Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/150/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201355
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1722201355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky (osoby oprávnenej na výživné):
A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, C. - E., proti otcovi dieťaťa (osobe povinnej
platiť výživné): F. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E., toho času bytom B. X, C., adresa
na doručovanie: C. H. XX, E., v konaní zastúpený: Mgr. Patrik Balko, advokát so sídlom Špieszova 1,
Bratislava – mestská časť Karlova Ves, v konaní o návrhu na priznanie príspevku na výživu a úhradu
niektorých nákladov nevydatej matke, o odvolaní otca dieťaťa (osoby povinnej platiť výživné) proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-72Pc/6/2022-439 zo dňa 25.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV. a súvisiacom výroku
VIII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 25.04.2024 súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
nevydatej matky od 01.08.2021 do XX.XX.XXXX sumou 150,- Eur mesačne (I. výrok).
Dlžné výživné v celkovej výške 2.330,- Eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške

100,- Eur mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa v príslušnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou
rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu (II. výrok).
Vo zvyšnej časti súd návrh na určenie príspevku na výživu zamietol (III. výrok).
Otcovi dieťaťa uložil povinnosť uhradiť matke titulom úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a s
pôrodom sumu 411,- Eur, a to v pravidelných splátkach vo výške 20,- Eur mesačne splatných vždy do
15-teho dňa v príslušnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu (IV.
výrok).

Vo zvyšnej časti súd návrh na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
zamietol (V. výrok).
Konanie o výživnom na maloletú I. C., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- Eur zastavil (VI. výrok).
KonanieonárokunavýbavičkupremaloletúI.C.,nar.XX.XX.XXXXvsume300,-Eurzastavil(VII.výrok).
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VIII. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 74 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, 2, § 77

ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
rodine“), § 40 ods. 1, § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“),
§ 2 ods. 1, § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a §
230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).3. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným dňa 29.07.2022 Okresnému súdu Pezinok, ktorý
vec dňa 09.08.2022 postúpil Okresnému súdu Bratislava V, navrhovateľka ako osoba oprávnená na

výživné žiadala, aby súd zaviazal povinnú osobu - otca jej maloletého dieťaťa povinnosťou prispievať na
jej výživu sumou 407,68 Eur mesačne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a aby zročné výživné vo výške
8.153,60 Eur jej zaplatil do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal
otca povinnosťou poskytnúť jej ako matke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom v celkovej sume 511,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a aby zaviazal otca

povinnosťou poskytnúť jej ako matke príspevok na zabezpečenie výživy dieťaťa v celkovej sume 150,-
Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, že v návrhu je v rámci príspevku na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom evidentne uplatnený nárok na výbavičku, ktorý
je však súčasťou výživného na maloleté dieťa.
Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 22.02.2024 žiadala, aby súd zaviazal otca, aby jej titulom
nároku na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom uhradil sumu vo výške

519,45 Eur, určil príspevok na výživu nevydatej matke vo výške 220,- Eur mesačne za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo predstavuje sumu 5.280,- Eur a povolil otcovi úhradu tohto príspevku
v 24 mesačných splátkach. Navrhovateľka zároveň zobrala svoj návrh späť čo do poskytnutia príspevku
na zabezpečenie výživy dieťaťa v celkovej sume 150,- Eur a konanie o tejto časti návrhu žiadala zastaviť.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené dôvody
na konanie a rozhodovanie, keďže navrhovateľka je nevydatou matkou, ktorá si uplatnila svoj nárok
podaním návrhu na súd dňa 29.07.2022, spoločné dieťa s otcom, voči ktorému návrh smeruje - maloletá
I. C. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bola
upravená súdom schválenou rodičovskou dohodou (rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava

V č. k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022, právoplatným dňa 26.04.2022, bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja
rodičia, otec bol zaviazaný počnúc mesiacom január 2022 platiť na výživu maloletej sumu 150,- Eur
mesačne, zročné výživné v sume 210,- Eur uhradiť v troch splátkach po 70,- Eur splatných spolu
s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2022 a styk otca s maloletou bol upravený na každý nepárny

týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase
začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí), pričom nárok nevydatej matky na
príspevok na výživu v zmysle ustanovenia § 74 Zákona o rodine matke trval najdlhšie do dvoch rokov
veku dieťaťa, t. j. do XX.XX.XXXX.
Pri vyhodnocovaní osobných zárobkových a majetkových pomerov rodičov súd okrem dokazovania

vykonaného v predmetnom konaní vychádzal aj z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. vedenom na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 61P 6/2022, pričom sa zameral na rozhodné obdobie od narodenia maloletej I. do
dvoch rokov jej veku, t. j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Matka v rozhodnom čase žila so svojou
matkou v spoločnej domácnosti, otec v nájme, pričom v priebehu konania sa menilo miesto jeho nájmu.

Matka má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére z predchádzajúceho vzťahu, otec nemá
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Obaja sú slobodní, matka referovala, že má s ohľadom na nezhubné
nádory a komplikácie so svojimi tehotenstvami zvýšené náklady (sledovanie v odborných ambulanciách,
užívanie liekov a doplnkov stravy), otec má v zásade zdravotný stav nemenný, sám ho definoval ako
dobrý, s tým, že má zvýšený krvný tlak a zvýšený cholesterol. V priebehu konania riešil problémy s

pohybovým aparátom, ktoré však, ako preukázal lekárskymi správami, nie sú obmedzujúce pri výkone
jeho povolania a nemajú za následok zvýšenie nákladov v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným
stavom. Rodičia v zásade nikdy neviedli spoločnú domácnosť a ani spolu nehospodárili. Otec napriek
tomu, že referoval súdu, že matke pomáhal počas jej tehotenstva, celé konanie toto nepreukázal a ani
bližšie nešpecifikoval - zostalo to len v rovine tvrdeného, ale nie dokázaného. Matku odviezol dvakrát

autom - čo matka nerozporovala - raz v súvislosti s pôrodom a raz po pôrode. Iným spôsobom sa
už na výžive matky nepodieľal. Matka v rozhodnom období mala jedného zamestnávateľa, a to G.
G., E. X, C., kde mala priemerný čistý mesačný príjem v sume cca 850,- Eur za roky 2019 a 2020,
je poberateľkou sociálnych dávok na svoje dve deti, vznikol jej nárok na materské a následne bola s
maloletou I. na rodičovskej dovolenke. Otec v rozhodnom období menil svojich platiteľov príjmu, kde bol

schopný dosahovať čistý mesačný príjem v sume cca 1.000,- Eur, na majetok otca bol až po uplynutí
rozhodného obdobia vyhlásený konkurz, uvedené rozhodnutie (uznesenie Mestského súdu Bratislava
III č. k. 81OdK/40/2023-11 zo dňa 12.09.2023) nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2023.5. K námietke otca, že je uznaný ako platobne neschopný dlžník, ktorý sa domáha svojho oddlženia
konkurzom, súd analogicky poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 7/2022, v ktorom je konštatované, že skutočnosť, že príspevok na výživu a úhradu niektorých

nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nie je uvedený medzi nedotknutými pohľadávkami, ešte
neznamená, že sa im neposkytuje ochrana. Je potrebné mať na pamäti, že ide o nárok na opakujúce
sa plnenie, takže nárok na jeho plnenie môže vzniknúť aj po vyhlásení konkurzu dovtedy, kým v
prebiehajúcej exekúcii nedôjde k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to jeho zrušením,
neúčinnosťou alebo uplynutím doby, ak bolo priznané na určitú ohraničenú dobu.

Súd dal otcovi do pozornosti, že cieľom jeho oddlženia je len zbavenie sa starých dlhov, ktoré existovali
k poslednému dňu v mesiaci predchádzajúcom mesiacu vyhlásenia konkurzu, nie však budúcich dlhov.
Nárok na príspevok na výživu nevydatej matke priznaný súdom dodatočne je pohľadávkou, ktorá
vznikne až úradným rozhodnutím - rozhodnutím súdu a nevznikla teda pred vyhlásením konkurzu,
ku ktorému došlo právoplatne dňa 12.09.2023. Bez ohľadu na skutočnosť, že príspevok na výživu a
úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nepatrí medzi nedotknuté pohľadávky

vymenované v § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o konkurze“), je potrebné uviesť, že vyhlásenie konkurzu na
majetok povinného nemôže podľa názoru súdu samo osebe zakladať dôvod na zastavenie predmetného
konania v zmysle návrhu otca, keďže nejde o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b). To, že určitý druh vyživovacej povinnosti, nie je

uvedený medzi nedotknutými pohľadávkami, ešte neznamená, že sa im neposkytuje ochrana, obzvlášť
pokiaľ by k návrhu na vyhlásenie konkurzu mohlo dôjsť zo špekulatívnych dôvodov s cieľom vyhnúť
sa plneniu zákonných vyživovacích povinností. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v danej veci
je oprávnený konať a rozhodovať a nie je dôvod na postup podľa ustanovenia § 167e ods. 1 Zákona
o konkurze.

6. K argumentácii otca, že v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 77 ods. 1
Zákona o rodine a príspevok na výživu nevydatej matke môže súd priznať najneskôr odo dňa podania
návrhu na súd prvej inštancie uviedol, že nevydatá matka podala návrh dňa 29.07.2022 na miestne
nepríslušnom súde, pričom žiadala určiť príspevok na výživu nevydatej matky od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX. Účelom priznania príspevku na výživu nevydatej matky je zmierniť zhoršenie jej finančnej
situácie po narodení maloletého dieťaťa, a následne jeho starostlivosti, čo z objektívneho dôvodu jej
neumožňuje zabezpečiť si príjem primeraný svojím možnostiam, schopnostiam. Príspevok na výživu
nevydatej matky je v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine možné priznať najskôr odo dňa
pôrodu dieťaťa a trvá najdlhšie po dobu dvoch rokov. Z právnej úpravy síce nevyplýva lehota na podanie

návrhu na určenie príspevku na výživu nevydatej matky, avšak vzhľadom na účel tohto príspevku sa
predpokladá, že navrhovateľ (nevydatá matka) si uplatní nárok na tento príspevok v čase zhoršenia
jej finančnej situácie v dôsledku narodenia dieťaťa, ktoré si vyžaduje jej starostlivosť. Z obsahu spisu
vyplynulo, že matka návrh podala dňa 29.07.2022, pričom maloletá I. sa narodila XX.XX.XXXX, t. z.
že v danom prípade nedošlo k premlčaniu jednotlivých splátok, avšak v zmysle ustálenej rozhodovacej

praxe sa vzhľadom na špecifiká predmetného nároku, ktorý je možné priznať iba za presne vymedzené
časové obdobie maximálne dvoch rokov najneskôr od narodenia dieťaťa, neuplatňuje ani ustanovenie
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine, a teda platí, že aj ak matka podá návrh na určenie príspevku neskôr pred
uplynutím premlčacej doby jednotlivých splátok, je možné priznať príspevok odo dňa pôrodu.
S poukazom na ustanovenie § 74 Zákona o rodine, nakoľko návrh na určenie príspevku na výživu a

úhradu niektorých nákladov nevydatej matke bol podaný dňa 29.07.2022, je zrejmé že bola splnená
podmienka zakotvená v ods. 3 a právo matky bolo uplatnené včas. Výklad otca, podľa ktorého je možné
priznať matke výživné len odo dňa podania návrhu, je v zrejmom logickom rozpore s ustanovením § 74
ods. 3 Zákona o rodine, ktorý sa vzťahuje na súvisiaci nárok na úhradu niektorých nákladov nevydatej
matke. Tento výklad je navyše aj v rozpore so samotným účelom tejto úpravy smerujúcej k ochrane

nárokov nevydatej osamelej matky, nakoľko by si podľa neho matka dieťaťa na to, aby jej bol priznaný
príspevok na výživu počas celých dvoch rokov, musela podať návrh najneskôr v deň pôrodu, čo logicky
nemožno spravodlivo požadovať od ženy, ktorej vzniká nárok na túto formu výživného, vzhľadom na
náročnú životnú situáciu, v ktorej sa práve v dôsledku tehotenstva a pôrodu v danom čase bezprostredne
nachádza.

Súd zotrval na ustálenej súdnej praxi, že pri určovaní povinnosti podľa ustanovenia § 74 Zákona o
rodine sa neuplatní pravidlo dané § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je možné výživné pre
plnoletú osobu priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výnimka vyplýva z kogentného určenia
dňa, od ktorého najneskôr treba právo na príspevok na výživu nevydatej matky priznať (najneskôr ododňa pôrodu). Takže aj v prípade, že nevydatá matka podá návrh neskôr, napr. preto, že nebolo určené
otcovstvo, alebo že otec dieťaťa tvrdil, že bude plniť dobrovoľne, nastáva splatnosť príspevku najneskôr
dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky. Právo na výživné sa matke nepremlčuje, premlčujú sa len

jednotlivé splátky vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

7. Súd konštatoval, že účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne
s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. V
konaní súd zisťoval pôvodnú životnú úroveň samotnej matky pred tehotenstvom, ktorá bývala v byte

so svojou matkou, mala jedno maloleté dieťa a bola zamestnaná v G. G. J. E. X K. C. s priemerným
mesačnýmpríjmom805,15Eur.Jejživotnáúroveňpopôrodesazmenilavtomsmere,ženaďalejzostala
bývať so svojou matkou, bola na materskej dovolenke vo výške 29,22315000 Eur za deň (čo predstavuje
sumu cca 876,69 Eur za mesiac). Od augusta 2021 však bola matka na rodičovskej dovolenke s
priznaným rodičovským vo výške 378,10 Eur a od januára 2022 vo výške 383,80 Eur a od 01.08.2023
vo výške 473,30 Eur a pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej I..

Vychádzajúczozákladnejpremisyzákona,žeúčelompríspevkujematkeumožniťpriblížiťsakobdobnej
životnej úrovni, akú dosahovala pred tehotenstvom a pôrodom, súd prvej inštancie uviedol, že k zníženiu
životnej úrovne matky nedošlo ihneď po pôrode vzhľadom na výšku materskej, ktorá kompenzovala
jej predchádzajúci príjem zo zamestnania, ale zásadný pokles životnej úrovne u matky nastal až po
nástupe na rodičovskú dovolenku, t. j. od augusta 2021, kedy došlo k zmene jej príjmových možností

(800,- Eur matkou dosahovaný príjem pred pôrodom – 378,- Eur za rodičovský príspevok od augusta
2021 do decembra 2021 a 383,80 Eur od januára 2022 do novembra 2022). Pokles príjmu matky tak
predstavuje sumu cca 420,- Eur za mesiac. Súd dal matke do pozornosti, že toto konanie nie je konaním
o určení výživného maloletému dieťaťu, a teda otec nemá povinnosť zabezpečiť výživu matky, a to hoc
aj na svoj vlastný úkor a taktiež nevydatá matka nemá právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd

okrem zistenia miery poklesu príjmu matky musí zohľadňovať aj pomery na strane otca a vychádzať z
primeranosti príspevku.
V danom prípade sa matka domáhala, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na úhradu jej
výživy v trvaní dvoch rokov, t. j. od pôrodu dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a nakoľko návrhom nárok
uplatnila za minulé obdobie, súd pri rozhodovaní vychádzal z pomerov účastníkov v tomto období.

Vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že pomery matky v rozhodnom období od nástupu na
rodičovskú dovolenku, t. j. počnúc mesiacom august 2021 odôvodňujú, aby jej povinný za dané až do
zákonom vymedzenej doby ukončenia nároku dvomi rokmi maloletého dieťaťa, t. j. do XX.XX.XXXX
prispieval na výživu, nakoľko z príjmu, ktorý pozostával po skončení materskej po narodení dieťaťa z
rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti bolo nereálne pokryť jej vlastné základné existenčné

potreby a jej nepriaznivé príjmové pomery spôsobili stav odkázanosti na podporu zo strany povinného.
Je nesporné, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo v uvedenom čase k zníženiu príjmov matky,
pričom otec v konaní nepreukázal, že na jej výživu prispieval.
Navrhovateľkou požadované výživné vo výške 220,- Eur mesačne súd prvej inštancie považoval za
neprimerané a to s poukazom na príjem povinného v rozhodnom období, kedy v mesiacoch august

2021 až máj 2022 dosahoval priemerný príjem v sume cca 1.100,- Eur netto a následne do 02.12.2022
u ďalšieho zamestnávateľa od 27.09.2022 do 07.10.2022 a od 21.11.2022 priemerne zhruba obdobný
príjem a tiež za zohľadnenia skutočnosti, že maloletá I. má na základe dohody rodičov súdom určené
výživnévovýške150,-Eur.Mimoriadnevýdavkymatkyspojenéstehotenstvomapôrodomsúdzohľadnil
v samostatnom jednorazovom nároku, a teda pri určení samotnej výšky príspevku na výživu sa zameral

na primerané pokrytie bežných výdavkov matky.
Matka svoje mesačné náklady vyčíslila spolu na sumu 815,25 Eur, ktoré pozostávali zo stravy v sume
300,- Eur, bývania v sume 245,35 Eur, oblečenia a obuvi v sume 70,- Eur, drogérie v sume 40,- Eur,
liekov a návštevy lekárov v sume 50,- Eur; telefónu, internetu a TV v sume 48,- Eur. Náklady na bývanie
matka napriek viacnásobným výzvam súdu konkrétne nepreukázala, pričom zostali v rovine tvrdení,

avšak vo svojej výpovedi v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej I.
tvrdila, že bývala u svojej matky, pričom v súvisiacom návrhu uviedla alikvótnu čiastku na bývanie pre
maloletú vo výške 61,36 Eur, čo zodpovedá cca 1 z vyčíslených nákladov na bývanie v tomto konaní
a túto sumu súd pri štyroch spolužijúcich osobách (matka, jej matka a dve maloleté deti) zohľadnil ako
primeranú a zodpovedajúcu nákladom na bývanie matky. Rovnako z obdobných dôvodov na strane

matky zohľadnil aj 1 matkou vyčíslených nákladov na internet a TV a drogériu do domácnosti, t. j.
sumu 12,- Eur a 10,- Eur. Pri akceptovaní nákladov na stravu zvýšených v súvislosti s tehotenstvom
a primeraných bežných nákladov na oblečenie a obuv, a zdravotnú starostlivosť a lieky, ktoré súd v
súhrne akceptoval v priemernej sume cca 120,- Eur mesačne, za zohľadnenia nákladov na dopravu24,- Eur mesačne, ktorú zahrnul do bežnej výživy matky, tak vychádzal z odôvodnených mesačných
nákladov matky vo výške cca 530,- Eur mesačne. Pokiaľ jediným príjmom matky bol od augusta 2021
výlučne rodičovský príspevok vo výške 378,10 Eur, resp. od januára 2022 do konca rozhodného obdobia

vo výške 383,80 Eur, primeranú výšku príspevku na výživu zo strany otca jej maloletého dieťaťa súd
určil vo výške 150,- Eur mesačne. Za zohľadnenia rovnakej sumy, ktorú si rodičia dohodli na výživu
ich spoločného dieťaťa, ide s prihliadnutím na vyššie uvedený príjem otca za rozhodné obdobie za
sumu primeranú, zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam, keď v prípade zdieľania spoločnej
domácnosti by za účelom zabezpečenia výživy rodiny otec vynaložil nepochybne vyššiu sumu.

Vzhľadom na osobné, sociálne, majetkové a finančné pomery otca súd prvej inštancie dospel k záveru,
že bolo v jeho schopnostiach a možnostiach matke v čase zníženia jej zárobkových možností po
narodení maloletej prispieť na jej výživu sumou vo výške 150,- Eur mesačne, a to za obdobie od
01.08.2021 do XX.XX.XXXX v celkovej vo výške 2.330,- Eur (15 mesiacov á 150,- Eur = 2.250,- Eur
+ 80,- Eur ako alikvótna čiastka za 16 dní mesiaca november 2022). Dlh na zročnom výživnom v
uvedenej výške súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 100,- Eur mesačne tak, aby bolo zaplatené

do 24 mesiacov v zmysle návrhu matky, ako aj otca, teda poskytol otcovi podstatne dlhšiu lehotu, a to
vo forme mesačných splátok v súlade s § 232 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Úhradu dlhu v
splátkach súd otcovi povolil s poukazom na jeho aktuálnu životnú situáciu, t. j. naďalej je nemajetný,
nemá vlastnú nehnuteľnosť, býva v nájme, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletej I., je
zamestnaný, avšak v dôsledku vyhláseného konkurzu na jeho majetok je v procese oddlženia.

8. Matka si uplatnila aj nárok na náhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktoré v podaní
zo dňa 22.02.2024 vyčíslila celkovo na sumu 1.038,90 Eur, z ktorých otca navrhla zaviazať k náhrade 1
- ice. Z celkovej uvedenej sumy predstavovali náklady na tehotenské oblečenie a obuv čiastku 281,81
Eur, náklady na dopravu čiastku 216,90 Eur, náklady na vitamíny, lieky a doplnky a pomôcky čiastku

332,04 Eur, platené odborné vyšetrenie čiastku 130,- Eur a na hygienické potreby čiastku 78,15 Eur,
pričom odkázala na predložené listinné dôkazy, prevažne vo forme pokladničných blokov.
Súd prvej inštancie neprihliadal na matkou uplatnené náklady na dopravu MHD vo výške 216,90 Eur,
keďže uvedený náklad nemal výlučnú priamu súvislosť s jej tehotenstvom a pôrodom, nakoľko matka
v tom čase pracovala v Ružinove a potrebovala sa presúvať aj do práce, pričom uvedená položka

bola zohľadnená v bežných výdavkoch na jej výživu, bez ohľadu na tehotenstvo a pôrod. Zvýšené
náklady v tomto smere (č. l. 274 - 341 súdneho spisu) teda matka súdu osvedčila vo výške 822,- Eur.
Akceptujúc argumentáciu právneho zástupcu matky v smere jednak nezahrnutia všetkých položiek z
predloženýchdokladov,alelenrelevantnýchatiežjehopoukazovanienazvýšenúspotrebuhygienických
potrieb a dezinfekčného mydla, ako aj oblečenia a obuvi vzhľadom na preukázaný zhoršený zdravotný

stav navrhovateľky počas tehotenstva a v rozhodnom čase pretrvávajúcu epidemiologickú situáciu,
súd neprihliadol na námietky právneho zástupcu otca v tomto smere, keď ostatné vyčíslené náklady
matkou súd považoval za primerané, pričom ich výška bola hodnoverne preukázaná listinnými dôkazmi
predloženými matkou v konaní. Rovnako súd napriek námietkam právneho zástupcu otca akceptoval
aj náklady zo skoršieho obdobia, keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že matka sa o tehotenstve

dozvedela už v marci 2020.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal a ani v rámci konania
netvrdil, že matke zaslal akúkoľvek sumu v súvislosti s jej tehotenstvom či pôrodom, otec nezdokladoval
súdu, že matke poskytol materiálne plnenie, ktorým by preukázal svoj záujem zabezpečiť matku. Otec v
konaní len uviedol, že matka ho o uvedené nikdy nežiadala, ale zbierala si bločky a uviedol, že dvakrát

ju odviezol autom v súvislosti s tehotenstvom a s pôrodom.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd otca zaviazal uhradiť navrhovateľke 1 z vyššie uznaných nákladov,
t.j. čiastku 411,- Eur a vo zvyšnej časti návrh aj ohľadom tohto nároku zamietol. Aj túto sumu súd otcovi
povolil z obdobných dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, uhradiť v splátkach po 20,- Eur mesačne tak,
aby bol uhradený do rovnakej doby ako dlh na príspevku na výživu.

9. Matka ako navrhovateľka vzala svoj návrh v rozsahu určenia výživného na maloletú späť, preto súd
konanie v tejto časti zastavil.
S poukazom na to, že v samotnom návrhu bol uplatnený aj nárok na výživu maloletej I. C. nar.
XX.XX.XXXX na detskú výbavičky, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. 61P/6/2022, konanie v tejto časti súd zastavil s poukazom na prekážku res
iudicata.10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď vzhľadom na čiastočné zamietnutie návrhu nevidel dôvod
na aplikáciu iného ustanovenia CMP.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa (osoba povinná
platiť výživné) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP, v ktorom
namietal nezrozumiteľnosť argumentu súdu prvej inštancie, že cieľom oddlženia nie je zbavenie sa
budúcich dlhov, keď je zrejmé, že k vzniku nároku matky došlo v rokoch 2021 až 2022 (viď výrok

priznávajúci navrhovateľke ako nevydatej matke výživné od 01.08.2021 do XX.XX.XXXX), pričom mal za
to, že nie je rozhodujúci moment, kedy bol nárok priznaný súdnym rozhodnutím. Poukázal na § 74 ods. 1,
§76ods.1Zákonaorodine,zktorýchjezrejmé,žeideomesačnesaopakujúcudávkuvýživného,ktorou
je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa
pôrodu na jej výživu. Vyživovacia povinnosť je teda obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno
určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvý krát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr

však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Nárok matke teda vzniká za jednotlivé mesiace
najneskôr odo dňa pôrodu, čo vo výroku I. konštatuje aj súd prvej inštancie. Splatnosť príspevku teda
nastáva najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky. Ďalej poukázal na § 166a ods. 1 písm. a), §
166c ods. 1 Zákona o konkurze. Mal za to, že pohľadávka navrhovateľky vznikla ešte pred napádaným
rozhodnutím súdu prvej inštancie, nie ako tvrdí súd, že až úradným rozhodnutím, pričom takýto záver by

negovalzmysel§167eods.1Zákonaokonkurze,keďževovšeobecnostisamomentvznikupohľadávok
zvyčajne neviaže na úradné rozhodnutie.
Poukázal tiež na skutočnosť, že aj náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vznikli v obdobnom
období, ešte v roku 2021. Navrhovateľka mala tieto náklady zjavne podložené a vyčíslené, nárok na ich
úhradu vznikol pred vyhlásením jeho oddlženia, nejde o dlh, ktorý by vznikol po vyhlásení konkurzu na

jeho majetok. Nárok navrhovateľky na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vznikol
najneskôr dňom pôrodu, odkedy jej v zmysle § 74 ods. 3 začala plynúť premlčacia doba, pričom
vznik jednotlivých nárokov by bolo možné stotožniť s momentom vynaloženia jednotlivých nákladov
navrhovateľky súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Bol toho názoru, že samotný nárok navrhovateľky
vznikol takmer dva roky pred jeho oddlžením, a teda v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) tento nárok rovnako

mohol byť uspokojený len v konkurznom konaní na jeho majetok. Poznamenal, že Zákon o konkurze
explicitne vymedzuje pohľadávky, ktoré nie sú oddlžením dotknuté, pričom výslovne uvádza len jediný
druh pohľadávky na výživné, a to pohľadávku dieťaťa na výživné. Pri takto jednoznačnom vymedzení
nie je možné dospieť k extenzívnemu výkladu, že by medzi jasne vymedzené pohľadávky bolo potrebné
zaradenie ďalšej pohľadávky, ktorej iný druh je explicitne uvedený v zákone.

K možnej špekulatívnosti podania návrhu uviedol, že podaním návrhu na konkurz v žiadnom prípade
nesledoval konkrétny cieľ vyhnúť sa svojím zákonným povinnostiam vyplývajúcim zo Zákona o rodine
alebo iných predpisov. Dostal sa do situácie, kedy v kruhu pohľadávok nebol schopný tieto uhradiť
a spĺňal zákonom stanovené podmienky oddlženia, čo súdu v tomto konaní preukázal. Z registra
poverení je zrejmé, že v čase jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu (oddlženia) bolo proti nemu vedených

prinajmenšom šesť exekučných konaní. Nárok matky teda nezohrával žiadnu úlohu v jeho rozhodnutí
a podaní návrhu na oddlženie a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o špekulatívnosti jeho oddlženia.
S ohľadom na uvedené, mal za to, že súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 167e Zákona
o konkurze a konanie zastaviť.
Pokiaľ by aj bol správny záver súdu prvej inštancie o vplyve oddlženia na uplatňovaný nárok, bolo

podľa názoru odvolateľa potrebné prihliadnuť na § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na
jeho argument o nemožnosti spätného priznania uplatňovaného nároku poukázal na údajné špecifiká
nároku nevydatej matky na výživné, kedy sa nemá prihliadať na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pričom
argumentoval poukazom na § 74 ods. 3 Zákona o rodine a rozporom jeho výkladu s týmto ustanovením.
Mal za to, že výkladom súdu prvej inštancie dochádza k nepochopiteľnému posilneniu nároku nevydatej

matky na výživné ochranou, ktorá nie je priznaná plnoletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa
živiť. Nebolo mu zrejmé, prečo je nárok plnoletého dieťaťa v tomto ohľade silnejší ako nárok nevydatej
matky. Poukázal na § 74 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Ustanovenie § 74 ods. 1 Zákona
o rodine predpokladá dva rôzne nároky nevydatej matky, ktorým priznáva ochranu, a to príspevok na
výživu a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Ustanovenie § 74 ods. 3

Zákona o rodine potom osobitne ustanovuje premlčaciu dobu pre jeden z nárokov uvedených v odseku
1, a to explicitne pre právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Na príspevok na výživu predmetné ustanovenie neodkazuje a nie je možné súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že osobitná úprava premlčania sa naň nevzťahuje. Príspevok na výživné má charakteropakujúcej sa dávky, ide o výživné, na ktoré sa vzťahujú spoločné ustanovenia podľa § 75 a nasl.
Zákona o rodine. Súd prvej inštancie odôvodňuje ním použitú výnimku a argumentuje, že sa nemá použiť
pravidlo § 77 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že zákon kogentne ustanovuje deň, od ktorého najneskôr

treba právo na príspevok nevydatej matky na výživu priznať. Príkladmo potom uviedol dve okolnosti,
ktoré majú odôvodňovať uvedenú výnimku, a to ak nebolo určené otcovstvo, prípadne, že otec sľúbi
dobrovoľné plnenie. Je možné uvažovať nad uplatnením výnimky v jednotlivých prípadoch, bol však toho
názoru, že takúto výnimku nie je možné uplatňovať generálne. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania
a výsluchov bolo zrejmé, že v tomto prípade bolo otcovstvo od počiatku určené, matka mala o otcovi

vedomosť a nikdy nepožadovala úhradu žiadnych nákladov pred podaním návrhu. Dodal, že sa pokúšal
o spolužitie s navrhovateľkou, no táto pod vplyvom svojej matky odmietla. Počas tehotenstva jej vždy
poskytol pomoc, keď ho o to požiadala, hoci došlo k rozvratu ich vzťahu. Bolo pre neho nepochopiteľné,
prečo navrhovateľka podala návrh bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy a až po uplynutí prevažnej
časti doby, za ktorú jej súd priznal nárok. Neexistovala žiadna objektívna prekážka, prečo matka svoj
nárok neuplatnila včas, prípadne nevyužila zákonom poskytnutú možnosť neodkladného opatrenia, či

postupu podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine.
Ďalej uviedol, že súd priznal navrhovateľke nárok na výživné v sume 150,- Eur mesačne, teda v rovnakej
sume ako je výživné na ich maloleté dieťa. Hoci súd priznal matke nižšie výživné ako požadovala,
mal za to, že dostatočne neprihliadol na jeho možnosti a majetkové pomery v rozhodnom čase, kedy
preukázateľne čelil viacerým exekučným konaniam a objektívne bol na existenčnej hranici. Bol toho

názoru, že je potrebné zohľadniť kritérium primeranosti priznaného výživného, kedy je zrejmé, že jeho
majetkové pomery boli v rozhodnom čase natoľko nepriaznivé, že viedli k jeho oddlženiu v roku 2023.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie v zmysle § 167e Zákona
o konkurze zastavil.

12. K odvolaniu otca (osoby povinnej platiť výživné) sa vyjadrila navrhovateľka tak, že poprela tvrdenia
odvolateľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správny, odôvodnený
a preskúmateľný. Uviedla, že súd sa rozsiahlo vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania
a prihliadol na všetky stranami tvrdenými skutočnosťami a dôvodmi. Mala za to, že skutočnosť, že
na majetok otca bol právoplatne dňa 12.09.2023 vyhlásený konkurz je pre toto konanie irelevantná,

pretože cieľom oddlženia je zbavenie sa starých dlhov, ktoré existovali k poslednému dňu v mesiaci
predchádzajúcemu mesiacu vyhlásenia konkurzu, nie však budúcich dlhov, čo vyplýva aj zo Zákona
o konkurze. Keďže neexistovala jej pohľadávka ako osoby oprávnenej na výživné v čase pred podaním
návrhu na konkurz osoby povinnej platiť výživné, nemohla si prihlásiť žiadnu pohľadávku do konkurzu
tejto osoby. Až rozhodnutím súdu bola určená povinnosť otca prispievať na jej výživu, a to od 01.08.2021

do XX.XX.XXXX v sume 150,- Eur mesačne v celkovej výške 2.330,- Eur počnúc právoplatnosťou
rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu a uhradiť jej titulom úhrady nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom sumu 411,- Eur. Z ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že povinnosť uhrádzať
príspevok na výživu nevydatej matke nie je príspevok určený ani určiteľný vzhľadom na rozhodujúce
skutočnosti (napr. majetkové pomery matky a otca), ktoré musí posúdiť súd a ktorú povinnosť otca

prispievať na výživu matky musí určiť súd. Nevydatej matke právo na príspevok vznikne až rozhodnutím
súdu. Poznamenala, že tvrdenia odvolateľa svedčia o jeho neochote splniť si povinnosti v zmysle §
74 ods. 1 Zákona o rodine, keďže sa mal dozvedieť o jej nárokoch nie priamo od nej alebo z výzvy,
ale až z podaného návrhu na súd, pričom mohol po tom, čo sa o jej nároku dozvedel, navrhnúť
mimosúdne urovnanie a sám sa pričiniť o ukončenie sporu, keďže z predmetného ustanovenia mu

povinnosť prispievať jej na úhradu výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom vyplýva. Mala za to, že zbaviť sa tejto povinnosti akýmkoľvek spôsobom
i oddlžením v konkurze by popieralo zmysel Zákona o rodine. Dodala, že súd prvej inštancie pri určení
výšky výživného vychádzal z predložených dôkazov a jeho rozhodnutie má oporu i v zákone. Ďalej
uviedla, že možnosti a majetkové pomery odvolateľa sa menili k lepšiemu, v máji sa oženil, na svoje

meno si založil bankový účet a získal trvalý pobyt. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a prihliadol na zlepšenú finančnú situáciu odvolateľa, čo sa týka výšky výživného.

13.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP)pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h), f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania(§66CMP),sprihliadnutímnaprípadnévadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I., II., IV. a súvisiacom výroku VIII.
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

14. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky ako nevydatej matky na určenie
príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom od otca (osoby
povinnej platiť výživné). Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom rozhodol o určení príspevku
na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky od 01.08.2021 do XX.XX.XXXX v sume 150,- Eur
mesačne, o dlžnom výživnom v sume 2.330,- Eur, o príspevku na úhradu niektorých nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom nevydatej matke v sume 411,- Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľky na

určenie príspevku na výživu a na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
zamietol. Zároveň súd prvej inštancie zastavil konanie o výživnom na maloletú I. C., nar. XX.XX.XXXX
ako aj konanie o nároku na výbavičku pre maloletú. Vzhľadom na rozsah odvolania otca (osoby
povinnej platiť výživné) je predmetom odvolacieho konania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie
vo výrokoch I., II., IV, ktorými súd prvej inštancie uložil osobe povinnej platiť navrhovateľke príspevok

na výživu v sume 150,- Eur mesačne od 01.08.2021 do XX.XX.XXXX, uložil osobe povinnej zaplatiť
dlžné výživné v sume 2.330,- Eur v splátkach po 100,- Eur mesačne a uložil tejto osobe povinnosť
uhradiť navrhovateľke titulom úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumu 411,- Eur
v splátkach po 20,- Eur mesačne. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom odvolateľom.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatnených požiadaviek, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti

s danou vecou i správne vyložil, sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie argumenty otca (osoby povinnej platiť výživné) nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Súd

prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal a vysporiadal
s podstatným obsahom uplatnených námietok odvolateľa, ktoré vzniesol už počas konania pred súdom
prvej inštancie a so spôsobom nazerania súdu prvej inštancie na problematiku danej veci sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pre nutnosť vysporiadania sa aspoň stručne s odvolacími námietkami
odvolateľa sa žiada zopakovať a doplniť nasledovné:

19. Navrhovateľka ako nevydatá matka sa návrhom podaným na súd dňa 29.07.2022 domáhala určenia
príspevku na výživu, ktorý jej bol priznaný súdnym rozhodnutím vydaným dňa 25.04.2024, t. j. po tom
ako bol vyhlásený konkurz na majetok otca (osoby povinnej platiť výživné), a to za obdobie za obdobie
od 01.08.2021 do XX.XX.XXXX. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie

v tom, že nárok na príspevok na výživu nevydatej matke priznaný súdom dodatočne je pohľadávkou,
ktorá vznikne až úradným rozhodnutím – rozhodnutím súdu, teda nevznikla pred vyhlásením konkurzu,
ku ktorému právoplatne došlo dňa 12.09.2023. Tento záver je udržateľným aj pre priznanie nároku na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotilnámietku odvolateľa o tom, že nie je rozhodujúci moment, kedy bol nárok priznaný súdnym rozhodnutím,
keď k jeho vzniku došlo v rokoch 2021 až 2022, ako nedôvodnú.

20. V reakcii na odvolaciu námietku odvolateľa, týkajúcu sa nezastavenia predmetného konania,
v ktorom si nevydatá matka (navrhovateľka) uplatňuje nárok na úhradu výživy a nárok na príspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, i keď tieto nie sú Zákonom o konkurze
vymedzené ako oddlžením nedotknuté odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že hoci
príspevoknavýživuaúhraduniektorýchnákladovspojenýchstehotenstvomapôrodomnevydatejmatky

nie je uvedený medzi oddlžením nedotknutými pohľadávkami, to ešte neznamená, že sa im neposkytuje
ochrana (analogicky s poukazom na Nález Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 7/2022 z
30. marca 2022), preto vyhlásenie konkurzu na majetok povinného nemôže sám o sebe zakladať dôvod
na zastavenie predmetného konania podľa § 167e ods. 1 Zákona o konkurze, keďže nejde o pohľadávky,
ktorémôžubyťuspokojenéibavkonkurze(§166aZákonaokonkurze)alebosapovažujúzapohľadávky
vylúčené z uspokojenia (§ 166b Zákona o konkurze). Nárokom nevydatej matky dieťaťa sa poskytuje

zákonná ochrana, a to jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva
a pôrodu, jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú.

21. Účelom príspevku na výživu nevydatej matky je dosiahnuť, aby časovo obmedzeným príspevkom
bola matka dieťaťa hospodársky zabezpečená v dobe, kedy sa prechodne dostala ako žena nevydatá

za otca dieťaťa do mimoriadnej situácie, vytvorenej jej tehotenstvom a pôrodom. Tento príspevok možno
priznať na dobu najdlhšie dvoch rokov, ktorá môže spadať tak do doby tehotenstva, ako aj do doby
po pôrode. Rozsah povinnosti otca dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je vymedzený
primeranosťou príspevku, ktorý má otec dieťaťa poskytovať na úhradu výživy matky dieťaťa, ako
poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Vzhľadom na

špecifickosť tejto dávky a právnu konštrukciu ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine sa tu neuplatňuje
zákazurčeniavýživnéhopreplnoletéhozačaspredzačatímkonania,keďžebytýmlogickybolavylúčená
možnosť priznať príspevok za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania návrhu a matka
dieťaťa by ho mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu do dvoch rokov od pôrodu,
čo je však v rozpore s podstatou a zmyslom tohto osobitného druhu vyživovacej povinnosti. Práve

z uvedeného dôvodu odvolacia argumentácia otca o nutnosti aplikácie ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona
o rodine aj v prípade rozhodovania o nároku navrhovateľky ako nevydatej matky na úhradu jej výživy
neobstojí.

22. Priznanie príspevku nie je podmienené ani nepriaznivou finančnou situáciou matky dieťaťa. Súd

pri rozhodovaní o výške príspevku musí prihliadnuť na príjmy matky v rozhodnom období, a to tak z
pracovného pomeru, ako aj zdrojov nemocenského a sociálneho poistenia. Pri rozhodovaní o výške
príspevku musí posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako
aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky dieťaťa. Pri posudzovaní tejto primeranosti
treba vychádzať predovšetkým z účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje. Pri zohľadňovaní musí

zistiť, či a ako bolo v rozhodnom čase o potreby matky postarané zo strany osôb, ktoré majú voči nej
vyživovaciu povinnosť. Účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je úplne nahradiť výpadok
príjmov a ani vyrovnať príjmy nevydatej matky a povinného, ale poskytnúť jej len primeraný príspevok na
úhradu výživy. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov,

počet vyživovacích povinností, súlad s dobrými mravmi) osoby povinnej.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a odvolací súd poukazuje na podrobné
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sú uvedené všetky vykonané
dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce. Následne sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o výške príspevku a jeho primeranosti dôkladne zaoberal príjmami matky v rozhodnom období ako

aj schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca. V prejednávanej veci súd prvej posudzoval
vec dôsledne a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie o určení výšky príspevku na výživu nevydatej
matky, ku ktorého záverom niet čo dodať. Preto mal odvolací súd za to, že opakovanie zdôvodnenia
primeranosti výšky príspevku na výživu nevydatej matky je nadbytočné a v podrobnostiach odkazuje na
precízne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Ďalšie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktorémajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV. a súvisiacom výroku VIII. ako vecne správny

potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).