Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-42Cpr/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203177
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7219203177.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. právne zastúpená advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK &
partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Thurzova 7, proti žalovanej: Stredná odborná škola beauty služieb,
Gemerská 1, Košice, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáš Mojsej, s.r.o., so sídlom
Žižkova 19, Košice, o nárokoch z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

r o z h o d o l :

I. Žalovaná porušila vo vzťahu k žalobkyni zásadu rovnakého zaobchádzania, čím zasiahla do jej práva
na rovnaký prístup k podmienkam výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania. Žalovaná je p
o v i n n á upustiť od svojho protiprávneho konania a napraviť protiprávny stav a to tak, že zabezpečí,

aby mala žalobkyňa rovnaké podmienky na výkon práce v zamestnaní vrátane odmeňovania.

II. Žalovaná je p o v i n n á v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť ospravedlnenie sa
žalobkyni v tomto znení:
„Stredná odborná škola beauty služieb F. X, E. počas trvania pracovného pomeru diskriminovala svoju
zamestnankyňu A. B. C.. Porušila tak zásadu rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z.
orovnakomzaobchádzanívniektorýchoblastiachaoochranepreddiskrimináciouaozmene adoplnení

niektorýchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov.StrednáodbornáškolaGemerská1sazaspôsobenú
diskrimináciu A. B. C. ospravedlňuje“ a to formou vývesky na Strednej odbornej škole beauty služieb F.
X, E. a na internetovej stránke Košického samosprávneho kraja po dobu dvoch mesiacov.

III. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 €, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

V. Žalobkyni sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.4.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaná
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, čím zasiahla do práva žalobkyne na rovnaký prístup
k výkonu zamestnania a podmienkam výkonu práce v zamestnaní a súčasne žiadala uložiť žalovanej
povinnosť upustiť od svojho protiprávneho konania. Žalobkyňa ako primerané zadosťučinenie žiadala
uložiť žalovanej povinnosť zverejniť verejné ospravedlnenie sa žalobkyni formou vývesky na Strednej

odbornej škole, F. X, E. a na internetovej stránke Košického samosprávneho kraja. Súčasne žiadala
priznať nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 € a náhradu trov konania.
Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe vyplynulo, že žalobkyňa pociťuje od roku
2009 výrazný nepriateľský postoj zo strany riaditeľstva školy, ktorým sa riaditeľka školy C. A. G.dopúšťa nerovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Žalobkyňa tvrdila, že k jej
diskriminácii dochádza vo viacerých oblastiach, prejavuje sa v prvom rade vo vyučovacom procese. Ako
diskrimináciu považuje skutočnosť, že v zadaných hodinách pre zastupovanie a suplovanie disponuje

najmenším počtom hodín a že dochádza k odoberaniu učebných pomôcok a to výlučne žalobkyni.
Žalobkyňa sa cíti diskriminovaná aj v oblasti odmeňovania z dôvodu, že pri udeľovaní koncoročných
odmien mali aktivity žalobkyne zjavne najnižšie bodové ohodnotenie a vyššie bodové ohodnotenie
a tým aj odmeny boli účelovo udelené iným kolegom. Ďalším prejavom nerovnakého prístupu sú podľa
žalobkyne doteraz nevyplatené cestovné náhrady, ktoré jej vznikli z pracovnej cesty za účelom stretnutia

s prezidentom SR.
Podľa žalobkyne sa situácia na Strednej odbornej škole a negatívne postoje žalovanej voči žalobkyni
neustále stupňovali. Na pracovisku bol prítomný bossing, ktorý spočíva vo vytváraní neznesiteľnej
atmosféry na pracovisku, ponižovaniu, uplatňovaniu nekorektného a svojvoľného konania z pozície
moci, ako aj k ohováraniu a ponižovaniu.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku navrhla vypočuť C. A. C. A., H. I. J. a predložila listinné
dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä:
- Písomné požiadavky na Radu školy z decembra 2016
- Tabuľku vykázaných suplovaných hodín za školský rok 2016/2017
- Oznámenie o neodkonzultovanom odobratí projektora z kmeňovej učebne

- List riaditeľke školy pod č. 529/2018 zo dňa 5.2.2018
- Vyjadrenie riaditeľky školy č. SOŠ/45/2018 zo dňa 6.3.2018
- Hodnotenie pedagogického zamestnanca na celoškolských akciách v kalendárnom roku 2017
- Správu z pracovnej cesty a žiadosť o preplatenie cestovných výdavkov vrátane doplnenia tejto správy
- Evidenciu cestovných výkazov vedenú v Knihe cestovných výkazov školy

- Vyjadrenie k písomným podaniam zo dňa 26.10.2018
- Vyjadrenie k Sťažnosti na mobbing a diskrimináciu a k Prehláseniu zamestnancov Strednej odbornej
školy, Gemerská 1, Košice, doručené v júli 2018 Košickému samosprávnemu kraju
- Písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia
pracovného pomeru.

3. Žalovaná sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 26.7.2019. Bola toho názoru, že
žalobkyňanegatívnymipostojmi,arogantnýmavulgárnymsprávanímsamavyvolávalausvojichkolegov
napätie v pracovnoprávnych vzťahoch a značnú nevôľu, čo vyústilo v júni 2018 do sťažnosti, ktoré
pedagogickí a odborní zamestnanci školy písomne podali na žalobkyňu. Tvrdila, že zo strany žalovanej

ako zamestnávateľa nedochádzalo a nedochádza k diskriminačnému konaniu voči žalobkyni ako
zamestnancovi. Žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávala a odmietala tvrdenia žalobkyne
akozamestnankynediskriminovanej,ktorépovažovalazazavádzajúce,neúplnéavyslovenetendenčné.
Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii v oblasti odmeňovania uviedla, že všetci pedagógovia boli a sú
posudzovaní podľa rovnakých kritérií stanovených bodovými hodnotami. Podľa prehľadu odmien

vyplatených pedagogickým zamestnancom v rokoch 2009 – 2019 bola:
- v júni 2009 výška odmeny žalobkyne 250 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 - 450 €
- v decembri 2009 výška odmeny žalobkyne 150 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 -
500 €
- v júni 2010 výška odmeny žalobkyne 200 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 80 - 350 €

- v decembri 2010 výška odmeny žalobkyne 180 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 –
280 €
- v auguste 2011 výška odmeny žalobkyne 40 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 – 200 €
- v decembri 2011 výška odmeny žalobkyne 60 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 - 140 €
- v decembri 2012 výška odmeny žalobkyne 208,56 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu

0 – 417,12 €
- v novembri 2013 výška odmeny žalobkyne 22,80 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0
– 319,20 €
- v novembri 2014 výška odmeny žalobkyne 40 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 - 148 €
- v decembri 2015 výška odmeny žalobkyne 70 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 - 210 €

- v decembri 2016 výška odmeny žalobkyne 70 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 - 200 €
- v decembri 2017 výška odmeny žalobkyne 69 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0 - 575 €
- v decembri 2018 výška odmeny žalobkyne 58,75 €, odmeny pedagógom boli vyplatené v rozsahu 0
– 176,25 €Podľa názoru žalovanej boli vzhľadom k vykonaných aktivitám žalobkyne v porovnaní s inými
zamestnancami školy odmeny vyplatené adekvátne.
Vo vzťahu k osobným príplatkom pedagógov žalovaná uviedla, že tieto sú vyplácané za výkon týchto

činností:
- vedúci predmetovej komisie (15 € mesačne)
- koordinátor čitateľskej gramotnosti (15 € mesačne)
- koordinátor finančnej gramotnosti (15 € mesačne)
- koordinátor prevencie (15 € mesačne)

- vedenie kroniky školy (15 € mesačne)
- koordinácia práce združenia rodičov (15 € mesačne)
- zabezpečovanie správy a činnosti školskej knižnice (30 € mesačne)
- správa ASC agendy, Rezontného informačného systému, tlač vysvedčení,
- správca Edupage školskej stránky a elektronickej žiackej knižky (55 € mesačne)
Keďže žalobkyňa sa na žiadnej z týchto činností nepodieľala, osobný príplatok jej nebol vyplácaný.

Žalovaná poukázala na to, že v prípade osobného príplatku ide o fakultatívnu zložku platu, na ktorú
zamestnanec nemá právny nárok.
K tvrdeniu žalobkyne o najmenšom počte suplovaných hodín žalovaná uviedla, že pri suplovaných
hodinách je platná a aktívne programom ASC suplovanie uplatňovaná hlavne zásada odbornosti.
V prvom rade sa teda na suplovanú hodinu zaraďuje pedagóg s rovnakou aprobáciou ako chýbajúci

pedagóg, potom je brané do úvahy triednictvo v danej triede, prípadne skúsenosti s výukou odborného
predmetu. Keďže v októbri 2018 absolvovala operáciu a následnú rekonvalescenciu vyučujúca
slovenského jazyka a literatúry, v čase svojich voľných hodín boli do suplovania nasadzovaní
pedagógovia s predmetom slovenský jazyk a literatúra v aprobácii. Žiadny pedagóg v mesiaci október
2018 nevykázal viac ako 12 suplovaných hodín. Žalobkyňa v tomto mesiaci vykázala 4 suplované

hodiny, pričom v tomto mesiaci sa 3 pracovné dni (16.10.2018, 17.10.2018 a 19.10.2018) suplovalo aj
za žalobkyňu.
Vo vzťahu k cestovných náhradám žalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s jej cestou za účelom stretnutia
s prezidentom Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že už zo samotnej pozvánky na stretnutie jasne
vyplýva, že tieto náklady si bude žalobkyňa pokrývať samostatne.

K tvrdeniu žalobkyne o odoberaní učebných pomôcok, dataprojektora, ktorý bol zverený žalobkyni do
hmotnej zodpovednosti žalovaná uviedla, že popisovaný dataprojektor bol demontovaný a presunutý
z učebne č. 69 do učebne č. 35 v budove školy na Gemerskej ulici č. 1 z dôvodu, že počas jeho
zaradenia v učebni č. 69 nebol zo strany vyučujúcich využívaný. Žalobkyňa nemala za projektor hmotnú
zodpovednosť, ten bol zapísaný v evidencii majetku žalovanej uloženého v tejto učebni.

4. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť viacerých zamestnancov školy a predložila
listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä:
- Prehľad mimo vyučujúcich aktivít žalobkyne v kalendárnom roku 2017
- Rozvrhy žalobkyne za školský rok 2016/2017, 2017/2018 a 2018/2019

- Výkaz suplovaných hodín október 2018 zamestnancov pán I. a pani K.
- Absenčné karty žalobkyne za roky 2012/2013, 2014/2015, 2016/2017 a 2018/2019
-Hodnoteniepodielupedagogickéhozamestnancanaceloškolskýchaktivitáchvkalendárnomroku2017
- Podiel zamestnanca na celoškolských akciách v kalendárnom roku 2017
- Kópia cestovného poukazu č. 340/2018

- Sťažnosti zamestnancov SOŠ F. X, E.
- G. o šetrení sťažnosti zamestnancov SOŠ Gemerská 1, Košice.

5. Okresný súd Košice II (dnes Mestský súd Košice; ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“)
rozsudkom zo dňa 16.3.2023 č. k. 42Cpr16/2019-734 žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v
zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímzodňa19.decembra2023zrušilrozsudokokresnéhosúduKošice

II č.k. 42Cpr/16/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval
záver súdu o nedôvodnosti žaloby za predčasný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, preto ho
nebolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Zároveň súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že síce použil príslušné ustanovenia Zákonníka práce,zákona č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon) ako aj zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
(ZoCN) a zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme, ktoré na daný prípad dopadajú, avšak niektoré z týchto ustanovení (konkrétne § 36 ods. 8 zák.

č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) nesprávne vyložil a aplikoval na preskúmavaný prípad.

7. Krajský súd v Košiciach podľa odôvodnenia svojho zrušujúceho uznesenia považoval väčšinu
odvolacích námietok za dôvodnú., pričom podstatou odvolacích námietok bolo:
- nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,

- nesprávne hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (selektívne, tendenčne, bez
zohľadnenia svedeckých výpovedí svedkov navrhnutých žalobkyňou a bez posúdenia vierohodnosti
výpovedí svedkov navrhnutých žalovanou),
- nesprávne vyhodnotenie diskriminačných prejavov žalovanej vo vzťahu k
a/ pri vyúčtovaní nákladov účasti žalobkyne na stretnutí s prezidentom SR,
b/ pri presunutí dataprojektora počas jej práceneschopnosti bez jej upovedomenia a vysvetlenia, napriek

tomu, že v tom čase bol využívaný a ďalších konaní (trestné oznámenie, nepozvanie na Radu školy),
c/ vyplácaniu odmien,
- a nesprávne posúdenie diskriminačného motívu, respektíve potreby preukázať pohnútku žalovanej.

8. Preto uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci doplniť dokazovanie, jednotlivé dôkazy

dôsledne vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a opakovane vyhodnotiť, či zo
strany zamestnávateľa dochádzalo k diskriminačnému prístupu k žalobkyni (v závislosti od
uvedeného posúdenia prípadne stanoví výšku primeraného finančného zadosťučinenia a povinnosť
ospravedlnenia). V novom rozhodnutí sa súd dôsledne vysporiada s tvrdeniami a námietkami strán
sporu, posúdi vierohodnosť svedkov a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti uvedené

v § 220 ods. 2 C.s.p.

9. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovanej
k dôvodom presunutia dataprojektora a k vyplateným odmenám, lekárskymi správami z 12.3.2019
a z 18.3.2024, pričom vychádzal a pri rozhodovaní vyhodnocoval aj dôkazy už vykonané Okresným

súdom Košice II pred rozhodovaním v poradí prvým. Súd ale zamietol návrh žalovanej na doplnenie
dokazovania výsluchom ďalších zamestnancov. Títo sa mali vyjadriť Tí mali byť vypočutí k celkovej
situácii u žalovanej, teda výpovede by sa mali viesť v rovnakom duchu, ako boli vypočutí predchádzajúci
zamestnanci. Podľa názoru súdu boli okolnosti, ku ktorým sa mali vyjadrovať ďalší navrhovaní svedkovia
dostatočne vyjasnené výpoveďami už vypočutých zamestnancov (v počte deväť zamestnancov). Keďže

skutkové okolnosti, ku ktorým sa mali vyjadriť v konaní preukázané boli, ďalšie výpovede k tým istým
okolnostiam neboli potrebné

10. Žalobkyňa sa tzv. antidiskriminačnou žalobou domáhala ochrany tvrdiac, že žalovaná vo vzťahu k nej
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. K tvrdenej diskriminácii

dochádzalo najmä od roku 2018. Na pojednávaním konanom dňa 5.10.2020 žalobkyňa upresnila
žalované obdobie tak, že ide o obdobie kalendárneho roka 2018 doteraz. Toto obdobie, počas ktorého
malo dochádzať k diskriminácii, žalobkyňa potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
24.6.2021 kedy uviedla, že: „Diskriminácia mojej osoby svoju silu nabrala v roku 2018, kedy nepriateľský
postoj riaditeľky žalovanej školy bol už pre mňa ako učiteľa, ale aj ako človeka neúnosný a nedôstojný.

1.2.2018 som osobne požiadala riaditeľku školy o zdôvodnenie jej nerovnakého prístupu pri hodnotení
zamestnancov a teda pri mojom hodnotení. Moje aktivity mali zjavne menšie bodové hodnotenie zo
strany riaditeľky školy. Chcem povedať, že dôkazom ocenenia mojej práce ako pedagóga bola aj
reportáž v televízii Košice dnes ku Dňu učiteľov, kde išlo o portrét mojej osoby ako semifinalistky súťaže
Zlatý Amos o najlepšieho učiteľa Slovenska, na ktorú ma nominovali žiaci školy a musím zdôrazniť, že

v tejto reportáži sa veľmi pozitívne zviditeľnila aj škola. Ani táto skutočnosť neprimela riaditeľku školy
k zmene postoja voči mojej osobe a diskriminácia naďalej pokračovala. Útoky sa stupňovali, riaditeľka
mala snahu dostávať pracovníkov školy na svoju stranu s cieľom odčleniť ma od kolektívu.“

11.Predmetom konania je určenie, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, uloženie povinnosti žalovanej verejne sa ospravedlniť a
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa za zásah do svojich práv na rovnaký
prístup k výkonu zamestnania a podmienkam výkonu práce v zamestnaní považovala:a/ postup žalovanej pri zúčtovaní nákladov účasti žalobkyne na stretnutí s prezidentom SR (cestovné
náhrady),
b/ diskrimináciu pri poskytovaní pracovných prostriedkov (presunutie projektoru, ktorý jej bol zverený

do zodpovednosti),
c/ nerovnaký prístup pri prideľovaní odmien (diskrimináciu pri vyplácaní odmien v nadväznosti na bodové
ohodnotenie jej aktivít),
d/ postup pri rozdeľovaní suplovaných hodín,
e/ nevyplácanie osobného príplatku,

f/ bossing.

12. S ohľadom na zaver odvolacieho súdu, ktorý ako dôvodné vyhodnotil námietky o nesprávnom
skutkovom a právnom posúdení konania žalovanej pri vyučtovaní cestovných náhrad a predčasnosti
a nedostatočnom odôvodnení záverov posudzujúcich konania žalovanej pri poskytovaní pracovných
pomôcokaprivyplácaníodmien,sasúdpovrátenívecizaoberaltýmitooblasťamitvrdenejdiskriminácie.

13. Podľa ust. § 13 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch
povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný

zákon).

14. Podľa ust. § 13 ods. 2 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,
farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických

vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia, alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

15. Podľa ust. § 13 ods. 7 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práca

alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo
nedodržaním podmienok podľa ods. 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany
ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon).

16. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon)
každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na
svojich právach, právom chránených záujmoch, alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,

upustil od svojho konania, ak je to možné napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané
zadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámeniakriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého
účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

17. Žalobkyňa sa zúčastnila stretnutia s prezidentom, ktoré sa konalo 16.10.2018 o 14.30 hod.
v Grasalkovičovom paláci v Bratislave s tým, že náklady spojené so stretnutím si hradí každý
účastník samostatne. Vyplnením cestovného príkazu evidovaného pod č. 340/2018 žalobkyňa požiadala
žalovanú o schválenie pracovnej cesty so začiatkom v Košiciach 16.10.2018 a ukončením cesty
16.10.2018 v Košiciach. Účelom pracovnej cesty bolo stretnutie s prezidentom SR dňa 16.10.2018

v Bratislave. Dňa 11.10.2018 jej táto cesta bola podpisom oprávneného pracovníka žalovanej schválená.
Zmailovejkomunikáciežalovanejsorganizátoromstretnutiavyplynulo,žestretnutiesprezidentomtrvalo
od 14.30 hod. do 15.30 hod.

18. V dôsledku vyjadrenia súhlasu s cestou žalobkyne na uvedené stretnutie a podpísania cestovného

príkazu 340/2018 oprávneným pracovníkom na povolenie pracovnej cesty sa fakultatívny nárok
žalobkyne na cestovné náklady stal nárokom obligatórnym, a teda žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie
náhradycestovnýchnákladov,oprotičomužalovanejvzniklapovinnosťtietonákladyzúčtovaťvzákonom
stanovenej lehote.19. Žalobkyňa vyúčtovala pracovnú cestu v cestovnom príkaze tak, že vyplnila kolónky čas odchodu
a čas príchodu. V nich deklarovala odchod na pracovnú cestu z Košíc dňa 16.10.2018 o 5.00 hod.

s príchodom do Bratislavy o 10.17 hod. a odchod z Bratislavy dňa 16.10.2018 o 23.43 hod. s príchodom
do Košíc 17.10.2018 o 5.44 hod. Vo vyúčtovaní pracovnej cesty chýba uvedenie výšky požadovanej
náhrady (cestovného, miestnej prepravy a iné), ktorú žiadala uhradiť zamestnávateľom.

20.Žalobkyňapodalaktejtopracovnejcestepísomnúsprávudňa18.10.2018vktorejsúčasnepožiadala

o preplatenie cestovných výdavkov za seba a za jedného žiaka. Prílohou správy z pracovnej cesty boli
aj cestovné lístky, ktorých hodnota za cestu Košice – Bratislava predstavovala sumu 33,20 € a za cestu
Bratislava – Košice to bola suma 19,76 €, čo spolu predstavuje 52,96 €. Žalobkyňa kvantifikovala trvanie
pracovnej cesty v dĺžke 19 hodín dňa 16.10.2018 a 5 hodín dňa 17.10.2018, čo predstavuje spolu 24
hodín 44 minút.

21. Žalovaná poštovým poukazom zo dňa 29.11.2018 a tiež dňa 4.2.2019 a 15.4.2019 poukázala
žalobkyni sumu 53,96 €. Tieto platby žalobkyňa odmietla prevziať, boli vrátené žalovanej dňa 4.2.2019,
dňa 12.4.2019 a dňa 21.6.2019.

22. Podľa zoznamu suplovaných a nadčasových hodín mala žalobkyňa v mesiaci október 2018

zohľadnených 17,23 nadčasových hodín v súvislosti so služobnou cestou dňa 16.10.2018.

23. Podľa ust. § 57 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú
cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné
obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy

dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu
je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov
vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

24. Podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (ďalej len „ZoCN“)

pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného
miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoCN zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí
miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej

cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na
oprávnené záujmy zamestnanca.

26. Podľa ust. § 36 ods. 8 ZoCN zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia
písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na

náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v Kolektívnej zmluve, alebo
v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená
dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

27. Zákon stanovuje lehotu, v ktorej je zamestnávateľ povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty
a uspokojiť nároky zamestnanca, a to v lehote 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných
dokladov. Iba v prípade, ak je v kolektívnej zmluve alebo v písomnej dohode so zamestnancom
dohodnutá alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, má túto povinnosť v takto
stanovenej (dlhšej) dobe. Lehota do konca kalendára mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

vktorombolapracovnácestaaleboináskutočnosťzakladajúcanároknanáhradyskončená,predstavuje
iba maximálnu hranicu, po ktorú možno v kolektívnej zmluve, v písomnej dohode alebo vnútornom
predpise zamestnávateľa určiť dobu v zmysle uvedeného ustanovenia (t.j. dobu dlhšiu ako je zákonom
stanovených 10 pracovných dní).

28. V prejednávanej veci žalobkyňa predložila správu zo služobnej cesty a požiadala o vyplatenie
cestovných náhrad dňa 18.10.2018. Žalovaná bola povinná zaplatiť žalobkyni cestovné náhrady
v rozsahu pracovnej cesty tak, ako bola v cestovnom príkaze žalobkyňou schválená a to so začiatkom
dňa 16.10.2018 v Košiciach, miestom výkonu práce Bratislava a ukončením pracovnej cesty dňa16.10.2018 v Košiciach a to v lehote 10 dní od preukázania písomných dokladov. Aj keď žalobkyňa
požiadala o súhlas s pracovnou cestou so začiatkom 16.10.2018 a jej ukončením tiež 16.10.2018 (a
v takom rozsahu ju mala schválenú), podľa vyúčtovania žiadala priznať náhradu za služobnú cestu

ukončenú 17.10.2018. Preto bola žalovanou vyzvaná na doplnenie správy zo služobnej cesty.

29. Žalobkyňa listom zo dňa 5.11.2018 správu zo služobnej cesty doplnila a doručila žalovanej dňa
5.11.2018. Nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanej 10 dňová lehota na vykonanie vyúčtovania tejto
pracovnej cesty a uplynula 19.11.2018. V tejto lehote k vyplateniu cestovných nákladov nedošlo, lebo

žalovaná tieto poukázala žalobkyni poštovým poukazom až dňa 29.11.2018.

30. Cestovné náhrady za predmetnú služobnú cestu boli riešené aj na úrovni zriaďovateľa žalovanej,
ktorým je Košický samosprávny kraj. Elektronickou komunikáciou (email zo dňa 24.10.2018 a zo dňa
25.10.2028) riaditeľkaškodypožiadalazriaďovateľaopísomnýpokynvsúvislostiscestovnýmpríkazom
a úhradou nákladov pracovnej cesty žalobkyne z dôvodu, že podľa pozvánky náklady spojené so

stretnutím si hradí každý účastník samostatne. Zriaďovateľ (pani L. L.) emailom zo dňa 26.10.2018
odporučil žalovanej postupovať v zmysle zák.č. 283/2002 Z.z.

31. Ing. Miloš Ihnát vo svojej výpovedi uviedol: ,,Žalobkyňa sa obrátila na mňa mnohokrát a aj
s uvádzaným cestovným príkazom. Išlo o cestovný príkaz na cestu do Bratislavy, kde bola pozvaná

prezidentom SR vtedajším pánom E. v súvislosti s tým, že bola nominovaná ako jedna z 12 učiteľov na
Zlatý Amos. Problém bol v tom, že jej neboli preplatené náhrady v súvislosti s touto cestou. Dotazovala
sa ohľadne preplatenia tých náhrad, avšak boli jej odmietnuté. Riešili sme túto záležitosť na úrovni
zriaďovateľa, teda aj túto aj niektoré iné, a to s pánom I. a pánom riaditeľom úradu KSK Ďorkom, za
ktorým sme niekoľkokrát boli. Z ich strany bolo dané jednoznačné stanovisko, že táto cesta má byť

chápaná ako reprezentácia KSK a reprezentácia školy.
Boli sme aj za pani L., ktorá uviedla, že táto cesta je chápaná ako služobná cesta a zároveň ako
reprezentácia KSK a školy. Preto odporučila cestovný príkaz preplatiť.“

32. Žalovaná postupovala pri vyúčtovaní pracovnej cesty žalobkyne dňa 16.10.2018 obštrukčne

a napriek schváleniu tejto služobnej cesty, mala pochybnosti o samotnom nároku žalobkyne na
cestovné náhrady. V konaní nebolo preukázané, a nebolo to ani tvrdené, že by aj u niektorého iného
zamestnanca bol postup pri vyúčtovaní cestovných náhrad podobne časovo i obsahovo náročný.
Oneskorené vyúčtovanie cestovných náhrad žalovanou a jej opakovaná konzultácia opodstatnenosti
nároku žalobkyne na ich úhradu svedčí o nerovnakom prístupe žalovanej k žalobkyni v súvislosti s touto

pracovnou cestou, v porovnaní s inými zamestnancami. Vo vzťahu k cestovným náhradám za pracovnú
cestu žalobkyne dňa 16.10.20218 je potrebné vyhodnotiť konanie žalovanej ako diskriminačné.

33. K opačnému záveru súd dospel pri hodnotení presunu učebnej pomôcky. V tejto oblasti žalobkyňa
poukázala na jediný prípad, kedy žalovaná bez jej vedomia, v čase práceneschopnosti žalobkyne,

presunula z kmeňovej učebne žalobkyne projektor. Je nesporným, že o využití a umiestnení tohto
pracovného prostriedku je oprávnená žalovaná rozhodnúť, avšak pri prideľovaní takýchto pracovných
prostriedkov a ich prípadnom následnom premiestňovaní môže dôjsť k nerovnakému zaobchádzaniu so
zamestnancami, pokiaľ takéto prideľovanie alebo premiestňovanie nie je vôbec odôvodnené alebo je
odôvodnené dôvodmi, ktoré nemožno akceptovať alebo ktoré nie sú preukázané.

34. Žalovaná tvrdila, že projektor nebol žalobkyňou využívaný a preto došlo k jeho presunu do inej
učebne. Štatutárna zástupkyňa žalovanej k dôvodom jeho presunu uviedla: ,, Projektor bol umiestnený
v miestnosti č. 69. Ja teraz neviem povedať koľko sme mali v tom čase projektorov. Podpisom zmluvy
o spolupráci vznikla potreba mať k dispozícii projektor v miestnosti č. 35 a to z dôvodu organizovania

školení. Keďže v miestnosti č. 69 sa tento projektor nepoužíval, rozhodla som o jeho presune do
miestnosti č. 35. Žalobkyňa v miestnosti č. 69 učila len zopár hodín, viac učila v miestnosti č. 79, kde
projektor mala k dispozícii.“
Štatutárna zástupkyňa žalovanej pri záveroch o nevyužívaní projektora v miestnosti č. 69 vychádzala
z toho, že : ,, v miestnosti č. 69 nebol počítač, ktorý je k využívaniu projektora potrebný. Na notebook

sa dataprojektor pripojiť dá. V tejto učebni bol umiestnený na strope a pre takéto pripojenie bol potrebný
špeciálny kábel, ktorý sa v učebni nenachádzal.“35. Z tvrdenia žalovanej a z výpovede jej štatutárnej zástupkyne vyplýva, že projektor nebol v učebni
využívaný z technických dôvodov a to pre absenciu počítača a pre absenciu prípojného kábla
k notebooku. Toto vysvetlenie je logické a pre súd aj postačujúce na preukázanie skutočnosti, že táto

učebná pomôcka v pôvodnom umiestnení využívaná nebola. Bez potrebnej technickej podpory jeho
využitie nebolo možné. Súd tvrdeniu žalovanej uveril aj z dôvodu, že žalovaná túto okolnosť tvrdila
v priebehu konania rovnako a rovnakým spôsobom presun projektora odôvodnila aj na porade konanej
dňa 9. novembra 2017 keď žalobkyni na vysvetlenie presunu dataprojektoru uviedla, že : ,,z dôvodu
nepoužívania techniky bola táto pomôcka presunutá do inej učebne“. Z inventúrneho súpisu majetku

tiež vyplýva, že v učebni č. 69 sa ani počítač ani elektrický prípojný kábel nenachádzal.

36. Ako dôkazný prostriedok v civilnom sporovom konaní môže slúžiť všetko, čo môže prispieť
k náležitému objasneniu veci. Súd z opisu skutkových okolností a z uvedených dôkazov ( výsluch
štatutárnej zástupkyne žalovanej, inventúrny súpis majetku a zápis z porady 9.11.2017 ) mal
za preukázané, že v miestnosti č. 69 projektor využívaný nebol. Bolo preto na žalovanej, aby

o umiestnení tejto učebnej pomôcky rozhodla. V presune projektora medzi miestnosťami súd nevidí
prejav diskriminačného konania žalovanej. Pracovný prostriedok nebol v miestnosti č. 69 využívaný,
lebo bez chýbajúceho technického vybavenia to nebolo ani možné.

37. Krajský súd v Košiciach ako predčasné vyhodnotil aj závery súdu týkajúce sa posúdenia odmien

a s tým súvisiaceho bodového ohodnotenia aktivít žalobkyne. Odvolací súd poukázal na tú skutočnosť,
že kritériá, podľa ktorých boli pridelené body za aktivity v roku 2017, boli zverejnené až následne.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaná mala kritéria na bodovanie aktivít stanovené
vopred, že by s nimi zamestnanci boli vopred oboznámení, a preto konštatovanie súdu, že žalovaná
mala ustálené kritéria pre priznávanie odmien je predčasné, resp. nezodpovedá výsledkom vykonaného

dokazovania. Pre záver o existencií ustálených kritérií a o tom, že k hodnoteniu nedochádzalo svojvoľne
a nekorektne je potrebné, aby bolo preukázané, že takéto kritéria existovali predtým, ako zamestnanci
začali vykonávať takéto mimoškolské činnosti, zároveň, že kritériá jasne stanovovali počet bodov
pripadajúci k jednotlivým druhom akcií.

38. Žalovaná má pre hodnotenie pedagogického zamestnanca na celoškolských aktivitách stanovené
bodové ohodnotenie, ktoré pre rok 2017 priznáva napr. za:
- zorganizovanie a realizáciu podujatia počas vyučovania 5 bodov
- odbornú exkurziu Košice, športovú súťaž mimo školy 10 bodov
- odbornú exkurziu mimo Košíc 1 deň 10 bodov

- odbornú exkurziu mimo Košíc viac dní 20 bodov
- zorganizovanie a realizácia dobrovoľnej zbierky 20 bodov
- zorganizovanie a realizácia celospoločenskej akcie, súťaž, prezentácia, školenie 15 bodov
- organizácia školenia v rámci vyučovania 10 bodov
- účasť na podujatí v Košiciach 5 bodov.

Vyšším počtom bodov sú hodnotené napríklad tieto činnosti:
- založenie občianskeho združenia, agenda 30 bodov
- agenda ZR 50 bodov
- prevencia sociálnopatologických javov, finančná gramotnosť 50 bodov
- školská kronika 30 bodov

- elektronická MS 30 bodov.
Kritéria pre hodnotenie pedagogických zamestnancov boli datované dňom 22.12.2017.

39.Štatutárnazástupkyňažalovanejvovýpovediuviedla,že:,,Nakoncikalendárnehorokazamestnanci
odovzdávajú splnenie mimoriadnych úloh počas kalendárneho roka. Na základe toho a na základe

množstvafinančnýchprostriedkovsúvypracovanékritériá.Kritériáboliprijatéažkeďvedeli,akýjeobjem
činností.“

40. Z uvedeného je zrejmé, že kritériá pre priznávanie odmien za rok 2017 boli u žalovanej známe až
na konci obdobia, za ktoré mali byť vyplácané. K rovnakej situácii došlo aj v roku 2018. Hodnotenie

podielu pedagogického zamestnanca na celoškolských akciách v kalendárnom roku 2018 bolo datované
21.12.2018. Na rok 2018 boli kritériá nasledovné:
- 5 bodov - zorganizovanie a realizáciu podujatia počas vyučovania v budove školy, účasť na podujatí
v Ke, účasť na náborových akciách- 10 bodov – účasť na súťaži v ke, akcia mimo školy, účasť na školení SNV, organizácia celoškolskej
súťaže
- 10 bodov – organizácia verejnej zbierky, zadania PS, organizácia predmetovej olympiády

- 15 bodov – projekt Erazmus
- 20 bodov – organizácia imatrikulácie
- 30 bodov – celoškolské ZR
- min. 10 max. 20 bodov – príprava príspevkov a realizácia vysielania školského rozhlasu.

41. V dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach neboli pre priznanie odmien stanovené kritéria rovnako.
Boli prispôsobené tým aktivitám, ktoré jednotlivý pedagogický zamestnanci zrealizovali. Pri rozdeľovaní
bodov na základe už vykonaných aktivít mohlo dôjsť k prispôsobeniu počtu bodov tak, aby tá ktorá akcia
mohla byť ohodnotená priaznivejšie. Spôsob prideľovania bodov podľa kritérií, ktoré neboli vopred
známe otvára priestor pre možnosť svojvoľného a nekorektného rozdeľovania odmien. Už len z tohto
dôvodu je potrebné postup žalovanej pri prideľovaní odmien vyhodnotiť ako diskriminačný.

42. Žalobkyňa vypracovala za rok 2017 písomný podklad pre priznanie odmeny označený ako Podiel
zamestnanca (príprava, organizácia, realizácia) na celoškolských akciách. V ňom deklarovala tieto
aktivity:
(1)- rehabilitačné stredisko RADOSŤ – uzavretie spolupráce dňa 25.9.2017 v čase 15.00 hod. – 17.00

hod. s účasťou 7 žiakov 3I a miestom konania rehabilitačné stredisko RADOSŤ
(2)- Deň nezábudiek dňa 29.9.2017, účasť 7 žiakov 3I triedy, miesto konania Košice – JUH zbierka
(3)-Deňnezábudiekdňa2.10.2017,účasť8žiakov3Itriedy,miestokonaniaKošice–CENTRUM,Košice
– JUH, zbierka
(4)- Deň nezábudiek dňa 3.10.2017, účasť 10 žiakov 3I triedy, miesto konania Košice – CENTRUM,

Košice – JUH, zbierka
(5)- večerná diskusia Trnka – Sulík dňa 22.10.2017 v čase 17.45 hod. – 21.00 hod., účasť 5 žiakov,
miesto konania Teledom Košice
(6)- partnerské vzťahy, dátum konania 5.12.2017 v čase 11.15 hod. – 13.00 hod., účasť 3I trieda, miesto
konania 3I trieda

(7)- vianočný koncert 17.12.2017, čas konania 15.00 hod., zúčastnených 7 žiakov 3I triedy, miesto
konania Dom umenia Košice
(8)- vianočné trhy, dátum konania 19.12.2017, v čase 10.20 hod. – 13.00 hod., zúčastnení žiaci 3I triedy,
miesto konania mesto Košice.
Žalobkyňa mala za uvedené aktivity priznané bodové ohodnotenie v rozsahu 30 bodov, čo predstavovalo

odmenu vo výške 69 €. Za zorganizovanie a realizáciu dobrovoľnej zbierky bolo žalobkyni priznané 20
bodov, čo zodpovedá aktivitám v riadku 1-4- Za večernú diskusiu body priznané neboli z dôvodu, že išlo
o politickú besedu v čase konania komunálnych volieb, ide o aktivitu v riadku 5. Za partnerské vzťahy,
riadok 6, bolo priznaných 5 bodov. Aktivita v riadku 7, vianočný koncert, sa neuskutočnila, preto body za
ňu priznané neboli. Za návštevu vianočných trhov mala žalobkyňa pridelené 5 body, aktivita v riadku 8.

43. Večerná diskusia Trnka – Sulík sa konala dňa 22.10.2017. Komunálne voľby do orgánov
samosprávnych krajov v roku 2017 sa konali 4.11.2017. Strana SaS, ktorej predseda bol v tom čase
pán G., podporovala za predsedu KSK Ing. Rastislava Trnku. V čase konania diskusie pán M.
nebol ešte predsedom KSK, ktorý je zriaďovateľom žalovanej, ale bol iba jeden z kandidátov na túto

funkciu. Predvolebnú diskusiu možno nepochybne považovať za politickú aktivitu, ale tiež za aktivitu
spoločenskú. Podľa názoru súdu by výchova žiakov mala smerovať aj k podpore ich spoločenskej
angažovanosti a preto nemožno účasť na diskusii v predvolebnom období považovať za nesprávnu.
Nesprávnym by bolo iba ovplyvňovanie názoru žiakov, ale takáto činnosť z účasti na diskusii nevyplýva.
Nepridelenie bodov za túto aktivitu súd hodnotí ako nedôvodné.

44. Žalobkyňa za hodnotené obdobie rok 2018 neodovzdala zoznam organizovaných podujatí, ktorý
tvorí podklad pre priznávanie bodového ohodnotenia. K prideleniu bodov zo strany žalovanej jej slúžil
Podklad pre hodnotenie pedagogického zamestnanca za školský rok 2017/2018 odovzdaný žalobkyňou
dňa 3.7.2018. Išlo o tieto aktivity:

- natáčanie videovizitky pre STV Zlatý Amos 22.3.20218
- Televízia Košice Dnes –príspevok ku Dňu učiteľov 28.3.2018
- celoslovenské sústredenie semifinalistov Zlatý Amos 13.-14.4.2018
- celoslovenské kolo Zlatý Amos, Bratislava 12.-14.5.2028- prednáška Zastavme korupciu 5.6.2018
- anti-age centrum ,,Nový životný štýl a podnikanie“ 15.6.2018
- návšteva a účasť na prezentácii kozmetickej spoločnosti Pupa Miláno 20.6.2018

- menovanie za predsedu predmetovej maturitnej komisie
- aktívna spolupráca s auditorom pre ďalšie vzdelávanie a odborný rast.

45. Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa mala priznaných 5 bodov za
natáčanie videovizitky pre STV, prednášku zastavme korupciu a prezentáciu kozmetickej spoločnosti

Pupa. 10 bodov dostala za anti-age centrum. Ostatné uvedené aktivity bodovo ohodnotené neboli.

46. Za celoslovenské sústredenie a za celoslovenské kolo Zlatý Amos bolo žalobkyni priznané náhradné
voľno. Podľa názoru súdu táto skutočnosť neodôvodňuje nepriznanie odmeny za túto aktivitu s ohľadom
na jej celoslovenský charakter a tiež na to, že išlo o reprezentáciu školy a KSK ako zriaďovateľa.

47. Za opodstatnené súd považuje nepriznanie bodov a tým ani odmeny za výkon predsedu predmetovej
komisie pri maturitných skúškach a za spoluprácu s auditorom. V prvom príde táto činnosť spadá
do okruhu výkonu práce pedagogického zamestnanca a je aj finančne ohodnotená. Pokiaľ ide
o deklarovanú aktívnu spoluprácu s audítorom, nie je zrejmé, o akú činnosť išlo. Nebolo povinnosťou
žalovanej dotazovať sa žalobkyne na túto mimoškolskú aktivitu. Pokiaľ žalobkyňa túto považovala za

aktivitu pre priznanie odmeny, bolo potrebné ju konkretizovať obsahom, alebo napr. časovým údajom
tak, ako je to pri ostatných akciách. Z jej opisu ,,ďalšie vzdelávanie a odborný rast“ sa javí, že sa
nejedná o celoškolskú aktivitu, prípadne aktivitu vo vzťahu k žiakom školy, ale o osobu žalobkyne a jej
odborný rast. V uvedených prípadoch sa súd stotožnil s kvalifikáciou žalovanej, že sa nejedná o aktivity
s nárokom na priznanie odmeny.

48. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná nemala vopred stanovené kritériá pre priznávanie odmien,
že v roku 2017 bez opodstatnenia nepriznala žalobkyni odmenu za večernú diskusiu a v roku 2018 jej
takto neopodstatnene nepriznala odmenu za celoslovenské sústredenie a za celoslovenské kolo súťaže
Zlatý Amos. Tým vo vzťahu k žalobkyni porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

49. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala ochrany tvrdiac, že je zo strany svojho
zamestnávateľa diskriminovaná. Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza
s jedným človekom, či skupinou ľudí, inak než s iným človekom a to na základe jeho odlišností.
Rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či

existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Imanentnú súčasť
každej diskriminačnej žaloby predstavujú znaky diskriminačného konania – nepriaznivé zaobchádzanie
v porovnaní s niekým v porovnateľnej situácii, alebo rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s niekým
v rozdielnej situácii (komparátor) prítomnosť chráneného dôvodu (právom aprobovaná diskriminačná
pohnútka – diskriminačný dôvod - diferenciačné kritérium), keďže nimi sa vymedzuje samotný predmet

ochrany – a to chránený dôvod i konanie, ktorým dochádza k jeho porušovaniu.

50. Okruh dôvodov diskriminácie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vymedzujú ustanovenia § 6 ods.
1 Antidiskriminačného zákona (pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasový pôvod, národnostný
alebo etnický pôvod, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia) a v zmysle ust. § 3 ods. 3

Antidiskriminačného zákona a tiež § 13 ods. 3 Zákonníka práce (sú to ďalšie dôvody a to manželský stav
a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, odborová činnosti, národný alebo sociálny
pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie). Čo treba rozumieť pod diskriminačným dôvodom ,,iné
postavenie“ nemožno stotožniť s nijakým konkrétne určeným stavom, hodnotou alebo záujmom.
Iné postavenie diskriminovanej osoby môže spočívať v akejkoľvek situácii odlišnej v porovnaní so

situáciou iných osôb. Možno preto dospieť k záveru, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
v pracovnoprávnych vzťahoch spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu.

51. V prejednávanom prípade súd vyhodnotil konanie žalovanej pri (ne)vyplatení cestovných náhrad za
cestu žalobkyne 17.10.2027, pri priznávaní bodov na účely odmien za porušujúce zásadu rovnakého

zaobchádzania, teda za znevýhodnenie žalobkyne v týchto oblastiach oproti ostatným pedagogickým
zamestnancom.52. Dôvodom takéhoto konania mohlo byť upozorňovanie žalobkyne na nedostatky činnosti
zamestnávateľa. Žalobkyňa listom zo dňa 13.11.2017 adresovala zamestnávateľovi oznámenie
o demontovaní projektora z učebne č. 69 bez toho, aby bola žalobkyňa o tejto skutočnosti informovaná

s poukazom na hodnotu projektora 375.22 € a jeho evidenciu v inventúrnom súpise. Listom zo
dňa 5.2.2018 žalobkyňa požiadala zamestnávateľa o predloženie kritérií hodnotenia pedagogických
zamestnancov, na základe ktorých jej udelili 30 bodov, kde jeden bod predstavuje 2,30 €, nakoľko toto
hodnotenie považuje za značne podhodnotené k ostatným zamestnancom a jej prácu za dostatočne
neocenenú, čo ju viedlo k záveru, že je diskriminovaná. Keďže žalobkyňa nebola spokojná s odpoveďou

žalovanej zo dňa 6.3.2018, listom zo dňa 7.3.2018 požiadala o jeho prehodnotenie s upozornením,
že v opačnom prípade bude nútená na postoj žalovanej k jej osobe poukázať ostatným kompetentným
organizáciám aby ukázala na skutočnosť, ako je hodnotený pedagogický pracovník na našej škole, ktorý
svoju prácu koná čestne, transparentne a otvorene.

53. Žalobkyňa teda pociťovala nedostatočné ocenenie svojej osoby, čo žalovanej dala opakovane na

vedomie dokonca s upozornením, že túto situáciu mieni riešiť aj mimo školy, v na to kompetentných
organizáciách. Javí sa, že práve tento postoj žalobkyne bol dôvodom diskriminačného konania
žalovanej. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní
je dôvodný.

54. V súlade s ust. § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona súd uložil žalovanej zdržať sa protiprávneho
konania a ako primerané zadosťučinenie uverejniť ospravedlnenie sa žalobkyni v presne určenom znení
na výveske školy a internetovej stránke zriaďovateľa.

55. Žalobkyňa v konaní žiadala priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 5 000 €.

Tvrdila, že bola značne znížená jej dôstojnosť a vážnosť na pracovisku ako aj v spoločnosti, nakoľko
konaním žalovanej vzniká ničím nepodložený dojem, že ostatní zamestnanci – pedagógovia žalovanej
sú odmeňovaní z dôvodu, že sú odborne kvalitnejší, spoľahlivejší, s lepšou praxou a majú lepšiu prax
a vzdelanie, akým disponuje žalobkyňa. Žalobkyňa bola okrem uvedeného presvedčená, že v súvislosti
s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania vzniká dojem, že aktivity na ktorých sa podieľala,

resp. samotný výkon povolania, nie je vykonávaný s dostatočnou odbornosťou a na takej úrovni, ako ho
vykonávajú iní zamestnanci žalovanej. Tiež poukázala na svoj zhoršený zdravotný stav.

56. Žalobkyňa predložila lekársku správu – nález zo dňa 12.3.2019 C. C. E., psychiatra z ktorej vyplýva,
že žalobkyňa sa začala horšie cítiť po úmrtí ocka a mamky, naposledy pred 4 a 2 rokmi. Ostal jej

v rodine tu v meste len syn, ktorý od minulej jesene išiel študovať do Prahy, ostala tu sama. Veľmi zle
na ňu vplýva tá samota. V práci sa situácia začala zhoršovať počas minulého roka, opakovane na ňu
vykonštruovali rôzne príbehy a snažia sa ju vyštvať, dve jej kolegyne už z práce odišli. To prostredie
v práci je vyslovene stresujúce. Začala horšie spávať, pociťovať napätie, strach, úzkosť, zhoršila sa jej
nálada, je viac precitlivená.

57. Podľa lekárskej správy C. C. E. z 18.3.2024 žalobkyňa bola od marca 2019 do decembra 2021
v ambulantnej psychiatrickej liečbe. Liečba bola ukončená v decembri 2021. V súčasnej dobe žalobkyňa
je v plne stabilizovanom psychickom stave, nevyžaduje psychiatrickú liečbu.

58. Podľa žalovanej je lekárska správa z 12.3.2019 a lekárske potvrdenie z 18.3.2024 vyhotovené C.
C. E. ohľadne trvania ambulantnej psychiatrickej liečby bez akejkoľvek obsahovo výpovednej hodnoty,
a teda nepreukazujú tvrdenie žalobkyne, že ňou uvádzané psychiatrické ťažkosti boli dôsledkom
diskriminácie u zamestnávateľa. Táto lekárska správa a ani lekárske potvrdenie nie sú podľa žalovaného
dostačujúcim dôkazom a nie je možné z ich obsahu ani vyabstrahovať, že psychické problémy sú

výsledkom uvádzanej diskriminácie voči žalobkyni. Žalovaná tiež poukazovala na skutočnosť, že prvá
PN žalobkyne začala v novembri 2018 čo je o 5 mesiacov skôr ako bola vyhotovená lekárska správa
MUDr. Milanom Komorášom. Zároveň každá PN žalobkyňou žalovanej bola vystavená všeobecným
lekárom pre dospelých a nie psychiatrom. Podľa potvrdenia bolo obdobie ambulantnej liečby žalobkyne
od marca 2019 do decembra 2021, avšak podľa záznamov žalovanej o trvaní PN, sa obdobie

práceneschopnosti žalobkyne a obdobie trvania ambulantnej liečby absolútne nezhoduje, nakoľko PN
žalobkyne trvala od novembra 2018 do augusta 2020. Od septembra 2020 žalobkyňa čerpá neplatné
voľno.59. Podľa ust. § 9 ods. 3 Antidiskriminačného zákona ak by primerané zadosťučinenie nebolo
dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom
znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá

domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

60. Je zjavné, že ust. § 9 ods. 3 Antidiskriminačného zákona zvažuje finančné zadosťučinenie
ako krajnú možnosť a pritom jeho priznanie viaže na zníženie dôstojnosti vážnym spôsobom alebo

zníženie spoločenského uplatnenia či spoločenskej vážnosti poškodeného zamestnanca. Aj keď
ide o implicitne uvedené skutočnosti, ktoré poukazujú na nedostatočnosť primeraného morálneho
zadosťučinenia, takým spôsobom formulované nároky obetí diskriminácie sú v rozpore nielen s cieľom
antidiskriminačných smerníc, ale aj aktuálnej Judikatúry Súdneho dvora EÚ. Súd by preto mal
pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia uplatniť euro konformný výklad, súladný
s právom Európskej únie. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí 30Cdo 4431/2007 výslovne pripustil

v antidiskriminačných sporoch podpornú preventívnu úlohu materiálnej sankcie. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 232/2010 z 29. júna 2021) zníženie
dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je jediným právne akceptovateľným
prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach. (porovnaj Zákonník
práce, 3. vydanie, 2022, s. 286-331; Bancova a kolektív)

61. Pri posudzovaní opodstatnenosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd vychádzal
z okolností prípadu a samotnú závažnosť ujmy posudzoval z viacerých hľadísk. Z časového hľadiska
trvala diskriminácia v dobe rokov 2018 – 2019, pričom prvé náznaky takého konania vznikli v súvislosti
s poskytovaním odmien za rok 2017 (čo bolo v decembri 2017), pokračovala oneskoreným vyúčtovaním

cestovných náhrad v období október 2018 až po neodôvodnené nepriznanie odmeny za aktivity v roku
2018. Išlo teda o obdobie viac ako jedného roka. V tomto období bola žalobkyňa práceneschopná a to
od 8.11.2018 do 5.3.2019 a od 8.3.2019 do 31.8.2020. To, že v uvedenom období nebola fyzicky v práci,
následky diskriminácie neznižuje.

62. Z lekárskej správy zo dňa 12.3.2019 vyplýva, že žalobkyňa situáciu na pracovisku pociťovala ako
stresovú. Táto sa podľa žalobkyni zhoršila v roku 2018. Aj keď situácia v práci nebola jediným dôvodom
jej psychických ťažkostí, žalobkyňa ju subjektívne pociťovala a prežívala zle.

63. Konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne, lebo nepriznanie odmeny za

niektoré aktivity navodzujú dojem o jej nečinnosti v mimoškolských akciách. Pokiaľ žalovaná podiel
žalobkyne na celoškolských aktivitách opakovane vyhodnotila ako jeden z najslabších, vytvára to
nepriaznivý obraz o odbornom i pracovnom nasadení žalobkyne.

64. Ďalej súd pri hodnotení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zohľadnil situáciu pri vyúčtovaní

cestovných náhrad. Žalovaná opakovane dotazovala zriaďovateľa o usmernenie pri vyúčtovaní
služobnej cesty žalobkyne. Táto otázka teda nebola riešená iba na pôde školy, ale aj na pôde Košického
samosprávneho kraja. Tým bol s diskriminačným postupom žalovanej oboznámený širší okruh osôb.

65. Uvedené okolnosti podľa názoru súdu opodstatňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku pôsobenia nepriaznivého
následku. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy má tiež plniť preventívnu funkciu, aby zo strany
zamestnávateľa nedochádzalo k podobnému konaniu.

66. Pri rozhodovaní o samotnej výške tejto náhrady súd vychádzal zo žalobného návrhu, ktorým

bola náhrada nemajetkovej ujmy požadovaná vo výške 5 000 €, pričom išlo o následok viacerých
tvrdených diskriminačných prejavov. Za opodstatnené súd vyhodnotil dva zo šiestich tvrdených prejavov
diskriminácie. Ako primeraný okolnostiam i charakteru diskriminačného konania, súd vyhodnotil výšku
nemajetkovej ujmy v rozsahu 2 000 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

67. Súd v prejednávanej veci nevyhodnocoval výpoveď svedka žalobkyne I. J.. Z tejto výpovede
vyplynulo, že u žalovanej pracoval do 31.1.2018. V okolnostiach prejednávaného prípadu žalobkyňa
opakovane potvrdila, že k diskriminácii dochádzalo v období rokov 2018 – 2019 a vo vzťahu k tomuto
žalovanému obdobiu sa domáhala poskytnutia ochrany. Svedok teda v období rozhodnom pre danúvec u žalovanej už nepracoval. Úlohou svedka je vypovedať čo osobne videl alebo počul. Svedok je
osobou, ktorá vypovedá o tých skutočnostiach, ktoré poznala – vnímala svojimi zmyslami. Keďže svedok
v čase diskriminácie u žalovanej už nepracoval, nemohol ani udalosti v rozhodnom období zažiť a o nich

vypovedať.
Vo vzťahu k namietanej „nedôveryhodnosti“ svedkov žalovanej – jej zamestnancov súd poukazuje na
to, že v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné ich výpovede hodnotiť
ako nepravdivé. Jediná namietaná skutočnosť, ktorou je pracovnoprávny vzťah k žalovanej nemôže
bez ďalšieho znamenať odmietnutie ich výpovedí z dôvodu nedôveryhodnosti. Súd hodnovernosť ich

výpovedí posudzoval nielen podľa ich vzťahu k žalovanej ale aj podľa ich vecného obsahu a iných
momentov (presvedčivosť vystúpení, kolísavosť prejavu, ochota presne zodpovedať otázky) a dospel
k záveru, že okolnosti opísané vo výpovediach sú pravdivé.

68. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. V prejednávanom prípade bola v konaní úspešná žalobkyňa a preto má proti neúspešnej žalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský

súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.