Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8319206431.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Kupeckého
320/33, Košice-mestská časť Juh, 040 01, IČO: 47 240 482, proti žalovaným 1/ A. E. F. E., G. X, XXX
XX H. –E. G., I.: XX XXX XXX, X/ J. K. H., L.; E. M.: J., L., G. M. X, XXX XX H., I.: XX XXX XXX,

zastúpená: Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, 3/ N. B., narodený XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený
advokátom JUDr. Ondrejom Kellerom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o neplatnosť dražby,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10Csp/33/2019-304 zo
dňa 09.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že:
I. Dobrovoľná opakovaná dražba, ktorá sa uskutočnila dňa XX.X.XXXX F. XX:XX hod. v priestoroch D.
C. M. M. O. X J. A., F. A., priebeh ktorej osvedčila notárskou zápisnicou notárka P. B. J., A. a predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti rodinný dom, postavený na parcele reg. Q. R. XXXX/X o výmere 145 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela reg. Q. R. XXXX/X o výmere 145 m2 -

zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. Q. R. XXXX/X o výmere 262 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, pozemok parcela reg. Q. R.- XXXX o výmere 570 m2 - záhrada, zapísané na liste vlastníctva
č. XXX vedenom F. K. D., katastrálny odbor, katastrálneho územia D., obec D., okres D. vo vlastníctve
A. B., bytom C. XXX/X, D. v podiele 1/1 je neplatná.
II. Ďalším výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným v 1., 2. a 3.rade náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 39, § 52, §53 ods. 1-3, § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia
zmluvy dňa 30.06.2014, podľa § 12, § 20 ods. 10, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., a podľa § 75

ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinnom v čase uzavretia zmluvy dňa 30.06.2014.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX C. XX.X.XXXX. Keďže zo strany
žalovaného v druhom rade ako aj zo strany žalobcu došlo k predloženiu originálov tejto zmluvy je možné

konštatovať, že spolu sú spojené listiny zmluva o poskytnutí flexihypotéky zo dňa XX.X.XXXX, ktorá je
podpísaná stranami zmluvy, príloha Základné podmienky úveru bez dátumu a bez podpisov, európskeinformácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu - žalobca podpísal prevzatie tejto listiny,
údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov
k spotrebiteľskému úveru - žalobca podpísal prevzatie tejto listiny, všeobecné obchodné podmienky J.

K. H., L., na poskytnutie úverov zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti pre fyzické osoby
- občanov - žalobca podpísal prevzatie tejto listiny.

4. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľský
právny vzťah. Aj keď podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je táto zmluvy vylúčená

z pôsobnosti zákona, o spotrebiteľský právny vzťah ide podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich
občianskeho zákonníka. Súd preto uzavretú zmluvu podrobil kontrole.

5.SúdprvejinštanciepovažovalzmluvuoposkytnutíflexihypotékynarefinancovaniezodňaXX.X.XXXX
za neplatnú z dôvodu, že z predložených listinných dokladov ako aj z vyjadrení strán sporu nevyplýva,
že by Príloha základné podmienky úveru bola medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednaná ,

keďže na tejto prílohe absentuje podpis účastníkov zmluvy. Ani odkaz uvedený v zmluve o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všetky jej prílohy, neznamená,
že ustanovenia prílohy boli medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednané, keďže nie sú
podpísané. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie zo
dňa XX.X.XXXX nemá základné náležitosti podľa ustanovení § 75, ods. 4, zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách (účinnom v čase uzavretia zmluvy XX.X.XXXX) a to nielen sumu poskytnutého
hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, ale aj presné označenie
tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver. Táto
nehnuteľnosť je označená až v prílohe základné podmienky úveru, ktorá ako súd vyššie uviedol, nebola
individuálne medzi stranami sporu dojednaná. Keďže nie je platná zmluva, na základe ktorej bola

uzavretá záložná zmluva, nie je platná ani táto a teda nemohlo na základe takto uzavretej zmluvy dôjsť
k platnej dražbe nehnuteľnosti.
Keďže už z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dražba neplatná, ostatnými
námietkami žalobcu sa už v tomto odôvodnení rozsudku nezaoberal.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu
súd priznal voči žalovaným v prvom, druhom a treťom rade náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie všetci žalovaní.

8. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie v rozsahu tak I., ako aj II. výroku. Právne odôvodnil dôvody
odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP. Konštatoval čo uviedol súd prvej inštancie v bode

28 napadnutého rozhodnutia, a mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z vyvodenia nesprávnych skutkových záverov z vykonaného dokazovania,
vzhľadom na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č.
XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX sú všetky jej prílohy, ktorým sú Všeobecné obchodné podmienky, J. K.
H., L., pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre fyzické osoby -

občanov (obchodné podmienky) a základné podmienky úveru. Každý odkaz na túto zmluvu znamená
samotnýodkaznatexttejtozmluvy,akoajvšetkyjejprílohyvaktuálnomznenípokiaľniejeuvedenéinak.
Z uvedeného zmluvného dojednania žalobcu a žalovaného v 2. rade, respektíve odkaz na neoddeliteľné
prílohy zmluvy, ktoré sú jej súčasťou je zrejmé, že zmluva obsahovala a obsahuje všetky podstatné
náležitosti pre určenie jej platnosti. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín

je spoznateľná z obsahu právneho úkonu, a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné
spojenie listín napríklad zošitím alebo zviazaním nie je v tomto prípade potrebné. Celistvosť listiny
možno posudzovať z priebežného číslovania strán, alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných
odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písania alebo z iného označenia.

9. Ďalej žalovaný v 1. rade konštatoval, že žalovaný v 2. rade predložil súdu prvej inštancie ako dôkaz
prílohy úverovej zmluvy a obchodné podmienky, Základné podmienky úveru, Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu a údaj o hodnote RPMN, ktoré obsahujú
podpis žalobcu ako aj údaj o dátume ich prevzatia. Obe listiny uvádzajú v záhlaví identické čísloXXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX, pričom zmluva na prílohu opakovane odkazuje a v článku 1 ju výslovne
označuje za neoddeliteľnú súčasť. Obe listiny sú označené zhodným čiarovým kódom. Ďalej je možné
posudzovaťcelistvosťlistinyajpodľaštýlu,ktorýmjelistinapísanáavšeobecnejvzájomnejkoexistencie.

V tomto prípade možno medzi úverovou zmluvou a prílohou konštatovať identický štýl, veľkosť písma
a celkovú úpravu. Bez ohľadu na technické spojenie je teda zjavné, že zmluva a príloha patria k sebe
a tvoria jeden celok.

10. Ďalej žalovaný v 1. rade poukázal na znenie § 46 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že tam

kde nie je predpísaná forma právneho úkonu, môžu účastníci vzájomnou dohodou stanoviť pre daný
právny úkon určitú formu § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto dohovorená forma právneho úkonu
je potom pre účastníkov právneho vzťahu záväzná. Žalovaný v 2. rade a žalobca uzavreli Zmluvu
o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie plne v súlade s Občianskym zákonníkom a tak ako to
predpokladá Občiansky zákonník.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, judikoval, že „nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode
nehnuteľnosti,tedapevnéspojeniejednotlivýchlistovformouzošitiašnúrouvprípade,akzmluvamáviac
ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaný v 1. rade citoval z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie sp.zn. 6Cdo/64/2011 zo dňa 26.09.2012.

12. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky pojednáva o zmluve o
prevode nehnuteľnosti, avšak je možné ju analogicky aplikovať aj na predmetnú Zmluvu o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX.

13. Ak teda Občiansky zákonník výslovne nevyžaduje v prípade, že zmluva o prevode nehnuteľností
pozostáva z viac ako jedného listu, pevné spojenie jednotlivých listov formou ich zošitia, ako špecifickú
pojmovú náležitosť zodpovedajú požiadavke uvedenej v § 46 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka,
nemôže mať nedodržanie takéhoto spojenia bez ďalšieho za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

14. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalovaný v 1. rade, aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 5.10.2006 sp. zn. 3 SŽ-0-KS 55/2006 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR č. 3 z roku 2008 pod
poradovým č. 32, z ktorého vyplýva, že Existencia nedostatkov technickej jednoty listiny je zákonným
dôvodom na prerušenie katastrálneho konania, ale nie je dôvodom. ktorý by spôsoboval neplatnosť

právneho úkonu uzavretej zmluvy.

15. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky a jeho náleze z 28.2.2013,
sp.zn. III.ÚS 3900/12, i Komentár k Občianskemu zákonníku Števček M. a kol. z roku 2015, § 40 ods.
3, z ktorého vyplýva, že podpis nemusí byť uvedený na prílohách, ktoré sú pripojené k zmluve a ktoré

sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

16. Zároveň poukázal na ust. § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z .z. o bankách (účinnom v čase uzavretia
zmluvy zo dňa 30.6.2014), ktoré citoval. Napokon žalovaný v 1. rade uzavrel, že žiadne iné podmienky,
ani podmienky ohľadne technickej podoby zmluvy o hypotekárnom úvere uvedený osobitný predpis

neustanovuje a súd nemôže kreovať právne povinnosti. ktoré zákon neukladá.

17. Ohľadne podpisu príloh neustanovuje podmienku ani žiadna norma spotrebiteľského práva. Pritom
otázkačiboliustanoveniazmluvydojednanéindividuálnealebonienemážiadnysúvissotázkoupodpisu
príloh zmluvy a ani samotné ich nedojednanie individuálne nemá za následok ich neprijateľnosť pokiaľ

nespĺňajú podmienku § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému v 1. rade náhradu trov súdneho konania a trov
odvolacieho konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Namietal, že
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v 2. radenesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, teda že
súd prvej inštancie považoval zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie zo dňa XX.XX.XXXX
za neplatnú z dôvodu, že z predložených listinných dokladov, ako aj z vyjadrení strán sporu nevyplýva,

že by príloha Základné podmienky úveru bola medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednaná,
keďže na tejto prílohe absentuje podpis účastníkov zmluvy. Svoj nesúhlas žalovaný v 2. rade oprel
o pomerne nové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.05.2020, v rámci
ktorého poukázal na konkrétne časti, ktoré citoval. K písomnej forme právneho úkonu žalovaný v 2. rade
uviedol, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov.

Výnimkuzozásadybezformálnostipredstavujúosobitnézákonnéustanovenia,ktorépreniektoréprávne
úkony prikazujú dodržanie určitej formy. V tomto prípade nie je sporné, že úverová zmluva podlieha
povinnej písomnej forme (§ 75 ods. 4 zákona o bankách). Je sporné, či písomná forma bola dodržaná.
Právny názor, podľa ktorého podstatné náležitosti zmluvy nemôžu byť súčasťou príloh nemá oporu v
žiadnom ustanovení žiadneho právneho predpisu. Práve naopak § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ustanovuje, že písomný právny úkon nemusí byť zachytený v jednej listine. Je bežnou praxou, že

podstatné náležitosť zmluvy sú upravené v prílohách. Pre ilustráciu možno poukázať na zmluvy s
komplexným technickým plnením, napríklad zmluvy o dielo, o stavebníctve, alebo licenčné zmluvy v
oblasti informačných technológií, kedy špecifikácia predmetu zmluvy často býva upravená v prílohe.
Pritom nie je bežné tieto prílohy samostatne podpisovať. Tento názor unisono potvrdzuje aj odborná
literatúra. Žalovaný v 2. rade poukázal jednak na Veľký Komentár k Občianskemu zákonníku, ale aj

KomentárJUDr.FeketehokObčianskemuzákonníku.ZároveňidentickyjudikovalajNajvyššísúdČeskej
republiky, že súčasťou písomne uzatvorenej zmluvy sa stávajú aj listiny označené v rámci zmluvných
dojednaní za súčasť zmluvného textu, aj keď neboli podpísané. V tomto prípade nie je sporné, že
zmluva a prílohy - aj keby neboli technicky spojené - boli súčasťou jedného celku. Obe listiny uvádzajú
v záhlaví identické číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, pričom zmluva na prílohu opakovane odkazuje a

článok 1 ju výslovne označuje za neoddeliteľnú časť. Obe listiny sú označené zhodným čiarovým kódom.
Ďalej je možné posudzovať celistvosť listiny aj podľa štýlu, ktorým je listina popísaná a všeobecnej
vzájomnej konzistentnosti. Aj v tomto prípade možno medzi úverovou zmluvou a prílohou konštatovať
identický štýl, veľkosť písma a celkovú úpravu. Bez ohľadu na technické spojenie je teda zrejmé, že
zmluva a príloha patria k sebe a tvoria jeden celok. Pre úplnosť ešte poukázal žalovaný v 2. rade

na judikatúru k zmluvám o prevode nehnuteľností. Dokonca vo vzťahu k týmto zmluvám Najvyšší súd
SR judikoval, že nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností (pevné spojenie
jednotlivých listov formou zošitia šnúrou), v prípade ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 O.Z., v spojení s § 46 ods. 2 O.Z. Podobne aj v
prípade závetu Najvyšší súd SR konštatoval, že ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré

nie sú pevne spojené (spojenie kovovou sponou - spinkou), nie je takýmto spojením alebo nie sú
vôbec spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť
závetu.amairoriadminus,tedamusíplatiť,žeaknesplnenietechnickejjednotynespôsobujeneplatnosť,
ani v prípade formálne prísnejších zmlúv o prevode nehnuteľností a v prípade formálne písaného
závetu, nemôže spôsobovať neplatnosť ani zmluvy v danom prípade. V spotrebiteľskom práve platí,

že kontrole nepodliehajú podmienky týkajúceho sa hlavného predmetu plnenia a cena. Táto norma je
ustanovená v článku 4 ods. 2 Smernice o neprijateľných podmienkach, a transponovaná do § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ratio legis tejto normy spočíva vtom, že každý priemerný spotrebiteľ sa
nepochybne oboznámi s hlavným predmetom plnenia a jeho cenou. Preto je nepochybné, že spotrebiteľ
uzatvárajúci zmluvu sa nepochybne z návrhu zmluvy oboznámi minimálne s čiastkou úveru, hlavnými

poplatkami, sadzbou úrokov a identifikáciou založenej nehnuteľnosti. Záver, že spotrebiteľ by v tejto
situácií mal byť chránený prostredníctvom absolútnej neplatnosti je preto nie je len absurdný, ale ide
aj proti základným princípom spotrebiteľského práva. Žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej
republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný
dokument.

20. Záver súdu prvej inštancie vo veci je preto nie len bez opory v právnych predpisoch, a v rozpore s
jednoznačnýmizávermiprávnejvedy,aledochádzaajkodlišnejpraxisúdov.Žalovanýv2.rademázato,
že rozdielna rozhodovacia prax súdov v totožných alebo skutkovo podobných prípadoch nie je žiadúca.
Zároveň konštatoval, že v konaní niekoľkokrát uviedol, že zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX tvorili všetky jej

právne súčasti/komponenty - Zmluva, obchodné podmienky, Základné podmienky úveru, Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu a Údaje o hodnote RPMN.
Ako vyplýva z bodu 14.12 (b) Zmluvy, dlžník podpisom Zmluvy vyhlásil, že mal možnosť oboznámiť
sa s ustanoveniami zmluvy a všetkými jej prílohami, porozumel im, súhlasí s ich obsahom. Žalovanýv 2. rade teda považuje za nepochybné, že žalobca mal o týchto súčastiach vedomosť, ktorú potvrdil
svojim podpisom na zmluve. Ak by sa skutočne presadil výklad podávaný žalobcom znamenalo by
to vážny dopad na státisíce zmluvných dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov. Názor žalovaného v

2. rade prezentovaný v konaní korešponduje s aktuálnou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ -
podľa I. výroku rozsudku Sdeu Home Credit, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky jej náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči, čo je v tomto prípade preukázateľne splnené. Súdny dvor síce dodáva, že vnútroštátne
právo môže zaviesť požiadavku, aby sa podpis nachádzal pri každej jednej náležitosti zmluvy, no žiadna

takáto vnútroštátna požiadavka v právnom poriadku SR neexistuje. Preto žalovaný v 2. rade navrhol, aby
odvolací súd rozsudok preskúmal, a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne
a prizná žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v plnom rozsahu, respektíve rozsudok zruší a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i žalovaný v 3. rade. Nesúhlasil s názorom

prijatým súdom prvej inštancie v bode 28 odôvodnenia rozsudku. V celom rozsahu sa stotožnil s
odôvodnením podaného odvolania žalovaným v 2. rade a taktiež jeho právnym názorom, že zmluva
o poskytnutí felxihypotéky na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie hypotekárneho úveru žalobcovi bola uzavretá platne. Žalovaný v 3. rade rovnako poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.05.2020, kde sa dovolací súd

zaoberal obdobnou spornou právnou otázkou, ktorého prijatý právny názor mal byť podľa názoru
žalovaného v 2. rade v prejednávanej právnej veci prijatý, čo sa však nestalo. Žalovaný v 3. rade dal
do pozornosti odvolacieho súdu bod I. Úvod zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, kde je uvedené, že
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všetky jej prílohy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky
J. K. H., L., pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre fyzické

osoby - občanov (obchodné podmienky), a základné podmienky úveru. Každý odkaz na túto zmluvu
znamená odkaz na samotný text tejto zmluvy, ako aj všetky jej prílohy v aktuálnom znení, pokiaľ nie je
uvedené inak. Vychádzajú z hore uvedeného zmluvného dojednania žalobcu a žalovaného v 2. rade,
respektíve odkaz na neoddeliteľné prílohy zmluvy, ktoré sú jej súčasťou je zrejmé, že zmluva obsahovala
a obsahuje všetky podstatné náležitosti pre určenie jej platnosti. Žalovaný v 2. rade predložil súdu ako

dôkaz prílohy úverovej zmluvy, a to Obchodné podmienky, Základné podmienky úveru, Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu a údaj o hodnote RPMN,
ktoré obsahujú podpis žalobcu, ako aj údaj o dátume ich prevzatia. Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere podpísané žalobcom dňa XX.XX.XXXX obsahujú údaje ako druh a výška
poskytnutého spotrebného úveru, dĺžka trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úrokové sadzby, ročnú

percentuálnu mieru nákladov, celkové náklady spotrebiteľa, výšku mesačnej splátky úveru, celkový
počet splátok, celkovú výšku čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Žalovaný v 3. rade, má na základe
týchto dôvodov za to, že zmluva je platná a preto žiada odvolací súd, aby rozsudok zrušil a vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K odvolaniam žalovaných v 1., 2. a 3. rade sa vyjadril žalobca. Súhlasil s názorom súdu prvej
inštancie vyslovenom v bode 18 rozhodnutia. Ako vyplýva z priebehu konania na súde prvej inštancie
medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade došlo dňa XX.XX.XXXX k
uzavretiu zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, avšak v zmysle ust. § 75 ods. 4 písm. b/ zákona č.483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení zákonov účinného v čase uzatvárania hypotekárnej zmluvy, zmluva

o hypotekárnom úvere, alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná, a musí obsahovať b)
sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá
splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorá sa
pri hypotekárnom úvere skladá z platnej základnej úrokovej sadzby hypotekárnej banky a hrubej marže

hypotekárnej banky a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia
s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere; na účely
tohto zákona sa platnou základnou úrokovou sadzbou hypotekárnej banky rozumie základná úroková
sadzba hypotekárnej banky stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách a zverejnená
podľa odseku 9 ku dňu uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere a hrubou maržou hypotekárnej banky

sa rozumie úroková marža stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách...“ c) V spornej
hypotekárnej zmluve však výška sumy poskytnutého hypotekárneho úveru nenachádza. Výška sumy
poskytnutého úveru sa nachádza v prílohe uvedenej zmluvy, čo nemožno, podľa názoru žalobcov, v
zmysle zákonného znenia považovať za uvedenie sumy v zmluve o hypotekárnom úvere. Aj keď sa napredmetnú hypotekárnu zmluvu nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, jedná
sa o spotrebiteľský vzťah, a teda sa na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade použije
ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka: ,,V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ d) Vyššie uvedený nedostatok (chýbajúca podstatná
náležitosť zmluvy o hypotekárnom úvere) tak spôsobuje absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy, a to
aj s ohľadom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, a práve z tohto dôvodu sa tak predmetná
zmluva vo vzťahu k žalobcovi nemohla stať záväznou, a teda zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k
porušeniu zmluvnej povinnosti, na základe ktorej by mohlo dôjsť k začatiu výkonu záložného práva k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu.

23. Žalovaní počas celého konania pred súdom prvej inštancie ako v podanom odvolaní uvádzajú
tvrdenia spochybňujúce žalobcovu argumentáciu, avšak tieto nepodkladajú žiadnymi relevantnými
dôkazmi. Preto žalobca navrhol rozsudok potvrdiť, považovať odvolanie podané žalovanými za v celom
rozsahu nedôvodné a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

24. K vyjadreniu žalobcu k podaným odvolaniam sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Nestotožnil sa s právnym
názorom žalobcu prezentovaným vo vyjadrení k odvolaniam. V celom rozsahu trval na podanom
odvolaní. Znova poukázal na pomerne nové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/9/2019 zo
dňa 27.05.2020, z ktorého znova citoval. Zároveň znova konštatoval, že rozdielna rozhodovacia prax

súdov v totožných alebo skutkovo podobných prípadoch nie je žiadúca. Preto opäť navrhol rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania, ktoré budú vyčíslené dodatočne.

25. Odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5CoCsp/1/2021-393 zo dňa 27.01.2022 tak, že:

„I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.“

26.Odvolacísúdsaplnestotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,pretosazmysleustanovenia§387
ods. 2 CSP obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie
ako aj k odvolacím námietkam uviedol, že po preskúmaní rozsudku ako aj celého spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na rozhodnutie vo veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
náležite aj odôvodnil.

27. Odvolací súd plne súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, keď považoval zmluvu o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie zo dňa XX.XX.XXXX za neplatnú z dôvodu, že z predložených listinných

dokladov ako aj z vyjadrení strán sporu nevyplýva, žeby Príloha základné podmienky úveru bola medzi
žalobcom a žalovaným individuálne dojednaná keďže na tejto prílohe absentuje podpis účastníkov
zmluvy. Ani odkaz uvedený v zmluve o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú aj všetky jej prílohy neznamená, že ustanovenia prílohy boli medzi žalobcom
a žalovaným individuálne dojednané keďže nie sú podpísané. Zmluva o poskytnutí flexihypotéky na

refinancovanie zo dňa XX.XX.XXXX nemá základné náležitosti podľa ust. § 75 ods. 4 Zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách účinnom v čase uzavretia zmluvy teda dňa 30.06.2014 a to nielen sumu
poskytnutého hypotekárneho úveru, alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti ale aj presné
označenie tuzemskej nehnuteľnosti na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver. Táto
nehnuteľnosť je označená až v prílohe základné podmienky úveru, ktorá nebola individuálne medzi

stranami sporu dojednaná. Keďže nie je platná zmluva na základe ktorej bola uzavretá záložná zmluva
nie je platná ani táto a teda nemohlo na základe takejto zmluvy dôjsť k platnej dražbe nehnuteľnosti.
Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie keď dospel k záveru, že dražba je neplatná.
Zároveň za správne považoval i konštatovanie súdu prvej inštancie, že ostatnými námietkami žalobcu
nebolo potrebné sa zaoberať. Ide skutočne o zásadu hospodárnosti konania (bod 31 odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu).

28. K odvolacím námietkam žalovaných, že v danom prípade existuje rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.05.2020 a ide o uznesenie, ktorým bol zrušený rozsudokKrajského súdu v Košiciach spolu rozsudkom s rozsudkom Okresného súdu Košice II. z 01.06.2016 č.k.
41C/20/2016 - 169 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie odvolací súd v bode 32 odôvodnenia
uviedol, že podľa jeho názoru uvedené uznesenie je v danej veci neakceptovateľné. Odvolací súd

poukázal na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/245/2010, v ktorom bola riešená
rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma
zmluvnými stranami a bolo konštatované, že táto je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Zároveň
odvolacísúdkonštatoval,žezuzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/9/2019nevyplýva,žebytoto
sa zaoberalo spotrebiteľským charakterom zmluvy a zároveň konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský

právny vzťah.

29. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/1/2021 z 27. januára 2022 podali
dovolanie žalovaná v 1. a žalovaná v 2 rade.

30. Dovolací súd uznesením sp.zn. 6Cdo/162/2022 z 25. júna 2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 5CoCsp/1/2021 z 27. januára 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zrušil
uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 10Csp/33/2019 - 414 zo 07. apríla 2022.

31. K položeným otázkam žalovanej 1/ žalovanej 2/ dovolací súd uviedol, že ide o obdobné otázky,
ktoré možno zhrnúť do otázky, či je zmluva o flexihypotéke neplatná, ak podstatné náležitosti zmluvy

sú uvedené odkazom na samostatnú listinu - prílohu k zmluve, ktorá nebola zmluvnými stranami
podpísaná? V tejto otázke dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn.4Cdo/9/2019z27.mája2020,sozávermiktoréhosastotožňuje:„vprejednávanejvecijepotrebné
uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej
neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti

súvlistinepodpísanejobidvomistranamiurčenévýslovnýmodkazomnasamostatnúlistinu,ktoránebola
podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol
dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia
za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy.“

32. V preskúmavanej veci súdy nižších inštancii vyvodili neplatnosť zmluvy o poskytnutí flexihypotéky
z dôvodu, že príloha k zmluve označená ako Základné podmienky úveru nebola medzi stranami
individuálne dojednaná a zmluva o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie neobsahovala základne
náležitostipodľa§75ods.4zákonaobankách.Zozmluvyoposkytovaníflexihypotékynarefinancovanie
reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX S. XX. XXXX XXXX a z prílohy Základné podmienky úveru reg.

č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (l. č. 250 - 253 spisu) vyplýva, že v prílohe sú uvedené podstatné
náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere, a to suma poskytnutého hypotekárneho úveru a jeho splatnosť
a označenie nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver, ktorá je zároveň aj predmetom
zabezpečenia (náležitosti podľa § 75 ods. 4 písm. b), c), e) zákona o bankách). V prvej časti zmluvy
o poskytnutí flexihypotéky označenej ako Úvod, účastníci zmluvy vyhlásili, že neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy sú všetky jej prílohy, ktorými okrem iných je aj príloha Základné podmienky úveru. Dovolací
súd k danej otázke uviedol, že právny poriadok nezakazuje použitie listiny vo forme prílohy k zmluve,
neupravuje čo by príloha mala/mohla obsahovať. Preto za určujúci v danej veci je nevyhnutné považovať
prejav vôle účastníkov zmluvy, ktorí ak v zmluve vyhlásia prílohu za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, na
zmluvu a prílohu je potrebné hľadieť ako na jeden celok a prílohu posudzovať ako formu vyjadrenia

obsahu zmluvy, aj keď nebola stranami podpísaná.

33. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolacieho súdu, pre ktoré neprihliadol na uvedené uznesenie dovolacieho
súdu,žezuznesenianevyplýva,žebypredmetomkonaniabolspotrebiteľskýprávnyvzťah,dovolacísúd
konštatoval, že v predmetnom prípade pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti zmluvy z dôvodu, či obsahuje

podstatnénáležitostizhľadiskarozlíšenia,čizmluvajespotrebiteľskáalebonie,niejerozhodujúcaforma
alebo náležitosti, ale účastníci právneho vzťahu, ktorými sú na jednej strane podnikateľ konajúci v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a fyzická osoba - nepodnikateľ (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka).
Žiadne ustanovenie však nedáva súdu oprávnenie rozširovať povinnosti strán týkajúce sa formy zmluvy
nad rámec zákona a to ani v sporoch s ochranou slabšej strany. Odvolací súd preto nemal dôvod

neaplikovať predmetné uznesenie NS SR na prejednávanú vec, keďže v čase rozhodovania odvolacieho
súdu už bolo súdu známe.34. V spotrebiteľských sporoch je povinnosťou súdu podľa Občianskeho zákonníka (§ 53) skúmanie
neprijateľných zmluvných podmienok, teda nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Zo znenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že spotrebiteľská zmluva nemôže obsahovať

ustanovenia, ktoré boli individuálne dojednané. Zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané
predstavujú výnimku zo všeobecného zákazu neprijateľných zmluvných podmienok, čo znamená, že
spotrebiteľská zmluva môže obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa predmetu plnenia
alebo primeranosti ceny, táto však musí byť individuálne dojednaná alebo jasná, určitá a zrozumiteľná.
Občiansky zákonník rozhodnutie o neplatnosti v § 53 ods. 5 viaže len na neprijateľné podmienky.

35. V kontexte uvedeného dovolací súd konštatoval, že odvolací súd sa napadnutým rozhodnutím
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri posudzovaní právnej otázky týkajúcej sa
neplatnostizmluvyoflexihypotéke,pretonamietanénesprávneprávneposúdenievdovolanížalovaných
1/ a 2/ bolo dôvodné. V ďalšom konaní sa odvolací súd bude riadiť vyššie uvedenými závermi
dovolacieho súdu podľa § 455 CSP.

36. K odôvodneniu žalovanej v 1. rade v dovolaní čo do nesprávneho právneho posúdenia odvolacieho
súdu dovolací súd uviedol, že na otázku žalovanej v 1. rade odpovedal v bode 51 odôvodnenia
a konštatoval, že nedojednanie individuálnej podmienky nemôže spôsobovať neplatnosť podmienky
samotnej ani podľa § 53 Občianskeho zákonníka.

37. Dovolateľka 1/ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkala
nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v otázke individuálneho dojednania a platnosti
zmluvnej podmienky.

38. Dovolateľka 2/ odvolaciemu súdu v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP vytýkala
neodôvodnenosť odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorý spočíval v tom, že
odvolací súd vyhodnotil, že z uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019 nevyplýva, že by sa zaoberalo
spotrebiteľským charakterom zmluvy, s čím dovolateľka 2/ nesúhlasila.

39. Uvedené dovolacie námietky majú potom podľa dovolacieho súdu opodstatnenie, ale iba v kontexte
dovolacieho dôvodu podľa §421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože dovolací prieskum v rozsahu § 420 f) CSP
sa nevzťahuje na hmotnoprávnu revíziu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ku ktorému uvedené
dovolacie námietky podporne smerujú.

40. S poukazom najmä na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a
2/ je prípustné i dôvodné a preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v
ktorom je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 449 ods. 1, § 450, § 455 CSP).

41. Zároveň konštatoval, že o náhrade trov celého konania bude súd prvej inštancie rozhodovať znovu

až po právoplatnom skončení veci a to v závislosti od výsledku súdneho konania.

42. Odvolací súd na základe podaných odvolaní znova preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

43. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

44. Všetci žalovaní namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Mali za to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí flexihypotéky
na refinancovanie číslo XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX sú všetky jej prílohy, ktorými sú Všeobecné
obchodné podmienky, J. K. H., L.. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom
k nehnuteľnosti pre fyzické osoby - občanov (obchodné podmienky) a základné podmienky úveru. Každýodkaz na túto zmluvu znamená samotný odkaz na tak zmluvy ako aj jej všetky prílohy v aktuálnom znení
pokiaľ nie je uvedené inak.

45. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

46. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7 Cdo 7/2010).

47. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvedený v jeho zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Cdo/162/2022 zo dňa 25. júna 2024, keď v bode 35

odôvodnenia svojho uznesenia jednoznačne uviedol, že k položeným otázkam žalovanej 1/ a žalovanej
2/ ide o obdobné otázky, ktoré možno zhrnúť do otázky či je zmluva o flexihypotéke neplatná, ak
podstatné náležitosti zmluvy sú uvedené odkazom na samotnú listinu - prílohu k zmluve, ktorá nebola
zmluvnými stranami podpísaná. V tejto otázke dovolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/9/2019 z 27. mája 2020 so závermi, ktorého sa stotožnil. Zároveň

dovolací súd bode 36 odôvodnenia uviedol, že právny poriadok nezakazuje použitie listiny vo forme
prílohy k zmluve, neupravuje čo by príloha mala/mohla obsahovať. Preto za určujúci v danej veci je
nevyhnutnépovažovaťprejavvôleúčastníkovzmluvy,ktoríakvzmluvevyhlásiaprílohuzaneoddeliteľnú
súčasť zmluvy, na zmluvy a prílohy je potrebné hľadieť ako na jeden celok a prílohu posudzovať
ako formu vyjadrenia obsahu zmluvy aj keď nebola stranami podpísaná.

48. K tvrdeniu odvolacieho súdu, keď neprihliadol na uznesenie dovolacieho súdu, lebo z uznesenia
nevyplýva, že by predmetom konania bol spotrebiteľský právny vzťah, dovolací súd konštatoval v bode
37 odôvodnenia, že v predmetnom prípade, pokiaľ ide o posúdenie neplatnosti zmluvy z dôvodu,
či obsahuje podstatné náležitosti z hľadiska rozlíšenia či zmluva je spotrebiteľská alebo nie, nie

je rozhodujúca forma alebo náležitosti, ale účastníci právneho vzťahu, ktorými sú na jednej strane
podnikateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti a fyzická osoba – nepodnikateľ (§ 52 ods. 3, 4
Občianskeho zákonníka). Podľa názoru dovolacieho súdu žiadne ustanovenie nedáva súdu oprávnenie
rozširovať povinnosti strán týkajúce sa formy zmluvy nad rámec zákona, a to ani v sporoch s ochranou
slabšej strany. Odvolací súd preto podľa názoru dovolacieho súdu nemal dôvod neaplikovať predmetné

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednávanú vec, keďže v čase rozhodovania
odvolacieho súdu už bolo súdu známe. Preto dovolací súd konštatoval, že odvolací súd sa napadnutým
rozhodnutím odklonil od odstálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri posudzovaní právnej
otázky týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o flexihypotéke, preto namietané nesprávne právne posúdenie
v dovolaní žalovaných v 1. a 2. rade bolo dôvodné. Zároveň dovolací súd uložil odvolaciemu súdu riadiť

sa vyššie uvedenými závermi podľa ustanovenia § 455 CSP.49. Z dôvodu, že rovnako ako odvolací súd, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pochybil
aj tento súd, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil,
a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

50. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva zo základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Z rozhodnutí Ústavného súdu
napríklad II.ÚS 410/06 vyplýva, že toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne

konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
tak, že v rozhodnutí súdu sa musia uviesť dostatočné dôvody na základe ktorých je založené.

51. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť pochybenia vytýkané dovolacím súdom, vec opätovne
prejednať, vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami, a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP.

52. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, i o trovách
dovolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

53. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).