Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/154/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3223200483
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3223200483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu – sudcov: Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky (matka):
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, proti manželovi (otec): D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, o rozvod
manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad
Bebravouakokolíznymopatrovníkom,načasporozvode,oodvolanímanželaprotirozsudkuOkresného
súdu Prievidza č. k. BN-1P/14/2023-67 zo dňa 14. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že maloletá D. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý
E. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia sú
oprávnení maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok.

Vo výroku III. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je povinný, počnúc dňom právoplatnosti

tohto rozsudku, prispievať na výživu maloletej D. B. sumou 150,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

Vo výroku IV. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je povinný, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku, prispievať na výživu maloletého E. B. sumou 120,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

Vo výrokoch V. a VI. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
BN-1P/14/2023-67 zo dňa 14.08.2023 rozhodol tak, že manželstvo navrhovateľky A. B., F. G., nar.
XX.XX.XXXX v B. H. B., občianky SR a druhého z manželov D. B., nar. XX.XX.XXXX v A., občana
SR, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku
X, ročník XXXX na str. XX pod poradovým číslom X, rozvádza (výrok I.). Maloleté deti D. B., nar.
XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky,

ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok (výrok II.).
Otec maloletých detí je povinný, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, prispievať na výživu
maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok III.). Otec maloletých detí je povinný,počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, prispievať na výživu maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX
sumou vo výške 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa (výrok IV.). Stretávanie sa otca s maloletými deťmi D. B., nar. XX.XX.XXXX a E.

B., nar. XX.XX.XXXX neupravuje (výrok V.). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(výrok VI.). Okresný súd odôvodnil svoj rozsudok tým, že mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú
trvalo a vážne narušené. Manželstvo účastníkov konania je iba formálnym zväzkom a neplní si žiadnu
so svojich spoločenských funkcií. Vzhľadom k postoju navrhovateľky, ktorá trvala na rozvode, nevidel
napriek snahám manžela adresovaným v jeho písomnom vyjadrení, nádej na obnovenie manželského

spolužitia.Príčinurozvratumanželstvazistilvcitovomodcudzenísanavrhovateľkyvoči manželovi,ktoré
vyvrcholilo fyzickým útokom manžela na navrhovateľku, ktorý jej spôsobil mnohopočetné poranenia.
Z manželstva pochádzajúce dve maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka
bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, nakoľko v jej starostlivosti neboli zistené
žiadne nedostatky a otec je toho času vo výkone väzby. Pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal
z potencionálneho príjmu otca, ktorý by dosahoval u posledného zamestnávateľa, u ktorého bol

zamestnaný pred jeho vzatím do väzby, nakoľko mal za to, že výkon väzby nemôže byť posudzovaný
na ujmu maloletých detí. Vychádzal preto z príjmu otca u posledného zamestnávateľa vo výške 1.494,-
eur. Vo výkone väzby má zabezpečené všetky základné životné potreby. Otec má ešte vyživovaciu
povinnosť k plnoletému dieťaťu A. B. vo výške 105,- eur a k maloletému synovi I. B. vo výške 80,- eur
mesačne. U matky zistil príjem zo zamestnania v čistom 573,59 eur, ďalej daňový bonus a prídavky na

deti v sume vo výške 120,- eur mesačne. Výdavky matky sú tvorené mesačnými výdavkami 105,- eur
na bývanie, 150,- eur na stravu. Na strane maloletej D. zohľadnil pravidelné mesačné výdavky v sume
23,- eur na stravu v škole plus strava doma, učebnice v sume 28,- eur, zvýšené výdavky na školské
potreby jednorazovo v sume 100,- eur. Na strane maloletého E. zohľadnil pravidelné mesačné výdavky
na stravu v škôlke v sume 48,- eur plus výdavky na stravu doma a školné v sume 80,- eur. Takto

určil výživné na každé z maloletých detí vo výške 100,- eur, ktoré považoval za primerané vzhľadom
k odôvodneným a nevyhnutným potrebám maloletých detí po zohľadnení potenciálneho príjmu otca, ako
aj skutočnosti, že matka poberá prídavky na deti. Pokiaľ išlo o úpravu styku, matka navrhla stretávanie
sa otca neupraviť. Otec žiadal, aby sa mohol stretávať s deťmi raz za dva týždne tak, ako to má i s deťmi
z prvého manželstva. Keďže otec je vo výkone väzby, okresný súd stretávanie otca s maloletými deťmi

preto neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania
nepriznal. V rovine právnej odôvodnil okresný súd svoje rozhodnutie podľa § 22, § 23 ods. 1, 2 a 3, §
24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie manžel dňa 05.09.2023. Žiadal, aby odvolací súd
vrátil rozsudok prvostupňovému súdu a on bol v konaní vypočutý. Výživné navrhoval určiť v sume
30 % zo sumy životného minima vzhľadom na neschopnosť platiť výživné pre zlý zdravotný stav.
Vytýkal okresnému súdu, že sa nemohol zúčastniť pojednávania, pričom mal za to, že týmto boli

porušené jeho práva a nebolo mu umožnené vykonať dokazovanie. Na predvolanie na deň 14.08.2023
požiadal o odročenie pojednávania na neurčito, nakoľko sa necítil dobre po psychickej stránke. Zo strany
okresného súdu mu bolo oznámené, že jeho zdravotný stav je dobrý. Podľa manžela mu navrhovateľka
bude robiť zle cez maloleté deti a nebude mu ich chcieť dávať, čo potvrdila vo svojej výpovedi. Poukázal
na to, že deťom neubližoval. Žiadal, aby bol súdom upravený styk, ako žiadal, a to každý druhý víkend po

dohode s navrhovateľkou, aby sa predišlo nezhodám. V súvislosti so svojím trestným stíhaním, poukázal
na prezumpciu neviny a to, že podľa neho a podľa dôkazov útok spôsobila navrhovateľka, k čomu sa
priznala.

3. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu manžela dňa 07.09.2023. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil

rozsudok okresného súdu. Poukázal na to, že manžel uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jeho
neprítomnostiavprípade,žesúdmanželstvorozvedie,súhlasísozverenímdetídoosobnejstarostlivosti
navrhovateľky a určením vyživovacej povinnosti vo výške 120,- eur mesačne.

4. Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu manžela dňa 20.09.2023. Uviedla, že manžel neuvádza

pravdu, keď tvrdí, že ona si vymýšľa. Napísala, že do doby rozvodu nevedela, že manžel udrel
maloletého syna päsťou do brucha a maloletú pobúchal po hlave, keď si pýtali jesť od manžela a
navrhovateľka bola v práci. Podľa navrhovateľky ak sa manžel vyhovára, že má psychické problémy,pre ktoré nemohol prísť na súd, spôsobil si ich tým, že začal piť na veľmi silné lieky. Navrhovateľka sa
vyjadrila, že deti sa manžela boja a ona si nepraje, aby dostal maloleté deti do svojich rúk.
5. Dňa 05.10.2023 sa manžel podanou replikou vyjadril k vyjadreniu navrhovateľky. Žiadal zamietnuť

návrh navrhovateľky ako nedôvodný a zaviazať ich navštíviť manželskú poradňu. Podľa neho sa jednalo
len o jednorazovú rodinnú nezhodu, ku ktorej sa písomne vyjadril. Uviedol, že navrhovateľku má stále
rád, ľúbi ju a ich vzťah neutrpel takú skutočnosť, že by muselo prísť k rozvodu. Rozvodom by utrpeli
aj obe maloleté deti, ktoré budú vyrastať bez kompletnej rodiny. Navrhovateľka sa na neho hnevá, ale
nejde o také nedorozumenie, aby bolo dôvodné manželstvo rozviesť.

6. Navrhovateľka sa vyjadrila vo svojej duplike k vyjadreniu manžela dňa 24.10.2023. Uviedla, že
odmieta žiť s manželom v jednej domácnosti, pretože sa ho po poslednom incidente bojí. Pokiaľ manžel
udáva,žedošloknezhode,navrhovateľkamalazato,žetátonezhodajustálaskoroživot,pričomjerada,
že žije a má s deťmi konečne kľud. Maloleté deti sa na manžela nepýtajú a ona im tieto veci nepripomína.
Manžel dáva všetku vinu navrhovateľke, ale svoju si neprizná. Poprela, že by ju manžel ľúbil, keď jej

ani neverí. Zároveň ide o človeka, ktorý ju hádzal po zemi, do stien. Ona zostala v bezvedomí a keď sa
postavila, zase ju manžel zdrapol a hodil na zem, následne pritlačil k oknu, utekal do kuchyne vziať nôž,
ktorý nad ňou držal a povedal, že ju zabije. Podľa nej mu to však nemožno dokázať, keďže na noži boli
utreté odtlačky a neboli tam žiadni svedkovia. Zdôraznila však, že s manželom žiť nechce, pretože sa
veľakrát hádali, pričom hádky sa týkali alkoholu.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 362 a § 359 CSP, § 7 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti

rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady v konaní, iba ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výroku
I. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo výrokoch II., III. a IV. zmenil (§ 388 CSP) a vo
výrokoch V. a VI. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP ) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Manžel vo svojom odvolaní v podstate namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne,
kvôli tomu, že súd prvej inštancie neoprávnene konal bez jeho prítomnosti, neakceptoval jeho žiadosť
o odročenie pojednávania a on sa nemohol dostatočne vyjadriť. Vytýkal preto nesprávnosť výroku

o rozvode manželstva a nesprávnosť výroku o výživnom, kde poukázal na svoju neschopnosť platiť
výživné pre svoj zlý zdravotný stav a žiadal určiť výživné len 30 % zo sumy životného minima. Taktiež
žiadal upraviť styk s maloletými deťmi.

9. V súlade s § 187 ods. 2 CSP je dôkazným prostriedkom aj výsluch strany, avšak len za podmienky

podľa § 195 ods. 1 CSP, t. j. o tvrdených skutočnostiach, ak ich nemožno preukázať inak. Keďže
v nadväznosti na § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci a v súlade s § 36 CMP vykonať aj
iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, neplatí
podmienka nevyhnutnosti návrhu na výsluch strany, čo modifikuje pre mimosporové konanie ďalšiu
podmienku v § 195 ods. 1 CSP.

10. V súlade s § 183 ods. 1 CSP za jeho aplikácie podľa § 2 ods. 1 CMP pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh účastníka konania odročené len vtedy, ak sa
účastník alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich
nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka podala návrh dňa 16.05.2023, ktorým sa
domáhala rozvodu manželstva. Návrh bol doručený manželovi dňa 29.05.2023. Dňa 02.06.2023
sa manžel k návrhu na rozvod vyjadril, pričom uviedol, že súhlasí, aby súd prejednal vec v jeho
neprítomnosti. Dňa 27.07.2023 žiadal manžel o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa

14.08.2023 z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, ktorý mu nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania.
Zároveň žiadal o odročenie pojednávania na neurčito. Dňa 27.07.2023 požiadal okresný súd Ústav
na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave o podanie oznámenia, či psychický
zdravotný stav manžela ohľadom jeho zdravotného stavu zhoršil, vrátane toho, či mu psychickýzdravotný stav umožňuje, resp. neumožňuje zúčastniť sa súdneho pojednávania. Dňa 31.07.2023 bola
okresnému súdu doručená odpoveď z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
v Ilave, kde bolo uvedené, že manžel v pozícii obvineného je umiestnený so štandardným výkonom

režimu výkonu väzby. Po dodaní do väzby absolvoval jednu konzultáciu s ústavným psychológom
za účelom psychodiagnostiky potenciálneho suicidálneho rizika dňa 11.05.2023 so záverom nízkeho
suicidálneho rizika. Od začiatku väzby bol vyšetrený dvakrát psychiatrom. Zároveň bola pripojená
správa A. J. K., ktorá uviedla, že manžel je zo zdravotného hľadiska schopný zúčastniť sa súdneho
pojednávania. Dňa 04.08.2023 bolo manželovi doručené z okresného súdu oznámenie, že neakceptuje

jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.08.2023,
okresný súd prejednal vec v neprítomnosti manžela, o čom vydal uznesenie. Poukázal na to, že manžel
súhlasil, aby súd konal bez jeho osobnej prítomnosti. V konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom
navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi.

12. Odvolací súd, aplikujúc § 183 ods. 1 CSP v súlade s § 2 ods. 1 CMP, mal zato, že súd prvého

stupňa správne postupoval, keď návrhu na odročenie pojednávania na neurčito nevyhovel. Na základe
vyjadrenia lekára, ako aj Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave je
preukázané, že manžel sa nedomáhal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Navyše pokiaľ
súdprvejinštancie nevypočúvalmanželaakoúčastníkakonania,malprávorozhodnúť,ktoréskutočnosti
je potrebné dokazovať výsluchom účastníkov konania v súlade s § 195 ods. 1 CSP a ktoré možno

dokazovať z iných dôkazných prostriedkov, príp. či sa jedná o relevantné skutočnosti, ktoré je potrebné
dokazovať.

13. Pokiaľ však išlo o samotný rozvod, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku
a prislúchajúceho spisového materiálu mal nepochybne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú

vážne narušené. Aj z následných vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že táto nechce obnoviť manželské
spolužitie s manželom. Odvolací súd po odvolacom prieskume mal tak za to, že rozsudok okresného
súdu vo výroku I. je vecne správny a v súlade s § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil. Z podaní manžela vyplýva,
že skutočným zámerom manžela bolo len ďalej odďaľovať samotné konanie o rozvode z dôvodov jeho
neochoty rozviesť sa, a to aj napriek existencii závažných skutočností, svedčiacich o trvalom a vážnom

narušení vzťahov medzi manželmi.

14. V súvislosti s výrokom II. rozsudku okresného súdu o úprave zastupovania a správy majetku
maloletýchdetíodvolacísúdaplikoval§31ods.1Zákonaorodine,podľaktoréhoobajarodičiazastupujú
maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. K obmedzeniu tohto práva môže dôjsť

len v súlade s § 28 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade žijúceho rodiča, t. j. pozbavením rodičovských
práv a povinností alebo obmedzením rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia a zostávajú zachované obidvom rodičom aj v prípade rozhodnutia súdu o rozvode
pri úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolací súd preto zmenil výrok II.
rozsudku okresného súdu tak, že na čas po rozvode sú obaja rodičia oprávnení maloleté deti zastupovať

v bežných veciach a spravovať ich majetok.

15. Ďalej v súlade s úpravou vyživovacej povinnosti na maloleté deti, odvolací súd zmenil rozsudok
okresného súdu. Otcom udávané dôvody, t. j. jeho psychickú chorobu, nepovažoval za dôvodné pre
ním navrhovanú aplikáciu tzv. minimálneho výživného. Stotožnil sa s právnym posúdením súdu prvej

inštancie, že v prípade otca je potrebné v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine aplikovať tzv. „potenciálny
príjem“, nakoľko otec sa vlastným úmyselným konaním dostal do výkonu väzby, pričom je potrebné
prihliadať na jeho doterajší príjem vo výške 1.494,- eur. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých
detíanapríjmovéamajetkovépomeryotcavsúvislostisjehopríjmomasprihliadnutímnavekovýrozdiel
medzi deťmi, odvolací súd nepovažoval stanovené výživné v rovnakej výške na deti rôznej vekovej

kategórie za správne, s ohľadom na ich odôvodnené výdavky. Vychádzajúc z výdavkov maloletých detí,
ako aj skutočnosti, že matka výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti súlade s § 62
ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, určil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom odlišne a to tak, že
určil na výživu maloletej D. sumu 150,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumu 120,- eur mesačne.

16. Pokiaľ ide o úpravu styku, odvolací súd mal za to, že v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak
sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletými deťmi, súd upraví styk rodičov s maloletými deťmi
v rozhodnutí o rozvode, čo neplatí len v prípade, ak rodičia úpravu styku nežiadajú. V danom prípade
manžel a otec maloletých detí žiadal úpravu styku, matka žiadala styk neupraviť, t. j. v konaní bolov súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine povinnosťou okresného súdu upraviť tento styk. Vzhľadom na to,
že okresný súd nesprávne právne posúdil potrebu úpravy styku a nevykonal potrebné dôkazy v súvislosti
s rozsahom úpravy styku otca s maloletými deťmi, konanie je tak zaťažené vadou. Doplnenie potrebného

dokazovania presahuje účel a rámec odvolacieho konania, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu
v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ CSP vo výroku V. o neupravení styku otca s maloletými deťmi, ako
aj s ním súvisiaci výrok o trovách konania vo výroku VI. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní okresný súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie na základe riadne vykonaného
dokazovania si ujasní a zhodnotí potrebnú úpravu frekvencie styku otca s maloletými deťmi tak, aby
dodržal ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. V rámci dokazovania tak vykoná výsluch matky, otca a zistí
názor maloletých detí k otázke úpravy frekvencie stretávania sa maloletých detí s otcom. Následne
na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotí úpravu tak, aby bola zabezpečená
možnosť styku otca s maloletými deťmi, ktorá bude rešpektovať ich záujem na vytváraní a rozvoji

vzťahových väzieb s rodičom, ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti.

18. V ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP
v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP). Okresný súd svoje meritórne rozhodnutie riadne odôvodní postupom
v súlade s § 220 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP tak, aby rozhodnutím bolo naplnené právo

účastníkov na spravodlivé súdne konanie.

19. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov konania vrátane odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).