Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116217801
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4116217801.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

32 9C/336/2016

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu : Rímskokatolícka cirkev,
Žilinská diecéza, so sídlom Jána Kalinčiaka 1, Žilina, IČO: 42 063 043, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o.,
so sídlom Žižkova 22B, Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovanému : IMA INVEST s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 41, Zlaté Moravce, IČO: 36 520 349, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. René
Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda č. 49, Nitra, IČO: 36 860 697, v konaní o zaplatenie sumy
204.833,49 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 9C/336/2016

I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

II. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

21 9C/336/2016

1. Žalobca podanou žalobou na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 30. 06. 2016 požadoval od
žalovaného zaplatenie sumy 204.833,49 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 01. 06. 2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nájomná zmluva č.
X/XXXX, predmetom, ktorej bol nájom lesných a poľnohospodárskych pozemkov v k. ú. A., vedených
na LV č. XXXX, XXXX, v k. ú. B. vedených na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a v k. ú. A. na

LV č. XXXX, všetko v okrese C. D. a to na účely lesohospodárskeho a poľnohospodárskeho využitia
podľa druhu konkrétneho pozemku. Dňa 27. 07. 2009 bol medzi stranami sporu uzavretý dodatok č.
1 k nájomnej zmluve, predmetom ktorého bolo rozšírenie predmetu nájmu na prípadné vykonávanie
dobývania nevyhradených nerastov, ktoré sú súčasťou pozemkov tvoriacich predmet nájmu a to najmä
pozemkov parc. č. XXX/X a parc. XXX/X v katastrálnom území A. za odplatu. Poukázal na odstúpenia
od nájomnej zmluvy zo dňa 12. 07. 2013, 09. 03. 2015 a 20. 05. 2015. Upriamil pozornosť na to, že
dodatok č. 1 je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nebol urobený slobodne, vážne, určito

a zrozumiteľne. Celkovo si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 169.115,09
eura, kedy sa žalovaný na jeho úkor obohatil od októbra 2014 do apríla 2015 vo výške 52.915,23
eura vrátane 20% DPH (faktúra č. XXXXXXXX + faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 06. 05. 2015; od mája
2015 do augusta 2015 sa žalovaný na jeho úkor obohatil vo výške 33.199,96 eura, vrátane 20% DPH(faktúra č. XXXXXXXX + faktúra č. XXXXXXXX + faktúra č. XXXXXXXX+ faktúra č. XXXXXXXX); od
septembra 2015 do júna 2016 sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil vo výške 82.999,90 eura vrátane
DPH, ktorá suma predstavuje súčin žalobcom dojednanej výšky nájmu za 1 mesiac a počtu mesiacov

bezdôvodnéhoobohatenia,vpriebehuktorýchpredmetnélesnépozemkyneoprávneneužíval(10mes.x
8.299,99 eura). Súčasne si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 35.718,40 eura. V tejto časti žalobu
odôvodnil tým, že výška odplaty za realizovanú ťažbu bola medzi stranami dohodnutá a stanovená na
sumu 0,40 eura bez DPH za tonu vyťaženého nevyhradeného nerastu. Odplata 0,40 eura bez DPH/tona
bola medzi stranami dohodnutá v priebehu roka 2009, respektíve začiatkom roka 2010 v priestoroch

žalobcuzaprítomnostiE.F.,E.G.,konateľažalovanéhoaD.F.H.aD.I.,predstaviteľovŽilinskejdiecézy.
Zo záznamu 1/2012 z rokovania zmluvných strán spísaného v Žiline dňa 28. 03. 2012 jednoznačne
vyplýva, že sa jednalo o „nový návrh na spôsob odplaty“, t. j. samotný konateľ žalovaného svojim
podpisom uvedeného záznamu potvrdil, že odplata vo výške 0,40 eura dohodnutá bola. Uviedol, že
z vypracovaných znaleckých posudkov je zrejmé, že žalovaný v množstve vyťaženého kameňa za
obdobie od septembra 2009 do apríla 2015 mu klamal, čím mu spôsobil škodu minimálne vo výške

172.690,40 eura (800 467 t – 76 241 t – 292 500 t/0,40 eura). V konaní si uplatnil nárok na náhradu
škody v zostávajúcej výške 35.718,40 eura (škodu vo výške 34.560 eur si uplatnil v konaní vedenom
pod sp. zn. 17C/146/2014 a škodu vo výške 102.412 eur si uplatnil v konaní sp. zn. 20Cb/43/2013 –
obe vedené pred Okresným súdom Nitra).

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17. 08. 2016, proti ktorému podal žalovaný včas
vecne odôvodnený odpor, preto bol uznesením, č. k. 9C/336/2016-506 zo dňa 26. 10. 2016 v celom
rozsahu zrušený. V odpore uviedol, že dohoda o cene nad rámec nájomného je ničím nepodloženým
tvrdením žalobcu a je teda vymyslená, čo vyplýva aj zo záverov rozhodnutí Generálnej prokuratúry,
pričom k rovnakému záveru dospeli v konaní Krajský súd v Nitre (v konaní 6Co/10/2015), ako aj Okresný

súd Nitra (v konaní 25C/233/2013). Poukázal na to, že užíva pozemky len papierovo, pretože žalobca
k identickým pozemkom uzatvoril ďalšie nájomné zmluvy postupne až so štyrmi subjektimi (HCO,
s.r.o., LIGNEUS, s.r.o., FLORETKY, s.r.o., DOMINANT. J.Z.). Poukázal na to, že Okresný súd Nitra,
rozsudkom, sp. zn. 7C/134/2012 zo dňa 03. 07. 2014 určil, že výpoveď nájomnej zmluvy č. 1/2009 medzi
stranami sporu, daná listom zo dňa 23.07.2012 je neplatná. Zdôraznil, že žalobca odstúpil od nájomnej

zmluvy dokonca až štyrikrát. Konajúci súd sa prejudiciálne právne vysporiadal s otázkou dovtedajších
odstúpení od nájomnej zmluvy, tak, že posúdil, že všetky sú absolútne neplatné (v rozsudku Okresného
súdu Nitra, sp. zn. 25C/233/2013 zo dňa 03. 12. 2015). Poukázal na predbežné opatrenia, ktoré boli
nariadené v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 28Cb/15/2013 (celkovo tri). Žalobca
bol pravidelne mesačne informovaný zo strany žalovaného, že mu je bránené obhospodarovať lesné

pozemky. Žalobca nemožnosť užívania prenajatých nehnuteľností z jeho strany v určitých obdobiach
(20. 10. 2014 - 31.01.2015 s výnimkou 7 dní v novembri a 5 dní v decembri akceptoval svojím
faktickým alebo konkľudentným konaním. Poukázal na zápisnicu z výkonu dozoru Okresného úradu
Nitra, č. A./XXXXXX-X. Ku škode, resp. k dohode o cene za kameň nad rámec nájomného poznamenal,
že absentuje už základný prepoklad nevyhnutný pre jej vznik a to porušenie právnej (zmluvnej)

povinnosti, s poukazom na údajnú dohodu o cene za vyťažený kameň (vymyslené, jednostranné a ničím
nepodložené tvrdenie žalobcu). Ani zo záznamu 1/2012 nemožno vyvodiť existenciu dohody o platbe za
jednu tonu vyťaženého kameňa. Zdôraznil, že žalobca, ktorý tvrdí, že dodatok č. 1 nespĺňa náležitosti
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nekonkretizuje, ktorá z uvedených náležitostí v § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola splnená a v čom nesplnenie spočívalo. Žiadal žalobu zamietnuť

a priznať náhradu trov konania.

3. V replike žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného ohľadne záväzného posúdenia dôkazov
zo strany iného orgánu a to súdom, resp. Generálnou prokuratúrou, s poukazom na § 194 ods. 2
CSP. Skutkové tvrdenia žalobcu boli vyhodnotené ako nepreukázané, s čím nesúhlasil, a rozhodnutia

považoval za nezákonné. Odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25C/233/2013
považoval za nanajvýš tendenčné. Dohoda o cene 0,40 eura za 1 t vyťaženého kameňa bola medzi
stranami sporu dohodnutá, s poukazom na nájomnú zmluvu č. 1/2009, dodatok č. 1, ktorý obsahoval
formuláciu o odplatnosti ďalšieho účelu nájmu. Tvrdenia konateľa žalovaného o absencii dohody
o výške ceny za 1 tonu kameňa sú vyvrátené nasledovnými dôkazmi a to výsluchmi svedkov D.

A., J. K., E. L. F., D. F. H., D. E. M. F. a N. O.; písomnými dôkazmi – faktúrou, e-mailovou
komunikáciou so žalovaným, kde uvádzajú cenu za 1 toňu kameňa v hodnote 0,40 eura a súčasne
listom od žalovaného, kde potvrdzuje úhradu faktúry vo výške 117.000 eur, súčasne sa ospravedlňuje
za oneskorenú úhradu faktúry, potvrdením od spoločnosti Eurovia CS, ako aj záznamom 1/2012z rokovania zo dňa 28.03.2012. Prejudiciálne posúdenie otázky platnosti/neplatnosti odstúpenia od
nájomnej zmluvy Okresným súdom Nitra, rozsudkom, sp. zn. 25C/233/2013 zo dňa 03. 12. 2015,
nie je záväzné pre posúdenie v tejto veci, zároveň bolo podané odvolanie. Samotná skutočnosť, že

žalobca nehnuteľnosti dal do užívania tretím osobám, neznamená, že predmetné pozemky neužíval
a ďalej neužíva. Tvrdenie žalovaného, že mu bolo zo strany žalobcu prostredníctvom tretích osôb
bránené v užívaní pozemkov je nepravdivé. Užívanie pozemkov zo strany žalovaného jednoznačne
preukazujú k žalobe pripojené fotografie, ako i závery z dôkazov, ktoré predložil žalovaný. Poukázal
na záverečenú správu o poskytovaní detektívnej služby zo dňa 22.05.2015. Zo skutočnosti, že sa

na nehnuteľnostiach žalobcu nachádzali tretie osoby splnomocnené žalobcom na dohľad, nemožno
vyvodiť záver, že žalovaný pozemky neužíval. Upriamil pozornosť na to, že svojím úkonom „uplatnenie
zľavy z nájomného – odpoveď“ dostatočne prejavil vôľu neakceptovať žiadosť žalovaného zľavu
z nájmu za obdobie od 20. 10. 2014 do 30. 04. 2015. Akcentoval na zápisnicu Okresného úradu
Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Referát pôdohospodárstva z výkonu štátneho dozoru zo dňa 09.
07. 2015, ktorý bez kritickej previerky vykonaných dôkazov tvrdenia žalovaného zobral za zistené.

Okresný úrad Nitra dňa 15. 07. 2015 na základe (nezákonne) vykonaného štátneho dozoru vydal
rozhodnutie č: A./XXXXXX-X, ktorým žalovanému uložil opatrenia na odstránenie nedostatkov pri
plnení povinnosti obhospodarovateľa lesa zistených pri výkone štátneho dozoru. Na základe odvolania
žalobcu však Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dňa 27. 04. 2016 rozhodnutím číslo :
1832/2016-720, predmetné rozhodnutie okresného úradu zrušilo a vec vrátilo na nové pojednávanie

a rozhodnutie. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa ohľadne dohodnutej odplaty považoval za účelové.

4. V duplike žalovaný poukázal na rozhodnutia štátnych orgánov a súdu, na ktoré poukazoval aj
v odpore. Nemôže byť náhoda, keď konajúce súdy, či iné štátne orgány v piatoch od seba nezávislých
konaniach dospeli k identickému záveru a síce, že cena za kameň je zahrnutá v nájomnom. Nájomná

zmluva je doposiaľ platný a účinný právy úkon a to bez ohľadu na to, že žalobca ju úporným spôsobom
snažil „povaliť“. Právny vzťah označovaný žalobcom ako bezdôvodné obohatenie neexistuje. Vo
vzťahu k náhrade škody za vyťažený kameň poznamenal, že daná právna kvalifikácia neobstojí.
Dohoda o cene - ktorá i tak nejestvuje a jej neplnenie nemá so škodou nič spoločné. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 31.01.2012, sp. zn. 1Cdo 44/2010, pokiaľ

ide o právoplatné rozhodnutia, v ktorých sa konajúce súdy, ale aj Generálna prokuratúra SR, zaoberali
otázkami, ako je dohoda o cene, respektíve bránenie v užívaní nehnuteľností. Nájomné za celý predmet
nájmu bolo v nájomnej zmluve dohodnuté „unblock“ v pevnej výške, a to bez ohľadu na to, koľko kameňa
(aleidreva)budevyťažené,respektívečivôbecnejakýkameňvyťaženýbude.Jedináodplatanadrámec
nájomnéhopodľanájomnejzmluvy,bolaodplatazakameň,ktorýužbolvyťaženývminulostianachádzal

sa na haldách (ide o tzv. „Fabišov kameň“). Za iný kameň, osobitá odplata dohodnutá nebola, bola
totiž zahrnutá v nájomnom. Svedok D.. I. potvrdil, že D. H. vyžadovala zaplatenie odplaty za vyťažený
kameň (ktorá odplata nebola dohodnutá) pod sankciou výpovede nájomnej zmluvy. Tvrdenia D. H., že
na júlovom rokovaní mala byť uzatvorená tzv. „ústna dohoda o cene za kameň“ sú lživé a sú vyvrátené
zvyšnými účastníkmi rokovania. Poukázal na závery rozsudku, sp. zn. 25C/233/2013. K zápisnici

Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, č: A./XXXXXX-X uviedol, že z tejto vyplýva záver,
podľa ktorého výrub drevnej hmoty vo forme tzv. prebierky nebol vykonaný na celej ploche predpásanej
PSL. Faktom totiž je, že výrub drevnej hmoty vykonaný nebol, a nebolo to z dôvodu, že by žalovaný
výrub vykonať nechcel.

5. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
také konanie podnet.

6. Žalobca v priebehu konania (v podaní zo dňa 05. 12. 2023, č. l. 837 a nasl.) po vydaní uznesenia
o pokračovaní v konaní žiadal, aby súd prerušil konanie podľa § 164 CSP do skončenia dovolacieho
konania vedeného vo veci Okresného súdu Nitra, pod sp. zn. 28Cb/15/2013 z dôvodu, že predpokladá,
že príde k zrušeniu rozsudku, sp. zn. 15Cob/95/2021 (Krajského súdu v Nitre), čím sa konanie
28Cb/15/2013 dostane do štádia pred jeho právoplatnosťou. Vzhľadom na uvedené bol súd povinný

predtým ako rozhodne v merite veci zaoberať sa návrhom na prerušenie konania. Keďže zo žiadneho
ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca
právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, musí
savšeobecnýsúdpriuplatňovaníprocesnéhopostupupodľa§164CSPspravovaťpretoajpožiadavkou,ktorájeobsiahnutávtomtočlánkuústavyaktoráukladápovinnosťprijaťpríslušnéopatreniaumožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote, aj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (por. rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/00). Podľa názoru súdu, vyššie citované ustanovenia § 164 CSP dáva súdu
možnosť (nie povinnosť) prebiehajúce konanie prerušiť vtedy, ak sa v inom už prebiehajúcom konaní
rieši otázka, ktorá môže byť významná pre rozhodnutie súdu v danej veci. Ide o fakultatívne prerušenie
konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.

Výber, voľbu súdu, ktoré z možných opatrení slúžiacich účelnej organizácii postupu súdu pri vedení
príslušnéhosúdnehokonania,jealepotrebnépodriadiťajzákonnejpožiadavkerýchlejaúčinnejochrany
práv strán v súdnom konaní (čl. 17 CSP.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv strán konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania,
preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (por. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 150/2010). V naznačenom kontexte, súd upriamuje pozornosť

žalobcu na skutočnosť, že povinnosť súdu pokračovať v uvedenom konaní vznikla bez ohľadu na to,
či proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré riešilo prejudiciálnu otázku, bolo podané dovolanie ako
mimoriadny opravný prostriedok. Podľa názoru súdu, dovolacie konanie je samostatné štádium konania,
ktoré nasleduje po právoplatnom skončení konania, pričom takéto konanie nie zákonnou prekážkou
postupu konania. V predmetnej veci bolo konanie prerušené to až do právoplatného skončenia konania

vedeného pred Okresným súdom Nitra, pod sp zn. 28Cb/15/2013, v ktorom súd riešil spornú otázku
platnosti nájomnej zmluvy č. 1/2009, ako aj platnosti odstúpení žalobcu od tejto zmluvy v znení dodatku
č. 1. Súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania, pretože prejednávaná vec je toho času reštančnou
vecou, preto by ďalšie predlžovanie sporu bolo jednoznačne v rozpore s čl. 17 CSP, ako aj s článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd z vyššie uvádzaných dôvodov návrh

žalobcu na prerušenie konania zamietol, keďže nevzhliadol relevantný dôvod nato, aby konanie prerušil,
pretože takýmto rozhodnutím by opätovne prišlo k neúmernému predĺženiu konania, a následnému
upretiu práva žalovaného (nepochybne i žalobcu) na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov.
Súd konštatuje, že najvyššie súdne autority svojou už konštantnou judikatúrou ustálili, že prebiehajúce
dovolacie konanie v inej veci nie je, samo o sebe, dostatočným podkladom pre prerušenie konania

postupom podľa § 164 CSP (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 3/00). Vzhľadom na
uvedené, návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania vedeného vo veci Okresného
súdu Nitra, sp. zn. 28Cb/15/2013 zamietol ako nedôvodný.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu odkázal na všetky doterajšie

vyjadrenia, zotrvávajúc na nároku, tak ako bol uplatnený a špecifikovaný na predbežnom prejednaní
sporu. V nadväznosti na doterajší priebeh konania a doterajších vyjadrení žalovaného vo vzťahu k
tvrdeniu, že hmotnoprávne posúdenie, resp. posúdenie prejudiciálnej otázky súdom v inom konaní je
údajne právne záväzné aj pre súd v tomto prebiehajúcom súdnom konaní, poukázal na skutočnosť, že
takéto tvrdenie žalovaného je nesprávne, nakoľko len výrok iného súdneho rozhodnutia je pre súd v

inom (tomto) súdnom konaní právne záväzný, ale nikdy nie odvodnenie, resp. posúdenie predbežnej
otázky. V zmysle platnej právnej úpravy platí, že len výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou
rozhodnutia, ktorá nadobúda právoplatnosť a je záväzný pre strany sporu v zmysle § 228 ods. 1 CSP.
Právne (ale ani skutkové) posúdenie uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia, nie je žiadnym
právoplatným vyriešením určitej otázky hmotnoprávneho vzťahu, ktorým by bol súd v inom neskoršom

konaní viazaný. Zároveň skutočnosť, že pre posúdenie prejudiciálnej otázky v (novom alebo ďalšom)
konaní medzi tými istými stranami je právne záväzný iba výrok rozhodnutia z iného predchádzajúceho
konania medzi tými istými stranami je v judikatúre nesporná, pričom žalobca poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2017, sp. zn 3Cdo/115/2016, rozsudok zo dňa
25.06.2014, sp. zn. 4Cdo/231/2013, alebo tiež na uznesenie zo dňa 30.10.2014, sp. zn 2Mcdo/2/2014.

Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
12.06.2014, sp. zn 26Cdo/2804/2012, pričom rovnaký záver prijal Najvyšší súd Českej republiky aj vo
svojom rozsudku zo dňa 03.12.2013, sp zn. 32Cdo/4004/2011, inými slovami právoplatne rozhodnuté
a záväzné je medzi stranami sporu len to, čo je výslovne zachytené vo výroku súdneho rozhodnutia a
naopak posúdenie predbežnej otázky obsiahnuté v odvodnení súdneho rozhodnutia nie je nikdy právne

záväzné v inom súdnom konaní. S týmto správnym právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v
Nitre, ktorý v konaní vedenom na prvom stupni pod sp. zn. 18C/1/2022 (ide o obdobné konanie medzi
žalobcom a žalovaným o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo
dňa 01.06.2009 v znení jej dodatku č.1 na základe skutočností, že listom zo dňa 10.06.2021 označenýmako výpoveď nájomnej zmluvy č. 1/2009, vypovedal žalobca žalovanému túto nájomnú zmluvu) vydal
uznesenie zo dňa 17.01.2024 č. k. 25Co/25/2023- 24 v ktorom sa stotožnil s touto argumentáciou
žalobcu, a konštatoval v bode 9.5. Uvedené žalobca spomína predovšetkým v spojitosti s jeho nárokom

na zaplatenie čiastky vo výške 35 718,40 eur, pričom žalobca má za to, že tento je daný, a to či už z
titulu dohodnutej odplaty vo výške 0,40 eur za tonu alebo v prípade, ak by sa s touto súd nestotožnil tak
v každom prípade z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na
konanie vedené na prvom stupni pod sp.zn 20Cb/43/2013, ktorého spis súd na návrh pripojil k tomuto
konaniu, predmetom ktorého je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 34 560 eur za vyťažený

kameň- iný ako ten, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní. V konaní 20Cb/43/2013 vydal
Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27.10.2021 uznesenie pod sp. zn 5Obdo/87/2020, ktorým zrušil
rozsudok Krajského súdu v Nire a v ktorom konštatoval, že v otázke nároku žalobcu na náhradu za
žalovaným vyťažený kameň je súd povinný zaoberať sa otázkou vydania bezdôvodného obohatenia
žalovaného, a teda súd má povyšovať peňažný nárok spočívajúci v zmluvnej odmene a peňažný
nárok z bezdôvodného obohatenia, pričom je potrebné posudzovať tento uplatnený nárok práve aj z

dôvodu bezdôvodného obohatenia. Konkrétne žalobca odkazuje na bod 26 tohto uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k preukázaniu bezdôvodného obohatenia žalovaného odkázal na
doterajšie vyjadrenia žalobcu a ním predložené dôkazy a to najmä na znalecký posudok č. 2/2018, zo
dňa 05.03.2018, vyhotovený P. Q. Q., znalcom v odbore ťažba, odvetvie geológia a ložisková geológia,
v spojení so znaleckým posudkom vypracovaným spoločnosťou GEO-KOD, s.r.o. za účelom určenia

kubatúry objemu vyťaženého materiálu v období od 09/2009 do 04/2015 z 29.05.2015. Vo vzťahu k
nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 169 115,09 eura, sa odkázal na predlošlé vyjadrenia.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k otázkam
prejudiciality a k jeho poukazu na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č.k. 25Co/25/2023- 341 zo dňa

17.01.2024 uviedol, že toto nie je vecne správne, rozhodnutie vychádza z nesprávneho výkladu a z
nepochopenia ustálenej súdnej praxe najvyššej súdnej autority a to konkrétne z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/44/2010, publikované v zbierke stanovísk NSSR a súdov
SR č. 3/2013 a z uznesenia č.k. 4Obdo/6/2020. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, nesie znaky
svojvôle a je vydané v rozpore s článkom 2 odsek 2.3. základných princípov CSP. Je narušením

princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu, že ich spor bude rozhodnutý v súvislosti
so súdnou praxou najvyšších súdnych autorít. V neposlednom rade toto rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre, nie je ani v súlade s ustanovením § 220 ods. 3 CSP, keďže odvolací súd žiadnym spôsobom svoj
odklon od ustálenej súdnej praxe neodôvodnil. Z rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/44/2010 jednoznačne vyplýva, že pokiaľ bola v občiansko-právnom konaní právoplatne vyriešená

určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tu istú otázku
posúdiť ako prejudiciálnu viazaný jej skorším posúdením. Gramatický výklad rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/6/2020 v tomto smere ešte jednoznačnejší, keďže z tohto
vyplýva, že pokiaľ bola v predchádzajúcom konaní určitá prejudiciálna otázka vyriešená, tak súd je touto
v ďalšom konaní viazaný, čo je evidentne zrejmé, že už vyriešenosť prejudiciálnej otázky v odvodnení

rozhodnutia je právne záväzné pre súdy v ďalšom konaní, pretože logicky vyriešenie prejudiciálnej
otázky nie je obsiahnuté vo výroku súdneho rozhodnutia. V súlade s nevyhnutnosťou zachovania a
dodržania základných princípov vyjadrení v článku 2 CSP a to právnej istoty je nemysliteľné, aby rovnaká
otázkabolavyriešenávdvochaleboviacerýchsúdnychkonaniachrozdielne.Tátoprávnaargumentácia,
ktorá bola prednesená žalobcom a ktorá je aj v jeho vyjadrení zo dňa 19.02.2024, a tým pádom i jeho

vyjadrenie k nej nie sú pre rozhodnutie v tejto veci až tak relevantné, pretože v právoplatnom rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/15/2013- 2477 sú vyriešené jednotlivé predmety konania v jeho
samotnom výroku. Predsa, pokiaľ súd rozhodoval o neplatnosti odstúpenia od zmluvy z titulu údajného
neplatenia nájomného zo strany žalovaného a súd vo výroku uviedol, že toto odstúpenie je neplatné,
pretože vyriešil právoplatným spôsobom prejudiciálnu otázku o tom, že žalovaný nájomné riadne platil

a v obdobiach v ktorých ho nezaplatil z titulu uplatnenia zľavy za nemožnosť užívania nehnuteľnosti
bol tento jeho postup dôvodný a žalobca nemal nárok na zaplatenie takéhoto nájomného, teda ak súd
vo výroku rozhodol vyššie uvedeným spôsobom dnes súd v žalobe o plnení pri posúdení prejudiciálnej
otázky, či žalovaný riadne platil alebo neplatil nájomné nemôže rozhodnúť iným spôsobom. Obdobne
to platí pre ďalšiu časť nároku uplatneného žalobcom, kde tento tvrdí, že žalovaný bol povinný platil

nad rámec nájomného sumu 0,40 za tonu vyťaženého kameňa, pretože súd uvedeným rozsudkom a vo
výroku rozhodol o neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré dal žalobca z titulu, že žalovaný nad rámec
nájomného neplatil údajne ďalšiu odplatu vo výške 0,40 eura za tonu vyťaženého nerastu. Pokiaľ súd
v konaní 25Cb/15/2013 vyriešením prejudiciálnej otázky o tom, že žalovaný nebol povinný nad rámecdohodnutého nájomného uhrádzať ďalšie platby premietol do svojho výroku a rozhodol o neplatnosti
odstúpenia od zmluvy, dnes súd nemôže rozhodnúť opačne a prejudiciálnu otázku vyriešiť spôsobom,
že žalovaný bol povinný platiť nad rámec nájomného odplatu 0,40 eura za tonu vyťaženého kameňa,

a následne ho zaviazať zaplatením tejto odplaty. V tejto súvislosti poukázal na ďalšiu skutočnosť a
to, kde žalobca v svojom dnešnom prednese a aj v bode 12 svojho vyjadrenia zo dňa 19.02.2024
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/87/2020, kde tvrdí, že
z tohto rozhodnutia vyplýva, že aj v prípade absencie zmluvného základu pre odplatu za vyťažený
kameň je potrebné sa zaoberať otázkou prípadného bezdôvodného obohatenia za vyťažený kameň

a následne citoval „absentovala právna úvaha odvolacieho súdu o tom, či neexistencia dojednania o
určitej odplate, resp. o zvýšení nájomného (za vyťaženú horninu), bez ďalšieho znamená vylúčenie
možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia“, k čomu uviedol, že v prvom rade v predmetnej veci
nejde o absenciu zmluvného základu pre odplatu za vyťažený kameň a taktiež ani o neexistenciu
dojednania o určitej odplate za vyťaženú horninu, pretože tak ako vyplýva z predmetnej nájomnej
zmluvy č.1 v znení jej dodatku č. 1, tak cena nájmu bola stanovená za celý rozsah účelu, na ktorý

bola predmetná nájom zmluva uzavretá, teda cena nájmu zahŕňala ako ťažbu dreva, poľnohospodársku
výrobu, tak aj ťažbu nevyhradeného nerastu a pokiaľ dodatkom č.1 k uvedenej nájomnej zmluve bol
zmenený – rozšírený účel užívania predmetu nájmu bez toho, aby bola zmenená výška dohodnutého
nájomného tak takýto právny úkon jednoznačne vyjadruje vôľu zmluvných strán, o rozšírenie účelu
nájmubezzmenydohodnutejvýškynájomného.Tentozávernevyplývalenzuvedenýchlistínoprávnych

úkonoch, ale jednoznačne vyplýva i zo svedeckej výpovede zamestnanca žalobcu, monsignora D. I.,
ktorý jednoznačne uviedol, že v dohodnutej cene nájmu bola zahrnutá ťažba nevyhradeného nerastu
a taktiež vysvetlil postupnosť krokov a dôvody, za ktorých zmluvné strany predmetnú nájomnú zmluvu
uzavreli, čím mal na mysli najmä, že už v pôvodnej ponuke o získanie kontraktu na nájom predmetných
nehnuteľností, nie len že žalovaný predložil ponuku aj na ťažbu nevyhradeného nerastu, ale dokonca

bol to práve žalovaný, ktorý prišiel s návrhom na možnosť využitia predmetu nájmu aj na účel ťažby
nevyhradeného nerastu. Svedok I. uviedol, že táto vlastne ponuka na uzavretie nájomnej zmluvy v
súťaži bola následne premietnutá do nájomnej zmluvy, dôkazom o tom je aj cena nájmu uvedená v
ponuke a uvedená v nájomnej zmluve, neskôr uzavretej, ktorá je zhodná. Pôvodná nájomná zmluva
neobsahovala, pokiaľ ide o účel nájmu, využitie nehnuteľnosti na ťažbu nevyhradeného nerastu z

dôvodu absencie potrebných povolení na strane žalovaného, avšak následne po získaní týchto povolení
bol účel nájmu rozšírený aj na túto činnosť. Preto je nutné jednoznačne prijať záver, že v danom prípade
existoval zmluvný základ pre odplatu za vyťažený kameň, existovalo dojednanie o odplate za ťažbu
nerastu, pretože v cene nájmu tak ako vyplýva z vykonaných dôkazov bola táto odplata zahrnutá a
preto nemožno ustáliť, že rozšírený účel užívania prenajatých nehnuteľností nebol premietnutý do ceny

nájmu, že nezahŕňal aj ťažbu nevyhradeného nerastu z prenajatých pozemkov a preto nemožno v danej
veci hovoriť o tom, že by na strane žalovaného došlo k vzniku akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia.
Dôkazom o tomto závere je právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Nitra, č. k. 28Cb/15/2013-
2477 a dôkazy v tomto konaní vykonané. Pokiaľ ide o druhú časť, argumentácie žalobcu, o nároku
uplatneného žalobcom spočívajúceho v údajnom neplatení nájomného zo strany žalovaného a v údajnej

nedôvodnosti zliav z nájomného uplatnených žalovaným, tak poukazuje na vyššie citovaný rozsudok
28Cb/15/2013- 2477 a to najmä na jeho body 162 až 167, kde je jednoznačne konštatované, že žalovaný
nemohol a to dokonca napriek neodkladným opatreniam nehnuteľnosti riadne užívať ani v rokoch 2015,
2016, čo bolo dôvodom neplatenia nájomného za uvedené obdobie. Okrem iného pri prijatí týchto
záverov súd vychádzal i z exekučného konania vedeného na exekútorskom úrade L. D. K. pod sp. zn

R., kde predkladá súdu pre úplnosť zápisnicu o úkone zo dňa 14.06.2016 a exekučný príkaz zo dňa
30.06.2016,ktorébolivydanévpredmetnomexekučnomkonaníazktorýchvyplývanemožnosťužívania
nehnuteľnosti žalovaným, v dôsledku bránenia v ich užívaní zo strany žalobcu, za čo bola žalobcovi
exekútorom uložená finančná sankcia v sume 5000 eur a následne 25 000 eur.

9. Právny zástupca strán sporu v záverečných rečiach zotrvali na svojich stanoviskách, v podstate
uvádzali podobné skutočnosti, aké boli prezentované na pojednávaniach alebo v písomných podaniach.

10. Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi strán sporu, oboznámením sa so spismi Okresného súdu Nitra, sp. zn.

25C/163/2018 -predtým 25C/233/2013 (z neho výpoveď svedka H. a F.), 20Cb/43/2013 (z neho
najmä rozsudok a výpoveď svedka I. a svedka H.) 28Cb/15/2013 a 17C/146/2014, ako aj rozsudkom
16C/80/2018 a zistil nasledovný skutkový stav a právny stav :11. Strany sporu uzatvorili dňa 01.06.2009 nájomnú zmluvu č. 1/2009, ktorej predmetom nájmu boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A., LV č. XXXX a to tam špecifikované parcely
registra „E“, na LV XXXX, tam špecifikované parcely registra „C“. Predmetom nájmu boli aj nehnuteľnosti

v katastrálnom území B., evidované na LV č. XXX - tam špecifikované parcely registra „C“ na LV
XXXX ako parcely registra „E“, na LV č. XXX – tam špecifikované parcely registra „E“, nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území A., evidované na LV č. LV XXXX - tam špecifikované parcely
registra „C“ a „E“. Za prenajímateľa podpisoval zmluvu Mons. S. J. N. O., J. - diecézny biskup a za
nájomcu (konateľ spoločnosti IMA INVEST s.r.o.) E. G.. Účelom nájmu bolo, aby nájomca na predmete

nájmu riadne hospodáril, a užíval ho ako riadny hospodár obvyklým spôsobom. Obvyklým spôsobom
užívania lesných pozemkov sa rozumie, výkon všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre nájomcu
nielen z nájomnej zmluvy, ale aj z príslušných zákonov, najmä zo zákona Č. 326/2005 Z.z. z platných
LHP schválených príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Najmä sa tým rozumie
ťažba dreva a s ňou súvisiace činnosti až po predaj dreva, obnova každého lesného pozemku po
jeho vyťažení, riadne pestovanie mladých lesných porastov vrátane výchovných ťažbových zásahov,

ochrana lesných pozemkov proti škodlivým činiteľom a opatrenia na predchádzanie škodám v lese (na
lesných pozemkoch), sprístupňovanie lesných porastov udržovaním jestvujúcich a výstavbou nových
zvážnic a lesných ciest, ako aj ochranných chodníkov a tiež všetky ostatné lesnícke činnosti. Ostatné
druhy pozemkov, tvoriace časť Predmetu nájmu mal Nájomca využívať na poľnohospodársku výroba a
výkon rybárskeho práva. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú odo dňa podpisu zmluvy do

31.12.2024. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomca zaplatí prenajímateľovi za užívanie predmetu nájmu
nájomné vo výške 83.000 eur ročne bez DPH za každý príslušný kalendárny rok.

12. Strany sporu dňa 27.07.2009 uzavreli dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č.1/2009, ktorý bol uzatvorený
v súlade s článkom IX. ods. 2 pôvodnej zmluvy na základe ktorého sa zmluvné strany dohodli na

nasledovnej zmene a doplnení právnej zmluvy: „V článku I ods. 4 znie: „4. Osobami nápomocnými
k plneniu tejto zmluvy zo strany prenajímateľa a zo strany nájomcu sú: a) za prenajímateľa – D.
F. H. b) za nájomcu – E. G..“ V článku II sa na konci vkladajú nové odseky 4.a 5., ktoré znejú:
„4. Prenajímateľ zároveň prenajíma nájomcovi predmet nájmu na prípadné vykonávanie dobývania
nevyhradených nerastov, ktoré sú súčasťou pozemkov tvoriacich predmet nájmu a to najmä pozemkov

parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X k. ú. A., ktoré sú v zmysle identifikácie parciel č. j. XXX/XX zo dňa
04. 08. 1997 vyhotovenej Okresným úradom Zlaté Moravce, odbor katastrálny zlúčené do parcely č.
XXX/X vo vlastníctve prenajímateľa. 5. Nájomca si je vedomý, že prípadné využitie predmetu nájmu na
účely dobývania nevyhradených nerastov je podmienené získaním súhlasov resp. povolení vydaných
podľa zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších

predpisov miestne príslušnými banským úradom a že prenajímateľovi vznikne právo na odplatu podľa
týchto predpisov.

13. Dňa 12.07.2013 žalobca odstúpil (išlo o prvé odstúpenie od zmluvy, pred ktorým žalobca dal výpoveď
žalovanémulistomzodňa23.07.2012,ktorábola vkonanínaOkresnomsúdeNitra,sp.zn.7C134/2012

právoplatne určená za neplatnú) písomne od nájomnej zmluvy číslo 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v
znení dodatku č.1 zo dňa 27. 07. 2009. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol porušenie čl. VII.
ods. 3 písm. g) a čl. V. ods. 15 zmluvy tým, že žalobca neuzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú na predmete nájmu, najneskôr do 90-tich dní od prebratia predmetného nájmu; ďalším
dôvodom odstúpenia bolo porušenie čl. VII. ods. 3 písm. h) zmluvy – poškodenie dobrého mena žalobcu

- Rímskokatolíckej cirkvi RKC, preukázateľné poškodenie Rímskokatolíckej cirkvi na majetku a dôvod
podľa čl. VII. ods. 3 písm. f) zmluvy - žalobca svojim konaní poškodil prenajímateľa o sumu minimálne
643.656,- eur, čo v zmysle zmluvy čl. VII. ods. 6 predstavuje škodu veľkého rozsahu.

14. Okresný súd Nitra rozsudkom, č. k. 7C/134/2012 – 368 zo dňa 03.07.2014 vo veci žalobcu IMA

INVEST s.r.o. proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza rozhodol tak, že súd určil, že
výpoveď nájomnej zmluvy č. 1/2009 uzavretej dňa 01.06.2009 medzi žalovaným ako prenajímateľom
a žalobcom ako nájomcom, zmenenej dodatkom č. 1/2009 zo dňa 27. 07. 2009, daná listom žalovaného
zo dňa 23.07.2012 označeným ako Výpoveď nájomnej zmluvy č.1/2009, je neplatná. Rozhodnutie
Okresného súdu Nitra bolo v dôsledku podaného odvolania žalovaného predložené na rozhodnutie

Krajskému súdu v Nitre, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom č. k. 9Co/752/2014 – 420
z 07. 05. 2015 potvrdil.15. Listom zo dňa 09.03.2015 odstúpil žalobca (druhýkrát) od nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2009, v
znení dodatku č. 1, v zmysle čl. VII. bod 3 písm. b) zmluvy z dôvodu, že Dodatok č. 1 nájomnej zmluvy,
je neplatný. V odstúpení uviedol, že dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 01.06.2009 nespĺňa náležitosti v

zmysle § 37 ods. 1 OZ a je absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko žalovaný nepretržite užíval
nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom nájmu podľa čl. II. zmluvy, a to
výkonom banskej činnosti, svojim konaním sa voči žalobcovi ako prenajímateľovi opakovane dopustil
závažného porušenia nájomnej zmluvy. Na základe odstúpenia od zmluvy žalobca vyzval žalovaného,
aby prenajaté priestory uvoľnil a odovzdal.

16. Listom zo dňa 20.05.2015 žalobca (tretíkrát) odstúpil od nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2009,
podľa čl. VII. bod 3. písm. c/ nájomnej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia bol prenajímateľ oprávnený od
tejto zmluvy odstúpiť, ak nájomca závažným spôsobom poruší ustanovenia tejto zmluvy. Za závažné
porušenia ustanovení tejto zmluvy zo strany nájomcu sa považuje: ak nájomca nezaplatil nájomné
alebo svoj akýkoľvek iný finančný záväzok (najmä alikvotná časť nájomného, kaucia atď.) spôsobom

a v lehote splatnosti podľa príslušných ustanovení tejto zmluvy. V odstúpení poukázal na neuhradenie
faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 na sumu 19.715,26 eura, splatnej dňa 15.05.2015 a faktúry
č. XXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 na sumu 33.199,97 eura, splatnej dňa 15.05.2015. Tým, že žalovaný
nezaplatil alikvotnú časť nájomného, dopustil sa žalovaný ako nájomca závažného porušenia zmluvy.
Zároveň vyzval na vypratanie nehnuteľnosti. Poukázal na ustanovenie čl. IV. bod 1. zmluvy, v ktorom

sa strany dohodli, že nájomca zaplatí prenajímateľovi za užívanie predmetu nájmu nájomné vo výške
83.000,- EUR ročne bez DPH, za každý príslušný kalendárny rok účinnosti tejto zmluvy. Podľa čl. IV.
bod 2. nájomné mal nájomca uhrádzať mesačne na základe faktúry, vždy do 15.dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.

17. Okresný súd Nitra, v poradí druhým rozsudkom, č. k. 28Cb/15/2013-2477 zo dňa 27. 05. 2021
v spore, kde na strane žalobcu vystupovala spoločnosť (IMA INVEST s.r.o.) a na strane žalovaného
v 1.) rade Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza, žalovaný v 2.) rade - spoločnosť LIGNEUS, s.r.o.
rozhodol tak, že určil, že Nájomná zmluva zo dňa 05.09.2012 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade
(Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza) ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade (LIGNEUS, s.r.o.)

ako nájomcom, je neplatná (výrok I.), určil že odstúpenie žalovaného v 1. rade (Rímskokatolícka cirkev,
Žilinská diecéza) od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č.1 zo dňa
27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. Rade (Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza) ako
prenajímateľom a žalobcom (IMA INVEST s.r.o) ako nájomcom, listom zo dňa 12. 07. 2013, je neplatné
(výrok II.), určil , že odstúpenie žalovaného v 1. rade (Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza) od

Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č.1 zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej
medzi žalovaným v 1. rade (Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza) ako prenajímateľom a žalobcom
(IMA INVEST s.r.o.) ako nájomcom, listom zo dňa 09. 03. 2015, je neplatné (výrok III.), určil, že
odstúpenie žalovaného v 1. rade od Nájomnej zmluvy č. 1/2009 zo dňa 01. 06. 2009, v znení Dodatku č.1
zo dňa 27. 07. 2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade (Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza) ako

prenajímateľom a žalobcom (IMA INVEST s.r.o.) ako nájomcom, listom zo dňa 20. 05. 2015, je neplatné
(výrok IV.). Zároveň určil, že nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou č. 1/2009 uzavretou dňa 01.
06. 2009, v znení Dodatku č.1 zo dňa 27. 07. 2009, medzi žalovaným v 1. rade (Rímskokatolícka cirkev,
Žilinská diecéza) ako prenajímateľom a žalobcom ((IMA INVEST s.r.o.) ako nájomcom, trvá (výrok V.)
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

18. Z dôvodu podaného odvolania žalovaného v 1.) rade (Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza), bol
spis predložený Krajskému súdu v Nitre, ako súdu odvolaciemu. Kraský súd v Nitre, rozsudkom, č. k.
15Cob/95/2021-2689 zo dňa 13.06.2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/15/2013 -
2477 zo dňa 27. 05. 2021 (výrok I.) a priznal žalobcovi (v tomto konaní žalovaný), proti žalovanému v 1.)

rade (v tomto konaní žalobca), nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Zo záznamu 1/2012 z rokovania zmluvných strán spísaný v Žiline dňa 28. 03. 2012 medzi stranami
sporu, žalobca v zastúpení D. F. H. a N. T. a žalovaným (č. l. 47) v zastúpení E. G. a L. L. J. vyplýva, že
pod bodom 3.3 označený ako návrh na úpravu zmluvného vzťahu v súvislosti s ťažbou nevyhradeného

nerastu predložil nájomca nový návrh na spôsob odplaty pre prenajímateľa Žilinskú diecézu za 1 tonu
predaného kameňa, keďže ostatné lomy v okolí (regióne) platia od 5 do 15 centov za tonu. Jeho návrh
je 20 centov + DPH za tonu predaného kameňa s prihliadnutím aj na to, že pôvodná výška odplaty bola
dojednaná na 40 centov.20. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 20Cb/43/2013 sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 34.560,- EUR, titulom odplaty a realizovanú ťažbu kameňa za rok 2011, z fa. č. 20120024 splatná

dňa 07.08.2012. Súd rozhodol rozsudkom, č. k. 20Cb/43/2013-477 zo dňa 16.03.2018, tak že v merite
veci žalobu zamietol (výrok III.) a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100%. Súd v danom rozhodnutí vyslovil záver, že z výpovedí svedkov nebolo preukázané uzavretie
dohody, z ktorej by vyplýval nárok žalobcu na sumu 0,40 EUR za tonu vyťaženej horniny. Krajský
súd v Nitre, rozsudkom, č. k. 15Cob/148/2018-635 zo dňa 17.09.2019, rozhodol o odvolaní žalobcu,

v spojení s opravným uznesením, č. k. 15Cob/148/2018-765 zo dňa 28.10.2020, tak že rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Následne žalobca podal dovolanie, pričom Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ako súd dovolací uznesením, sp. zn. 5Obdo/87/2020 zo dňa 27.10.2021 zrušil rozsudok, č. k.
15Cob/148/2018-635 zo dňa 17.09.2019, v spojení s opravným uznesením, č. k. 15Cob/148/2018-765
zo dňa 28.10.2020, tak že tento zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

21. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 17C/146/2014 sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 102.412 eura s príslušenstvom, titulom odplaty a realizovanú ťažbu kameňa za obdobie od
01.04.2010 do 31.08.2011. Súd rozhodol rozsudkom, č. k. 17C/146/2014-1175 zo dňa 25.02.2020, tak
že v merite veci žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100% (výrok II.). Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom Krajský súd

v Nitre, ako súd odvolací rozhodol rozsudkom, č. k. 9Co/128/2020-1250 zo dňa 11.11.2021 tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Následne z dôvodu podaného dovolania zo strany
žalobcu proti rozsudku, Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/128/2020 zo dňa 11.11.2021, rozhodoval
vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, pričom rozhodol uznesením, sp. zn.
9Cdo/179/2022 zo dňa 30.10.2023 tak, že dovolanie žalobcu odmietol.

22.VkonanívedenomnaOkresnomsúdeNitra,sp.zn.16C/80-2018-960zodňa07.02.2022,prebiehalo
konanie medzi stranami sporu, pričom súd v uvedenom konaní uložil žalovanej – Rímskokatolíckej cirkvi,
Žilinská diecéza povinnosť zaplatiť žalobcovi – spoločnosti IMA INVEST s.r.o. sumu 19.360 eura spolu
s príslušenstvom a to titulom náhrady škody. Uvedené konanie nie je právoplatne skončené, vo veci

bolo zo strany žalovaného podané odvolanie, čo súd pozitívne vie zo svojej vlastnej úradnej činnosti
(vec rozhodoval rovnaký zákonný sudca ako v tejto veci).
23. Rozsudkom Okresného súdu Nitra pod č. k. 25C/233/2013 – 1293 zo dňa 03.12.2015 o návrhu
Rímskokatolíckej cirkvi proti odporcovi IMA INVEST s.r.o., na vypratanie nehnuteľností a o návrhu na
prerušenie konania súd rozhodol tak, že návrh zamietol, ktorý bol Krajským súdom v Nitre potvrdený

a to rozsudkom č. k. 7Co/124/2016 – 1394 zo dňa 27. 07. 2017. Žalobca podal dovolanie na Najvyšší
súd Slovenskej republiky ktorý rozhodol uznesením sp. zn. 4Cdo/82/2018 zo dňa 06.12.2018 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. 07. 2017 sp. zn. 7 Co 124/2016 a rozsudok Okresného súdu Nitra
z 3. decembra 2015 sp. zn. 25C/ 233/2013 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

24. Rozsudkom Okresného súdu Nitra pod č. k. 25C/163/2018-2214 (predtým 25C/233/2013) zo dňa
19. 11. 2020 o žalobe Rímskokatolíckej cirkvi proti žalovanému IMA INVEST s.r.o., na vypratanie
nehnuteľností, rozhodol v merite veci tak, že žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania.

25. Na žalobcu (povinného v exekučnom konaní) bol vydaný exekučný príkaz L. D. K. sp. zn. R. XXX/
XXXX – 44 dňa 30. 06. 2016 na základe vykonateľného exekučného titulu na nepeňažné plnenie,
uznesenia č. 28Cb/15/2013-77 zo dňa 01. 03. 2013, vydaného Okresným súdom Nitra, v spojení
s uznesením č. 26Cob/47/2013-376 zo dňa 31. 05. 2013, ktorým bolo povinnému Rímskokatolícka
cirkev, Žilinská diecéza uložené zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom oprávnenému IMA

INVEST, s.r.o., bránil v užívaní, vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a v hospodárení v lesoch
podľa zákona č. 326/2005 Z.z. v platnom znení na nehnuteľnostiach uvedených vo výroku exekučného
príkazu uvedených na č.l. 1036 nasl. spisu.

26. Zo znaleckého posudku č. 2/2018 (súkromný znalecký posudok), ktorého zadávateľom bol žalobca,

vypracovaný P. Q. Q., vo veci ocenenia suroviny ložiska stavebného kameňa (andezit) Kamenné vráta
– kameňolom Benát, vyplýva záver, podľa ktorého cena množstva za 1 tonu vyťaženého andezitu
predstavuje sumu 0,90 eura až 2,50 eura.27. Faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 48) zo dňa 09.09.2015 znejúcou na sumu 8299,99 EUR vrátane DPH,
splatnou dňa 15.09.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému za užívanie pozemkov v kat. ú. A., A., B., za
mesiac august 2015.

28. Faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 49) zo dňa 05.08.2015 znejúcou na sumu 8299,99 EUR vrátane DPH,
splatnou dňa 15.08.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému za užívanie pozemkov v kat. ú. A., A., B., za
mesiac júl 2015.

29. Faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 50) zo dňa 15.07.2015 znejúcou na sumu 8299,99 EUR vrátane DPH,
splatnou dňa 29.07.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému za užívanie pozemkov v kat. ú. A., A., B., za
mesiac jún 2015.

30. Faktúrou č. XXXXXXX (č.l. 51) zo dňa 15.06.2015 znejúcou na sumu 8299,99 EUR vrátane DPH,
splatnou dňa 30.06.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému za užívanie pozemkov v kat. ú. A., A., B., za

mesiac máj 2015.

31. Faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 105) zo dňa 06.05.2015 znejúcou na sumu 33 199,97 EUR vrátane
DPH, splatnou dňa 15.05.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému za užívanie pozemkov v kat. ú. A., A.,
B., za mesiace január až apríl (vrátane) 2015.

32. Faktúrou č. XXXXXXX (č.l. 106) zo dňa 06.05.2015 znejúcou na sumu 19.715,26 EUR vrátane DPH,
splatnou dňa 15.05.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému za užívanie pozemkov v kat. ú. A., A., B.,
doúčtovanie k 31.12.2014 (vrátane) 2015.

33. Z posudku GEOKOD, č. GKD C./XX.XX.XXXX ktorého zadávateľom bolo Krajské riaditeľstvo PZ,
vyplýva, že jeho predmetom bolo určenie kubatúry (objemu) vyťaženého materiálu v období od 09/09
do apríla 2015 s výsledkom 800 467 ton, s toleranciou určenia hmotnosti +- 76241 ton.

K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 169.115,09 eura.

34. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

36.Vzhľadomnato,žeod01.07.2016nadobudolúčinnosťCivilnýsporový poriadok(zákonač.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), ktorým bol zrušený dovtedy platný

a účinný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok, súd aplikoval
v zmysle vyššie uvedených ustanovení právnu úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku a to
aj s poukazom na § 470 ods. 1 CSP:

37. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto

sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Žalobca si uvedenú časť nároku vo výške 169.115,09 eura uplatnil na tom skutkovom základe,
že žalovaný od 20.10.2014 do 30.06.2016 užíval pozemky žalobcu, avšak za ich užívanie žalobcovi
nezaplatil, pričom podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal, že by tieto pozemky nemohol užívat, resp.
nepreukázal, že by tieto pozemky nemohol užívat' po celé obdobie od 20.10.2014 do 30.06.2016.

Žalovaný podstatnú časť argumentáciu zhrnul prostredníctvom právneho zástupcu priamo v záverečnej
reči, uvádzajúc, že v predmetnej veci vykonaným dokazovaním a to ako listinnými dôkazmi, tak
aj oboznámenými výsluchmi svedkov z iných konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
žalovanému v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia, bránilžalovanému v užívaní prenajatých nehnuteľností a preto nemá nárok na zaplatenie nájomného za
toto obdobie. Táto skutočnosť bola preukázaná aj jednotlivými dôkazmi, ktoré boli vykonané pri
rozhodovaní súdu v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 28Cb/15/2013, o

návrhoch žalovaného na vydanie predbežných opatrení a taktiež o návrhu žalobcu na zrušenie týchto
predbežných opatrení. V konečnom dôsledku nedôvodnosť tohto nároku preukazujú aj rozhodnutia
o vydaní predbežných opatrení v spomínanom konaní. Rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na
zrušenie predbežných opatrení a taktiež vyriešenie otázky hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami
sporu ohľadne uvedenej skutočnosti v konaní OS NR sp. zn. 28Cb/15/2013-2477, kde najmä v jeho

bodoch 162-167 je jednoznačne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu v tom
smere, že žalovaný nemohol napriek neodkladným opatreniam prenajaté nehnuteľnosti riadne užívať
ani v rokoch 2015,2016, čo bolo dôvodom neplatenia nájomného za uvedené obdobie.

40. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o

obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby
k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez
právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny

dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho
dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre
záver o (ne) dôvodnosti nároku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ( ako
jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) je treba , aby

žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j.
aby preukázal, že žalovaný ( v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie získal, že mu ( v akej
konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo
117/2011).

41. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať práve na to, že v konaní, ktoré bolo vedené na
Okresnom súde Nitra, sp. zn. 28Cb/15/2013, súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom, č. k.
28Cb/15/2013-2477 zo dňa 27.05.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom, Krajského súdu v Nitre č. k.
15Cob/95/2021-2689 zo dňa 13.06.2023, rozhodol o tom, že všetky odstúpenia od nájomnej zmluvy č.

1/2009 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, datované dňom 12. 03. 2013, 09. 03. 2015 a 20. 05.
2015 sú neplatné, čo súd prvej inštancie vyjadril vo výrokoch I., II. a III. predmetného rozsudku, s tým, že
nájomný vzťah, ktorý bol založený nájomnou zmluvou č. 1/2009 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 27.
07. 2009 medzi stranami sporu trvá.

42. Súd poukazuje právo na to, že práve v predmetnom konaní, ktoré bolo opísané v bode 41.,
súd prejudiciálne vyriešil otázku platnosti nájomného vzťahu, zároveň vo výroku vyjadril neplatnosť
odstúpení od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca tak v tejto časti nemá nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,pretožežalovanýriadneužívalprenajaténehnuteľnostinazákladeprávneho
dôvodu, ktorým bola nájomná zmluva č. 1/2009 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 27.07.2009.

V uvedenom konaní tak súd s definitívnou platosťou vyriešil nielen to, že žalobca nemá nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 169.115,09 eura titulom užívania jeho nehnuteľností bez
právneho dôvodu, ale ani titulom nezaplatenia nájomného za uvedené obdobie, pretože súd mal
z vykonaného dokazovania bezpečne preukázané, že v spornom období žalovaný nemohol užívať
prenajaté nehnuteľnosti, pretože mu v tom bránil samotný žalobca.

43. Súd prvej inštancie, sa už v rozsudku, č. k. 28Cb/15/2013-2477 zo dňa 27.05.2021 dôsledne
zaoberal nemožnosťou užívania prenajatých nehnuteľností a hospodárenia v lesoch žalovaným, čo
rozoberal, tak ako uviedol právny zástupca žalovaného, predovšetkým v bodoch 162. až 167. rozsudku
uvádzajúc nasledovné skutočnosti. Nemožnosť užívania prenajatých nehnuteľností a hospodárenia v

lesoch žalobcom ako nájomcom mal súd za preukázané z rozhodnutia OÚ Nitra, odbor opravných
prostriedkov, referát pôdohospodárstva, zo dňa 15.07.2015, (č.l. 961) ktorý uložil žalobcovi opatrenie
na odstránenie nedostatkov pri plnení povinnosti obhospodarovateľa lesa zistených pri výkone štátneho
dozoru v lesoch, obsiahnutých v zápisnici evidovanej pod číslom: A./XXXXXX-X zo dňa 09.07.2015 (č.l.1152), z odôvodnenia ktorého vyplývalo,že odborné hospodárenie od októbra 2014, aj napriek snahám
obhospodarovateľa lesa, nebolo zabezpečené v potrebnom rozsahu. Uložené opatrenia mal žalobca
začať plniť dňom doručenia rozhodnutia. Toto rozhodnutie prevzal žalobca dňa 22.07.2015 (bod 162.)

Nemožnosť vykonávania účelu nájmu v zmysle zmluvy preukazovali: potvrdenia OR PZ Nitra, OO PZ
Zlaté Moravce o podaní trestného oznámenia zo dňa 20.10.2014 (č.l. 585) z podozrenia marenia výkonu
úradného rozhodnutia podaného B. D., Čestné vyhlásenie B. D. a L. I. zo dňa 28.10.2014 o tom, že
na nehnuteľnostiach v nájme žalobcu sa pohybovali odo dňa 20.10.2014 pracovníci bezpečnostnej
služby DOMINANT J.Z. s.r.o. Žilina, ktorí bránili zamestnancom nájomcu v práci na tam uvedených

nehnuteľnostiach,ktoréskutočnostibolidôvodomnavydanie predbežnéhoopatreniazodňa22.04.2015
č.k. 28Cb 15/2013-727, ktorým súd nariadil tretím osobám:
1./ FLORETKY s.r.o. so sídlom Kysucká cesta 8549/10A, 010 01 Žilina,
IČO: 47 895 411,
2./ DOMINANT. J. Z. s. r. o. so sídlom Predmestská 1608/90, 010 01 Žilina,
IČO: 36 842 974

zdržať sa užívania a zároveň aj konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom navrhovateľovi bránil v
užívaní, vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a v hospodárení v lesoch podľa zákona č. 326/2005
Z. z. v platnom znení na nehnuteľnostiach prenajatých žalobcom (bod 163). Nemožnosť vykonávania
účelu nájmu v zmysle zmluvy preukazovala Záverečná správa o poskytnutí detektívnej služby (č.l.
955) zo dňa 22.05.2015, ktorú službu poskytovala od 18.05.2015 do 21.05.2015 žalobcovi, v zmysle

ktorej bolo zistené, že dochádzalo k obmedzovaniu slobodného výkonu práce v ťažbe dreva v Obyckej
Hute a dobývaní v Lome Kamenné vráta I Opatovce osobami, ktoré sa preukázali poverením od
RKC Žilina na stráženie majetku (bod 164)Znemožnenie užívania predmetu nájmu spôsobilo vadu na
predmete nájmu v z mysle § 673 Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že žalobca ako
nájomca za obdobie mesiacov október 2014 až apríl 2015 nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým

spôsobom, ktorú nemožnosť (vadu na predmete nájmu) zavinil svojim konaním žalovaný 1., a ktorá
skutočnosť mala za následok zánik povinnosti žalobcu platiť nájomné (bod 165.) Súd poukazuje aj na
skutočnosť, že žalobca napriek prebiehajúcemu súdnemu sporua vydaným neodkladným opatreniam
nemohol nehnuteľnosti užívať riadne ani v rokoch 2015 a 2016, čo bolo dôvodom neplatenia nájomného
za uvedené obdobie. Bránenie v užívaní predmetu nájmu preukazuje exekučné konanie vedené na OS

Žilina pod sp. zn. 33Er XXXX/XXXX (EX XXX/XXXX) vedené v prospech oprávneného (žalobcu) a v
neprospech povinného (žalovaného 1.), za účelom vymoženia povinnosti zdržať sa konania, ktorým
by povinný bránil akýmkoľvek spôsobom v užívaní, vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a v
hospodárení v lesoch, v ktorom konaní boli vydané rozhodnutia súdneho exekútora: zápisnica o úkone
zo dňa 16.03.2016 spísaná na exekútorskom úrade L. D. K., exekučný príkaz EX XXX/XXXX-34 zo dňa

21.03.2016 ( č.l. 1169) vydaný súdnym exekútorom L. D. K., zápisnica úkone zo dňa 14.06.2016 spísaná
na exekútorskom úrade L. D. K. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX XXX/XXXX, exekučný
príkaz vydaný súdnym exekútorom JUDr. D. K. dňa 30.06.2016, na vykonanie exekúcie uskutočnením
prácavýkonov–uloženiepokutypovinnémužalovanému 1.vovýške5.000,-EUR,akoajnalistžalobcu
zo dňa 29.09.2017 (č.l. 1456), potvrdenie OR PZ Nitra, OO PZ Zlaté Moravce zo dňa 20.03.2015,

14.01.2016 , 29.01.2016, 16.02.2016, o
podaní oznámenia vo veci priestupku, potvrdenie OR PZ Nitra, OO PZ Zlaté Moravce zo
dňa 22.03.2016, 30.03.2016, 08.04.2016, 04.05.2016, 31.05.2016, 13.06.2016 (1128), 14.06.2016,
15.06.2016, 21.06.2016, o oznámení priestupku; oznámenie o priestupku zo dňa 04.07.2016 (č.l. 1126)
naORPZNitra,OOPZZlatéMoravce,potvrdenieORPZNitra,OOPZZlatéMoravcezodňa06.06.2016

o priestupku, o trestnom oznámení zo dňa 07.06.2016; oznámenie žalobcu adresované žalovanému 1.
zo dňa 20.04.2015 o bránení v užívaní nehnuteľností od 20.10.2014, oznámenie žalobcu adresované
žalovanému 1. zo dňa 22.05.2015 a 09.07.2015 o bránení v užívaní nehnuteľností, upozornenie žalobcu
zodňa28.04.2015adresovanéžalovanému1.,oznámenieopriestupkuzodňa07.05.2015a20.05.2015
adresované žalobcom Okresnému úradu Nitra, Pozemkový a lesný odbor.

44. Skutočnosť, že žalovaný nemohol užívať riadne predmet nájmu, a tým užívať lesné pozemky je súdu
zrejmá aj z jeho vlastnej úradnej činnosti, predovšetkým zo skutočností, ktoré boli zistené v konaní, ktoré
je vedené na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 16C/80/2018, v ktorom súd vyhovel žalobe žalobcu (v tomto
konaní žalovaného) o náhrade škody. V konaní boli vypočutí svedkovia B. D., ako aj E. D. Q., zhodne
potvrdili, že od konca októbra 2014 do februára 2017 im bolo intenzívne bránené vo výkone pracovnej

činnosti osobami, ktoré mali splnomocnenia od žalobcu. Bránenie spočívalo vo vnikaní cudzích osôb
na pracovisko, ako aj vo fyzickom napádaní členov lesnej stráže. Žalovaný si musel na ochranu ľudí pri
vykonávaní prác na lesných pozemkoch najať vlastnú SBS V.I.P SECURITY, s.r.o.45. K otázke prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia súd uvádza nasledovné. Najvyšší
súd Slovenskej republiky riešil tzv. prejudicialitu v niekoľkých svojich rozhodnutiach (1Cdo 133/2009,
1Cdo 44/2010, 4Cdo 231/2013, 3Cdo 115/2016, 5Cdo/13/2020). Tieto rozhodnutia podľa názoru

súdu vytvárajú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu,
ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do
tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré

neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S prihliadnutím na čl. 3 C.
s. p. do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia
súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem
nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 6 Cdo 129/2017 zo dňa 31. 10. 2017).

Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1Cdo/133/2009), ale
aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze II. ÚS
349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“),
zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p.,
ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa §
159 ods. 2 O.s.p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné
rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením

daného prípadu. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne
rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní
vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej "nové"
právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by

znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ súd
spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný
hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje
záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada

právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti
právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do
riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane
právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť [viď najmä rozsudky vo veci
Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999 a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003], na čo

poukázal Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku, sp. zn. 6Co/139/2021 zo dňa 13.12.2022.

46. V neposlednom rade, súd v tejto otázke poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Cdo/13/2020 zo dňa 30.11.2021, v ktorom dovolací súd poukázal na to, že atribúty
princípu právnej istoty vysvetlil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze sp. zn. I. ÚS 564/2012

z 29. mája 2013. Konštatoval, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je podľa záverov ústavného súdu ústavne neudržateľná (PL. ÚS 21/00, III.
ÚS 328/05). Ďalej v odôvodnení upriamil pozornosť na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 1Cdo/133/2009 (pozri bod 8.1.) vysvetlil, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo

právoplatným rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj odvodzuje nový nárok
(neidentický s predmetom skončeného konania), súd je v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom
konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá sa už právoplatným súdnym výrokom vyriešila ako vec
sama) viazaný týmto vyriešením. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné a jeho
právoplatnosť má dosah na rozhodnutie o inej veci v podobe záväznosti. Náležitú pozornosť odvolací

súd venoval aj otázke princípu právnej istoty, pričom podľa jeho názor, prvoradým (primárnym) kritériom
posudzovania takto nastolenej právnej otázky je princíp právnej istoty, ktorý je imanentnou súčasťou
generálneho ústavného princípu právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp.
zn. I. ÚS 87/93 formuloval základnú zásadu, podľa ktorej obsahom princípu právneho štátu je vytvorenieistoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď (obdobne viď PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Rovnako Civilný sporový poriadok v čl. 2 ods. 1
základných princípov stanovuje, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V odseku 2 definuje
právnu istotu ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

47. K otázke prejudiciality sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, v náleze, sp. zn. I. ÚS
171/2021 zo dňa 12. 01. 2022, ktorý uviedol nasledovné. So subjektívnou záväznosťou rozsudku úzko
súvisí otázka tzv. prejudiciálneho účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v § 193 a § 194 CSP, v zmysle
ktorej musí súd v novom konaní rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých
istých účastníkov (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v
oboch konaniach). Na iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej

otázke, resp. ich právnych nástupcov sa účinky právoplatného rozsudku môžu vzťahovať len v tých
prípadoch, keď tak stanoví zákon. Prejudicialita súdneho rozhodnutia znamená, že súd nemôže ako
predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov,
preto nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne
posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného

rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom
(ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť
viazanosť uloženú mu zákonom v § 228 CSP. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje
(nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s
prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore

s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti.

48. V tomto kontexte poznamenáva, že chápanie prejudiciality zo strany žalobcu nie je správne, súd
je dokonca povinný rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného súdneho rozhodnutia, inak by
rozhodnutie bolo možné chápať ako prejav neodôvodnej svojvôle. Súd preto prihliadal na výsledky
právoplatných konaní, vo vzťahu k nároku na náhradu škody, predovšetkým rozsudok Okresného súdu
Nitra, č. k. 28Cb/15/2013-2477 zo dňa 27.05.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom, Krajského súdu

v Nitre č. k. 15Cob/95/2021-2689 zo dňa 13.06.2023. To, že žalobca nesúhlasí so skutkovými a právnymi
závermi z tohto rozhodnutia, neznamená, že takéto rozhodnutie je potrebné ignorovať a vytvoriť také
právne posúdenie, ktoré bude vyhovovať práve žalobcovi. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť aj
na článok 2 ods. 2 CSP, ktorý definuje právnu istotu ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;

ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo. V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu totiž poskytnutie
právnej ochrany v konaní pred všeobecnými súdmi neznamená právo na to, aby všeobecné súdy
o spore rozhodli v súlade právnymi názormi osoby, ktorá sa právnej ochrany domáha. Neúspech v
súdnom konaní nemožno považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných

súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd
nemá dôvod doň zasahovať (m. m. napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06)

49. Osobitne ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, že na základe vydaných neodkladných opatrení nie je
možné konštatovať, či žalobca bránil žalovanému v užívaní predmetných pozemkov, súd uvádza, že

tieto tvrdenia boli vyvrátené celou radou listinných dôkazov, ktoré sú vymenované v bode 39. tohto
rozsudku. Súd zistil z vlastnej úradnej činnosti (predovšetkým v konaní 16C/80/2018), na čo okrem
iného poukázal aj právny zástupca žalovaného, že žalobca žalovanému bránil všetkými možnými
spôsobmi vo výkone hospodárskej činnosti (blizšie v bodoch 48 a nasl. v konaní 16C/80/2018). Navyše,
žalobcom citované ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, nie je možné
aplikovať, pretože tieto upravujú jednak špecifické situácie, ktoré ani nenastali, jednak žalovaný nemohol
zavineným a predovšetkým aj protiprávnym konaním žalobcu užívať pozemky. Z bezprávia nemôženikdy vzniknúť právo, preto žalobca nemôže byť v časti konania o vydanie bezdôvodného obohatenia
úspešný.

50. Bránenie v užívaní predmetu nájmu zo strany žalobcu žalovanému jednoznačne preukazujú aj 3
nariadené neodkladné opatrenia. Podľa názoru súdu, je logické, že pokiaľ by súd nemal preukázané
bránenie v užívaní predmetných nehnuteľností, nemal by osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku, čo je
základným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia. Právne úvahy žalobcu, ktoré smerovali
k spochybneniu postupu súdu, ktorý podľa jeho názoru nemal skúmať, či žalovaný nehnuteľnosti aj

reálne užíval sú toho času bezpredmetné, a tieto skutočnosti len svedčia o postoji žalobcu k dodržavaniu
súdnych rozhodnutí (preukázateľne nerešpektoval nariadené neodkladné opatrenia, čo bolo už viackrát
judikované, preto sa k tomu súd nebude bližšie vyjadrovať).

51.Súdtakuzaviera,ženároknanáhraduškodyvovýške169.115,03eurajezjavnenedôvodný,pretože
skutkové závery z iných konaní (predovšetkým z konania vedeného na Okresnom súde Nitra, sp. zn.

28Cb/15/2013, čiastočne aj z neprávoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Nitra,
sp. zn. 16C/80/2018), odpovedali na prejudiciálne otázky a síce, že všetky odstúpenia od nájomnej
zmluvy č. 1/2009 sú neplatné a tento nájomný vzťah trvá, čím je vylúčená akákoľvek existencia vzniku
bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľnosti bez právneho titulu. Vydanie bezdôvodného
obohatenia je však vylučené aj pre nezaplatenie nájomného, pretože žalovaný nemohol v uvedenom

období reálne užívať predmet nájmu, o čom svedčí ucelená reťaz listinných dôkazov, ktoré súd z dôvodu
istoty zhrnul z konania 28Cb/15/2013 do bodu 43., zároveň poukázal na výpovede svedkov D. a E. Q.,
ktorí svojimi výpoveďami len podporili záver o tom, že žalovaný nemohol užívať predmet nájmu a preto
ako nájomca nebol povinný platiť s poukazom na § 673 Občianskeho zákonníka, nájomné, keď mu bolo
preukázateľne bránené zo strany žalobcu.

K nároku vo výške 35.718,40 eura titulom náhrady škody/vydanie bezdôvodného obohatenia

52. Okrem vyššie uvedeného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, sa žalobca v konaní
domáhal aj náhrady škody vo výške 35.718,40 eura, alternatívne pre prípad nestožnenia sa

s dohodnutou odplatou vo výške 0,40 eura za tonu, nárok si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia
– plnením bez právneho dôvodu. Uvedený nárok v podobe náhrady škody v celkovej výške 172.690,40
eura si v podstate uplatňoval v troch konaniach, a to v konaniach vedených na Okresnom súde Nitra,
sp. zn. 20Cb/43/2013 (34.560 eur) a 17C/146/2014 (102.412 eur) a zostatkovú výšku 35.718,40 eura
si žalobca uplatnil v tomto konaní. V konaní bolo sporné, či bola dohodnutá odplata vo výške 0,40

eura za tonu nevyhradeného nerastu nad rámec dohodnutého nájomného. Aj v tejto časti právny
zástupca žalovaného poukazoval na to, že otázka tohto nároku spočívajúceho v platbe za ťažbu
nevyhradeného nerastu bola už vyriešená vo viacerých konaniach, ktoré boli vedené na Okresnom
súde Nitra. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že takto prezentovaný právny názor právneho
zástupcu žalovaného je právne relevantný, pretože otázka odplaty bola predmetom prejudiciálneho

posúdenia (ale aj meritórneho v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra 28Cb/15/2013) vo viacerých
konaniachvedenýchnaOkresnomsúdeNitra,konkrétnevkonaniachvedenýchpodspisovýmiznačkami
17C/146/2014 (v ktorom je skončené aj dovolacie konanie) a 20Cb/43/2013 (ktoré sa nachádza v štádiu
odvolacieho konania, po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, Najvyšším súdom Slovenskej
republiky).

53. Čo sa týka alternatívneho návrhu právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ súd neprizná nárok na
náhradu škody (neunesenie dôkazné bremeno v časti nároku na náhradu škody), uplatňuje si právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. K uvedenému súd nevyhnutne poznamenáva, že súd pozná
právo, teda vie zistený skutkový stav subsumovať pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu,

ktorým je v uvedenom prípade Občiansky zákonník. V tejto časti súd poukazuje na viazanosť súdu
žalobným petitom. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a prisúdiť
viac než čoho sa domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobe. Nie je porušením viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,

ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,
preto právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Strana sporu je však povinná návrhom
skutkovo vymedziť uplatnený nárok, teda opísať skutkový dej, z ktorého uplatnený nárok vyvodzuje.Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podradenie pod určitú právnu normu je práve
úlohou súdu (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/95/2019 zo dňa 11. 12. 2019).

54. Je teda absurdné, aby žalobca najskôr vymedzil žalobný petit skutkovými tvrdeniami o vzniku škody,
z čoho odvodzoval nárok na náhradu škody a pre prípad, že nebude vedieť uniesť dôkazné bremeno,
bude následne požadovať, aby jej žalovaný vrátil bezdôvodné obohatenie. Žalobca si teda mal vybrať,
čo bude v konaní požadovať a akým právnym titulom s poukazom na skutkový stav, ktorý sam popísal
a podradil pod hmotnoprávne ustanovenia. Napriek uvedenému, súd zastáva pomerne jednoznačný

názor, že žaloba o zaplatenie sumy 35.718,40 eura je nedôvodná, nielen titulom nároku na náhradu
škody, ale aj titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu, sa súd zaoberal nielen
otázkou náhrady škody, ale aj vydania bezdôvodného obohatenia v tejto časti.

55. K otázke prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia súd poukazuje na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešil tzv. prejudicialitu v niekoľkých svojich rozhodnutiach (1Cdo

133/2009, 1Cdo 44/2010, 4Cdo 231/2013, 3Cdo 115/2016, 5Cdo/13/2020). V uvedenej súvislosti,
súd odkazuje k otázke prejudiciálneho účinku právoplatného súdneho rozhodnutia na body 42. až 45.
tohto rozsudku, bez potreby zopakovania tam uvedenej argumentácie. Minimálne, konanie vedené
na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 17C/146/2014 je právoplatne skončené, v štádiu po rozhodnutí
dovolacieho súdu, ktorý dovolanie žalobcu odmietol (sp. zn. 9Cdo/179/2022), pričom toto konanie má

významný dopad na toto konanie v otázke posudzovania tej istej prejudiciálnej otázky, o ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté.

56. Okresný súd Nitra, vo svojom rozsudku, č. k. 17C/146/2014-1175 zo dňa 25.02.2020 poukázal na
to, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v predmetnom spore neuniesla

dôkazné bremeno ohľadom základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu.
Žalobkyňa v predmetnom spore neuniesla dôkazné bremeno o vzniku škody, zo strany žalobkyne
nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode o nároku žalobcu ako prenajímateľa
na vyúčtovanie ceny - odplaty vo výške 0,40 eur za tonu vyťaženého kameňa, čo bolo hlavným
predpokladom pre uplatnenie si nároku na škoduŽalobkyňa v predmetnom spore taktiež nepreukázala,

že jej vznikol nárok na zaplatenie akejkoľvek sumy za vyťaženú horninu, čo vyplýva aj z rozhodnutia
Okresného súdu v Nitre, sp. zn. 20Cb/43/2013 - 477, zo dňa 19.10.2018, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/148/2018 - 635, zo dňa 17.09.2019, s ktorým sa súd v tomto spore
plne stotožnil a prevzal aj do svojho rozhodnutia, čiže nebola preukázaná existencia dohody, z ktorej by
nárok žalobkyne vyplýval.Z dôvodu, že zo strany žalobkyne nebolo v predmetnom spore preukázané

porušenie právnej povinnosti žalovaného a preto nemohla vzniknúť ani škoda, čiže nedošlo k naplneniu
ďalšieho znaku zodpovednosti za škodu a to k naplneniu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Uvedené rozhodnutie bolo následne potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k.
9Co/128/2020-1250 zo dňa 11.11.2021, uvádzajúc, že vychádzajúc z takto koncipovanej žaloby, potom

bolo dôvodné predpokladať, že porušenie právnej povinnosti žalovaného malo spočívať v tom, že
tento konal v rozpore s jeho zmluvnou povinnosťou oznámiť žalobcovi skutočné množstvo vyťaženého
kameňa, keď mal žalobcovi poskytnúť nepravdivé údaje o tomto množstve a v príčinnej súvislosti s týmto
jeho konaním tak mala vzniknúť žalobcovi škoda vo výške predstavujúcej súčin zatajeného množstva
vyťaženého kameňa a dojednanej odplaty za tonu vyťaženého kameňa 0,40 eura. Vychádzajúc teda

z podanej žaloby, bolo potom dôvodné očakávať, že žalobca predloží súdu prvej inštancie také
prostriedky procesného útoku, ktorými naplnenie jednotlivých zodpovednostných predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu bude preukazovať. Z obsahu spisu v tejto veci je však zrejmé,
že procesný útok žalobcu v tomto konaní sa sústredil výlučne na preukazovanie existencie dohody o
odplate za dobývanie nevyhradených nerastov žalovaným, a to konkrétne vo výške 0,40 eura za tonu

vyťaženej horniny, a to bez toho, že s výnimkou skutkového tvrdenia v žalobe by žalobca akýmkoľvek
ďalším spôsobom preukázal, resp. tvrdil naplnenie všetkých zodpovednostných predpokladov pre
vznik zodpovednosti žalovaného za ním tvrdenú škodu. Skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré by mali
súvisieť s porušením právnej povinnosti žalovaného žalobca uviedol len v podanej žalobe, keď
následne v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie uvedené nielenže žiadnym spôsobom

nepreukazoval, ale ani nijak netvrdil. (bod 17.) rozsudku. Vo veci bolo podané zo strany žalobcu
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. 9Cdo/179/2022 zo
dňa 30.10.2023, ktorý ho odmietol. Podstatná časť argumentácie je zhrnutá v bodov 21. až 22. Najvyšší
súd Slovenskej republiky sa vyjadril aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.5Obdo/87/2020zodňa27.10.2021,ktorýmbolzrušenýprávoplatnýrozsudokKrajskéhosúduvNitre,sp.
zn. 15Cob/148/2018 zo dňa 17.09.2019, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.10.2020 (konanie
vedené pod sp. zn. 20Cb/43/2013). Predovšetkým s ohľadom na obsah bodu 22.1 tohto rozhodnutia

je zrejmé, že v Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, sp. zn. 5Obdo/87/2020 zo
dňa 27.10.2021, že rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15Cob/148/2018 zo dňa 17.09.2019
bol zrušený, avšak bez spochybnenia vecnej správnosti záverov súdu oboch inštancií o neexistenci
osobitnej dohode o cene za ťažbu nerastov. Z uvedeného potom logicky rezultuje, že závery, ktoré boli
doposiaľ učinené v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 17C/146/2014 a 20Cb/43/2013

neboli vecne spochybnené a súd z týchto aj vychádzal. Okrem iného, nedôvodnosť žalobného nároku
odôvodňujú aj iné dôkazy, ktoré sú spomenie nižšie.

57. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský
zákon) vyhradené nerasty sú a) rádioaktívne nerasty, b) všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného
plynu a bituminózne horniny vhodné na energetickévyužitie, c) nerasty, z ktorých možno priemyselne

vyrábať kovy, d) magnezit, e) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór
alebo ich zlúčeniny,f) kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli, g) grafit, baryt, azbest,
sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievarenský piesok, minerálne farbivá,bentonit, h) nerasty, z
ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťamipolovodičov, i) granit,
granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné aleštiteľné,

a travertín, j) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene, k) halloyzit, kaolín, keramické a
žiaruvzdornéílyaílovce,sadrovec,anhydrit,živce,perlitazeolit,l)kremeň,kremenec,vápenec,dolomit,
slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto nerasty vhodné nachemickotechnologické spracovanie alebo
spracovanie tavením, m) mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené
nerasty, n) technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom b).

58. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)
ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

59. Podľa § 7 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) ložisko

nevyhradeného nerastu je súčasťou pozemku.

60. Podľa § 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“), nájomca pozemku prenechaného na

poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky.

61. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

62. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

63. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

64. V citovaných ustanoveniach Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická
osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávne konanie (porušenie určitej povinnosti)
škodcu 2. vznik škody 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Ďalšou
podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie
škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá. Zodpovednosti sa teda zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

65. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je práve protiprávny úkon. Protiprávnosť úkonu
spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušením právnej
povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osobaskutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené
právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným
preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej

povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Protiprávny
úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani
škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je, či – nebyť tejto skutočnosti –
by ku škode nedošlo, alebo naopak, či by škodlivý následok nastal aj bez tejto skutočnosti (Ro NS ČR

z 30. 7. 2008, sp. zn. 25 Cdo 2142/2007).

66. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody
preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná
bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe
tzv. objektívnej zodpovednosti. Pri zistení škody je potrebné ustáliť to, či medzi skutočnosťami, ktoré

prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a škode predchádzajú, je protiprávny úkon, prípadne
určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť, alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona
spája zodpovednosť. Pri kladnom závere súd zisťuje, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu,
či táto skutočnosť skutočne vznik škody spôsobila, či by teda škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto
skutočnosti (príčiny). Úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí byť v súlade s poznatkami vyplývajúcimi

zospoločenskýchaprírodnýchvied,akoispravidlamilogickéhomyslenia.Zodpovednosťnemožnorobiť
neobmedzene závislou na kauzalite, pretože to by mohlo viesť k neobmedzenému a tým neúnosnému
ukladaniu povinností nahradiť škodu.

67. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a škodou je otázkou skutkovou. Jej

existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť
je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi
akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je
sprostredkovaný.

68. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného
subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne
zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna,
t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie,

že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná
(pozri § 106 OZ). Podľa Občianskeho zákonníka sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peniazmi. Skutočnou škodou je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie

majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk je v podstate ušlým
majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré
bolo možné – keby nebolo škodovej udalosti – odôvodnene očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh
vecí (porovnaj R 55/1971) (Uz NS ČR z 18. 8. 2005, sp. zn. 25 Cdo 1158/2004).

69. V predmetnom spore si žalobca uplatnil svoj nárok najskôr titulom náhrady škody, pričom podľa
názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, t. j. nepreukázal porušenie právnej povinnosti, vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi nimi. Takéto prejudiciálne posúdenie už učinil súd vo vzťahu k nároku na
náhradu škody v konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/146/2014, pričom v tomto konaní bola
uplatňovaná časť náhrady škody, rovnako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn.

20Cb/43/2013, kde žalobca svoj nárok uplatňoval rovnaký nárok, kde sa súd vysporiadal aj prípadným
vznikom bezdôvodného obohatenia. Aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 9Co/128/2020
(konanie 17C/146/2014) dôvodil, že žalobca sa sústredil na popretie správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo vzťahu k súdom konštatovanej neexistencie dohody o odplate vo výške 0,40 eura
za tonu vyťaženého kameňa, keď žiadnym spôsobom nepoprel konštatovanie súdu prvej inštancie,

že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu. Žalobca teda nepreukázal žiadne porušenie právnej, ani zmluvnej povinnosti, vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Dôkazné bremeno v tejto
časti zaťažuje žalobcu, jeho obrana sa vo všetkých konania obdobne koncentrovala na preukázanieexistencie dojednania odplaty vo výške 0,40 eura za tonu vyťaženého kameňa. Závery všetkých konaní,
s ktorými sa súd náležite oboznámil však jednoznačne potvrdili neexistenciu dohody (a to ani ústnej).

70. Vo svojom rozsudku poukázal Okresný súd Nitra, sp. zn. 20Cb/43/2013 zo dňa 16.03.2018 (skutkové
závery tohto rozhodnutia neboli spochybnené) na to, že v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č. k.
6Co/10/2015 – 224 zo dňa 30.01.2015 sa o. i. uvádza na strane 6 ( čl. 174 ), že ustanovenie článku
5 dodatku žiadny spôsobom nezmenilo ustanovenie článku IV. nájomnej zmluvy, v ktorej si účastníci
dohodli nájomné za užívanie nehnuteľnosti vo výške 83.000,- eur bez DPH ročne. Navrhovateľka

(Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza ) nepreukázala v priebehu konania svoje tvrdenie, že sa s
odporkyňou ( IMA INVEST, s.r.o. ) v bode 5 dodatku č. 1 dohodla na odplate 0,40 eura za tonu bez DPH.
V rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR č. k. IV Pz 329/15/1000 – 11 zo dňa 26.02.2016 sa na stranách
6 a 7 ( čl. 178 zozadu a čl. 179 ) o. i. uvádza, že neboli v konaní produkované dôkazy, z ktorých by bolo
jednoznačne preukázané, či medzi stranami došlo k vzájomnej dohode ( ústnej ) o výške odplaty za
1 tonu vyťaženého alebo odpredaného nerastu. Jediná odplata nad rámec nájomného podľa nájomnej

zmluvy, bola odplata za kameň, ktorý už bol vyťažený v minulosti a nachádzal sa na haldách ( ide o tzv.
Fabišov kameň ). Za iný kameň, ktorý sa mal v budúcnosti dobývať na pozemkoch, ktoré sú súčasťou
nájomnej zmluvy, osobitná odplata dohodnutá nebola, bola totiž zahrnutá v nájomnom. Rovnako tak je
potrebné zopakovať, že tieto skutočnosti ( a síce, že jediná dohoda o cene za kameň sa týkala výlučne
Fabišovho kameňa ) okrem obvineného ( E. G. ) potvrdili aj svedok N. D. I., J., ako aj svedok E. L. F..

Jedinou osobou, ktorá tvrdí niečo iné, je zástupca Žilinskej diecézy D. F. H..

71. Závery o neexistencii dohody platiť odmenu za vyťažený kameň vo výške 0,40 eura za každú tonu
vyťaženého kameňa učinil aj Okresný súd Nitra, v rozsudku, sp. zn. 20Cb/43/2013 zo dňa 16.03.2018,
ktorý posudzoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa súdu však v konaní nebolo

vykonaným dokazovaním preukázané, že by žalovaný bol povinný žalobcovi platiť odmenu za vyťažený
kameň v rozsahu 0,40 eur za každú vyťaženú tonu. V tomto smere súd vykonal dokazovanie najmä
výsluchmi svedkov a žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi, pričom na ich základe dospel k záveru, že
uzavretie dohody, ktorou by sa žalovaný zaviazal na platenie odmeny 0,40 eur bez DPH za vyťaženú
tonu kameňa, nebolo v konaní preukázané. Je paradoxné, že žalobca si v tomto konaní uplatňoval nárok

z toho istého skutkového základu, úplne iným spôsobom, ako v konaniach vedených na Okresnom súde
Nitra, sp. zn. 20Cb/43/2013 a 17C/146/2014, kde si jeden nárok uplatnil titulom vydania náhrada škoda,
resp. bezdôvodného obohatenia (20Cb/43/2013), titulom nároku na náhradu škody (17C/146/2014)
a v tomto konaní alternatívne požaduje náhradu škody, pre prípad neunesenia dôkazného bremena
vydanie bezdôvodného obohatenia. Už len táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobca absolútne nevie

dôkazne podložiť svoj nárok, keď si nie je istý, na podklade akého právneho titulu žalobný nárok na
plnenie vlastne požaduje.

72. Pokiaľ ide o prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tejto časti súd poukazuje
práve na závery, ktoré sú uvedené v rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 20Cb/43/2013 zo dňa

16.03.2018, kde súd uviedol v bode 70 nasledovnú argumentáciu : Žalobca svoj nárok na zaplatenie
odplaty za kameň vyťažený žalovaným v roku 2011 v konaní nepreukázal, pričom z vykonaného
dokazovania bolo tiež zistené, že právo dobývať nevyhradené nerasty žalovanému vyplýva z Dodatku
č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009, ktorou sa rozšíril účel nájmu bez zmeny výšky nájomného. Zároveň
neboli zistené skutočnosti, z ktorých by bolo možné nárok žalobcu priznať z titulu bezdôvodného

obohatenia. Ani existencia údajnej ústnej dohody o odplate za ťažbu nevyhradených nerastov sa v
konaní nepreukázala a rokovania, na ktorom malo prísť k jej uzavretiu, sa napokon nezúčastnil ani jeden
zo štatutárov žalobcu oprávnený na uzavretie takejto dohody. Prítomnosť zamestnanca žalobcu, svedka
H., nemá právne následky, keďže ako vyplýva z výpovede svedka F. ( jedného z vtedajších štatutárov ),
svedok H. bol oprávnený iba jednať v tejto veci, nie konať za žalobcu. Ani z rokovaní, na ktorých bol

prítomný zamestnanec žalobcu, svedok I., nebolo preukázané uzatvorenie ústnej dohody o odplate za
ťažbu nevyhradených nerastov, pričom sám svedok I. v konaní uviedol, že nebola uzatvorená žiadna
dohoda, ani ústna, ani písomná, ktorá by žalobcu oprávňovala na uplatňovanie si odmeny za ťažbu
nevyhradených nerastov. Ako svedok I. uviedol, jediná dohoda nad rámec dohodnutého nájomného
sa týkala iba tzv. Fabišovho kameňa. Ťažba nevyhradeného nerastu teda bola súčasťou užívania

prenajatých nehnuteľností a jej cena bola zahrnutá v cene dohodnutého nájomného. Žalobca v konaní
nepreukázal, že zmluvné strany mali vôľu rozšíriť účel nájmu za odplatu, naopak, v cene nájomného
bola zahrnutá i ťažba nevyhradeného nerastu, čo je zrejmé z vykonaného dokazovania.Keďže nárok
žalobcu na odplatu za ťažbu nevyhradených nerastov nevyplýva žalobcovi z Dodatku č. 1 k Nájomnejzmluve č. 1/2009, zároveň nebola preukázaná existencia ústnej dohody, ktorá by žalobcu na takýto
nárok oprávňovala a rovnako tak sa nejedná ani o bezdôvodné obohatenie, súd žalobu žalobcu v celom
jej rozsahu zamietol.

73. Súd obdobne, ako v konaní, sp. zn. 20Cb/43/2013 dospel k jednoznačnému záveru, že
žalovaný absolútne nezískal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, prípadne ani plnením
z neplatného právneho úkonu, respektíve plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tvrdené
bezdôvodné obohatenie, ako alternatíva pre prípad nepriznania nároku titulom náhrady škody podľa

názoru súdu nenastalo, čo konštatoval aj Okresný súd Nitra, v označenom konaní, keď uviedol, že
platnosť Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 zo dňa 27. 07. 2009, teda sa plnilo na základe
zmluvy, pričom za plnenie, ktoré žalovaný získal (dobývanie nevyhradeného kameňa ), žalovanému
prináležalo protiplnenie, ktorým bolo v danom prípade nájomné dohodnuté v Nájomnej zmluve č. 1/2009
bez ohľadu na množstvo vyťaženého kameňa a odplata v zmysle právnych predpisov zákona č. 44/1988
Zb. a zákona č. 51/1988 Zb.. Je teda zrejmé, že žalovaný sa neobohatil bezdôvodne na úkor žalobcu

(strana 24 rozsudku). Vo svojej podstate, uvedený nárok bol uplatnený na tom istom skutkovom základe,
preto aj právne posúdenie súdu, nielenže vychádza z vykonaného dokazovania, ale súd opätovne
poukazuje na účinky tzv. prejudiciálneho účinku súdneho rozhodnutia vyjadrené v § 193 a § 194 CSP.
Nie je absolútne rozhodujúce, či bola otázka hmotnoprávneho vzťahu vyriešená priamo vo výroku,
ale podstatné a predovšetkým právne záväzné je to, že otázka určitého hmotnoprávneho vzťahu bola

právoplatne vyriešená v inom súdnom konaní, čo má následne dopad na iné súdne konanie, v ktorom je
súd viazaný skorším posúdením tejto otázky, ktorú posudzuje ako otázku prejudiciálnej povahy (konania
28Cb/15/2013, ako aj konanie 17C/146/2014).

74. Za irelevantnú právnu argumentáciu súd považoval vyjadrenie žalobcu (č. l. 842 rub strany), a síce,

že dodatkom č. 1 vznikol medzi stranami sporu nový záväzkový vzťah, ktorý nebol nájomným vzťahom,
pretože jeho predmetom bolo oprávnenie žalovaného spotrebovať samotnú podstatu veci (ložisko
nevyhradeného nerastu) vo vlastníctve žalobcu. Aj s týmto skutkovým tvrdením sa Okresný súd Nitra
už právoplatne vysporiadal v rozsudku, č. k. 28Cb/15/2013-2477 zo dňa 27.05.2021, ktorý poznamenal
v bode 173. k tvrdeniu žalovaného 1. (v tomto konaní žalobca) o tom, že Dodatkom č. 1 vznikol medzi

žalobcom (v tomto konaní žalovaný) a žalovaným č. 1 (v tomto konaní žalobca) nový záväzkový vzťah,
ktorý nebol nájomným vzťahom, keďže jeho predmetom bolo oprávnenie Žalobcu spotrebovať (vyťažiť)
samotnú podstatu veci (ložisko nevyhradeného nerastu) vo vlastníctve Žalovaného č. 1, ktorá sa v
zmenenej forme (ako kamenivo) vyťažením stáva vlastníctvom Žalobcu a že tento nový záväzkový
vzťah z Dodatku č. 1 existoval paralelne vedľa už skôr založeného nájomného vzťahu z Nájomnej

zmluvy, súd odkazuje na ods. 139. až 150. odôvodnenia rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, nebolo
už potrebné zaoberať sa týmto skutkovým tvrdením detailnejšie, preto súd odkazuje na učinené právne
posúdenie, pričom s týmto sa plne stotožňuje. Takúto právnu argumentáciu súd považoval jednak za
právne neudržateľnú, ale aj nelogickú, pretože podľa názoru súdu ťažba nevyhradených nerastov,
ale ani ložisko kameňa preukázateľne neboli predmetom nájmu, ktorým bolo užívanie nehnuteľností

uvedených Nájomnej zmluve č. 1/2009, ktoré nie je možné spotrebovať užívaním (k plodonosnej
teórií žalobcu). V uvedenej súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na § 7 Banského zákona, ktorý
precizuje, že ložisko nevyhradeného nerastu je súčasťou pozemku. Aj v dodatku č. 1 k Nájomnej
zmluve č. 1/2009 bolo dohodnuté, že v článku II. nájomnej zmluvy sa vkladajú nové odseky 4 a 5,
pričom v odseku 4 žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi predmet nájmu na

prípadnévykonávaniedobývanienevyhradenýchnerastov,čímbolrozšírenýpredmetnájmu.Vdôsledku
uvedeného, posudením dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2009 podľa jeho obsahu, nebolo podľa
názoru súdu vôľou strán, aby vznikol akýsi nový záväzkový vzťah, ktorého predmetom by bolo
oprávneniespotrebovaťsamotnúpodstatuveci(ložiskonevyhradenéhonerastu).Užajzvoľbypoužitých
slovných prostriedkov („prípadné vykonávanie dobývania“) je úplne zrejmé, že predmetom nájmu boli

nehnuteľnosti, a účelom nájmu bola možnosť brať úžitky, ktoré boli podľa § 7 Banského zákona súčasťou
pozemku. Okrem toho, ak by strany mali vôľu meniť aj výšku nájomného (v ktorom bolo dohodnuté ročné
nájomné, do ktorého bola zahrnutá aj ťažba kameňa) museli byť dojednať dodatok k nájomnej zmluve
písomne, ktorá povinnosť vyplývala stranám sporu z článku IX. bod 2, podľa ktorého je túto zmluvu
(Nájomnú zmluvu č. 1/2009) možné upraviť, zmeniť alebo doplniť písomnými číslovanými dodatkami,

podpísanými zmluvnými stranami (s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Akékoľvek
ústne dojednanie by bolo neplatné. Žalobca teda nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
všetkých, vyššie uvádzaných dôvodov.75. Odborná literatúra uvádza, že v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého ustanovenia
bola uzavretá aj Nájomná zmluva č. 1/2009), platí, že nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne buď užíval, alebo z nej bral aj úžitky. Podľa súčasného právneho

stavu sa tak nerozlišuje medzi nájomnou zmluvou a zmluvou o árende, ako tomu bolo v minulosti. Práve
podstatou zmluvy o árende je nielen samotné užívanie pozemku, ale aj branie úžitkov z neho. Uvedené
je následne normované do § 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého nájomca
pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky. Aj z uvedeného
dôvodu, bol žalobca oprávnený brať aj úžitky, pričom ťažba kameňa nebola predmetom nájmu.

76. Výpoveď svedka H. ako jedného z účastníkov Júlového rokovania z roku 2009 bola nedôveryhodná,
predovšetkým však bola vyvrátená ostatnými účastníkmi júlového rokovania, najmä svedkom I., ktorý
uviedol,žesanemohlibaviťanioinom,nežFabišovomkameni,lebonemalimapyanemalitovporiadku.
Mali len kameň, ktorý bol na haldách, na čo poukázal súd vo svojom rozsudku 20Cb/43/2013. Obdobne
poprel existenciu dohody aj svedok G., tvrdiac, že sa mala určiť cena spätnej rekultivácie, nie cena za

odmenuzavyťaženýkameň.AjOkresnýsúdNitra,vosvojichzávervkonaní20Cb/43/2013poznamenal,
že napokon aj v prípade, že by svedok F. tvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o odmene za
vyťažený aj nevyťažený kameň, v konaní boli vykonané dôkazy, z ktorých súd bezpečne zistil, že takáto
dohoda medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nikdy nebola a na danom rokovaní nebol zo strany
žiaden štatutár oprávnený konať za žalobcu a v jeho mene uzatvárať takúto dohodu.

77.SúdzamietolnávrhynavykonaniedokazovaniavýsluchomsvedkovH.,A.,akoajnávrhnavykonanie
znaleckého dokazovania ako nehospodárne a neúčelné, pretože nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nárok na náhradu škody/vydanie bezdôvodného obohatenia boli zjavne nedôvodné, pričom
súd bol povinný prihliadnuť na prejudiciálnych účinok viacerých právoplatných konaní vedených na
Okresnom súde Nitra, v ktorých sa viaceré senáty zaoberali spornými skutočnosťami. Nebolo teda

potrebnéskutkovozisťovaťskutočnosti,ktoréužboliviackrátpredmetomdokazovaniaviacerýchkonaní,
dokonca aj orgánmi činnými v trestnom konaní, čo by len neúmerne predĺžilo konanie. Súd nevykonal ani
znalecké dokazovanie, keďže toto by bolo potrebné vykonať až po tom, čo by súd konštatoval dôvodnosť
uplatňovanéhonárokuvjehozáklade,čovšakneučinil,pretožežalobuzamietolvcelostiakonedôvodnú.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

80. Keďže súd rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bol povinný podľa § 262 ods. 1 CSP
rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Keďže bol žalovaný v konaní v celom rozsahu úspešný (zamietnutie žaloby v celom
rozsahu uplatňovanej istiny 204.833,49 eura s príslušenstvom), súd mu priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože tento v konaní nedosiahol žiaden materiálne merateľný

úspech. Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože tieto súd v konaní nezistil,
súčasne ich netvrdili ani strany konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 9C/336/2016

Proti výroku II. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 písmeno n) CSP a contrario).