Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722200598
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5722200598.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX C., právne zastúpená BANÍK & Partners,
s.r.o., so sídlom Košická 4984/46, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 329 972 proti
žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, Česká
republika, IČO: 492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s.,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, právne zastúpeného CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so
sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 149.278,50 Eur titulom náhrady

škody na zdraví, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 137.120,25 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 69.249,- Eur od 22.01.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 28.02.2022 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu pôvodne domáhala zaplatenia sumy 77.634,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na
zdraví. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 26.07.2020 v čase o 13.35 hod. došlo v katastri
obce Turček, okres Turčianske Teplice k dopravnej nehode motocykla zn. Indian Scout, ev. č. D., ktorý
po ceste č. I/65 cez obec Turček, Turčianske Teplice v smere na Kremnicu viedol vodič E. F. B., nar.
XX.XX.XXXX (manžel žalobkyne), a to tak, že pri predchádzaní nákladného motorového vozidla zn.
Man s návesom sa dostal s motocyklom do balansu, následkom čoho zo sedadla vyhodilo žalobkyňu

ako spolujazdkyňu, ktorá po páde pod kolesá návesu utrpela ťažké poškodenie zdravia. Zodpovedným
poisťovateľom škodcu vodiča E. B. je podľa slov žalobkyne v zmysle príslušných ustanovení zákona č.
381/2001 Z.z. žalovaný. Žalobkyňa si u žalovaného uplatnila cestou svojho právneho zástupcu okrem
iného právny nárok na jednorazové odškodnenie titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenskéhouplatneniavcelkovomrozsahu3426bodov,
a to na základe znaleckého posudku č. 35/2021 vypracovaného dňa 27.08.2021 F. G. D., H., znalcom

z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia a znaleckého posudku č. 74/2021
vypracovaného dňa 15.10.2021 F. E. F. B., F., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 77.634,- Eur. Žalovaný pri tomto uplatnení
žiadal od žalobkyne doložiť zdravotnú dokumentáciu a uviesť ďalšie informácie, ktoré právny zástupcažalobkyne v reakcii na žalovaného uviedol a predložil aj prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Kováčovej.
Ku dňu podania žaloby napriek všetkým doloženým dokladom zo strany žalobkyne žalovaný nepristúpil
k likvidácii poistnej udalosti v časti vyššie uvedeného nároku, ani ho v odôvodnení neodmietol, napriek

tomu, že uplynula zákonom stanovená lehota podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.
Z uvedeného dôvodu je žalobkyňa nútená domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky súdnou cestou.
Zároveň žalobkyňa uviedla, že z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla E. F. B. (manžela žalobkyne) žalovaný doposiaľ likvidoval iné oprávnené nároky žalobkyne,
a to náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, čím podľa slov žalobkyne možno ustáliť,

že medzi stranami nie je právny základ žalovaného nároku sporný. Žalobou si tak žalobkyňa uplatnila
nároky:
- a to zaplatenie sumy 77.634,- Eur, ktorá predstavuje jednorazové odškodné titulom náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia,
- zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 22.01.2022 do zaplatenia.
Výzvou zo dňa 19.10.2021 doručenú dňa 21.10.2021 žalobkyňa oznámila žalovanému škodovú udalosť

vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný sa tak v tejto časti dostal
do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty na prešetrenie
rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie t.j. dňom 22.01.2022.

K žalobe žalobkyňa pripojila uznesenie OR PZ Martin I.:J./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 27.08.2020,

ktorým bolo trestné stíhanie odložené, doložila hlásenie poistnej udalosti, výzvu na plnenie z poistenia
zodpovednosti zo dňa 19.10.2021, list žalovaného zo dňa 11.11.2021 adresovaný právnemu zástupcovi
žalobkyne, mail od právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 29.11.2021 adresovaný žalovanému, 2x
oznámenie žalovaného o výške poistného plnenia zo dňa 22.04.2021, doplnenie znaleckého posudku č.
7/2021 (č. listu 11), znalecký posudok č. 74/2021 (č.listu 16), vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného

zo dňa 10.11.2021, 11.11.2021, oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 22.04.2021, ktorým
žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie vo výške 37.784,- Eur a poistné plnenie vo výške 81.576,-
Eur.

2. Okresný súd Martin na základe predložených listinných dôkazov dňa 23.02.2022 vydal platobný

rozkaz sp. zn. 11C/24/2022 (č. listu 43), ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor dňa 11.04.2022, v ktorom uviedol, že žiada
žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že k žalobe žalovaný uviedol, že v čase dopravnej
nehody bol motocykel povinne zmluvne poistený u právneho predchodcu žalovaného, a to na

základe poistnej zmluvy č. 9160074536, pričom dopravná nehoda bola u právneho predchodcu
žalovaného zaevidovaná ako škodová udalosť č. 480057280 a pod týmto číslom bola aj likvidovaná.
V čase dopravnej nehody boli ťahač a náves povinne zmluvne poistené v obchodnej spoločnosti
POWSZECHNY ZAKLAD UBESPIECZEŃ S.A., Varšava, Poľsko, pričom likvidačným zástupcom
povinného zmluvného poisťovateľa ťahača a návesu na území Slovenskej republiky je obchodná

spoločnosť AVUS International spol. s r.o. Bratislava. Uznesením OR PZ Martin bolo trestné stíhanie
vedené voči E. F. B. odložené, nakoľko nebolo prípustné, keďže žalobkyňa ako poškodená a manželka
naň nedala súhlas. Žalovaný v odpore namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pričom z opisu
rozhodujúcich skutočností žalobkyňou vyplýva, že škoda na jej zdraví bola zapríčinená prevádzkou
ťahača a návesu ako dopravného prostriedku. Zo skutkových tvrdení žalobkyne podľa žalovaného

nevyplýva, že by škoda bola spôsobená aj alebo len výlučne prevádzkou motocykla. Žalobkyňa v žalobe
vznik škody na svojom zdraví dáva do súvisu výlučne s prevádzkou ťahača a návesu. Nárok na
náhradu škody si však uplatňuje voči žalovanému ako povinnému zmluvnému poisťovateľovi motocykla,
hoci v žalobe netvrdí, že by jej prevádzkou motocykla bola spôsobená akákoľvek škoda na zdraví.
Zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu podľa § 427 OZ je zodpovednosťou objektívnou, a teda

prevádzateľ zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla bez ohľadu na zavinenie. Podmienkou
zodpovednosti teda nie je podľa slov žalovaného protiprávne konanie napr. porušenie pravidiel cestnej
premávky. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku je preto irelevantné kto ako vodič dopravnú
nehodu zavinil. Žalovaný nebol v čase dopravnej nehody povinným zmluvným poisťovateľom ťahača
a návesu, nebol ani likvidačným zástupcom povinného zmluvného poisťovateľa ťahača a návesu,

tým v danom čase bola obchodná spoločnosť AVUS International spol. s r.o., Bratislava. Ak teda
žalobkyňa tvrdí, že jej škoda na zdraví bola spôsobená prevádzkou ťahača a návesu, žalovaný
vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko v čase dopravnej nehody
nebol povinným zmluvným poisťovateľom ťahača ani návesu, ani likvidačným zástupcom povinnéhozmluvného poisťovateľa týchto dopravných prostriedkov na území Slovenskej republiky, a teda nie
je v spore pasívne legitimovaným. Poukázal na to, že v tejto súvislosti je bez právneho významu,
či žalovaný v minulosti poskytol žalobkyni akékoľvek plnenie titulom škody na jej zdraví. Poskytnutie

plnenia nie je totiž podľa slov žalovaného uznaním záväzku zo strany žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení
ďalej uviedol, že keďže škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená návesom resp. ťahačom s návesom,
pričom tieto dopravné prostriedky sú prostriedkami registrovanými v cudzom štáte, žalobkyňa si
svoje nároky mohla uplatniť aj voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov. V ďalšom žalovaný namietal
nedostatky predložených znaleckých posudkov žalobkyňou a navrhol výsluch obidvoch znalcov,

nariadenie znaleckých posudkov súdom za účelom posúdenia rozsahu škody na zdraví žalobkyne,
oboznámenie sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, oboznámiť sa s výpisom z účtu
verejného zdravotného poistenia žalobkyne ako poistenca a tiež navrhol výsluch poradného lekára
žalovaného k uplatneným nárokom a súkromným znaleckým posudkom žalovaného. Žalovaný poprel
nárokžalobkynenanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniavjejzákladnombodovomhodnotení.
Uviedol, že nie je dôvod na maximálne navýšenie, zároveň rozporoval, že v znaleckých posudkoch

nie je postup pre navýšenie zdôvodnený, v dôsledku čoho žalobkyňou predložené znalecké posudky
sú nepreskúmateľné. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že vzhľadom na uvedené popiera nárok
žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane jeho navýšenia vo výške 77.634,-
Eur a rozporuje ho čo do dôvodu a výšky. Zároveň podal návrh na postúpenie veci z dôvodu vhodnosti,
nakoľko žalobkyňa majúc trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Brezno si svoje nároky uplatnila na

súde prvej inštancie na Okresnom súde Martin, ktorú miestnu príslušnosť založila podľa miesta, kde
došlo k dopravnej nehode. Nakoľko však žalovaný má svoju organizačnú zložku v obvode Okresného
súdu Bratislava V, právny zástupca žalobkyne ako aj právny zástupca žalovaného majú zhodne
sídlo v Bratislave, zhodne aj obchodná spoločnosť AVUS International, žalovaný z dôvodu vhodnosti
a minimalizovania zbytočných trov právneho zastúpenia ako aj zabráneniu zbytočnej traumatizácie

žalobkyne spomienkami na dopravnú nehodu navrhol, aby súd prvej inštancie postúpil vec Okresnému
súdu Bratislava V.

4. Právny zástupca žalobkyne sa k návrhu na postúpenie veci z dôvodu vhodnosti vyjadril podaním zo
dňa 08.05.2022, v ktorom uviedol, že v uvedenom je nutné poznamenať, že návrh žalovaného pôsobí

zmätočne, a to v tom zmysle, že síce sa necíti byť v tomto spore pasívne legitimovaný a z uvedeného
dôvodu navrhuje žalobu proti nemu zamietnuť, zároveň ale navrhuje vec postúpiť všeobecnému súdu
podľa § 15 ods. 2 CSP t.j. súdu, v ktorého obvode je umiestnená jeho organizačná zložka. Akákoľvek
delegácia sporu z dôvodu vhodnosti prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by
prejednanie sporu iným než príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie,

rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Problémy súvisiace
s prekonávaním väčšej vzdialenosti či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na
vecne a miestne príslušný súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a sami o sebe neodôvodňujú prikázanie
sporu inému súdu. Bez ďalšieho tak konštatoval, že v tomto prípade spor nevykazuje charakter takej
výnimočnosti, ktorý by odôvodňoval prikázať ho inému súdu než miestne príslušnému súdu. Z toho

dôvodu zotrval, aby vec prejednal Okresný súd Martin.

5. Okresný súd Martin v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 CSP predložil spisový materiál na rozhodnutie
o návrhu žalovaného na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti Najvyššiemu súdu SR dňa
27.05.2022.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Ndc/7/2022 zo dňa 30.06.2022 návrhu na
prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11C/24/2022 Okresnému súdu Bratislava
V z dôvodu vhodnosti nevyhovel.

7. V replike žalobca k odporu žalovaného podaním zo dňa 11.08.2022 uviedol, že pokiaľ žalovaný

namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, s týmto nesúhlasí. Opis priebehu dopravnej nehody
uvádzaný v žalobe žalovaný spôsobom vlastným mylne interpretuje, nakoľko zo samotnej žaloby ani
pripojených listín nevyplýva, že škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená prevádzkou ťahača návesu,
práve naopak, žalobca vo výzve na plnenie z poistnej zodpovednosti zo dňa 09.10.2021 uviedol,
že nárok uplatňuje proti právnemu predchodcovi žalovaného, ako „zodpovednému poisťovateľovi

motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda“, napokon aj v samotnej žalobe
žalobkyňa označila žalovaného za zodpovedného poisťovateľa škodcu. V tejto súvislosti poukázal
právny zástupca žalobkyne na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým, že niet pochýbo tom, že škoda bola žalobkyni spôsobená zavineným porušením právnej povinnosti vodiča motocykla
zn. Indian Scout ev. č. D., za ktorú tento zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ. So žalovaným
súhlasil v zásade len v tom, že podmienkou zodpovednosti prevádzateľa podľa § 427 ods. 2 OZ

je, aby bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky vozidla. Za udalosti vyvolané osobitnou
povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré
sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov. Škoda je
spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku aj vtedy, ak bola spôsobená úrazom v dôsledku pádu
z motorového vozidla počas jeho jazdy. Vymrštenie spolujazdca jazdiaceho na motocykli v dôsledku

balansu vzniknutého pri predchádzaní iného motorového vozidla je nepochybne udalosťou vyvolanou
osobitnou povahou prevádzky v príčinnej súvislosti, v ktorej vznikla škoda. Podľa právneho zástupcu
žalovaný je zodpovedný poisťovateľ škodcu, v prejednávanej veci je tak nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a v spore pasívne legitimovaným. Nad rámec uvedeného
právny zástupca žalobkyne uviedol, že likvidačný zástupca podľa § 15a zákona č. 381/2001 Z.z.
(spoločnosť AVUS International spol. s r.o., BA) je len zástupcom poisťovateľa na základe ich

vzájomnej dohody o zastupovaní pri likvidácii poistných udalostí vzniknutých na danom území; koná
výlučne v mene a na účet poisťovateľa, zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov
poškodeného na náhradu škody a vykonáva všetky činnosti potrebné na ich uspokojenie, ak bola škoda
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré bolo uzavreté poistenie v inom členskom štáte
ako v tom, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ale

nemožno vyvodiť priamy nárok poškodeného voči likvidačnému zástupcovi; pasívna vecná legitimácia
zodpovednostného poisťovateľa škodcu vylučuje pasívnu vecnú legitimáciu likvidačného zástupcu,
kde argumentáciu žalovaného je nutné v tomto smere vyhodnotiť ad absurdum (rozsudok Krajského
súdu v Prešove 5Cob/54/2021 zo dňa 10.03.2022). K náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
právny zástupca žalobkyne uviedol, že svoj nárok opiera o závery znaleckého posudku č. 35/2021

zo dňa 27.08.2021 vrátane jeho doplnenia č. 7/2021 a znaleckého posudku č. 74/2021 zo dňa
15.10.2021, kde oba tieto žalovaný po obsahovej stránke rozporuje a z dôvodu domnelej absencie ich
zdôvodňuje označuje za svojvoľné a arbitrárne a neverifikovateľné. Uviedol, že pre účely tohto konania
majú žalobkyňou spolu so žalobou predložené znalecké posudky charakter súkromných znaleckých
posudkov (§ 209 CSP) t.j. spĺňajú všetky náležitosti predpísané ustanovením § 17 zákona č. 384/2000

Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a zároveň obsahujú doložku o tom, že znalci sú si
vedomí následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Namietať závery takéhoto dôkazu
možno v konaní podľa názoru žalobkyne len s poukazom na iný znalecký posudok, odborné vyjadrenie,
či vyjadrenie inej na to odborne spôsobilej osoby. V uvedenom však žalovaný doposiaľ nepredložil
žiaden dôkaz ani neuviedol skutočnosť, ktorá by odôvodňovala spochybnenie žalovaného nároku tak

v rovine skutkových tvrdení ako aj v rovine právneho posúdenia. Ak mal žalovaný v úmysle spochybniť
závery znalcov, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesné relevantné dôkazné
prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalcov spochybnili (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.02.2014 sp. zn. 1Sžd/4/2014). Žalobkyňa považuje znalecké posudky za
jasné, zrozumiteľné, preskúmateľné, spĺňajúce všetky formálne náležitosti obsahujúce logickú analýzu

skutočností, z ktorých znalci vychádzali.

8.Podanímzodňa24.08.2022právnyzástupcažalobkynedoručilsúdunávrhnazmenužaloby,vktorom
uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2022 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 77.634,-
Eur s príslušenstvom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady trov konania.

Sohľadomnatrvalýcharakternásledkovúrazužalobkyne,invaliditu,vekapostavenie,ktorévkonečnom
dôsledku znamenali jej takmer úplne vyradenie z aktívneho osobného, pracovného, spoločenského
a športového života, predložil právny zástupca podaním zo dňa 26.04.2022 doručeným dňa 28.04.2022
žalovanému návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorým žiadal zvýšenie náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia o 45 % (zo sumy 159.210,- Eur) čo predstavuje sumu 71.644,50
Eur. V zákonom stanovenej lehote podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. sa žalovaný k návrhu
nevyjadril, preto je žalobkyňa nútená domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou súdu. Zároveň
uviedol, že žalobkyňa utrpela úraz vo veku 42 rokov, pričom prakticky vo všetkých sférach života
stratila možnosť uplatnenia. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.10.2021

podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jej bol priznaný od 25.07.2021 invalidný dôchodok, kde
invalidita nastala výlučne v príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom. Z odborného posudku o invalidite zo
dňa 16.08.2021 vyplýva, že na základe posúdenia zdravotného stavu je pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na úrovni 80 %. Nakoľko žalobkyňa v produktívnom veku a pred samotným úrazombola fyzicky a psychicky zdravou ženou, pričom mala veľkú časť života pred sebou, viedla riadny
osobný,rodinný,spoločenskýživot,stretávalasaspriateľmi,príležitostnecestovala,športovala,netrpela
žiadnym zdravotným postihnutím spôsobujúcim nepretržitý diskomfort, s prehľadom zvládala všetky

bežné situácie. V súčasnosti a vo výlučnej príčinnej súvislosti s úrazom predstavuje skôr príťaž pre
svoju rodinu, nezvláda bežné domáce udržiavacie práce, v mnohých veciach je odkázaná na pomoc
manžela a okolia, či už ide o obliekanie, varenie a osobnú hygienu, výrazne obmedzila svoj pracovný
potenciál do budúcna, učí sa znovu chodiť s použitím tzv. privykacích protéz, trpí nevyliečiteľnými
fantómovými bolesťami, depresívnym syndrómom po traumatickej udalosti, pocitom menejcennosti,

úzkosti, je vylúčená zo sociálnej interakcie, nikam nechodí, má strach z ľudí, je obmedzená v sexuálnom
živote, je teda zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé a nezvratné následky
na život žalobkyne pre uspokojovanie základných potrieb a pre plnenie úloh vyplývajúcich z jej
spoločenského postavenia. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej
úpravy nesporne satisfakčnú funkciu. Úrazom vyvolaný zásah do všetkých oblastí života žalobkyne a jej
rodiny je tak veľký, že bez navýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jej základných ľudských práv

garantových Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd, najmä právo žalobkyne
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do
súkromného, rodinného života a ochranu zdravia ľudskej integrity. V uvedenom prípade podľa právneho
zástupcu žalobkyne, tak v osobe žalobkyne sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., a preto je na mieste zvýšenie náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia o 45 %. Z uvedených dôvodov s poukazom na vyššie uvedené
právny zástupca žalobkyne žiadal pripustiť zmenu žaloby, a to tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 149.278,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77.634,- Eur
od 22.01.2022 do zaplatenia ako aj trovy konania.

9. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 05.09.2022 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu
zo dňa 24.08.2022.

10. V duplike zo dňa 20.09.2022 (č.listu 138) žalovaný opakovane uviedol, že z tvrdení žalobkyne
uvedených v žalobe vyplýva, že škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená pádom pod kolesa návesu.

Z obsahu žaloby teda podľa slov žalovaného nevyplýva, že by žalobkyni bola spôsobená škoda
prevádzkou motocykla t.j. žalobkyňa jednoznačne uviedla, prevádzkou ktorého dopravného prostriedku
jej škoda na zdraví vznikla a to v celom rozsahu. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol v čase škodovej
udalosti povinným zmluvným poisťovateľom motocykla samo o sebe nezakladá jeho pasívnu vecnú
legitimáciu v spore. Žalovaný poukázal na rozpor v skutkových tvrdeniach žalobkyne, ktorá v žalobe

explicitne uviedla, že škoda na zdraví vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou návesu, v replike však
uvedené skutkové tvrdenia poprela, s odkazom na inú listinu uviedla, že nárok uplatňuje proti právnemu
predchodcovi žalovaného ako zodpovednému poisťovateľovi motorového vozidla, ale v replike žiadnym
spôsobom neodôvodnila, prečo si voči uvedenému subjektu svoje nároky z titulu škody na zdraví
uplatňuje t.j. podľa žalovaného žalobkyňa sama nemá ustálené, prevádzkou ktorého dopravného

prostriedku jej škoda na zdraví vznikla. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyššie uvedené konanie
vníma ako zmenu žaloby v otázke podstatných skutkových tvrdení a z opatrnosti vzniesol námietku
premlčania uplatnených nárokov z dôvodu, že došlo k zmene v otázke podstatných skutkových tvrdení
na strane žalobkyne t.j. otázke zodpovedného subjektu za vzniknutú škodu na zdraví. V tejto súvislosti
navrhol dôkaz – znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie dopravné nehody,

za účelom posúdenia technickej príčiny dopravnej nehody a za účelom určenia vinníka dopravnej
nehody. Podľa slov žalovaného v žalobe chýba vymedzenie nehodového deja. Zároveň navrhol ďalšie
dôkazy, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. Žalovaný v duplike ďalej uviedol, že požiadal
znalca H. F. H. K., L., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, úrazová chirurgia
o posúdenie rozsahu zranení, ktoré žalobkyňa pri nehode utrpela a o posúdenie príčiny ich vzniku – pád

zmotocyklavszranenieťahačomsnávesom.Oslovenýznalecpredložilodbornévyjadrenieč.109/2022,
v ktorom konštatoval, že zranenia, ktoré žalobkyňa pri škodovej udalosti utrpela možno rozdeliť do dvoch
skupín, a to zranenia spôsobené pádom z motocykla (jednoznačne zlomenina ramennej kosti vpravo
liečená operáciou a pravdepodobne aj ťažké pomliaždenie hrudníka, ťažké pomliaždenie dutiny brušnej
s krvácaním a trombózou do vena iliaca externa, tržné rany a odreniny na hlave a tvári a zranenia

spôsobné prejdením/zranením ťahača návesom (jednoznačne traumatickú amputáciu pravej dolnej
končatiny v oblasti stehna, traumatickú amputáciu ľavej dolnej končatiny liečenú operačne, plošné
jazvy, keloidné jazvy). V nadväznosti na uvedené potom nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia titulom (jazvy keloidné jazvy) hodnotený znalcom F. D. H., žalobkyni nevznikolv súvislosti s prevádzkou motocykla, ale v súvislosti s prevádzkou ťahača s návesom. Nie je preto podľa
slov žalovaného preukázaná príčinná súvislosť medzi uvedenými dvomi dielčími nárokmi žalobkyne na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a prevádzkou motocykla, naopak je preukázaná príčinná

súvislosť medzi uvedenými dvoma dielčími nárokmi žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia a prevádzkou ťahača s návesom Znalec F. D. sa podľa slov žalovaného mechanizmom
vznikutýchtodielčíchnárokovžalobkynezanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniavznaleckom
posudku vôbec nezaoberal. Možno preto podľa slov žalovaného konštatovať, že znalecký posudok
síce deklaruje vznik uvedených dielčích nárokov, uvádza ich výšku, ale nepreukazuje príčinnú súvislosť

medzi jej vznikom a prevádzkou motocykla. Žalovaný ďalej rozporoval čo do dôvodu a výšky nároky
žalobkyne za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom obmedzenia hybnosti pravého
ramena a obmedzenia rotačných pohybov z pravého ramena.
Zo znaleckého posudku F. F. B. predloženého žalobkyňou žalovaný oslovil znalca F. M. z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a požiadal o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne
z psychiatrického hľadiska a o vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Znalec v ňom

konštatoval,ževčasevypracovaniaznaleckéhoposudkuF.F.B.nebolduševnýstavžalobkyneustálený,
a preto ho nie je možné hodnotiť. Zároveň uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa podrobí psychoterapii
a farmakoterapii je predpoklad zlepšenia jej duševného stavu, čo je podľa žalovaného významnou
skutočnosťou, ktorá bude mať vplyv na vznik a výšku tohto nároku. Z týchto dôvodov žalovaný
rozporoval znalecký posudok F. F. B. a prredložil ďalšie návrhy, ktoré žiadal vykonať.

Žalovaný zhrnul, že popiera, že by prevádzkou motocykla bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví
v uplatnenom rozsahu, čo preukazuje okrem iného závermi odborného vyjadrenia a znaleckého
posudku. Medzi žalobkyňou tvrdenou a v tomto konaní uplatňovanou škodou na jej zdraví a prevádzkou
motocykla absentuje príčinná súvislosť, v dôsledku čoho nie je žalovaný v tomto smere pasívne vecne
legitimovaný. Ak žalobkyni podľa jeho slov škoda na zdraví v uplatnenom rozsahu skutočne vznikla,

vznikla jej v súvislosti s prevádzkou ťahača a návesu, ktoré však v čase škodovej udalosti neboli povinne
zmluvne poistené u žalovaného. Žaloba je navyše podľa slov žalovaného v časti nároku na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky č. 254 a 323a predčasne podaná, nakoľko v čase
vyhotovenia znaleckého posudku nebol duševný stav žalobkyne ustálený, zo zdravotnej dokumentácie
žalobkyne nevyplýva, že by pri škodovej udalosti utrpela poškodenie panvovej oblasti, a preto priznanie

nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 323a nie je u žalobkyne
dôvodné ani medicínsky preukázané. Rovnako tak aktuálny duševný stav žalobkyne nie je vyvolaný
prevádzkou motocykla, ale je determinovaný stratou dolných končatín, čo konštatuje znalec F. M.
a v podstate podľa slov žalovaného aj znalkyňa F. F. B. uviedla, že bol zapríčinený prevádzkou ťahača
snávesom.Akpoustálenýduševnéhostavubudeužalobkynerozpoznanáakákoľvekduševnáporucha,

tá je spôsobená prevádzkou ťahača s návesom a nie prevádzkou motocykla. Žalovaný vo vzťahu
k nárokom žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu duševnej poruchy, napriek
tomu, že sa jedná o predčasnú žalobu popiera svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Tieto nároky totiž
nevznikli v súvislosti s prevádzkou motocykla ale v súvislosti s prevádzkou ťahača s návesom.
Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotený pod položkou 432d a 433c (rameno

a keloidné jazvy) nevznikol žalobkyni v príčinnej súvislosti s prevádzkou motocykla ale v súvislosti
s prevádzkou ťahača s návesom.
Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 325d a 325f sa síce vo
svetle záverov znaleckého posudku a odborného vyjadrenia javia ako vyvolané prevádzkou motocykla,
žalovaný ju však rozporuje čo do dôvodu a výšky a poukazuje na možnú spoluvinu žalobkyne. Žalobkyňa

sa na motocykli viezla ako spolujazdec, v konaní je podľa slov žalovaného potrebné skúmať, či zo strany
žalobkyne nedošlo k porušeniu jej povinností ako spolujazdca. Žalovaný stanovil spoluvinu na strane
žalobkyne na 50 %. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa svojim vlastným konaním prispela k vzniku škody na
svojom zdraví, a preto jej nemožno priznať domnelý nárok na náhradu za bolesť v rozsahu v akom si ho
v tomto konaní uplatnila. V ďalšom žalovaný namietal mimoriadne navýšenie spoločenského uplatnenia

a v závere svojho vyjadrenia žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že v žalobe ako aj v replike žalobkyne
chýbajú skutkové tvrdenia žalobkyne k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného a dôkazy preukazujúce
tieto tvrdenia. Rovnako tak podľa slov žalovaného absentuje vymedzenie nehodového deja, ktorý vzniku
škody na zdraví žalobkyne predchádzal a z ktorého by bolo súčasne zrejmé, že škoda na zdraví bola
žalobkyni spôsobená prevádzkou u žalovaného poistného dopravného prostriedku.

11. K výzve súdu, aby žalobkyňa zdôvodnila vecnú legitimáciu žalovaného, z čoho ju odvodzuje
a podrobne sa vyjadrila k námietke pasívnej vecnej legitimácie podanej žalovaným, právny zástupca
žalobkyne podaním zo dňa 25.11.2022 uviedol, že k nedostatku pasívnej legitimácie žalovanéhosa podrobne vyjadril v replike k odporu zo dňa 11.08.2022 a naďalej zotrváva na tom, že škoda
je spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená úrazom v dôsledku pádu
motorového vozidla počas jeho jazdy. Právny predchodca žalovaného bol v čase škodovej udalosti

poisťovateľom motorového vozidla, ktoré viedol vinník dopravnej nehody a ktorého prevádzkou bola
žalobkyni spôsobená škoda. Pre úplnosť dodal, že z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ev. č. D., žalovaný doposiaľ poskytol poistné plnenie žalobkyni v sume
119.360,- Eur.

12. Na výzvu súdu, aby právny zástupca žalovaného súdu podrobne zdôvodnil, na akom právnom
základe plnil poistnú udalosť žalobkyni a vyplatil dňa 22.04.2021 sumu 37.784,- Eur a tým istým dňom
sumu81.576,-Eurprávnyzástupcažalovanéhopodanímzodňa26.10.2022uviedol,žepokiaľideotieto
nároky a objasnenie právneho základu týchto nárokov žalobkyne, tieto nie sú predmetom tohto konania.
Nesúvisia so žalovaným, z uvedeného dôvodu právny zástupca žalovaného uviedol, že nevidí dôvod,
aby sa v tomto konaní k nim vyjadroval.

13. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 06.04.2023 výsluchom žalobkyne
a vyjadrením právnych zástupcov, na pojednávaní dňa 27.06.2023 výsluchom svedka E. F. B., manžela
žalobkyne, na pojednávaní dňa 12.09.2023 konfrontáciou znalcom F. N. M., H. a znalkyňou F. E. F. B., F.
k podaným znaleckým posudkom a odbornému vyjadreniu, na pojednávaní konanom dňa 07.12.2023,

výsluchom a konfrontáciou znalcov A. F. G. D., H., H. F. K., L., na pojednávaní konanom dňa 16.01.2025
výsluchom znalca z odboru Doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave
E. F. O., oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi v priebehu celého konania, vyjadrením
právnych zástupcov žalobkyne a žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Dňa 26.07.2020 v čase o 13.35 hod. došlo v katastri obce Turček, okres P. P. k dopravnej nehode
motocykla zn. Indian Scourt, ev.č. D., ktorý po ceste č. I/65 cez obec Turček, Turčianske Teplice
v smere na Kremnicu viedol vodič E. F. B., nar. XX.XX.XXXX (manžel žalobkyne) a to tak, že vodič pri
predchádzaní nákladného motorového vozidla zn. Man s návesom sa dostal s motocyklom do balansu,
následkom čoho zo sedadla vyhodilo žalobkyňu a spolujazdkyňu, ktorá po páde pod kolesá návesu

utrpela ťažké poškodenie zdravia. Zodpovedným poisťovateľom škodcu E. F. B. je podľa slov žalobkyne
v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaný. Žalobkyňa si u žalovaného uplatnila
cestou svojho právneho zástupcu okrem iného právny nárok na jednorazové odškodnenie titulom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ v spojení s ustanovením § 5 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovom

rozsahu 3426 bodov, a to na základe znaleckého posudku č. 35/2021 vypracovaného dňa 27.08.2021
F. G. D. H., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia a znaleckým
posudkom č. 74/2021 vypracovaného dňa 15.10.2021 F. E. F. B., F., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria, čo v peňažnom vyjadrení predstavovalo sumu 77.634,- Eur. Zaplatenie
tejto sumy predstavuje jednorazové odškodné titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

15. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov nedostatku pasívnej legitimácie
v spore, nedostatku predložených znaleckých posudkov. Z obsahu jeho vyjadrení vyplynulo, že namieta
nedostatokpasívnejvecnejlegitimácie,pričomvychádzalzopisurozhodujúcichskutočnostížalobkyňou,
že škoda na jej zdraví bola spôsobená prevádzkou ťahača a návesu ako dopravného prostriedku a zo

skutkových tvrdení žalobkyne podľa žalovaného nevyplýva, že by škoda bola spôsobená aj alebo len
výlučne prevádzkou motocykla. Žalobkyňa v žalobe vznik škody na svojom zdraví dáva do súvisu
výlučne s prevádzkou ťahača a návesu. Vo vzťahu teda žalobkyňou uplatnenému nároku je irelevantné
kto ako vodič dopravnú nehodu zavinil. Keďže žalobkyňa uvádza, že škoda na zdraví bola spôsobená
prevádzkou ťahača a návesu, vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko

v čase dopravnej nehody nebol povinným zmluvným poisťovateľom ťahača ani návesu likvidačným
zástupcom povinného zmluvného poisťovateľa týchto dopravných prostriedkov na území SR a nie je
teda pasívne vecne legitimovaný.

16. Nespornými skutočnosťami v konaní bolo, že dňa 26.07.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej

žalobkyňa utrpela ťažké poškodenie zdravia.17. Spornými skutočnosťami, ktoré zo sporu vyplynuli, bola pasívna vecná legitimácia žalovaného,
príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou dopravného prostriedku, ktoré bolo v čase
nehody zmluvne poistené u žalovaného resp. u jeho právneho predchodcu a výška uplatneného nároku.

18. Predmetom konania pokiaľ ide o právne posúdenie sú nároky žalobkyne, a to nárok na zaplatenie
jednorazového odškodnenia titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ,
(pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia) v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 149.278,50 Eur s príslušenstvom. V priebehu konania
právny zástupca žalobkyne podal zmenu žaloby a okrem žalovanej sumy 77.634,- Eur s príslušenstvom
z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil s poukazom na § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 45 %, čo predstavuje sumu
71.644,50 Eur a požiadal o zmenu žalobného návrhu s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 149.278,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

77.634,- Eur od 22.01.2022 do zaplatenia, ktorú zmenu žaloby súd pripustil.

19. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V prejednávanej
veci došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa utrpela vážne poškodenie zdravia. Okolnosti nehody
popísané vo vyšetrovacom spise možno zhrnúť tak, že sa žalobkyňa viezla ako spolujazdec so svojim

manželomnamotorkestým,žemanželšoférovalaonasedelazaním,pričompodľaslovmanželazačalo
popŕchaťatakchcelísťrýchlodomovazačalpredbiehaťťahačsnávesom.Vozovkavšakužbolamokrá,
dostal šmyk, neudržal balans, pričom manželka vyletela z motorky pod okoloidúci ťahač s návesom.
V tomto prípade súd vyvodil, že došlo k stretu dvoch prevádzok. Na margo toho stretom prevádzok je
aj nepriamy stret dopravných prostriedkov. Príklady z praxe sú vytlačenie jedného motorového vozidla

druhým vozidlom z cesty, odtrhnutie kolesa alebo inej časti vozidla a zásah iného vozidla, odhodenie
veci (napr. zvieraťa) z jedného motorového vozidla do druhého motorového vozidla, oslnenie vodiča
motorového vozidla iným prichádzajúcim vozidlom (R 3/1984), vymrštenie kameňa kolesom jedného
vozidla a jeho náraz do iného vozidla (R 3/1984), zasiahnutie auta vecou vyhodenou z protiidúceho
vozidla ( R 3/1984), vytečenie oleja z jedného vozidla a následné spôsobenie šmyku iného vozidla atď.

Prevádzkou motorky a prevádzkou ťahača s návesom došlo ku škode na zdraví tretej osoby, inej, než sú
prevádzateliavyššieuvedenýchdopravnýchprostriedkov.Vovzťahukžalobkyni,títodvajaprevádzatelia
a to prevádzateľ motorky a prevádzateľ ťahača s návesom zodpovedajú podľa ustanovení § 427 OZ a to
spoločne a nerozdielne, pričom následne sa medzi sebou môžu vysporiadať podľa hľadísk uvedených
v § 431 OZ „ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi

týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody“. Uvedené však podľa
súdu nie je predmetom tohto konania. Zodpovednosť uvedených prevádzateľov v zmysle ustanovenia §
427 OZ je objektívna, nastupuje teda bez ohľadu na zavinenie. S odkazom na ustanovenie § 511 OZ má
potom poškodená tretia osoba, v tomto prípade žalobkyňa právo žalovať oboch prevádzateľov spoločne
a nerozdielne alebo len jedného z nich. Žalobkyňa logicky prevádzateľa motorky nežaluje, nakoľko

konateľom uvedenej spoločnosti a teda aj vodiča motorky, ktorý spôsobil nehodu je jej manžel. Ak
však žaluje poisťovateľa prevádzateľa motorky žalovaného poisťovňu UNIQA, tak táto je podľa názoru
súdu v spore pasívne vecne legitimovaná, i keď svoju pasívnu vecnú legitimáciu rozporuje. Dôležitou
skutočnosťou je tu tiež fakt, že neprebehlo trestné konanie, nakoľko žalobkyňa ako poškodená nedala
súhlas s trestným stíhaním svojho manžela – vodiča motorky. Trestné stíhanie bolo z uvedeného dôvodu

odložené. Žalovaná poisťovňa sa snaží v spore tvrdiť, že chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a prevádzkou motorky, avšak z nehodového deja tak, ako bol súdu prezentovaný resp. ako je tento
opísaný vo vyšetrovacom spise možno vyvodiť, že prvotnou príčinou vzniku škody na zdraví žalobkyne
bolo to, že vodič prevádzateľa motorky neprispôsobil jazdu stavebnému a technickému stavu cesty,
ďalej podľa záznamu z dopravnej nehody nesprávne predchádzal resp. predchádzal bez možnosti

bezpečného zaradenia pre predchádzajúce sa vozidlo a tiež porušil povinnosti účastníka cestnej
premávky, nedbal na dopravné značky a dopravné zariadenia. Ak by si teda bol býval vodič motorky
počínal v súlade s predpismi o cestnej premávke, s vysokou pravdepodobnosťou by k nehode nedošlo.
Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu
mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie niektorého prevádzateľa (vodiči

išiel rýchlo, nesprávne predchádzal atď.) pokiaľ týmto konaním bola založená príčinná súvislosť vedúca
k vzniku škody. K tomuto súd uvádza, že aj v zmysle rozhodnutia BGE 85 II 32/33 „škoda je spôsobená
prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená úrazom v dôsledku pádu z motorového vozidla
počas jeho jazdy.“ Z prečinu ublíženia na zdraví vodič motorky nebol obvinený, nakoľko žalobkyňanedala súhlas s trestným stíhaním. U vodiča ťahača s návesom nebola prítomnosť alkoholu ani
porušenie právnych predpisov zistené. miera podielu jeho zavinenia na nehode nebola skúmaná,
možno však dôvodne predpokladať, že miera jeho zavinenia by bola nulová, a teda by nezaložila jeho

zodpovednosť za škodu (§ 428 OZ, rozhodnutie NS SR z 08.12.2016 sp. zn. 3Cdo/550/2015). Možno
pre súd zhrnúť, že podstatná je v tomto prípade príčinná súvislosť t.j. čo viedlo k škodlivému následku
- poškodeniu zdravia žalobkyne, pričom súd ustálil pred výsluchmi znalcov a ďalšieho znaleckého
posudku, že prvotnou príčinou nehodového deja bolo zavinené konanie vodiča prevádzateľa motorky,
aj keď škoda na zdraví bola dokonaná prevádzkou ťahača s návesom. Z uvedeného potom vyplýva,

že žalobkyňa má právo uplatniť si nárok na jednorazové odškodné od žalovaného, u ktorého motorka
bola v čase nehody havarijne poistená. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ak
žalovaný namietal, že žalobkyňa sama nemala ustálené kto má byť v spore pasívne vecne legitimovaný
a tvrdil, že nesedia žalobkyňou opísané skutkové okolnosti s tým, koho označila ako žalovaného,
s týmto sa súd nestotožnil. Žalobkyňa v konaní uviedla, že vodič motocykla sa pri predbiehaní dostal
s motocyklom do balansu, následkom čoho zo sedadla vyhodilo žalobkyňu a spolujazdkyňu, ktorým

po páde pod kolesa návesu utrpela ťažké poškodenie zdravia. V žalobe žalobkyňa ako žalovaného
označila poisťovateľa škodcu s tým, že uviedla, že nie je sporný právny základ žalovaného nároku,
keďže žalovaný už v minulosti poskytol poistné plnenie v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
V tomto kontexte súd konštatuje, že žalobkyni vznikla pri dopravnej nehode škoda na zdraví, ktorá
bola spôsobená motorkou poistenou u žalovaného. Prevádzateľ vozidla, z ktorého žalobkyňa vyletela

a následne utrpela škodu na zdraví zodpovedá za takto vzniknutú škodu v zmysle ustanovení § 427
OZ, nakoľko mal tento prevádzateľ vozidla škodca v čase vzniku škody uzavreté povinné zmluvné
poistenie u žalovaného, má právo na to, aby žalovaný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 381/2001 Z.z. za neho poškodenému t.j. žalobkyni nahradil škodu na zdraví t.j. požadované
jednorazové odškodné v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia ak poisťovateľ t.j. žalovaný

nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť
poistné plnenie. Pokiaľ ide o zodpovednosť spôsobenú za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov platí, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať (§ 428 OZ). Nárok

uplatnený žalobou sa teda podľa názoru súdu javí ako dôvodný, žalovaný navyše v minulosti žalobkyni
už plnenie v súvislosti s dopravnou nehodou poskytol. Tak ako súd vyššie konštatoval, škoda je
spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku aj vtedy, ak bola spôsobená úrazom v dôsledku pádu
z motorového vozidla počas jeho jazdy. Vymrštenie spolujazdca jazdiaceho na motocykli v dôsledku
balansu vzniknutého pri predchádzaní iného motorového vozidla je nepochybne udalosťou vyvolanou

osobitnou povahou prevádzky v príčinnej súvislosti ktorej vznikla škoda. Žalovaný je teda zodpovedným
poisťovateľom škodcu, je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a v spore
pasívne legitimovaný. Ak žalovaný poukazoval na to, že v tomto spore by mal byť pasívne vecne
legitimovaný likvidačný zástupca ťahača návesu, a to spoločnosť AVOS Internatiional spol. s r.o.
Bratislava podľa § 15a zákona č. 381/2001 Z.z., s týmto sa súd nestotožnil, pretože tento zástupca je

len zástupcom poisťovateľa na základe vzájomnej dohody o zastupovaní pri likvidácii poistných udalostí
vzniknutých na danom území. Koná výlučne v mene a na účet poisťovateľa zhromažďuje informácie
potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva všetky činnosti potrebné
na ich uspokojenie ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré bolo uzavreté
poistenie v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo. Zo žiadneho

zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť priamy nárok poškodeného voči likvidačnému zástupcovi;
pasívna vecná legitimácia zodpovednosti poskytovateľa škodcu vylučuje pasívnu vecnú legitimáciu
likvidačného zástupcu (rozsudok Krajského súdu v Prešove 5Cod/54/2021 zo dňa 10.03.2022). Súd
takto vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V ďalšom konaní sa
zaoberal výškou škody, ktorú si uplatňovala žalobkyňa.

20. Z uvedeného možno konštatovať, že týmto súd vyriešil spornú skutočnosť, a to pasívnu vecnú
legitimáciu, ktorú namietal žalovaný ako aj príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou
dopravného prostriedku. Otáznou však ostala výška uplatneného nároku, ktorú žalovaný namietol ako
aj znalecké posudky, ktoré boli predložené súdu zo strany žalobkyne či odborné posúdenie zo strany

žalovaného.

21. Na pojednávaní konanom dňa 06.04.2023 súd vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že na dopravnú
nehodu si nepamätá. Pamätala si len, ako sa zobudila v nemocnici. Pokiaľ ide o udalosti, ktoré bolipredtým, pamätala si, že spolu so svojim manželom sa viezli na motorke. Vo svojej výpovedi poukázala
na to, že predtým žila normálne ako bežný človek, chodila do práce, s manželom mali aktívny život,
chodili na turistiku, na bicykel, neskôr na motorky. Žili ako normálna rodina, ktorá má jedného syna.

Vsúčasnejdobejanavozíkuaodkázanánamanžela,ktorýjejpomáhaazároveňjejpomáhaasistentka.
Život po nehode sa jej výrazne zmenil. Stále chodí na rehabilitácie, potrebuje rehabilitovať, nakoľko ju
bolí chrbát, keď sedí na vozíku. Chodieva k fyzioterapeutke. Po nehode sa jej celý život zmenil, ostala
sama doma, nechodí von medzi ľudí. Má strach, pretože všetci ju poznali aká bola predtým aktívna,
robila v rýchlom občerstvení, veľa ľudí ju poznalo a teraz ju každý len ľutuje, čo na ňu psychicky veľmi

zle vplýva. Pokiaľ prostredníctvom právneho zástupcu požiadala o zmenu žalobného návrhu, a to pokiaľ
ide o žalovanú sumu, je to z dôvodu, aby sa dostala k protézam, ktoré fungujú lepšie ako tie, na ktoré
má nárok od poisťovne.

22. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanom návrhu. Odkázal na predchádzajúce písomné
vyjadrenia a pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, ktorá predstavovala gro argumentačnej línie

žalovaného, k tomu uviedol, že podľa žalovaného bola škoda spôsobená prevádzkou nákladného
motorového vozidla, ktoré bolo poistené v zahraničí u poľského poisťovateľa. Zároveň uviedol, že takéto
tvrdenie vyplýva zo žaloby, ktorú súdu doručil, na základe ktorej opierajú právny základ nároku. Hneď
v úvode však uviedol, že v žalobe sa žiadne takéto tvrdenie neuvádza a ani žalobkyňa neuviedla, že
by škoda bola spôsobená prevádzkou nákladného motorového vozidla a ani nikto iný to netvrdil. Pokiaľ

v žalobe bolo uvedené, že ku škode došlo v dôsledku pádu žalobkyne pod kolesá kamióna, tak sa jedná
o opis nehodového deja, čiže o opis skutku, ako bol realizovaný a ako ku samotnej škode došlo, čiže
z opisu skutku tak ako bol realizovaný ako ku samotnej škode došlo. Zároveň v druhom odseku v žalobe
uviedol,žezodpovednýmpoisťovateľomškodcuježalovanýresp.boltoprávnypredchodcažalovaného.
V tomto čase teda samotný žalovaný je zodpovedným poisťovateľom, ide o poisťovňu v segmente

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Tým škodcom mal na mysli osobu, ktorá za škodu zodpovedá. Za škodu na zdraví, ktorá bola žalobkyni
spôsobená zodpovedá predovšetkým vodič, to znamená, že išlo o manžela žalobkyne, ktorý viedol
motocykel a podľa ustanovenia § 420 OZ ide o subjektívnu zodpovednosť, a preto je pre toto konanie
úplne irelevantné, bezvýznamné, či trestné konanie bolo ukončené nejakým trestným rozsudkom

alebo rozhodnutím súdu alebo nebolo ukončené. V tomto prípade bolo trestné konanie zastavené pre
neprípustnosť trestného stíhania. Z dôkazov, ktoré boli produkované však aj v trestnom konaní, a to
svedecké výpovede, tieto jednoznačne preukázali priebeh dopravnej nehody, samotný vinník ku skutku
sa doznal. Polícia nerealizovala znalecké dokazovanie z odboru dopravy, pretože nebolo potrebné. To
znamená, že všetky náležitosti skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví boli splnené a za

normálnych okolností, ak by nešlo o manželku vinníka dopravnej nehody, tak by to polícia uzavrela
s návrhom na podanie obžaloby a skončilo by sa to rozhodnutím súdu, kde by vodič bol uznaný vinným
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. V podstate zodpovednosť vodiča v tomto prípade je
nespochybniteľná a nikto ju nerozporoval. Čo sa týka súbežnej zodpovednosti prevádzateľa motorového
vozidla, v tomto prípade ide o ustanovenie § 427 OZ, teda o objektívnu zodpovednosť. Prevádzkou

motorového vozidla mal na mysli samotnú prevádzku motorového vozidla motocykla, pretože v tomto
prípade v podstate v dôsledku šmyku motocykla pri jeho prevádzke došlo k vymršteniu spolujazdca
a následne došlo k samotnému vzniku škody. Čiže prvotná príčina celého úrazového deja spočíva
v prevádzke motorového vozidla, konkrétne motocykla. Bez ohľadu na tú skutočnosť, že samotný
kamionista nemohol tejto škode zabrániť žiadnym spôsobom, čo by v podstate za iných okolností bola

aj možnosť exkulpácie v zmysle objektívnej zodpovednosti, nakoľko škode nemohol zabrániť žiadnym
spôsobom. Tu poukázal na komentár Občianskeho zákonníka JUDr. Feketeho, ktorý uviedol príklad dve
motorové vozidlá, kde dôjde k vytlačeniu jedného motorového vozidla druhým vozidlom. Ku škode na
zdraví dôjde u spolujazdca tohto vytlačeného motorového vozidla. No ak by bola prijatá argumentácia
žalovaného, tak v tomto prípade by bol zodpovedný prevádzateľ toho druhého motorového vozidla,

pretože v podstate de facto podľa ich tvrdení, jeho prevádzkou došlo ku vzniku škody. Pokiaľ ide
o majoritné zranenia, áno k tým nedošlo v dôsledku vymrštenia z motocykla a pádu na zem, ale
v dôsledku toho, že obe končatiny prešiel kamión. Dôležité ale podľa právneho zástupcu žalobcu
je, že zodpovednosť na 100 % je na strane vozidla. Podľa právneho zástupcu žalobkyne, vždy je
dôležité pozerať na tu primárnu príčinnú súvislosť dopravnej nehody a prečo nastal spôsobený následok

a v tomto prípade tento nastal prevádzkou motocykla, za ktoré zodpovedá subjektívne vodič a objektívne
samotný prevádzateľ. V tomto kontexte právny zástupca žalobkyne poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2
zákona „poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu“. Jedným z týchto nárokov je aj nárok na náhradu škody nazdraví. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 32/2014 je uvedené, že pre účely tohto ustanovenia
sa za poistného považuje tak prevádzateľ ako aj vodič motorového vozidla. Čiže z toho dôsledku, ak
teda je poisťovateľ povinný plniť za poisteného náhradu škody, tak je povinný plniť aj za vodiča vozidla.

Záverom svojej výpovede navrhol vykonať dokazovanie aj výsluchom manžela žalobkyne, ktorý sa
vyjadrí k ďalšiemu jej životu po dopravnej nehode.

23. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalobkyňa uviedla, že po dopravnej nehode sa jej život veľmi
zmenil. Bez pomoci a činnosti iných osôb napr. nevie si zabezpečiť hygienu, pri sprchovaní potrebuje

manžela, zhodne keď idú niekde na výlet a zoberie ju von, potrebuje pomoc či už z auta alebo do auta,
nevie sa sama presunúť, pri varení jej musí pomáhať, pri všetkom jej musí pomáhať. Svojho manžela
nazvala, že sú to „jej nohy“. Pokiaľ ide o užívanie liekov, k tomu uviedla, že máva fantómové bolesti,
keď je zmena počasia, užíva lieky Novalgin alebo Algifen, chodila aj k fyzioterapeutke, avšak jej to
nezaberá. Popísala fantómové bolesti, ktoré sa jej prejavujú vykrúcaním nôh, ako keby jej pichali ihly do
päty, čo jej najviac psychicky ubližuje, pretože tie fantómové bolesti sú veľmi psychicky pre ňu náročné.

Zároveň na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že manžel si veľmi vyčíta to, čo sa stalo a že jej
dokaličil, zničil život, pretože sa musí starať o ňu aj o ich syna. Uviedla ďalej, že pred nehodou pracovala,
zarábala mesačne 600 – 700,- Eur, v súčasnosti nerobí nikde, je poberateľom invalidného dôchodku.
Zároveň uviedla, že poisťovňou jej boli schválené mechanické protézy, avšak tieto sa ťažko zohýňajú
v kolenách, pretože potrebuje mať väčšiu záťaž, avšak po nehode jej zostalo 20 cm z toho kýpťa, takže

nevládze koleno zohnúť. V Bratislave navštevuje špeciálnu ortopédiu, kde jej bolo oznámené, že by jej
vedeli pomôcť a vyrobiť elektronické protézy, ktoré sa samé zohýňajú, avšak jedna protéza stojí približne
v tom čase (pozn. pojednávanie 06.04.2023) 50.000,- Eur až 60.000,- Eur, pričom ona potrebuje dve
protézy. V závere svojej výpovede na otázky právneho zástupcu uviedla, že intímny život sa jej veľmi
zmenil. Cíti sa byť neúplná aj po sexuálnej a intímnej stránke si myslí, že manžela nepriťahuje. Nevie

sa cez tieto udalosti preniesť.

24. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich tvrdení.
Zo skutkových tvrdení ako aj dôkazov, ktoré boli žalobkyňou v konaní predložené má žalovaný za to,
že nie je daná pasívna vecná legitimácia, nakoľko samotná žalobkyňa na č. listu 1 žaloby uviedla,

že ťažké poškodenie zdravia jej nastalo v dôsledku pádu pod kolesa ťahača kamiónu. Žalovaný už
v odpore uviedol a poprel, že by bol zmluvným poisťovateľom či už ťahača alebo návesu. Žalovaný
nerozporuje, že v čase škodovej udalosti bol povinným zmluvným poisťovateľom motocykla, má však
za to, že nárok tak ako bol tvrdený a ako bol preukázaný nebol zapríčinený prevádzkou motocykla,
ale prevádzkou kamiónu s návesom. Čo sa týka samotných nárokov žalobkyne, vzhľadom na prednes

právneho zástupcu žalobcu, odkázala na svoju dupliku. Čo sa týka nárokov posudzovaných F. F. B.,
má za to, že čo sa týka nárokov sťaženia spoločenského uplatnenia z hľadiska psychických následkov,
zdravotný stav žalobkyne v čase podania znaleckého posudku, ako to vyplýva zo znaleckého posudku
F. M., nebol ustálený a v tomto smere právna zástupkyňa žalovaného vnímala žalobu žalobkyne ako
predčasne podanú a žiadala ju zamietnuť. Pokiaľ ide o ďalšie znalecké posudky, právna zástupkyňa

naďalej zotrvala na tom, že u žalobkyne nastali v jednoznačnej príčinnej súvislosti poškodenia zdravia
spojené s prevádzkou kamiónu, čo uviedol aj H. F. K., L. v znaleckom posudku. V závere zopakovala,
že namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.

25. Na otázky právnej zástupkyne žalovaného žalobkyňa uviedla, že pred nehodou viedla normálny

život, chodievala do práce každý deň, keď mali voľno chodievali na turistiku, bicykel v lete, na motorku,
lyžovať ako normálny klasický život, v lete na dovolenky. Chodievala so sestrou ako i s deťmi a viedla
bežný život. V súčasnosti nebola na dovolenke ani nikde, jedine v tomto stave ako teraz je, tak funguje
tak, že keď ju manžel zoberie niekde na výlet do auta na vozíku sa trošku prejsť. Aj to nemôže ísť dlho,
pretože má problémy, keďže nemôže ísť nikde na WC, nie všade sú bezbariérové toalety, čiže si nemôže

dovoliť nejaký dlhý výlet. Zároveň sedenie aj v aute jej spôsobuje problémy a nevydrží dlho sedieť.
Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, ako trávila voľný čas pred dopravnou nehodou, žalobkyňa
uviedla, že keď mala v sobotu, nedeľu voľno, tak varila, prala, normálne fungovala, chodievali ako partia,
kamaráti, vždy sa dohodli a išli na turistiku, bicykel, v zime lyžovať. V nedele chodievali na motorky,
mali to už takto vyhradené. Viedla normálny spokojný život. Profesionálne sa nevenovala žiadnemu

športu, venovala sa len v rámci svojho voľného času, zhodne aj záhradkárčeniu. Pred nehodou nebola
spoločensky aktívna vo svojom meste. Pokiaľ ide o svojich kamarátov, s týmito sa už veľmi nestretáva,
nakoľko ak sa aj niekde dostane, dostane sa do takého stresu, že jej príde zle, musí ísť na záchod,
všetko v nej bije, tak radšej potom z tohto strachu nikde nechodí, z čoho vyplýva, že nechodieva anina stretnutia s kamarátmi, vyhýba sa tomuto stretnutiu. Pokiaľ ide o prvýkrát vyhľadanie psychologickej
či psychiatrickej pomoci k tomu žalobkyňa uviedla, že prvýkrát po nehode ju vyhľadali v nemocnici, na
čo nebola schopná veľmi komunikovať. Vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla, že jej veľmi pomohlo, že

je veriaca. Pomohol jej pán farár a vlastne teraz on k nej chodieva domov, rozpráva sa s ňou a vtedy
jej to veľmi pomáha. Keď už cíti, že je opäť v ťažkom psychickom stave, vždy príde za ňou pán farár
a porozpráva sa s ňou, pretože si kladie otázky „prečo ja?“.

26. Na pojednávaní konanom dňa 27.06.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide

o odborné vyjadrenie, ktoré predložil žalovaný, a to vyjadrenie H. F. K., L., tak toto odborné vyjadrenie
žiadnym spôsobom nerozporuje somatické hodnotenie trvalých následkov, pretože v tomto odbornom
vyjadrení sa nevenoval otázke, aké zranenia sa k akej prevádzke vozidla vzťahujú. V tomto prípade
však pokiaľ ide o spornosť znaleckých posudkov, tie sa týkajú psychickej časti, s čím je potrebné sa
vysporiadať.Zároveňuviedol,žerozličnýjelenrozdielmedzipoložkamičiužvznaleckomposudkualebo
odborným vyjadrením predloženým žalovanou stranou. Obaja znalci zhodne hodnotili, pričom jeden dal

390 bodov, druhý 780, avšak rozdiel je len v intenzite. Sexuálnu disfunkciu takisto hodnotili obaja znalci.
Obaja znalci pristúpili k navýšeniu o polovicu, čiže vidia tam dôvod podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z.z.

27. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach, na námietke pasívnej vecnej
legitimácie, na nezdôvodnení sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne.

28. Na pojednávaní súd vypočul svedka manžela E. F. B., ktorý bol vodičom motocykla a ktorý spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej u žalobkyne došlo k ťažkému ublíženiu na zdraví. Svedok vo svojej výpovedi
uviedol, že keď vyrazili na cestu na motorkách nepršalo, avšak asi v polovici cesty začalo pršať,
pričom išla skupina kamarátov na troch motorkách. Prvá motorka kamión predbehla, pričom on spolu

s manželkou išli za kamiónom nejaké tri kilometre. Z kamióna niečo fŕkalo, niečo odpadávalo, ale bál
sa ho predbehnúť, keďže bolo zlé počasie. Na inkriminovanom mieste, keď prišli, tak kamión spomalil,
pretože išlo o stúpanie, dal sa napravo a svedok to vyhodnotil, že ho púšťa, aby už nešiel tak dlho za
ním. No a keď vošli a začali obiehať kamión, zrejme tam boli nejaké vyjazdené koľaje, dostali balans,
rozhádzalo ho s motorkou a stala sa nehoda, pričom išli rýchlosťou 50 km/hod.

29. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby opísal spôsob života pred nehodou a po nehode
manželky – žalobkyne, svedok uviedol, že manželka bola spojivom v rodine, lebo on začal podnikať
a manželka sa vo väčšej miere venovala synovi, či už od výchovy, učila ho lyžovať, viac-menej bola
k tomu športu veľmi nadaná, učila ho bicyklovať, chodievali spolu na bicykli, chodievali spolu lyžovať,

dokonca boli lyžovať aj v Alpách. Druhýkrát boli opäť v lete v Alpách, kde už mali schodené niektoré
trasy na bicykli, čiže zhodnotil to svedok tak, že manželka viedla dosť aktívny športový život a čo sa
týka práce, pracovala ako čašníčka. Táto práca ju napĺňala a robila ju s radosťou. Po nehode sa všetko
zmenilo úplne, vo všetkom je odkázaná na neho. Sám vidí, ako je to pre ňu ťažké, veľakrát ju nájde za
oknom pozerať len tak do prázdna. Veľmi ju to postihlo, stáva sa, že chodia k nim aj známi, aby ju trošku

rozveselili, avšak aj vtedy prichádza na rôzne myšlienky, napr. že ak bude mať vnúča, zamýšľa sa nad
tým,žesanebudemôcťonehostarať.Svedokuviedol,žeto,žejeveriaca,takjudržípriživote,pretožeaj
predtým, keďže je hlboko veriaca, tak chodila na púte, či už do Medžugoria alebo po Slovensku v Levoči.
Chodievala upratovať kostol so skupinou, od vtedy sa toho veľmi veľa všetkého zmenilo. Pokiaľ ide
o zhodnotenie sexuálneho života, svedok uviedol, že má záujem, ale si myslí, že manželka už nechce,

pretože sa necíti pre neho atraktívna, takže ak aj z jeho strany boli pokusy, manželka ho odmietla. Všetko
sa po dopravnej nehode zmenilo, dokonca manželka mu navrhla aj to, aby si našiel niekoho iného, iný
vzťah, čo však ako uviedol svedok, neprichádza do úvahy.

30. Na otázky právnej zástupkyne žalovaného svedok uviedol, že pokiaľ ide o dopravnú nehodu, viedlo

sa trestné konanie, ktoré bolo voči nemu zastavené, pretože manželka povedala, že nechce, aby bol
trestne stíhaný. Pokiaľ išlo o opis dopravnej nehody, zotrval na tom, že išiel za kamiónom nejaké 3-4
km, nemal odvahu ho mimo obce predbiehať, lebo je tam dosť vysoká rýchlosť a „fŕkalo“. Rozhodol sa
predbiehať kamión až pri stúpaní, kedy tento spomalil, dal sa do pravej strany, čo svedok vyhodnotil, že
mu odstupuje, aby ho mohol na tomto miesť prejsť, avšak boli tam buď vyjazdené koľaje alebo dostal

balans, nedokázal to udržať, začalo ich hádzať z jednej strany na druhú a manželka z motorky vypadla.

31. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2023 súd pristúpil ku konfrontácii znalcov F. E. F. B., F.. a znalca
F. N. M., H..32. Súd vypočul a následne potom konfrontoval znalkyňu F. E. F. B., ktorá podala znalecký
posudok č. 74/2021 vo veci vyšetrenia duševného stavu žalobkyne. Znalkyňa uviedla, že vyšetrila

žalobkyňu dňa 26.08.2021, pričom išlo o znalecké psychiatrické vyšetrenie v konaní o posúdenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, čo zdôraznila aj vo svojich záveroch znaleckého posudku, pretože
u nej došlo z hľadiska psychiatrického aj sexuologického k vzniku duševných porúch a tým aj
k sťaženiu spoločenského uplatnenia a zároveň sa u nej rozvinuli poruchy, ktoré boli prítomné a ktoré
diagnostikovala v čase znaleckého vyšetrenia. Jedná sa o zmiešane úzkostne depresívnu poruchu

a sexuálnu disfunkciu. Keďže tieto položky v zákone o sťaženie spoločenského uplatnenia bolestného
nie sú taxatívne vymedzené, tak zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu bodovala ako položku vážne
duševnéporuchypriinýchťažkýchporaneniachokremporaneniahlavy,tedapoložkou254,kdesťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotila na 780 bodov. Keďže zároveň u žalobkyne vzhľadom na jej vek
bola znížená schopnosť uplatniť sa v živote a v spoločnosti, tak túto položku navýšila o 100 % teda
o 780 bodov, čiže celkove hodnotila zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu hodnotou 1560 bodov. Čo

sa týka sexuálnej disfunkcie, táto položka sa zhodne nenachádza v prílohe č. 2 zákona č. 437/2004
Z.z., tak podľa zákona per analogiam sa má zvoliť nejaká približná položka. Vzhľadom na to, že sa
jednalo o sexuálnu disfunkciu, volila položku porušenie v súvislosti s panvovým prstencom s poruchou
statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín do 45 rokov, kde túto položku dala v strednej
hodnote, kde je rozpätie od 300 do 850 bodov, avšak stanovila strednú hodnotu vzhľadom na klinickú

symptomatiku na 575 bodov a tiež navýšila o 100 % vzhľadom na obmedzenie možnosti uplatniť sa
vživote,vspoločnosti.Naotázkuprávnehozástupcužalobkyne,abysavyjadrilakustáleniuzdravotného
stavu, znalkyňa uviedla, že pri duševných ochoreniach sa jedná vždy vlastne o taký orientačný dátum.
Keďže od znaleckého vyšetrenia uplynul viac ako rok od tej udalosti – dopravnej nehody, má za to, že
aj po roku pretrvávajú príznaky duševného alebo somatického ochorenia, považuje sa to však už za

ustáleniezdravotnéhostavu,čiženajskôrporokujemožnéhodnotiťsťaženiespoločenskéhouplatnenia,
čo bol prípad aj žalobkyne. Vzhľadom na jej závažný somatický handicap, keďže žalobkyňa je po
amputácii oboch dolných končatín, možno predpokladať, že zmiernenie alebo vymiznutie jej príznakov
oboch týchto duševných porúch, teda čo sa už týka zmiešanej úzkostnej depresívnej poruchy a oblasť
sexuálnej disfunkcie nemožno predpokladať do budúcna zlepšenie. Pokiaľ ide o zhoršenie zdravotného

stavu po psychickej stránke, nedá sa vylúčiť, pretože je tu frustrácia u žalobkyne a tá bude narastať.
U žalobkyne môžu pribudnúť aj ďalšie faktory, ktoré vyplývajú zo somatického stavu a ktoré už aj
negatívne vplývajú, či už je to strata zárobku, narušenie matriomoniálneho fungovania jednak vo vzťahu
k manželovi, vo vzťahu k synovi, takže tých faktorov, ktoré vyplývajú a ktoré sú primárne následkom
dopravnej nehody a poškodenie somatického stavu bude viacero a v tomto kontexte je ich potrebné aj

vnímať.

33. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby znalkyňa uviedla, aké skutočnosti brala na zreteľ
pri posudzovaní počtu bodov k položkám 254 v maximálnom možnom rozsahu, pri položke 323
v strednom rozsahu, znalkyňa uviedla, že pri maximálnej hodnote 254 položky vychádzala z klinického

obrazu žalobkyne tak, ako sa javila pri klinickom vyšetrení, kde intenzita pri depresívnej a úzkostnej
symptomatike je pomerne závažná. Čo sa týka položky sexuálnej disfunkcie, tak tam pri anamnéze
sexuálnej volila strednú hodnotu položky, keďže menovaná hovorila a uviedla to aj v rámci znaleckého
vyšetrenia, že má ťažkosti pri sexuálnom styku, avšak sporadicky ho s manželom máva, preto nevolila
maximálnu hodnotu tejto položky. Na otázku, na základe čoho hodnotila poškodenie panvového dna,

keď ako také zdravotné poškodenie u žalobkyne nebolo zdokumentované, znalkyňa zotrvala na tom, čo
uviedla, že sexuálna disfunkcia ako položka nie je, a preto vychádzala per analogiam pri absencii tejto
položky a hodnotila ju ako najbližšie „príbuznú“. Pokiaľ ide o psychické ťažkosti u žalobkyne, znalkyňa
uviedla, že do predmetnej nehody netrpela ani nebola jej zdiagnostikovaná ani zdokumentovaná žiadna
duševná porucha ani choroba. Vznik a postupný vývin týchto duševných porúch sa odvíja až od dátumu

dopravnej nehody, čiže tá príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a následne ťažké somatické
poškodenie tie ďalšie konzekvencie z toho plynúce ju viedli k záveru, že vznik týchto duševných porúch
je v súvislosti s traumou, ktorú žalobkyňa utrpela po dopravnej nehode. Jednoznačne u žalobkyne
prevažuje somatický handicap, a to amputácia dolných končatín. Na otázku, ako dospela k záveru, že
zdravotný stav žalobkyne možno považovať za ustálený v roku 2021, znalkyňa uviedla, že keď aj po

roku z hľadiska posudzovania invalidity pretrváva komplex akejkoľvek poruchy alebo ochorenia, má sa
za to, že tento stav sa považuje za ustálený a trvalý.34. Na pojednávaní súd pristúpil k výsluchu znalca F. N. M., H., pričom tento uviedol, že pri vypracovaní
vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal, hlavne čo sa týka somatických hospitalizácii
a následkov poškodenej, psychiatrickú dokumentáciu nemal, nakoľko dovtedy nebola liečená. Pokiaľ

ide o znalecký posudok, ktorý bol robený F. E. F. B., k tomu uviedol, že sa len mierne odklonil od tohto
znaleckého posudku, ale nemyslí si, že zásadne.

35. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne, aby uviedol kedy ustálil zdravotný stav z psychického
hľadiska, k tomu znalec uviedol, že to podrobne popísal s tým, že zdravotný stav nepovažuje za

psychicky úplne ustálený, pretože síce to obdobie dvoch rokov berie ako takú hranicu, ale tým,
že nepodstúpila žiadnu ani psychiatrickú ani psychologickú, psychoterapeutickú liečbu, ťažko hovoriť
o nejakom ustálení. Čiže podstatný faktor, pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu z psychického
hľadiska je, že žalobkyňa nepodstúpila žiadnu liečbu, preto podľa jeho názoru ťažko hovoriť o stabilizácii
psychického stavu. Na ďalšiu otázku znalec uviedol, že zdravotný stav z psychického hľadiska nemusí
byť ustálený, nakoľko liečba má potenciál pomôcť. Ak by aj nepomohla, čo sa tiež stáva a niektorí

pacienti sú rezistentní na liečbu, tak by bol ustálený. V tomto smere sú to však hypotetické otázky
a ťažko povedať, keď sa to neskúsilo. Pokiaľ ide o hodnotenie sexuálnej disfunkcie, položka 254
a ohodnotenie položky 254, uvažoval pri vypracovaní znaleckého posudku, či vôbec túto diagnózu
uvádzať ako samostatnú diagnózu, pretože sexuálna disfunkcia býva štandardne v rámci úzkostnej
poruchy alebo depresie alebo depresívnej poruchy ako jeden zo symptómov, čo býva veľmi často pri

depresii, je to úplne klasický symptóm. Uviedol ju však samostatne a napísal do znaleckého posudku
a označil to položkou 254, lebo ide o psychickú poruchu v dôsledku poškodenia nejakej časti tela
okrem mozgu. Ak má niekto zranenú časť svojho tela, tak môže mať nejakú psychickú obtiaž a z toho
je adekvátne túto položku pričleniť. Sexuálna disfunkcia býva častou súčasťou úzkostnej depresívnej
poruchy, ale túto odčlenil, lebo u žalobkyne je predpoklad, že aj napriek liečbe by táto zložka sexuálna

porucha mohla byť rezistnejšia na liečbu a viac ju traumatizovať a mohla mať chronickejší priebeh ako
úzkostne depresívna symptomatika. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, ako pri hodnotení položky
254 dospel k rozmedziu 390 bodov ak sám v znaleckom posudku uvádza, že ide o mierene závažnú
poruchu a že sexuálna disfunkcia by mala byť rezistentná, závažnejšia, znalec uviedol, že rozmedzie
je 130 až 780 bodov v položke. Úzkostná depresívna porucha je u nej mierne vyjadrená, mierne sú

tam príznaky, samozrejme treba brať do úvahy aj to, že sa neliečila a ak by sa možno liečila, vôbec
by takýmto spôsobom neohodnocoval resp. by tam bola spodná hranica. Pri vyšetrovaní žalobkyne sa
pýtal aj na samovražedné myšlienky, kedy žalobkyňa uviedla, že v tomto čase ich nemá. Pokiaľ ide
o položku 255 ak túto hodnotil v strede, k tomu uviedol, že položka 255 sa zvykne používať často
pri nehodách, keď sa vyvinie u pacienta posttraumatická stresová porucha, ktorá má svoje symptómy,

typické sú flashbacky, denné alebo nočné mory, obava z cestovania ako aj iné príznaky. Z toho dôvodu
dal ľahkú až stredne ťažkú bodovú hodnotu kvôli tomu, že nočné mory žalobkyňa nemá často, nemá ich
ani zďaleka na dennej báze, skôr zriedkavejšie, nie je, že by sa úplne vyhýbala cestovaniu, hlavne sa
bojí podľa toho, že ak idú na dlhšie cesty a má problém napr. s hľadaním toalety. Ak idú niekde len v okolí
s manželom, tam až taký závažný problém s manželom nemá, príznaky sa závažne neprejavujú. Na

otázku z akého dôvodu pristúpil k 100 % navýšeniu uviedol, že ide o mladú osobu, funkčnú, a teda je tam
dôležitý vek, kedy to nastalo, teda v produktívnom veku, preto ohodnotil 100 %. Je možné aj v staršom
veku ohodnotiť a brať do úvahy navýšenie 100 %, ak je tam predpoklad tiež nejakého dlhodobého
produktívneho a spoločenského života. Takže to navýšenie je spôsobené hlavne vekom žalobkyne.

36. Následne súd vykonal konfrontáciu znalcov F. N. M., H. a F. E. F. B., pričom v rámci konfrontácie
sa nezhodli a rozišli obaja znalci, pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu. Podľa F. M., H. sa zdravotný
stav neustálil, podľa F. E. F. B. stanovila ustálenie zdravotného stavu na júl 2021.

37. Znalec F. N. M., H. zotrval na svojom vyjadrení, že zdravotný stav pacientky nemôže byť ustálený,

ak to berie z pohľadu, či je perspektíva jeho zlepšenia, pretože podľa neho je a doteraz sa neliečila,
nevyužívala žiadnu liečbu, takže podľa jeho názoru zdravotný stav bez tejto liečby nemôže byť ustálený.
Keby sa však už neliečila nikdy a ani doteraz sa neliečila a nechce sa liečiť, tak potom dá sa povedať,
že zdravotný stav je ustálený, ale vždy sa tam berie hranica dvoch rokov.

38. Znalkyňa F. E. F. B. zotrvala na svojom znaleckom posudku a na záveroch ustálenia zdravotného
stavu k júlu 2021.39. Vzhľadom k tomu, že bol rozdiel aj pri bodovom hodnotení obidvoch znalcov, súd konanie prerušil
s tým, že znalci si jednotlivé znalecké posudky navzájom prešli a po prerušenom konaní znalec F. N. M.,
H.uviedol,žesasoznalkyňouF.E.F.B.pooboznámenísasjejznaleckýmposudkomzhodli,žemohlato

byť aj položka 254 sexuálna disfunkcia, akurát s tým, že on poukazoval, že úzkostnú depresívnu poruchu
bodoval nižším bodovým ohodnotením, keďže podľa neho je to mierny stupeň a sexuálnu disfunkciu
vyšším, pretože ide o vážnejšiu. Ako spolu diskutovali, že ak by to boli aj dve položky, nemali by sa
sčítať, čo dáva logiku, takže potom by z toho mohlo vyjsť, že 130 by bola najnižšia hodnota pre úzkostnú
depresívnu poruchu a 520 ťažkú poruchu sexuálnej disfunkcie, takže dokopy sa zhodli na 650 bodovom

ohodnotení. Zároveň znalkyňa F. E. F. B., že ak je to teda tak, 650 x 2, lebo navýšenie 100 %, čiže je to
1300 bodov a ostáva položka 255 posttraumatická stresová porucha 520 po navýšení 1040 bodov, na čo
znalec F. N. M., H. uviedol, že dokopy je to 2340 bodov. Znalkyňa F. E. F. B. po vzájomnej konfrontácii
zobrala argument znalca F. N. M., H., že žalobkyňa sa nepodrobila žiadnej psychiatrickej liečbe, čiže
zníženie položky 254 na dolnú hranicu prijala ako argument znalca F. N. M., H..

40. Z uvedeného vyplynulo, že položka 255 zostala nedotknutá a bola korigovaná položka 254, kde sa
sčítali dve diagnózy úzkostná depresívna porucha 130 bodov a sexuálna disfunkcia 520 bodov, čiže
dokopy 650 bodov, na čo znalec F. N. M., H. tieto skutočnosti potvrdil a že ak je takýto uhol pohľadu,
ak keď sú to dve diagnózy, každý má nejakú svoju závažnosť, dáva logiku sčítať obidve tieto diagnózy.
Záverom teda možno konštatovať, že sa zhodli na bodovom ohodnotení 2340 bodov.

41. Po konfrontácii oboch znalcov pre súd vyplynul záver, že sa znalci ustálili na hodnote 2340 bodov,
a to pokiaľ ide o hodnotenie psychickej poruchy a sexuálnej disfunkcie.

42. Na pojednávaní konanom dňa 07.12.2023 súd vypočul znalca A. F. G. D., H., ktorý podal znalecký

posudok a hodnotil bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne.
43. Znalec prítomný na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na záveroch svojho znaleckého
posudku a nevie žiadne iné okolnosti, ktoré by v danej veci mohol podať.

44. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia na základe

jej osobného vyšetrenia znalec uviedol, že osobne vyšetril žalobkyňu a presne to uviedol vo svojich
znaleckých posudkoch. Najskôr hodnotil stratu obidvoch dolných končatín a následne až po stabilizácii
zdravotného stavu, prvý posudok podával v mesiaci júl 2021, kde bolo hodnotené bolestné a strata,
tá bola hodnotená na základe lekárskych správ. Následne previedol aj fyzické vyšetrenie žalobkyne,
ktoré bolo realizované dňa 26.08.2022 na ambulancii Polikliniky Louisa Pasteura v Košiciach, kedy sa

jednalo o hodnotenie trvalých následkov sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na základe vyšetrenia
žalobkyne. Všetky zranenia, ktoré popísal, bodovo ohodnotil a uviedol v znaleckom posudku, vychádzal
zvyšetreniažalobkyne,čiužnastrane4posudku,kdeuviedol:„traumatologickévyšetreniepaniA.B.pre
úraz zo dňa 26.07.2020“ kde podrobne popísal fyzikálny nález, čiže rozsah jaziev, obmedzenie hybnosti,
pričom do hodnotenia trvalých následkov boli zaradené len tie následky, ktoré sú priamo v príčinnej

súvislosti s uvedeným incidentom poškodenej. Zároveň uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo možné po prvýkrát hodnotiť v roku 2021. Vždy hodnotí k dátumu vypracovania znaleckého posudku
a vyšetrenia klienta. To, že niekto má stratu končatín neznamená, že je stacionárny. Je to dynamický
proces a navyše v tomto prípade bolo veľa ďalších pridružených poranení, vážne poranenie ciev,
poranenie skeletu na hornej končatine s komplikovanými hojeniami, čiže rekonvalescencia prebieha

v takýchto prípadoch dlhodobo. Podľa znalca zdravotný stav žalobkyne v čase, keď vypracovával
znalecký posudok bol ustálený. Podľa znalca i podľa interpretácie alebo stratu, keď niekto nemá
dolné končatiny vie ohodnotiť rovno. Avšak môže dôjsť k určitým komplikáciám, hnisaniu reamputácii,
trombóze, embólii, čo sú dve odlišné veci. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či sa vie vyjadriť
k tomu, ktoré zranenia boli spôsobené pádom z motorky a ktoré prejdením kamiónu, považoval znalec

z medicínskeho hľadiska za diskriminačnú. Všetky telesné poranenia vznikli v jednom čase následkom
jedného úrazového deja, teda je úplne bezpredmetné, či najprv došlo k zlomeniu ramennej kosti
a následne došlo k poraneniu končatiny, vznikli pri jednom deji.

45. Svedok – znalec H. F. H. K. prítomný na pojednávaní uviedol, že dostal konkrétne otázky (pozn.

od žalovaného), na ktoré zodpovedal, a síce do akej miery zodpovedá za zranenie pád poškodenej
z motocykla a pod kamión a rozdeliť, ktoré motorové vozidlo spôsobilo aké zranenia. Na to odpovedal
vo svojom odbornom vyjadrení s najväčšou pravdepodobnosťou, keď si premietol mechanizmus deja
a lekárske správy, poškodenú žalobkyňu nevidel, lebo to nebolo jeho úlohou, posudzoval sťaženiespoločenského uplatnenia. Pri vypracovaní svojho vyjadrenia rozdelil zranenia tak, že s najväčšou
pravdepodobnosťou pád motorky spôsobil pomliaždenie pravého lakťa, pomliaždenie ilických žíl,
trombózu ilických žíl a potom operačné riešenie tela ramennej kosti a keďže padla pod kamión, tak

tento pád spôsobil najväčšiu traumu, a síce šokový stav, amputáciu v pravom a amputáciu v ľavom
stehne. Bodové hodnotenie prakticky iba kontroloval a súhlasí v plnom rozsahu to, čo bolo ohodnotenie
jeho kolegom A. F. G. D., H.. V závere uviedol, že sa pridržiava svojho odborného vyjadrenia, súhlasí
so závermi znalca A. F. G. D., H., stotožňuje sa s nimi čo sa týka bolesti aj sťaženia spoločenského
uplatnenia. V jeho znaleckom posudku nenašiel nijaké diskrepancie.

46.Súdvyhodnotil,žezozáverovobochznalcovvyplynuloto,čobolopotvrdenéajsamotnýmznaleckým
posudkom znalcom A. F. G. D., H., že rozlíšiť zranenia, ktoré vznikli priamo pri čine dôsledkom pádu
z motorky alebo prejdením kamiónu je veľmi problematické, lebo samotné úrazy následkom pádu
z motorky sú vysoko etnické úrazy. Už nielen z medicínskej praxe, ale vychádza zo štatistík sa jedná
o úrazy, ktoré už môžu byť smrteľné. Navyše pokiaľ sa jedná o takúto incidenciu, že ešte súbežne bolo

prejdenie kamiónom, rozlíšenie, ktorý úraz je výlučne v spojitosti s ktorým dejom bez analýzy hĺbkovej
samotného úrazu je sporné, čiže rozlíšenie ako žiadala právna zástupkyňa žalovaného je z pohľadu
medicínskeho takmer nemožné. Je potrebné sa pozrieť na to holisticky, že následok je skutočne
devastujúci, devastujúcim pre uplatnenie mladého človeka v živote, to znamená strata akéhokoľvek
uplatnenia je strašný následok, ktorý je nekurabilný to znamená so stratou akéhokoľvek uplatnenia vo

všetkých formách života. Zhodne sa stotožnil aj s vyjadrením odborným H. F. H. K..

47. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na výkone znaleckého posudku znalcom z odboru
doprava za účelom posúdenia nehodového deja, určenia vinníka škodovej udalosti ako aj s ďalšími
dôkazmi, a to výsluchom svedkov dopravnej nehody, výsluchom vodiča kamiónu, oboznámením

sa s fotodokumentáciou. Zároveň navrhla vypočuť povereného zamestnanca spoločnosti AVUS
Internationalspol.sr.o.,ktorýjelikvidačnýmzástupcompoľskéhopoisťovateľanaSlovensku,atovodiča
kamiónu.

48. Súd uznesením návrhy právnej zástupkyne zamietol z dôvodu, že nepovažoval okrem znaleckého

posudku znalca z odboru doprava za účelom posúdenia nehodového deja, keďže tieto návrhy
nepovažoval za potrebné vzhľadom na doposiaľ vykonané znalecké dokazovanie a vyjadrenie znalcov.

49. Uznesením zo dňa 21.03.2024 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom E. F. O., z odboru
Cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, ktorého povinnosťou bolo zodpovedať na otázky

žalovaného:
- viedol vodič motocykla motocykel správne (v prípade, ak vodič motocykla motocykel správne neviedol,
v čom je možné vzhliadnuť pochybenie pri vedení motocykla týmto vodičom)?,
- mohol vodič motocykla nehode zabrániť (v prípade ak áno, akým spôsobom)?,
- dodržala žalobkyňa ako spolujazdkyňa na motocykli počas jazdy na motocykli všetky povinnosti

účastníka premávky (t.j. spolujazdca na motocykli)?,
- mohla spolujazdkyňa zabrániť pádu z motocykla?,
- viedol vodič kamióna kamión správne (v prípade, ak vodič kamióna kamión správne neviedol, v čom
je možné vzhliadnuť pochybenie pri vedení kamióna týmto vodičom)?,
- mohol vodič kamióna nehode zabrániť?,

- čo spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví u žalobkyne v podobe devastačných poranení obidvoch dolných
končatín s nutnosťou akútneho chirurgického zákroku spočívajúceho v odstránení obidvoch dolných
končatín?,
- stanoviť technickú príčinu dopravnej nehody zo dňa 26.07.2020,
- uviesť iné dôležité skutočnosti a súvisiace zistenia, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.

50. Znalec E. F. O. vypracoval znalecký posudok a tento doručil súdu dňa 21.09.2024.

51. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že z technického hľadiska vodič E. B. neviedol motocykel
správne. V čase vzniku dopravnej nehody pršalo, vozovka bola mokrá a vodič neprispôsobil techniku

jazdy zhoršenej poveternostnej situácii a počas predbiehania návesovej súpravy dostal šmyk zadného
kolesa.Následkomsmerovejnestabilitydošlokpáduspolujazdkyne–žalobkynezmotocyklaanásledne
aj pádu motocykla na vozovku spolu s vodičom B.. Na mokrej vozovke môže počas rýchlej akceleráciea bočnom premiestnení dôjsť práve k šmyku zadného kolesa. Nevylúčil, že na mieste šmyku sa
nachádzali aj nerovnosti, čo mohlo prispieť k šmyku.

52. Na otázku, či mohol vodič motocykla nehode zabrániť, znalec uviedol, že mohol zabrániť len tak,
že by nevykonal predchádzací manéver v mieste vzniku dopravnej nehody. Na otázku, či žalobkyňa
dodržala ako spolujazdkyňa na motocykli počas jazdy na motocykli všetky povinnosti účastníka
premávky, znalec uviedol, že z technického hľadiska neporušila povinnosti účastníka premávky, počas
jazdy mala riadne pripevnenú ochrannú prilbu, pád z motocykla bol spôsobený smerovou nestabilitou

motocykla – šmyk. Odstredivá sila, ktorá pôsobila na spolujazdkyňu bola v istom momente väčšia ako
fyzická sila, ktorou sa spolujazdkyňa držala motocykla resp. vodiča motocykla, preto došlo k jej pádu
na vozovku a následne kontaktu s nápravou cisterny. Na otázku, či mohla zabrániť pádu z motocykla
znalec uviedol, že z technického hľadiska neidentifikoval možnosť zabránenia dopravnej nehody zo
strany spolujazdkyne. K pádu došlo v dôsledku šmyku zadného kolesa motocykla na mokrej vozovke.
Spolujazdkyňa B. – žalobkyňa nemala z technického hľadiska možnosť ovplyvniť správanie vodiča.

53. Na otázku, či viedol vodič kamióna správne kamión znalec uviedol, že vodič jazdnej súpravy
viedol motorové vozidlo správne. V čase vzniku dopravnej nehody viedol vozidlo cez obec Turček
smerom na Kremnicu. Vzhľadom na charakter vozovky v mieste nehody (stúpanie) predpoklad znalca
bol, že jeho rýchlosť sa pohybovala v intervale 30 – 40 km/h, pričom cisternový náves súčasne bol plne

naložený. Maximálna hmotnosť návesovej súpravy je 40 000 kg. Z podkladov nie je možné zistiť, čo
vodič nákladného vozidla prevážal, ale na základe výpovede vodiča motocykla E. B. predpokladal, že
hmotnosť jazdnej súpravy v čase vzniku dopravnej nehody bola blízko maximálne dovolenej nosnosti.

54. Na otázku, či vodič kamióna mohol nehode zabrániť znalec uviedol, že z technického hľadiska nemal

vodič nákladného vozidla možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody zo dňa 26.07.2020. Na otázku,
čo spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví u žalobkyne v podobe jej devastačných poranení obidvoch končatín
s nutnosťou akútneho chirurgického zákroku spočívajúceho v odstránení obidvoch dolných končatín
znalec uviedol, že pri dopravnej nehode jednoznačne spôsobilo silové pôsobenie ľavej trojnápravy
cisternového prípojného vozidla.

55. Na otázku stanoviť technickú príčinu dopravnej nehody zo dňa 26.07.2020 znalec uviedol, že na
základe vykonanej analýzy k danej dopravnej nehode možno konštatovať a konštatoval, že technickou
príčinou predmetnej dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy vodiča motocykla E. F. B., ktorý
svojou jazdou vyvolal kolíznu situáciu, pričom vodič nákladného vozidla nemal možnosť zabrániť vzniku
dopravnej nehody.

56. K znaleckému posudku znalca E. F. O. sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
podaním zo dňa 31.10.2024, v ktorom uviedla, že znalec v odpovedi na stranám sporu formulované
otázky potvrdil políciou ustálený záver vyšetrovania, a to, že výlučnou technickou príčinou dopravnej
nehody zo dňa 26.07.2020 bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, pričom vodič nákladného

vozidla nemal možnosť jej vzniku zabrániť. Zároveň znalec vo svojom znaleckom posudku v otázke
č. 3 vylúčil akékoľvek úvahy žalovaného o možnej spoluzodpovednosti žalobkyne – poškodenej,
kedy uviedol, že „spolujazdkyňa z technického hľadiska neporušila povinnosti účastníka premávky.“
Podľa právneho zástupcu žalobkyne znalecké dokazovanie jasne potvrdilo tézu žalobkyne podporenú
predloženými dôkaznými prostriedkami, že žalovaný ako nositeľ subjektívnej povinnosti vyplývajúcej

z hmotného práva je v spore správne pasívne vecne legitimovaný a na strane žalobkyne zároveň
neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mala škodu znášať pomerne podľa ustanovenia § 441 OZ. Pokiaľ
žalovaný formuloval otázku č. 7, k tomu právny zástupca žalobkyne uviedol, že k traumatickej amputácii
dolných končatín žalobkyne došlo po ich prejdení nápravy nákladného vozidla a na posúdenie otázky
mechanizmu vzniku jednotlivých zranení je kompetentná len medicínsky odborne spôsobilá osoba a nie

znalec, ktorú otázku žalovaný znalcovi položil. V ostatnom odkázal na obsah výpovedí znalcov A. F. D.
H.. a H. F. K. na pojednávaní dňa 07.12.2023.

57. Právna zástupkyňa žalovaného sa k znaleckému posudku vyjadrila podaním zo dňa 04.11.2024,
kedy uviedla, že znalec pripustil, že príčinou šmyku motocykla, na ktorom sa viezla žalobkyňa ako

spolujazdec mohli byť aj nerovnosti na vozovke. Podľa žalovaného uvedené je potrebné interpretovať
ako jednu z možných príčin, pre ktorú došlo k pádu žalobkyne na vozovku a vyhodnotiť vo vzťahu
k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v konaní, to znamená, či žalovaný je jediným pasívne vecne
legitimovaným subjektom. Podľa žalovaného nie je v znaleckom posudku jednoznačne ani zodpovedanáotázka, či žalobkyňa (ne) porušila ako účastník cestnej premávky akúkoľvek zákonnú povinnosť a táto
otázka podľa žalovaného nebola jednoznačne zodpovedaná. Zároveň znalec v znaleckom posudku
v odpovedi na otázku č. 6 uviedol, že vodič kamiónu nemal možnosť zabrániť vzniku dopravnej

nehody. So záverov znaleckého posudku podľa žalovaného však nie je zrejmé, na základe čoho, akých
konkrétnych skutočností k takémuto záveru znalec došiel. Podľa žalovaného v závere odpovede na
otázku č. 7 jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalovaného v konaní, s ktorým je potrebné sa vysporiadať
najmä vo vzťahu k jeho pasívnej vecnej legitimácii, a to, že ťažkú ujmu na zdraví žalobkyni spôsobilo
silové pôsobenie ľavej trojnápravy cisternového prípojného vozidla v súvislosti s čím žalovaný poukazuje

na objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa kamióna podľa ustanovenia § 427 OZ. Vzhľadom na
uvedené je nesporným, že najzásadnejšie a najzávažnejšie poškodenie zdravia spôsobil žalobkyni
svojou prevádzkou kamión, pričom medzi stranami sporu nie je sporným, že ten nebol v čase dopravnej
nehody povinne zmluvne poistený u žalovaného. Žalovaný tak nemôže byť zaviazaný k poskytovaniu
náhrady za také poškodenie na zdraví žalobkyne, ktoré neboli spôsobené v dôsledku prevádzky u neho
poisteného motocykla, a to bez ohľadu na povahu/druh tejto náhrady. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Keďže znalec sám konštatoval, že vodič kamióna nedokázal kolíznej situácii zabrániť.
Z odpovede znalca ani na otázku č. 8 nevyplýva ako znalec dospel k deklarovanému záveru, že nehodu
spôsobil vodič motocykla, a teda podľa žalovaného je znalecký posudok arbitrárny a nepreskúmateľný.

58. Na základe uvedených skutočností právnou zástupkyňou žalovaného súd na pojednávanie dňa
16.01.2025 predvolal znalca E. F. O., ktorý vypracoval znalecký posudok a ktorému následne boli
položené otázky zo strany súdu ako aj právneho zástupcu žalobkyne a právnej zástupkyne žalovanej
strany.

59. Z výsluchu znalca E. F. O., z odboru Doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel,
nehody v cestnej doprave, odhad cestných vozidiel vyplynuli skutočnosti, ktoré boli preukázané
a uvedené v znaleckom posudku. Na doplnenie výsluchu znalca tento uviedol, že sa podrobne
oboznámil s celým spisom vedeným pred Okresným súdom Martin ale hlavne vyšetrovacím spisom

polície, výpoveďami ďalších znalcov, v ďalších odboroch a pri spracovaní znaleckého posudku hlavne
vychádzal z vyšetrovacieho spisu, kde aj charakterizoval spôsob dopravnej nehody. Pri vypracovaní
znaleckého posudku mal k dispozícii fotografie, ktoré boli robené priamo na mieste nehody, náčrtok,
ktorý bol vypracovaný ručne, výpoveď vodiča motocykla – manžela poškodenej a výpoveď svedka
spolujazdca resp. jedného z členov motorkárov, ktorí išli za motorkou manžela poškodenej. Zásadné

vo vyšetrovacom spise aj pre znalca bola výpoveď samotného vodiča kamiónu, ktorý uviedol, že
„prechádzal cez obec Turček smerom na Kremnicu a mal namierené do Maďarska. Cisternu mal plnú.
V spätnom zrkadle si všimol, že ho predbieha motorka, potom sledoval cestu a po chvíli, keď sa pozrel
opäť do spätného zrkadla, videl na zemi motorku, a tak sa zastavil a keď vystúpil videl, čo sa stalo.
Zabrániť tomu nemohol.“ Podstatným pre znalca z technického hľadiska bol nákres, ktorý opisoval

situáciu a fotografie t.j. poloha motocykla, ktorá v zásade nezodpovedala skutočnosti, pretože motocykel
neskončil na stojane, ale znalec predpokladá, že aj vzhľadom na fotografie, ktoré tam boli, motocykel
skončil niekde v oblasti mimo cesty. Na základe uvedeného vypočítal vzdialenosť motocykla ako padol
na zem pri prvom kontakte zanechal stopu na vozovke a šmýkal sa až do konečnej polohy dovtedy,
kým zastavil. Z fyzikálnych meraní, ktoré robil aj Ústav súdneho inžinierstva, sú to americké testy, je

preukázané, že motocykle spomaľujú pri takomto pohybe nejakým spomalením 3 – 4 m/s na -2 a na
základe jednoduchého vzorca vypočítal, že rýchlosť motocykla v čase pádu mohla byť od 46 až 50 km/
h, takže rýchlosť neprekročil. Miesto, kde sa nehoda stala bola obec s maximálne povolenou rýchlosťou
50 km/h, kde bolo zároveň zakázané predbiehať. Zároveň znalec uviedol, že cesta je extrémne úzka,
šírka jazdného pruhu je 3,7 m. Následne znalec popísal celý priebeh ako zrejme k dopravnej nehode

a k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo. Pridržiaval sa takmer vo všetkom záverov svojho znaleckého
posudku, ktoré len svojou výpoveďou doplnil resp. objasnil okolnosti, ktoré neboli dostatočne jasné
právnej zástupkyni žalovaného.
60.Naotázkuprávnejzástupkynežalovaného,čivodičkamiónanemalmožnosťzabrániťkolíznejsituácii
napriek tomu, že nie je zrejmé, či brzdil, ako brzdil, znalec uviedol, „som o tom presvedčený, lebo nič

tomu nenasvedčuje vrátane vyšetrovacieho spisu, že by vodič kamiónu mohol čokoľvek urobiť, aby
nehode zabránil.“ Znalec sa súčasne vyjadril k šírke vozovky 3,7 m, pričom šírka jazdnej súpravy je
2,5 m to znamená, že keby išiel stredom jazdného pruhu, má z jednej strany 60 cm a z druhej 60 cm,
pričom však vodič motocykla B. vypovedal, že vodič kamióna išiel viac vpravo, takže z toho vyplývapodľa znalca, že vodič kamióna nešiel neštandardne. Pokiaľ ide o otázky právnej zástupkyne žalovanej
strany, či poškodená – žalobkyňa nespôsobila svojim správaním dopravnú nehodu, znalec uviedol, že
žalobkyňa neurobila nič zle, držala sa vpredu, mala helmu, mala nejaké oblečenie, takže z jej strany

kporušeniužiadnychpovinnostípodľaznalcanedošlo.Záveromznalecuviedol,žepodľanehodopravnú
nehodu zapríčinil jedine vodič motocykla. Neprispôsobil svoju jazdu stavu a povahe vozovky. To isté
predpokladá, že by uviedli aj policajti pri obvinení. Ak pršalo, vozovka bola úzka, mal spolujazdkyňu,
vlastnil motorku Chopper, ktorá je veľmi špecifická motorka. V prvom rade mal ísť za kamiónom a tento
nemal predbiehať v obci, v mieste kde je zákaz predbiehania a ešte keď bolo krátko po začatí dažďa.

61. Na otázku sudcu, či je možné, že vodič kamióna je zodpovedný za nehodu, znalec uviedol: „to je
technicky nemožné.“

62. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že podanou žalobou dňa 25.02.2022 sa
žalobkyňa v kontexte pripustenia zmeny domáhala, aby žalovaný jej zaplatil sumu 149.278,50 Eur spolu

s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví, ktorá v súčte predstavuje, a to doplatok poistného
plnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia konkrétne v rozsahu 716 bodov v somatickej časti
trvalého poškodenia zdravia a 2710 bodov v časti psychických následkov, v úhrne tak v sume 77.634,-
Eur a nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 45 % t.j. o sumu 71.644,50
Eur. Poukázal na to, že žalovaný od počiatku namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie

v spore tvrdiac, že táto naopak svedčí poisťovateľovi ťahača a návesu, či dokonca jeho likvidačnému
zástupcovi na území Slovenskej republiky. Neskôr vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov,
poukázal na závery predloženého odborného vyjadrenia H. F. K. a znaleckého posudku F. M.,
rozporoval rozsah spôsobenej škody, rovnako tak mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, následne poukázal na možnú spoluvinu žalobkyne na spôsobenej škode a za predčasnú

napokon označil aj samotnú žalobu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoteného znaleckým
posudkom F. F. B., a to pre absenciu ustálenia zdravotného stavu v čase jeho vypracovania. K námietke
nedostatku pasívnej legitimácie sa právny zástupca žalobkyne vyjadril v replike zo dňa 11.08.2022
a následne v podaní zo dňa 19.06.2023 v tom zmysle, že za spôsobenú škodu zodpovedá výlučne vodič
motocykla, a subjektívne podľa § 420 OZ súbežne jeho prevádzateľ objektívne podľa ustanovenia § 427

ods. 2 OZ. Priamy nárok žalobkyne voči žalovanému ako poisťovateľovi zodpovednému subjektu tak
vyplýva z ustanovenia § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd zhodne uviedol, že žalovaný
je správne v spore pasívne vecne legitimovaný, pričom doplnil, že vzhľadom na pluralitu škodcov
a ich solidárnu zodpovednosť bola poškodená oprávnená žiadať náhradu celej škody od ktoréhokoľvek

z nich. Znaleckým dokazovaním znalcom z odboru cestná doprava bola zároveň potvrdená téza
žalobkyne, že výlučnou technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča
motocykla a že na jej strane neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mala škodu znášať pomerne.
Vykonanou konfrontáciou znalcov F. F. B. a F. M. došlo k ustáleniu hodnotenia psychických následkov
úrazu na konečných 2340 bodov, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 55.025,- Eur. Napriek

tomu, že žalovaný procesne relevantným dôkazným prostriedkom nerozporoval hodnotenie žalobou
uplatneného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v somatickej časti poškodenia zdravia
žalobkyne, keďže H. F. K. vo svojom odbornom vyjadrení venoval sa len otázke členenia zranení
spôsobených jednotlivými dopravnými prostriedkami, súd tohto znalca konfrontoval aj so znalcom A.
F. D., H., výsledkom bolo jeho stanovisko s hodnotením nároku v rozsahu 716 bodov s dátumom

ustálenia zdravotného stavu v roku 2021. Na tomto sa obaja znalci zhodli. Z vykonaného dokazovania
možno tak za preukázané a dôvodné označiť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v úhrnnej sume 69.249,- Eur. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
žalobkyňa navrhla tak učiniť v rozsahu 45 % majúc za to, že sa v jej osobe jedná o prípad hodný
osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Toto

skutkové tvrdenie žalovaný poprel v duplike zo dňa 29.09.2022. Z predložených znaleckých posudkov
a zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode ťažké devastačné
a reparovateľné poškodenie zdravia vo veku 42 rokov, ktoré je takmer úplne vyradilo z dovtedy
inak aktívneho, osobného, pracovného, spoločenského a športového života. Na základe rozhodnutia
Sociálnej poisťovne jej bol priznaný invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť na úrovni 80 %. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jej bol priznaný status
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. Z výpovede žalobkyne a jej manžela
možno mať za preukázané, že táto pociťuje a prežíva spôsobenú ujmu ako závažnú, majúc dopad do
všetkých sfér jej každodenného súkromného a rodinného života. Celú udalosť znáša psychicky veľmizle, uzatvorila sa do seba, vylúčila akékoľvek sociálne interakcie. Požadované mimoriadne zvýšenie je
spravodlivou satisfakciou aj preto, lebo v osobitostiach prípadu zohľadňuje kľúčové skutočnosti, a to
konkrétne, že žalobkyňa je v mnohých veciach odkázaná na pomoc manžela a okolia, napr. obliekaní,

varení, osobnej hygieny a podobne. Stratila zamestnanie, jediným príjmom je invalidný dôchodok. Trpí
nevyliečiteľnými fantómovými bolesťami, depresívnym syndrómom po traumatickej udalosti, pocitom
menejcennosti a úzkosti, obmedzená je v sexuálnom živote, kde tento stav je trvalý a nemenný, bez
možnosti akéhokoľvek zlepšenia. Do budúcna bude žalobkyňa konfrontovaná s rôznymi životnými
udalosťami a situáciami, nepredvídateľnými reakciami okolia a podobne, kde sa ale zakaždým naplno

prejaví pocit zhoršenej kvality života, menejcennosti, straty sebavedomia a podobne. Trávenie voľného
času bude žalobkyňa nútená prispôsobovať svojim fyzickým možnostiam z plnej samostatnosti sa
tak dostala do pozície, kedy potrebuje pomoc druhej osoby. V tomto konaní si žalobkyňa uplatňuje
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 45 %, pričom legislatívne maximum je 50 %.
Žalobkyňa výšku uplatneného nároku ustálila v súlade s rozhodujúcou praxou súdov a nemala v úmysle
taktizovať jeho nadhodnotením a následným uspokojením sa s čiastočne priznanou náhradou. Právny

zástupca žalobkyne mal tak za to, že v jej prípade sa nevyhnutne jedná o dôvody hodné osobitného
zreteľa, a preto je na mieste zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 67.871,25
Eur. S poukazom na už uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu ako aj na fakt, že sa u žalobkyne jedná
o poslednú zákonnú možnosť odškodnenia následku utrpeného úrazu a už nikdy v budúcnosti nebude
môcť uplatňovať totožný nárok, žiadal súd, aby rozhodol v intenciách žalobného návrhu. V kontexte

pripustenej zmeny a vykonaného dokazovania tak, že prizná žalobkyni náhradu škody v celkovej sume
137.120,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69.249,- Eur od 22.01.2022
do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže rozhodnutie záviselo od úvahy súdu
a znaleckého dokazovania a konfrontácie znalcov, vo zvyšku žiadal žalobu zamietnuť.

63. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava
všetkých písomných a ústnych prednesov, ktoré za žalovaného boli v tomto konaní urobené a doručené
do súdneho spisu. Poukázala na to, že žalobkyňa v konaní resp. v žalobe tvrdila, že jej škoda
na zdraví vrátane následkov spojených s týmto poškodením zdravia vznikli v dôsledku pádu pod
kolesá kamióna. Medzi stranami však nebolo sporným to, že poisťovateľom kamióna nie je a nikdy

nebol žalovaný. Z toho dôvodu žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená v dôsledku prevádzok dvoch
vozidiel, a to motocykla v menšej časti a kamióna v prevažujúcej časti. Z vykonaného dokazovania
rovnako vyplynulo, že závažnejšie poranenia ako aj závažnejšie následky na zdraví žalobkyne boli
spôsobené práve v dôsledku zrážky žalobkyne s kamiónom. Žalovaný ako povinný zmluvný poisťovateľ

môže plniť len za svojho poisteného a kompenzovať len tak škody, ktoré boli spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s prevádzkou u neho poisteného vozidla. V tejto súvislosti právna zástupkyňa
žalovaného poukázala na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Žalovaný v konaní uviedol a preukázal, ktoré poškodenia zdravia u žalobkyne a ktoré následky týchto
poškodení bolo spôsobené prevádzkou kamióna a ktoré boli spôsobené prevádzkou motocykla. V tejto

časti odkázal na dupliku žalovaného ako aj znalecký posudok H. F. K.. Ďalej právna zástupkyňa
žalovaného uviedla, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorý pozostáva zo somatickej časti a z psychickej časti. Čo sa týka nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia a jeho psychickej časti, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tento nárok vznikol
v dôsledku straty dolných končatín žalobkyne. Tu podotkla a poukázala právna zástupkyňa na to, že

k tejto skutočnosti nedošlo v dôsledku prevádzky motocykla, ale v dôsledku prevádzky kamióna, čiže
podľa právnej zástupkyne chýba priama príčinná súvislosť. Čo sa týka psychickej časti nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia, poukázala aj na to, že z vykonaného dokazovania podľa názoru
žalovaného vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne v čase, kedy bol hodnotený znalkyňou F. F. B. ako
ani neskôr nebol ustálený, a teda nebol hodnotiteľný, a z toho dôvodu považovala žalobu v časti sťaženia

spoločenského uplatnenia týkajúcej sa psychickej časti za predčasne podanú. Čo sa týka samotného
nároku na mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za somatickú aj psychickú časť,
ktorého sa žalobkyňa domáha v rozsahu 45 %, žalovaný má za to, že nebola preukázaná existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorá by takéto vysoké navýšenie odôvodňovala. Z výpovede
žalobkyne vyplynulo resp. nevyplynulo, že by sa v jej prípade jednalo o osobu mimoriadne verejne,

spoločensky, kultúrne, športovo alebo sociálne angažovanú. Žalobkyňa pred dopravnou nehodou viedla
bežný život, vykonávala bežné zamestnanie, venovala sa bežným každodenným aktivitám, záľubám,
zabezpečovala bežný chod domácnosti, žalovaný nedevalvuje spôsob života žalobkyne, len poukazuje
na to, že v prípade ak sa domáha vyplatenia mimoriadneho navýšenia, bolo potrebné preukázať dôvodyhodné osobitného zreteľa, čo v prípade žalobkyne preukázané nebolo. Skutočnosť, že u žalobkyni
došlo v dôsledku dopravnej nehody k amputácii dolných končatín, bola už kompenzovaná v rámci
základnéhobodovéhohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Žalovanýneznevažujezdravotný

stavžalobkyne,ibapoukazujenato,ževprípademimoriadnehonavýšeniajepotrebnétvrdiťapreukázať
inéskutočnosti,akovprípadesťaženiaspoločenskéhouplatneniauplatňovanéhovzákladnombodovom
hodnotení. Čo sa týka výšky tejto náhrady, vzhľadom na judikatúru súdov Českej republiky, poukázala
na to, že takéto vysoké percentuálne navýšenie prichádza do úvahy v prípadoch skutočne uvedených
ako sú prípady napr. komatických pacientov, ktorí sú úplne v dôsledku poškodenia zdravia vyradení

z bežného života. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň
si žalovaný uplatnil trovy konania.

64. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

65. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

66. Podľa § 438 (1) OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. (2)
V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa
svojej účasti na spôsobení škody.

67. Podľa § 439 OZ kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa
účasti na spôsobení vzniknutej škody.

68. Podľa § 511 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

69. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

70. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

71. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
72. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
73. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z .z., označeného ako „Priamy nárok poškodeného“ náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.
74. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
75. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnancav hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

76. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis.2)
77. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
78. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
79. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii súd uvádza, že žalovaný vo svojich písomných ale aj
ústnych vyjadreniach namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Z obsahu žaloby ale aj pripojených
listín, následne výsluchom nielen žalobkyne ale aj znalca z oblasti dopravy súdu nevyplynulo, že

škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená prevádzkou ťahača a návesu. Práve naopak, žalobkyňa
vo výzve na plnenie z poistenia zodpovednosti zo dňa 19.10.2021 uviedla, že nárok uplatňuje proti
právnemu predchodcovi žalovaného ako zodpovednému poisťovateľovi motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda. Poistenie zodpovednosti sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla;
nie je pritom rozhodujúce, či ide o objektívnu zodpovednosť prevádzateľa v zmysle § 427 a nasl. OZ
alebo vodiča na základe zavinenia podľa § 420 OZ. Súbežná zodpovednosť oboch subjektov sa pri
tej istej škodovej udalosti nevylučuje. Poistený má s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 381/2001 Z.z. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému nároky na náhradu

škody na zdraví. Právo poškodeného uplatniť si svoj nárok voči poisťovateľovi škodcu je pritom jeho
osobitným právom vyplývajúcim z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. V tomto prípade
niet pochýb, že škoda žalobkyni bola spôsobená zavineným porušením právnej povinnosti vodiča
motocykla zn. Indian Scout, ev. č. D., za ktorú tento zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ. Súd v tomto
kontexte súhlasí so žalovaným, že podmienkou zodpovednosti prevádzateľa podľa § 427 ods. 2 OZ

je, aby škoda bola vyvolaná osobitnou prevádzkou vozidla. Za udalosti vyvolané osobitnou povahou
prevádzky dopravných prostriedkov sa považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať
škodu a súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov. Škoda je spôsobená prevádzkou dopravného
prostriedku aj vtedy, ak bola spôsobená úrazom, v dôsledku pádu z motorového vozidla počas jeho
jazdy. Vymrštenie spolujazdca jazdiaceho na motocykli, v tomto prípade žalobkyne v dôsledku balansu

vzniknutého pri predchádzaní iného motorového vozidla (viď vyjadrenie a závery znaleckého posudku
znalca z odboru dopravy) je nepochybne udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky v príčinnej
súvislosti ktorej vznikla škoda. Z toho dôvodu žalovaný je zodpovedný poisťovateľ škodcu, je tak
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a v spore je pasívne legitimovaný.
Ak žalovaný vo svojich písomných ale aj ústnych vyjadreniach poukazoval na to, že v tomto konaní

svedčí pasívna vecná legitimácia poisťovateľovi ťahača, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
likvidačný zástupca podľa § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. je len zástupcom poisťovateľa na základe
jej vzájomnej dohody o zastupovaní pri likvidácii poistených udalostí vzniknutých na danom území,
koná výlučne v mene a na účet poisťovateľa, zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov
poškodeného na náhradu škody a vykonáva všetky činnosti potrebné na ich uspokojenie, ak bola škoda

spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré bolo uzavreté poistenie v inom členskom štáte
ako tom, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo. Zo žiadneho zákonného ustanovenia tak ako
aj uvádzal právny zástupca žalobkyne, nemožno vyvodiť priamy nárok poškodeného voči likvidačnému
zástupcovi. Pasívna vecná legitimácia zodpovedného poisťovateľa škodcu vylučuje pasívnu vecnú
legitimáciu likvidačného zástupcu.

80. Nad rámec uvedeného žalovaný namietal, že žalobkyňa sama nemá ustálené, kto má byť v spore
pasívne vecne legitimovaný. Tvrdil, že nesedia žalobkyňou opísané skutkové okolnosti s tým, koho
označila ako žalovaného. S uvedeným tvrdením žalovaného sa však súd nestotožňuje. Žalobkyňa
v konaní uviedla, že vodič motocykla sa pri predbiehaní dostal s motocyklom do balansu, následkom
čoho zo sedadla vyhodilo žalobkyňu ako spolujazdkyňu, ktorá po páde pod koleso návesu utrpela

ťažké poškodenie zdravia. V žalobe žalobkyňa ako žalovaného označila poisťovateľa škodcu s tým,
že uviedla, že nie je sporný právny základ žalovaného nároku, keďže žalovaný už v minulosti poskytol
žalobkyni poistné plnenie v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Niet pochýb o tom, že
škoda bola žalobkyni spôsobená zavineným porušením právnej povinnosti vodiča motocykla, za ktorútento zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ. Žalobkyni vznikla pri dopravnej nehode škoda na zdraví,
ktorá bola spôsobená motorkou poistenou u žalovaného. Prevádzateľ vozidla, z ktorého žalobkyňa
vyletela a následne utrpela škodu na zdraví zodpovedá za takto vzniknutú škodu v zmysle citovaného

ustanovenia § 427 OZ. Nakoľko mal tento prevádzateľ vozidla škodca v čase vzniku škody uzavreté
povinné zmluvné poistenie u žalovaného, má právo na to, aby žalovaný v zmysle ustanovenia §
4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. za neho poškodenej t.j. žalobkyni nahradil škodu na
zdraví t.j. požadované jednorazové odškodné v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia,
ak poisťovateľ t.j. žalovaný nesplnil povinnosti uvedené v §11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo

poisťovateľ nesprávne odmietol poskytnúť poistné plnenie. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ
zbaviť, ak bola spôsobená škoda okolnosťami, ktoré majú dôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti
zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať. Žalobou uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný. Navyše v minulosti už žalovaný žalobkyni
plnil v súvislosti s touto dopravnou nehodou.

81. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a prevádzkou dopravného prostriedku
súd uvádza, že v prejednávanej veci došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa utrpela vážne
poškodenie zdravia. Okolnosti nehody, ktoré boli popísané vo vyšetrovacom spise, následne dostatočne
zdôvodnené v znaleckom posudku znalca z odboru dopravy ako aj pri jeho výpovedi na pojednávaní
možno zhrnúť tak, že sa žalobkyňa viezla ako spolujazdec so svojim manželom na motorke s tým,

že jej manžel šoféroval a ona sedela za ním, pričom podľa slov manžela začalo popŕchať, chcel ísť
rýchlo domov a začal predbiehať ťahač s návesom. Vozovka už bola mokrá, dostal šmyk, neudržal
balans, pričom manželka vyletela z motorky pod okoloidúci ťahač s návesom. V tomto prípade súd
vyvodil záver, že tu došlo k stretu dvoch prevádzok. Stretom prevádzok je aj nepriamy stret dopravných
prostriedkov. Príklady z praxe 1. vytlačenie jedného motorového vozidla druhým vozidlom z cesty, 2.

odtrhnutie kolesa alebo inej časti vozidla a zásah iným vozidlom, 3. odhodenie veci napr. zvieraťa
z jedného motorového vozidla do druhého motorového vozidla, 4. oslnenie vodiča motorového vozidla
iným prichádzajúcim motorovým vozidlom, 5. vymrštenie kameňa kolesom jedného vozidla a jeho
náraz do iného vozidla, 6. zasiahnutie auta vecou vyhodenou z protiidúceho vozidla, 7. vytečenie oleja
z jedného vozidla a následne spôsobenie šmyku iného vozidla, prevádzky motorky a prevádzky ťahača

s návesom, pričom došlo ku škode na zdraví tretej osoby, inej než sú prevádzatelia vyššie uvedených
dopravných prostriedkov. Vo vzťahu k žalobkyni títo dvaja prevádzatelia, a to prevádzateľ motorky –
obchodná spoločnosť M., M.. Hronec, ktorého konateľom je manžel žalobkyne a prevádzateľ ťahača
s návesom WOZNIAK LUCIAN DANIEL Poľsko zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ a to spoločne
a nerozdielne, pričom následne sa medzi sebou môžu vysporiadať podľa hľadísk uvedených v § 431

OZ. Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito
prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Uvedené súd uvádza, nie
je však predmetom tohto konania. Zodpovednosť uvedených prevádzateľov v zmysle ustanovenia §
427 OZ je objektívna, nastupuje teda bez ohľadu na zavinenie. S odkazom na ustanovenie § 511
má potom poškodená tretia osoba, v tomto prípade žalobkyňa právo žalovať oboch prevádzateľov

spoločne a nerozdielne alebo len jedného z nich. Žalobkyňa prevádzateľa motorky nežaluje, nakoľko
konateľom a aj vodičom motorky je jej manžel. Ak však žaluje poisťovateľa prevádzateľa motorky, a to
poisťovňu UNIQA, tak táto je podľa názoru súdu v spore jednoznačne pasívne vecne legitimovaná, i keď
svoju pasívnu vecnú legitimáciu rozporuje. Dôležitou skutočnosťou je tu tiež fakt, že neprebehlo trestné
konanie, nakoľko žalobkyňa ako poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním svojho manžela – vodiča

motorky. Trestné stíhanie bolo z uvedeného dôvodu zastavené. Žalovaná v konaní sa snaží v spore
tvrdiť, že chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorky, avšak z nehodového
deja ako bol súdu prezentovaný resp. ako je opísaný vo vyšetrovacom spise, následne v záveroch
znaleckého posudku znalca z odboru dopravy možno vyvodiť, že prvotnou príčinou vzniku škody na
zdraví žalobkyne bolo to, že vodič prevádzateľa motorky neprispôsobil jazdu stavebnému a technickému

stavu cesty, ďalej podľa záznamu dopravnej nehody nesprávne predchádzal resp. predchádzal bez
možnosti bezpečného zaradenia pre predchádzané vozidlo a tiež porušil ako vodič motorky povinnosti
účastníka cestnej premávky, nedbal na dopravné značky, dopravné zariadenia, kde bola obmedzená
rýchlosť a zákaz predbiehania. Z uvedeného možno vyvodiť, ak by bol býval vodič motorky si počínal
v súlade s predpismi o cestnej premávke, s vysokou pravdepodobnosťou by k nehode nebolo došlo.

Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu
mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie niektorého prevádzateľa (vodič
išiel rýchlo, nesprávne predchádzal), pokiaľ týmto konaním bola založená príčinná súvislosť vedúca
k vzniku škody. K tomuto súd ako už vyšiel uviedol uvádza, že aj v zmysle rozhodnutia BGE 85 II32/33 „škoda je spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená úrazom v dôsledku
pádu z motorového vozidla počas jeho jazdy“. Z prečinu ublíženia na zdraví vodič motorky však nebol
obvinený, nakoľko žalobkyňa nedala súhlas s trestným stíhaním. U vodiča ťahača s návesom nebol

prítomný alkohol ani porušenie právnych predpisov zistený. Miera podielu jeho zavinenia na nehode
nebola skúmaná, až následne znaleckým posudkom znalca, ktorého súd ustanovil, z ktorého vyplynulo,
že miera jeho zavinenia je nulová, a teda nezakladá jeho zodpovednosť za škodu podľa § 428 OZ
(rozhodnutie NS SR z 08.12.2016 sp. zn. 3Cdo/550/2015 ).
82. Podľa názoru súdu možno zhrnúť, že podstatná je v tomto prípade príčinná súvislosť t.j. čo

viedlo k škodlivému následku – poškodeniu zdravia žalobkyne, pričom súd ustálil, že prvotnou príčinou
nehodového deja tak ako to ustálil aj znalec v znaleckom posudku bolo zavinené konanie vodiča
prevádzateľa motorky, aj keď škoda na zdraví bola dokonaná prevádzkou ťahača s návesom. Z tohto
potom jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala právo uplatniť si nárok na jednorazové odškodné
u žalovaného, u ktorého bola motorka v čase nehody povinne havarijne poistená. Pokiaľ žalovaný
v konaní uvádzal okrem iného, že nie je relevantné, že žalobkyni už poskytol poistné plnenie a tvrdí, že

v tomto spore nie je pasívne legitimovaný, je potom otázne, prečo žalobkyni v súvislosti s dopravnou
nehodou už poskytol poistné plnenie vo výške cca 119.000,- Eur. Žalovaný zhodne navrhol skúmať
mieru zavinenia žalobkyne. Z uvedeného znaleckého posudku znalca z odboru dopravy jednoznačne
vyplynulo, že žalobkyňa splnila všetky povinnosti týkajúce sa jazdy na motorke, či už to bolo oblečenie,
prilba a všetky technické záležitosti, ktoré musí mať. Čiže je zrejmé, že ani v tomto prípade, ako sa snažil

žalovaný súdu predostrieť, nie je možné dospieť k záveru, že miera zavinenia žalobkyne predstavuje
50 %.

83. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku súd uvádza: K náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyňa oprela svoj nárok o závery znaleckého úkonu č. 35/2021 zo dňa 27.08.2021

(doplnenie znaleckého posudku č. 7/2021) a znaleckého posudku č. 74/2021 zo dňa 15.10.2021,
kde oba tieto žalovaný po obsahovej stránke rozporoval a z dôvodu domnelej absencie zdôvodnenia
označil za svojvoľné, arbitrárne a neverifikovateľné. Podľa súdu pre účely tohto konania mali žalobkyňou
predložené znalecké posudky charakter súkromných znaleckých posudkov (§ 209 CSP) t.j. spĺňajú
všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 17 zákona č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a zároveň obsahujú doložku o tom, že znalci sú si vedomí následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Za účelom tohto následne súd vykonal výsluch a konfrontáciu
znalcov. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 149.278,50 Eur titulom
náhrady škody na zdraví, kde táto škoda v súčte predstavuje doplatok poistného plnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, a to v rozsahu 716 bodov v somatickej časti trvalého poškodenia zdravia

a 2710 bodov v časti psychických následkov, úhrnne tak v sume 77.634,- Eur a druhý nárok na
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 45 % t.j. o sumu 71.644,50 Eur. Keďže
žalovaný od počiatku namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore tvrdiac, že
táto naopak svedčí poisťovateľovi ťahača a návesu, či dokonca jeho likvidačnému zástupcovi na
území Slovenskej republiky, s touto otázkou sa súd vysporiadal vyššie. Zároveň vzniesol námietku

premlčania uplatnených nárokov, pričom poukázal na závery predloženého odborného vyjadrenia H. F.
K., v znaleckom posudku F. M., pričom rozporoval rozsah spôsobenej škody, rovnako tak mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach žalovaný
poukazoval aj na možnú spoluvinu žalobkyne na spôsobenej škode a za predčasnú napokon označil aj
samotnú žalobu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoteného znaleckým posudkom F. F. B.

a to pre absenciu ustálenia zdravotného stavu v čase vypracovania znaleckého posudku.

84. Vzhľadom k tomu, že žalovaný rozporoval rozsah spôsobenej škody ako aj mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, poukazoval na možnú spoluvinu žalobkyne na spôsobenej škode
a poukazoval a snažil sa presvedčiť súd o tom, že nebol ustálený zdravotný stav žalobkyne, súd ako

vyššiekonštatovalpristúpilkukonfrontáciiznalcov,atoF.F.B.aF.M.,kedypriichvzájomnejkonfrontácii
došlo k ustáleniu hodnotenia psychických následkov úrazu na konečných 2340 bodov čo v peňažnom
vyjadrení predstavuje sumu 53.025,- Eur. Žalovaný relevantnými dôkaznými prostriedkami nerozporoval
hodnotenie žalobou uplatneného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v somatickej časti
poškodenia zdravia žalobkyne. Ako vyplýva z odborného vyjadrenia H. F. K. tento sa venoval len otázke

členenia zranení spôsobených jednotlivými dopravnými prostriedkami, súd aj tohto znalca konfrontoval
so znalcom A. F. D., H., výsledkom čoho bolo súhlasné stanovisko s hodnotením nároku v rozsahu
716 bodov a dátumom ustálenia zdravotného stavu v roku 2021. Na tomto ustálení zdravotného stavu
v tomto roku sa obaja znalci zhodli. Z vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané a dôvodnénárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v úhrnnej sume 69.249,- Eur. Pokiaľ ide
o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa navrhla priznať v rozsahu 45
% majúc za to, že sa v jej osobe jedná o prípad hodný osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli

ustanovenie§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.Zpredloženýchznaleckýchposudkov,ktorétvoriasúčasť
spisu a zdravotnej dokumentácie, ktorá znalcom bola predložená a výsluchom žalobkyne je zrejmé, že
žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode ťažké devastačné a nereparovateľné poškodenie zdravia vo
veku 42 rokov, ktoré ju úplne vyradilo z dovtedy inak aktívneho osobného, pracovného, spoločenského
a športového života. K týmto okolnostiam bola vypočutá žalobkyňa, vyjadrila sa k spôsobu svojho života

pred nehodou a k spôsobu svojho života po nehode. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že bola fyzicky
a psychicky zdravou ženou, viedla riadny rodinný, spoločenský život, stretávala sa s priateľmi, netrpela
žiadnym zdravotným postihnutím, zvládala všetky bežné životné situácie. V súčasnosti predstavuje skôr
príťaž pre svoju rodinu, nezvláda bežné domáce udržiavacie práce, v mnohých veciach je odkázaná na
pomoc manžela a okolia. Výrazne má obmedzený svoj pracovný potenciál do budúcna. Učí sa znovu
chodiť s použitím tzv. privykacích protéz, trpí nevyliečiteľnými fantómovými bolesťami, depresívnym

syndrómompotraumatickejudalosti,pocitommenejcennosti,úzkosti,jevylúčenázosociálnejinterakcie.
Nikam nechodí, lebo ako sama žalobkyňa na pojednávaní uviedla, má strach z ľudí. Obmedzená je
v sexuálnom živote. Na základe dopravnej nehody a rozhodnutia sociálnej poisťovne žalobkyni bol
priznaný invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti na úrovni 80 %.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jej bol priznaný status osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím a potrebou sprievodcu. Tak ako už bolo vyššie konštatované, z výpovede žalobkyne a jej
manžela mal súd za preukázané, že táto pociťuje a prežíva spôsobenú ujmu ako závažnú, majúc dopad
do všetkých sfér jej každodenného súkromného a rodinného života. Celú udalosť znáša psychicky
veľmi zle, uzatvorila sa do seba, vylúčila sa z akejkoľvek sociálnej interakcie. Podľa súdu požadované
mimoriadne zvýšenie je spravodlivou satisfakciou aj preto, lebo v osobitostiach prípadu zohľadňuje

kľúčové skutočnosti, a to konkrétne, že žalobkyňa je v mnohých veciach odkázaná na pomoc manžela
a okolia, napr. obliekanie, varenie, osobná hygiena a podobne. Žalobkyňa stratila zamestnanie, jediným
príjmom je invalidný dôchodok. Tak ako na pojednávaní pri výsluchu uviedla, trpí nevyliečiteľnými
fantómovými bolesťami, depresívnym syndrómom po traumatickej udalosti, pocitom menejcennosti
a úzkosti, je obmedzená aj v sexuálnom živote, kde tento stav je trvalý a nemenný bez možnosti

akéhokoľvek zlepšenia. Žalobkyňa bude už naďalej konfrontovaná s rôznymi životnými udalosťami
a situáciami, nepredvídateľnými reakciami okolia, kde sa ale zakaždým naplno prejaví pocit zhoršenej
kvality života, menejcennosti, straty sebavedomia a podobne. Trávenie voľného času žalobkyňa bude
nútená prispôsobovať svojim fyzickým možnostiam. Z plnej samostatnosti ženy v najlepších rokoch sa
tak dostala do pozície, kedy potrebuje pomoc druhej osoby. Ak žalovaný poukázal na skutočnosť, že

predtým žalobkyňa neviedla aktívny spoločenský život, súd poukazuje na to, že vzhľadom na vek, kedy
došlo k dopravnej nehode má ešte pred sebou dostatočne dlhý iný aktívny život a nemusí sa jednať
len o aktívny spoločenský život, nemusí byť „celebritou“ aby jej bola priznaná takáto zvýšená náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd má teda za to, že v prípade žalobkyne sa jedná o dôvody
hodné osobitného zreteľa, a preto je na mieste zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

o sumu 67.871,25 Eur. Súd sa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že u žalobkyne sa
jedná o poslednú zákonnú možnosť odškodnenia následkov utrpeného úrazu a už nikdy v budúcnosti si
nebude môcť uplatňovať totožný nárok, rozhodol v zmysle žalobného návrhu ako aj pripustenej zmeny,
pričom vychádzal z bodového ohodnotenia znalcov, ktorí sa zhodli na pojednávaní tak, že priznal
žalobkyni náhradu škody v celkovej sume 137.120,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 69.249,- Eur od 22.01.2022 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol vzhľadom na závery
znaleckého dokazovania a konfrontáciu znalcov na pojednávaní.

85. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu vo veci.

86. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

87. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žalobkyni

ako úspešnej strane priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanej. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.88. Súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania aj keď v časti, a to v sume 12.158,25 Eur žalobu
zamietol. Tu však poukazuje na tú skutočnosť, že vychádzal zo záverov znaleckého posudku a následne
vzájomnej konfrontácii znalcov od čoho sa následne odvíja priznaná náhrada. Jedná sa o nepatrný

neúspech žalobkyne, preto jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 16.01.2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa