jednoznačne z výsluchu, z jej prejavov a rozrušenia už len pri rozprávaní o žalovanom, pri spomínaní
na jeho správanie.

36. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že správanie sa žalovaného voči žalobkyni, voči
jej synovi H. B. a matke žalobkyni, ktorí žijú v spoločnej domácnosti hrubo porušuje dobré mravy.
Je tomu tak preto, že súd posúdil takéto správanie ako správanie značnej intenzity, ktoré sa pritom
prejavuje dlhodobo, tzn. s ohľadom na kvantitu, ako aj kvalitu nevhodného správania sa. Žalobkyňa vo
svojej výpovedi uviedla súčasný stav, ktorý nastal, kedy žalovaný sa pod vplyvom alkoholu pokadieva

a je pomočený, so synom ho našli v Rajeckých Tepliciach 2 týždne pred výsluchom žalobkyne, ležal
na chodníku došťaný, zobrali ho domov. Skutočnosť, že takáto situácia v živote žalovaného nastala,
žalovaný v konaní nepoprel. Súdu je zrejmé, že sa jedná o jednu zo situácii v správaní sa žalovaného po
tom, čo bol zo strany žalobkyne vyzvaný na vrátenie daru, avšak v konaní bolo preukázané, že sa jedná
o správanie sa dlhodobé, sústavné, pretrvávajúce niekoľko rokov. Súd je toho názoru, že miera toho, čo

dokážeme zniesť sa nám postupom času zhoršuje, to, čo sme si v prvom roku povedali, že zvládneme,
dokážeme s tým žiť, sa posúva. Je totiž prirodzené, že nedokážeme fungovať s negatívnym správaním
blízkej osoby voči našej osobe niekoľko rokov. Pokiaľ sme rok, dva, tri vydržali, po 10-tich rokoch sa
však takéto správanie (možno aj rovnaké ako na začiatku), javí ako neúnosné. Žalobkyňa, jej matka a jej
deti museli dlhodobo a dá sa povedať aj sústavne znášať bezdôvodnú agresivitu žalovaného voči nim.

Teda to, čo sa jednorazovo môže javiť ako právne nevýznamné, sa pri tak vysokej periodicite, ako je
tomu v prejednávanom prípade, stalo relevantným. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vystupuje
voči žalobkyni a členom jej rodiny agresívne, nadáva im hrubo vulgárne, slovami jebnuté skurvené hlavy,
piče, jebnutá piče a to aj bez príčiny. Žalobkyňa v konaní síce uviedla, že takto sa správa keď je opitý,
ale z výsluchov svedkov vyplynulo, že pod vplyvom alkoholu je žalovaný v opakovaných intervaloch,

dlhodobo, pričom žalovaný je v takomto správaní voči žalobkyni aktívny, tzn. správanie sa obdarovaného
voči darcovi a členom jeho rodiny v predmetnom prípade spočíva v aktívnom konaní jednej osoby voči
druhej.

37. Žalobkyňa v konaní predložila dôkazný prostriedok – hlásenie úrazu (č. l. 12 spisu), z ktorého

vyplýva, že v roku 2014 žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu. Je pravdou, že sa jedná o preukázané
správanie sa žalovaného spred niekoľkých rokov pred uskutočnením výzvy na vrátenie daru, avšak
ako súd už uviedol, v konaní bola preukázaná sústavnosť takéhoto správania sa žalovaného, pričom
súd prihliada na všetky skutočnosti preukázané v konaní a na všetky predložené dôkazy vo svojom
vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa v konaní ďalej predložila zvukové záznamy, ktorých nezákonnosť

v konaní namietaná nebola, súd nezistil, že by predmetné zvukové záznamy boli uskutočnené bez
súhlasužalovaného,pričomjenanichzachytenésprávaniesaavulgárneatakyžalovanéhopodvplyvom
alkoholu v období od roku 2021. Súd v konaní upozornil na skutočnosť, že iba jeden zvukový záznam
bol nahratý pred doručením výzvy na vrátenie daru, ktorý záznam aj v konaní vykonal a je z nehozrejmé správanie sa žalovaného voči žalobkyni a členom jeho rodiny, keď ich žalovaný slovne hrubo
uráža, nadáva im. Okrem toho však súd so súhlasom strán sporu vykonal aj iné zvukové záznamy
z dní nasledujúcich po doručení výzvy na vrátenie daru s ohľadom na zistenie, či nepriaznivé konanie

žalovaného pokračovalo aj po výzve na vrátení daru, či trvá stále, keď súd zisťoval aj sústavnosť
správania sa žalovaného. Z vykonaných zvukových záznamov vyplynulo, že žalovaný bol pod vplyvom
alkoholu, nadával všetkým okolo a to opakovane a vulgárne. Žalovaný v konaní nerozporoval, že by
nedal súhlas na nahratie zvukového záznamu, ani nerozporoval, že by na vykonaných zvukových
záznamoch odznel jeho hlas. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, v konaní nebol

navrhnutý jeho výsluch, preto súd vychádzal z nesporne zistených skutočností.

38. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že je nutné vziať do úvahy princíp
vzájomnosti, k tomu súd uvádza, že je pravdou, že pri posudzovaní správania obdarovaného treba
vziať do úvahy a hodnotiť i správanie samotného darcu. Tzn. posúdenie okolností konkrétneho prípadu
sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné

správanie darcu. Uplatnenie tzv. princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania
obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ
tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v
rozporesdobrýmimravmiačiprávejehosprávanieniejepríčinounevhodnéhosprávaniaobdarovaného
voči nemu alebo členom jeho rodiny. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré

by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 108/2007). Z výsluchu svedka H. B. vyplynulo, že je pravdou, že aj
matka, teda žalobkyňa občas žalovanému vulgárne nadá, ale sám zároveň konštatoval, že na neho
(žalovaného) sa už inak nedá, on nepočúva na bežnú komunikáciu. Žalobkyňa iba reaguje na jeho
správanie, keď sa ho snaží zastaviť. Z vykonaného dokazovania v konaní vyplynulo, že žalobkyňa

nepriaznivé správanie žalovaného nevyvoláva, nedáva dôvody na takéto správanie, nie je príčinou
nevhodného správania sa žalovaného, keď predmetné správanie je spôsobené požívaním alkoholických
nápojov žalovaným. Z výsluchov svedkov v konaní ďalej vyplynulo, že ostatní členovia rodiny (mimo
žalovaného) sa k sebe správajú bežne, súd dokonca usúdil, že sa majú navzájom radi, syn sa bojí
o matku (žalobkyňu), že ako má žiť so žalovaným, nevie, dokedy to zvládne, stará mama sa strachuje

viac o dcéru a vnukov, ako o seba. Nie je potom možné konštatovať, že by správanie sa žalovaného
v rodine bolo pre nich ostatných bežným. Takéto správanie pociťujú nepriaznivo, nezvládajú ho, nevedia,
ako dlho to ešte vydržia, chcú aby to skončilo. Z výsluchu svedka H. B. vyplynulo, že opakovane sa
žalovanémusnažilipomôcť,chceli,abysadalliečiť,nechsosvojimsprávanímprestane,aleonodmietal.
Pokiaľ žalobkyňa občas na žalovaného tiež vulgárne reaguje, možno podľa názoru súdu takúto reakciu

vnímať ako ľudskú, avšak nie je možné na to prihliadať ako na rovnaké vzájomné správanie sa oboch
strán sporu, ako to mal na mysli Najvyšší súd SR vo svojej ustálenej judikatúre.

39. Súd v predmetnom prípade pri posudzovaní konkrétneho správania žalovaného dospel k záveru,
že žalovaný sa voči žalobkyni a členom jej rodiny správa takým spôsobom, ktoré dosahuje značnú

intenzitu (opakované osočovanie, nadávanie, vulgárne oslovovanie, vyhrážky, útoky), pričom zároveň
ide o porušovanie dobrých mravov opakované a sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a
pôsobením nadobudlo zároveň povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa prejavovalo
objektívne, súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne sa nejedná iba o jej subjektívny pocit a úsudok.

40. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané opakované, dlhodobé a zároveň aj intenzívne negatívne
sa správanie žalovaného voči žalobkyni, jej synovi a matke, tzn. k členom jej rodiny. Žalovaný v konaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu nepoprel správanie sa žalovaného voči žalobkyni a členom
jej rodiny, argumentoval však tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným sú dlhodobo narušené vzťahy.
K tomu súd uvádza, že pokiaľ sú medzi stranami dlhodobo narušené vzťahy, je tomu tak pre negatívne

správanie sa žalovaného, možno z dôvodu neliečeného alkoholizmu. Žalobkyňa nedala žiadnu príčinu
pre narušenie vzťahov medzi manželmi, o to viac pokiaľ sa týka matky žalobkyne a spoločných detí.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sám v konaní ani neuviedol dôvod, pre ktorý sa
takto nevhodne správa aj voči ostatným členom spoločnej domácnosti, ktorí sa k nemu nesprávajú
rovnakým spôsobom, ako sa správa on k nim. Potom nie je ani možné konštatovať, že by postoj

žalovaného bol vyústením správania sa či už žalobkyne voči žalovanému, alebo ostatných členov
rodiny, spoločnej domácnosti, voči žalovanému. Žalobkyňa v konaní preukázala agresívne správanie
žalovaného voči nej aj voči ostatným členom rodiny, preukázala, že jej žalovaný vulgárne nadával, že
si ju hrubo neváži.41. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu fotodokumentáciu vyhotovenú pred
nariadeným pojednávaním (č. l. 58 – 60 rub spisu), na ktorej fotodokumentácii je zachytený žalovaný

(právny zástupca žalovaného nerozporoval žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že sa jedná o zachytenie
obrazu žalovaného) a z ktorej je zrejmé, že žalovaný obutý, nevyzlečený leží na zemi (č. l. 58 rub, 60 rub
spisu), na gauči (č. l. 59, 59 rub, 60 spisu). Z predmetnej fotodokumentácie nie je možné vyvodiť záver,
že by žalovaný bol pod vplyvom alkoholu, na druhej strane nie je bežné, aby si ktokoľvek po príchode
domov oblečený, obutý, ľahol k dverám, alebo aj na gauč a pospal si. Súd pritom zdôrazňuje, že sa

jedná o fotodokumentáciu vyhotovenú po tom, čo žalobkyňa požiadala o vrátenie daru, keď už pred
uskutočnenouvýzvoumalibyťsplnenépodmienkyprevráteniedaruatútosúdvsúvislostisrozhodnutím
o určení vlastníckeho práva skúma. V zmysle § 191 ods. 1 CSP však platí, že, dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V konaní bolo zo strany žalobkyne opakovane
tvrdené a výsluchmi svedkov potvrdené a preukázané, že žalovaný sa po vplyvom alkoholu správa

spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, keď takéto správanie žalobcu pretrváva dlhodobo, začalo
po tom, čo bol rok na PN, bol mu priznaný invalidný dôchodok, čo všetko nastalo po darovaní 1-ice
sporných nehnuteľností, zintenzívnilo sa v roku 2009, pričom takýto stav trvá dodnes, tzn. aj v čase
vyhláseniarozsudku.Pretosúdsohľadomnazisteniedlhodobosti,opakovanostiasústavnostisprávania
sa žalovaného prihliadal v konaní na všetky dôkazy, na základe ktorých bolo možné dôjsť k záveru

o dlhodobom nevhodnom správaní sa žalovaného.

42. Súd má za to, že život so žalovaným, ktorý sa voči žalobkyni správa v konaní preukázaným
spôsobom musí byť pre žalobkyňu neúnosný a je nutné ho vymedziť ako správanie hrubo porušujúce
dobré mravy. Takéto správanie sa nedá z dlhodobého hľadiska „nevšímať si“, aj pri psychicky odolnom

jedincovi to podľa názoru súdu môže mať vplyv na jeho psychické zdravie (v predmetnom prípade
žalobkyne).

43. Žalovaný v konaní namietal tú skutočnosť, že pokiaľ by bolo správanie sa žalovaného voči žalobkyni
v takom rozsahu, ako žalobkyňa uvádza, nie je zrejmé, prečo nepodala návrh na rozvod a v takomto

živote so žalovaným dobrovoľne zotrvala. Súd má za to, že v tomto smere žalobkyňa dostatočným
spôsobom zdôvodnila, prečo v manželskom zväzku so žalovaným zostala, keď rozvodom manželstva
by sa nijako nevyriešilo nepriaznivé správanie sa žalobcu voči žalobkyne a členom jej rodiny, pretože
žalovaný je polovičným vlastníkom domu, v ktorom spoločne bývajú. Tzn. aj po rozvode by zostali spolu
bývať a situácia by sa nijako nevyriešila. Žalobkyňa v konaní zároveň uvádzala, že žalovaný nepracuje,

nijako neprispieva na domácnosť, ona sama sa dlhodobo finančne starala o rodinu, zabezpečovala
domácnosť, potom ďalšie náklady na rozvod boli pre ňu neprijateľné. Žalovaný v konaní nerozporoval
uvedené skutočnosti, neuviedol, že by uhrádzal aj on náklady vzniknuté v spoločnej domácnosti, náklady
na rodinu. Súd zároveň zdôrazňuje, že ani rozvodom manželstva by nedošlo k zániku dôvodov pre
vrátenie daru.

44. Vzhľadom na skutočnosť, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 občianskeho zákonníka
dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému (R 88/1998), t.j.
obligačnéúčinkyodvolaniadarovanianastávajúdoručenímprejavuvôledarcuobdarovanémuazmluvný
vzťah založený darovaním zaniká, v predmetnom prípade nastala situácia, kedy k zániku darovacieho

vzťahu došlo doručením výzvy na vrátenie daru obdarovanému dňa 15.12.2021 (č. l. 17 spisu). Na
základe uvedeného súd výrokom tohto rozsudku určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností -
rodinného domu, súpisné č. 53, ktorý je postavený na parcele č. 180 a pozemku CKN parcela č. 180
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, oboje zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie D., obec D., I. F., v podiele 1-ica, ktorý podiel je v súčasnosti zapísaný na LV č.

XXXX ako spoluvlastnícky podiel žalovaného. Súd na doplnenie uvádza, že žalobkyňa správne podanou
žalobou žiadala určiť vlastnícke právo v podiele 1-ica, keď vo vzťahu k druhej časti spoluvlastníckeho
podielu je na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. evidovaná ako podielová spoluvlastníčka tam
uvedených nehnuteľností. Na určení vlastníckeho práva predmetnej časti by nebol daný naliehavý
právny záujem.

45. Podľa čl. 1 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

46. Podľa článku 16 ods. 2 CSP, súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti
a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so
zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

47. Žalobca v konaní navrhol vykonať dôkaz – Zdravotné záznamy žalobcu (č.l. 12 rub a 13 spisu),

keď žalovaný namietol vykonanie takýchto súdu predložených dôkazov z dôvodu zásahu do ochrany
súkromia a osobnosti žalovaného. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 21.03.2024 vyplynulo,
že predmetné záznamy získala zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, bez jeho súhlasu. Podľa článku
16 ods. 2 CSP, súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli
získanévrozporesozákonom,ibaževykonaniedôkazuzískanéhovrozporesozákonomjeodôvodnené
uplatnením čl. 3 ods. 1. V súlade s dôvodovou správou k článku 16 CSP možno dôvodiť, že súd môže

vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavno-komformne posúdené
ako silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Z uvedeného možno
dospieť k záveru, že vykonanie nezákonne získaného dôkazu nie je kategoricky vylúčené a za určitých
okolnostíhobudemožnépoužiť. CSPkategorickyneobmedzujesúdstanovenímzákazuvykonaťdôkaz,
ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, a teda súd by vykonaním nezákonného dôkazu nekonal v

rozpore so zákonom. V predmetnom prípade by bolo vykonanie uvedeného dôkazu procesnoprávne
prípustné, ak by prešlo testom proporcionality. Posudzovanie prípustnosti (primeranosti) zásahu v rámci
testu proporcionality je trojstupňové a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti porušenia
práva druhej strany. Súd sa v prvom rade zaoberal naplnením kritéria potrebnosti nezákonne získaného
dôkazu, ktoré je podmienené skutočnosťou, či možno náležité zistenie skutkového stavu dosiahnuť aj

inak, t. j. inými dôkaznými prostriedkami. Ak vie strana dokázať pravdivosť svojich tvrdení aj zákonným
spôsobom získanými dôkazmi, nie je vykonanie nezákonného dôkazu potrebné (nevyhnutné). To
znamená, predmetné kritérium teda možno naplniť len v dôkaznej núdzi. V posudzovanej veci podľa
názoru súdu na strane žalobkyne nenastala dôkazná núdza, ktorá by odôvodňovala vykonanie dôkazov
získaných v rozpore so zákonom, preto súd pri vykonávaní dokazovania na pojednávaní dňa 21.03.2024

neprihliadol na zdravotnú dokumentáciu predloženú žalobkyňou (č. l. 12 rub a 13 spisu).

48. Zo strany žalobkyne boli v konaní ďalej predložené záznamy na CD nosiči (č. l. 65 spisu),
ktorých obsahom boli nahrávky vykonané v rozmedzí rokov 2021 – 2023. Pred vykonaním uvedených
dôkazov súd dopytoval strany na vyjadrenie sa k uvedeným záznamom, keď právna zástupkyňa

žalovaného nenamietala vyhotovenie a vykonanie uvedených záznamov z pohľadu možného zásahu
do osobnostných práv žalovaného a rovnako nenamietala nezákonnosť získania uvedeného dôkazného
prostriedku. Na základe súhlasu oboch strán v konaní súd prehral zvukové záznamy prejavov
žalovanéhozodňa23.11.2021,18.02.2022(o20.30hod.a20.36hod.),12.02.2022(o16.02hod.a18.18
hod.), 02.08.023. Žalobkyňa, ktorá v konaní predmetné dôkazné prostriedky predložila, nežiadala

ovykonanievšetkýchdôkazovaprehratievšetkýchnahrávok,žalovanývkonanínepožiadalovykonanie
aj ostatných nahrávok. Žalovaný, ako ani jeho právny zástupca v konaní nevyjadril výhrady voči
vykonaniu uvedených záznamov z pohľadu zákonnosti, resp. nezákonnosti (keď len namietal dôvodnosť
vo vzťahu k preukázaniu žalobou uplatneného nároku) a preto je možné konštatovať, keď v konaní
nebol preukázaný opak, že predmetné zvukové záznamy boli vyhotovené so súhlasom žalovaného,

tzn. predmetné zvukové záznamy ako dôkazný prostriedok boli získané v súlade so zákonom a nie je
dôvod, aby súd na ich obsah pri rozhodovaní veci neprihliadal. Súd k tomu uvádza, že samotný nesúhlas
žalovaného, resp. právneho zástupcu žalovaného s vykonaním tohto dôkazu v konaní o prejednávanej
veci by bol relevantný len v tom prípade, ak by išlo o dôkaz, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom,
čo však v konaní zistené nebolo. V danom spore teda nemal súd preukázané tvrdenie žalovaného,

že žalobkyňa uvedené dôkazy získala nezákonne, a preto pri svojom rozhodovaní na uvedený dôkaz
prihliadal. Pokiaľ súd na nariadenom pojednávaní nevykonal všetky nahrávky, je tomu tak preto, že
sa jednalo (okrem jednej v konaní vykonanej nahrávky) o nahrávky vyhotovené po tom, čo zo strany
žalobkyne došlo k uskutočneniu výzvy na vrátenie daru, potom z ostatných nahrávok súd na základe
návrhu žalobkyne (ktorá predmetné dôkazy v konaní predložila) vykonal náhodne vybrané nahrávky,

keď takýto postup považoval súd s ohľadom na preukázanie nároku žalobkyne za dostatočný.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Nakoľko súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bola žalobkyňa.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalobkyni

ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.