Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715214271
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8715214271.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B. C. D. E. A. C., F. F.
F. XX, XXXX A., G. G., H.: XXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom
Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, adresa na doručovanie: I. J. X, XXX XX
K., proti žalovaným 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, M. - L., právne zastúpenému JUDr.

Ľuboš Petrovský, advokát, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, 2/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
O. XXX/XX, M. - M., 3/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., toho času Q. R. A. A. D. Q. R. A. S. T. F.,
C. XX/XXX, XXX XX U., 4/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpenému JUDr. Miloš
Kaščák, advokát, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, 5/ O. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/XX, M. - M. R. A., právne zastúpenému JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát, so sídlom
Štúrova 20, 040 01 Košice, 6/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 1.755.604,60 Eur

s prísl., o odvolaní žalovaného 5/ proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 12C/488/2015-624 zo
dňa 31.08.2023 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/488/2015-677
zo dňa 07.05.2024.

II. Žalobcovi voči žalovanému v 5. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení
veci samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2015 domáhal, aby zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.755.604,60,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z uvedenej
sumy. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V písomnej žalobe podal návrh na prerušenie konania s

odôvodnením, že voči žalovaným je vedené trestné konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4T
93/2014, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.:

„I. Konanie voči žalovanému v 3./rade - P. L., nar. XX.XX.XXXX, žalovanému

v 5./rade - O. U., nar. XX.X.XXXX a žalovanému v 6./rade O. N., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e .

II. Náhradu trov stranám n e p r i z n á v a .“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 25.10.2016
súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. 4T 93/2014. Podľa správ Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove konanie vo veci
4T 93/2014 bolo právoplatne skončené dňom 1.3.2017, čím odpadol dôvod na prerušenie konania.Podaním doručeným súdu dňa 1.1.2019 právny zástupca žalovaných v 1. a v 5.rade súdu oznámil, že
v konaní nie je možné pokračovať pretože na majetok žalovaných v 3. až v 6.rade je vedené konkurzné
konanie na Okresnom súde Košice I. Preto sa podľa ust. § 47 zák. č. 7/2005 súdne konanie prerušuje.

Z pripojených rozhodnutí Okresného súdu Košice I. súd zistil, že dňa 19.10.2017 pod č. 31K/10/2017
bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. L. (žalovaný v 3.rade). Uznesením zo dňa 9.7.2018 pod
č. 26K/11/2017 bol uznaný konkurz vyhlásený uznesením zo dňa 14.8.2017 na majetok úpadcu P. I.
(žalovanýv4.rade).Uznesenímzodňa19.10.2017sp.zn.31K/9/2017bolvyhlásenýkonkurznamajetok
dlžníka O. U. (žalovaný v 5.rade). Uznesením zo dňa 13.11.2017 pod č. 31K/11/2017 bol vyhlásený

konkurz na majetok dlžníka O. N. (žalovaný v 6.rade). Uznesením zo dňa 22.1.2019 súd konanie prerušil
do právoplatného skončenia konkurzných konaní vedených proti žalovaným v 3. až v 6.rade. Podľa
podania správcu podstaty žalovaných v 3., 5. a 6.rade spoločnosti D. C. M. F. konkurzné konanie
úpadcovP.L.,O.U.aO.N.bolouznesenímzrušenézdôvodusplneniakonečnéhorozvrhuvýťažkuresp.
u posledného z menovaných nedostatku majetku. Podaním doručeným súdu dňa 25.8.2023 žalobca
zobral späť žalobu voči žalovaným v 3., 5. a 6.rade a navrhol súdu konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň

si voči žalovaným uplatnil nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia z dôvodu, že predmetné
späťvzatie zavinili uvedení žalovaní.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že sú splnené zákonné podmienky

pre zastavenie konania voči časti žalovaných pre účinné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 3., 5.
a v 6.rade. Z uvedeného dôvodu konanie voči týmto žalovaným zastavil. Náhradu trov konania súd
stranám nepriznal. Z procesného hľadiska žalobca späťvzatím žaloby voči žalovaným zavinil zastavenie
konania a preto má povinnosť uhradiť trovy protistrane. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, zodpovednosti za výsledok. Len výnimočne

nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257
C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V zmysle
ustálenej judikatúry/uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho nemožno považovať za

také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle. Zo slovného znenia
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a nastoleniu spravodlivosti medzi stranami
sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a

či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na
majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Len skutkové
okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Súd dospel k záveru, že v danom

prípade sú splnené zákonné podmienky pre nepriznane trov žalovaným s poukazom na ust. § 257 CSP.
Tietodôvodyvyplývajúzokolností,zaktorýchbolažalobapodaná.Žalovaníspôsobilitretejosobeškodu,
čo je zrejmé z právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia súdu a žalobca si uplatnil svoj nárok z titulu
vyplatenia poistného plnenia. Až v priebehu konania bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaných -
úpadcov a ukončenie konkurzného konania viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby.

5. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania teda konkrétne voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej
inštancie podal včas odvolanie žalovaný v 5. rade. V podanom odvolaní uviedol, že súd síce správne
uviedol, že rozhodnutie o trovách konania je v civilnom sporovom konaní primárne založené na zásade
zodpovednosti za výsledok a ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za

výsledok sporu a zásady zodpovednosti za zavinenie, avšak rozhodol v rozpore s týmto ustanovením.
Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti v tomto prípade neexistujú a súd
v odôvodnení žiadne výnimočné okolnosti neuvádza. Súd sa zrejme ako na dôvod hodný osobitného
zreteľa odvoláva na okolnosti, za ktorých bola žaloba podaná a skutočnosť, že v priebehu konania bolvyhlásený konkurz na majetok žalovaných. Tieto skutočnosti však nie sú výnimočnými okolnosťami ani
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Zastavenie konania zavinil výlučne žaloba, ktorý zobral návrh voči
žalovanému v 5. rade späť. Žalobca si totožný nárok na rovnakom skutkovom základe uplatňoval aj

v trestnom konaní sp.zn. 4T/93/2014, nemal preto žiaden dôvod podávať túto civilnú žalobu. Premlčacia
doba počas trestného konania ani počas konkurzného konania totiž neplynie. Žalobca tak zavinil
bezdôvodné súdne konanie a následne aj jeho zastavenie a zavinil tak trovy žalovaného v 5. rade
spojené s jeho právnym zastúpením. Z vyššie uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal žalovanému v 5. rade náhradu trov konania.

6. Voči odvolaniu žalovaného v 5. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v prvom rade
je potrebné skúmať, ktorá sporová strana procesne zavinila zastavenie konania. Nestotožňuje sa
s názorom žalovaného v 5. rade, podľa ktorého zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Toto
tvrdenie by bolo prípustné jedine v prípade, ak by bol na majetok žalovaného v 5. rade vyhlásený
konkurz ešte pred samotným podaním žaloby. Uvedená hypotéza sa však v danom prípade neuplatní.

Žalobca totiž inicioval konanie podaním žaloby dňa 17.12.2015, teda v čase keď ešte prebiehalo trestné
konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 4T/93/2014. Na majetok žalovaného v 5. rade
bol vyhlásený konkurz až dňa 19.10.2017. Žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému v 5. rade ešte
pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok teda v situácií keď existoval predpoklad, že žalobca sa
prostredníctvom súdneho konania domôže uspokojenia svojho nároku od žalovaného v 5. rade. Vo

všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci samej, ktorá je však
dopĺňaná zásadou zavinenia. Žalovanému v 5. rade nemôže patriť nárok na náhradu trov, pretože
v konaní nebol úspešný. Žalovaný v 5. rade sa nevyhol plneniu žalobcovi preto, že by o tom rozhodol
súd meritórnym rozhodnutím, ale z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a tak jeho
plnenie žalobcovi objektívne nie je možné. Je nutné konštatovať, že svoje oddlženie môže iniciovať len

samotný dlžník, ktorým je žalovaný v 5. rade. Konkurzné konanie vedené proti majetku žalovaného v 5.
rade bolo dňa 14.02.2022 zastavené z dôvodu splnenia konečného rozvrhu výťažku. Žalobca tak aj
v prípade procesného úspechu v predmetnom konaní stratil možnosť vymôcť plnenie od žalovaného
v 5. rade prípadným prihlásením svojej pohľadávky v konkurze a z uvedeného dôvodu vzal žalobu
voči žalovanému v 5. rade späť. Uvedené však neznamená, že zastavenie konania zavinil žalobca.

Nie je pravdou tvrdenie žalovaného v 5. rade, podľa ktorého si žalobca predmetný nárok na totožnom
skutkovom základe uplatnil v trestnom konaní. Predmetná skutočnosť nevyplýva ani zo spisového
materiálu sp.zn. 4T/93/2014. Poškodeným subjektom, ktorému konaním žalovaného v 5. rade vznikla
škoda je vlastník D. W.. Práve z dôvodu, že žalobca nebol do trestného konania pribratý ako poškodený,
uplatnil si regresný nárok voči žalovaným v predmetnom konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa

vyplývajú z okolností, za ktorých bola žaloba podaná. Žalovaní spôsobili žalobcovi ako tretiemu subjektu
škodu. Zodpovednosť za protiprávne konanie žalovaných bola konštatovaná aj rozsudkom v trestnom
konaní. Žalovaný v 5. rade sa zároveň vyhol prípadnému plneniu z dôvodu konkurzného konania.
V prípade, že by súd žalobcu zaviazal na náhradu trov konania, išlo by o nespravodlivé zaťaženie strany
sporu,ktorejochranaohrozenéhoprávabolanarušenáobjektívnouskutočnosťou.Aplikáciaustanovenia

§ 257 má slúžiť v obdobných prípadoch k odstráneniu vyššie popísanej neprimeranej tvrdosti, ktorú by
musel žalobca znášať bez svojho zavinenia. Vzhľadom na uvedené sa tak žalobca stotožňuje s právnym
názorom konajúceho súdu prezentovaného v napadnutom uznesení. Vzhľadom na uvedené navrhuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle
ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 5. rade nie je dôvodné.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného v 5. rade
odvolací súd uvádza nasledovné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide iba vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 7/2010).

12. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecného súdu v danom prípade
súdu prvej inštancie bola v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmovstránsporu.Aplikáciouavýkladomtýchtoustanoveníprávnychnoriemtakakoichvodôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho
podstatou a zmyslom (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 77/02, IV.ÚS 214/04,
II.ÚS 249/2011, IV.ÚS 295/2012).

13. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu
vo veci.

15. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

16. Z konania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žaloba bola žalobcom podaná dňa 17.12.2015,
pričom na žalovaného v 5. rade bol vyhlásený konkurz dňa 19.10.2017 a následne dňa 14.02.2022 došlo

k zastaveniu konkurzného konania z dôvodu splnenia konečného rozvrhu výťažku. Uvedené skutočnosti
sú taktiež zrejmé aj z obchodného registra. Jedná sa o skutočnosti, ktoré vyplývajú z verejných registrov
a zoznamov a ktoré súd zohľadňuje aj bez ich pripojenia do súdneho spisu, teda je možné predmetnými
všeobecne dostupnými informáciami vykonať dokazovanie aj bez ich predkladania stranami sporu
(dôkazy ktoré sa v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP môžu vykonať aj bez návrhu) . Odvolaciemu súdu tak

je zrejmé, že žaloba bola podaná voči žalovanému v 5. rade skôr ako došlo k vyhláseniu konkurzu na
jeho majetok. Z uvedeného je zrejmé, že nemožno pričítať zavinenie za zastavenie civilného súdneho
konania žiadnej zo strán sporu. Jedná sa totiž o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo strán
sporu vyvinula procesnú aktivitu v tomto civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu tohto
konania. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné pristúpiť k posudzovaniu dôvodov hodných osobitného

zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP a ani aplikácii ustanovenia § 256 CSP a § 255 CSP, keďže tieto
saaplikujúibavprípade,aksúddospejekzáveru,ženiektorázostránzavinilazastaveniekonania,alebo
bolo možné v momente vydania konečného rozhodnutia určiť samotný „úspech strany“ v sporovej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené procesné skutočnosti ohľadne vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného v 5. rade má odvolací súd za to, že žiadna zo sporových strán zastavenie konania nezavinila

(konkurzné konanie a špeciálnym zákonom o konkurze a reštrukturalizácii upravené procesné následky
konkurzu), a preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP nebolo možné žiadnej zo strán sporu trovy
konania priznať. Zároveň v čase vydania konečného rozhodnutia o zastavení konania nebolo možné
objektívne určiť samotný „úspech strany“ v zmysle ust. § 255 CSP.

17. Z uvedených dôvodov keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to vo výroku II. v spojení s opravným
uznesením ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovaného v 5. rade bolo vyhodnotené ako
plne nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti

neúspešnému žalovanému v 5. rade v plnom rozsahu. Na trovy odvolacieho konania tak nebolo
možné aplikovať kritérium „zavinenia zastavenia prvoinštančného konania“. Odvolacie konanie je z tohto
procesného ohľadu oddelene prebiehajúcim druhoinštančným konaním a tým skutočnosti majúce vplyv
na zastavenie konania pred súdom prvej inštancie, nemajú na rozhodnutie o trovách odvolacieho
konania dosah. Jedným kritériom pri trovách odvolacieho konania v posudzovanom prípade, tak zostalo

posúdenie skutočnosti úspechu či neúspechu tej ktorej strany sporu v odvolacom konaní (ust. § 396
ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).