Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203020
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223203020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodenýXX.XX.XXXX,dieťamatky:C.D.E.,F.G.,narodenáXX.XX.XXXX,trvalebytomG.XXXaotca:
F. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, H., zastúpený: Advokátska kancelária
HASALA, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 47 244 224 o návrhu matky na určenie zročného
spotrebného výživného a zročného výživného titulom tvorby úspor a o vzájomnom návrhu otca, o
odvolaniach matky a otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/24/2023-578 zo dňa
27.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. a závislom výroku Vp o t v r d z u j e .

II. Odvolanie otca o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. odvolaniami napadnutého rozsudku uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne od 13.09.2021 do 26.11.2021. Zročné výživné za
obdobie od 13.09.2021 do 26.11.2021 v sume 370,- eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3

dní od doručenia rozsudku. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého titulom
výživného na tvorbu úspor sumou 50,- eur mesačne za obdobie od 13.09.2021 do 26.11.2021. Zároveň
uložil povinnosť matke do 10 dní od vyhlásenia rozhodnutia oznámiť otcovi číslo účtu, peňažný ústav, v
ktorom bol osobitný účet zriadený. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na tomto účte je potrebný
súhlas súdu. Zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 13.09.2021 do 26.11.2021 v sume 123,04
eur je otec povinný poukázať na osobitný účet maloletého dieťaťa do 3 dní od doručenia rozsudku.
Výrokom III. návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Výrokom IV. zamietol návrh otca na určenie

vyživovacej povinnosti matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“).

3. Zistil, že matka sa domáhala uloženia povinnosti otcovi zaplatiť zročné (spotrebné) výživné vo výške

400,- eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 50,- eur mesačne od 21.09.2020, alternatívne od podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, a to do 3
dní od doručenia rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že od septembra 2020, odkedy bol maloletý výlučne
v jej starostlivosti, jej otec žiadnym spôsobom neprispieval na výživu maloletého a začal prispievať najeho výživu až na základe neodkladného opatrenia. Maloletý mal diagnostikovaný Aspergerov syndróm
– ide o neurovývinovú poruchu, charakterizovanú deficitmi v sociálnej komunikácii a stereotypnými
vzorcami správania. Súd ustálil jeho výdavky v sume približne 500,- eur mesačne. Mala za to, že o jej

nároku by mal rozhodovať Okresný súd Malacky, v obvode ktorého mal maloletý obvyklý pobyt. Otec
nesúhlasil s návrhom matky, keďže mal záujem sa starať o syna, čo mu matka od septembra 2020
neumožnila. Pritom od decembra 2019 do augusta 2020 bol maloletý u otca a matka mu na jeho
výživu neprispievala. Otec bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom v období od septembra
2020 do novembra 2021 v sume 2 438,30 eur. Na výživu maloletého prispieval od decembra 2020

do septembra 2023 sumou 150,- eur mesačne na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu
Bratislava V č.k. 20P/254/2020-45 zo dňa 16.11.2020. Súd ustálil výdavky otca na sumu 1 700,- eur
mesačne.Spolusmatkoubolivlastníkminehnuteľnosti(rodinnéhodomu,garážeapriľahlýchpozemkov)
v I. J., každý v podiele 1 z celku. Dňa 17.07.2021 otec previedol nehnuteľnosti (rodinný dom, garáž
a priľahlé pozemky) v H. – D. H. darovacou zmluvou na svoju matku. Otec žil v predmetnom rodinnom
dome spolu so svojou matkou. Vlastnil osobné motorové vozidlo Mercedes Viano, r. v. 2004. Splácal

spotrebné úvery (s mesačnou splátkou 358,18 eur a zostávajúcou dlžnou čiastkou 21 571,96 eur
a s mesačnou splátkou 50,49 eur a zostávajúcou dlžnou čiastkou 2 883,84 eur) a úver na bývanie
s mesačnou splátkou 170,95 eur a zostávajúcou dlžnou čiastkou 30 719,22 eur. Aktuálny zostatok
na bankovom účte otca vedenom v K. K., L. bol ku dňu 15.08.2023 mínus 503,36 eur. Matka bola
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti M., K.. K. r.o., ktorá vykázala v roku 2021 výnosy vo výške 228,-

eur, náklady vo výške 978,25 eur, teda výsledok hospodárenia bola strata vo výške 750,25 eur. Bola
zamestnaná s priemerným mesačným príjmom v období od septembra 2020 do novembra 2021 vo
výške 1 107,55 eur. Ďalej zistil, že matka predmetný návrh doručila súdu prvej inštancie dňa 13.09.2021
v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/99/2019,

pričom v zmysle pokynu Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. 11CoP/95/2022-606 zo dňa
05.05.2023 súd prvej inštancie vylúčil tento návrh matky na samostatné konanie (sp. zn. 17P/24/2023).
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/99/2019-414 zo dňa 27.09.2021 bolo manželstvo
rodičov rozvedené (výrok I.), maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky,
právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bolo zverené obom rodičom (výrok II. a III.).

Predmetné výroky nadobudli právoplatnosť 27.11.2021. Voči výrokom o úprave styku otca s maloletým
(výrok IV.) a určení vyživovacej povinnosti otca (výrok V.) boli podané odvolania rodičov, na základe
ktorých odvolací súd rozsudok v týchto napadnutých výrokoch (a závislom výroku VI. o náhrade trov
konania) zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mestský súd
Bratislava II rozsudkom č.k. B4-13P/99/2019-940 zo dňa 12.09.2023 uložil otcovi povinnosť za obdobie

od 27.11.2021 do 31.08.2023 prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne a počnúc
dňom 01.09.2023 sumou 350,- eur mesačne titulom spotrebného výživného vždy do 15-teho dňa v
mesiaci k rukám matky vopred. Zročné výživné za obdobie od 27.11.2021 do 31.08.2023 určil v sume 3
190,- eur, ktoré je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od doručenia predmetného rozsudku.
Výrokom II. uložil otcovi povinnosť počnúc dňom 27.11.2021 prispievať na výživu maloletého titulom

výživného na tvorbu úspor vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred sumou 50,- eur
mesačne. Zročné výživné za obdobie od 27.11.2021 do 31.08.2023 určil v sume 1 056,64 eur, ktoré
je otec povinný poukázať na osobitný účet maloletého dieťaťa do 30 dní od doručenia predmetného
rozsudku. Výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca zamietol,
výrokom IV. styk otca s maloletým neupravil a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nenadobudol
právoplatnosť. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Pc/5/2021-270 zo dňa 05.05.2022 bol
návrh otca na zapretie otcovstva zamietnutý. Ani tento rozsudok nebol v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie právoplatný.

4. Dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre prenesenie miestnej príslušnosti podľa §
112 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), keďže k zmene obvyklého
pobytu maloletého nedošlo zo zákonných dôvodov. Otec s touto zmenou nesúhlasil a takýto postup by
ani nebol v záujme maloletého. Nový súd by sa v prípade prenesenia príslušnosti musel oboznámiť so
skutkovými okolnosťami, čo by mohlo mať dopad na dĺžku konania. Návrh matky na určenie výživného

považoval za dôvodný odo dňa, kedy bol súdu doručený návrh na určenie výživného vo veci samej
(13.09.2021). Za takýto návrh nemožno podľa súdu považovať návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď aj z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že povinnosť prispievať na
výživu maloletého bola určená do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Z uvedenéhodôvodu súd posudzoval, či existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali súdu
rozhodnúť o výživnom na maloletého spätne v súlade s návrhom matky. Z konania matky, inak procesne
aktívnej, s vedomosťou o potrebách maloletého, ako aj o možnostiach jeho otca, nebolo možné ustáliť,

že na jej strane boli dané dôvody osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili uskutočniť úkon smerom
k súdu a podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca včas, bez zbytočného odkladu, či už
bezprostredne po tom, ako maloletý s ňou od otca odišiel, alebo spolu s návrhom na úpravu vyživovacej
povinnosti neodkladným opatrením, prípadne, keďže jej bola známa skutočnosť, že osobitné konanie
o uložení vyživovacej povinnosti mimo konania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vedené

nebolo, bezprostredne po doručení neodkladného opatrenia upravujúceho povinnosť otca hradiť výživné
v nevyhnutnej miere. Hoci súd má možnosť začať v prípade určenia vyživovacej povinnosti rodiča voči
maloletému dieťaťu konanie aj z úradnej moci, skutočnosť, že ho nezačne po doručení návrhu na
úpravu vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením nezakladá dôvod, pre ktorý by malo byť výživné
v konkrétnom prípade priznané pred podaním návrhu. Za takéto skutočnosti nepovažoval ani to, že
matka musela opustiť domácnosť za vyhrotených okolností, či to, že otec neprispieval dobrovoľne na

výživu maloletého. Pokiaľ ide o diagnostikovaný Aspergerov sydróm u maloletého, hoci súd skutočnosť,
že sa jedná o poruchu, ktorá ovplyvňuje život tak maloletého, ako aj jeho matky, nijako nespochybnil,
ani samotná matka v konaní netvrdila, že sa táto porucha osobitným spôsobom prejavuje na zásadnom
zvýšení nákladov na úhradu potrieb maloletého. Súd tak v súvislosti s matkou uplatneným nárokom
na výživné posudzoval obdobie od 13.09.2021 do 26.11.2021, keďže dňom 27.11.2021 nadobudol

právoplatnosť rozsudok, ktorým súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/99/2019 rozviedol manželstvo
rodičov maloletého. U otca zohľadnil iba polovicu výdavkov na bývanie v rodinnom dome v D. H.,
v ktorom bývala aj jeho matka. Nezohľadnil výdavky, ktoré vynakladal v súvislosti s nehnuteľnosťou
v I. J., keďže sa jedná o majetok, ktorý môže otec speňažiť. Neuznal výdavky na spotrebné úvery či
právnické služby. Po zohľadnení daňového bonusu a prídavkov na dieťa v celkovej sume 64,98 eur,

rozdiel v príjmoch rodičov a skutočnosť, že o maloletého sa starala výlučne matka, tak určil podiel otca
na výživnom vo výške 300,- eur mesačne. Súd zároveň zaviazal otca k úhrade zročného výživného
na tvorbu úspor v sume 50,- eur mesačne, a to vzhľadom na ním dosahované príjmy zo závislej
činnosti a majetkové pomery s poukazom na vzdanie sa majetku v prospech jeho matky. Pri spotrebnom
výživnom otec uhrádzal každý mesiac sumu 150,- eur, v mesiaci september mu tak vnikla povinnosť za

douhradiť sumu 18 dní x 5,- eur = 90,- eur, v mesiaci október celých 150,- eur a v mesiaci november 26
dní x 5,- eur = 130,- eur, spolu tak suma zročného spotrebného výživného predstavuje sumu 370,- eur.
V prípade výživného na tvorbu úspor je to 29,88 eur za mesiac september (1,66 eur x 18 dní), za mesiac
október 50,- eur, za mesiac november je to 43,16 eur (1,66 eur x 26 dní), spolu teda suma zročného
výživného predstavuje sumu 123,04 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, pričom z obsahu odvolania vyplýva,
že nesúhlasila s výrokmi I., II. a III. rozsudku. Matka namietala predovšetkým procesný postup sudcu
v predmetnej veci, ktorý podľa matky nekonal v najlepšom záujme maloletého. Rozsudok považuje za
arbitrárny, nepresvedčivý, diskriminačný a v rozpore s princípom právnej istoty. Súdom určené výživné

nezodpovedá príjmom a majetkovej situácii otca a nezohľadňuje rozdielnu životnú úroveň rodičov,
odôvodnené potreby maloletého, ktoré súd sám iniciatívne znížil na sumu 500,- eur mesačne, pritom
v rozvodom konaní tieto ustálil v sume 650,- eur mesačne. Nie je si vedomá toho, ako sa mali zmeniť
pomery za tak krátke obdobie. Súd tiež nesprávne vypočítal výdavky otca a otcom uvádzané výdavky
nezodpovedajú jeho príjmom. Nezohľadnil tiež skutočnosť, že o maloletého sa stará výlučne matka.

Pri určení výživného nesprávne prihliadal na prídavky na deti a daňový bonus poberaný matkou, ktorý
tvorí súčasť jej príjmu. Súd prvej inštancie neuviedol akú sumu výdavkov považuje za opodstatnenú
u matky. U maloletého neuznal všetky nepravidelné výdavky, ktoré bolo potrebné vynaložiť. Určené
výživné zároveň nezodpovedá súdnej praxi, v zmysle ktorej sa výživné určovalo v rozmedzí 20 – 30 %
z čistého príjmu povinného rodiča; nezodpovedá tiež Metodike Ministerstva spravodlivosti SR - Výživné.

Na žiadosť matky ohľadne presunu spisu na Okresný súd Malacky podľa § 112 CMP z dôvodu zmeny
obvyklého pobytu maloletého a nedôvery matky vo vzťahu k postupom sudcu súd nereagoval písomnou
odpoveďou, ale vyjadroval sa k tomu až v rozsudku. V odvolacom konaní však matka už nežiadala
o presun spisu na Okresný súd Malacky. Za podstatné pochybenie považovala nepriznanie výživného
spätne, najneskôr od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/1/2019. Trvala aj na dôvodoch hodných osobitného zreteľa,
a to, že otec nežil v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým, matka opustila spoločnú domácnosť
bez akýchkoľvek spoločných vecí, matka od odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečovala všetky
potreby maloletého, otec vyjadril svoju nevôľu prispievať dobrovoľne na výživu maloletého, s matkouodmietalkomunikovať,maloletýmaldiagnostikovanýAspergorovsyndróm,ktorývyžadovalväčšiumieru
angažovanosti matky na starostlivosti o maloletého. Zároveň poukázala na neprimeranú dĺžku konania.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že jej prizná zročné výživné v sume 400,- eur mesačne

(s odpočítaním už zaplateného výživného na základe neodkladného opatrenia), v období od 21.09.2020
(t.j. od odchodu maloletého a matky z domácnosti), alternatívne od 29.10.2020 (t.j. od podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia matkou) do 26.11.2021 a zročné výživné na tvorbu úspor 50,-
eur v období od 21.09.2020, alternatívne od 29.10.2020 do 26.11.2021 a aby otca zaviazal k úhrade
zročného výživného do troch dní od doručenia rozsudku. Navrhla tiež, aby o trovách konania odvolací

súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu neprizná.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie otec, namietajúc, že matka
doručila návrh na určenie výživného až v odvolaní proti rozsudku o rozvode manželstva a o úprave
výkonu práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Matkine tvrdenia o výdavkoch vynaložených na
maloletého neboli preukázané predložením konkrétnych dôkazov. Matka nemusela vynakladať žiadne

výdavky, pokiaľ by sa realizovala striedavá osobná starostlivosť tak, ako sa pôvodne s matkou dohodli.
Poukazoval na nemorálnosť rozsudku, na základe ktorého je zaviazaný platiť výživné voči maloletému,
ktorému zrejme nie je biologickým otcom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že k takémuto odvolaniu sa nemá potrebu vyjadrovať.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podali
včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“ a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§

355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca voči rozsudku je potrebné odmietnuť pre nesplnenie
zákonných náležitostí podľa § 363 CSP a odvolanie matky voči výrokom I., II. a III. je nedôvodné,
keďže rozsudok je v napadnutej časti vecne správny.

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo konanie o návrhu matky na určenie výživného

zo strany otca na maloletého v sume 400,- eur mesačne za obdobie od 21.09.2020 (event. od podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a výživného titulom tvorby úspor v sume 50,- eur
mesačne za obdobie od 21.09.2020 k maloletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu otca na určenie
vyživovacej povinnosti matky.

10. Otec podal odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu.

11. Odvolanie je jednoznačne v zmysle § 123 ods. 2 CSP podaním vo veci samej.

12. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa
neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ako zákonodarca konštatuje, len podanie v
elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente.
Ak by bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie, je potrebné ho v

lehote desiatich dní dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe.
Ak by takéto neautorizované elektronické podanie vo veci samej nebolo dodatočne v lehote zaslané
listinnou formou alebo elektronickou formou s autorizáciou, neprihliada sa naň, t. j. hľadí sa naň, ako
keby nebolo podané.

13. Podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP je všeobecnou náležitosťou podania podpis.

14. Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente osoba, ktorá nie je orgánom verejnej
moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe azákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania
vlastnoručný podpis (1) kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou
pečaťou, (2) použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá

je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“
podľa osobitného predpisu, alebo (3) uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis
nezakazuje,kvalifikovanýmelektronickýmpodpisom,ktoréhokvalifikovanýcertifikátobsahujeminimálny
súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá

určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania
vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

15. Z citovaných ustanovení je nepochybné, že odvolanie je podaním vo veci samej a ak je urobené
elektronicky, musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.

16. Podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovými náležitosťami elektronického formulára
pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti,
vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom
ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu,
považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach

príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu
alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj
identifikátor osoby.

17. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak

pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

18. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 442/2021-41: ,,Ústavný súd
zvýrazňuje, že žalobca podal odvolanie elektronicky bez autorizácie, pričom v zmysle § 125 ods. 2 CSP
súd na dodatočné doručenie podania v prípade, ak bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je
možné o ňom rozhodovať. Uvedené potvrdzuje nielen zákonné znenie § 125 ods. 2 CSP, ale aj odborná
literatúra: „Podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť
buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe s autorizáciou... podľa § 125 ods. 2 CSP je lehota
na doplnenie podania dlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné

ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda
vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom
vôbec nerozhoduje. Súd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ,
S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. Civilný sporový poriadok.
1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2017, s. 446.).“

19. Odvolanie je jednoznačne v zmysle § 123 ods. 2 CSP podaním vo veci samej a ak je urobené
elektronicky, musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.

20. V usmernení dostupnom na https://www.justice.gov.sk/sluzby/podavanie-navrhov-a- suvisiacich-

pisomnosti-na-sudne-konanie/ je uvedené: „Podania v civilnom procese a v správnom súdnom
procese adresované súdu prostredníctvom portálu eŽaloby môžu, ale nemusia byť autorizované podľa
osobitného predpisu, teda podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou
elektronickou pečaťou. Ak elektronické podanie obsahuje návrh vo veci samej (t. j. návrh na začatie
konania – žalobu, späťvzatie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu, odvolanie a pod.)

alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a nie je
autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak sa podanie dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Ak je elektronické podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia autorizované podľa osobitného predpisu, jeho dodatočné
doručenie v listinnej podobe nie je potrebné.“21. Z uvedeného vyplýva, že len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný
kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár
neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane

elektronicky podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho
systému práve vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom
elektronickej komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou
časťou, preto sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou
výnimkou je plnomocenstvo. Inak povedané, v prípade podania vo veci samej má byť elektronicky

podpísaný formulár a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu
vo veci samej.

22. Pretože odvolanie otca na č.l. 625 a nasl. nebolo podpísané elektronicky, odvolací súd nemal
inú možnosť ako elektronicky podané odvolanie odmietnuť. V danom prípade bolo podstatným
pre posúdenie, že išlo o podanie vo veci samej, ktoré nebolo podpísané v zmysle zákona. Pre

správnosť odvolací súd uvádza, že formulár označený ako „Podávame odvolanie otca v predmetnej
veci“, neobsahovalo text odvolania, síce elektronicky podpísané bolo avšak riadne odvolanie nebolo
elektronicky podpísané. Uvedené je zrejmé z výsledku overenia podpisov a pečatí v elektronickej
správe, ktorý sa nachádza na č.l. 633. Podanie označené ako odvolanie teda nemožno považovať za
riadne podané odvolanie, nakoľko text odvolania žiadnym spôsobom neobsahuje (v uvedenom smere

odvolací súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS 442/2021 – 41 a II. ÚS 220/2023 – 10).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 9CdoR/7/2024 zo
dňa 25.09.2024. Pokiaľ odvolanie otca, ako príloha autorizovaného elektronického podania, nebola
osobitne autorizovaná elektronickým podpisom, odvolací súd nemal inú možnosť ako elektronicky
podané odvolanie odmietnuť.

23. Predmetom odvolacieho konania bolo preto preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého sumou 300,- eur mesačne od 13.09.2021 do 26.11.2021. Zročné výživné za obdobie od
13.09.2021 do 26.11.2021 v sume 370,- eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od doručenia

tohto rozsudku. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého titulom výživného
na tvorbu úspor sumou 50,- eur mesačne za obdobie od 13.09.2021 do 26.11.2021. Zároveň uložil
povinnosť matke do 10 dní od vyhlásenia rozhodnutia oznámiť otcovi číslo účtu, peňažný ústav, v ktorom
bol osobitný účet zriadený. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas
súdu. Zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 13.09.2021 do 26.11.2021 v sume 123,04 eur je

otec povinný poukázať na osobitný účet maloletého dieťaťa do 3 dní od doručenia rozsudku. Výrokom
III. návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

24. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. až III. vecne správne, a to z nasledovných

dôvodov:

25. V zmysle čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

26. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Podľa článku 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný,
mravný a sociálny rozvoj. Rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich
schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok
nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

28. Podľa článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.29. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa

zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

30. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého

dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

32. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

33. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,

súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších

skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

35. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu

výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

36. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.37. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

39. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa § 232 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

41. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že výrok I. o rozvode manželstva rodičov
maloletého a výroky II. a III. o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o práve
zastupovať a spravovať majetok maloletého oboma rodičmi (rozsudok Okresného súdu Bratislava

IV. č.k. 13P/99/2019-414 zo dňa 27.09.2021) nadobudli právoplatnosť dňa 27.11.2021. Rozsudok
Mestského súdu Bratislava II č.k. B4-13P/99/2019-940 o vyživovacej povinnosti otca a o styku otca
s maloletým na čas po rozvode manželstva zo dňa 12.09.2023 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č.k. 15CoP/204/2023-1078 zo dňa 21.08.2024. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
7Pc/5/2021-270 zo dňa 05.05.2022, ktorým súd zamietol návrh otca na zapretie otcovstva bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 13CoP/67/2023-385 zo dňa 21.05.2024.

42. Matka namietala, že súd prvej inštancie, napriek jej žiadosti, nepreniesol miestnu príslušnosť podľa §
112 CMP na Okresný súd Malacky s poukazom na obvyklý pobyt maloletého v obci G.. Na jej prenesení
už v priebehu odvolacieho konania netrvala, ale na tomto procesnom pochybení súdu prvej inštancie

trvala, preto mal odvolací súd potrebu sa k tejto námietke vyjadriť.

43. Podľa § 112 ods. 1 CMP na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

44. Podľa § 112 ods. 2 CMP ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje
miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd; zmena bydliska
maloletého z dôvodu umiestnenia maloletého v zariadení na základe rozhodnutia súdu podľa § 111 písm.

l) až n) nie je dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti súdu.

45. Odvolací súd dáva do pozornosti matky možnosť, nie povinnosť súdu, preniesť svoju príslušnosť,
z čoho vyplýva, že rozhodnutie postupovať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je výlučne
vkompetenciikonajúcehosúdu,pričomsúdprvejinštancieajkorektneúčastníkomvodseku34rozsudku

uviedol dôvody, pre ktoré takýto postup nezvolil. Preto námietka matky o procesnom pochybení súdu
prvej inštancie je nedôvodná.

46. Nebolo sporné, že rodičia spolu nežili v spoločnej domácnosti od septembra 2020 a na úprave
výkonu práv a povinností voči maloletému sa nevedeli dohodnúť, preto je návrh matky, čo do určenia

vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na čas do rozvodu manželstva potrebné považovať za
dôvodný s odkazom na § 36 ods. 1 ZoR.

47. Vzhľadom na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva (27.11.2021) je predmetom posúdenia
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému obdobie do 26.11.2021. Do tohto času navrhla aj matka

upraviť vyživovaciu povinnosť otca (na čas do rozvodu manželstva).

48. Matkou namietaným je súdom prvej inštancie určený rozsah vyživovacej povinnosti a počiatok
obdobia, od ktorého určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého na čas do rozvodu (t.j. od13.09.2021). Poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd prvej inštancie neuznal. Výživné
malo byť podľa matky priznané od času, odkedy s maloletým nežijú spolu s otcom, t.j. od 21.09.2020,
resp. najneskôr od podania jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. od 29.10.2020.

49. Správne matka predpokladá potrebu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie
výživného spätne (najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania) podľa § 77 ods. 1 ZoR,
inak je možné priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. To znamená, že pokiaľ povinný
neplní dobrovoľne vôbec alebo riadne svoju vyživovaciu povinnosť je nevyhnutné, aby oprávnený podal

čo najskôr návrh na začatie súdneho konania, nie spätne. Táto právna úprava má nútiť oprávneného,
aby svoj nárok uplatnil na súde čím skôr, a tak predišiel protiprávnemu stavu. Pokiaľ sa týka maloletého
oprávneného, v takýchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne 3 roky do podania
návrhu,avšaklenzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,ktorémusíoprávnenýpreukázať.Medzitakéto
dôvody patrí objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému napríklad preto, že netušil, kde žije
alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol takémuto konaniu venovať. Zákonná

podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva
okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté
dieťa spätne. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto
otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú

o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto
inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd posudzuje podľa
konkrétnych okolností prípadu (I. ÚS 99/2018).

50. Okolnosti uvádzané matkou, a to, že otec nežil v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým,

matka opustila spoločnú domácnosť bez akýchkoľvek spoločných vecí, matka od odchodu zo spoločnej
domácnosti zabezpečovala všetky potreby maloletého, otec vyjadril svoju nevôľu prispievať dobrovoľne
na výživu maloletého, s matkou odmietal komunikovať, maloletý mal diagnostikovaný Aspergorov
syndróm, ktorý vyžadoval väčšiu mieru angažovanosti matky na starostlivosti o maloletého, neprimeraná
dĺžka konania nemožno považovať za také, ktoré by jej znemožňovali podať návrh na určenie

výživného. Matkou uvádzané skutočnosti ako nezdieľanie spoločnej domácnosti, nezáujem otca vo
vzťahu k maloletému predstavujú štandardné dôvody pre autoritatívne určenie výživného súdom od
začatia konania. Stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, matka nepreukázala žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, keď jej nič nebránilo podať návrh už skôr.
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/1/2019 zo dňa 31.05.2019, na ktorý poukázala

matka nemožno aplikovať na prejednávaný prípad, keďže v danej veci súdy konali o určení výživného
otca voči maloletému dieťaťu v konaní o určenie otcovstva (v tejto časti bolo konanie zastavené
pre súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve), a to za čas, kedy otec nebol zapísaný v rodnom liste
maloletého, ale bol si vedomý, že je biologickým otcom maloletého.

51. Matka žiadala určiť výživné najneskôr od času, kedy doručila súdu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

52. Odvolací súd má v tejto súvislosti vedomosť o rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/241/2014 zo dňa 30.12.2014, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie dôvodiac, že priznanie

výživného od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že súd, ktorý o ňom konal
nepostupoval v súlade so zákonom, teda nezačal vo veci konať aj bez návrhu, považoval za dôvod
hodný osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods.1 ZoR. Je potrebné však zdôrazniť, že v predmetnom čase
zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok ukladal povinnosť súdu pri nariadení predbežného
opatrenia vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, vydať uznesenie o začatí konania.

53. Vzhľadom na úpravu, účinnú v čase nariadenia neodkladného opatrenia v prejednávanej veci
(16.11.2020) však nemožno považovať postup súdu nariaďujúceho neodkladné opatrenie za nesúladný
so zákonom. Podľa § 360 ods. 2 CMP ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím
konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na

začatie konania vo veci samej. Teda povinnosť súdu buď začať konanie alebo poučiť účastníkov ukladal
zákon iba v prípadoch, ak súd nariadil neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania. K takejto
situácii však nedošlo, pretože súd nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu matky a obmedzil
čas jeho trvania do právoplatnosti konania o rozvod manželstva. V konaní o nariadenie neodkladnéhoopatrenia súd rozhoduje o výživnom v rozsahu nevyhnutnej miery, a to v skrátenom konaní, bez úplného
dokazovania (§ 366 CMP). Takéto konanie nemožno preto zamieňať s konaním vo veci samej a návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno priznať účinky návrhu vo veci samej. Nepochybne, aj

vtýchtoprípadochjenevyhnutnébraťnazreteľzáujemmaloletéhodieťaťa.Vsúladesprincípomprávnej
istoty ale nemožno opomenúť kogentné ustanovenie § 77 ods. 1 ZoR, ktoré predpokladá existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie nároku na výživné spätne. Nečinnosť súdu, keď mu
takáto povinnosť zo zákona nevyplývala nemožno v prejednávanej veci považovať za takýto výnimočný
dôvod. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že matka nepreukázala dôvody,

ktoré jej bránili v podaní návrhu vo veci samej a v podrobnostiach odkazuje na výstižné a presvedčivé
zdôvodnenie v odseku 36 rozsudku.

54. Na základe uvedeného súd prvej inštancie určil správne počiatok určenia vyživovacej povinnosti
dňom, kedy matka podala návrh na súd (č.l. 4) ohľadne určenia výživného na čas do rozvodu manželstva
(od 13.09.2021), ako aj koniec tohto obdobia, t.j. do dňa, ktorý predchádza právoplatnosti výroku

o rozvode manželstva (do 26.11.2021).

55. Vo vzťahu k námietkam matky týkajúcim sa rozsahu určenia vyživovacej povinnosti súdom prvej
inštancie odvolací súd súhlasí s matkou v tom, že ani odvolací súd nezistil iné pomery rodičov
a maloletého v období od 13.09.2021 a následne od 27.11.2021, od ktorého času úprava vyživovacej

povinnosti otca voči maloletému na čas po rozvode manželstva medzičasom nadobudla právoplatnosť.

56. Krajský súd v Trnave v odsekoch 29 až 32 rozsudku č.k. 15CoP/204/2023-1078 zo dňa 21.08.2024
zhrňuje, že rodičia boli zamestnaní, matka v H. B. K., N., otec v O. A. K. L.. Matka bola zároveň
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti M. K.. K. F. Rodičia boli spoluvlastníkmi rodinného domu a

pozemkov v I. J.. Odvolací súd v danej veci hodnotil bezodplatný prevod rodinného domu v D. H.
ako úmyselné zbavenie sa majetku zo strany otca. Súhlasil s vyčíslením výdavkov otca v sume
najviac 1 700,- eur mesačne. V priebehu konania konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého
až od 01.09.2023 spojenú s prechodom maloletého zo základnej školy na Strednú priemyselnú školu
elektrotechnickú. Za odôvodnené výdavky maloletého ku dňu 27.11.2021 považoval: náklad na bývanie

vo výške 135,- eur, 64,- eur škola a doprava, 40,- eur oblečenie, obuv, 60,- eur záujmová činnosť a
voľný čas (tábory, krúžky), 30,- eur zdravotná starostlivosť, 20,- eur mobilný telefón, 16,- eur hygienické
potreby, 200,- eur strava, t.j. v celkovej sume cca 565,- eur mesačne. Akceptoval postupné zvyšovanie
výdavkov maloletého na sumu 660,- eur. Mal za to, že takto vyčíslené výdavky pokrývali nielen základné
a pravidelne sa opakujúce potreby maloletého, ale dávali priestor aj na plnenie nepravidelných, ale

súčasne odôvodnených potrieb maloletého, vzťahujúcich sa k zdravotnej starostlivosti (matka v konaní
v uvedenom konaní neuvádzala žiadne mimoriadne výdavky, zdravotnú starostlivosť má dieťa okrem
stomatologickej starostlivosti v zásade plne pokryté z verejného zdravotníctva) a záujmovým aktivitám
maloletého. Súčasne konštatoval, že výška výdavkov maloletého presahovala matkou prezentovanú
životnú úroveň, keďže sa tieto pohybovali vo výške polovice čistého príjmu matky, resp. mierne nad jeho

polovicu, ale zodpovedali príjmovým pomerom otca a jeho životnej úrovni, a ani nevytvárali nedôvodný
rozdiel medzi životnou úrovňou otca a maloletého.

57. Odvolací súd nezistil iné pomery v období od 13.09.2021 do 26.11.2021 oproti stavu k 27.11.2021
opísanému v odseku vyššie. V tomto smere za podstatné považuje výdavky vyčíslené v sume 565,-

eur mesačne k 27.11.2021. V tejto prejednávanej veci súd prvej inštancie vyčíslil výdavky maloletého
v sume približne 500,- eur mesačne, keď uznal nasledovné mesačné výdavky: 140,- eur bývanie, 27,47
eur škola, 50,- eur oblečenie, obuv, 30,- eur záujmová činnosť a voľný čas, 20,- eur vreckové, 11,21 eur
zdravotná starostlivosť, 18,- eur hygienické potreby, 200,- eur strava, 4,- eur splátka mobilu. Z oboch
rozpisov jednoznačne vyplýva, že výdavky maloletého boli v posudzovanom období bežné a takmer

rovnaké, čo do podstatných výdavkov na stravu a bývanie. Odlišnosti sa týkali ostatných menších
výdavkov. Keďže odvolací súd nezistil zmenu pomerov oproti stavu k 27.11.2021 za odôvodnené
považuje vyššie vyčíslené výdavky v celkovej sume 565,- eur mesačne.

58. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov.59. Nespokojnosť matky ohľadne nerešpektovania súdnej praxe smerujúca k uplatneniu 20 – 30 %
zčistéhopríjmupovinnéhorodiča,resp.Metodiky–Výživnéjezpohľaduodvolaciehosúdupochopiteľná,
avšak je potrebné uviesť, že naďalej ostáva pravidlom, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom

posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré
sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené
potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Každé jedno
rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže

byť považované za pravidlo pre iné prípady. (v tomto smere pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25.09.2019, sp. zn. 4Cdo/148/2019) V Metodike „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, na ktorú matka poukazovala sa výslovne uvádza,
že má odporúčací charakter a predpokladá určité limity jej použitia.

60. Pokiaľ matka namietala, že súdom prvej inštancie ustálené výdavky maloletého a na to nadväzujúce

stanovené výživné nezodpovedajú životnej úrovni otca, opomenula, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni oboch svojich rodičov. Berúc do úvahy v tom čase dosahovaný príjem matky v sume
1 107,55 eur mesačne, výdavky na 13-ročné dieťa v sume 565,- eur presahovali matkinu životnú úroveň,
keď táto suma predstavovala viac ako polovicu jej príjmu. Práve zohľadňujúc vyššiu životnú úroveň otca
bolo podľa odvolacieho súdu možné akceptovať výdavky v takto ustálenej výške. Odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa sú naďalej jedným zo zákonných kritérií, ktoré ani odvolací súd nemohol pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti ponechať bez povšimnutia.

61. Námietka matky ohľadne zohľadnenia daňového bonusu a prídavkov na dieťa pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodná.

62. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov: „Prídavok je štátna
sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a
na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného

dieťaťa.“ Vychádzajú z ustálenej súdnej praxe (s poukazom na zdôvodnenie v metodike na str. 21 a
22), prídavky na dieťa predstavujú štátnu dávku, ktorá je priamo určená na zabezpečenie výchovy a
výživy dieťaťa. Na tento účel musí byť aj použitá. Každý rodič má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu,
vychádzajúc z jeho príjmu z pracovnej alebo inej činnosti, ako aj ďalších osobných a majetkových
pomerov. Vyživovaciu povinnosť si preto nemožno splniť poskytnutím prídavku ako štátom vyplácanej

dávkyúčelovourčenej.Prídavokpredstavujedávku,naktorútrebaprihliadnuťpriurčenívýživného,atov
tom smere, že táto dávka je spôsobilá zabezpečiť časť potrieb maloletého dieťaťa, ktoré potom nemusia
byť pokryté výživným zo strany rodičov. Táto dávka sa musí dostať do sféry maloletého dieťaťa okrem
určeného výživného povinného rodiča. Daňový bonus predstavuje formu daňového zvýhodnenia podľa
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý tento inštitút upravuje v §

33. Ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa o sumu daňového bonusu znižuje
samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o sumu daňového bonusu sa zvyšuje
čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý zisk (SZČO). Z uvedeného vyplýva, že
prídavky na dieťa nie sú súčasťou príjmu rodiča, ale súd je povinný ich zohľadňovať na zabezpečenie
potrieb dieťaťa. Daňový bonus je súčasťou príjmu rodiča.

63. Vzhľadom na mesačné výdavky maloletého ustálené v sume 565,- eur aj odvolací súd považoval
za odôvodnené určiť spotrebné výživné na maloletého v sume 300,- eur mesačne, keďže príjem matky
1 107,- eur jej umožňoval podieľať sa na výžive maloletého aj finančnou formou. Aj keď pribúdajúcim
vekom osobná starostlivosť o maloleté dieťa je nižšia, vzhľadom na diagnózu maloletého odvolací súd

nepovažoval za spravodlivé rozdeliť podiel rodičov na výdavkoch maloletého v pomere 1. Preto, pokiaľ
otec prispeje na výživu maloletého sumou 300,- eur, časť výdavkov bude pokrytá z prídavkov na dieťa
v sume 25,50 eur a matka prispeje čiastkou 240,- eur, budú tak pokryté odôvodnené potreby maloletého
v sume 565,- eur mesačne.

64. Keďže príjem otca a jeho majetkové pomery umožňovali prispievať maloletému aj na tvorbu úspor,
odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval za odôvodnenú potrebu maloletého
aj tvorbu úspor. Za podstatnú skutočnosť v tomto smere považoval odvolací súd nezáujem otcao maloletého, o jeho aktuálne prežívanie, potreby, z čoho je možné vyvodiť aj jeho aktuálny nezáujem
o jeho budúcnosť.

65. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k.
B4-13P/99/2019-940 o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na čas po rozvode manželstva zo
dňa 12.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/204/2023-1078 zo dňa
21.08.2024, za situácie, kedy nezistil iné pomery účastníkov na čas od 13.09.2021 do 26.11.2021,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výrokoch o rozsahu určenia

vyživovacej povinnosti na spotrebné výživné a na tvorbu úspor, obdobia, vrátane námietkami osobitne
nedotknutých výrokov ohľadne zročného výživného a určenej zákonnej lehoty splatnosti, vecne správny
(výroky I., II. a III.) a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania vo výroku V.

66. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

67.Keďževkonaniachvoveciachstarostlivostisúduomaloletýchsúdniejerozsahomodvolaniaviazaný
(§65CMP),vuvedenejčastiodôvodneniasaodvolacísúdvenovalnámietkamotcamaloletéhoanapriek

odmietnutiu jeho odvolania skúmal, či nie sú dané dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť z úradnej povinnosti.

68. Z č.l. 4 spisu vyplýva, že matka doručila súdu návrh v priebehu konania o rozvod manželstva
13.09.2021 v podaní datovanom 10.09.2021, teda námietka otca, že tento nárok uplatnila až

v odvolacom konaní (o úprave práv rodičov voči maloletému na čas po rozvode) je nedôvodná. Aj otec
správne predpokladal, že nemožno od rodiča, v starostlivosti ktorého sa dieťa nachádza očakávať, aby
zbieral bločky, resp. potvrdenia pre druhého rodiča ohľadne bežných výdavkov, a tak preukazoval ich
opodstatnenosť. Navyše v odvolaní otec ani nekonkretizoval, ktoré položky považoval za nadhodnotené.
Preto odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie vyššie, kde sú jednotlivé položky výdavkov

v celkovej sume 565,- eur vyčíslené, ktoré vzhľadom na ich výšku možno považovať za bežné,
zodpovedajúce veku maloletého. Ani pri realizovaní striedavej starostlivosti o maloleté dieťa nemožno
automaticky očakávať, že súd neurčí vyživovaciu povinnosť rodičovi, keď podľa § 62 ods. 6 ZoR súd
môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje,
t.j. v zásade výživné určí podľa zákonných kritérií. Zároveň pre súd je podstatný skutočný stav (§ 35

v spojení s čl. 6 CMP) v posudzovanom období, t.j., že otec sa v posudzovanom období o maloletého
vôbec nestaral. Dôvody, pre ktoré sa otec s maloletým nestýkal nemôžu byť hodnotené v neprospech
maloletého vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti.

69. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

70. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

71. Otec síce žiadal priznanie náhrady trov odvolacieho konania, pričom ale žiadne dôvody neuviedol a
tieto ani odvolací súd nevzhliadol, preto o trovách konania odvolací súd rozhodol za použitia § 52 CMP
v spojení s § 58 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP.

72. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).