Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-14C/198/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516204390
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2516204390.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: A. B. C., D. E.,

nar.XX.X.XXXX,trvalebytomF.XXXX/XX,G.,zastúpenejprávnouzástupkyňou:JUDr.KatarínaGalová,
advokátka so sídlom E. Belluša 6936/10, Piešťany, proti žalovaným: 1. H. I., D. I., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom J. K. L. XXXX/XX, E., bydliskom E. K. L., M. J. (opposite Shangrila), F. X L. XX, L. N., O.
L. P. (Q. arabské emiráty), 2. P. I., D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. L. XXXX/XX, E., a 3. R.
I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. K. L. XXXX/XX, E., všetci žalovaní zastúpení právnym zástupcom:
VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50217020,
o zaplatenie 49.900,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 49.900,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 49.900,- eur od 2.9.2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Návrh na zastavenie konania proti žalovaným v 2. a v 3. rade z a m i e t a .

III. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom

Trnava pod sp. zn. 18C/87/2024 z a m i e t a .

IV. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu.

V. Žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanej v 2. rade nepriznáva.

VI. Žalovanému v 3. rade náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.8.2016, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.8.2016, v znení upresnenia

žaloby zo dňa 5.3.2019, sa domáhala žalobkyňa od žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 49.900,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 49.900,- eur od 2.9.2014 do zaplatenia, in
eventum, pre prípad, že by súd prvý žalobný petit zamietol, navrhla, aby súd uložil žalovaným v 1. až
v 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 49.900,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 49.900,- eur od 2.9.2014 až do zaplatenia. Prvým petitom si uplatnila
žalobkyňa primárne nárok na finančné plnenie od žalovanej v 1. rade titulom nevrátenej časti poskytnutej
pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.8.2014. Pre prípad, že by súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke ako

neplatnú, uplatnila si tento nárok proti žalovanej v 1. rade titulom bezdôvodného v sume 49.900,- eur,
ktorý si uplatnila žalobkyňa aj proti žalovaným v 2. až v 3. rade ako solidárnym dlžníkom, keďže všetci
trajažalovaníbolispoločnezapojenídovybavovaniapôžičkyazískaniasumy51.000,-eurodžalobkyne.
Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 14C/198/2016.2. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od záväzkového právneho vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1.
rade založeného zmluvou o pôžičke zo dňa 18.8.2014, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej

v 1. rade peňažnú pôžičku v sume 51.000,- eur, ktoré peňažné prostriedky boli na základe dohody
účastníčok zmluvy o pôžičke reálne odovzdané žalovanej v 1. rade prostredníctvom jej matky, t. j.
žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala vrátiť požičanú sumu 51.000,- eur do 1.9.2014,
z ktorej vrátila žalobkyni iba sumu 1.100,- eur. Žalovaná v 1. rade nevrátila žalobkyni zvyšnú časť
poskytnutej peňažnej pôžičky v zodpovedajúcej sume 49.900,- eur, a keďže s vrátením časti pôžičky sa

dostala žalovaná v 1. rade do omeškania márnym uplynutím lehoty na plnenie dohodnutým v zmluve,
do omeškania sa dostala dňom bezprostredne nasledujúcim po tomto dni, t. j. dňa 2.9.2014. Žalovaná
v 1. rade je dcérou žalovaných v 2. a v 3. rade.

3. Na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 49.900,- eur voči žalovanej v 1. rade zriadil súd
uznesením č. k. 14C/204/2016-22 zo dňa 24.8.2016 záložné právo k nehnuteľnostiam žalovanej v 1.

rade, zapísaným na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre kat územie E. S.. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2017 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave
ako odvolacieho súdu č. k. 26Co/47/2017-51 zo dňa 7.4.2017.

4. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými

sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého
Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákona
č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn.
PN-14C/198/2016.

5. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní a vykonal vo veci dokazovanie. Naposledy
súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.1.2025, na ktorom vyhlásil rozsudok za prítomnosti všetkých
subjektov sporu, príp. ich zástupcov.

6. Písomným podaním zo dňa 25.2.2025 sa vzdala žalobkyňa práva podať odvolanie proti vyhlásenému
rozsudku v plnom rozsahu. Podaním z toho istého dňa sa vzdala práva podať odvolanie proti
vyhlásenému rozsudku aj žalovaná v 1. rade.

7. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

9. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnou zmluvou, a teda k jej uzavretiu nedochádza iba dohodou oboch strán
na jej celom obsahu, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Inak povedané, bez
odovzdania predmetu pôžičky nedôjde ani k vzniku právneho vzťahu pôžičky.

10. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Nakoľko súd vyhovel žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej už v jej prvom žalobnom návrhu
(petite) (I. výrok), nezamietal súd samostatným výrokom druhý žalobný nárok, ktorý mal povahu

eventuálneho petitu, na ktorom trvala žalobkyňa iba pre prípad, že by súd nevyhovel prvému návrhu
(petitu). Subjektami sporu o prvom žalobnom návrhu (petite) boli iba žalobkyňa a žalovaná v 1. rade,
a preto I. výrok rozsudku sa týka iba týchto dvoch subjektov sporu. Keďže bola žalobkyňa v prvom
žalobnom nároku vo veci plne úspešná, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“
v príslušnom tvare), súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu (IV. výrok), o výške ktorej rozhodne súd samotným uznesením,
ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Podľa § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je
na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú
odvolania.

20. Nakoľko po vyhlásení rozsudku za prítomnosti všetkých subjektov sporu, príp. ich zástupcov, sa

písomne vzdali práva podať odvolanie proti touto rozsudku žalobkyňa aj žalovaná v 1. rade, ktoré jediné
sú subjektami sporu o prvom žalobnom nároku (petite), ktorému súd vyhovel, a teda iba ony dve sú
subjektami sporu vo vzťahu k výroku vo veci samej (I. výrok), súd mal za to, že I. výrok tohto rozsudku,
ani IV. výrok rozsudku, ktoré výroky sa týkajú iba žalobkyne a žalovanej v 1. rade, nie je potrebné viac
odôvodňovať, ktorý postup je v súlade s ust. § 221 písm. a) CSP.

21. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZKR“), ktoré ustanovenie bolo do
zákona zavedené až s účinnosťou od 1.3.2017, (1) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného
odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze

(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

22. Podľa § 166 ods. 1 a 2 ZKR (v znení účinnom do 28.2.2017), (1) dlžník-fyzická osoba má právo sa
po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich
dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí. (2) Dlžník nemá právo

domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani
na úhradu pohľadávok proti podstate.

23. Podľa § 206f ods. 1 až 3 ZKR, (1) konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa
právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. (2) Konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred

1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2, nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa
právnychpredpisovúčinnýchpo28.februári2017.(3)Aksúdrozhodolooddlženídlžníkapodľaprávnych
predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky,
ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného
obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.

24. Podľa § 206 j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety
sa použije-primerané použitie ustanovení účinných po 28.2.2017 na oddlženie, avšak vo vzťahuk žalovaným v 2. a v 3. rade k žiadnemu konkurzu oddlžením nedošlo, a to ani podľa § 166 ods. 2 ZKR,
ani podľa súčasnej právnej úpravy.

25. Konkurz na majetok žalovanej v 2. rade bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava sp.
zn. 36K/17/2016 zo dňa 23.11.2016, ktoré nadobudlo účinky vyhlásenia konkurzu dňom bezprostredne
nasledujúcimpozverejneníuzneseniaovyhláseníkonkurzuvobchodnomvestníku,t.j.dňom1.12.2016
(č. l. 94 súdneho spisu), teda až v priebehu tohto súdneho sporu. V závere uznesenia o vyhlásení
konkurzu bola žalovaná v 2. rade poučená, že po zrušení konkurzu má dlžník – fyzická osoba právo

za podmienok stanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii domáhať sa zbavenia svojich dlhov
podľa § 166 ods. 1 ZKR.

26. Konkurz na majetok žalovanej v 2. rade bol zrušený v priebehu tohto sporového konania, konkrétne
uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/17/2016 zo dňa 10.1.2022 o zrušení konkurzu na
majetok žalovanej v 2. rade po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 3.2.2022 (č. l. 377, 378 spisu). Zverejnením oznámenia o právoplatnosti uznesenia o zrušení
konkurzu na majetok žalovanej v 2. rade zanikli aj účinky prerušenia tohto sporového konania ako
konania týkajúceho sa majetku žalovanej v 2. rade, konkrétne dňom bezprostredne nasledujúcim po
zverejnení tohto oznámenia v obchodnom vestníku, t. j. dňom 17.2.2022. Možnosť oddlženia po zrušení
konkurzu postupom podľa § 166 ods. 1 ZKR však žalovaná v 2. rade nevyužila, a ani to v tomto súdnom

spore netvrdila.

27. Počas prebiehajúceho konkurzu na majetok žalovanej v 2. rade bolo predmetné konanie vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade zo zákona prerušené (§ 47 ods. 1 ZKR), avšak konkurz na jej majetok už bol
zrušený. Zverejnením oznámenia o právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu na majetok žalovanej

v 2. rade zanikli aj účinky prerušenia tohto sporového konania ako konania týkajúceho sa majetku
žalovanej v 2. rade (§ 102 ods. 5 ZKR), preto súd s ňou riadne pokračoval v tomto sporovom konaní
ako so subjektom sporu (v časti eventuálneho petitu).

28. Správca konkurznej podstaty majetku žalovanej v 2. rade podaním zo dňa k 3.4.2018 (č. l. 67

súdneho spisu) oznámil súdu, že nenavrhuje, aby súd pokračoval v konaní. Toto vyhlásenie správcu
konkurznej podstaty však nemalo v danom prípade za následok účinky späťvzatia žaloby podľa § 67
ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020 napriek tomu, že predmetné ustanovenie v znení účinnom
od 1.1.2020 sa vzťahuje aj na konkurzy vyhlásené pred 1. januárom 2020 (§ 206j ZKR), pretože takéto
vyhlásenie správcu konkurznej podstaty by mohlo mať účinky späťvzatia žaloby iba vtedy, ak by ho urobil

v období od 1.1.2020 a neskôr, teda v čase, kedy zákon s týmto prejavom správcu konkurznej podstaty
spájať účinky späťvzatia žaloby. V danom prípade však urobil tento prejav skôr, a preto nemohol mať
účinky späťvzatia žaloby.

29. Na majetok žalovaného v 3. rade bol konkurz vyhlásený ešte pred začatím tohto sporového

konania, a to uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23R/1/2014 zo dňa 18.6.2014, s účinkami
vyhlásenia konkurzu dňom bezprostredne nasledujúcim po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu
v obchodnom vestníku, t. j. dňom 25.6.2014 (č. l. 146 spisu). Predmetný konkurz je vedený pod sp. zn.
36K/169/2014, a žalovaný v 3. rade je v ňom evidovaný ako úpadca - dlžník Oto Zachej – PENZION
ZACHEJ, IČO: 40753832, ktorý konkurz nebol do dnešného dňa zrušený. Nakoľko predmetný spor

(iba o eventuálnom petite) sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, patriacemu žalovanému v 3. rade
ako úpadcovi, po vyhlásení konkurzu bolo možné začať konanie proti žalovanému v 3. rade iba žalobou
podanou proti správcovi konkurznej podstaty, t. j. nie proti žalovanému v 3. rade (§ 47 ods. 5 ZKR), kedy
je účastníkom konania namiesto úpadcu správca. Žalovaný v 3. rade nie je preto pasívne legitimovaným
v tomto súdnom spore (o eventuálnom petite), a eventuálny žalobný návrh (žaloba) je proti nemu preto

neprípustný.

30. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení súd zamietol návrh
žalovaných v 1. až v 3. rade na zastavenie konania proti žalovaným v 2. a v 3. rade (II. výrok),
ktoré navrhli zastaviť podľa § 167e ods. 1 ZKR. Súd zdôrazňuje, že takéto zastavenie konania bolo

vylúčené, pretože na majetok žalovanej v 2. rade aj na majetok žalovaného v 3. rade bol síce
vyhlásený konkurz, avšak obidva konkurzy boli vyhlásené ešte pred zavedením citovaného ustanovenia
do zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom ani vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ani vo vzťahu
k žalovanej v 3. rade nebol vyhlásený konkurz oddlžením, a zo súčasnej systematiky zákona o konkurzea reštrukturalizácii je nepochybné, že ust. § 167e ods. 1 ZKR sa vzťahuje iba na IV. časť zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, upravujúcej oddlženie. Prechodné ustanovenie § 206f ZKR upravuje
pravidlá pre primerané použitie ustanovení účinných po 28.2.2017 na oddlženie, avšak vo vzťahu

k žalovaným v 2. a v 3. rade k žiadnemu konkurzu oddlžením nedošlo, a to ani podľa § 166 ods. 2 ZKR,
ani podľa súčasnej právnej úpravy.

31. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nie je konanie zo zákona
prerušené podľa § 47 ZKR, nakoľko konkurz vyhlásený na jej majetok bol zrušený po splnení konečného

rozvrhu výťažku. Zverejnením oznámenia o právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v obchodnom
vestníku zanikli aj účinky podľa § 47 ZKR, t. j. aj účinok prerušenia konania, konkrétne dňom 17.2.2022.
Správca konkurznej podstaty majetku žalovanej v 2. rade nedal súhlas na pokračovanie v konaní v roku
2018, ktoré nedanie súhlasu nemohlo mať účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení
účinnom od 1.1.2020.

32. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade bol konkurz vyhlásený ešte pred začatím tohto súdneho sporu,
pričom konkurz stále prebieha, a preto súd zastáva názor, že žaloba (o eventuálnom petite) mala byť
podaná proti správcovi konkurznej podstaty žalovaného v 3. rade podľa § 47 ods. 4 ZKR, a nie priamo
proti žalovanému v 3. rade Nie je pritom rozhodujúce, že v predmetnom konkurze je žalovaný v 3. rade
úpadcom ako fyzická osoba podnikateľ, nakoľko stále ide o ten istý subjekt opráva, t. j. o tú istú fyzickú

osobu, ktorá je žalovaným v 3. rade v tomto spore (o eventuálnom petite).

33. Podaním zo dňa 14.11.2024 navrhli žalovaní v 1. až v 3. rade konajúcemu súdu prerušiť konanie
do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dohody o urovnaní, vedenom Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 18C/87/2024, vyriešenie ktorej platnosti považovali žalovaní v 1. až v 3.

rade za nevyhnutné pre ďalší postup v tomto spore, a so zásadným významom pre posúdenie platnosti
dohody vo vzťahu k všetkým žalovaným.

34. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

35. Podľa § 162 od. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

36. Konajúci súd pripomína, že predmetom tohto sporu je zaplatenie neuhradenej časti pôžičky
zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade, eventuálne vydanie
bezdôvodnéhoobohateniažalobkynižalovanýmiv1.ažv3.radepreprípad,žebysúdvyhodnotilzmluvu
o pôžičke za neplatnú. Súčasťou súdneho spisu je síce dohoda o urovnaní medzi všetkými subjektami
sporu, ktorá dohoda sa týka predmetu tohto sporu, avšak z tejto dohody strany doposiaľ neplnili, pričom

žalobný nárok neodvodzuje žalobkyňa v tomto súdnom spore od dohody o urovnaní, a preto platnosťou
tejto dohody sa nezaoberal súd v tomto spore ani ako predbežnou otázkou, a nevidel ani žiadny rozumný
dôvod na prerušenie tohto konania do skončenia konania o neplatnosti dohody o urovnaní vedenom
Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18C/87/2024, a preto zamietol návrh žalovaných v 1. až v 3. rade
na prerušenie konania do skončenia konania o určenie neplatnosti dohody o urovnaní (III. výrok).

37. V priebehu sporu nemohol ani súd, ani strany sporu, dokonca ani žalovaní v 2. a v 3. rade, predvídať,
či a ktorému žalobnému petitu súd vyhovie, a či sa bude zaoberať súd vo výrokovej časti aj eventuálnym
petitom. V tomto spore boli aktívni aj žalovaní v 2. a v 3. rade, ktorí boli aj právne zastúpení. Napriek
tomu, že žalovaní v 2. a v 3. rade sú iba subjektami sporu o eventuálnom petite, ktorým sa súd vo

výrokovej časti tohto rozsudku vôbec nezaoberal (keďže vyhovel prvému žalobnému petitu), v súlade
s princípom spravodlivosti a s princípom prácnej istoty považoval súd za potrebné rozhodnúť aj o nároku
na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a v 3. rade, ktorým vznikli
v tomto konaní trovy.

38. Keďže žalovaní v 2. a v 3. rade boli iba subjektami sporu o eventuálnom žalobnom návrhu (petite),
ktorýmsasúdvovýrokovejčastitohtorozsudkuvôbecnezaoberal,nakoľkovyhovelžalobeužvjejprvom
žalobnom návrhu (petite), tento rozsudok neobsahuje žiadny výrok vo veci samej vo vzťahu k žalovaným
v 2. a v 3. rade, t. j. ani výrok o uložení povinnosti niektorému zo žalovaných v 2. a v 3. rade vo vzťahuk žalobkyni, ale ani výrok o zamietnutí žaloby proti niektorému zo žalovaných v 2. a v 3. rade, z ktorého
dôvodu ani nemohol súd žiadnemu subjektu priznať nárok na náhradu trov konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanými v 2. a v 3. rade, ktorú okolnosť považoval súd za dôvod osobitného zreteľa

pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP), spočívajúci v špecifických okolnostiach
sporu, kedy žalovaní v 2. a v 3. rade by boli riadnymi subjektami sporu až v prípade, že by súd zamietol
prvý žalobný návrh (petit), a rozhodoval by o predmete sporu podľa eventuálneho žalobného návrhu
(petitu).

39. Nakoľko súd žalobe vyhovel hneď v jej jej prvom žalobnom návrhu (petite), nemal súd potrebu
rozhodovať o eventuálnom návrhu (petite). Ak by však súd o eventuálnom návrhu v tomto spore
rozhodoval, bola by to nielen žalovaná v 1. rade, ale žalovaná v 2. rade, ktoré by súd podľa výsledku
sporuzaviazalnazaplateniežalovanejsumyajspríslušenstvomžalobkyni,keďžesamotnážalovanáv2.
rade sa snažila v priebehu sporu preukázať svoje tvrdenia o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy
o pôžičky, ktorú neplatnosť mala sama spôsobiť podpísaním zmluvy menom žalovanej v 1. rade. Ak by

súd považoval zmluvu o pôžičke za neplatnú, rozhodoval by v danom prípade aj o eventuálnom petite
o vydaní bezdôvodného obohatenia, pričom to bola práve žalovaná v 2. rade, ktorá fyzicky prevzala
sumu 30.000,- eur od žalobkyne, o ktorej sume súd ustálil, že bola adresovaná žalovanej v 1. rade, a
následne aj odovzdaná žalovanej v 1.rade, na rozdiel od tvrdení žalovaných, ktorí tvrdili, že bola táto
suma určená pre p. A. F., ktoré tvrdenia žalovaných neboli preukázané. Z dôvodu hodného osobitného

zreteľa spočívajúceho v osobitosti povahy sporu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd žalobkyni náhradu
trov konania proti žalovanej v 2. rade výnimočne nepriznal (V. výrok).

40. Keďže žalobu podala žalobkyňa proti žalovanému v 3. rade, na majetok ktorého už bol už v čase
začatiatohtosporuvyhlásenýkonkurz,malasprávnepodaťžalobu(oeventuálnompetite)protisprávcovi

konkurznej podstaty žalovaného v 3. rade, a nie proti žalovanému v 3. rade, z ktorého dôvodu by
nebol v konaní o eventuálnom žalobnom nároku žalovaný v 3. rade pasívne vecne legitimovaný (viac
v odsekoch 29. a 32. tohto odôvodnenia). Ak by však súd o eventuálnom návrhu (petite) v tomto spore
rozhodoval,bolbynútenýžalobuprotižalovanémuv3.radezamietnuť,apriznalbyžalovanémuv3.rade
nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Z dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho

v osobitosti povahy sporu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd výnimočne žalovanému v 3. rade
náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal (VI. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie proti výrokom I. a IV. tohto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení rozsudku
subjekty sporu, ktorých sa tieto výroky týkajú, sa výslovne vzdali práva na podanie tohto opravného
prostriedku.

Odvolanie žalobkyne proti ktorémukoľvek výroku rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a
odôvodení rozsudku sa výslovne vzdala práva na podanie tohto opravného prostriedku proti celému
vyhlásenému rozsudku.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.