Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200757
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8518200757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
2. PaedDr. D. B., D. E., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., právne zastúpený JUDr. Pavol Biroš, advokát, Bardejovská 44, 080 01 Prešov, IČO: 52 772 527, v
konaní o zriadenie vecného bremena s prísl., o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a o odvolaní žalovaných

proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/29/2018 – 618 zo dňa 16.06.2023, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to prechodu pešo a motorovými a

nemotorovými vozidlami cez parcelu KN C XXX/X vedenú na Okresnom úrade E. H., katastrálny odbor
na LV XXX pre kat. územie C. vo vyznačenom rozsahu tak, ako je to zakreslené v Geometrickom pláne
geodeta A. I., XXX XX J. F. XXX, IČO: XX XXX XXX, č. plánu XX/XXXX, vyhotoveného dňa 06.04.2018,
autorizačne overeného dňa 06.04.2018, úradne overeného dňa 24.04.2018 č. I./XXXX, opraveného dňa
03.06.2019, v prospech vlastníka rodinnému domu súp. číslo 115 vedeného na Okresnom úrade Stará
H., katastrálny odbor na LV XXX pre kat. územie C. postaveného ma parcele KN C 374 vedenej na
Okresnom úrade E. H., katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. územie C.. Predmetný geometrický plán

je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému za zriadenie
vecného bremena cez parcelu K. L. XXX/X vedenú na Okresnom úrade E. H., katastrálny odbor na LV
XXX pre kat. územie C. tak, ako je to zakreslené v Geometrickom pláne geodeta A. I., XXX XX J. F.
XXX, IČO: XX XXX XXX, č. plánu XX/XXXX, vyhotoveného dňa 06.04.2018, autorizačne overeného dňa
6.4.2018, úradne overeného dňa 24.04.2018 č. I./XXXX, opraveného dňa 03.06.2019 sumu 641 eur, a

to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 151n ods. 1, § 151n ods. 2, § 151o ods. 1 –
3 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch rozsudku uviedol, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie,
výsluchom strán sporu, navrhovaných svedkov a obhliadkou na mieste samom. Považoval za

preukázané, že žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu na parcele č. K. XXX/X
dlhodobo využívajú prístup, ktorý je predmetom tohto konania a iný prístup k rodinnému domu nie je
možný. Strany sporu po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predložili dôkazy na možnosť resp.
nemožnosť vybudovania prístupovej cesty vrátane premostenia. Z rozpočtov, ktoré predložili žalobcovia,
by tieto náklady na cestu a premostenie predstavovali cca 30.000,- eur s tým, že na pozemku, po ktorom

by bolo možné (podľa názoru žalovaného), realizovať prístup a je vo výlučnom vlastníctve žalobcov, je
umiestnená vodovodná a plynová prípojka. V súvislosti s prípadnou prekládkou plynu a zabezpečením
vodovodného kanála, by sa náklady zvýšili minimálne na 60.000,- eur, a to by museli prevádzkovatelia
týchto médií súhlasiť s ich prekladom. Vo vzťahu k obmedzeniu žalovaného po parcele K. L. č. XXX/
X, po ktorej majú žalobcovia v súčasnosti prístup k svojmu rodinnému domu č. 115, súd prvej inštancie
konštatoval, že prístup užíva aj samotný žalovaný ako prístup k svojej garáži a pozemok neslúži na iný

účel.

3. Vypočutí svedkovia vypovedali, že pozemok slúži dlhodobo na tento účel, nielen žalovanému ale ešte
aj právnym predchodcov žalobcov v 1. a 2. rade. Súd prvej inštancie citoval v tejto súvislosti viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, napr. sp. zn. 22Cdo/1897/2004, R 32/2006, 1Cdo/39/2021 (vo vzťahu

k pomeru medzi obmedzením žalovaného a výhody žalobcov a k nákladom na zriadenie prístupu).
Možnosť zriadenia prístupovej cesty premostením cez potok boli otázne aj vzhľadom na stanovisko
starostkyobceatiežpotrebyvyjednávaniasvodohospodárskympodnikom.Pokiaľišloorozsahvecného
bremena k rodinnému domu č. popisné 115, súd po posúdení okolnosti daného prípadu, dospel k záveru,
že na účel, ktorý sa má dosiahnuť v zmysle ust. § 151o ods. 3 OZ, postačuje zriadenie vecného bremena

po parcele K. L. č. XXX/X. Rešpektoval, že toto vecné bremeno má byť zriadené len v nevyhnutnej
miere na prístup k stavbe. Vo zvyšnej časti, vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena k parcele č. XXX/
X, a uloženie povinnosti žalovaného rešpektovať výkon práva žalobcov titulom práva vecného bremena
bola žaloba žalobcov zamietnutá v poradí v prvom rozsudku, a v tejto časti je rozsudok právoplatný.
Pokiaľ išlo o odplatu za zriadenie vecného bremena, vychádzal zo znaleckého posudku M. N., ktorý

stanovilodplatunasumu870,-eur narozsah133m2.Súdprvejinštancieurčilvecnébremenovrozsahu
98 m2,teda v menšom rozsahu, ako žiadali žalobcovia. Náhradu za vecné bremeno na parcele K. L. č.
XXX/X vo výmere 98m2 (870,- eur : 133 m2 x 98 m2 = 641,- eur) stanovil na 641,- eur.

4. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej

inštancie vychádzal z toho, že pôvodne žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno vo väčšom rozsahu
a ďalšieho výroku, ktorým žalobcovia strpieť žalovanému výkon práva zodpovedajúce vecnému
bremenu. Žalobcovia v časti rozsahu vecného bremena a v časti povinnosti strpieť tento výkon
žalobcovia neboli úspešní, no v rozsahu 98 m2 bolo vecné bremeno rozhodnutím súdu zriadené. Súd
prvej inštancie zohľadnil mieru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a prijal záver, že splnené

sú podmienky pre rozhodnutie o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

5. Proti rozsudku vo výroku III. o náhrade trov konania podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade.
Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že nemali úspech v konaní v takom rozsahu, že bolo

spravodlivé nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán. Je zrejmé, že nárok žalobcov v 1. a 2. rade,
pokiaľ ide o zriadenie práva vecného bremena posúdil ako dôvodný a žalobcovia v 1. a 2. rade predložili
pri podanej žalobe aj znalecký posudok, v ktorom bol určený rozsah požadovaného vecného bremena
a následne aj znalecký posudok, ktorým bola stanovená odplata za zriadenie vecného bremena. Okrem
tohožalobcomvznikliajvýdavkysúvisiacespredloženímlistinnýchdôkazov,týkajúcichsavýškynákladu

na prípadné zriadenie prístupovej komunikácie. Na základe týchto listinných dôkazov súd prvej inštancie
konštatoval, že obrana žalovaného nie je na mieste. Ďalej je potrebné konštatovať, že bol preukázané
okolnosti na základe ktorých je zrejmé, že toto právo de facto vykonávali po pozemku žalovaného, a že
podmienka nemožnosti zabezpečenia prístupu zo strany žalobcov po vlastných pozemkoch alebo iným
spôsobom, nebola splnená. Základ nároku teda bol daný a v tejto súvislosti citovali rozhodnutie NS

SR sp.zn. 4Cdo/256/2012. Žalobcovia zdôraznili, že práve nesprávne právne posúdenie ich nároku na
náhradu trov konania považujú za omyl súdu pri aplikácií práva a v tejto súvislosti citovali rozhodnutie
NS SR sp.zn. 7Cdo/7/2010. Poukázali aj na to, že príjem žalobcov je tvorený len zo závislej pracovnej
činnosti, pričom majú 3 deti ktoré študujú, sú na rôznych stupňoch škôl , strednej aj vysokej a aj z tohodôvodu, považujú rozhodnutiu súdu prvej inštancie za nespravodlivé. Preto navrhli, aby odvolací súd
vyhovel ich odvolaniu v celom rozsahu a priznal im nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Zopakoval svoje nemenné stanovisko a trvá na tom, že
žalobcovia majú možnosť prístupu po inej parcele, a to vlastnej parcele k svojmu rodinnému domu.
V konečnom dôsledku boli intervenienti v inom súdnom práve založenom na to, že ak sa stanú vlastníkmi
týchto nehnuteľností majú záujem si vytvoriť vlastný prístup, a druhá vec je tá, že ich vyzýval žalovaný
na spoluúčasť pri výstavbe prístupovej cesty k rodinnému domu, na čo nereagovali. Žalovaný trvá na

tom, že práve po skončení súdneho konania sp. zn. 3C/246/2015 na Okresnom súde v Starej Ľubovni
sa stali žalobcovia vlastníci, ktorým môžu realizovať prístup k svojmu rodinnému domu. Naviac znalecké
posudky na náklady , ktoré by boli spojené s touto realizáciou považuje za nadhodnotené. Poukázal aj na
potrebuvykonaniatestuproporcionalitypizaťaženínehnuteľnostivecnýmbremenompojehovlastníctve
resp. po vlastníctve žalobcov za spoluúčasti žalovaného na nákladoch cca 12.000,- eur. Žalovaný žiadal,
aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Zotrvali na svojom stanovisku o neexistencii inej
možnosti prístupu k ich rodinnému domu. Odvolanie žalovaného a tam uvedené dôvody sú skresľujúce
a zavádzajúce. Zopakovali, že už ich právni predchodcovia využívali prístup k rodinnému domu tak, ako
rozhodol súd prvej inštancie v tomto konaní, čo potvrdili vypočutí svedkovia (rodinný dom bol postavený

v roku 1971). Citovali rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/39/2021 a NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004
vo vzťahu k vlastníctva k priľahlému pozemku a k výške nákladov na zabezpečenie prístupu k stavbe
– rodinnému domu žalobcov. Konečná výška hodnoty premostenia, terénnych úprav bola žalobcami
špecifikovaná a naviac masou odobratej zeminy by sa celý terén smerujúci ich rodinnému domu značne
staticky narušil.

8. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP, prejednal rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov a odvolanie žalovaného nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec
aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych dôvodov sa nič nezmenilo ani v štádiu

odvolacieho konania.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS/78/2005).

11. Z listinných dôkazov a z obsahu spisu je možné ustáliť, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. C., a to parcely K. C č. XXX a

rodinného domu súp. číslo XXX postaveného na tejto parcele. Takisto sú žalobcovia bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely K. XXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú. C., ktorá bola predmetom vyporiadania
v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3C/246/2015 a ktorej bezpodielovými
spoluvlastníkmi sa žalobcovia stali v priebehu tohto konania. Žalobca v 1. rade je zároveň výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. C., a to parciel K. L. č. XXX a č. XXX a stavby

rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele K. L. č. XXX. Žalovaný je výlučným vlastníkom
parcely K. L. XXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú. C. a parcely K. L. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX
v k.ú. C.. Zo zhodných vyjadrení strán sporu mal súd preukázané napäté vzťahy medzi stranami sporu,
ako aj to, že žalobcovia v súčasnosti využívajú na prechod k svojmu rodinnému domu parcelu K. L.
XXX/X a prechod cez svoju stodolu a k parcele K. L. XXX prechádzajú aj cez parcelu žalovaného K. L.

XXX/X. Parcely K. L. XXX/X na jednom konci susedí s parcelou K. L. XXX a končí pri potoku, za ktorým
je miestna komunikácia, pričom podľa polohopisného a výškopisného zamerania má v svahovitej časti
sklon od 34,92 % do 38,76%. Vedľa parcely K. L. XXX/X je pri pohľade zhora smerom k potoku po pravejstrane pri potoku rodinný dom A. E. B. 195, ku ktorému v súčasnosti vedie oceľové premostenie a po
ktorom je podľa vyjadrenia A. E. možné prejsť osobným autom a malým traktorom.

12. Podľa znaleckého posudku M. G. E. č. X/XXXX náklady na vybudovanie premostenia cez potok
Veľký Lipník v obci Litmanová na parcelu K. L. XXX/X predstavujú 56.550,01 eur s DPH, pričom znalkyňa
nacenila železobetónové premostenie v mieste zachytenom na fotografii pod odpoveďou na otázku č.
1. Náklady na vybudovanie prístupovej cesty cez parcelu K. L. XXX/X k rodinnému domu žalobcov
predstavujú sumu 39 588,73 eur s DPH, pričom nacenila vybudovanie prístupovej cesty postupným

zhutňovaním zeminy a štrkovým zásypom ako konečnou úpravou (zohľadniac spád pozemku podľa
polohopisnéhoavýškovéhozameraniavpríloheč.4)spotrebouvybudovaniaopornémumúruvblízkosti
susedného rodinného domu č. 195. Pri tejto cene počítala znalkyňa aj s prekládkou obecného vodovodu,
ale bez prípadnej potreby prekládky plynovodu pozdĺž potoka, pričom pri vybudovaní premostenia bude
potrebné zachovať všetky odstupové vzdialenosti. Pri svojom výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch
znaleckého posudku. Ak by malo dôjsť k premosteniu potoka, bolo by potrebné vyhotoviť projektovú

dokumentáciu s presnými výmerami a údajmi. Pri ocenení premostenia a prístupovej cesty vychádzala
z programového vybavenia L. a cien za druhý polrok 2022, kedy dostala požiadavku na vypracovanie
znaleckého posudku. Ceny za prípadnú projektovú dokumentáciu sa podľa jej vedomostí pohybujú v
rozpätí 3.000,- až 5.000,- eur. Okrem toho bude potrebný aj statický posudok. K technickej správe
predloženej právnym zástupcom žalovaného priamo na pojednávaní sa nevedela bližšie vyjadriť, ale po

krátkom oboznámení sa s touto správou poukázala na to, že ide iba o návrh premostenia, kde absentuje
realizačný návrh a statický posudok, bez ktorých by nebolo možné realizovať premostenie potoka a že
ide o iný spôsob premostenia, a to železnú lávku. Z tejto správy nevedela posúdiť, aká je nosnosť tohto
mostu a takisto uviedla, že ide o kratšie premostenie, ako navrhla ona. Takisto sa nevedela vyjadriť k
reálnosti cenovej ponuky spoločnosti K. E. vzhľadom na to, že v tejto ponuke nie sú uvedené ceny za

jednotky, ani v nej nie je uvedený výpočet výkazu výmer. Z rovnakých dôvodov sa nevedela vyjadriť
ani k cenovej ponuke C. O.. Tiež uviedla, že je možné urobiť premostenie aj z oceľovej konštrukcie,
ale pri zachovaní všetkých technických a statických parametrov. Čo sa týka prístupovej cesty, tak si
nevie veľmi predstaviť iný spôsob vybudovania tejto cesty vzhľadom na značné výškové prevýšenie
vedľajšej parcely vo vlastníctve žalovaného. K prehľadu nákladov odbytového rozpočtu stavebného

objektu (predloženého žalobcami k odvolaniu - pozn. súdu) znalkyňa uviedla, že v tomto prehľade sú
uvedené a odhadnuté iba náklady na základy a náklady na oceľové zábradlia, teda nie je ocenené
samotné premostenie. Aj v prípade, ak by sa realizovalo rozhrnutie zeminy z hornej časti pozemku
žalobcov, bol by potrebný oporný múr k rodinnému domu číslo 195, otázkou je len, v akej výške by
bol potrebný, pričom z jej pohľadu by bolo možné rozhrnutie zeminy len od cca polovice pozemku

žalobcov a max. do hĺbky 0,5 metra, aby sa nenarušila statika rodinného domu žalobcov. K šírke násypu
potrebného na prístupovú cestu uviedla, že podľa jej návrhu je možné využiť pozemok žalobcov len
na cca 70 %, keďže zvyšnú šírku parcely je potrebné využiť na zvažovanie tohto terénu, ako je to
v súčasnosti pri pozemku žalovaného. Pripustila aj možnosť vybudovania v prístupovej komunikácie
v šírke cca 3,5 - 4 metre bez vybudovania oporného múru, aj keď využiteľnosť tejto parcely by bola

potom minimálna. Náklady na oporný múr uviedla v bode 14 a 15 rozpočtu na vybudovanie prístupovej
cesty vo výške 5.747,61 eur bez DPH. Nosnosť ňou navrhovaného premostenia je 12,5 tony. Náklady
na zhutnenie prístupovej cesty a dosiahnutie znalkyňou predpokladanej výšky a vyrovnania terénu na
pozemku žalobcov sú uvedené v položkách 3 až 9 a 20 až 23 v prílohe číslo 13. Pri prekládke plynovodu
by bolo potrebné urobiť nový výkop, položiť nové potrubie a urobiť zásyp. To sú tie najpotrebnejšie

a najdrahšie položky. Ďalej znalkyňa uviedla, že prekládku vodovodu ohodnotila v položkách 1 a 2 a
počítala s hĺbkou 1,2 m a dĺžkou 10 metrov (šírka pozemku žalobcov) pričom realizovateľnosť takejto
prekládky závisí od celkovej trasy vodovodu a od začiatočného a koncového bodu, pričom ak by to bolo
potrebné, je buď možnosť vybudovania určitej prečerpávacej stanice alebo by bolo potrebné zapustiť
dlhšiu časť vodovodu do väčšej hĺbky, keďže nie je ideálne riešenie zapustiť do väčšej hĺbky iba určitú

krátku časť vodovodu.

13. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom

určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.14. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

15. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3
OZ. Podmienkou na jeho zriadenie v zmysle tohto ustanovenia je, že vlastník stavby nie je zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

16. Podstata vecných bremien spočíva v tom, že ide o obmedzenie vlastníckeho práva. Vecné bremená
predstavujú obmedzenie vlastníckeho práva v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý
limituje oprávnenie vlastníka v medziach zákona. Obsahom vecných bremien je medzi iným právo
spočívajúce v práve cesty, a to prechodu pešo a motorovými a nemotorovými vozidlami.

17. Podľa Občianskeho zákonníka, ak nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe inak, súd môže na

návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok . Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý umožňuje výkon určitých práv nad
nehnuteľnosťou, ktorá patrí inej osobe – v danom prípade žalovanému.

18. Odvolacia námietka žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobcovia majú možnosť realizovať prístup

k rodinnému domu po pozemku, ktorý im vlastnícky patrí.

19. Pri zriadení vecného bremena - práva cesty je potrebné dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo
obmedzené čo možno najmenej. V prípade, že zriadenie nového prístupu vlastníkom stavbe bude
nákladné, v prípade, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zaistiť inak. Prístup nemožno zaistiť inak aj

v prípade, že zabezpečenie takého prístupu je síce technicky možné, no náklady na jeho zabezpečenie
budú objektívne tak vysoké (spravidla mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku
zriadením práva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať (NS ČR sp. zn.
22Cdo/1897/2004).

20. Žalobcovia predložili dostatočné dôkazy o nemožnosti resp možnosti len za neprimerane vysoké
náklady, zriadiť prístup k stavbe - k ich rodinnému domu po vlastnom pozemku, ktorý je naviac zaťažený
plynovouakanalizačnouprípojkou.Okremtohozvýpovedisvedkovvyplýva,žeužprávnipredchodcovia
žalobcov užívali parcelu č. L. K. XXX/X ako prístup k rodinnému domu. Súd prvej inštancie zriadil vecné
bremeno po podrobnom hodnotení vykonaných dôkazov a obmedzil žalovaného na jeho vlastníckom

právach len v nevyhnutnej miere a za náhradu, teda v súlade so zákonom. Preto odvolací súd akceptoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne vo výrokoch I. a II.

21. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 24/2019
zo dňa 09.06.2020).

22. Strany sporu mali rovnakú príležitosť predložiť konajúcemu súd dôkazy na svoje tvrdenia.

Preukázateľne sa tejto povinnosti zhostili lepšie žalobcovia. Najmä po zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu zo dňa 27.10.2022 žalobcovia predložili dôkazy, ktoré odstránili pochybnosti
konajúcich súdov o dôvodnosti žaloby, čo sa týka jej základu. Súd prvej inštancie sa vysporiadal
s uplatnenou žalobou v širších súvislostiach a to : výška nákladov na zriadenie vlastného prístupu
krodinnémudomužalobcov,stanoviskoObceC.,existenciaprípojokplynuavodypopozemkužalobcov.

Preto sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, na ktorú v celom rozsahu
poukazuje. Žalovaný predložil technickú správu M. F. K., ktorá však bez potrebných administratívnych
úkonov smerujúcich k obci na prevádzkovateľov médií, je bez možnosti konajúceho súdu , akceptovaťju a znej prijať žiadané závery žalovaným. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

23. Vo výroku III. napadnutého rozsudku rozhodoval súd prvej inštancie o trovách konania. Vychádzal
z predmetu sporu, úspechu jednotlivých strán sporu a dospel k záveru, že žalobcovia nemali úspech
v konaní v celom rozsahu a tak rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Toto ustanovenie obsahuje
možnosť zohľadniť pomer úspechu a neúspech v spore a rozdeliť mieru úspechu v konkrétnom
percentuálnom vyjadrení. Zároveň však toto ustanovenie umožňuje nepriznať trovy konania práve pri

čiastočnom úspechu. Odvolacia námietka žalobcov vo vzťahu k výroku III. rozsudku pozostávala
z nesúhlasu, že súd prvej inštancie nevychádzal z podstaty sporu, v ktorej boli úspešní a nepriznal
im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázali na výdavky spojené s týmto konaní
a nespravodlivosť, aby mali znášali všetky výdavky v konaní na vlastné náklady.

24. Žaloba žalobcov obsahovala tri žalobné petity, z ktorých bolo vyhovené jednému z nich, keď súd

prvej inštancie zriadil vecné bremeno k p.č. L. K. XXX/X k.ú. C., v menšom rozsahu, ako žalobcovia
požadovali a zamietol žalobu v dvoch nárokoch (vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena k parcele
č. XXX/X, a uloženie povinnosti žalovaného rešpektovať výkon práva žalobcov titulom práva vecného
bremena, o čom je právoplatne rozhodnuté). Preto niet rozumného dôvodu vyhovieť odvolacej námietke
žalobcov a tak odvolací súd považoval za vecne správny výrok III. rozsudku a potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie aj v tejto časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko zo dňa
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 2 CSP. Keďže v odvolacom konaní nebola úspešná ani jedna zo strán, odvolací súd nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania ani jednej strane sporu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).