Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202325
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5824202325.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: Centrum RUFFE, s.r.o., so sídlom Aleja Slobody 1901/7, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 074 627,
proti žalovanému: JUDr. Jaroslav Plichta, so sídlom kancelárie Radlinského 1718, Dolný Kubín 026 01,
správca úpadcu: RUFIN, a.s., so sídlom A. Bernoláka 1433/38, Ružomberok 034 01, IČO: 31 558 305

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného
súdu Žilina č. k. 10Cb/112/2024-89 zo dňa 25. októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/112/2024-89 zo dňa 25. októbra 2024 v prvej výrokovej
vete mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/112/2024-89 zo dňa 25. októbra 2024 v druhej

výrokovej vete m e n í tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a odporkyni

nariadil prvou výrokovou vetou povinnosť vydať žalobcovi majetok, a to:
- Polyfunkčný objekt Rufin súpisné číslo XXXX stojaci na parcele registra "C" parcelné číslo 782/10
zapísaný na LV č.XXXX pre katastrálne územie A. B.. Pozemok parcela registra "C" parcelné číslo 782/2,
druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 862m2, zapísaná na LV č.XXXX pre katastrálne
územie A. B., Pozemok parcela registra "C" parcelné číslo 782/10, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 533m2, zapísaná na LV č.XXXX pre katastrálne územie A. B.,

- 3x3D Svetelný nápis RUFIN,
- Vzduchotechnické zariadenie Fkan č.35 /LZ/10/30048,
- Vzduchotechnické zariadenie Fkan č.35 /LZ/10/30049,
- Gastronomické zariadenie - vybavenie kuchyne: l ks nerezový stôl s umývadlom PSJ-5 o rozmeroch
1400mm x 700mm; l ks nerezový stôl USN-1P o rozmeroch 1250mm x 500mm; l ks nerezový stôl PSJ-1
o rozmeroch 1200mm x 700mm; l ks nerezový stôl USN-1 o rozmeroch 1200mm x 700mm; l ks drez

CNDZ-2 o rozmeroch 800mm x 600mm; l ks RM umývací 12 kg; l ks RM oplachový l0 kg; l ks umývačka
riaduWM-50XT;lkssprchastojanovákumývačkeDOC-3;lksregálnerezovýPZ-5orozmeroch500mm
x700mm;lksmraziacaskriňaMB640;lksskriňachladiacaLB640;2ksskriňachladiacaLB372;lksregál
PZ-4 o rozmeroch 500mm x 600mm; l ks kombinovaná výlevka VKN-60; l ks stôl nerezový USN-1P o
rozmeroch 1300mm x 600mm; l ks vitrína chladiaca VSCH-150; l ks polica nerezová + koreničky; l ks stôl
PSŠ-1 o rozmeroch 1800mm x 600mm; l ks stôl USN-1 o rozmeroch 1800mm x 600mm; l ks chladnička

RED FOX; 1 ks chladnička ZRG 316 CV; l ks elektrický varič cestovín nerezový VTL-33EM; l ks stôl
PSJ-5 o rozmeroch 1180mm x 700mm; l ks polica nerezová SP-1 o rozmeroch 1180mm x 370mm; l kssporák kombinovaný CF4-78 GE/P; l ks elektrický konvektomat UNOX XVC305 s podstavcom a sprchou
ku konvektomatu; l ks fritéza elektrická 2x81 FL-66ET; l ks kontaktný gril PM 215L s podstavcom; l ks
gril salamander RED FOX SE 70M; l ks sporák plynový SPSL-33G; l ks výdajný ohrevný pult + režón

EOSK o rozmeroch 1200mm x 700mm; 2ks podstavec policový (66,33); l ks tepelný most o rozmeroch
1400mm x 350mm; 2ks regál TECFINO-MAX o rozmeroch 1000mm x 400mm x 2000mm; l ks polica
SP-1 o rozmeroch 1200mm x 350mm; l ks polica na koše - plná o rozmeroch 1100 mm x 550mm; l ks
polica NP-1 o rozmeroch 1200mm x 300mm; l ks polica NP-1 o rozmeroch 1800mm x 280mm,
- posilňovacie stroje Life Fitness Circuit series: l ks Chest Press; l ks Schoulder Press; l ks Leg Curl; l

ks Leg Extension; l ks Squad Lunge; l ks Ab Crunch; l ks Seated Row; l ks Pulldown; l ks Tricep Press;
l ks Bicep Curl,
- kardio stroje Life Fitness 97Ti; 2ks Life Fitness 95Ti; 2ks Life Fitness 95Xi; Life Fitness 95Si; Life Fitness
95 Ci; Life Fitness Ri,
a to v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
Druhou výrokovou vetou priznal okresný súd žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/25/2022 zo dňa 14.01.2023 uverejnenom
v Obchodnom vestníku č. 8/2023 dňa 12.01.2023 bol na majetok úpadcu RUFIN, a.s., IČO: 31 558
305 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Janka Grolmusová,

so sídlom kancelárie E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin. Rozhodnutím veriteľského výboru úpadcu o
výmene správcu Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 1K/25/2022 zo dňa 22.05.2023 uverejnenom
v Obchodnom vestníku č. 101/2023 dňa 29.05.2023 odvolal z funkcie správcu úpadcu JUDr. Janku
Grolmusovú a ustanovil do funkcie správcu žalovaného. Žalovaný následne doplnil súpis všeobecnej
majetkovejpodstatyúpadcuopoložkuč.14spoznámkouspornostivprospechžalobcu,atopolyfunkčný

objekt Rufin, súp. č. XXXX, stojaci na parcele registra „C“, parc. č. 782/10, zapísaný na LV č. XXXX
pre k. ú. A. B.. Vlastníkom polyfunkčného objektu v tom čase bol a aktuálne je žalobca. Žalovaný
následne doplnil súpis všeobecnej podstaty úpadcu o položku č. 15, 16 (gastronomické zariadenie,
posilňovacie zariadenia), taktiež so spornou poznámkou v prospech žalobcu. Vlastníkom predmetného
gastronomického zariadenia a posilňovacích zariadení v tom čase bol a stále je žalobca. Správca

pri zápise sporného majetku do súpisu bol povinný v súlade s ust. § 78 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii vyzvať žalobcu v prípade zápisu sporného majetku do súpisu, ktorý
správca začlenil do konkurznej podstaty úpadcu, aby sa vyjadril, či so zápisom majetku do súpisu
konkurznej podstaty súhlasí alebo nie. V prípade nesúhlasu mal byť žalobca vyzvaný na podanie
príslušnej žaloby v zákonom určenej lehote na vylúčenie majetku žalobcu z konkurzu. Žalovaný nevyčkal

stanovisko žalobcu ani podanie vylučovacej žaloby a súčasne pristúpil k zabezpečeniu polyfunkčného
objektu výmenou zámkov, čím chcel dosiahnuť prevzatie polyfunkčného objektu do svojej správy.
Žalobca správcovi uvedené úkony neumožnil s odôvodnením, že postup žalovaného nerešpektuje
zákonnú úpravu a správcom zvolený postup označil za šikanózny výkon práva. Napriek tomu, že
žalobca ako vlastník predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí nesúhlasil so zápisom majetku

do súpisu konkurznej podstaty a následne včas podal vylučovaciu (excindačnú) žalobu na Okresný
súd Žilina, žalovaný podaním zo dňa 06.11.2023 inicioval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vydať predmetný majetok žalovanému. Okresný súd Žilina
v konkurznom konaní navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť
odovzdať predmetný majetok žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Prvostupňový

konkurzný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaný je jediným subjektom, ktorý je oprávnený
s majetkom nakladať, a keďže žalobca doposiaľ predmetný majetok správcovi nevydal, súd uložil
povinnosť tento majetok odovzdať neodkladným opatrením.

3. Nakoľko neodkladné opatrenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/25/2022 zo dňa 21.12.2023

sa stalo vykonateľným jeho doručením žalobcovi, správca vyzval žalobcu na vydanie veci, k čomu
následne dňa 21.12.2023 došlo a od uvedeného momentu má tento majetok v držbe žalovaný. Voči
nariadenému neodkladnému opatreniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na
základe ktorého odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41CoKR/39/2024 zo
dňa 20.06.2024 zrušil v celom rozsahu nariadené neodkladné opatrenie s odôvodnením, že vydanie

majetku vo vlastníctve tretej osoby pred tým, ako súd rozhodol v excindačnom konaní, nie je v súlade
so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Vydanie majetku tretej osoby správcovi pred rozhodnutím
súdu v excindačnom konaní odvolací súd označil za zásah do vlastníckeho práva tretej osoby,
ktorého ochrana je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Krajský súd v Banskej Bystrici súčasneuviedol, že správca úpadcu zabezpečil záujmy veriteľov úpadcu už samotným oznámením zápisu
nehnuteľného majetku do súpisu konkurznej podstaty katastru nehnuteľností. Rozhodnutie odvolacieho
súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.08.2024. Od uvedeného dňa žalovaný alebo ním

poverenáosobaužívapolyfunkčnýobjektspríslušnýmihnuteľnýmivecamibezprávnehodôvodu.Keďže
neodkladné opatrenie, ktoré ukladalo povinnosť vydať predmetný polyfunkčný objekt spolu s hnuteľnými
vecami žalovanému bolo zrušené, žalobca dňa 12.08.2024 prostredníctvom právneho zástupcu vyzval
žalovaného na bezodkladné vydanie predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí žalobcovi, a to v
lehote 3 dní od doručenia výzvy. Keďže žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval, právny zástupca

žalobcu doručil žalovanému opätovnú výzvu na bezodkladné vrátenie a vydanie vecí dňa 15.08.2024.
Na výzvy žalobcu žalovaný označil samotnú skutočnosť zrušenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k
vydaným veciam za irelevantnú, s konštatovaním, že s predmetným majetkom je správca oprávnený
nakladať, čo vylučuje dôvod na vrátenie týchto vecí žalobcovi.

4. Žalobca ďalej uviedol, že rešpektuje zákonnú úpravu vyplývajúcu z ust. § 76 ods. 1 ZKR a obmedzenie

jeho vlastníckeho práva majetok previesť, dlhodobo prenajať alebo zriadiť na ňom právo k cudzej
veci. Zdôraznil, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii úplne neobmedzuje vlastnícke práva žalobcu
a postoj žalovaného označil za ústavne neakceptovateľný, neudržateľný a v rozpore so zmyslom
a účelom Ústavy SR a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca mal za to, že správca pri
výkone svojej správcovskej činnosti koná svojvoľne, účelovo a v rozpore so zákonom, s cieľom

spôsobiť žalobcovi prieťahy a obštrukcie. V nadväznosti na citované zákonné ust. § 325 ods. 1 CSP
žalobca označil za jediný efektívny a primerane rýchly spôsob, ako sa žalobca môže domôcť ochrany
svojich vlastníckych práv a ich následného primeraného výkonu, zabrániť a prerušiť neoprávnenej
„držbe“ a protiprávnemu užívaniu polyfunkčného objektu spolu s označenými hnuteľnými vecami zo
strany žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný svojou činnosťou znemožňuje žalobcovi výkon jeho

podnikateľskej činnosti v polyfunkčnom objekte, užívanie priestorov polyfunkčného objektu a prípadne
aj ich krátkodobý prenájom, čo zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje, a vyraďuje žalobcu
z možnosti rozhodovať o užívaní predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí. Žalobca poukázal na
podanú sťažnosť zo dňa 20.07.2023 na Okresnom súde Žilina, ktorou sa žalobca sťažoval na činnosť
žalovaného ako správcu úpadcu, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom uvedená sťažnosť je

riešená viac ako rok bez akéhokoľvek výsledku.

5. Žalobca odôvodnil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že režim zákona
o konkurze a reštrukturalizácii podanie neodkladného opatrenia voči správcovi neumožňuje, preto
za efektívny nástroj na ochranu vlastníckeho práva žalobcu pred neoprávneným zásahom zo strany

žalovaného žalobca zvolil neodkladné opatrenie v režime CSP, keďže iné úkony a inštitúty nezabezpečia
bezodkladnúaefektívnuochranužalobcuprotineoprávnenémuzásahužalovanéhodojehovlastníckych
práv. Neodkladným opatrením žalobca môže objektívne dosiahnuť ochranu práv, pričom navrhovaný
zásah neodkladným opatrením do právnej sféry žalovaného označuje za legitímny, v súlade s princípom
proporcionality, nakoľko sa ním odstraňuje súčasný protiprávny stav spôsobený konaním žalovaného.

Naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca odôvodnil tým, že žalovaný svojou
činnosťou znemožňuje žalobcovi výkon jeho podnikateľskej činnosti v Polyfunkčnom objekte, užívanie
priestorov Polyfunkčného objektu a prípadne aj ich krátkodobý prenájom, čo ZKR nevylučuje, a úplne
tak vyradzuje žalobcu z možnosti rozhodovať o užívaní predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí.

6. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že účelom navrhovaného neodkladného
opatrenia je dosiahnuť stav, ktorý tu bol v čase pred rozhodnutím konkurzného súdu o správcom
(žalovaným) navrhovaným neodkladným opatrením, na základe ktorého žalobca vydal žalovanému
hnuteľné a nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo svedčí žalobcovi, a ktoré bolo v neskoršom období na
základe podaného odvolania žalobcu pre rozpor s ustanovením § 203 ZKR zrušené. Pripustil, že v

podmienkach konkurzného zákona je možnosť podania neodkladného opatrenia vecne limitovaná ust.
§ 203 ZKR, čo však podľa názoru okresného súdu nevylučuje žalobcu z možnosti domáhať sa ochrany
svojich dotknutých práv na všeobecnom súde v súlade s predpismi CSP.

7. Okresný súd poukázal na to, že právny titul, na základe ktorého správca prevzal od žalobcu hnuteľné

a nehnuteľné veci, aktuálne neexistuje. Žalobca sa tak domáha vrátenia veci do pôvodného stavu (tzv.
restitutio in integrum). V zmysle rozhodovacej praxe súdov zásadne nie je možné obmedzovať činnosť
správcu a ukladať správcovi povinnosti, alebo ho usmerňovať z hľadiska postupu správcu v konkurznom
alebo reštrukturalizačnom konaní, keďže tieto vzťahy sú upravené osobitnou právnou úpravou zákonao konkurze a reštrukturalizácii, ktorý výslovne upravuje, do pôsobnosti ktorého orgánu táto kompetencia
patrí. Okresný súd mal za to, že v zásade nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neodkladnom opatrení
aj voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu ako osobe, ktorá v rozpore so zákonom vylúčila žalobcu

z možnosti realizovať obsah vlastníckych práv žalobcu nad mieru stanovenú zákonom a súčasne v
situácii, ak sú naplnené zákonom stanovené dôvody takéhoto postupu súdu v zmysle vyššie citovanej
právnej úpravy.

8. Okresný súd poukázal na podstatu a účel ust. § 203 ZKR, ktorý upravuje podmienky nariadenia

neodkladného opatrenia v konkurznom konaní a kedy je v zmysle ust. § 203 ZKR vecný
rozsah neodkladných opatrení zákonom limitovaný. Pripomenul, že z rozhodnutia odvolacieho súdu
41CoKR/39/2024 zo dňa 20. júna 2024 vyplýva, že pokiaľ nariadeným neodkladným opatrením
bola žalobcovi ako tretej osobe uložená povinnosť vydať jej patriaci majetok pred rozhodnutím
súdu o excindačnej žalobe, ide o zásah do vlastníckeho práva tretej osoby, ktoré má garantované
Ústavou Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v označenej právnej

veci ďalej vyplýva, že správca úpadcu zabezpečil záujmy veriteľov úpadcu samotným oznámením
zápisu nehnuteľného majetku do súpisu konkurznej podstaty katastru nehnuteľností a pokiaľ chcel
nariadiť neodkladné opatrenie, mohol sa domáhať nariadenia neodkladného opatrenia - povinnosti uložiť
žalobcovi povinnosť nenakladať so zapísaným majetkom do doby rozhodnutia o excindačnej žalobe.
Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii správca konkurznej podstaty úpadcu nie je

oprávnený zadržiavať veci, ktoré patria tretej osobe, keďže majetková podstata má zásadne obsahovať
výlučne majetok, ktorý patrí úpadcovi, príp. umožňuje zápis majetku tretích osôb v prípade spornosti
ich vlastníckeho práva.

9. Okresný súd zdôraznil, že z obsahu čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že vlastnícke právo

je nedotknuteľné a obmedziť ho možno len v prípadoch stanovených zákonom a za primeranú náhradu
a zároveň z ust. § 123 OZ vyplýva právo vlastníka so svojou vecou nakladať, užívať ju a požívať jej
plody a úžitky, pričom nikto nesmie neoprávnene nad rámec stanovený zákonom zasahovať do jej
vlastníckeho práva. Okresný súd v ďalšom poukázal na postup, aký musí dodržať správca konkurznej
podstaty pri spísaní majetku tretej osoby do konkurznej podstaty s poznámkou spornosti a uviedol, že

zápis s poznámkou spornosti má slúžiť na to, aby sa predišlo neoprávnenému nakladaniu s majetkom,
ktoréhovlastníctvoniejeprávnevyjasnené.Pokiaľbolmajetokžalobcuzapísanýdokonkurznejpodstaty
úpadcu s poznámkou spornosti, zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva správcovi oprávnenie
voľne tento majetok užívať ani majetok zadržiavať, keďže nie je zrejmé, či patrí úpadcovi, nakoľko tým
môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva tretej osoby.

10. Okresný súd zdôraznil, že správca konkurznej podstaty úpadcu je povinný rešpektovať vlastnícke
právo tretej osoby a v situácii, ak podkladom pre vydanie tohto majetku správcovi bolo rozhodnutie
súdu, ktoré na základe podaného odvolania žalobcu bolo zrušené, zanikol právny dôvod vydania veci
správcovi. Pokiaľ správca bez ďalšieho odmieta tento majetok žalobcovi vydať, čo mal okresný súd

dostatočne osvedčené z odpovedi správcu na výzvu žalobcu o bezodkladné vydanie vecí zo dňa
16.08.2024, je žalobca ako vlastník vecí oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou.

11. Okresný súd rešpektoval skutočnosť, že podľa slovenského práva a judikatúry nariadenie
neodkladného opatrenia voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorý zadržiava veci tretej osoby,

je spravidla neprípustné v inom ako konkurznom konaní (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16. decembra 2002), tzn. že mimo konkurzného
konania zásadne nemôže súd uložiť správcovi povinnosť alebo obmedziť jeho činnosť napríklad
prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže správca je podriadený výlučne konkurznému súdu v
rámci konkrétneho konania. Okresný súd uviedol, že v prípade tretích osôb, ktorých majetok bol do

podstaty zapísaný s poznámkou spornosti, je zákonnou úpravou týmto osobám poskytovaná primárne
ochrana prostredníctvom vylučovacích žalôb, avšak v pomeroch prejednávanej právnej veci ide o
špecifickú situáciu, kedy majetok tretej osoby sa dostal do výlučnej dispozície správcu na základe
právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, pričom ochranu práva tretej osoby, ktoré je garantované
Ústavou Slovenskej republiky, nie je možné zabezpečiť prostredníctvom prostriedkov konkurzného

práva. Keďže zabezpečenie prístupu k spravodlivosti predstavuje základný princíp právneho štátu, ktorý
zaručuje každému jednotlivcovi právo na účinnú ochranu svojich práv a slobôd prostredníctvom súdu
alebo iného nezávislého orgánu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), podľa názoru konajúceho súdu
nie je možné žalobcovi právo domáhať sa svojej ochrany na súde odoprieť. Žalobcom navrhovanéneodkladné opatrenie predstavuje v pomeroch prejednávanej právnej veci dočasný právny nástroj na
zabezpečenie rýchlej ochrany práv žalobcu ešte pred rozhodnutím súdu o vylučovacej žalobe, aby
sa predišlo škodám na majetkových právach žalobcu. Prístup k spravodlivosti je zakotvený aj v rámci

európskeho právneho rámca Všeobecnou deklaráciou ľudských práv alebo Medzinárodným paktom o
občianskych a politických právach (čl. 14) a tak zabezpečenie prístupu k spravodlivosti je základným
pilierom právneho štátu a garantom ochrany práv jednotlivcov v záujme zabezpečenia spravodlivosti.

12. O trovách konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol okresný

súdtak,žeprocesneúspešnémunavrhovateľovipriznalprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

13. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b), d), h) a c) CSP. Porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces videl v tom, že okresný
súd nariadeným neodkladným opatrením prejudikoval vo vzťahu k majetku zapísanému do súpisu
s poznámkou spornosti rozhodnutie, o ktorom príslušný súd v excindačnom konaní ešte meritórne

nerozhodol. Poukázal na to, že sa jedná o konanie vyvolané konkurzom a namietol, že okresný súd
Žilina, na ktorom je vedené excindačné konanie o vylúčenie majetku, ktorého vydania sa žalobca
napadnutým uznesením domáha, vylúčil návrh na samostatné konanie a rozhodoval podľa CSP.
Okresný súd následne vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s ustálenou judikatúrou Slovenskej
republiky, ktorá sa ustálila na princípe, že predbežným opatrením nemožno správcovi zakázať, aby

nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty a rozhodnutie, ktoré ukladá správcovi povinnosť
alebo obmedzuje jeho činnosť je neprípustným zásahom do konkurzného konania. Odvolateľ zdôraznil,
že v zmysle ustálenej judikatúry nemôže vo vzťahu k majetku zapísanému do konkurznej podstaty
správcovi ukladať povinnosti iný ako konkurzný súd, a to dokonca nad rámec povinností vyplývajúcich
mu zo ZKR, ani ukladať žiadne obmedzenia týkajúce sa postupu pri správe majetku zapísaného do

súpisu. Žalobca namietal, že okresný súd napriek tomu, že poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu
sa od ustálenej judikatúry odklonil odvolávajúc sa na "špecifické okolnosti prípadu", ktoré však podľa
názoru odvolateľa nijako nešpecifikoval a tieto ani neexistujú, resp. žiadne okolnosti tvrdené žalobcom
nemôžu byť dôvodom pre odklon od zákona a od ustálenej rozhodovacej praxe. Žalobca poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 3Cob 96/2021 na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. OdPj/7/2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ovo/19/2018 a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo zbierky R (ČR) 27/2003. Uviedol, že na posudzovanie zákonnosti
zapísania majetku do súpisu konkurznej podstaty je príslušný konkurzný súd, ktorý striktne postupuje
podľa ZKR ako lex specialis, a teda nie je možné v danom prípade obmedzovať neodkladným opatrením
činnosť správcu podľa ustanovenia Civilného sporového poriadku. Okresný súd odôvodnil vydanie

neodkladného opatrenia výlučne ustanoveniami Civilného sporového poriadku ignorujúc skutočnosť, že
veci označené vo výroku uznesenia sú predmetom konkurzného konania, sú spísané v súpise majetku
konkurznej podstaty a sú predmetom osobitných excindačných konaní.

14. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou okresného súdu, že majetok tretej osoby sa dostal do

dispozície správcu z dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Uviedol, že majetok bol do súpisu konkurznej
podstaty zapísaný v zmysle § 80 ods. 2 ZKR. Z textu ust. § 86 ZKR vyvodil, že toto by bolo obsolentné, ak
by sa majetok nedostal fyzicky do dispozície správcu a za týmto účelom je tretia osoba, v prospech ktorej
sporný zápis svedčí, povinná takýto majetok do dispozície správcu vydať. Žalobca uviedol, že zrušenie
neodkladného opatrenia odvolacím súdom v žiadnom prípade neznamená, že odpadol právny dôvod

povinnosti správcu spravovať majetok spísaný v konkurznej podstate, ako aj žalobcu tento majetok do
dispozície správcu vydať. Mal za to, že okresný súd nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a ignoroval
tak fakt, že právnym dôvodom, ktorý oprávňuje správcu spravovať majetok bolo spísanie majetku do
súpisu majetku v súlade so ZKR a tento dôvod teda, spísanie majetku, je naďalej daný. Správca má
za to, že v rámci správy je oprávnený tento majetok aj užívať, či prenechať do užívania. Zdôraznil,

že v excindačných konaniach zatiaľ nebolo rozhodnuté o povinnosti správcu vylúčiť tento majetok zo
súpisu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo zbierky R (ČR) 27/2003, v zmysle
ktorého správca konkurznej podstaty úpadcu je aj v priebehu sporu o vylúčenie veci zo súpisu majetku
konkurznej podstaty oprávnený vec držať, užívať a používať jej plody a úžitky, napríklad ju prenajímať
a inkasovať nájomné, a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom veci.

15. Žalobca namietol, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, z čoho tento
vyvodil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP, keď je zrejmé, že práve
súpis majetku do podstaty je zákonným vyriešením otázky dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcoma žalovaným, a to až do skončenia excindačných konaní. Namietol, že napadnuté rozhodnutie je vydané
bez časového obmedzenia, a teda navodzuje dojem, že má ísť o opatrenie trvalé. Uvedené je v rozpore s
tým, že majetok, na ktorý sa vzťahuje je predmetom excindačných konaní a je spísaný v súpise majetku

ako majetok podliehajúci konkurzu.

16. Odvolateľ vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti napadnutého uznesenia poukázal na okolnosti určenia
kauzálnej príslušnosti súdu na rozhodnutie o podanom návrhu na neodkladné opatrenie. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal návrh pôvodne na Okresný súd Námestovo, ktorý však vo veci

nerozhodol a z odôvodnenia rozhodnutia už potom nevyplýva prečo, a na podklade čoho, o veci bez
vzťahu ku konkrétnemu konaniu vyvolanému konkurzom, vedenom na okresnom súde Žilina rozhodol
okresnýsúdŽilina,čímjepostihnutérozhodnutieajinouvadoukonania,majúcouzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci, keďže rozhodoval nepríslušný súd. Žalovaný má za to, že predmetný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia voči správcovi je nepochybne konaním vyvolaným a súvisiacim s
konkurzom, nakoľko sa týka majetku spísaného v súpise majetku konkurznej podstaty 1K/25/2022, a

teda nemôže byť ani s hľadiska jeho zaradenia do príslušného oddelenia len obchodným sporom. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil v celom
rozsahu. Zároveň požiadal z dôvodov osobitného zreteľa - vážneho ohrozenia práv na strane veriteľov
o urýchlené rozhodnutie, nakoľko vzniknutý nezákonný stav neznesie odklad.

17. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného
súdu a zotrval na dôvodoch, pre ktoré požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil
porušenie jeho vlastníckych práv, pre ktoré nemôže vec užívať, nie je mu umožnené užívať akékoľvek
plody a úžitky, čím sa porušuje jeho ústavné právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému
zásahu do vlastníckeho práva žalobcu napriek tomu, že je vlastníkom uvedeného majetku. Namietol

argumentáciu žalovaného v tom, že ak by mal akceptovať postoj žalovaného, že správca už samotným
zápisom do súpisu môže majetok tretích osôb akokoľvek užívať, požívať plody a úžitky napriek tomu,
že sa vedie spor o oprávnenosť zapísania majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko
ide o majetok tretej osoby, tak takýto postup je ústavne neakceptovateľný, neudržateľný v rozpore so
zmyslom a účelom Ústavy Slovenskej republiky a Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal

na doktrinálny výklad Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, osobitne vo väzbe k ust. § 86 všeobecne
a § 86 ods. 3 konkrétne. Z doktrinálneho výkladu odcitoval, že správu majetku správca vykonáva iba
ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi. Majetok tretej osoby, ktorý tvorí konkurznú podstatu správca
nespravuje, iba že sa tak dohodne s treťou osobou. Zároveň v zmysle ust. § 86 ods. 3 správca
je oprávnený prenechať majetok podliehajúci konkurzu do nájmu, avšak ide o vymedzenie majetku

patriacemu úpadcovi. Žalovaný teda môže prenajať majetok, ktorý patrí úpadcovi, ale nie tretej osobe.
Preto pokiaľ žalovaný predmetný majetok prenajal, čím porušil svoj mandát, spôsobil aj neplatnosť
samotnej nájomnej zmluvy.

18. Žalobca vo vyjadrení zopakoval argumentáciu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo

vzťahu k tomu, že jediným efektívnym a primerane rýchlym spôsobom, ako sa môže domôcť ochrany
svojich vlastníckych práv je využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Uvedené odôvodnil tým, že sa
pokúsil využiť iné spôsoby nápravy, kedy už 20.07.2023 podal na okresný súd Žilina sťažnosť na činnosť
žalovaného ako správcu, o ktorej však nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. Uvedená sťažnosť sa rieši
viac ako rok bez akéhokoľvek rozhodnutia, výsledku alebo výstupu. Na činnosť správcu bola podaná aj

ďalšia sťažnosť 10.09.2024 na obdobnom skutkovom základe ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, o ktorej taktiež do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Zdôraznil, že žalobca nemôže podať
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v režime ZKR, pretože ZKR tu neumožňuje za jediný
efektívny nástroj na ochranu vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho
práva zo strany žalovaného, tak označil neodkladné opatrenie v režime CSP, keďže iné úkony a inštitúty

neumožňujúbezodkladnúaefektívnuochranuprotineoprávnenémuzásahužalovanéhodovlastníckych
práv žalobcu (princíp efektívnosti).

19. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o nariadené neodkladné opatrenie, tak nejde o štandardné
usmerňovanie činnosti správcu v konkurznom konaní. Neodkladným opatrením sa neusmerňuje činnosť

správcu, ale zabezpečuje sa ochrana vlastníckych práv tretej osoby žalobcu. V pomeroch prejednávanej
veci ide o špecifickú situáciu, kedy majetok tretej osoby sa dostal do výlučnej dispozície správcu na
základeprávnehodôvodu,ktorýneskôrodpadol,pričomochranaprávatretejosoby,ktoréjegarantované
Ústavou Slovenskej republiky nie je možné bezodkladne zabezpečiť prostredníctvom prostriedkovkonkurzného práva. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom
rozsahu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

21. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

24. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu
v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za
predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie,

na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné
poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej
navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená.

29. Nariadenie zabezpečovacieho (alebo neodkladného) opatrenia musí byť výnimočným postupom
súdu, keďže súd vydáva autoritatívne rozhodnutie iba na základe tvrdení jednej strany a bez vykonania
dokazovania. Takýto procesný postup je výnimkou z pravidla, že obe sporové strany majú v rámci práva
na spravodlivý súdny proces možnosť vyjadrovať sa ku všetkým prezentovaným skutkovým tvrdeniam
a navrhovaným dôkazom a že rozhodnutie môže súd vydať až po vykonaní dokazovania, na základe

ktorého ustáli skutkový stav. Nariadenie neodkladného opatrenia z uvedeného postupu vybočuje,
pretože má slúžiť ako výnimočný procesný inštitút aplikovaný za okolností, ktoré neznesú odklad. Z
uvedenéhodôvodusúpodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatreniavCivilnomsporovomporiadku
formulované prísne, pričom súd vždy musí podrobne preskúmať naplnenie každej jednej z nich. Návrhu
potom môže vyhovieť iba v prípade, ak sú všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

kumulatívne splnené.

30. Odvolací súd preskúmal dôvody uvedené žalovaným v odvolaní a i keď sa nestotožnil so všetkými
odvolacími dôvodmi, musel odvolateľovi prisvedčiť v tom, že všeobecný súd v základnom konaní
vedenom v registri Cb (v prípade vzájomného vzťahu podnikateľov) alebo v registri C (v prípade, ak si

právo voči správcovi uplatňuje fyzická osoba nepodnikateľ) nemôže nariaďovať neodkladné opatrenie
vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty, pokiaľ ide o majetok, ktorý je zapísaný do súpisu konkurznej
podstaty. Ovplyvňovať činnosť správcu konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania môže len
ten konkurzný súd, na ktorom dané konkurzné konanie prebieha a to len v rámci tohto konkurznéhokonania (prípadne konania vyvolaného konkurzom). Súdy rozhodujúce v iných konaniach nemôžu
zasahovať do činnosti správcu, pretože jeho postup podlieha záväzným pokynom ktoré mu môže
udeľovať veriteľský výbor úpadcu, prípadne (za zákonom stanovených okolností) konkurzný súd.

31. Ustanovenia procesných noriem, ktoré presne vymedzujú v akom konaní je možné dospieť k
rozhodnutiu vo vzťahu ku konkrétnemu návrhu, majú za cieľ zabezpečiť, aby jednotlivé súdne konania
konzistentnerozhodliovšetkýchsúvislostiachprávapovinnostísporovýchstrán.Vprípadekonkurzného
konania ide o vysoko špecializovanú agendu, o ktorej môžu rozhodovať výlučne konkurzné súdy v rámci

konaní konkurzných alebo v rámci konaní, ktoré sú konkurzom vyvolané. Keďže predmetom návrhu
uplatneného neodkladným opatrením je rozhodnutie vo vzťahu k vydaniu majetku zapísaného do súpisu
konkurznej podstaty, ktorého držbu správca konkurznej podstaty nadobudol na základe neodkladného
opatrenia nariadeného podľa Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, odvolateľ správne poukázal na to,
že ide o konanie, ktoré je vyvolané konkurzom.

32. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že o návrhu žalobcu nebolo rozhodnuté v rámci vylučovacích
konaní vedených na Okresnom súde Žilina vo vzťahu k tomu istému majetku, ktorý je predmetom
neodkladného opatrenia. Uvedená námietka je dôvodná, avšak je to žalobca kto určuje akým spôsobom
sa domáha ochrany svojho práva. Žalobca sa v prejednávanom prípade rozhodol uplatniť ochranu
podľavšeobecnéhoustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadkunavšeobecnomsúdesodôvodnením,že

predmetom konania má byť posúdenie navrátenia vecí po tom, ako odpadol právny dôvod vydania veci.
Vystavil sa tak procesnému riziku, že rozhodnutie všeobecného súdu nebude v daných okolnostiach
možné akceptovať z dôvodu, že všeobecný súd nemôže vo vzťahu ku konkurznému konaniu nariaďovať
neodkladné opatrenie, ktorým by zasiahol do dispozície majetku, ktorý je predmetom konkurzu.
Žalobcovi však nič nebráni, aby sa ochrany svojho práva domáhal v konaní, v ktorom bude súd

oprávnený mu ochranu poskytnúť.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj vo vzťahu k námietke žalovaného na kauzálnu
nepríslušnosťrozhodnutiaOkresnéhosúduŽilinanaskutočnosť,žeOkresnýsúdŽilinabolvobchodnom
konaní povinný rozhodnúť na základe právoplatného rozhodnutia nadriadeného Krajského súdu v Žiline,

ktorý rozhodoval spor o určenie príslušnosti medzi Okresným súdom Námestovo a Okresným súdom
Žilina. I keď z napadnutého rozhodnutia okresného súdu to nevyplýva, zo spisu (ku ktorému majú
sporové strany prístup) je možné zistiť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný na
Okresný súd Námestovo, ktorý ho z dôvodu kauzálnej nepríslušnosti postúpil na Okresný súd Žilina.
Okresný súd Žilina predložil spis Krajskému súdu v Žiline z dôvodu, že i keď sa na Okresnom súde

Žilina vedie konanie 43Cbi/8/2023, 5Cbi/36/2024, vo vzťahu k veciam, ktoré sú predmetom návrhu na
nariadene neodkladného opatrenia vyjadril názor, že skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje voči správcovi konkurznej podstaty nerobí z veci obchodnú vec alebo vec vyvolanú,
či súvisiacu s konkurzom, pričom poukázal na rozhodnutie 6Ndc/33/2011. Mal za to, že v predmetnom
konaní sa domáha žalobca ochrany vlastníckeho práva, čo nesúvisí s uplatnením vylučovacieho práva

v konkurze. Podľa Okresného súdu Žilina navrhovateľ dal uvedené najavo aj tým, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podal nie na vylučovací súd, ale len všeobecný súd. Zároveň Okresný súd
v Žilina vyjadril názor, že vo vylučovacom konaní sa rieši iba otázka, či vec bola zaradená do súpisu
oprávnene alebo nie, vylučovacia žaloba nie je prostriedkom ochrany vlastníckeho práva, a preto nie je
vhodné nariadiť vo vylučovacom konaní neodkladné opatrenie. Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený

potom rozhodol, že príslušným súdom na prejednanie je Okresný súd Žilina, pričom uviedol, že pokiaľ
žalobca ako podnikateľský subjekt podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči správcovi
konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je rovnako podnikateľský subjekt, a to na základe vzťahu, ktorý
medzi nimi vznikol ako vzťah podnikateľský, tak ide o obchodný spor, na ktorý je príslušný Okresný
súd Žilina. Podľa názoru nadriadeného súdu Krajského súdu v Žiline to, že bol vyhlásený konkurz nič

nemení na tom, že ide o obchodnoprávny vzťah. Uvedeným rozhodnutím nadriadeného súdu tak bola
založená príslušnosť Okresného súdu Žilina v rámci obchodného sporu, na základe čoho bol Okresný
súd Žilina v obchodnom konaní povinný o nároku rozhodnúť. Námietka nepríslušnosti konajúceho súdu
je tak nedôvodná.

34. Odvolateľ potom správne poukázal na to, že sa vedú konania o vylúčenie vecí z konkurzu. Odvolací
súd vo vzťahu k excindačnému konaniu uvádza, že ide o konanie vyvolané konkurzom. Ak by bol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnený v takom konaní, bolo by na posúdení konkurzného
súdu, či je prípustný. Súd by posudzoval, či vydanie neoprávnene zadržiavanej veci, ktorá je predmetomvylučovacej žaloby je, alebo nie je ovplyvňovaním činnosti správcu, na ktorú je oprávnený súd iba
v konkurznom konaní. Súd by v tomto konaní posudzoval, či zo špecifických okolností prípadu môže
vyplynúť nutnosť naliehavej ochrany vlastníckeho práva osobitne, pokiaľ takýto prostriedok ochrany

vlastníkovi veci zapísanej do súpisu s poznámkou spornosti neposkytuje konkurzné konanie. Ako
správne poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, cieľ, ku ktorému smeroval návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť v rámci konkurzu, keďže inštitút neodkladného
opatreniavkonkurzesmerujevočiinémusubjektuvovzťahukmajetkudlžníkaamáinýcieľ,nežochranu
a preskúmanie podmienok ochrany vlastníckeho práva tretej osoby, pokiaľ táto sa domnieva, že správca

dojehovlastníckehoprávavovzťahukveciamzapísanýmdosúpisukonkurznejpodstatytietovlastnícke
práva porušuje.

35. Žalovaný v odvolaní dôvodne namietol, že rozhodnutie okresného súdu nerešpektuje dlhodobú
ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej vo vzťahu ku správcovi konkurznej podstaty nie je možné pripustiť,
aby mu povinnosti ukladali všeobecné súdy v konaniach, ktoré nemajú väzbu na konkurz. Predbežné

opatrenie nariadené všeobecným súdom nemôže zasahovať do oprávnenia správcu konkurznej
podstaty nakladať s majetkom, ktorý je v súpise konkurznej podstaty zapísaný.

36. Odvolateľ pritom odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obpj/7/2002,
ktorého aplikáciu posudzoval aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Z citovaného rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR vyplýva, že predbežným opatrením vydaným v inom konaní nemožno správcovi
zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty.

37. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu odvolací súd upozorňuje, že bolo vydané za
inej právnej úpravy (počas účinnosti zák. č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní) a dôvody, ktoré viedli

Najvyšší súd k formulovaniu uvedeného záveru, vychádzali zo špecifického vzťahu medzi konkurzným
súdom a správcom konkurznej podstaty, kedy podľa ZKV konkurzný súd vykonával dohľad nad
postupom správcu pri speňažovaní vecí spísaných do konkurznej podstaty a správca bol povinný riadiť
sa pokynmi konkurzného súdu. Uvedené rozhodnutie bolo vydané v situácii, kedy sa tretie osoby
domáhali nariadenia neodkladných opatrení vo vzťahu k tomu, aby správcovi bolo nariadené zdržať sa

speňažovania konkrétnych vecí spísaných v konkurznej podstate. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí
zdôraznil, že ak by pripustil možnosť všeobecného súdu nariadiť takéto neodkladné opatrenie, mohlo
by sa stať, že by vo veci boli vydané protichodné pokyny, kedy jeden súd (konkurzný) by správcovi
nariadil speňažovanie konkrétnej veci a iný súd (všeobecný) by neodkladným opatrením správcovi
speňažovanie veci zakázal. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd k záveru, že predbežným

opatrením vydaným v inom konaní (než je konkurz) nemožno správcovi zakázať, aby s vecami
zapísanými do súpisu podstaty nakladal. Odvolací súd poukazuje na to, že v súčasnosti platná právna
úprava (zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) už vychádza z iných princípov, kedy správca
určuje svoj postup sám na základe odbornej starostlivosti, pričom konkrétne pokyny v rámci jeho
činnosti už nevykonáva konkurzný súd v takom rozsahu, ako tomu bolo za účinnosti Zákona o konkurze

a vyrovnaní, ale postupuje v spolupráci s veriteľmi, ktorí majú prostredníctvom veriteľského výboru
úpadcu možnosť ovplyvňovať postup správcu spôsobom určeným v zákone. Intenzita dohľadu zo strany
konkurzného súdu je oproti ZKV oslabená.

38. Zároveň nie je nutné, aby to bol konkurzný súd, ktorý správcovi zakáže predávať majetok tretej

osoby tak, ako na to upozorňoval Najvyšší súd v odôvodnení citovaného rozhodnutia, pretože postup a
podmienky narábania s majetkom tretej osoby už sú explicitne v ZKR upravené. Vo vzťahu k majetku
tretej osoby v zmysle ust. § 78 ods. 6 môže správca speňažiť majetok zapísaný do súpisu za podmienok
upravených zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o
jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze. Dôvody, ktoré viedli k vyjadreniu

rozhodnutiaNajvyššiehosúduObpj/7/2002takzasúčasnejprávnejúpravyniesúaktuálne.Odvolacísúd
má preto za to, že nie je možné formalisticky aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Obpj/7/2002
za podmienok súčasnej právnej úpravy. Rovnako pokiaľ odvolateľ sa domáhal aplikácie rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/19/2018 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
R (ČR) 27/2003, v oboch prípadoch ide o rozhodnutia, ktoré aplikujú dnes už neúčinný Zákon o konkurze

a vyrovnaní. Ich závery preto nie je možné bez ďalšieho vztiahnuť na rozhodovanie podľa Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, odvolací súd
poukazuje na to, že rozhodnutia krajských súdov nie sú rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít a
jedno rozhodnutie odvolacieho súdu ešte nezakladá ustálenú judikatúru.39. Napriek uvedenému má však odvolací súd za to, že aj za účinnosti súčasného Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii je nutné rešpektovať, že to môže byť výlučne konkurzný súd, ktorý buď priamo

v konkurze, alebo v konaní konkurzom vyvolanom môže prijímať rozhodnutia vo vzťahu k správcovi
konkurznej podstaty, pokiaľ ide o jeho postup ohľadom majetku, ktorý do konkurznej podstaty spísal.
Okrem pokynov konkurzného súdu v konkurze môže správca dostať priamy pokyn ohľadom jeho
postupu aj v konaní vyvolanom konkurzom (napr. rozhodnutie súdu v excindačnom konaní o povinnosti
vylúčiť veci tretej osoby zo súpisu). Nie je ale prípustné, aby ktorýkoľvek okresný súd mohol nariadiť

neodkladným opatrením povinnosti správcovi v rámci konkurzu neodkladným opatrením, pokiaľ by
o to požiadal žalobca fyzická osoba nepodnikateľ, resp. aby všeobecné súdy kauzálne príslušné
na rozhodovanie obchodných vecí mohli nariaďovať neodkladné opatrenia vo vzťahu k správcom
konkurznej podstaty, pokiaľ by navrhovateľom bol podnikateľ. Preto základný záver, že usmerňovať
činnosť správcu môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania (resp. konania konkurzom
vyvolaného) je záver, ktorý je aplikovateľný aj na Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. V opačnom

prípade by mohlo dôjsť k neopodstatneným zásahom do výkonu funkcie správcu v rozpore s vôľou
prejavenou konkurznými veriteľmi, a teda v rozpore so základnými zásadami súčasného konkurzného
konania. V tomto smere sa potom odvolací súd stotožnil s námietkou žalovaného, že žalovanému ako
správcovi konkurznej podstaty všeobecný súd nariadením neodkladného opatrenia nemôže ukladať
povinnosti vo vzťahu k jeho postupu v konkurze.

40. Odvolací súd sa však už nestotožnil s námietkou žalovaného, ktorý nesúhlasil s konštatovaním
okresného súdu, že majetok tretej osoby sa dostal do dispozície správcu z dôvodu, ktorý neskôr
odpadol. Správca vyjadril presvedčenie, že už samotným spísaním majetku tretej osoby do súpisu s
poznámkouspornostinadobudoloprávnenietentomajetokspravovať,atedapodľajehonázoruajužívať

či prenechať do užívania, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R (ČR)
27/2003, a teda mal za to, že dôvod, pre ktorý má možnosť narábať s majetkom tretej osoby, nebol
založený zrušeným neodkladným opatrením, ale spísaním tohto majetku s poznámkou spornosti. S
uvedeným tvrdením žalovaného sa nie je možné stotožniť. Žalovaný je ako správca konkurznej podstaty
povinný postupovať podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý mu v neumožňuje svojvoľne

narábať s majetkom tretej osoby. Správca je oprávnený spravovať majetok dlžníka. Tretia osoba nie je
dlžník (úpadca). Spísanie majetku tretích osôb do súpisu s poznámkou spornosti nezbavuje tejto tretie
osoby ich vlastníckeho práva. Obmedzuje ich v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní tým spôsobom,
že svoj majetok nesmú previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak
zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu (ust. § 76 ods. 1 ZKR).

41. Ani z ust. § 86 ZKR, na ktoré v odvolaní poukazoval správca konkurznej podstaty, ktorý
ukladá správcovi povinnosť, aby majetok podliehajúci konkurzu chránil pred poškodením, stratou,
zničením alebo iným znehodnotením mu nedáva oprávnenie, aby užíval majetok tretích osôb. Uvedené
ustanovenie mu výlučne prikazuje ten majetok, ktorý spravuje chrániť pred jeho znehodnotením, avšak

nevymedzuje okruh majetku, ktorý spravuje. Okruh majetku, ktorý spravuje, vyplýva zo súpisu majetku
podstát, pričom je nutné oddeliť majetok dlžníka, vo vzťahu ku ktorému výlučne správca vykonáva jeho
správu od majetku tretích osôb. Vzťah k majetku tretích osôb zastabilizuje správca tým, že spíše ich
majetok do súpisu s poznámkou o spornosti. Následne až do ukončenia excindačného konania tieto
osoby musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale z

ničoho nevyplýva, že by boli povinné fyzicky tento majetok bez ďalšieho správcovi odovzdať, alebo že
by dokonca správca bol oprávnený s týmto majetkom narábať vo forme priameho užívania tohto majetku
alebo prenechania jeho užívania inej osobe. Na uvedené bol správca konkurznej podstaty upozornený aj
v rozhodnutí odvolacieho súdu 41CoKR/39/2024, ktoré odcitoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí,
z ktorého vyplýva, že ak bola tretej osobe v konkurze nariadená povinnosť vydať majetok (v tomto

prípade neodkladným opatrením nariadeným podľa ust. § 203 ZKR), aj rozhodnutím súdu ide o zásah
do vlastníckeho práva tretej osoby, ktoré má garantované Ústavou Slovenskej republiky. O to viac ide o
zásah do vlastníckeho práva tretej osoby, ak tento vykonáva správca bez ďalšieho súdneho rozhodnutia
iba na základe svojho presvedčenia, že mu ust. § 86 ZKR umožňuje spravovať majetok, ktorý nie je
majetkom dlžníka, ktorý je zatiaľ evidovaný ako majetok tretej osoby a až do ukončenia vylučovacej

žaloby nie je zrejmé, či jeho spísanie do súpisu konkurznej podstaty bolo alebo nebolo v súlade so
zákonom.42. Odvolací súd poukazuje na to, že v štádiu podania vylučovacej žaloby nie je možné prejudikovať
rozhodnutie vo veci samej, a teda vylučovacia žaloba môže skončiť procesným úspechom tretej osoby
alebo procesným úspechom správcu konkurznej podstaty, pričom otázka vlastníckeho práva je iba

otázkou prejudiciálnou pri rozhodnutí o tom, či vec bola do súpisu spísaná v súlade so zákonom alebo
nie. Prípadný procesný úspech správcu potom správcovi následne umožňuje vykonať ďalšie kroky
vo vzťahu k tomuto majetku, avšak uvedené oprávnenie nastupuje u správcu až od právoplatnosti
rozhodnutiavovylučovacejžalobevprospechsprávcu.Odvolacísúdnevylučuje,žezaurčitýchokolností
správcamôžemaťzato,žesúdôvodynato,abyužívalmajetok,ktorýjespísanýdosúpisuspoznámkou,

avšak muselo by ísť o osobitné okolnosti. Samotné spísanie majetku tretej osoby s poznámkou spornosti
ešte nezakladá automaticky správcovi konkurznej podstaty nárok na to, aby sa k tomuto majetku správal
ako jeho vlastník. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R (ČR) 27/2003, ktorého sa žalovaný
domáhal, je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané vo vzťahu k súčasne platnému Zákonu o konkurze a
reštrukturalizácii a jeho závery nie sú na našu súčasnú právnu úpravu aplikovateľné. Záver, ktorý český
Najvyšší súd formuloval, že správca je oprávnený vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky bez

ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom veci zo v súčasnosti platných účinných ustanovení ZKR nevyplýva.
Preto pokiaľ správca konkurznej podstaty získal faktickú držbu k majetku tretej osoby na základe
zrušeného rozhodnutia konkurzného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené
v rozpore so zákonom a zasahovalo do vlastníckeho práva tretej osoby tak, ako to v právoplatnom
rozhodnutí formuloval odvolací súd, bol správca povinný toto rozhodnutie rešpektovať a ukončiť zásah

do vlastníckeho práva žalobcu. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje aj na to, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktorým tento nariadil správcovi vec vydať navrhovateľovi bolo
vykonateľné a preto je predpoklad, že správca konkurznej podstaty musel toto vykonateľné rozhodnutie
rešpektovať a vec sa už mala dostať do dispozície žalovaného.

43. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že nie je
možné konštatovať, že by okresný súd nariadeným neodkladným opatrením prejudikoval rozhodnutie
v excindačnom konaní. Okresný súd nenariadil správcovi konkurznej podstaty aby veci vymedzené vo
výrokovej časti neodkladného opatrenia zo súpisu konkurznej podstaty vylúčil. Okresný súd tak výrokom
neodkladného opatrenia neprejudikoval vo vzťahu k majetku zapísanému do súpisu s poznámkou

spornosti rozhodnutie, ktoré vo veci samej, na základe vykonaného dokazovania môže prijať výlučne
konkurzný súd v rámci vylučovacej žaloby. Preto samotný výrok rozhodnutia, ktorým by sa vlastník
majetku domáhal, aby mu tento bol od osoby, ktorá ho neoprávnene zadržiava, v prípade, ak by boli
splnené ostatné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, bol v zásade prípustný.

44. Žalovaný v odvolaní namietol aj to, že nie je zrejmé, z čoho vyvodil súd splnenie podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP. Odvolací súd pripúšťa, že z rozhodnutia okresného
súdu nie je celkom zrejmé posúdenie otázky naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia, keďže
samotná skutočnosť, že vlastník sa domáha vydania svojej veci, neznamená automaticky nárok na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť nevyhnutne

prítomná intenzívna zložka naliehavosti, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Ani
podanie reivindikačnej žaloby v civilných / obchodných konaniach samé o sebe nepredstavuje dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek tomu, že predmetom sporu je tvrdený zásah do
vlastníckeho práva.

45. Pokiaľ potom žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že nemá iný prostriedok ochrany, než nariadenie
neodkladného opatrenia všeobecným súdom v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, je
nutné pripomenúť, že námietky voči postupu správcu konkurznej podstaty je možné uplatniť len
v konkurze, do ktorého bola vec spísaná. Odvolací súd pripomína, že žalovaný má aj ďalšie prostriedky,
akými môže zabezpečiť, aby tá časť jeho vlastníckeho práva (právo požívať úžitky a výnosy zo svojho

majetku) bola realizovaná, pokiaľ sa jej bude domáhať postupom podľa konkurzného zákona. Zároveň
žalobca má možnosť uplatňovať procesné práva a návrhy v konaní vyvolanom konkurzom, ktorého je
účastníkom, a v ktorom sa rozhoduje práve o veciach, ktoré tvoria predmet neodkladného opatrenia.

46. Odvolací súd by záverom stručne zhrnul, že je to výlučne konkurzný súd, ktorý môže zasahovať do

činnosti správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k majetku spísaného do konkurznej podstaty, a to či už
priamo v konkurznom konaní alebo prípadne v konaní, ktoré je konkurzom vyvolané. Otázku, či je vôbec
možné vo vylučovacej žalobe rozhodnúť o takomto neodkladnom opatrení, by musel posúdiť konkurzný
súd ako súd prvej inštancie a až následne by sa to mohlo stať predmetom prieskumu odvolacieho súdu.Okolnosti vo vzťahu k posúdeniu neodkladného opatrenia sú vždy špecifické a vždy podliehajú súdnemu
prieskumu vo vzťahu ku každej jednej podmienke nariadenia neodkladného opatrenia.

47. Na základe vyššieuvedeného odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu zmenil a
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Procesný neúspech žalobcu je vyvolaný
tým, že sa ochrany vlastníckeho práva domáhal mimo konkurzného súdu na všeobecnom súde na
základe premisy, že pokiaľ odpadol právny dôvod narábania s majetkom správcom konkurznej podstaty,
je o takomto návrhu oprávnený rozhodovať všeobecný súd. Keďže však výsledkom rozhodnutia

všeobecného súdu by nevyhnutne bolo uloženie povinnosti správcovi vo vzťahu k majetku konkurznej
podstaty (ako sa to stalo v napadnutom rozhodnutí) takýto postup je neprípustný, pretože priebeh
konkurzu môže regulovať výlučne konkurzný súd, prípadne orgány, ktoré sú na to v zmysle Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii určené (veriteľský výbor). Zároveň návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia postrádal bližšie odôvodnenie zložky naliehavosti, pričom vlastník majetku má možnosti,
ktorými dokáže zabezpečiť aj naplnenie tých zložiek vlastníckeho práva, ktoré sú mu v súčasnej dobe

odopierané.

48. Pokiaľ ide o postup správcu konkurznej podstaty, tento ako osoba odborne zdatná si je nepochybne
vedomý toho, že znáša zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by konkurznej podstate mohla vzniknúť.

49.Vovzťahukodôvodneniuokresnéhosúduodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdsprávnepoukázal
na význam ochrany vlastníckeho práva chráneného Ústavou Slovenskej republiky, uvedené závery
však nebol okresný súd oprávnený formulovať, pretože nie je súdom konkurzným. Odvolací súd tak
nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné postupovať v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá aj
na účely aplikácie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, rovnako ako tomu bolo v Zákone o konkurze

a vyrovnaní vychádza z toho, že správcovi konkurznej podstaty nie je možné neodkladným opatrením
všeobecného súdu ukladať povinnosti vo vzťahu k majetku, ktorý je v konkurznej podstate zapísaný.
Uvedené spadá do kompetencie súdu konkurzného, a to buď v konkurznom konaní, alebo (za splnenia
osobitných podmienok), v konaní konkurzom vyvolanom.

50. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods.

1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol plne úspešný v konaní pred súdom prvej inštancie aj
v odvolacom konaní, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov konania aj trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).