Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 69Csp/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123465907
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123465907.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, vo veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,

so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/X, B. C. D., 2. E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/X, B. C. D., v konaní o zaplatenie
48.298,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 28.911,99 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 28.911,99 eur od 8.6.2023 do zaplatenia, sumu, ktorú
povoľuje žalovaným splácať v splátkach vo výške 250 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky, počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne s nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
19,72%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.12.2023 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 43.871,97 eur, úrok vo výške 3.257,04 eur, úrok

z omeškania vo výške 1.169,25 eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,79 % z istiny od
8.6.2023 do 25.9.2023), úrok vo výške 5,19 % ročne zo sumy 43.815,37 eur od 26.9.2023 do zaplatenia,
najviac do sumy 4.509,56 eur a úrok z omeškania vo výške 8,79% ročne zo sumy 43.871,97 eur od
26.9.2023 do zaplatenia. Žalobca tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3379319 5 02 bola
so žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 3379319 5 02 zo dňa 08.10.2015 (ďalej

len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 45.000 eur.
Poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného
medziúveru bola znížená o sumu tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver mesačnými splátkami
vo výške 371,78 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia
cieľovej sumy túto tvoria vklady na konto sporenia vo výške 177,15 eur a 5,19 % p.a. úrok za medziúver
vo výške 194,63 eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady na konto sporenia.
Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru, preúčtoval na

konto medziúveru v súlade s čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere. Splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca. Suma
poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru.
Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a dostali sa do omeškania so splácaním splátok
medziúveru. Listom zo dňa 10.5.2023 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok,pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca
právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko žalovaní omeškané splátky nedoplatili, žalobca vyhlásil dňa 7.6.2023 mimoriadnu splatnosť

zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 27.9.2023 vyzval žalovaných na plnenie, no
žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval
nasporenú sumu vo výške 367,15 eur s poskytnutou sumou medziúveru vo výške 45.000 eur, čo
predstavujepozapočítanísumu44.632,85eur(istina).Žalovanásuma,t.j.dlžnásumakudňuvyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (07.06.2023), predstavuje sumu vo výške 47.253,85 eur, pričom pozostáva

z istiny vo výške 44.632,85 eur, z nezaplatených 5,19% p. a. úrokov za medziúver zo sumy 45.000
eur do 07.06.2023 spolu vo výške 2.564,40 eur, z nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 56,60
eur. Žalobca si neuplatnil sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti celkovo vo výške 75 eur. Nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezaniká,
žalobca úročí istinu dohodnutým 5,19 % p. a. úrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými
poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 8,75 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa

nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 08.06.2023). Po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti bola pohľadávka žalobcovi čiastočne splnená v celkovej výške 817,48 eur, a to dňa 23.6.2023
vkladom vo výške 205 eur, dňa 25.7.2023 vkladom vo výške 205 eur, dňa 25.8.2023 vkladom vo výške
205 eur a dňa 25.9.2023 vkladom vo výške 202,48 eur. Toto čiastočné splnenie bolo započítané na
istinu úveru, teda istina predstavuje sumu 43.815,37 eur (istina vo výške 44.632,85 eur znížená o vklady

817,48 eur).
Podaním zo dňa 28.12.2023 žalobca upresnil petit žaloby a uviedol, že podľa amortizačnej tabuľky,
mali žalovaní do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t.j. k 30.11.2030 zaplatiť na riadnych
úrokoch sumu vo výške 22.497,13 eur. Žalovaní od poskytnutia úveru uhradili na riadnych úrokov za
úver sumu vo výške 14.730,53 eur. Úrok z istiny vo výške, aký by pri riadnom plnení povinností žalovaní

zaplatili ako cenu peňazí s prihliadnutím na už v žalobe uplatnenú sumu riadnych úrokov, je vo výške
4.509,56 eur (predpísané úroky 22.497,13 eur – už žalovanými zaplatená suma na úrokoch 14.730,53
eur – žalobou uplatnená suma riadnych úrokov do splatnosti 2.564,40 eur - žalobou uplatnená suma
riadnych úrokov po splatnosti 692,64 eur).
Žalobca teda žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na úhradu istiny vo výške 43.871,97 eur (istina +

poplatky), úroku vo výške 3.257,04 eur, úroku z omeškania vo výške 1.169,25 eur, 5,19 % p. a. úroku
za úver zo sumy 43.815,37 eur od 26.09.2023 do zaplatenia, najviac do sumy 4.509,56 eur, 8,79% p. a.
úroku z omeškania zo sumy 43.871,97 eur od 26.09.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 9.1.2024 platobný rozkaz sp. zn. 36Up/1771/2023,

proti ktorému podali žalovaní odpor, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že im poskytol
medziúver vo výške 45.000 eur. Žalobca žalovaným nevyplatil medziúver v plnej výške 45.000 eur, ale
žalovaným poskytol peňažné prostriedky vo výške 44.460 eur a to z dôvodu, že si žalobca ešte pred
poskytnutím medziúveru započítal poplatok za poskytnutie medziúveru vo výške 540 eur s celkovou
výškou medziúveru 45.000 eur a vyplatil im tak medziúver vo výške 44.460 eur. Poukázali na to, že

zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je spotrebiteľskou zmluvou a cieľom takejto právnej úpravy
je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Uviedli, že žaloba znie na plnenie, ktorého splatnosť ešte v súlade so zmluvou a so zákonom nenastala.
Nesúhlasili s uplatnením práva na vyhlásenie splatnosti celej pohľadávky.
Žalobca v podanej žalobe nekonkretizuje zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého nastala mimoriadna

splatnosť úveru. Žalovaní boli toho názoru, že pokiaľ ide o úpravu práva žalobcu ako veriteľa vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru v zmysle dojednania čl. X. bod 10.1.
Uvedené znenie dojednania čl. X. bod 10.1. Zmluvy o úvere podľa je v rozpore s ust. § 565 OZ a § 53
ods. 9 OZ. V ÚZP chýba právna úprava, ktorá by žalobcovi stanovovala pred vyhlásením predčasnej
splatnosti upozorniť žalovaného. Mali za to, že zmluvné podmienky uvedené v čl. X. bod 10.1. Zmluvy

o úvere, v ktorých si žalobca dojednal pre prípad oneskorenia so splatením čo i len jednej splátky
stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace právo na zosplatnenie
celého úveru, spôsobujú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa neprimerane v jeho neprospech
odchyľujú od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené ustanovenie

Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva. Z vyššie uvedeného sa javí, že predmetné zmluvné podmienky sapodľa žalovaných neprimerane odchyľujú od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de

Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa).
Podľa žalovaných tiež zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s
poplatkami a úrokmi. Poukázali na § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že žalobca im
neposkytol úver vo výške 45.000 eur ako je v zmluve dojednané, ale vo výške 44.460 eur. Žalobca si
započítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 540 eur s celkovou výškou úveru 45.000 eur a vyplatil

im úver vo výške 44.460 eur. Podľa ich názoru z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a Obchodného zákonníka vyplýva, že skutočná výška úveru by mala korešpondovať skutočne
poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie zmluvy. Poukázali tiež na nedostatky zmluvy pokiaľ
ide o rozpor s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a teda keď žalobca
poskytol žalovaným medziúver vo výške 44.460 eur s mesačnou splátkou úroku vo výške 371,78 eur,
tak v zmluve je nesprávne uvedená výška úrokovej sadzby medziúveru, odplaty, ako aj RPMN, čo má

za následok že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Nesúhlasili s nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 5,19 % ročne zo sumy
43.815,37 eur od 26.09.2023 do zaplatenia, najviac do sumy 4.509,56 eur, úrok z omeškania 5,00 %
ročne zo sumy 43.871,97 eur od 26.09.2023 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2020, sp.zn. 5Cdo/42/2020, rozsudok Krajského súdu Banská

Bystricazodňa23.05.2017,sp.zn.13Co/138/2017,rozsudokKrajskéhosúduPrešovzodňa18.10.2017
sp. zn. 12Co/69/2017, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 13.07.2017, sp. zn. 10Co/136/2017,
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 08.03.2018, sp.zn. 17Co/347/2017, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.3.2019 sp. zn. 11Co/261/2018 a uznesenie Ústavného súdu SR
IV.ÚS 476/2012 z 18.9.2012.

Na základe uvedeného žiadali, aby súd rozhodol, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov
a zaviazal ich na úhradu len tej ktorej omeškanej splátky z dôvodu, že úver sa ešte nestal splatným
vzhľadom na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a vo zvyšku žalobu zamietol, a zaviazal
žalobcu na úhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2024 (replike) uviedol, že zmluva o úvere obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti pre takýto typ zmluvy, tak ako boli zákonnom upravené v čase
poskytnutia úveru. Zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných
peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru, ktorého presná suma
bola uvedená v amortizačnej tabuľke (540 eur) a žalovaným bola celkovo vyplatená suma 44.460 eur.

Zmluvné dojednanie odráža obsah zákonného ustanovenia (§ 499 Obchodného zákonníka). Vyplatená
suma bola znížená o sumu poplatku za spracovanie medziúveru, aby žalovaní neboli osobitne zaťažení
povinnosťou uhradiť tento poplatok. Žalobca žalovaným peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku
požičal, čím im de facto vyšiel v ústrety, aby nemuseli poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. Zmluvnú
podmienku preto nie je možné považovať za neprijateľnú. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok

Okresného súdu Trnava zo dňa 26.04.2018, č. k. 32Csp/86/2017-73 a Rozsudok Súdneho dvora z 3.
októbra 2019, Gyula Kiss proti CIB Bank Zrt, Emil Kiss, Gyuláné Kiss, C-621/17, EU:C:2019:820. Ďalej
uviedol, že zákon vyžaduje, aby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého
dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí uplatnenie svojho práva notifikovať vopred aspoň v 15-dňovej
lehote. Po jej uplynutí právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky sa stáva účinným. Obsahom

upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenej celej pohľadávky. Ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje moment začiatku plynutia uvedenej notifikačnej lehoty. V
súlade s vyššie uvedeným je povinnou náležitosťou, upozornenie dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda, že veriteľ pristúpi k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti nepožaduje. Zákon nepredpisuje

formu a náležitosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti – veriteľ musí buď vyzvať dlžníka, pričom by sa
v uvedenom prípade mala dodržať písomná forma, (zmluva o úvere musí byť písomná, tak následný
právny úkon by mal byť tiež urobený písomne aby bol platný) alebo rovno namiesto výzvy adresovanej
dlžníkovi možno uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky (ak splatnosť nebola určená súdnym
rozhodnutím) podaním žaloby na súde. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa

31.03.2022 sp zn. 7CoCsp/4/2021 a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.06.2021 sp.zn.
5CoCsp/14/2021.
Poprel, že by v zmluve bola nesprávne uvedená výška úrokovej sadzby medziúveru, odplaty, ako aj
RPMN. Poukázal na skutočnosť, že RPMN je určená v súlade so zákonom. V čl. II Zmluvy o úvere súuvedené jednotlivé RPMN ako pri stavebnom úvere – RPMN vo výške 2,92 % p.a., tak je stanovená aj
RPMN pri medziúvere vo výške 5,52 % p.a. Zároveň, sa uvádza, že predpoklady na výpočet RPMN sú
uvedené v prílohe k zmluve o úvere. RPMN je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere, pričom pri výpočte sa vychádza z predpokladov, že zmluva zostane platná dohodnutý
čas a že veriteľ a dlžník si budú môcť plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách určených v
zmluve. Zmluva o úvere v čl. II obsahuje všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN – výšku úveru,
výšku splátky, interval splátok, úrokovej sadzby ako aj poplatky, ktoré je potrebné dosadiť do vzorca na
výpočet RPMN. Žalobcovi nebolo zrejmé ako žalovaní dospeli na základe dvoch uvedených parametrov:

výška poskytnutého medziúveru/splátka úrokov z medziúveru, k tvrdeniu, že RPMN nie je uvedená
správne. Žalobca ďalej uvádzal, že skutočnosť, že z poskytnutých finančných prostriedkov bol zúčtovaný
spracovateľskýpoplatok,nemádosahnavýpočetRPMN.ŽalobcapoukázalnarozsudokSúdnehodvora
EÚ z 21.4.2016 vo veci C-377/2014 aj na rozhodnutie Súdneho dvoru Európskej únie C-42/15. Žalobca
mal za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a nie je možné ho považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o zmluvné úroky, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, kde Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o úvere
nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Nárok žalobcu na úrok za úver vo výške 5,19 % p.a., ako aj úrok
zomeškaniavovýške5,00%p.a.,ktorýsižalobcauplatnil,jenárokomlegitímnym.Upriamilpozornosťaj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo/1201/2009, ktorý sa zaoberal limitami

ochrany spotrebiteľa. Na základe uvedeného žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 1.7.2024 (duplike) reagovali na vyjadrenie žalobcu tak, že
nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že v danom prípade bolo započítanie výšky úveru s poplatkom za
spracovanie medziúveru medzi stranami sporu dojednané platnou Dohodou o započítaní. Neboli si

vedomí skutočnosti, že by so žalobcom boli uzavreli Dohodu o započítaní a mali za to, že ani žalobca
doteraz v predmetnom konaní uzatvorenie takejto Dohody o započítaní nepreukázal. Nejedná sa o
individuálne zmluvné dojednanie. Je zrejmé, že v spornej zmluve je samotná formulácia dojednania
poplatku za poskytnutie úveru obsiahnutá už pri jej podpise a oni nemohli ovplyvniť jej obsah. Je zrejmé,
že za týchto okolností nebola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná, ba čo naviac ide o

zmluvnúpodmienku,ktorúžalobcapoužívaajvinýchprípadochpriuzatváranízmluvysospotrebiteľmi.V
samotnej zmluve o medziúvere a stavebnom úvere je v bode 8.1. uvedený len mechanizmus zaplatenia
poplatku za poskytnutie úveru všeobecne, platný pre formulárovú zmluvu, bez presného určenia pre
konkrétnu zmluvu vyjadrením v eurách. Pri podpise zmluvy žalovaní neboli vôbec oboznámení s tým, v
akej výške budú povinní uhradiť poplatok za poskytnutie úveru. Prostredníctvom uvedeného poplatku si

tak žalobca skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedené
mali za to, že poplatok za poskytnutie úveru napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je
tak neplatná. Konanie žalobcu, keď si započítal poplatok za spracovanie už pri čerpaní peňažných
prostriedkov medziúveru, nie úveru, v zmysle čl. VIII. bod 8.1. Zmluvy, považovali za rozporné s
citovaným dojednaním Zmluvy. Podľa tohto dojednania je poplatok za spracovanie medziúveru splatný

pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru, nie medziúveru.
Žalovaní zotrvali na dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvádzaných v ich odpore. Tieto doplnili
o ďalší dôvod, a to nesprávny údaj o priemernej RPMN. V predmetnej zmluve je pri texte „Priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov platná ku dňu podpisu tejto zmluvy" uvedená hodnota
14,03 %. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 05.10.2015, preto v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) zákona

č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy by mala byť platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov tá, ktorá je uverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR za 2.
štvrťrok 2015. Z listiny - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 je zrejmé, že táto hodnota priemernej RPMN pre daný typ úveru (nad
6.500 eur so splatnosťou nad 10 rokov) bola zverejnená vo výške 5,39 % a nie vo výške 14,03 %.

Z uvedeného je zrejmé, že údaj 14,03 % je uvádzaný ako údaj o váženom aritmetickom priemere
priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov za daný štvrťrok, t.j. 4. štvrťrok 2015.
Uvedenie nesprávneho údaju o priemernej hodnote RPMN v zmluve, ktorý údaj je vyšší než správny
údaj, je v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade žalobca uviedol v zmluve, že priemerná hodnota
RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 14,03 % avšak tá bola vo výške 5,39 %,

čo bolo zavádzajúce v tom, že obdobné úvery na trhu sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, teda že
žalovaným bol úver poskytnutý výhodnejšie, než v skutočnosti je. V ostatnom žalovaní zotrvali na svojom
predošlom vyjadrení.6. Na prejednanie veci súd nariadil na dňa 4.2.2025 pojednávanie, na ktorého sa zúčastnili žalovaní.
Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaniach z dôvodu vysokej pracovnej vyťaženosti
a hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. §

180 CSP súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že zotrvávajú na
svojich doterajších vyjadreniach, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne
uvedenej poskytnutej čiastky úveru, nesprávnej RPMN a priemernej RPMN. Ďalej uviedli, že netrvajú na
ich vyjadrení, že nedošlo k platnému zosplatneniu a teda žalobca pri zosplatnení nepochybil. V prípade,
ak by súd dospel k rozhodnutiu, že dlh žalobcu nie je premlčaný a zaviazal by ich na úhradu dlžnej sumy,

požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach vo výške 180 eur mesačne. Svoju žiadosť odôvodnili tým,
že okrem žalovaného záväzku majú aj záväzok voči spoločnosti Raiffeisen bank a.s., na ktorý uhrádzajú
na základe mimosúdnej dohody ponížené mesačné splátky vo výške 230 eur a tiež voči 365. bank a.s.,
na ktorý čiastočné plnenie uhrádzajú vo výške 123 eur mesačne. Ich spoločný mesačný príjem je vo
výške približne 1.800 eur, momentálne je však žalovaný v 1. rade 10 mesiacov práceneschopný. Okrem
uvedených splátok majú ďalšie mesačné výdavky, a to platbu za vodu 110 eur mesačne, elektriku 120

eur mesačne, plyn 100 eur mesačne, exekúcie vo výške 120 eur mesačne, za 2 kreditné karty po 30
eur mesačne, čiže spolu 60 eur mesačne, výdavky na telefón 60 eur mesačne. Na základe uvedeného
ide o výdavky vo výške spolu 570 eur mesačne, okrem už uvedených výšok splátok pre banky vo
výške 230 eur a 120 eur. V prípade, ak by ich súd zaviazal na úhradu tejto dlžnej sumy jednorazovo,
rozhodnutie súdu by bolo pre nich likvidačné. Mali za to, že bezprostredne vo výroku rozsudku, súd

je oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Účelom priznania dlžnej sumy
súdnym rozhodnutím podľa názoru žalovaných nemôže byť likvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý
sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa. Uviedli tiež, že okrem úhrad
uvedených žalobcom v jeho vyjadreniach nevykonali žiadne ďalšie úhrady na splatenie predmetného
úveru.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami sporových strán, listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 5.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3379319 5 02 so

žalovanými ako dlžníkmi. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom 3379319 2
03 vo výške 45.000 eur na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie
cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. Účelom úveru v súlade so zákonom č. 310/1992
Zb. o stavebnom sporení v platnom znení je: modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane
súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Pri dodržaní všetkých

zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia úveru pre fyzické soby
sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím
sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 3379319 5 02 vo výške cca 26.214,03 eur. Predmetný
úver boli žalovaní povinní platiť v pravidelných 181 mesačných splátkach vo výške 371,78 eur, ktorá
suma je zložená z vkladu na účet sporenia vo výške 177,15 eur a úroky z medziúveru vo výške

194,63 eur, pričom sa uspokoja v poradí: úroky z medziúveru a vklady a to k 15. dňu v mesiaci
s úrokovou sadzbou vo výške 2,90 % p.a., s termínom konečnej splatnosti 15.11.2030 až do celkovej
sumymedziúveruvovýške68.049,13eur.VzmluveboladohodnutáRPMNprimedziúverevovýške5,52
%, priemerná RPMN vo výške 14,03 %, doba trvania zmluvy 15,08 rokov a výška odplaty pri medziúvere
6,38 %.

9. Podľa čl. VIII bod 8.1 Zmluvy je dlžník povinný uhradiť veriteľovi nasledovné poplatky a náklady
súvisiacesúverom:poplatokzaspracovaniemedziúveruvrátanezmluvnejdokumentácievovýške1,2%
z cieľovej sumy, min. 100 EUR, max. 999,00 EUR, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných
prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená

o výšku tohto poplatku.

10. V zmysle čl. X bod 10.1 Zmluvy, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku
úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť

aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade ak je dlžník v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo
je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu
ako tri mesiace.11. Podľa čl. X bod 10.20 zmluvy, pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpením od
zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky úročia úrokom z omeškania vo výške dohodnutej

touto zmluvou. Týmto nie je nedotknuté právo veriteľa požadovať úroky z úveru až do splatenia celej
pohľadávky.

12. Listom zo dňa 10.5.2023 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie nedoplatku vo výške 2.274,67
eur, ktorý boli povinní uhradiť do 19.5.2023 s tým, že ak nedôjde k úhrade, žalobca zašle Oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslením celkovej dlžnej sumy. Uvedená výzva bola
žalovaným doručená dňa 12.5.2023. Nakoľko si žalovaní nesplnili svoju povinnosť, listom zo dňa
7.6.2023 žalobca doručil žalovaným Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené
oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 12.6.2023.

13. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že žalovaní uhradili na sporení sumu 367,15 eur,

ktorá sa zaúčtovala s dlžnou sumou. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že dňa 13.10.2015 bol
stiahnutý poplatok za úver 540 eur, o ktorý bola znížená celková suma poukazovaných peňažných
prostriedkov úveru. Žalobca vyplatil medziúver dňa 13.10.2015 platbami vo výške 21,98 eur a sumou
23.057,72 eur, dňa 3.12.2015 sumou vo výške 17.420,30 eur a dňa 15.12.2017 sumou vo výške 3.960
eur, t.j. spolu sumu 44.460 eur. Žalovaní platili úver do 4/2020. Následne sa dostali do omeškania

5/2020-1/2021. Následne hradili ešte v období od 2/2021 – 12/2022 vrátane. V období od 1/2023 –
3/2023 sa opätovne dostali do omeškania, potom ešte žalobcovia hradili v mesiacoch 4/2023 – 9/2023.
Žalovaní do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradili vklady vo výške 14.730,53 eur a po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru ešte sumu 817,48 eur (dňa 23.6.2023 vkladom vo výške 205 eur, dňa
25.7.2023 vkladom vo výške 205 eur, dňa 25.8.2023 vkladom vo výške 205 eur a dňa 25.9.2023 vkladom

vo výške 202,48 eur), teda spolu sumu 15.548,01 eur.

14. Žalobca zaslal žalovaným predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 27.9.2023, žalovaní však
dlh neuhradili.

15. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na

platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.

18. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámcisvojej podnikateľskej činnosti a d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom

ustanovení.

20. Podľa § 9 ods. 2, písm. g), k), z) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie;
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov;
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. Podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon č. 2310/1992

Zb.“), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na
území Slovenskej republiky (ďalej len „stavebný účel“) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených
finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

25.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.310/1992Zb.,stavebnýmsporenímsarozumiea)prijímanievkladov

od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným
sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len
„stavebný úver“).

26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

28. Súd zistil, že v prejednávanej veci strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú
zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného
zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 479 a nasl. Obchodného zákonníka a zákonom č.310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52 ods. 2 prvá
veta Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy prikazuje aplikovať ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľa,
pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň ide

o spotrebiteľský úver, preto sa na tento právny vzťah aplikuje aj zákon č. 129/2010 Z.z.

29.Vprejednávanomprípadebolopreukázané,žedňa5.10.2015bolamedziveriteľomPrvoustavebnou
sporiteľňou, a.s. a žalovanými ako dlžníkmi uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z predložených
listinných dôkazov súd má jednoznačne preukázané to, že žalovaní, aj napriek výzve zo dňa 10.5.2023
svoj záväzok neplnili riadne, preto boli upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého

zostatku úveru, k čomu nakoniec došlo listom zo dňa 7.6.2023. Účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
nastali dňa 12.6.2023, kedy bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručené
žalovaným.

30. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných

podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň musí byť v súlade so zákonnými podmienkami.
Žalobca predložením zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. X bod 10.1 zmluvy) preukázal, že ako veriteľ
bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z výpisov z účtu žalovaných (č.l. 28-34, 43, 44)
vyplýva, že žalovaní pred zosplatnením úveru uhrádzali jednotlivé splátky nepravidelne, čím sa dostali

do omeškania so splácaním úveru.

31. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne

upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca písomným
upozornením zo dňa 10.5.2023 oznámil žalovaným, že eviduje voči nim pohľadávku po lehote splatnosti
vo výške 2.274,67 eur a zároveň ich upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia
omeškaných mesačných splátok (č.l. 17, 18). Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“ zo dňa 7.6.2023 oznámil žalobcu žalovaným zosplatnenie celého úveru k 7.6.2023 a

zároveň ich vyzval k úhrade celého dlhu (č.l. 23, 24).

32. Žalobca súdu neuviedol, ktorá konkrétna splátka vyvolala zosplatnenie úveru a táto informácia
nevyplýva z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru, ak však súd
vychádza z predložených listinných dôkazov (zmluva o úvere, výzva z 10.5.2023 a oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 7.6.2023) pri splatnosti každej splátky: 15. deň, splátka
ktorá vyvolala zosplatnenie musela byť najneskôr splátka z 15.2.2023. Práve s touto splátkou bol dlžník
v omeškaní počas nasledujúcich troch mesiacov, t.j. počas mesiaca 3/2023, 4/2023, 5/2023, zároveň
bol na možnosť zosplatnenia riadne upozornený výzvou zo dňa 10.5.2023, doručenou žalovaným
dňa 12.5.2023 (teda v lehote viac ako 15 dní pred zosplatnením) a až následne do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 15.6.2023 bol veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Pokiaľ veriteľ
pristúpil k zosplatneniu úveru dňom 7.6.2023, zosplatnil úver včas. Súd preto konštatuje, že zo strany
žalobcu došlo k splneniu všetkých zákonných a zmluvných podmienok a úver bol riadne zosplatnený.
V neposlednom rade súd poukazuje na to, že žalovaní na pojednávaní konanom dňa 4.2.2025 uviedli,
že splnenie podmienok žalobcom pri zosplatnení úveru nespochybňujú a žalobca pri zosplatnení úveru

nepochybil.

33. Súd ďalej posudzoval, či právo žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nie je premlčané. Pri posúdení
premlčania súd vychádzal z toho, že splatnosť splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
nastala dňa 15.2.2023. Trojročná premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskeho

zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, t.j. dňa
16.5.2023. Žaloba bola na súd podaná dňa 8.12.2023, teda včas v lehote troch rokov. Súd v tomto smere
poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 5Cdo/224/2021zo dňa 30.11.2022, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach napr. sp. zn. 11Co/153/2019 zo dňa
10.6.2020.

34. Súd skúmal, či zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje správnu výšku poskytnutého úveru v zmysle
ust. § 9 ods. 2, písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je v zmluve uvedená vo výške 45.000
eur, nakoľko žalovaným bol poskytnutý úver v sume 44.600 eur, čo mal súd preukázané z výpisu
z účtu medziúveru. Žalobca poplatok za spracovanie medziúveru zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných

prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bola znížená
o výšku tohto poplatku 540 eur. Následne v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za
poskytnutieúverunemôžebyťsprávnevypočítanáRPMN,pretožedôsledkomneoprávnenéhozahrnutia
poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa do celkovej
výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru.
Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude

úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej
splatnej čiastky, čo mení výšku hlavného predmetu zmluvy.

35. Súd tiež poukazuje, že v predmetnej zmluve je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov uvedená hodnota 14,03 %. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 05.10.2015, preto v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy by mala byť platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov tá, ktorá je uverejnená na webovom sídle
Ministerstva financií SR za 2. štvrťrok 2015. Z listiny - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 je zrejmé, že táto hodnota priemernej RPMN pre
daný typ úveru (nad 6.500 eur so splatnosťou nad 10 rokov) bola zverejnená vo výške 5,39 % a nie vo

výške 14,03 %. Z uvedeného je zrejmé, že údaj 14,03 % je uvádzaný ako údaj o váženom aritmetickom
priemere priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov za daný štvrťrok, t.j. 2.
štvrťrok 2015. Uvedenie nesprávneho údaju o priemernej hodnote RPMN v zmluve, ktorý údaj je vyšší
než správny údaj, je v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade žalobca uviedol v zmluve, že priemerná
hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 14,03 % avšak tá bola vo výške

5,39 %, čo bolo zavádzajúce v tom, že obdobné úvery na trhu sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, teda
že žalovaným bol úver poskytnutý výhodnejšie, než v skutočnosti je.

36. Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v
zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom

nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa
stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V
tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže
konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru,

teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s
okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok.

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd v konaní dospel k záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy, preto má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných

prostriedkov. Z výpisu z účtu z medziúveru mal súd preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver vo
výške 44.600 eur, žalovaní na účet sporenia do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vložili sumu
14.730,53 eur a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sumu 817,48 eur, čo spolu predstavuje sumu
15.548,01 eur. Žalobca má nárok na sumu 28.911,99 eur (44.460 eur – 15.548,01 eur). V prevyšujúcej
časti súd žalobu vo výroku II. zamietol.

38. Z dôvodu, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, sa súd bližšie nezoberal
námietkou žalovaných o kumulácii zmluvných úrokov a úrokov z omeškania.

39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.40. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania,
pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. B., ktorý sa ocitne v omeškaní,
tak popri existujúcom peňažnom dlhu pribudne ďalšia platobná povinnosť a to priamo zo zákona ako
dôsledok porušenia právnej povinnosti s riadnym a včasným plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky

z omeškania zaniká splnením záväzku.

42. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,75% ročne, avšak z priznanej sumy 28.911,99
eur od 8.6.2023 do zaplatenia (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
teda k 8.6.2023 bola 3,75 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší, teda vo výške 8,75
%, nie vo výške 8,79 % ako to žiadal žalobca. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd vo výroku
II. žalobu zamietol.

43. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

44. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže
realizovaťvsplátkach,jenutnépodľanázorusúduvychádzaťzkonkrétnychokolnostíprípadu,osobných
a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v

splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením
a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

45. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, najmä s prihliadnutím na majetkové pomery

a výdavky žalovaných, uvádzané na pojednávaní (bod 6 tohto rozsudku), súd v danej veci uloženú
povinnosť umožnil žalovaným splácať v splátkach vo výške 250 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné
vždy do 20. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy. Zároveň
ale súd upozorňuje žalovaných na to, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane
splatným celý dlh a taktiež na to, že je v ich záujme, aby dlh zaplatili podľa ich možností a schopností

čo najskôr, pretože ten narastá o úroky z omeškania. Úhradu dlžnej sumy v splátkach súd umožnil
z dôvodu, že účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na
spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívo

výroku III. a to tak, že prevažne úspešnému žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 19,72 % proti žalovaným. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia
sumy 48.298,26 eur (100%), súd mu priznal len sumu 28.911,99 eur, v ktorej časti bol úspešný (59,86
%) a neúspešný v rozsahu 40,16 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 19,72 % (59,86 % – 40,16
%). Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).