Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/142/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121210889
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4121210889.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. Y..
K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, W., 2. K.. M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX,
W., obaja zastúpení JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovanej:
Y.. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, U., zastúpená Mgr. Renátou Mészáros, advokátkou,

so sídlom Nám. hrdinov 7-8, Levice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 19. septembra 2022 č. k. 12C/47/2021-169 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa v 1. rade - Y.. K. K., rod. K.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX W. a žalobca v 2. rade - K.. M. K., rod. K., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX W., sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíH.U.,obecU.,okresNitra,zapísanýchnaLVč.XXXXvedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, ako pozemky - parcela registra „C“ č. 1260/4 - záhrada o
výmere 444 m2 a parcela registra „C“ č. 1260/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, vrátane
stavby vinohradníckeho domu stojacej na parcele registra „C“ č. 1260/5, toho času nezapísanej v katastri

nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom žalobkyne v 1. rade o veľkosti 1 a so spoluvlastníckym
podielom žalobcu v 2. rade o veľkosti 1. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcom v 1.
a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 CSP, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 3,
§ 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali, aby

súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úrad Nitra, katastrálny odbor, Okres Nitra, obec U., nachádzajúcich sa v katastrálnom území
H. U., na LV č. XXXX, ako pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo 1261 - záhrada o výmere
511 m2 a zároveň nehnuteľnosti - vinohradníckeho domu na nej stojaceho, každý so spoluvlastníckym
podielom o veľkosti 1/2. Po doručení žaloby žalovanej, žalobcovia súdu doručili návrh na zmenu žaloby,
ktorým sa domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území H. U., obec U., okres Nitra, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu Nitra, ako pozemky - parcela registra „C“ č. 1260/4 - záhrada o výmere 444
m2 a parcela registra „C“ č. 1260/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, vrátane stavby
vinohradníckeho domu stojacej na parcele registra „C“ č. 1260/5, toho času nezapísanej v katastri
nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom žalobkyne v 1. rade o veľkosti 1 a so spoluvlastníckym
podielom žalobcu v 2. rade o veľkosti 1. Uznesením č. k. 12C/47/2021-87 zo dňa 30. 03. 2022 súd

navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že nadobudli pozemky
na základe darovacej zmluvy zo dňa 22. 12. 1999 od R. F. vrátane parcely č. 1261. V roku 2010 bol vobci U. vykonaný ROEP, kedy parcela č. 1261 bola vyhodnotená ako nevysporiadaná po nebohej R. F. a
zapísaná bola na LV č. XXXX. Vlastníčkou tejto parcely sa stala matka žalovanej na základe dedičského
konania po R. F. a následne ju darovala žalovanej. Žalobcovia spolu so svojimi rodičmi užívali spornú

parcelu,ajvinohradníckydom,doopatrovaliR.F..Žalovaná,anijejmatkanikdypredmetnénehnuteľnosti
neužívali.

1.2. V predmetnej veci podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia osvedčili, že nadobudli vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Sporné nehnuteľnosti užívali nerušne, dobromyseľne ako

svoje vlastné žalobcovia spolu so svojimi rodičmi od roku 1999, teda od momentu uzatvorenia darovacej
zmluvy/22.12.1999/,keďbolivdomnienke, ženehnuteľnostinadobudlidarovacouzmluvou.Žalobcovia
boli v tom čase ešte maloletí. Svedkyňa K. V. potvrdila, že R. F. chcela darovať žalobcom aj hajloch /
viničný domček/, vie o tom, od samotnej p. F., ktorá jej o tom hovorila. Od momentu darovania nikto
nespochybnil, ani sa nedožadoval vlastníctva viničného domčeka a parcely č. 1261, a to až do apríla
2021, kedy X. F. telefonicky kontaktovala matku žalobcov s tým, že obnovila dedičské konanie, sporné

nehnuteľnosti zdedila a následne ich darovala žalovanej a domáhala sa kľúčov od viničného domčeka.
Žalobcovia, resp. ich rodičia od roku 2000 platia daň z nehnuteľností, aj za viničný domček. V roku
2002 žalobcovia spolu so svojimi rodičmi viničný domček rekonštruovali, o čom svedčia predložené
fotografie viničného domčeka. Rekonštrukciu viničného domčeka potvrdili aj svedkovia K. V., M. Q., R.
K., K. K., svedok U. V. k rekonštrukcii viničného domčeka nevypovedal, svedok N. R. uviedol, že nevie o

tom, že by bol viničný domček rekonštruovaný, svedkyňa X. F. potvrdila určitú rekonštrukciu domčeka,
keď uviedla, že zvonka je okožovaný, vnútri spravili jednu stenu a nábytok je tam pôvodný. Všetky
tieto okolnosti, teda rekonštrukcia viničného domčeka, ako aj platenie daní, svedčia o dobromyseľnosti
žalobcov, že im nehnuteľnosti vlastnícky patria. Pokiaľ by tomu tak nebolo, nemali by žiadny dôvod
investovať finančné prostriedky a prácu do rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorá im nepatrí, ani platiť dane

za nehnuteľnosti, ktoré im nepatria. Sporné nehnuteľnosti žalobcovia spolu so svojimi rodičmi užívali,
chodievali na vinicu, nielen od momentu darovania, ale aj predtým, ešte za života V. F. /zomr. XXXX/ a
R. F. /zomr. XXXX/, aj po ich smrti. Potvrdili to svedkovia K. K., R. K., K. V., M. Q., svedok N. R. uviedol,
že tam chodil otec žalobcov a po smrti p. F. mu povedala matka žalovanej, že tam nemá prístup, nakoľko
nebol predmetom dedenia. Svedkyňa Q. tiež uviedla, že si myslela, že p. F. darovala viničný domček K..

Žalovanú, ani jej matku tam nikdy nevidela. Svedok U. V. sa vyjadril, že K. do vinohradu nechodili, ale
potom uviedol, že videl len K.. X. F. vypovedala, že chodili na vinicu a viničný domček, sadili tam zemiaky,
avšak na spornej parcele sa okrem viniča nikdy nič iné nepestovalo. Neďaleko spornej parcely 1261
žalovaná a jej matka vlastnia iné pozemky, na ktorých pestovali plodiny. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázanú oprávnenú držbu žalobcov, žalobcovia splnili všetky podmienky pre vydržanie

- predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívajú ako svoju vlastnú dobromyseľne a nerušené od roku 1999
do 2021, nadobudli k nej vlastnícke právo vydržaním, pretože splnili všetky podmienky vydržania, ktoré
musia byť splnené súčasne a ktorými súd: 1. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, táto podmienka
by splnená bola, pretože sa jedná o záhradu a viničný domček a to je predmet spôsobilý vydržania,
2. držba musí byť oprávnená, táto podmienka splnená bola, pretože žalobcovia preukázali právny titul

nadobudnutia a dobromyseľnosť, 3. držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby
10 rokov, čo tiež splnené bolo, pretože nehnuteľnosti žalobcovia užívajú ako svoje vlastné viac ako 10
rokov. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia nakladali s vecou
ako so svojou vlastnou /užívali ju, platili dane, rekonštruovali/, dokonca aj iní ich považovali za vlastníkov,
nebola to len subjektívna predstava a pocit žalobcov, to, že sú vlastníkmi žalobcovia si mysleli K. K., R.

K., U. V., M. Q., K. V.. Zo žiadneho dôkazu nevyplývala taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť
záver, že žalobcovia konali bezprávne alebo že by si prisvojili cudziu vec, po celú vydržaciu dobu nemali
žiadne pochybnosti o tom, že im vec patrí. Vzhľadom na zistený skutkový stav a zákonné ustanovenia
súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcom súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech,

pričom v konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani na strane žalovanej, a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že súd prvej
inštancie z vyvodených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď oprel svoje závery

o nedôveryhodné svedecké výpovede, a to K. K., R. K., M. Q. a K. V., čo sú svedkovia navrhnutí
žalobcami. Dôveryhodnosť týchto svedkov spochybňuje skutočnosť, že svedkovia K. K., R. K. sú rodičia
žalobcov, M. Q. je blízka priateľka matky žalobcov. Svedkyňa K. V. navyše vo výpovedi potvrdila, že
naposledy bola pomáhať vo vinici pred 10 - 15 rokmi, čo bolo ešte za života pôvodnej vlastníčkypani F.. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
jednak do skutkového stavu uviedol len z kontextu vytrhnuté určité časti výpovede svedkov, pričom
vychádzal len z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcami. Vôbec neprihliadol na protichodné tvrdenia

svedkov navrhnutých žalovanou, ktorí tvrdili presný opak, čím porušil zásadu rovnosti zbraní strán
sporu, jeho rozhodnutie je z daného dôvodu nesprávne, arbitrárne, a to tiež pre nevysporiadanie sa
s dôkazmi v spore predloženými žalovanou. Tiež namietala, že predmetný rozsudok je založený na
nesprávnom právnom závere v súvislosti s posúdením dobrej viery žalobcov. Okresný súd na jednej
strane v bode 21. odôvodnenia konštatuje, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetnom darovacej

zmluvy, a teda žalobcovia nemohli nadobudnúť nehnuteľnosti darovacou zmluvou, a vzápätí v bode 22.
odôvodnenia uvádza, že žalobcovia od uzavretia darovacej zmluvy boli v domnienke, že nehnuteľnosti
nadobudli darovacou zmluvou, pričom v tom čase boli žalobcovia maloletí, teda vzhľadom na svoj vek
a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť sa predsa nemohli domnievať, že sú vlastníkmi práve tejto
parcely na základe darovacej zmluvy, o ktorej existencii možno ani nevedeli, keď ako sa vyjadrili,
všetko vybavoval otec. V danej veci absolútne chýba nadobúdací titul pre dobromyseľnosť žalobcov,

pretože týmto titulom nemôže byť predmetná darovacia zmluva, v ktorej neboli sporné nehnuteľnosti ani
obsiahnuté. V danom prípade nešlo pritom o ospravedlniteľný skutkový alebo právny omyl, veď predsa
sporná parcela bola v katastri nehnuteľností zapísaná na pani R. F., zomr. v roku 2009, keďže jej
vlastníctvo bolo v katastri vedené až do prejednania dedičstva v roku 2020. Skutkový omyl vylučuje
samotný obsah darovacej zmluvy, keď sporná nehnuteľnosť tam absentuje, čo v konečnom dôsledku

konštatoval aj okresný súd. Preto je otázne, na základe akého titulu a z čoho žalobcovia odvodzujú
dobromyseľnosť, tento titul im chýba, pričom dobromyseľnosť je jedným z predpokladov originárneho
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ktorú podstatnú vec okresný súd opomenul pri svojom
rozhodovaní z hľadiska skúmania slnenia podmienok vydržania. Okrem absencie dobromyseľnosti
spochybňuje aj ďalší predpoklad vydržania, a to držbu sporných nehnuteľností žalobcami, ktorá okolnosť

nebola nad všetky pochybnosti preukázaná, vzhľadom na rozporné svedecké výpovede svedkov
navrhnutých žalobcami a žalovanou. Pokiaľ ide o odvíjanie držby od platenia daní a iných poplatkov, je
to neprípustné a nezakladá to oprávnenosť a nerušenosť držby. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, udávajúc, že s podaným odvolaním
žalovanej, a najmä s dôvodmi odvolania, nesúhlasia a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil.Vcelomrozsahusastotožňujúsrozhodnutímsúduprvej
inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Majú za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a na základe takto zisteného skutkového stavu vec správne
právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. Skutočnosť, že svedkovia
nevypovedali podľa predstáv žalovanej a žalovaná s obsahom ich výpovedí nesúhlasí, nemôže bez
ďalšieho zakladať ňou tvrdenú nedôveryhodnosť týchto svedkov, a to ani v prípade, že ide u svedkov K.
K. a R. K. o rodičov žalobcov a v prípade svedka M. Q. o blízku priateľku matky žalobcov. Tiež žiadne

ustanovenie CSP nekladie stranám sporu alebo vypočutým svedkom povinnosť ani potrebu predkladať
súdu dôkazy na potvrdenie skutočností uvedených v svedeckej výpovedi svedka, keď táto výpoveď je
následne ako dôkaz hodnotený súdom podľa pravidiel uvedených v ustanovení § 191 CSP. Na rozdiel
od žalovanej majú za to, že súd prvej inštancie všetky dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pričom vo veci nevykonával len dôkazné prostriedky navrhnuté žalobcami, ale aj

dôkazné prostriedky navrhnuté žalovanou, a teda nie je možné tvrdiť, že by súd nevykonal alebo sa
v napadnutom rozsudku nevysporiadal aj s dôkazmi navrhnutými žalovanou. Napadnutý rozsudok je
riadne a presvedčivo odôvodnený. Pokiaľ ide o ich dobrú vieru (po celý čas ich oprávnenej držby) o
tom, že sú vlastníkmi spornej parcely a viničného domčeka, táto dobrá viera bola v konaní na základe
vykonaných dôkazov riadne preukázaná. Keďže spomínanou darovacou zmluvou nadobudli väčšie

množstvo parciel a v danom období bol stav katastra taký, že niektoré prevádzané parcely nemuseli
byť správne vpísané na liste vlastníctva, nemožno im, inak v čase darovania maloletým, vyčítať, že si
nekontrolovali, či sú ako vlastníci spornej parcely zapísaní v katastri nehnuteľností, keďže s poukazom
k tomu, že si nikto až do roku 2021 neuplatňoval vo vzťahu k spornej parcele žiadne nároky, nemali na
to žiaden dôvod. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že v danom prípade absentuje nadobúdací titul, aby

mohla byť konštatovaná dobromyseľnosť, pričom týmto titulom podľa názoru žalovanej nemohla byť
darovacia zmluva, v ktorej neboli sporné nehnuteľností uvedené, s uvedeným konštatovaním nesúhlasia
a považujú ho za vecne nesprávne. Oprávnená držba sa podľa právnej teórie nemusí opierať o existujúci
právny dôvod, postačí prítomnosť domnelého (putatívneho) právneho titulu. Navrhli, aby odvolací súdnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po
prejednaní veci dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v tomto konaní domáhali určenia, že každý z nich je v podiele 1 k celku
vlastníkom prejednávaných nehnuteľností v katastrálnom území H. U., a to na tom skutkovom základe,
že sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Nitra - katastrálnom
odbore pre katastrálne územie H. U. na základe darovacej zmluvy V-1717/2000-6 zo dňa 22. 12. 1999
od darujúcej R. F., rod. T., nar. XX. XX. XXXX. Žalobcovia teda nadobudli pozemky na základe darovacej
zmluvy zo dňa 22. 12. 1999, vrátane parcely č. 1261. Podkladmi k darovacej zmluve boli pozemkovo-

knižné vložky, identifikácie parciel a potvrdenie Okresného úradu Nitra zo dňa 23. 11. 1999 o zatriedení
parciel do Bonitovanej pôdnoekologickej jednotky, na ktorom je ocenená aj predmetná parcela č. 1261.
V zmysle zákonov platných v čase darovania boli parcely prevádzané podľa časti identifikácie: B Stav
v pozemkovom katastri, avšak v tejto časti parcela č. 1261 už uvedená nebola, v dôsledku čoho nebola
ani predmetom prevodu. Na žalobcov tak boli prevedené len parcela č. 667, parcela č. 1260 a parcela

č. 1319, ktoré sú ďalej uvedené aj na L V č. XXXX. Na identifikácií parciel v časti C Stav v katastri
nehnuteľností boli parcely č. 1260 a č. 1261 združené do parciel č. 1260/2, č. 1260/3 a č. 1339/1 s tým,
že výmery spolu - 5032 m2 sú zhodné. Taktiež na snímke z pozemkovej mapy zo dňa 19. 11. 1975 sú
zakreslené združené parcely č. 1260/2 a č. 1260/3, pričom parcela č. 1260/2 o výmere 704 m2 prekrýva
parceluč.1261ovýmere511m2.Vroku2010bolvobciVinodolvykonanýRegisterobnovenejevidencie

pozemkov, kedy bola parcela č. 1261 vyhodnotená ako “nevysporiadaná“ po nebohej R. F. a zapísaná
na LV č. XXXX, pričom na základe dedičského konania po R. F. sa stala vlastníčkou parcely č. 1261 X.
F., nar. XX. XX.XXXX. Následne pani F. túto parcelu darovala žalovanej, ktorá je v súčasnosti zapísaná
v liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníčka predmetnej parcely. Vzhľadom k uvedenému a skutočnosti,
že žalovaná ani jej matka (dedička po nebohej R. F.) nikdy predmetné nehnuteľnosti - parcelu č. 1261

a vinohradnícky dom neužívali, o tieto sa ani nikdy nestarali, na rozdiel od žalobcov, ktorým navyše
boli tieto darované darovacou zmluvou zo dňa 22. 12. 1999 od R. F. ešte za jej života, majú za to,
že je potrebné napraviť chybu, ku ktorej došlo a určiť ako podielových spoluvlastníkov parcely č. 1261
zapísanej na LV č. XXXX (v dôsledku pripustenej zmeny žaloby parcely reg. „C“ 1260/4 záhrada o
výmere 444 m2 a parcely reg. „C“ č. 1260/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2) a zároveň

nehnuteľnosti - vinohradníckeho domu na nej stojaceho, žalobcov v 1. a 2. rade.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

7. Prejednávajúc podané odvolanie žalovanej z hľadiska vymedzených odvolacích dôvodov, je
potrebné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, z
akého nadobúdacieho titulu, resp. skutočností svedčiacich nadobudnutiu nehnuteľností žalobcami súd

prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcami vydržaním. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí na jednej strane
konštatoval, že sporné nehnuteľnosti nemohli žalobcovia nadobudnúť darovacou zmluvou zo dňa 22.
12. 1999, pričom nepostačujúca bola ich argumentácia, že taká bola vôľa darkyne darovať aj parcelu
č. 1261 spolu s viničným domčekom, na druhej strane však prijal záver, že splnili všetky podmienky

pre nadobudnutie vlastníckeho práva k prejednávaným nehnuteľnostiam vydržaním, keď okrem iného
preukázali právny titul nadobudnutia a dobromyseľnosť. Ďalej však už neuviedol, na základe akého
konkrétneho právneho dôvodu (titulu) v danej veci možno žalobcov považovať za dobromyseľných
držiteľov a z čoho ich presvedčenie, že im veci patria, objektívne malo vyplývať. Pokiaľ potom žalovaná
v podanom odvolaní namietala, že naďalej zostáva otázkou, na základe akého titulu a z čoho žalobcovia

odvodzujú dobromyseľnosť, s takouto argumentáciou žalovanej je dôvodné sa stotožniť.

8. Dobrá viera je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.
Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery, súokolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti
tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych

hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva.

9. Za dobromyseľného držiteľa možno teda považovať takého držiteľa nehnuteľnosti, ktorý sa
domnieva, že mu nehnuteľnosť patrí, teda, že je jej vlastníkom, pričom uvedené presvedčenie držiteľa
nehnuteľnosti o tom, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti však musí mať nejaký právny základ,

teda musí z niečoho vyplývať. Týmto právnym základom je práve nadobúdací titul. Z hľadiska
dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou
lentáskutočnosť,ktorámáobjektívneznakytitulu(prípadneajlendomnelého)nadobudnutiavlastníctva.
Domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho
nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá
stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto

domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v
čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce
vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (NS SR sp. zn.
3Cdo/17/2016).

10. V kontexte vyššie uvedeného a prijatých záverov súdom prvej inštancie je potrebné uzavrieť, že súd
prvej inštancie síce vo svojom rozhodnutí konštatoval, že to, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, avšak následne toto konštatovanie už nepremietol do
ním prijatých záverov, keď neuviedol, na základe akého konkrétneho právneho dôvodu v danej veci
možno žalobcom považovať za dobromyseľných držiteľov. Pokiaľ týmto titulom mala byť darovacia

zmluvazodňa22.12.1999,jepotrebnépredovšetkýmuviesť,žespornáparcela.č.1261bezpochybynie
je jej súčasťou, a to ani pod uvedeným parcelným číslom a ani ako parcela združená v iných parcelách.
Viničný domček sa v žiadnom ohľade pod akýmkoľvek označením takejto stavby v darovacej zmluve
nespomína a v tomto ohľade z rozhodnutia súdu prvej inštancie pre odvolací súd vôbec nie je zrejmé,
akým titulom nadobudnutia mala byť založená dobrá viera žalobcov ako dobromyseľných držiteľov, keď

z pohľadu zisteného skutkového stavu veci, napriek tomu, že súd vylúčil, že táto je založená len na
ich subjektívnych pocitoch, reálne ide len o subjektívne pocity, bez potrebnej objektivizácie. Pokiaľ súd
prvej inštancie uviedol, že sa nejednalo len o subjektívnu predstavu a pocit žalobcov, ale že to, že sú
vlastníkmi, si mysleli aj súdom uvedení svedkovia, opätovne potvrdzuje len to, že ide o subjektívne
názory ďalších osôb, ktoré na objektivizáciu existencie nadobúdacieho titulu nemajú žiadny vplyv.

11. Je potrebné uviesť, že v rozhodovacej praxi nemožno vylúčiť prípady, kedy oprávnenú držbu možno
nadobudnúť aj vtedy, ak pozemok nebol predmetom prevodu, avšak tento pozemok susedí a tvorí jeden
celok s pozemkom (prípadne spoločne ohradený), ktorý držiteľ nadobudol na základe nadobúdacieho
titulu a je tak zanedbateľnej výmery, v dôsledku ktorej sa držiteľ ujme držby pozemkov v omyle, že ide

vlastne o pozemok, ktorý nadobudol prevodom a takto ich nerušene ako jeden užíva. Uvedené však nie
je prípad prejednávanej veci, keď sporný pozemok má výmeru 511 m2, čo nie je bezpochyby výmera
zanedbateľná, ktorá by umožňovala žalobcom užívať pozemok v omyle, že je súčasťou pozemkov, ktoré
nadobudli darovacou zmluvou. Navyše, je nespornou skutočnosť, že pred podpisom darovacej zmluvy
právnypredchodcažalobcovpripravilpodkladypreprevod,apokiaľcieľomžalobcovbolokúpiťajparcelu

č. 1261 a táto následne nebola súčasťou darovacej zmluvy, či už pod pôvodným parcelným číslom
alebo ako združená parcela, pre odvolací súd nie je zrejmé, z akého objektívneho hľadiska vo vzťahu
k nadobúdaciemu dôvodu mohla prameniť dobrá viera žalobcov o nadobudnutí aj tejto nehnuteľnosti.
Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, ešte zreteľnejšie uvedené rezonuje vo vzťahu k stavbe -
viničnému domčeku, ktorý ako akákoľvek stavba (prípade akokoľvek označená tak, aby mohla vzbudiť

presvedčenie o jeho nadobudnutí) absentuje v darovacej zmluve.

12. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvej
inštancie boli prijaté bez zhodnotenia všetkých zásadných okolností majúcich vplyv na posúdenie
splnenia podmienok vydržania, takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo strán na

spravodlivý proces, čo viedlo odvolací súd postupom v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom konaní súd prvej inštancie vec opätovneprejedná v aspekte vyššie konštatovaných záverov odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodne a
svoje rozhodnutie odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).