Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122260933
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6122260933.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s. r. o., Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. C. XXX, XXX XX A., právne zastúpenému: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám. sv.
Egídia 95, 058 01 Poprad, o zaplatenie 6.368,80 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 04.03.2022 domáhal v
upomínacom konaní od pôvodne žalovaných: 1. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX
F. a 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. zaplatenia sumy 6.368,80 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 15.09.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.

Právnypredchodcažalobcu,spoločnosťVšeobecnáúverovábanka,a.s.,sosídlom:MlynskéNivy1,829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, poskytol žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 15.12.2014 pod číslom úverového účtu 6148430821 a reg. číslom 013623311151214
(ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 11.800,- €, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť formou
zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy dlžníci svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnili riadne a včas, čo žalobca
preukazuje predloženým výpisom z úverového účtu. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na

úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaní napriek písomnej výzve právneho predchodcu
žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatili, právny predchodca žalobcu v súlade
so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných obchodných
podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť
úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 13.08.2019 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru.
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy

bolo žalovaným doručené dňa 07.09.2019 v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s
označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Nakoľko žalovaní v poskytnutej 7-dňovej lehote od
doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatili, voči právnemupredchodcovi žalobcu sa tak od 15.09.2019 dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s
príslušenstvom.
Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná

úverová banka, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom dňa
14.02.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021 bola pohľadávka voči žalovaným z
titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom
boli žalovaní upovedomení písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. §
526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a Žiadosť o postúpenie

a prevod sú založené v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/37/2020. Výška
postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 08.09.2021. Žalovaní boli vyzvaní právnym
zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje voči žalovaným len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške
6.368,80 € spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaní žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatili.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz č. k. 44Up/228/2022 zo
dňa 14. marca 2022.

4. Voči pôvodne žalovanej 1. citovaný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica
nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2022.

5. Pôvodne žalovaný 2. podal proti platobnému rozkazu odpor v ktorom uviedol, že na základe zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" bol žalovanému 1. a žalovanému 2. poskytnutý úver
v celkovej výške 11.800,- EUR od právneho predchodcu žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a. s. IČO:
31 320 155 zo dňa 15.12.2014. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu omeškaných

úverových splátok. Následne právny predchodca vyhlásil ku dňu 13.08.2019 predčasnú splatnosť úveru
a zároveň zaslal oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti. Ešte pred rozvodom manželstva medzi
žalovanou 1. a žalovaným 2. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 20Pc/12/2016-14, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2017 a vykonateľnosť dňa 08.03.2017, sa žalovaný 2. odsťahoval
zo spoločnej domácnosti a zmenil trvalý pobyt na adresu: A. XXX, XXX XX A.. Dňa 31.07.2017

žalovaná 1. žiadala o vyňatie spoludlžníka, žalovaného 2. zo záväzku. Z dôvodu zmenu adresy trvalého
pobytu žalovanému 2. nebola doručená žiadna písomnosť (t.j. pokus o zmier, oznámenie o postúpení
pohľadávky, výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, výzva na zaplatenie
pohľadávky zo strany žalobcu) či zo strany právneho predchodcu žalobcu, alebo priamo žalobcu, čo
preukazuje pokus o doručenie "Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" od

právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.08.2019, nakoľko sa táto zásielka vrátila odosielateľovi. Z
podacích hárkov vyplýva, že písomnosti boli doručované na pôvodnú adresu trvalého pobytu. Veriteľ má
povinnosť pri odplatných zmluvách poskytnúť dlžníkovi primeranú dodatočnú lehotu na plnenie. Výzva
veriteľa na plnenie je jednostranným právnym úkonom veriteľa. Dodatočná lehota na plnenie musí byť
určená.Dĺžkadodatočnejlehotynasplneniemusíbyťsozreteľomnavšetkyokolnostiprípaduprimerane

dlhá, aby dlžník mohol svoj dlh splniť. Škodca sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní
v deň nasledujúci po dni, keď bol poškodeným požiadaný o splnenie, od tohto dňa môže poškodený
požadovať úroky z omeškania (R III/1967). Za kvalifikovanú výzvu na plnenie považuje žalobu, nakoľko
žalovaný 2. nemal vedomosť o právnych úkonov žalobcu a jeho právneho predchodcu smerujúcich k
splneniu záväzku. V tomto prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi. Okamih

doručenia žaloby je teda rozhodujúci z hľadiska omeškania s plnením náhrady škody a povinnosti platiť
úroky z omeškania (Ro NS ČR z 27. 7. 2005, sp. zn. 25 Cdo 1523/2004). Ďalej namietol všeobecnú
miestnu príslušnosť a to z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 13 zákon č.160/2015 Z. z. v znení
neskorších právnych predpisov je všeobecne miestne príslušným súdom žalovaného 2. Okresný súd
Poprad. Navrhol zrušiť platobný rozkaz podľa ustanovenia § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení

neskorších právnych predpisov a nariadiť vo veci pojednávanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že odpor žalovaného považuje
vcelomrozsahuzanedôvodnýaschýbajúcouoporouvzákoneaskutkovomstave.Žalovanývpodanom
odpore neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť platobný rozkaz zrušený. Má za to, že tvrdenia

žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Svoj nárok považuje za dôvodný
a preukázaný. Navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného
sporového poriadku.7. Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu
v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na

prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,
ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich
pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom

upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní
v konaní.

9. Žalobca vyššie uvedeným písomným podaním v zákonom stanovenej lehote oznámil, že navrhuje
pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. V súlade s citovaným zákonným
ustanovením bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

10. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.10.2022 uviedol, že žalobca na preukázanie svojich
tvrdení o účelovosti odporu neuviedol žiadne argumenty, ktoré by preukazovali tvrdené. Naďalej trval

na skutočnostiach uvedených v odpore voči platobnému rozkazu a navrhol aby súd vo veci nariadil
pojednávanie, žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100%.

11. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.08.2024 uviedol, že žalovaná aj napriek

predchádzajúcej výzve omeškané splátky neuhradila, veriteľ preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
dňa 13.08.2019 a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 12.05.2019. Žalovaná sa dostala do
omeškania so splátkou splatnou dňa 13.07.2020 a k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo úveru došlo
po uplynutí troch mesiacov od uvedeného dátumu a zároveň v čase do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky v súlade so zákonnými požiadavkami. Poukázal na ďalšie listinné dôkazy ktoré predkladá,

a to výzvu jeho právneho predchodcu, banky, zo dňa 24.06.2019 a zo dňa 13.08.2019. Predloženými
výzvami, doručovanými žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve o úvere, preukazujú splnenie
zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Už v žalobe
uviedli, že v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej
predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 13.08.2019

predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z
úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 07.09.2019 (dátum vrátenia) v
súladesčl.Všeobecnýchobchodnýchpodmienoksoznačením„Doručovanieavyhláseniaklienta“.Pred
samotným vyhlásením predčasnej splatnosti bola zároveň žalovaný vyzvaný na úhradu omeškaných
splátok, a to výzvou zo dňa 24.06.2019 označenou ako „Tretia upomienka“. Predmetná výzva bola

žalovanému doručovaná dňa 24.06.2019 pod číslom zásielky RE646113036SK, čo preukazuje podacím
hárkom. Spôsob doručovania a aj tzv. fikcia doručovania je upravená vo Všeobecných obchodných
podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚBPÔŽIČKA fyzickým osobám -
občanom. Konkrétne v Čl. VII bod. 1 je uvedené, že „Tieto písomnosti vrátanie iných písomností
(napr. upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako

nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal o doposielanie),
a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo
doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov
veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanove nej poštovým
doručovateľom na jej vyzdvihnutie. V prípade, keď sa písomnosť nezasiela ako doporučená zásielka

alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje sa takáto písomnosť za doručenú desiatym dňom
podni,keďbolapísomnosťpodľaúdajovveriteľadanánapoštovúprepravu...“.Vtejtosúvislostipoukázal
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok.
Pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej
zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky,

resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky
( uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp.
uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011.).12. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného a oboznámením s listinnými
dôkazmi založenými v spise.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.12.2024 uviedol, že nárok žalobcu považuje za
nedôvodný, pričom namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené
v §92 ods. 8 Zákona o bankách, kde jednou z podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou sa
vyžaduje aj písomná výzva banky, ktorá však nebola zo strany banky zaslaná žalovanému. Za túto výzvu
nie je možné považovať ani tretiu upomienku pokus o zmier zo dňa 24.06.2019 a ani výzvu na predčasné

splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 13.08.2019. Preto postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia
podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore
so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákona. Namietol aj pasívnu
legitimáciu žalovaného poukazujúc na Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 31.07.2017 v zmysle ktorého z dôvodu právoplatného zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva
manželov všetky záväzky z tejto zmluvy bude splácať predtým žalovaná 1., pani B.. Ďalej namietol

nedoručovanie, či už výzvy pokusu o zmier zo dňa 24.06.2019, ako aj výzvy na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.08.2019, nakoľko v danom čase sa už žalovaný nenachádzal
na tejto adrese a zmenil svoj trvalý pobyt o ktorom mala vedomosť jeho exmanželka. Preto zosplatnenie
celéhodlhužalovanéhoprenedodržaniepodmienok§53Občianskehozákonníkajeneplatnévzmysle§
55 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na to, že manželstvo medzi pôvodne dvoma žalovanými bolo

právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu. Keďže bývalý manželia nemali veľký majetok, tak
formálne neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle zákona.
Dohodli sa ale ústne aj na tom, že tento spotrebiteľský úver prejde a bude ho ďalej splácať bývalá
manželka, ktorá aj z toho dôvodu podala žiadosť banke o výmaz žalovaného z úveru ako spoludlžníka.
K tomu bol podľa nich bol platne uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru

zo dňa 31.07.2017. Následnej mailovej komunikácii nerozumie, pretože mali za to, že žalovaný už
ďalej nie je spoludlžníkom a preto nemal povinnosť oznamovať zmenu adresy žalobcovi, respektíve
právnemu predchodcovi žalobcu. Výzvy zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli dostatočne
špecifikované, neobsahovali konkrétne skutočnosti a žalobca ani nepreukázal výšku uplatneného
nároku. Ďalej namietal nesprávny údaj o RPMN v zmluve samotnej, kde je uvedená výška 10,89 %,

avšak podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN Ministerstva financií Slovenskej republiky by to
malo byť až 12,96 %. Od rozvodu žalovaný na predmetný úver neplatil nič nie preto, že by nechcel platiť,
ale preto, že si nebol vedomý, že by mal tento úver on platiť. Platiť ho mala bývalá manželka. Žiadal
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči na pojednávaní dňa 22.01.2025 poukázal na svoje
podania a vyjadrenie na predošlom pojednávaní v zmysle ktorého považuje žalobu za nedôvodnú, žiadal
ju zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemal.

15. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a navrhol, aby súd rozhodol
bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Žiadal, aby
súd zaviazal žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne na zaplatenie pohľadávky žalobcu v rozsahu
uplatnenom v žalobe v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 180 Civilného

sporového poriadku pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

16. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

17. Pôvodne žalovaný 1.,2. a právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako veriteľ, banka uzavreli dňa 15.12.2014 Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, registračné číslo 013623311151214. Pôvodne žalovaná 1. bola
žiadateľom a dlžníkom, pôvodne žalovaný 2. spoludlžníkom; druh spotrebného úveru: bezúčelový;
výška úveru: 11.800,- Eur s lehotou splatnosti 120 mesiacov; druh úrokovej sadzby: fixná počas celej

lehoty splatnosti úveru 10,40%; čerpanie úveru jednorázovo dňa 15.12.2014; celkový počet splátok
120 po 175,89 eur – dátum prvej a poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti) 12.01.2015
a 12.12.2024; RPMN 10,89 %, priemerná hodnota RPMN 11,25 %.18. Podľa bodu 5. písmeno b) citovanej zmluvy, v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená
v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými
podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas

obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.

19. Podľa bodu 6. citovanej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými
sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve.

20. Podľa Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s., na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám – občanom, platným a účinným od 10.10.014, podpísanými dlžníkom aj spoludlžníkom
dňa 15.12.2014, článku IX. Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť
úveru) zo strany banky a iné podmienky, bod 1. Banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo
jeho časti, alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, prípadne odstúpiť od úverovej zmluvy z týchto

dôvodov: a) ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky počas
obdobia dlhšieho než tri mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo
banky odstúpiť od úverovej zmluvy.

21. Podľa Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve, zo dňa 31.07.2017, uzavretého medzi právnym

predchodcom žalobcu a pôvodne žalovanou 1., z dôvodu právoplatného zrušenia BSM rozsudkom
súdu záväzky z úverovej zmluvy prechádzajú na dlžníka uvedeného v záhlaví tohto dodatku (pôvodne
žalovaná 1.), na základe čoho sa mení zmluvná strana na strane dlžníka, pričom sa mení splácanie
úveru, ktoré bude zo strany dlžníka zabezpečené z osobného účtu uvedeného v záhlaví tohto dodatku.
Dodatok č. 1 bol podpísaný dvoma kompetentnými zamestnancami právneho predchodcu žalobcu

a pôvodne žalovanou 1. a to na základe žiadosti pôvodne žalovanej 1. zo dňa 31.07.2017 s nasledujúcou
požiadavkou: „Žiadam o vyňatie spoludlžníka p. B. A. zo spotrebného úveru“. V mailovej správe zo dňa
23.08.2017 zaslanej zamestnancom právneho predchodcu žalobcu – retailovým úverovým analytikom
– seniorom z Bratislavy zamestnancovi právneho predchodcu žalobcu – poradcovi klienta v Poprade
je uvedené, že zmena zmluvných podmienok (vynechanie spoludlžníka z úverového vzťahu) bola

zamietnutá. Zároveň je ale uvedené, že zmenu zmluvných podmienok je možné uskutočniť v nasledujúci
pracovný deň po jej schválení. Pôvodne žalovanej 1. nebolo v tejto súvislosti nič doručované ani
oznámené inou formou.

22. Pôvodný žalobca doručoval žalovanému písomné podanie – Tretia upomienka – pokus o zmier zo

dňa 24.06.2019 s tým, že eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške celkom 533,03 Eur, vyzval
ho na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej
sumy s príslušenstvom pred dátumom splatnosti a upozornil ho na právo banky odstúpiť od zmluvy.
Zásielka bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.

23. Pôvodný žalobca doručoval žalovanému písomné podanie – Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom zo dňa 13.8.2019, ktorým mu oznamuje, že týmto dňom vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 8.573,98 Eur, z toho istina vo výške 8.122,70 Eur,
ktorá sa úročí počnúc zajtrajším dňom úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle Zmluvy o úvere až do
jej zaplatenia, úroky: 363,98 Eur, poplatky: 87,30 Eur s tým, že aktuálnu výšku dlhu ku dňu zaplatenia mu

oznámi na požiadanie pracovník banky uvedený v záhlaví tejto výzvy. Zároveň ho vyzýva na predčasné
splatenie v lehote 7 dní odo dňa doručenia. V prípade neuhradenia dlžnej pohľadávky v uvedenej lehote
pristúpi k jej vymáhaniu. Zásielka bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.

24. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 došlo s účinnosťou ku

dňu 14.09.2021 k postúpeniu predmetnej pohľadávky z VÚB,a.s. ako pôvodného veriteľa na žalobcu.
Pôvodný veriteľ vystavil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.9.2021 a následne právny
zástupca žalobcu Výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 10.2.2022.

25. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom, ktorých je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

34. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

36. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

37. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

38. Podľa § 526 ods. 1,2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

39. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, kedy na jednej strane stojí

banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaní ako spotrebitelia, teda fyzické osoby, ktoré
pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekonajú v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzistranamisporujednoznačnevyplýva,žebolauzavretánielenpodľaObchodnéhozákonníka,aleajpodľa
Občianskeho zákonníka.
Záväzok medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o úvere je absolútnym obchodom, pričom

súčasne spotrebiteľským vzťahom v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia zmluvy.

40. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

41. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon
upravujeniektorévzťahysúvisiacesovznikom,sorganizáciou,riadením,podnikanímasozánikombánk
so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk
na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných
subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

42. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

43. Podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

44. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je potrebné chápať ako celok, za splnenia ktorého
môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, lebo splnením podmienok podľa prvej vety predmetného
ustanovenia zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale
tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s
rovnakým statusom. Zadefinovanie v rámci zákona č. 483/2001 Z. z. podmienok, za ktorých môže

banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, t.j. zmyslom a účelom je to, že bez
splnenia týchto podmienok k postúpeniu pohľadávky dôjsť nemôže. Pri posudzovaní zmluvy o postúpení
pohľadávky je rozhodujúce, či na strane postupcu došlo k splneniu zákonnej povinnosti správať sa
určitým spôsobom, lebo záujmom zákonodarcu bolo, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným
spôsobom. Nesprávanie sa týmto zákonom výslovne stanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť

zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave je potrebné považovať za zakázané a teda i odporujúce
zákonu. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére súkromného práva
jeho neplatnosť, v danom prípade neexistuje žiadna iná možnosť pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej
v prejednávanej veci a to, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z., za ktorých
môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu sú z povahy veci podmienkami bez splnenia

ktorých k postúpeniu dôjsť nesmie - je zakázané. Nerešpektovanie takejto úpravy má za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax vrátane prijatého rozhodnutia týkajúceho
sa výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súduSlovenskej republiky uznesením č. 1 dňa 9.10.2018 v znení právnej vety: „Ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto

ustanovením, je neplatný právny úkon“. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená
predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno
zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované

rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (čl. 2 ods. 1, 2 Základných zásad CSP, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6.3.2017).

45. „Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu a ak mal za to,
že postupník nemá aktívnu legitimáciu, mal sa s touto skutočnosťou vyrovnať už v rozhodnutí o návrhu

na zmenu subjektu, k tomuto odvolací súd konštatuje, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
subjektu skúma splnenie podmienok výlučne z procesného hľadiska. Z ustanovenia § 80 ods. 1 a 2
CSP síce vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na zmenu subjektu musí posúdiť, či strana preukázala
prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že
nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod

alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené
predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie
je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu
zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva
skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa

§ 80 ods. 1 a 2 CSP hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia
predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej
otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011,
sp. zn. 6 Cdo 42/2011). Nie je preto vylúčené, že pri prieskume veci z hmotnoprávneho hľadiska dospeje
súd v konečnom dôsledku k záveru, že subjekt, ktorého vstup do konania pripustil postupom podľa § 80

ods. 2 CSP, nie je nositeľom práva, ktoré je predmetom konania.
Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že súd prvej inštancie postúpenie pohľadávky
neskúmal z hľadiska posúdenia splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, napriek
tomu, že je zrejmé, že predmetom konania je tzv. banková pohľadávka. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie NS SR R 60/2018 zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého ustanovenie § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením, je neplatný právny úkon.“
( Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.:6Co/166/2017 – 90 zo dňa 31. januára 2019)

46. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

47. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol
z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského

úveru „Flexipôžička“ zo dňa 15.12.2014 bola dohodnutá konečná splatnosť 12.12.2024. Predčasná
splatnosť bola vyhlásená právnym predchodcom žalobcu ku dňu 13.08.2019. Žalovanému bola
doručovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa
24.06.2019, ktorá však nespĺňa podmienky kvalifikovanej výzvy a nie je tam uvedené upozornenie na
predčasné zosplatnenie. Ďalej bola žalovanému doručovaná výzva zo strany právneho predchodcu

žalobcu zo dňa 13.08.2019, ktorá však tiež nie je kvalifikovanou výzvou, nakoľko sa v skutočnosti jedná
o oznámenie o predčasnom zosplatnení k uvedenému dátumu 13.08.2019. Žalovanému bola potom
doručená už len výzva zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.02.2022.
Nakoľko neboli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti predmetného úveru, tento sa
predčasne splatným nestal, jeho splatnosť sa spravuje zmluvne dohodnutým dátumom 12.12.2024,

preto v zmysle zákona o bankách nemohlo dôjsť platne k postúpeniu nesplatnej pohľadávky z banky
na ďalší subjekt na základe Rámcovej zmluvy o postúpení zo dňa 14.02.2020 a Žiadosti o postúpenie
a prevod zo dňa 14.09.2021.Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu tu súd poukazuje na Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve,
zo dňa 31.07.2017. Dodatok č. 1 bol podpísaný dvoma pracovníkmi právneho predchodcu žalobcu
a pôvodne žalovanou 1. a to na základe žiadosti pôvodne žalovanej 1. zo dňa 31.07.2017 s nasledujúcou

požiadavkou: „žiadam o vyňatie spoludlžníka p. B. A. zo spotrebného úveru“. V mailovej správe zo
dňa 23.08.2017 je právnym predchodcom žalobcu uvedené, že zmena zmluvných podmienok bola
zamietnutá a zároveň je uvedené, že zmenu zmluvných podmienok je možné uskutočniť v nasledujúci
pracovný deň po jej schválení. Pôvodne žalovanej 1. nebolo oznámené nič. Z uvedeného nie je zrejmé
akým spôsobom postupoval právny predchodca žalobcu v uvedenom prípade a na základe akých

zákonných resp. zmluvných ustanovení, preto pre spotrebiteľa musel byť tento postup mätúci; pôvodne
žalovaná 1. ako aj žalovaný 2. preto vychádzali z uvedeného Dodatku č. 1 a v dobrej viere sa týmto
spravovali, preto je aj logické že pôvodne žalovaná 1. nepodala odpor proti platobnému rozkazu a na
základe neho plní, zatiaľ čo pôvodne žalovaný 2. odpor podal a namietal, že si nie je vedomí svojho
dlhu voči žalobcovi, predovšetkým s prihliadnutím na rozvod manželstva a dohodu manželov vo vzťahu
kprávnemupredchodcovižalobcu.Vzhľadomnauvedenésúdvychádzalajznedostatkupasívnejvecnej

legitimácie na strane žalovaného, kde podľa citovaného Dodatku č. 1 sa spotrebitelia t. j. pôvodne
žalovaní týmto dodatkom spravovali.

48. Podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.08.2019 je právnym úkonom ktorý nebol urobený
určite a zrozumiteľne – neboli v ňom uvedené ustanovenia zmluvných podmienok na základe ktorých

mala byť vyhlásená predčasná splatnosť, ani splátka pre ktorú sa stal dlh okamžite splatným, dokonca
je uvedený len odkaz na pracovníka banky, ktorý na požiadanie spotrebiteľa mu oznámi aktuálnu výšku
dlhu ku dňu zaplatenia. K predčasnému zosplatneniu preto nedošlo platne a účinne.

49. V nadväznosti na uvedené splatnosť úveru sa riadila dátumom dohodnutým v zmluve o úvere t.j.

12.12.2024. Ak pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postúpená dňa 14.09.2021, v čase
postúpenia nebola splatná. Neplatnosť postúpenia nesplatnej bankovej pohľadávky na iný subjekt ako
banka súd argumentuje nasledovne.

50.Spôsobilýmpredmetompostúpeniavzmysle §92ods.8zákonaobankáchmôžebyťibapohľadávka

alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie.

51. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

52. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove
vo veci 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C/233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C/152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C/33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C/430/2013).

53. Ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné

podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal
finančnú službu. Zákonné podmienky, akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná
výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky
bola ochrana bankového tajomstva.

54. Pre úplnosť súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z. z. zákonodarca
pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k
zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu
do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnenímposkytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky

v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

55. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho
účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v

prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok
NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).

56. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8
prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia

podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy
pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd
aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

57. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie
dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39
Občianskeho zákonníka). Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

58. Súd tiež dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co/203/2015, ktoré
sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v predmetnom konaní),
na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.: „Predmetný
splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s. na

základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8.
2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel &
Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI.
7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská
sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej
spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah
zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že
až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od
nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný.
Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v
omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť

inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku
z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore

s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom nato v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1.
12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na

to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem
spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
predmetného úveru.“

59. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku pred termínom jej splatnosti, čo je v rozpore s ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný
vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym
predpisom a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.
Ďalej je potrebné uviesť, že zákon nehovorí o úvere poskytnutom bankou ale o úvere banky, čo je rozdiel;
a veriteľom zmluvy o úvere pred postúpením nebankovému subjektu bola banka.

60. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,
v skutočnosti toto oprávnenie nemá; nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená neexistenciu
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného.
Keďžežalobcomnebolopreukázanénaplnenievšetkýchpredpokladovmožnostipostúpeniapohľadávky

tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky), postúpenie
pohľadávky nie je možné považovať za platné, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom
postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať; nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie je rozobratý v bode 47. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol ( výrok
I.) a nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou ďalšieho dokazovania vo veci samej. (Obdobne rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k. 24Co/90/2018-160 zo dňa 22.08.2019)

61. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

63. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.