Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11Csp/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201998
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5723201998.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, D. D., právne zastúpený Mgr. Matej Balaš, advokát so sídlom Robotnícka 11591/1J,
Martin, IČO: 42 434 335 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a zaplatenie 1.590,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 372,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1.590,- Eur od 24.07.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.590,- Eur od
30.06.2023 do 23.07.2023 z a s t a v u j e .

III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2023 domáhal, aby súd určil, že zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013 je neplatná a ďalej sa domáhal, aby

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.590,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1.590,- Eur od 30.06.2023 do zaplatenia. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol,
že ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 09.05.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500024835. Zmluva bola uzatvorená za podmienok, že žalobca požiadal žalovaného o revolvingový
úver a žalovaný schválil revolvingový úver v úverovom limite 1.500,- Eur, ktorý bol povinný splácať
v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur vždy do 24.-tého dňa v mesiaci, pričom celková čiastka,
ktorú mal povinný – žalobca zaplatiť bola stanovená vo výške 3.375,54 Eur pri RPMN 67,08 %, ročnej

úrokovej sadzbe 70,01 %, priemernej RMPN 47,29 % a ďalej mu bola poskytnutá čiastka revolvingu
790,84 Eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť v celkovej výške 1.928,88 Eur pri predpokladanej
RMPN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %, ročnej
úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,5 %. Žalovaný na základe zmluvy o úvere žalobcovi poskytol
úver len v celkovej výške 1.248,25 Eur, pretože z celkovej výšky úveru 1.500,- Eur si žalobca
stiahol jednostranné poplatky. Žalobca mal za to, že zmluva o úvere nie je zmluvou o poskytnutie
revolvingovéhoúveru,pretoženenapĺňajehopodstatnéznaky.Žalovanýnesprávneoznačildruhzmluvy.

Podľa žalobcu sa jedná o zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý klasický úver aj
keď je pomenovaná ako zmluva o revolvingovom úvere, pretože splácanie jednotlivých súm žalobcom
nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom podľa žalobcu svedčí
aj napríklad dojednanie o výške mesačnej splátky a počtu splátok. Podľa žalobcu zmluva o úvereje typickou spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Zmluvnými
stranami sú žalovaný ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je žalobca, teda subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca mal v danom prípade
zo vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Okrem ustanovenia § 497
a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úver ako zmluvný typ je nevyhnutné podľa
žalobcu na tento vzťah aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách ako aj ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu je
zmluva o úvere neprehľadná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca postavenie žalobcu ako spotrebiteľa,
obsahujúca viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne v čl. 8 Dohoda o poskytnutí služby
uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je v bode 8.1 uvedené: „predmetom tejto Dohody
oposkytnutíslužbyjezáväzokveriteľaposkytnúťdlžníkovinajehožiadosťaposplnenínižšieuvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.

revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej len
úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur
b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08
Eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje
veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty,
pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby a v bode 8.4 v znení
„odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody

o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní
žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm.
a)tejtoDohodyoposkytnutíslužby(resp.zníženejvýškeodplaty),atokudňuposkytnutiaúverudlžníkovi
podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti

splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. znížení
výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3 zmluvných dojednaní žiadosti/

zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 žiadosti/zmluvy“.

2. Žalobca poukázal, že uvedená zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná, pretože predmetné
dojednania zvýhodňujú žalovaného ako veriteľa, ktorý si už pri vyplatení úveru žalobcovi stiahol resp.
odpočítal odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 zmluvy o úvere bez ohľadu na to, či žalobca

bude mať o takúto službu záujem alebo nie resp. bez ohľadu na to, či zo strany žalovaného dôjde
k jej poskytnutiu. Takáto služba nemala v čase poskytnutia úveru žiadne logické opodstatnenie. Výška
odplaty v zmysle čl. 8 ods. 8.1 zmluvy o úvere predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky
(mesačná splátka 80,37 Eur), teda „služba“, ktorou sa poskytuje odklad splátok na tri mesiace je akože
„vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá sa rovná takmer trojnásobnej výške týchto splátok. Mal za

to, že poskytnutie uvedenej služby mu žalovaný vnútil, keďže Dohoda o poskytnutí služby v zmysle čl.
8 zmluvy o úvere je zakomponovaná do obsahu zmluvy o úvere, je písaná drobným písmom a splýva
s ostatným obsahom zmluvy o úvere, ktorá je vyhotovená na predtlačenom formulári. Žalobca preto
zmluvu o úvere nepovažoval za individuálne dojednanú. Zároveň žalobca poukázal na to, že nemal
čas sa detailne s dokumentmi oboznámiť a vôbec nevnímal, že podpisuje nejakú Dohodu o poskytnutí

služby uzavretú podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka a nielen zmluvu o úvere, keďže úverová
zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok a Dohoda o poskytnutí služby podľa čl. 8
zmluvy o úvere je doslova jej súčasťou a on ako dlžník mohol svojim podpisom vopred pripravené
a naformulované ustanovenia len akceptovať ako celok. Ďalej uviedol, že následne kvôli osobným
a zdravotným problémom žalobca nebol schopný splácať úver, čím sa dostal do omeškania s platením

úveru. Z toho dôvodu žalovaný uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde – Stály rozhodcovský
súd Victoria Arbiter so sídlo v Žiline, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie
zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb
so sídlom v Žiline, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok č.k. RK-PC-1125/14-LP zo dňa 03.11.2015,ktorým zaviazal žalobcu k zaplateniu čiastky 3.053,08 Eur, zmluvnej pokuty a príslušenstva pohľadávky
a náhrady nákladov rozhodcovského konania. V zmysle predmetného rozhodcovského rozsudku si
potom žalovaný uplatnil svoju pohľadávku v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade

Bratislava JUDr. Patriciusa Baďuru pod sp. zn. EX 1015/16. V rámci exekučného konania sociálna
poisťovňa na základe príkazu na začatie exekúcie vykonala zrážky z dôchodku žalobcu za obdobie
od 20.03.2017 do 19.02.2023 v celkovej sume 3.012,28 Eur, ktorú poukázali na účet exekútora JUDr.
Patriciusa Baďuru. Z vyššie uvedenej celkovej čiastky zrážok z dôchodku žalobcu sociálna poisťovňa
poukázala na účet exekútora v období od 30.06.2021 do 19.02.2023 celkovú sumu 1.590,- Eur.

3. Žalobca podal na Okresnom súde Martin v konaní sp. zn. 17Er/4749/2016 návrh na zastavenie
exekúcie zo dňa 20.05.2021 podanom z dôvodu, že exekúcia je vykonávaná na základe materiálne
nevykonateľného exekučného titulu – rozhodcovského súdu vydaného súkromnoprávnym orgánom
bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje platne uzavretá rozhodcovská doložka, nakoľko ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú si žalobca osobitne nevyjednal, a táto ho nútila podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu. Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 17Er/4749/2016 zo dňa 06.09.2022
rozhodol tak, že predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovská zmluva č. 8500024835
zo dňa 09.05.2013 (uzatvorená medzi stranami sporu popri zmluve o úvere) obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/16/2022 zo dňa
12.01.2023.

4. Zmluva o úvere bola dojednaná medzi dodávateľom a spotrebiteľom prostredníctvom tlačiva –
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, a teda podľa žalobcu

sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a tak
zmluvou o úvere bol medzi stranami sporu založený spotrebiteľský občianskoprávny vzťah. Pretože sa
jedná o spotrebiteľský vzťah, nemožno obísť ani ustanovenia verejnoprávneho predpisu slúžiaceho na
ochranu spotrebiteľa a obsahujúceho kogentné ustanovenia, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že
náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka sú následne vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom podľa § 11 ods. 1 tohto zákona nedodržaním niektorých z nich má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Ďalej poukázal na ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch,

§ 39 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 09.05.2013
ako aj § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 09.05.2013. Žalobca má za to, že zmluva
o úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa žalobcu celková praktika žalovaného
pri uzatváraní zmlúv a dohôd je v rozpore s dobrými mravmi a ide o nekalú praktiku resp. klamlivé
konanie v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zmluva o úvere je

neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na čl. 8 zmluvy,
ktorý je jedným z príkladov nekalej praktiky žalovaného, keď spotrebiteľ je povinný dojednanú odplatu
za služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije alebo nie. V ďalšom žalobca
namietal aj tú skutočnosť, že zmluva síce obsahuje údaje o RPMN, no nie v skutočnej reálnej výške,
keďže nezohľadňuje odmenu žalovaného v zmysle Dohody o poskytovaní služieb. Úverová zmluva je

podľa neho formulárovou zmluvou, jej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol nejako ovplyvniť, a preto
ju nemožno považovať za individuálne dojednanú, pričom dojednania v nej sú zjavne v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť. Rovnako tak údaj o celkovej výške úveru uvedený
v zmluve nepovažuje žalobca za správny a taký, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z.z. Celkovú sumu, ktorú žalobca reálne dostal od žalovaného k dispozícii činila

v skutočnosti len 1.284,25 Eur a nie sumu 1.500,- Eur uvedenú v zmluve o úvere, pričom zo sumy
1.500,- Eur žalovaný odpočítal odplatu v zmysle čl. 8 bod 8.1 zmluvy vo výške 215,75 Eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi reálne sumu 1.284,25 Eur a žalobca uhradil žalovanému
celkovo sumu 3.334,84 Eur, žalobca tak reálne zaplatil o 2.050,59 Eur viac ako mu žalovaný poskytol.
Keďže žalobca v období od 30.06.2021 do 19.02.2023 zaplatil žalobcovi celkovo sumu vo výške 1.590,-

Eur s poukazom na tú skutočnosť, že zmluva o úvere je neplatná, žiadal žalobca o úhradu celkovej
sumy spolu s úrokom z omeškania. K žalobe pripojil kópiu zmluvy o úvere zo dňa 09.05.2013, kópiu
karty klienta, list sociálnej poisťovne zo dňa 16.03.2023 a zo dňa 06.04.2023 ako aj rozhodnutie Centra
právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci až do právoplatného skončenia veci5. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.08.2023, kedy poprel tvrdenia
žalobcu. Pojem revolving a spôsob jeho čerpania nie je podľa slov žalovaného žiadnym právnym

predpisom definovaný, to znamená, vyplýva to aj z bežnej obchodnej praxe, že revolvingový úver
a jeho čerpanie má rôznu podobu. Ide o opakovaný alebo obnovovaný úver. Po splatení prvého (alebo
každého ďalšieho) môže dôjsť k čerpaniu nového úveru. Tvrdenie žalobcu, že revolvingový úver mal
znamenať automatické navyšovanie úverového rámca je síce jedným z možných typov revolvingu, ale
nie jediným – jedným z príkladov je aj taká konštrukcia úverového vzťahu, kedy k poskytnutiu ďalšieho

úveru dochádza až po splatení predošlého úveru alebo jeho dohodnutej časti. Podľa žalovaného
uzavretá zmluva obsahovala jednak výšku opakovaného čerpania úverových prostriedkov ako aj
podmienky, za ktorých je možné revolving čerpať, pričom vo svojom vyjadrení žalovaný odkázal na
čl. 4 bod 4.1. zmluvných dojednaní. Ďalej žalobca podľa žalovaného v podanej žalobe v súvislosti
s tvrdeniami o revolvingu opomenul jednu podstatnú skutočnosť, a síce, že nespĺňajú zmluvne
dohodnuté podmienky pre jeho čerpanie – nesplnenie zmluvných podmienok, ktorého dôsledkom bolo

neposkytnutie revolvingu. Nie je dôvodom pre tvrdenie žalobcu o nesprávnom označení úverovej
zmluvy ako zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný v tejto súvislosti podotkol, že žalobca riadne
a včas neuhradil ani jednu splátku a do okamihu zosplatnenia nesplnil zmluvné podmienky pre vznik
nároku na vyplatenie revolvingu a ak by ich aj splnil, revolving by mu bol automaticky poskytnutý.
Ak žalobca v žalobe tvrdí, že dojednanie čl. 8 bod 8.1 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

pretože veriteľ si účtoval zmluvnú odmenu, hoci v čase poskytnutia úveru nemala mať služba logické
opodstatnenie, tento argument žalobcu podľa žalovaného je nedôvodný, pretože v zmysle neho potom
nemá zmysel ani žiadne poistenie schopnosti splácať úver alebo predplateného balíka TV programov
či telefónnych služieb. Prípustnosť Dohody o poskytnutí služby a oddelenosť od zvyšného obsahu
zmluvy o revolvingovom úvere pritom podľa žalovaného konštatoval napr. aj Krajský súd v Banskej

Bystrici v rozsudku č.k. 43CoR/5/2016-14 na str. 14 (bod 45) kde uviedol: „ k námietkam žalobcu, že
žalovaný do RPMN nezarátal sumu 168,17 Eur, ktoré náklady žalobcovi vznikli na základe Dohody
o poskytnutí služby (bod 8 zmluvy o revolvingovom úvere) odvolací súd po zhodnotení skutočností
zistených zo Zmluvy o revolvingovom úvere konštatuje, že v bode 8 zmluvy: dohoda o poskytnutí služby
je dohodnutá odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške

168,17 Eur, pričom v bode 8.6 veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto Dohody o poskytnutí služby nie je
podmienok uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník vyhlásil, že túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a vyjadruje súhlas so všetkými jej
ustanoveniami. Keďže ide o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto bola tiež zahrnutá
do ročnej priemernej miery nákladov RPMN úveru. Postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu

vo výške 168,17 Eur odrátal od poskytnutého úveru vyplýva zo samotnej dohody v bode 8.1 Dohody
o poskytnutí služby. Žalobca teda s takýmto postupom súhlasil.“ Okrem uvedeného poukázal žalovaný
na podstatne inú okolnosť, ktorá v celom rozsahu podľa žalovaného vylučuje tvrdenia žalobcu, a tou
je reálne využite odkladu splatnosti splátok. Práve z tohto konania žalobcu vyplýva, že o službu
záujem mal, preto Dohodu o poskytnutí služby uzavrel a využitie dohodnutej služby reálne uvedené

skutočnosti aj potvrdzujú. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o Dohode o poskytnutí služby aj preto,
lebo žalobca svoje tvrdenia odôvodňuje len čiastkovými výňatkami z danej dohody a neberie ju do
úvahy ako celok. Záväzok z Dohody o poskytnutí služby nevznikol a ani by sa tak nikdy nestalo,
len podpisom zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný ďalej poukázal, že z bodu 8 ods. 8.6 Dohody
o poskytnutí služby vyplýva, „veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto Dohody o poskytnutí služby nie je

podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas
so všetkými jej ustanoveniami.“ Tu poukázal žalovaný na to, že spôsob uzavretia Dohody o poskytnutí
služby po skutkovej stránke žalobca nespochybnil nielen počas predošlých 10 rokov ale ani v podanej
žalobe. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom

úvere, ale dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu
o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné napokon zdôrazňuje
aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že Dohoda o poskytnutí služby je na tej istej listine ako samotná
Zmluva o revolvingovom úvere resp. že bola vopred formulovaná žalovaným neznamená v zmysle

právnej úpravy automaticky ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon a že
ide o podmienku pre získanie úveru. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 upravuje „ak sú uzavreté
viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa
každá z týchto zmlúv samostatne“. Pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľaurčitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto
podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie
oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného

rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť v tomto prípade úverovú zmluvu za
takých podmienok ak keby podmienku akceptoval. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti aj
názor prezentovaný v odbornej literatúre Štandardné zmluvy, kde ohľadne výkladu pojmu individuálne
dojednané sa uvádza, že za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré
boli skutočne dojednané (na obsah ktorých má spotrebiteľ skutočne vplyv), ale aj tie, ktoré mohli byť

dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu (teda ktoré sa mohli stať súčasťou
vzájomných vzťahov ale ani nemuseli). Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik
nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu
individuálneho dojednania. Pritom žalovaný uviedol, že priemerný spotrebiteľ (v zmysle definície bodu
18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere
dobre informovaná, vnímavá a obozretná si na základe uvedených okolností je vedomá, že dohodu

neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež
aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel
o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na
tom, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti.

Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že RPMN je nesprávna, lebo nezohľadňuje odplatu podľa Dohody
o poskytovaní služby. Tvrdenie žalobcu odporuje zákonu, pretože Dohoda o poskytnutí služby nebola
podmienkou ani predpokladom pre získanie úveru. RPMN predstavuje vyjadrenie celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v percentách. Celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom sú podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010, a to všetky náklady vrátane

úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvy o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Dohoda o poskytnutí služby

nebola ani podmienkou ani predpokladom získania spotrebiteľského úveru. To znamená, že v zmysle
hore citovaného zákonného ustanovenia nie je odplata podľa Dohody o poskytnutí služby súčasťou
celkových nákladov, pretože ju žalobca nemusel uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho
získal za ponúkaných podmienok. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu o nesprávnom uvedení výšky
úveru.TvrdeniežalobcuodkazujúcenarozsudokC-277/14niejedôvodnéaanisprávne,pretoževtomto

prípade časť úveru nebola použitá na úhradu nákladov spojených s úverom. Dohoda o poskytnutí služby
a odplata podľa nej nie sú nákladom spojeným s úverom.
Samotný návrh na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere žalobca nezdôvodnil žiadnou
skutočnosťou. Popri tom ide aj o procesne neprípustný návrh, pretože
a) žalobca na základe tvrdení o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere navrhuje jednak rozhodnúť

o tejto skutočnosti samostatným určovacím výrokom a jednak si na podklade tohto tvrdenia uplatňuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z procesného hľadiska v týchto výrokoch ide o určovací výrok a výrok na plnenie, ktoré sa však oba
odvolávajú na posúdenie tej istej predbežnej otázky. CSP umožňuje súdu, aby o predbežnej otázke
rozhodoval samostatným výrokom len v jednom prípade pri medzitýmnom rozsudku podľa § 214. Táto

podmienka podľa žalovaného nebola splnená.
b) ako ďalší dôvod žalovaný uviedol rozpor navrhovanej procesnej situácie a rozhodnutia s judikatúrou.
Podľa konštantnej súdnej praxe (napríklad rozhodnutie publikované pod R 61/1965) rozhodovanie
o predbežných otázkach sa nevyjadruje vo forme samostatných výrokov.
Žalobca požadoval od žalovaného, aby mu uhradil sumu 1.590,- Eur, pretože ide o sumu, ktorá mu bola

exekučnými zrážkami strhnutá. Keďže táto suma bola vymožená v rámci exekúcie zrážkami z dôchodku,
v nadväznosti na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku nebola žalovanému vyplatená suma
1.590,- Eur ale suma znížená o odmenu súdneho exekútora. Žalovaný uviedol, že v období od
30.06.2021 do 19.02.2023 mu bola poukázaná suma 1.218,- Eur. Žalobcom tvrdení nárok potom je
minimálne v časti 372,- Eur zjavne nedôvodný, pretože takáto suma žalovanému nikdy poskytnutá

nebola. Z listov sociálnej poisťovne pritom vyplynulo, že vykonané zrážky zo mzdy boli poukazované
súdnemu exekútorovi, pričom poukázal na ustanovenie § 60 Exekučného poriadku. Ďalej žalovaný
uviedol, že žalovaná suma 1.590,- Eur je v zjavnom rozpore s listom sociálnej poisťovne zo dňa
06.04.2023, z ktorého vyplýva, že suma zrazená dňa 19.02.2023 vo výške 29,70 Eur bola žalobcovivrátená. Zo žaloby nevyplýva teda dôvod, na základe ktorého žalobca do žalovanej sumy zahrnul aj
túto čiastku, ktorá mu bola vrátená. Žalovaný poprel aj uplatňovanie úrokov z omeškania, keďže sa do
omeškania dňa 30.06.2022 dostať nemohol. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na podporu

svojich tvrdení predložil do konania kópiu zmluvy zo dňa 09.05.2013, oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.

6. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho tvrdení, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o

poskytnutí revolvingového úveru, pretože nenapĺňa jeho podstatné znaky. Tvrdenia žalovaného o tom,
že žalobca „nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky pre čerpanie revolvingu“ sú preto bezpredmetné.
Žalobca nikdy nemal záujem o automatické poskytnutie „revolvingu“, ale len o jednorazovú pôžičku.
Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale
z pohľadu posúdenia jej platnosti ako aj posúdenia, či prípadne neobsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže

byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej
obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru, či poskytovanie súvisiacich služieb. Spätosť
predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo
bezpredmetné uzatvárať dohodu o poskytnutí služby, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala
povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné napríklad

aj poskytovanie služieb, odklad splatnosti splátok a pod. Táto dohoda bola neoddeliteľnou súčasťou
formulára, do ktorého žalobca nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť ani nič na ňom
ovplyvniť. Žalobca odkázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého „za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa.“ Dohoda o poskytnutí služby, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere je
práve príkladom naplnenia vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože žalobca
bol povinný dojednanú odplatu za služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije
alebo nie. Takéto dojednanie je podľa názoru žalobcu zjavne nevyvážené, neprijateľné, je v neprospech
spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy, ale záujmy dodávateľa a odporuje tak zákonu v § 53 ods. 1,

ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka ako aj dobrým mravom. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného
o tom, že dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Zmluva o úvere ako aj dohoda sú
súčasťou jedného predtlačeného formulára a dohoda je len jedným z článkov zmluvy o úvere, a to
konkrétne článok 8. Žalobca teda nepodpísal zmluvu o úvere a dohodu o poskytnutí služby zvlášť dvomi
podpismi, ale len jedným podpisom. To popiera aj tvrdenú samostatnosť dohody od ostatného obsahu

zmluvy o úvere. Taktiež preto nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že „podpísaním tlačiva Žiadosti/
Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby“. Neexistuje tak ani nijaké
grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu zmluvy o úvere. Keďže ako zmluva
o úvere tak aj dohoda o poskytnutí služby boli na jednom formulári a boli podpisované len jedným
podpisom, žalobca nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom do formulára zasiahnuť ani nič na jeho

obsahu ovplyvniť. Žalobcovi ani nebola poskytnutá možnosť uzatvorenia zmluvy o úvere bez článku 8.,
teda bez dohody o poskytnutí služby. Žalobca trval na tom, že údaj o celkovej výške úveru uvedený v
zmluve o úvere, teda čiastka vo výške 1.500,- Eur je nesprávny, pretože takáto čiastka žalobcovi zo
strany žalovaného nikdy poskytnutá nebola a je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. e) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca taktiež odmietol údajnú procesnú neprípustnosť

žaloby. Žalovaný mylne uvádza, že v prípade určenia neplatnosti zmluvy o úvere sa jedná o posúdenie
predbežnej otázky. Domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred súdom je
možné v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.. Preto súd môže samostatným výrokom rozhodnúť
o neplatnosti zmluvy a samostatným výrokom zaviazať žalovaného na plnenie. Žalobca preukázal, že
uhradil žalovanému celkovo sumu 3.334,84 Eur, a tým reálne zaplatil žalovanému o 2.050,59 Eur viac

ako žalobcovi poskytol žalovaný. Takisto žalobca preukázal, že z celkovej čiastky zrážok z dôchodku
žalobcu sociálna poisťovňa poukázala na účet exekútora v období od 30.06.2021 do 19.02.2023 čiastku
vo výške 1.590,- Eur. Sám žalovaný potvrdil, že v tomto období mu exekútor vyplatil čiastku vo výške
1.218,- Eur. Podľa § 199g zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti „Oprávnený
zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie.“ Vyššie uvedené ustanovenie predstavuje osobitnú skutkovú
podstatu zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku tejto osobitnej zodpovednosti oprávneného
je skutočnosť, že nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Hypotéza tejto právnej normy
dopadá na všetky prípady, keď neexistenciu oprávnenia oprávneného podať návrh na vykonanieexekúcie možno aj spätne identifikovať už v čase podania tohto návrhu. Neprípustnosť návrhu na
vykonanie exekúcie môže byť z dôvodov nesplnenia procesných podmienok exekučného konania alebo
z dôvodu nedostatku osobitných (vecných) podmienok exekučného konania, ktorým je aj nespôsobilosť

predloženého exekučného titulu. Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4749/2016 zo dňa
06.09.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/16/2022 zo dňa 12.01.2023 bolo
rozhodnuté tak, že exekúciu vedenú proti žalobcovi na Exekútorskom úrade Bratislava JUDr. Patriciusa
Baďuru pod sp. zn. EX 1015/16 súd zastavil z dôvodu, že rozhodcovská zmluva č. 8500024835
zo dňa 09.05.2013 (uzatvorená medzi stranami sporu popri zmluve o úvere) obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Zuvedenéhotedajednoznačnepodľaslovžalobcuvyplýva,žežalovanýpodalnávrhnazačatieexekúcie
na základe nulitného rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol spôsobilý byť exekučným titulom ako
podklad na vymoženie plnenia v rámci exekučného konania. Ak z predmetnej čiastky 1.590,- Eur
odvedenej sociálnou poisťovňou na účet exekútora, exekútor poukázal na účet žalovaného len čiastku

1.218,- Eur, (ktorej prijatie žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe potvrdil), tak ostatná čiastka vo
výške 372,- Eur, ktorú si exekútor JUDr. Patricius Baďura v rámci exekúcie sp. zn. EX 1015/16 ponechal
ako trovy exekútora, predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená žalovaným tým, že začal
exekučné konanie na základe nulitného rozhodcovského rozsudku. Žalovaný teda v rámci predmetného
exekučného konania, nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, pretože nikdy nedisponoval

vykonateľným exekučným titulom na začatie exekučného konania proti žalovanému. Keby žalovaný
nepodal predmetný návrh na vykonanie exekúcie, žalobca by nemusel platiť nijaké trovy exekúcie a
nevznikla by tým ujma na majetku žalobcu vo výške 372,- Eur. Z uvedeného tak vyplýva, že celý nárok
uplatňovaný žalobcom v tomto súdnom konaní je oprávnený a dôvodný. Žalobca ďalej uviedol, že suma
vo výške 29,70 eur, ktorá bola vrátená žalobcovi, bola zrazená z dôchodku žalobcu za obdobie od

20.02.2023 do 19.03.2023, teda tvrdenie žalovaného, že suma zrazená dňa 19.02.2023 vo výške 29,70
EUR bola žalobcovi vrátená, je nepravdivá. Žalobca žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

7. Z vykonaného dokazovania po prvom rozhodnutí mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 09.05.2013 uzavretá písomná Zmluva o revolvingovom

úvere č. 8500024835 na základe ktorej žalobca požiadal žalovaného o revolvingový úver a žalovaný
schválil revolvingový úver v úverovom limite 1.500,- Eur, ktorý bol žalobca povinný splácať v 42
mesačných splátkach po 80,37 Eur vždy do 24.teho dňa v mesiaci, pričom celková čiastka, ktorú mal
povinný zaplatiť bola stanovená vo výške 3.375,54 Eur pri RPMN 67,08 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01
%,priemernejRPMN47,29%,ďalejmubolaposkytnutáčiastkarevolvingu790,84Eur,ktorúbolžalobca

povinný zaplatiť v celkovej výške 1.928,88 Eur pri predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
70,01 %, ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %, ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania 5,5
%. Žalovaný na základe zmluvy o úvere žalobcovi poskytol úver vo výške 1.248,25 Eur, pretože podľa
tvrdenia žalobcu si z celkovej výšky úveru 1.500,- Eur jednostranne stiahol poplatky.

8. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže žalovaný pri
uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania

a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom
výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Žalobca sa v prvom petite žaloby domáhal určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024835
zo dňa 09.05.2013 je neplatná. Na námietku žalovaného, že takáto žaloba je v prejednávanej veci

neprípustná, keďže žalobca na základe svojich tvrdení o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere
navrhuje jednak rozhodnúť o tejto skutočnosti samostatným určovacím výrokom a jednak si na podklade
tohto tvrdenia uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z procesného hľadiska v týchto
výrokoch ide o určovací výrok a výrok na plnenie, ktoré však oba sa odvolávajú na posúdenie tej
istej predbežnej otázky, súd neprihliadol. Podľa žalovaného a konštantnej súdnej praxe, na ktorú

poukázal v rozhodovaní o predbežných otázkach sa nevyjadrujú vo forme samostatných výrokov.
Uvedená argumentácia žalovaného je založená na tom, že Civilný sporový poriadok umožňuje súdu,
aby o predbežnej otázke rozhodoval samostatným výrokom len v jednom prípade, a to pri medzitýmnom
rozsudku podľa § 214, pričom takáto podmienka splnená nebola. S argumentom žalovaného sa súdnestotožnil,nakoľkopodľasúdužalovanýmylneuvádza,ževprípadeurčenianeplatnostizmluvyoúvere
sa jedná o posúdenie predbežnej otázky. Domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pred súdom vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Z toho dôvodu súd

môže samostatným výrokom rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a samostatným
výrokom zaviazať aj žalovaného na plnenie, čo v tomto prípade urobil. Čiže podmienka prípustnosti
žaloby v danom prípade bola splnená.

10. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere nemá

všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich určuje ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ
účinného v čase uzavretia zmluvy.

11. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že zmluva o úvere nie je zmluvou o poskytnutie revolvingového
úveru, pretože nenapĺňa podstatné znaky a žalovaný tak nesprávne označil druh zmluvy. Podľa
žalobcu sa jedná o zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý klasický úver, aj keď

je pomenovaná ako Zmluva o revolvingovom úvere, pretože splácanie jednotlivých súm žalobcom
nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámcu, o čom svedčí výška mesačnej splátky
a počet splátok. Ďalej zmluva o úvere je podľa žalobcu neprijateľná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca
postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, keďže obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky,
konkrétne v článku 8 Dohody o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru započítal voči pohľadávke žalobcu
z úveru pohľadávku vo výške 215,75 Eur titulom odplaty v zmysle Dodatku o poskytnutí služby. Táto
dohoda je obsiahnutá v bodoch 8.1 až 8.6 Zmluvy o úvere. V bode 8.1 Dohody je uvedené: „predmetom
tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek

splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom
a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a) poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur, za b) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,

k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí
služby“. Ďalej v bode 8.4 je uvedené: „odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru je splatná
dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi za poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku

2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa odseku 8.1 písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu
poskytnutia úveru dlžníkovi článok 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie
odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník
sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávok dlžníka voči veriteľovi, na poskytnutie

schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. b) tejto Dohody o poskytnutí
služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3 zmluvných
dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 žiadosti/zmluvy.“

12. Žalobca preukázal, že uhradil žalovanému celkovo sumu 3.334,84 Eur, a tým reálne zaplatil
žalovanému o 2.050,59,- Eur viac ako žalobcovi poskytol žalovaný. Zhodne žalobca preukázal, že
z celkovej čiastky zrážok z dôchodku žalobu sociálna poisťovňa poukázala na účet exekútora v období
od 30.06.2021 do 19.02.2023 čiastku vo výške 1.590,- Eur. Sám žalovaný potvrdil, že v tomto období
mu exekútor vyplatil čiastku vo výške 1.218,- Eur. Súd ďalej poukazuje, že podľa ustanovenia §

199g zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti „oprávnený zodpovedá
za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie“. Toto vyššie uvedené ustanovenie podľa súdu predstavuje osobitnú
skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku tejto osobitnej zodpovednosti
oprávneného je skutočnosť, že nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Hypotéza tejto

právnej normy dopadá na všetky prípady, keď neexistenciu oprávnenia oprávneného podať návrh na
vykonanie exekúcie možno aj spätne identifikovať už v čase podania tohto návrhu. Neprípustnosť
návrhu na vykonanie exekúcie môže byť z dôvodov nesplnenia procesných podmienok exekučného
konania alebo z dôvodu nedostatku osobitných (vecných) podmienok exekučného konania, ktorýmje aj nespôsobilosť predložená z exekučného titulu. Súd mal v konaní preukázané, že uznesením
Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4749/2016 zo dňa 06.09.2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/16/2022 zo dňa 12.01.2023 bolo rozhodnuté tak, že exekúciu vedenú proti

žalobcovi na Exekútorskom úrade Bratislava, JUDr. Patriciusa Baďuru pod sp. zn. EX 1015/16 súd
zastavil z dôvodu, že rozhodcovská zmluva č. 850024835 zo dňa 09.05.2013 obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Z tohto jednoznačne vyplýva, že žalovaný podal návrh na začatie exekúcie na základe nulitného

rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol spôsobilý byť exekučným titulom ako podklad na vymoženie
plnenia v rámci exekučného konania. Ak teda z predmetnej čiastky 1.590,- Eur odvedené sociálnou
poisťovňou na účet exekútora poukázal exekútor žalovanému len čiastku 1.218,- Eur tak, ako to tvrdí
žalovaný a nespochybňuje, tak zvyšná čiastka vo výške 372,- Eur, ktorú si exekútor JUDr. Patricius
Baďura v rámci exekúcie sp. zn. EX 1015/16 ponechal ako trovy exekútora predstavuje škodu, ktorá bola
žalobcovi spôsobená žalovaným tým, že začal exekučné konanie na základe nulitného rozhodcovského

rozsudku. Žalovaný teda v rámci predmetného exekučného konania nebol oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie, pretože nikdy nedisponoval vykonateľným exekučným titulom na začatie
exekučného konania proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že keby žalovaný nepodal predmetný
návrh na vykonanie exekúcie, žalobca by nemusel platiť trovy exekúcie a nevznikla by tak ujma na
majetku žalobcu vo výške 372,- Eur. Z uvedeného súd tak nárok žalobcom posúdil ako oprávnený

a dôvodný.

13. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 11CoCsp/6/2024 zo dňa
30.04.2024 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu v časti
o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013 je neplatná zamietol.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdil čo do zaplatenia sumy istiny vo výške 1.218,- Eur
a vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy istiny vo výške 372,- Eur a o zaplatenie úroku z omeškania)
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Nestotožnil sa však už odvolací súd so samotným právnym záverom okresného súdu, ktorý
konštatovalneplatnosťspotrebiteľskejzmluvyakocelkuzdôvoduneprimeranevysokejúrokovejsadzby,
ktorú považoval za rozpornú s dobrými mravmi, pričom zároveň poukázal aj na existenciu neprijateľnej
zmluvnej podmienky (dohody o poplatku za odklad splatnosti splátok) spôsobujúcej nesprávnosť údaja

o skutočnej výške poskytnutého úveru a od nej sa odvíjajúcej hodnoty RPMN. Na tomto mieste odvolací
súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je zástancom „zneplatňovania“ zmlúv, ale naopak, zástancom
zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty sporových strán. Preto vždy je potrebné posúdiť,
či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte
udržateľná. Neprihliada sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho-ktorého účastníka zmluvy,

ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl.
6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu zotrvať na kontrakte aj bez neplatných
klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádza aj z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola
predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). Uvedený záver nachádza

m.m. vyjadrenie aj v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C-321/22 , Provident Polska, podľa ktorého
„Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadami efektivity, proporcionality a právnej istoty sa má
vykladať v tom zmysle, že: nebráni tomu, aby bola zmluva o úvere, uzavretá medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, vyhlásená za neplatnú v prípade, že sa určí, že iba podmienka tejto
zmluvy stanovujúca konkrétne spôsoby splácania súm dlžných v pravidelných splátkach je nekalá a že

uvedená zmluva nemôže ďalej existovať bez tejto podmienky. Ak však podmienka obsahuje ustanovenie
oddeliteľné od ostatných ustanovení tejto podmienky, ktoré môže byť predmetom individuálneho
preskúmania jej nekalej povahy, ktorej odstránenie by umožnilo obnoviť skutočnú rovnováhu medzi
zmluvnými stranami bez toho, aby bola dotknutá podstata dotknutej zmluvy, toto ustanovenie vykladané
s prihliadnutím na tieto zásady neznamená, že uvedená podmienka, či dokonca táto zmluva, sú ako

celok vyhlásené za neplatné.“.

15. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odvolateľa pokiaľ namietal priznanie sumy 372,- Eur
súdu prvej inštancie titulom náhrady škody. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenal, že žalobcasa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.590,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Na pojednávaní dňa 30.11.2023 však žalobca (jeho právny zástupca) v reakcii na procesnú obranu
žalovaného uviedol, že ak žalovaný dostal od exekútora z vymoženej sumy 1.590,- Eur len sumu 1.218,-

Eur a suma 372,- Eur bola trovami exekúcie, potom suma 372,- Eur je škoda spôsobená žalobcovi
v rámci exekučného konania. V konaní tak došlo k zmene skutkových okolností, na základe ktorých
sa žalobca domáhal priznania sumy 372,- Eur. Hoc teda petit žaloby sa po formálnej stránke nijako
nezmenil, bolo potrebné, aby súd procesne správnym spôsobom zareagoval na skutočnosť, že sa
žalobca domáha peňažného plnenia z úplne iného právneho titulu než pôvodne uvádzal v žalobe,

keď uvedené so sebou nevyhnutne prináša aj posudzovanie iných predpokladov dôvodnosti nároku,
aplikáciu iných právnych predpisov a vykonanie dokazovania iným smerom. Keďže súd prvej inštancie
tak nepostupoval, došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože mu týmto
spôsobom uprel možnosť procesne reagovať na zmenenú žalobu a produkovať relevantnú procesnú
obranu.

16. Po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobcu písomne podaním zo dňa 22.05.2024
uviedol, že trvá na zostávajúcom nároku vo výške 372,- Eur. Ako už v konaní uvádzal, v rámci
exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade Bratislava, JUDr. Patriciusa Baďuru pod sp. zn.
EX 1015/16 sociálna poisťovňa na základe príkazu na začatie exekúcie vykonala zrážky z dôchodku
žalobcu za obdobie od 20.03.2017 do 19.02.2023 v celkovej sume 3.012,28 Eur, ktorú poukázala na

účet exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru. Z vyššie uvedenej celkovej čiastky zrážok z dôchodku žalobcu
sociálna poisťovňa poukázala na účet exekútora v období od 30.06.2021 do 19.02.2023 celkovú sumu
1.590,- Eur. Tu zároveň uviedol, že žalobcovi boli z jeho dôchodku vykonané zrážky vo vyššie uvedenom
rozsahu, pričom nemal žiadnu vedomosť o tom, ako so zrazenou sumou naložil exekútorský úrad. Teda
nemal vedomosť o tom, že čiastku 1.218,- Eur poukázal na účet žalovaného a čiastku 372,- Eur si

exekútorský úrad ponechal. Túto skutočnosť sa žalobca dozvedel až keď mu bolo doručené vyjadrenie
žalovaného zo dňa 01.08.2023.

17. Žalobca vo svojej žalobe neuvádzal, že celková žalovaná čiastka vychádza z titulu bezdôvodného
obohatenia, pretože žalovaný nemal vedomosť o vyššie uvedenej skutočnosti rozdelenia zrazenej

čiastky z jeho dôchodku v rámci exekučného konania. Ak v súdnom konaní vyšla najavo skutočnosť,
že exekútorský úrad poukázal na účet žalovaného len čiastku 1.218,- Eur, tak bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného nemohlo dosiahnuť sumu 1.590,- Eur, teda až po vyjadrení žalovaného zo
dňa 08.10.2023 bolo reálne možné rozdeliť žalovanú čiastku na 1.218,- Eur titulom bezdôvodného
obohatenia a čiastku 372,- Eur titulom škody, ktorá vznikla žalobcovi v konaní žalovaného tým, že

žalovaný podal návrh na začatie exekučného konania na základe nulitného rozhodcovského rozsudku.

18. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca rešpektoval názor odvolacieho súdu a súhlasil s tým,
že žaloba podaná žalobcom v tomto súdnom konaní sa dostala do sféry žalovaného až dňom jej
doručeniažalovanému,atodňom23.07.2023apretožiadal,abysúdprvejinštanciezaviazalžalovaného

k zaplateniu príslušenstva za obdobie od 24.07.2023 do zaplatenia. V ostatnom zotrval na podanej
žalobe.

19. Právny zástupca žalovaného na základe výzvy súdu podaním zo dňa 13.06.2024 oznámil, že súhlasí
s čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo

sumy 1.590,- Eur od 30.06.2023 do 23.07.2023. Zároveň uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať trovy konania.

20. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 18.07.2024, kedy sa žalovaný a jeho právny zástupca
nedostavili, ospravedlnili sa. Na pojednávaní konanom dňa 18.07.2024 súd pripustil zmenu žaloby

v zmysle prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 30.11.2023 po doplnení písomných vyjadrení zo dňa
22.05.2024. Keďže žalovaný a jeho právny zástupca neboli prítomní, súd pojednávanie odročil z dôvodu
vypracovania uznesenia o zmene žalobného návrhu a následnom vytýčení termínu pojednávania.

21. Uznesením sp. zn. 11Csp/47/2023 zo dňa 18.07.2024 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle prednesu

žalobcu na pojednávaní dňa 30.11.2023 ako aj na pojednávaní konanom dňa 18.07.2024. Žalobca
svoj nárok na zaplatenie sumy 1.590,- Eur žaloval ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť
na strane žalovaného. Avšak po tom, čo zistil, že žalovanému bola z vymoženej sumy 1.590,- Eur
v exekučnom konaní poukázaná len suma vo výške 1.280,- Eur, uviedol, že sumu 372,- Eur, ktorá sumazostala exekútorovi žaluje z titulu náhrady škody. Z toho dôvodu súd bol povinný pripustiť túto zmenu
žalobného návrhu s poukazom na ustanovenie § 139 CSP, § 140, § 141, § 142 CSP.

22. Súd vo veci opätovne nariadil a vykonal pojednávanie dňa 10.09.2024 za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorého právny zástupca ospravedlnil,
nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý sa zhodne na pojednávanie ospravedlnil. Súhlasil
s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti, žalobu žalobcu o zaplatenie 372,- Eur titulom náhrady škody
zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe ako aj
doterajších vyjadrení. Má za to, že aj nárok 372,- Eur je dôvodný, a to z toho dôvodu, že konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda v tejto výške, a to tak, že uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie
exekučný titul, ktorý bol nulitný, teda neúčinný, čím došlo k vykonávaniu exekúcie a okrem iného aj
k zrazeniu sumy 372,- Eur. Opätovne poukázal na to, že žalobca síce poznal celkovú sumu, ktorú si

uplatnil v súdnom konaní, v čase podania žaloby však nemal vedomosť o právnom základe tohto nároku,
ktorý sa dozvedel až neskôr zo samotného vyjadrenia v rámci konania zo strany žalovaného, a to, že
suma 1.218,- Eur bola exekútorom poukázaná na účet žalovaného a suma 372,- Eur bola exekútorom
ponechaná ako trovy exekúcie. Preto mal za to, že suma 1.218,- Eur tak, ako už bola žalobcovi priznaná,
táto bola správne posudzovaná, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a čo sa

týka zvyšnej časti t.j. sumy 372,- Eur, ide o škodu spôsobenú neoprávneným podaním návrhu na začatie
exekúcie zo strany žalovaného. Z toho dôvodu žiadal, aby súd túto sumu žalobcovi priznal. Mal za to, že
nárok, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi bol absolútne neplatný, preto nebol dôvod, aby vymáhal tento
nárok prostredníctvom exekúcie. Okrem iného poukázal na to, že žalovaný podal návrh na vykonanie
exekúcie voči žalobcovi z takého exekučného titulu, ktorý bol absolútne neplatný, a teda je zodpovedný

za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi.

24. V tomto konaní súd posudzoval sumu 372,- Eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom náhrady škody,
ktorá mu mala byť spôsobená. Pokiaľ ide o sumu 372,- Eur, táto žalobcovi podľa názoru súdu patrí,
a to titulom náhrady škody. Žalovaný totiž (už v štádiu) koncipovania znenia spotrebiteľskej zmluvy

postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 1, keď „spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“ (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané § 53 ods.4 písm. r). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd totiž
v uznesení č.k. 17Er/4749/2016-118 zo dňa 06.09.2022 (ktoré bolo potvrdené uznesením KS ZA sp.
zn. 3CoE/16/2022 zo dňa 06.09.2022) konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024835 zo

dňa 09.05.2013 (na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok) obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Formulárová rozhodcovská zmluva, nebola individuálne dohodnutá, bola žalovaným vopred
naformulovaná a bez možnosti zmeny jej obsahu. Je irelevantné, že je dojednaná na samostatnej listine
a že spotrebiteľ môže od nej jednostranne odstúpiť, ak by na jej uzatvorenie zmluvné strany sa dohodli
potom jednostranné odstúpenie stráca svoj význam. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru,

že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom v Žiline sp.
zn. RK-PC-1125/14-LP zo dňa 03.11.2015, ktorý pri vydávaní rozhodcovského rozsudku odvodil svoju
právomoc v danej veci konať z predloženej neplatnej rozhodcovskej zmluvy obsahujúcej neprijateľné
zmluvné podmienky, ktorá je v rozpore so zákonom, má za následok materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu, nakoľko rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Vzhľadom

na uvedené exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

25. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody sú:
- porušenie právnej povinnosti, teda žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou
a koncipovať spotrebiteľskú zmluvu tak, aby neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky t.j. aby

neznevýhodňovala spotrebiteľa; nemal vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a nulitný právny akt použiť ako právny podklad pri podávaní
návrhu na vykonanie exekúcie,- škoda suma 372,- Eur, ktorá bola stiahnutá žalobcovi ako povinnému v exekúcii vedenej na
Exekútorskom úrade JUDr. Patriciusa Baďuru pod sp. zn. EX/1015/16,
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Žalobcovi by nevznikla uvedená škoda vo výške 372,- Eur, keby žalovaný nebol podal na exekútorskom
úrade návrh na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedeného nulitného právneho aktu. Možno síce
súhlasiť so žalovaným, že ani exekučný súd nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko
exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keď teda exekučný súd mal žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie už na začiatku zamietnuť, avšak tu možno použiť právny
názor vyslovený v rozsudku NS ČR z 30.07.2008 sp. zn. 25Cdo/2142/2007 v zmysle ktorého protiprávny
úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody. Stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani
škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je či – nebyť tejto skutočnosti – by

ku škode nedošlo alebo naopak, či škodlivý následok by nastal aj bez tejto skutočnosti. Exekučný súd
teda mal už na začiatku rovno zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak
keby žalovaný v pozícii oprávneného nebol podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nulitného
právneho aktu, škoda vo výške 372,- Eur by žalobcovi nevznikla.

26. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Zavinenie sa pričítava subjektu, ktorý svojim protiprávnym úkonom spôsobil škodu inému.
Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá sa považuje za existujúcu až do tej doby, kedy sa nepreukáže
opak. To znamená, že poškodený musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda
a jej výška sú v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naproti tomu dôkazné bremeno smerujúce

k vyvráteniu domnienky zavinenia znáša škodca.

27. Na základe vykonaného dokazovania konštatujúc zistený skutkový stav v predchádzajúcom
rozhodnutí prvostupňového súdu s poukazom aj na rozhodnutie odvolacieho súdu súd dospel k záveru,
že v tomto prípade na strane žalobcu došlo ku škode, ktorú spôsobil žalovaný, a to podaním návrhu

na vydanie exekučného príkazu na podklade nulitného právneho aktu. Teda, ak by takýto návrh na
vykonanie exekúcie nepodal, nedošlo by ku škode žalobcu. Z toho dôvodu zodpovedá žalovaný aj za
škodu, ktorá vznikla žalobcovi, a to vo výške 372,- Eur.

28. Podľa § 199g Exekučného poriadku v súčasnom znení, oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá

povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie.

29. Pokiaľ ide o zákaz rektroaktivity, na ktorý poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní (č.l. 123), tak
ustanovenie § 199g Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá

povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie, toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.04.217, pričom podľa § 243h Exekučného
poriadku označeného ako „prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. apríla 2017“ ods. 1 platí,
že ak exekučný poriadok v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom

podľa § 55 ods. 4 a ods. 5 sa použijú len s ohľadom na veci prideľované podľa predpisov účinných po
01.04.2017 t.j. uvedené ustanovenie nie je možné v prejednávanom prípade použiť. Majúc preukázanú
dôvodnosť žaloby žalobcu aj pokiaľ ide o zaplatenie sumy 372,- Eur titulom náhrady škody, túto sumu
súd žalobcovi priznal a to tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 372,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.590,- Eur od 24.07.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Keďže istina 1.218,- Eur už bola žalobcovi právoplatne priznaná,
súd konal a rozhodoval len o sume 372,- Eur titulom náhrady škody. Súčasne súd rozhodol aj o zastavení
konania o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.590,- Eur od 30.06.2023 do
23.07.2023, keď v tejto časti žalobca zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil.

30. Pokiaľ id o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo
veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práv v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.