Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200099
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. E. XXX/XXX, XXX XX
F., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10342/2023 zo dňa 12. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v znení účinnom od 01.11.2022 do
31.12.2022 (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“) navrhol námestník riaditeľa colného úradu E. G. G. C.
prepustiť žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu splnenia podmienky nároku na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu a dovŕšenia veku 55 rokov príslušníka finančnej správy.

2. Rozhodnutím č. 503019/2022 zo dňa 25.11.2022 riaditeľ colného úradu E. A. H. I. (ďalej len „orgán
verejnej správy prvého stupňa“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy

citujúc ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., nakoľko žalobca spĺňa podmienky nároku
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov. V nadväznosti na splnenie
podmienok na prepustenie a predložený návrh bezprostredne nadriadeného na prepustenie žalobcu
orgán verejnej správy rozhodol. Zároveň bolo žalobcovi dané poučenie o možnosti podať odvolanie.

3. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal dňa 12.12.2022 žalobca odvolanie.
V odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru skutočným dôvodom na jeho prepustenie mali byť výhrady

zástupcovarmádySlovenskejrepublikyaFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikykvýkonucolného
dohľadu a colnej kontroly vykonávanej ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy Pobočky Colného
úradu Zvolen – nácestné stredisko (ďalej len „PCÚ Zvolen“) na medzinárodnom letisku Sliač v súvislosti
s humanitárnou pomocou pre Ukrajinu a jeho zodpovednosť za tento výkon, pričom opísal priebeh
výkonu jeho činnosti v konkrétnej veci. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa považoval
za zastretý a simulovaný právny úkon, pretože týmto rozhodnutím bol § 258 ods. 2 zákona č. 35/2009
Z. z. použitý v rozpore s účelom a zmyslom zákona a zároveň mu bola odňatá možnosť účinnej

právnej ochrany brániť sa proti prípadným, až doteraz žiadnym spôsobom nešpecifikovaným výhradám
voči výkonu služby jeho osobou, ktoré by dosahovali takú intenzitu, že by bolo možné konštatovať
porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Prepustenie zo služobného pomeru vo veku
61 rokov považoval za výrazný zásah do osobného aj rodinného života, pričom týmto rozhodnutím bolvyradený z aktívneho pracovného života, pričom ešte nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
Rozhodnutie považoval za diskriminačné a nezákonné.

4. Na základe odporúčania poradnej komisie v zmysle § 294 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. žalovaný
rozhodol v zmysle § 294 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. rozhodnutím č. 10342/2023 zo dňa 12.01.2023
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania
a poukázal na odvolacie dôvody žalobcu, pričom k jednotlivým odvolacím námietkam zaujal stanovisko.

5. Uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na starobný dôchodok, ale splnil podmienky nároku na
výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 328/2002 Z.z.“), pretože jeho služobný pomer trval nepretržite od 01.04.1993. Na to, aby bol
žalobca prepustený zo služobného pomeru v zmysle § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. postačuje

splnenie čo i len jednej zákonnej možnosti, a teda splnenie podmienky na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a dovŕšenia veku 55 rokov alebo splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok
podľa osobitného predpisu. Ďalej uviedol, že žalobca vo veľkej časti namieta skutočnosti, ktoré podľa
žalovaného nijako nesúvisia s dôvodom jeho prepustenia. Tvrdenie žalobcu, že skutočným dôvodom
jeho prepustenia mala byť nespokojnosť nadriadených s výkonom colného dohľadu na letisku Sliač v

súvislosti s humanitárnou pomocou pre Ukrajinu, kde žalobca vykonával funkciu vedúceho pobočky,
vyhodnotil žalovaný za nedôvodné, keďže v takom prípade by bol žalobca riešený cez uplatnenie
disciplinárnej zodpovednosti v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z., čo sa však v tomto prípade nestalo.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je zastretý a
simulovaný právny úkon. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je podľa žalovaného

konštitutívnym individuálnym právnym aktom, ktorý vydaním rozhodnutia vytvára nový právny stav, a
teda je právnou skutočnosťou, ktorou podmieňuje vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Rozhodnutie
orgánuverejnejsprávyprvéhostupňajeindividuálnymsprávnymaktom,nakoľkovyvolávavšetkyprávne
účinky a nadobudnutím právoplatnosti sa stáva nezmeniteľným. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že rozhodnutie o prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 2

zákona č. 35/2019 Z. z. je diskriminačné, nakoľko je vždy na rozhodnutí príslušného nadriadeného, či
v konkrétnom prípade príslušníka finančnej správy uplatní tento dôvod prepustenia alebo ho ponechá
v služobnom pomere aj napriek skutočnosti, že na strane dotknutého príslušníka finančnej správy sú
zákonné podmienky daného prepúšťacieho dôvodu splnené. K názoru žalobcu o diskriminácii uviedol,
že z vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania zaťažuje žalobcu, avšak tento žiadny diskriminačný dôvod neuviedol.
V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa má zákonom
delegovanú právomoc rozhodnúť o. i. aj o prepustení jemu podriadených príslušníkov finančnej správy,
ak naplnia niektorý z dôvodov prepustenia v § 258 ods. 1 až 3 zákona č. 35/2019 Z. z.. V tejto súvislosti
poukázal na obdobný prípad príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky (Rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 8Sžo/23/2011).

Správna žaloba žalobcu – žalobné body

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa a navrhol tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej
správy prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

7. Namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa na pokyn nadriadených rozhodol o skončení

služobného pomeru prepustením, za použitia ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. napriek
neexistencii materiálneho dôvodu na tento postup, ktorý predpokladá § 115 ods. 1 v spojení s § 115 ods.
9 zákona č. 35/2019 Z. z.. K účelovému a nezákonnému skončeniu služobného pomeru prepustením
došlo podľa žalobcu potom, čo žalobca (v tom čase vedúci PCÚ Zvolen) nevyhovel požiadavkám
uplatňovaným tretími stranami pri prerokovaní vojenského materiálu určeného na dodanie Ukrajine,

pretože nimi navrhovaný postup bol v rozpore s colnými predpismi upravujúcimi colný dohľad pri
preprave tohto typu tovaru do tretích krajín. Táto skutočnosť, aj keď žalovaný to popiera, bola podľa
žalobcu skutočným dôvodom skončenia služobného pomeru so žalobcom.8. Ako dôkaz o preukázaní správnosti svojich tvrdení predložil žalobca zvukový záznam, vyhotovený bez
vedomia námestníka riaditeľa colného úradu, ktorý podľa žalobcu preukazuje, že postup žalovaného
i orgánu verejnej správy prvého stupňa bol v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazom

diskriminácie. Tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu princípov zákonnosti, nestrannosti,
stability, profesionality a zároveň bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, keďže mal za to,
že žalovaný preskúmaval v odvolacom konaní svoje vlastné rozhodnutie, ktorého vydanie procesne
zrealizoval námestník riaditeľa colného úradu a orgán verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na mailovú komunikáciu s prezidentom Finančnej správy Slovenskej republiky,

ktorého požiadal o stretnutie z dôvodu, že bol žalobcovi oznámený dôvod, pre ktorý ho musia prepustiť
zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy.

9.Žalobcanamietalnesprávnuinterpretáciuustanovenia§258ods.2zákonač.35/2019Z.z.žalovaným
v napadnutom rozhodnutí. Žalobcova interpretácia uvedeného ustanovenia naopak vychádza zo zásady
rovnakého zaobchádzania v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Prijatím interpretácie

ustanovenia z hľadiska oprávnení nadriadeného podľa žalobcu znamená odopretie právnej ochrany
žalobcu v takej kvalite a rozsahu, aká je podľa žalobcu poskytovaná iným príslušníkom, čo je podľa
žalobcu v rozpore s pravidlami rovnakého zaobchádzania v zmysle čl. 4 Smernice Rady 2000/78/ES
zo dňa 27.11.2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a
povolaní (ďalej len „Smernica“). Právomoc nadriadeného nie je podľa žalobcu inštitútom, ktorá by mala

zabezpečovať vyváženie vekovej štruktúry v záujme podpory zamestnávania nových pracovníkov. Tá v
podmienkach ozbrojených zborov aj finančnej správy, je zabezpečovaná prostredníctvom systemizácie
funkčných miest a zákonu ako celku, a preto podľa názoru žalobcu závery v Rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR (ďalej len „NSS SR“), sp. zn. 4Sžk/24/2020 zo dňa 27.10.2021, nemôžu byť v
súlade so zákonom, pričom túto otázku NSS SR nebral do úvahy [§ 43 ods. 6 zákona č. 73/1993

Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“)]. Príslušník
finančnej správy môže byť prepustený nie preto, že nadriadený má oprávnenie rozhodnúť o prepustení,
ale preto, že nemôže byť zaradený do zálohy. Podľa žalobcu nadriadený musí skúmať aj dôvody, či
v rámci systemizácie nemôže byť príslušník finančnej správy zaradený na iné voľné funkčné miesto,

na ktoré má odborné aj kvalifikačné predpoklady. Pretože riaditeľ nemal zákonný dôvod na odvolanie
žalobcu z funkcie, aj keď na príkaz nadriadeného, zvolil podľa žalobcu nezákonný postup v konečnom
dôsledku vyhovujúci aj námestníkovi, ktorý návrh na prepustenie na základe § 258 ods. 2 zákona č.
35/2019 Z. z. spracoval a čo zvukový záznam rozhovoru námestníka riaditeľa so žalobcom preukazuje.

10. Ďalej žalobca v správnej žalobe poukázal na právnu úpravu štátnej služby ozbrojených zborov,
ozbrojených síl, hasičských a záchranných zborov, ktoré prihliadajú na požiadavky Smernice. Žalobca
namietal, že ani jeden z uvedených právnych predpisov neustanovuje vekovú hranicu, do ktorej
môže ozbrojený príslušník finančnej správy, policajt atď. zotrvať v štátnej službe. Uviedol, že trvanie
služobného pomeru a za akých podmienok sa služobný pomer končí u všetkých príslušníkov upravuje

zákon. V prípade príslušníkov ozbrojených zborov, medzi ktoré patrí aj ozbrojený zbor finančnej
správy, maximálna doba trvania služobného pomeru nie je stanovená. Podľa názoru žalobcu, právne
predpisy, na základe ktorých môže byť príslušník finančnej správy prepustený zo služobného pomeru
pri dosiahnutí veku 55 rokov a vzniku nároku na dôchodok, nie sú právnymi predpismi, ktorými sa
stanovuje minimálna a maximálna veková hranica v rámci politiky zamestnanosti. Ustanoveniu § 285

ods.2zákonač.35/2019Z.z.bytakýtoprávnyvýznammoholbyťpripisovanývtedy,akbyvdeňsplnenia
obidvoch zákonných podmienok bol skončený služobný pomer vždy (ak zákon neustanovuje z týchto
predpokladov výnimky) s každým príslušníkom finančnej správy (policajtom).

11. V závere správnej žaloby žalobca namietal, že interpretácii ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č.

35/2019 Z. z. predkladanej žalovaným, že podľa uvedeného ustanovenia riaditeľ môže skončiť služobný
pomer podľa toho kedy sa tak rozhodne, bránia ustanovenia § 71 ods. 4, § 75 ods. 4 a 5 zákona
č. 35/2019 Z. z.. Rozhodnutie riaditeľa a žalovaného a ich postup nie sú podľa žalobcu realizáciou
ich diskrečnej právomoci, ale arbitrárnymi individuálnym správnymi aktami, ktorými bolo nezákonným
spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu len preto, že pri výkone svojich právomocí sa riadil právnymi

predpismi, dodržal služobnú prísahu a chránil verejný záujem, čo zjavne nezodpovedalo predstavám
nadriadených.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu12. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia konajúcich správnych orgánov boli vydané na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), pri aplikácii ktorej súd preskúmava iba, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzujúc však účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR,
ktorý vo svojom rozhodnutí III. ÚS 479/2011 z 26. októbra 2011 v súvislosti so správnym uvážením
konštatoval: „Všeobecné súdy mali preskúmať správne uváženie z pohľadu, či nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Ak zistili, že je v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak

podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súdy nemohli z tých istých
skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahli do správneho uváženia
príslušného správneho orgánu.“

13. K námietke zneužitia postavenia nadriadeného voči podriadenému a pomstu zo strany nadriadených
za postup pri výkone štátnej služby žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Dôvodom prepustenia žalobcu

bolo splnenie podmienok uvedených v § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. Ide len o subjektívny pocit
žalobcu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru. Uviedol, že v konaní nebolo
preukázané žiadne zneužitie postavenia nadriadeného voči žalobcovi. Podľa názoru žalovaného sa
žalobca zrejme cíti dotknutý tým, že prezident finančnej správy (ktorý je zamestnávateľom/služobným
úradom cca 9 000 zamestnancov/príslušníkov finančnej správy) nereagoval na email žalobcu obratom

dňa 8.11.2022, ale až dňa 25.11.2022. Žalovaný dodal, že pokiaľ bol žalobca presvedčený, že pokyn
jeho nadriadeného pri prerokovaní vojnového materiálu určeného na pomoc Ukrajine bol v rozpore s
colnými predpismi, mal využiť jemu patriace zákonné ustanovenia. Žalobca takúto možnosť nevyužil
a podľa žalovaného účelovo využíva tento argument.
14. Ďalej žalovaný upozornil na nezákonne získaný dôkaz, ktorý predložil žalobca v konaní, a ku

ktorému nepovažoval za podstatné sa vyjadrovať, pričom v rámci predloženého spisu zaslaným súdom,
žalovaný si tento dôkaz nevedel ani vypočuť. Tieto záznamy neboli získané legálnou cestou. Dotknutá
osoba nedala súhlas s vykonaním takéhoto dôkazu, a teda jeho vykonaním by došlo k porušeniu §
12 Občianskeho zákonníka. Na margo takéhoto nezákonného konania žalobcu žalovaný uviedol, že v
prípade keby takýto dôkaz žalobca predložil v čase, keď bol ešte príslušníkom finančnej správy, bez

pochýb by nadriadený začal konanie vo veci prepustenia služobného pomeru pre porušenie služobnej
prísahy zvlášť hrubým spôsobom.

15. K námietke žalobcu, že § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. mal byť interpretovaný v rozpore
so Smernicou a § 75 zákona č. 35/2019 Z. z. považoval za nutné uviesť, že spôsob skončenia

služobnéhopomeruvyplývajúciz§258ods.2zákonač.35/2019Z.z.nemožnopovažovaťzaodporujúci
antidiskriminačnej legislatíve, nakoľko možnosť stanovenia minimálnych a maximálnych vekových
hranícvrámcipolitikyzamestnanostizapodmienokstanovenýchvantidiskriminačnomzákonevychádza
zoSmernice.Smernicahovoríotom,žerozdielnezaobchádzanievsúvislostisvekommožnozaurčitých
okolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v

členských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním,
ktoré je odôvodnené najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, politiky trhu práce a
odbornej prípravy a nelegitímnou diskrimináciou, ktorá je z právneho hľadiska neprípustná. Žalovaný
mal za to, že žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by diskriminačné konanie žalovaného aspoň v
základnej miere načrtávali alebo preukazovali, ale naopak sa snažil svoje osobné dojmy zamaskovať

a včleniť do jednotlivých dôvodov žaloby. V prípade nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania
žalovanýpoukázalnamožnosťvyužitiapostupupodľa§75ods.3zákonač.35/2019Z.z.,ktorýodkazuje
na zákon č. 365/2004 Z. z. a možnosti domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na
všeobecnom súde.

16. K námietke ohľadom aplikácie inštitútu zálohy žalovaný uviedol, že ustanovenie § 115 zákona č.
35/2019 Z. z. upravuje zálohu pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy. Záloha je pre
príslušníka finančnej správy nástrojom k zachovaniu služobnému pomeru, ktorý bol odvolaný z funkcie
a nie je možné ho ustanoviť do inej funkcie, lebo takáto funkcia nie je voľná. Do zálohy nemožno zaradiť
príslušníka finančnej správy, ktorému má skončiť služobný pomer, lebo sú naplnené zákonné dôvody

skončenia služobného pomeru. V prípade zálohy sa jedná o ochranu pred prepustením príslušníkov
finančnej správy, avšak uvedené ustanovenie § 115 ods. 1 a 9 zákona č. 35/2019 Z. z. podľa žalovaného
absolútne nesúvisí s § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.. Žalobca nebol odvolaný z funkcie, a teda
pokiaľ žalovaný prepúšťa zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy, končí služobný pomerpríslušníka finančnej správy ako celok, a nie je nutné príslušníka finančnej správy odvolávať z funkcie.
Odvolanie z funkcie zo zákona č. 35/2019 Z. z. sa predpokladá pri prevedení/preložení (§ 107 ods. 10),
pri zaradení zo zálohy (§ 113 ods. 5), ale nie pri skončení služobného pomeru. Preto je podľa žalovaného

argument žalobcu, že ho mal nadriadený ustanoviť do inej funkcie nedôvodný.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika žalobcu

17. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalobca dospel k záveru, že na skutkových tvrdeniach a

právnej argumentácii v správnej žalobe nemení nič ani vyjadrenie žalovaného, ktorý v konaní na súde je
jeden z účastníkov (stranou sporu) a nie autoritatívnym orgánom. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného,
nakoľko podľa žalobcu sa má žalovaný vyjadrovať k právnej argumentácii žalobcu a dôvodom, pre
ktoré namietal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom je úlohou súdu posúdiť, či správna úvaha
správnych orgánov má oporu v hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisoch.

18. Námietka žalovaného k nezákonnosti dôkazu (zvukový záznam rozhovoru medzi žalobcom a
námestníkom riaditeľa colného úradu) nie je pre žalobcu prekvapením, pretože ide o dôkaz preukazujúci
skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca poukázal na to, že vyhotovenie zvukového záznamu v posledný
deň služobného pomeru bol jediný spôsob ako zabezpečiť usvedčujúci dôkaz o účelovom, cielenom a
koordinovanom postupe nadriadených voči žalobcovi. Na margo tejto veci žalobca dal do pozornosti tú

skutočnosť,žeprevyhotoveniezvukovéhozáznamusarozhodolpotom,čomuriaditeľcolnéhoúradupri
osobnom rozhovore uviedol skutočné dôvody, pre ktoré ho podľa tvrdení žalobcu musel prepustiť, ako aj
dôvody prečo bola zvolená aplikácia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.. Podľa názoru žalobcu použitie
dôkazu, preukazujúceho porušenie jeho práv konaním nadriadených odporujúcim právnym predpisom,
neznamená automaticky jeho odmietnutie.

19. Ďalej žalobca uviedol, že v správnej žalobe sa nezaoberal otázkou pôsobnosti, t.j. kto rozhoduje
vo veci služobného pomeru, kto rozhoduje v prvej inštancii a kto v odvolacom konaní. Na čele
Finančnej správy SR je prezident, v ktorého záujme, resp. záujme generálneho riaditeľa sekcie colnej,
bolo so žalobcom skončiť služobný pomer a čo zrealizované bolo. Zaznamenaný rozhovor žalobcu s

námestníkom riaditeľa colného úradu preukazuje toto skutkové tvrdenie (uvedené v správne žalobe) aj
jeho námietku porušenia jednej zo zásad, a to dvojinštančnosti konania.

20. K argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že v podanej správnej žalobe sa nezaoberal tým, či
prijatá právna úprava je alebo nie je v súlade so Smernicou. Rozpor ustanovenie § 258 ods. 2 zákona

č. 35/2019 Z. z. so Smernicou nebol namietaný a nie je ani predmetom konania. Žalobca namietal
nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Smernica bola implementovaná do zákona, avšak ak
žalovaný vychádzal z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. a) (zákona č. 365/2004 Z. z. - pozn. správneho súdu)
mal by si podľa žalobcu v prvom rade žalovaný uvedomiť, že zásadnou a rozhodujúcou podmienkou je
to, že tieto postupy sa uplatňujú vždy a voči každému, kto patrí do danej kategórie osôb.

21. Žalobca zdôraznil, že v tejto právnej veci je nesporné, že so žalobcom nebol skončený služobný
pomer prepustením z dôvodu podpory zamestnanosti. Jednoducho žalovaný sa chcel žalobcu zbaviť a
služobný pomer žalobcu skončil v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný podľa žalobcu ustanovenie
§ 258 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. interpretoval účelovo, v rozpore s jeho významom. Interpretácia

uvedeného ustanovenia žalovaným a jeho aplikácia neguje zákonné záruky príslušníkov finančnej
správy, zjavne podporuje svojvoľné konanie nadriadených, vytvára priestor na diskrimináciu a z
uvedeného ustanovenia robí univerzálny nástroj na zbavovanie sa príslušníkov finančnej správy, ktorí
odmietajú konať v rozpore s právnymi predpismi, ako to bolo aj v prípade žalobcu. Naopak interpretácia
tohto ustanovenia žalobcom, vychádza aj zo zákonných ustanovení súvisiacich s § 258 ods. 2 zákona

č. 35/2019 Z. z., zneužitie práva zo strany nadriadených vylučuje a chráni príslušníkov finančnej správy
pred svojvôľou a diskrimináciou.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu – duplika žalovaného

22. Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom vyjadrení k podanej žalobe. Podľa
žalovaného žalobca v replike neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by mal žalovaný
zaujať stanovisko.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

23. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu
výkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne
vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/17/2023 je vedená na Správnom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/17/2023.

24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) na
žiadosť žalobcu na deň 12.02.2025. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu uviedol, že zotrváva na
dôvodoch podanej správnej žaloby a zdôraznil, že ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.
bolo zneužité v situácii, keď neexistovali dôvody na to, aby bol skončený služobný pomer. Žalobca ako

dôkaz predložil nahrávku, ktorá dosvedčuje, že tu sa rieši zástupný problém, teda nebol tu iný dôvod na
jeho prepustenie zo služobného pomeru. Uviedol, že pokiaľ je vnútroštátna právna úprava v rozpore so
Smernicou, tak vnútroštátny súd je povinný túto neaplikovať. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla,
že sa pridržiava písomného vyjadrenia k podanej správnej žalobe a zdôraznila, že je vecou správneho
orgánu, aby na základe správnej úvahy rozhodol o tom, či žalobcu ponechá v služobnom pomere. Na

základe návrhu právneho zástupcu žalobcu predstúpil samotný žalobca, ktorý považoval za potrebné
podrobnejšieopísaťskutkovéokolnosti,ktorémalipredchádzaťjehoprepusteniuzoslužobnéhopomeru.

25. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu

verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.
26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie
príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane

služobným úradom (ďalej len „funkcia so zbraňou“), ak § 327 neustanovuje inak. Takýto príslušník
finančnej správy zostáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj ak je neskôr zaradený do zálohy
alebo ustanovený do funkcie inej, než je funkcia so zbraňou (ďalej len „funkcia bez zbrane“) a spĺňa
podmienky podľa § 84 ods. 2; to neplatí, ak sa uplatní ustanovenie § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods.
6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4. Na účely splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa druhej vety

postačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b).

27. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru v mene štátu
koná a rozhoduje a právne úkony robí nadriadený, ak § 271 ods. 1 písm. b), písm. c), ods.
5 alebo § 280 neustanovujú inak.

28. Podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. príslušník finančnej správy môže byť prepustený zo
služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a
dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. návrh na prepustenie príslušníka finančnej
správy zo služobného pomeru spracúva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho
bezodkladne nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka finančnej správy
zo služobného pomeru; návrh na prepustenie duchovného finančnej správy zo služobného pomeru
spracúva bezprostredne nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.

30. Podľa § 268 ods. 1 a 2 zákona č. 35/2019 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci

a ohliadka.

31. Podľa § 280 ods. 1 až 3 zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru koná a rozhoduje
oprávnený orgán. (2) Oprávneným orgánom príslušným na konanie v prvom stupni je nadriadený;ak ide o prieskumné konanie podľa § 272, oprávneným orgánom je služobný posudkový lekár. (3)
Oprávneným orgánom príslušným na konanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) je nadriadený
oprávneného orgánu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, ak § 271 ods. 5 neustanovuje inak. O

odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu
ním ustanovenej osobitnej komisie. O odvolaní proti rozhodnutiu ministra v prvom stupni rozhoduje
minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

32. Správny súd uvádza, že podstata žalobcom uvedených námietok smeruje k ním tvrdenej

nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
z dôvodu absencie materiálneho naplnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 258 ods. 2 zákona
č. 35/2019 Z. z., a to z dôvodu, že skutočným dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka finančnej správy boli výhrady nadriadených žalobcu k výkonu colného dohľadu na letisku
Sliač v súvislosti s vývozom humanitárnej pomoci a zbraní na Ukrajinu.

33. V prvom rade správny súd uvádza, že predmetom prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa, ktorým prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy citujúc ustanovenie
§ 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., nakoľko žalobca spĺňal podmienky nároku na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov. V tejto súvislosti správny súd neprihliadol na

argumentáciu žalobcu uvedenú v správnej žalobe a tiež v rámci prednesu na nariadenom pojednávaní
ohľadom tvrdeného odvolania žalobcu nadriadeným z funkcie vedúceho príslušníka finančnej správy.

34. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dosiahol vek 55 rokov a splnil podmienky na vznik
nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z. z.) v súlade s § 258

ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom od 01.11.2022 do 31.12.2022, pričom takéto skutkové
zistenia orgánov verejnej správy neboli spochybnené ani z takto objektívne zisteného stavu veci v
správnom konaní. Treba uviesť, že jednak po vecnej, ako aj formálnej stránke boli splnené zákonné
podmienky, aby mohol voči žalobcovi nadriadený služobný orgán využiť v rámci svojej diskrečnej
právomoci svoje oprávnenie a prepustiť žalobcu podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. zo

služobného pomeru príslušníka finančnej správy.

35. Správny súd nemal preukázané, že k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
finančnej správy došlo pre naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 258 ods. 1 zákona č. 35/2019
Z. z., pričom zákon len pri prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru podľa § 258

ods. 1 písm. i) až n), p) alebo q) v zmysle § 258 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. stanovuje lehotu
troch mesiacov, v ktorej musí o prepustení nadriadený orgán rozhodnúť, odkedy sa dozvedel o dôvode
prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

36. Ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. neustanovuje nadriadenému lehotu, v ktorej musí,

resp. môže uvedený dôvod prepustenia príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru aplikovať
s tým, že inak mu daná zákonná právomoc na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného
pomeru zanikla. Správny súd sa nestotožnil s výkladom tohto ustanovenia, ktorý žalobca v správnej
žalobe uvádzal. Jediným predpokladom na postup v zmysle tohto ustanovenia zákona je splnenie
podmienok príslušníka finančnej správy, a to nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

a dovŕšenie veku 55 alebo splnenie podmienok pre nárok na starobný dôchodok podľa osobitného
predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). V § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nie je
zákonom ustanovené, že k prepusteniu príslušníka finančnej správy môže dôjsť pri naplnení zákonných
podmienok len v kalendárnom roku dovŕšenia veku 55 rokov, prípadne len v ten v deň, mesiac, a pod.

37. Správny súd uvádza, že bolo skutočne vecou orgánu verejnej správy v rámci svojej správnej
úvahy rozhodnúť, o tom či ponechá žalobcu v služobnom pomere alebo ho prepustí zo služobného
pomeru pri splnení zákonných podmienok. Dôvody uvedené v rozhodnutí, teda kritérium veku a
splnenie nároku na výsluhový dôchodok podľa súdu boli v medziach zákona a žiadnym spôsobom
nevybočili zo zákonného rámca. Pokiaľ žalobca v rámci prednesu na nariadenom pojednávaní namietal

zvolený postup orgánu verejnej správy a poukazoval na možnosť zvolenia i iného postupu, napríklad
vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti orgánu verejnej správy voči žalobcovi, tak správny súd
uvádza, že nemôže posudzovať účelnosť a vhodnosť zvoleného postupu orgánu verejnej správy,
nakoľko by tým zasiahol do právomoci, ktorá mu nepatrí. Takýto postup by bol možný, len ak bysprávna úvaha orgánu verejnej správy vybočila z daného rámca, alebo by bola zjavne neprimeraná,
čo však v danom prípade preukázané nebolo. Správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že pri
rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny

súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí alebo hľadísk ustanovených zákonom.
Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť alebo vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
(§ 27 ods. 2, 3 SSP).Vzhľadom na uvedené nemal správny súd preukázané žalobcom uvedené
nenaplnenie materiálneho dôvodu na postup v zmysle uvedeného § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z..

38. Ďalej žalobca namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania a zákazom diskriminácie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na znenie
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon), v zmysle ktorého „sa tento zákon nevyťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného
postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich služobný pomer

príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného
bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru; to neplatí,
ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu.“ Uvedené v správnej žalobe
žalobca nakoniec ani nerozporoval a sám poukazoval na osobitnú úpravu uvedenú v osobitných
predpisoch, v prejednávanom prípade zákon č. 35/2019 Z. z..

39. Právna úprava zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktorá je uvedená v zákone
č. 35/2019 Z. z. vychádza z článku 1 Smernice, v zmysle ktorého „účelom tejto smernice je ustanovenie
všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva
alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských

štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“ Zároveň treba poukázať na článok 4 ods.
1 Smernice, v zmysle ktorého „bez ohľadu na článok 2 ods.1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že
rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa
článku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činnosti alebo kontext,
v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie

pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.“

40. Správny súd uvádza, že samotná Smernica a jej výklad je priblížený prostredníctvom judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, pričom ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie
v zamestnaniach, resp. povolaniach, a to aj v rámci diskriminácie na základe veku. Aplikácie predmetnej

Smernice vzhľadom na podmienky veku, príp. fyzickej spôsobilosti a verejného záujmu, priznáva právo
vnútroštátnym orgánom pri aplikácii správnej úvahy a rovnováhy pri ich využívaní. Žalobca v správnej
žalobe poukazoval na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-555/07 zo dňa 19.01.2010, ktorý
však v danom prípade nemožno aplikovať, nakoľko sa jedná o odlišné skutkové okolnosti, kde bola
preukázaná diskriminácia na základe veku zamestnankyne voči inému zamestnancovi. V predmetnej

veci žalobca neuvádzal, že by bol diskriminovaný aplikáciou uvedenej právnej úpravy zákona č. 35/2019
Z. z. v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s iným príslušníkom finančnej správy. Pokiaľ
žalobca uvádzal, že žiadny iný príslušník finančnej správy pôsobiaci na úseku colnom, Colný úrad
Banská Bystrica, dosiaľ nebol prepustený zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 2 zákona č.
35/2019 Z. z., nemožno prisvedčiť jeho argumentácii o automatickom porušení zásady rovnakého

zaobchádzania, ako predpokladajú právne predpisy týkajúce sa zákazu diskriminácie a zásady
rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-159/15 zo dňa 16.06.2016 (bod 23 a 24) „Najmä z článku 6 ods. 2 uvedenej smernice
vyplýva, že členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia
nie je stanovenie veku pre zapojenie sa do systému alebo nárok na dôchodkové dávky alebo dávky

v invalidite diskrimináciou na základe veku. Keďže uvedené ustanovenie umožňuje členským štátom
stanoviť výnimku zo zásady zákazu diskriminácie na základe veku, toto ustanovenie sa musí vykladať
reštriktívne (rozsudok z 26. septembra 2013, HK Danmark, C-476/11, EU:C:2013:590, bod 46 a citovaná
judikatúra).“

41. V rámci sociálnej politiky finančnej správy pri vzniku nároku na výsluhový dôchodok a veku 55
rokov pre príslušníkov finančnej správy, kedy môže byť tento prepustený zo služobného pomeru, je
možné podporne aplikovať napríklad Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-229/08 zo dňa
12.01.2010 (bod 35. a 36.) „podľa samotného znenia článku 4 ods. 1 Smernice „rozdiel v zaobchádzaní,ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1 [tejto Smernice],
nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom
sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod

podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná“. Z toho vyplýva, že nie dôvod, na ktorom
sa zakladá rozdiel v zaobchádzaní, ale charakteristika súvisiaca s týmto dôvodom musí tvoriť skutočnú
a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie. Na účely zistenia, či je rozdiel v zaobchádzaní na základe
veku obsiahnutý v dotknutej vnútroštátnej právnej úprave odôvodnený, treba preskúmať, či fyzická
spôsobilosť je charakteristika, ktorá sa spája s vekom, a či tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na

dotknuté povolanie alebo jeho výkon natoľko, že cieľ sledovaný touto právnou úpravou je oprávnený
a táto požiadavka je primeraná.“

42. Správny súd na podporu argumentácie poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR,
sp. zn. 7Ssk/94/2022 zo dňa 27.09.2023, kde kasačný súd v bode 11. uviedol: „Pokiaľ správny súd
dospel k záveru, že podmienka na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru uvedená v § 192

ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia
je u nej splnená, je potrebné sa s takýmto názorom správneho súdu stotožniť. Citované ustanovenie
obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré umožňujú prepustiť policajta zo služobného pomeru. Prvou je,
že spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok a dovŕšil vek 62 rokov a druhou je, že spĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o soc. poistení.“

Kasačný súd ďalej v bode 12. uviedol: „Podľa názoru kasačného súdu správny súd správne poukázal
na skutočnosť, že bolo vecou správneho orgánu v rámci svojej správnej úvahy rozhodnúť o tom, či
ponechá žalobkyňu v služobnom pomere alebo ju prepustí zo služobného pomeru pri splnení zákonných
podmienok uvedených v § 192 ods. 2 cit. zákona. Dôvod uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, teda
splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok, bol v medziach zákona a žiadnym spôsobom

nevybočil zo zákonného rámca.“

43. V tejto súvislosti považoval správny súd za nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou tvrdil porušenie
postupu predpokladaného ustanovením § 115 ods. 1 v spojení s § 115 ods. 9 zákona č. 35/2019. Podľa §
113 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. príslušník finančnej správy, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu, a ani

inú funkciu z dôvodov uvedených v § 114 až 116, sa zaradí do zálohy. Podľa dôvodovej správy sa podľa
predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov ustanovili tri druhy zálohy – činná záloha, záloha pre
prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy a neplatená záloha. Činná záloha je určená pre
príslušníka finančnej správy, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí. Záloha
pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy je jedným z inštitútov garantujúcich stabilitu

služobného pomeru príslušníka finančnej správy v situáciách, kedy nie je možné príslušníka finančnej
správy ustanoviť do funkcie (konkrétne dôvody pre zaradenie do takejto zálohy sa taxatívne uvádzajú v §
115 zákona č. 35/2019 Z. z.). Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy
môže služobný úrad využiť len vtedy, ak neprichádza do úvahy prevedenie alebo preloženie dotknutého
príslušníka finančnej správy podľa § 107 zákona č. 35/2019 Z. z.. Správny súd však preskúmaním

administratívneho spisu nemal preukázané naplnenie zákonného postupu pre zaradenie žalobcu do
zálohy v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z.. Navyše ustanovenie § 115 ods. 9 zákona č. 35/2019 Z. z.
vylučuje, aby do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy zaradili príslušníka
finančnej správy, ktorý môže byť prepustený zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 2.

44. Napokon mal správny súd zo zákona č. 35/2019 Z. z. preukázané, že vo veci služobného pomeru
žalobcu rozhodol v prvom stupni riaditeľ colného úradu, Colný úrad Banská Bystrica v súlade s ust. § 73
zákona č. 35/2019 Z. z. v spojení s čl. 5 bod 1 písm. as) prílohy Personálneho opatrenia ministra financií
Slovenskej republiky č. 1/2021 zn. MF/008696/2021 z 14.06.2021 v znení Dodatku č. 1, pričom ako
odvolací orgán rozhodol v súlade s § 280 ods. 3 v spojení s čl. 10 ods. 5 prílohy k Personálneho opatrenia

ministerstva financií SR č. 1/2021 v znení Dodatku č. 1 a 2 – teda bezprostredne nadriadený – generálny
riaditeľ sekcie colnej. Nakoniec žalobca nenamietal porušenie zákona alebo osobitného predpisu
týkajúceho sa úpravy vzťahov priamej nadriadenosti, resp. odvolacieho orgánu, ale vyjadril nesúhlas
s postupom jeho priameho nadriadeného pri skončení služobného pomeru príslušníka finančnej správy.

45. Správny súd uvádza, že návrh na prepustenie príslušníka finančnej správy vypracoval námestník
riaditeľa colného úradu, úsek colný, Colný úrad Banská Bystrica v súlade s § 259 ods. 1 zákona
č. 35/2019 z. z., pričom následne o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej
správy rozhodol v prvom stupni riaditeľ colného úradu, Colný úrad Banská Bystrica. Správny súd nemalpreukázané porušenie zákona č. 35/2019 Z. z., pretože ako odvolací orgán rozhodol generálny riaditeľ
sekcie, sekcia colná, a teda sa nejednalo o porušenie zásady dvojinštančnosti.

46. Správny súd na záver uvádza, že zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním
dôkazu zvukovou nahrávkou, nakoľko táto bola získaná bez vedomia osoby, s ktorou je na nahrávke
zachytený rozhovor a použitie takého dôkazu by bolo v rozpore s ustanovením § 268 ods. 1 zákona
č. 35/2019 Z. z.. Uvedené nakoniec sám žalobca potvrdil v správnej žalobe, keď uviedol, že táto bola
získaná bez vedomia námestníka riaditeľa colného úradu. Pokiaľ žalobca na nariadenom pojednávaní

poukazoval na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1774/14 o výnimočnom použití tohto dôkazu
v prípade ak ide o konanie so slabšou stranou správny súd uvádza, že nevzhliadol osobitosť skutkových
okolností, ktorá by vyžadovala použitie daného dôkazu získaného nezákonne z dôvodu, že predmetom
súdneho prieskumu bolo využitie zákonnej možnosti orgánu verejnej správy prepustiť žalobcu zo
služobného pomeru.

47. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods.
1 a contrario SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v

lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.