Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203177
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7219203177.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v D., E. XX, právne zast. advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Thurzova 7, proti žalovanej: Stredná odborná škola beauty služieb, so sídlom v Košiciach
Gemerská 1, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáš Mojsej, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Žižkova 19, o nárokoch z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 25. apríla 2024 sp.zn. K2-42Cpr/16/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-42Cpr/16/2019-848 zo dňa 25. apríla 2024

okrem výroku IV.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 25. apríla 2024
č.k. K2-42Cpr/16/2019-848 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná porušila vo vzťahu k žalobkyni zásadu rovnakého zaobchádzania, čím zasiahla do jej práva
na rovnaký prístup k podmienkam výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania. Žalovaná je p o v
i n n á upustiť od svojho protiprávneho konania a napraviť protiprávny stav a to tak, že zabezpečí, aby

mala žalobkyňa rovnaké podmienky na výkon práce v zamestnaní vrátane odmeňovania.
II. Žalovaná je p o v i n n á v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť ospravedlnenie sa
žalobkyni v tomto znení:
„Stredná odborná škola beauty služieb F. X, D. počas trvania pracovného pomeru diskriminovala svoju
zamestnankyňu A. B. C.. Porušila tak zásadu rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004
Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a
doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. Stredná odborná škola Gemerská 1 sa za

spôsobenú diskrimináciu A. B. C. ospravedlňuje“ a to formou vývesky na Strednej odbornej škole beauty
služieb F. X, D. a na internetovej stránke Košického samosprávneho kraja po dobu dvoch mesiacov.
III. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 €, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
V. Žalobkyni sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaná porušila zásadu
rovnakého zaobchádzania, čím zasiahla do práva žalobkyne na rovnaký prístup k výkonu zamestnania
a podmienkam výkonu práce v zamestnaní a súčasne žiadala uložiť žalovanej povinnosť upustiť
od svojho protiprávneho konania. Žalobkyňa ako primerané zadosťučinenie žiadala uložiť žalovanejpovinnosť zverejniť verejné ospravedlnenie sa žalobkyni formou vývesky na Strednej odbornej škole, F.
X, D. a na internetovej stránke Košického samosprávneho kraja. Súčasne žiadala priznať nemajetkovú
ujmu vo výške 5.000 € a náhradu trov konania. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe

vyplynulo, že žalobkyňa pociťuje od roku 2009 výrazný nepriateľský postoj zo strany riaditeľstva školy,
ktorým sa riaditeľka školy C. A. G. dopúšťa nerovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych
vzťahov. Žalobkyňa tvrdila, že k jej diskriminácii dochádza vo viacerých oblastiach, prejavuje sa v prvom
rade vo vyučovacom procese. Ako diskrimináciu považuje skutočnosť, že v zadaných hodinách pre
zastupovanie a suplovanie disponuje najmenším počtom hodín a že dochádza k odoberaniu učebných

pomôcok a to výlučne žalobkyni. Žalobkyňa sa cíti diskriminovaná aj v oblasti odmeňovania z dôvodu,
že pri udeľovaní koncoročných odmien mali aktivity žalobkyne zjavne najnižšie bodové ohodnotenie
a vyššie bodové ohodnotenie a tým aj odmeny boli účelovo udelené iným kolegom. Ďalším prejavom
nerovnakého prístupu sú podľa žalobkyne doteraz nevyplatené cestovné náhrady, ktoré jej vznikli z
pracovnej cesty za účelom stretnutia s prezidentom SR. Podľa žalobkyne sa situácia na Strednej
odbornej škole a negatívne postoje žalovanej voči žalobkyni neustále stupňovali. Na pracovisku bol

prítomný bossing, ktorý spočíva vo vytváraní neznesiteľnej atmosféry na pracovisku, ponižovaniu,
uplatňovaniu nekorektného a svojvoľného konania z pozície moci, ako aj k ohováraniu a ponižovaniu.

3. Právne vec posúdil podľa § 13 ods. 1, 2 a 7, § 57 ods. 1 Zákonníka práce spolu s § 9 ods. 2 a 3 zákona
č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach o ochrane pred diskrimináciou

(Antidiskriminačný zákon) a § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách (ZoCN) vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie, že zo strany žalovanej došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, uloženie povinnosti žalovanej
verejne sa ospravedlniť a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa za zásah do
svojich práv na rovnaký prístup k výkonu zamestnania a podmienkam výkonu práce v zamestnaní

považovala:
a/ postup žalovanej pri zúčtovaní nákladov účasti žalobkyne na stretnutí s prezidentom SR (cestovné
náhrady),
b/ diskrimináciu pri poskytovaní pracovných prostriedkov (presunutie projektoru, ktorý jej bol zverený
do zodpovednosti),

c/ nerovnaký prístup pri prideľovaní odmien (diskrimináciu pri vyplácaní odmien v nadväznosti na bodové
ohodnotenie jej aktivít),
d/ postup pri rozdeľovaní suplovaných hodín,
e/ nevyplácanie osobného príplatku,
f/ bossing.

4.1. Mal za preukázané, že žalobkyňa sa zúčastnila stretnutia s prezidentom, ktoré sa konalo 16.10.2018
o 14.30 hod. v Grasalkovičovom paláci v Bratislave s tým, že náklady spojené so stretnutím si hradí
každý účastník samostatne. Vyplnením cestovného príkazu evidovaného pod č. 340/2018 žalobkyňa
požiadala žalovanú o schválenie pracovnej cesty so začiatkom v Košiciach 16.10.2018 a ukončením

cesty 16.10.2018 v Košiciach. Účelom pracovnej cesty bolo stretnutie s prezidentom SR dňa 16.10.2018
v Bratislave. Dňa 11.10.2018 jej táto cesta bola podpisom oprávneného pracovníka žalovanej schválená.
Zmailovejkomunikáciežalovanejsorganizátoromstretnutiavyplynulo,žestretnutiesprezidentomtrvalo
od 14.30 hod. do 15.30 hod.
4.2. Žalobkyňa vyúčtovala pracovnú cestu v cestovnom príkaze tak, že vyplnila kolónky čas odchodu

a čas príchodu. V nich deklarovala odchod na pracovnú cestu z Košíc dňa 16.10.2018 o 5.00 hod. s
príchodom do Bratislavy o 10.17 hod. a odchod z Bratislavy dňa 16.10.2018 o 23.43 hod. s príchodom
do Košíc 17.10.2018 o 5.44 hod. Vo vyúčtovaní pracovnej cesty chýba uvedenie výšky požadovanej
náhrady (cestovného, miestnej prepravy a iné), ktorú žiadala uhradiť zamestnávateľom.
4.3. Žalobkyňa podala k tejto pracovnej ceste písomnú správu dňa 18.10.2018 v ktorej súčasne

požiadala o preplatenie cestovných výdavkov za seba a za jedného žiaka. Prílohou správy z pracovnej
cesty boli aj cestovné lístky, ktorých hodnota za cestu Košice - Bratislava predstavovala sumu 33,20 € a
zacestuBratislava-Košicetobolasuma19,76€,čospolupredstavuje52,96€.Žalobkyňakvantifikovala
trvanie pracovnej cesty v dĺžke 19 hodín dňa 16.10.2018 a 5 hodín dňa 17.10.2018, čo predstavuje
spolu 24 hodín 44 minút.

4.4. Cestovné náhrady za predmetnú služobnú cestu boli riešené aj na úrovni zriaďovateľa žalovanej,
ktorým je Košický samosprávny kraj. Elektronickou komunikáciou (email zo dňa 24.10.2018 a zo dňa
25.10.2028) riaditeľkaškodypožiadalazriaďovateľaopísomnýpokynvsúvislostiscestovnýmpríkazom
a úhradou nákladov pracovnej cesty žalobkyne z dôvodu, že podľa pozvánky náklady spojené sostretnutím si hradí každý účastník samostatne. Zriaďovateľ (pani H. H.) emailom zo dňa 26.10.2018
odporučil žalovanej postupovať v zmysle zák.č. 283/2002 Z.z.
4.5. A. C. A. vo svojej výpovedi uviedol: ,,Žalobkyňa sa obrátila na mňa mnohokrát a aj s uvádzaným

cestovným príkazom. Išlo o cestovný príkaz na cestu do Bratislavy, kde bola pozvaná prezidentom SR
vtedajším pánom D. v súvislosti s tým, že bola nominovaná ako jedna z 12 učiteľov na Zlatý Amos.
Problém bol v tom, že jej neboli preplatené náhrady v súvislosti s touto cestou. Dotazovala sa ohľadne
preplatenia tých náhrad, avšak boli jej odmietnuté. Riešili sme túto záležitosť na úrovni zriaďovateľa,
teda aj túto aj niektoré iné, a to s pánom I. a pánom riaditeľom úradu KSK Ďorkom, za ktorým sme

niekoľkokrát boli. Z ich strany bolo dané jednoznačné stanovisko, že táto cesta má byť chápaná ako
reprezentácia KSK a reprezentácia školy.
Boli sme aj za pani H., ktorá uviedla, že táto cesta je chápaná ako služobná cesta a zároveň ako
reprezentácia KSK a školy. Preto odporučila cestovný príkaz preplatiť.“
4.6. Žalovaná poštovým poukazom zo dňa 29.11.2018 a tiež dňa 4.2.2019 a 15.4.2019 poukázala
žalobkyni sumu 53,96 €. Tieto platby žalobkyňa odmietla prevziať, boli vrátené žalovanej dňa 4.2.2019,

dňa 12.4.2019 a dňa 21.6.2019.
4.7. Podľa zoznamu suplovaných a nadčasových hodín mala žalobkyňa v mesiaci október 2018
zohľadnených 17,23 nadčasových hodín v súvislosti so služobnou cestou dňa 16.10.2018.

5. Vychádzal z úvahy, že v dôsledku vyjadrenia súhlasu s cestou žalobkyne na stretnutie a podpísania

cestovného príkazu 340/2018 oprávneným pracovníkom na povolenie pracovnej cesty sa fakultatívny
nárok žalobkyne na cestovné náklady stal nárokom obligatórnym, a teda žalobkyni vzniklo právo
na vyplatenie náhrady cestovných nákladov, oproti čomu žalovanej vznikla povinnosť tieto náklady
zúčtovať v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na to, že žalobkyňa predložila správu zo služobnej
cesty a požiadala o vyplatenie cestovných náhrad dňa 18.10.2018 a žalovaná bola povinná zaplatiť

žalobkyni cestovné náhrady v rozsahu pracovnej cesty tak, ako bola v cestovnom príkaze žalobkyňou
schválená a to so začiatkom dňa 16.10.2018 v Košiciach, miestom výkonu práce Bratislava a ukončením
pracovnej cesty dňa 16.10.2018 v Košiciach v lehote 10 dní od preukázania písomných dokladov. Aj
keď žalobkyňa požiadala o súhlas s pracovnou cestou so začiatkom 16.10.2018 a jej ukončením tiež
16.10.2018 (a v takom rozsahu ju mala schválenú), podľa vyúčtovania žiadala priznať náhradu za

služobnú cestu ukončenú 17.10.2018. Preto bola žalovanou vyzvaná na doplnenie správy zo služobnej
cesty. Žalobkyňa listom zo dňa 5.11.2018 správu zo služobnej cesty doplnila a doručila žalovanej dňa
5.11.2018. Nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanej 10 dňová lehota na vykonanie vyúčtovania tejto
pracovnej cesty a uplynula 19.11.2018. V tejto lehote k vyplateniu cestovných nákladov nedošlo, lebo
žalovaná tieto poukázala žalobkyni poštovým poukazom až dňa 29.11.2018.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná postupovala pri vyúčtovaní pracovnej cesty
žalobkyne dňa 16.10.2018 obštrukčne a napriek schváleniu tejto služobnej cesty, mala pochybnosti o
samotnomnárokužalobkynenacestovnénáhrady.Vkonanínebolopreukázané,anebolotoanitvrdené,
že by aj u niektorého iného zamestnanca bol postup pri vyúčtovaní cestovných náhrad podobne časovo i

obsahovo náročný. Oneskorené vyúčtovanie cestovných náhrad žalovanou a jej opakovaná konzultácia
opodstatnenosti nároku žalobkyne na ich úhradu svedčí o nerovnakom prístupe žalovanej k žalobkyni
v súvislosti s touto pracovnou cestou, v porovnaní s inými zamestnancami. Vo vzťahu k cestovným
náhradám za pracovnú cestu žalobkyne dňa 16.10.20218 je potrebné vyhodnotiť konanie žalovanej ako
diskriminačné.

7. K opačnému záveru súd dospel pri hodnotení presunu učebnej pomôcky. V tejto oblasti žalobkyňa
poukázala na jediný prípad, kedy žalovaná bez jej vedomia, v čase práceneschopnosti žalobkyne,
presunula z kmeňovej učebne žalobkyne projektor. Považoval za nesporné, že o využití a umiestnení
tohto pracovného prostriedku je oprávnená žalovaná rozhodnúť, avšak pri prideľovaní takýchto

pracovných prostriedkov a ich prípadnom následnom premiestňovaní môže dôjsť k nerovnakému
zaobchádzaniu so zamestnancami, pokiaľ takéto prideľovanie alebo premiestňovanie nie je vôbec
odôvodnené alebo je odôvodnené dôvodmi, ktoré nemožno akceptovať alebo ktoré nie sú preukázané.
V presune projektora medzi miestnosťami súd nevzhliadol prejav diskriminačného konania žalovanej,
nakoľko tento pracovný prostriedok nebol v pôvodnej miestnosti využívaný (lebo bez chýbajúceho

technického vybavenia to nebolo možné).8.1. K žalobkyňou tvrdenému nerovnakému prístupu pri prideľovaní odmien súd poukázal na to,
že žalovaná má pre hodnotenie pedagogického zamestnanca na celoškolských aktivitách stanovené
bodové ohodnotenie, ktoré pre rok 2017 priznáva za:

- zorganizovanie a realizáciu podujatia počas vyučovania 5 bodov
- odbornú exkurziu Košice, športovú súťaž mimo školy 10 bodov
- odbornú exkurziu mimo Košíc 1 deň 10 bodov
- odbornú exkurziu mimo Košíc viac dní 20 bodov
- zorganizovanie a realizácia dobrovoľnej zbierky 20 bodov

- zorganizovanie a realizácia celospoločenskej akcie, súťaž, prezentácia, školenie 15 bodov
- organizácia školenia v rámci vyučovania 10 bodov
- účasť na podujatí v Košiciach 5 bodov.
Vyšším počtom bodov sú hodnotené napríklad tieto činnosti:
- založenie občianskeho združenia, agenda 30 bodov
- agenda ZR 50 bodov

- prevencia sociálnopatologických javov, finančná gramotnosť 50 bodov
- školská kronika 30 bodov
- elektronická MS 30 bodov.
Kritéria pre hodnotenie pedagogických zamestnancov boli datované dňom 22.12.2017.
8.2. Štatutárna zástupkyňa žalovanej vo výpovedi uviedla, že : ,,Na konci kalendárneho roka

zamestnanci odovzdávajú splnenie mimoriadnych úloh počas kalendárneho roka. Na základe toho a na
základe množstva finančných prostriedkov sú vypracované kritériá. Kritériá boli prijaté až keď vedeli,
aký je objem činností.“
8.3. Z uvedeného súd uzavrel, že kritériá pre priznávanie odmien za rok 2017 boli u žalovanej známe
až na konci obdobia, za ktoré mali byť vyplácané.

9. K rovnakej situácii došlo aj v roku 2018. Hodnotenie podielu pedagogického zamestnanca na
celoškolských akciách v kalendárnom roku 2018 bolo datované 21.12.2018. Na rok 2018 boli kritériá
nasledovné:
- 5 bodov - zorganizovanie a realizáciu podujatia počas vyučovania v budove školy, účasť na podujatí

v Ke, účasť na náborových akciách
- 10 bodov - účasť na súťaži v ke, akcia mimo školy, účasť na školení SNV, organizácia celoškolskej
súťaže
- 10 bodov - organizácia verejnej zbierky, zadania PS, organizácia predmetovej olympiády
- 15 bodov - projekt Erazmus

- 20 bodov - organizácia imatrikulácie
- 30 bodov - celoškolské ZR
- min. 10 max. 20 bodov - príprava príspevkov a realizácia vysielania školského rozhlasu.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dvoch po sebe nasledujúcich

obdobiach neboli pre priznanie odmien stanovené kritéria rovnako. Boli prispôsobené tým aktivitám,
ktoré jednotlivý pedagogický zamestnanci zrealizovali. Pri rozdeľovaní bodov na základe už vykonaných
aktivít mohlo dôjsť k prispôsobeniu počtu bodov tak, aby tá ktorá akcia mohla byť ohodnotená
priaznivejšie. Spôsob prideľovania bodov podľa kritérií, ktoré neboli vopred známe otvára priestor
pre možnosť svojvoľného a nekorektného rozdeľovania odmien. Už len z tohto dôvodu je podľa

prvoinštančného súdu potrebné postup žalovanej pri prideľovaní odmien vyhodnotiť ako diskriminačný.

11.1. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa vypracovala za rok 2017 písomný
podklad pre priznanie odmeny označený ako Podiel zamestnanca (príprava, organizácia, realizácia) na
celoškolských akciách. V ňom deklarovala tieto aktivity:

(1)- rehabilitačné stredisko RADOSŤ - uzavretie spolupráce dňa 25.9.2017 v čase 15.00 hod. - 17.00
hod. s účasťou 7 žiakov 3I a miestom konania rehabilitačné stredisko RADOSŤ
(2)- Deň nezábudiek dňa 29.9.2017, účasť 7 žiakov 3I triedy, miesto konania Košice - JUH zbierka
(3)- Deň nezábudiek dňa 2.10.2017, účasť 8 žiakov 3I triedy, miesto konania Košice - CENTRUM, Košice
- JUH, zbierka

(4)- Deň nezábudiek dňa 3.10.2017, účasť 10 žiakov 3I triedy, miesto konania Košice - CENTRUM,
Košice - JUH, zbierka
(5)- večerná diskusia Trnka - Sulík dňa 22.10.2017 v čase 17.45 hod. - 21.00 hod., účasť 5 žiakov, miesto
konania Teledom Košice(6)- partnerské vzťahy, dátum konania 5.12.2017 v čase 11.15 hod. - 13.00 hod., účasť 3I trieda, miesto
konania 3I trieda
(7)- vianočný koncert 17.12.2017, čas konania 15.00 hod., zúčastnených 7 žiakov 3I triedy, miesto

konania Dom umenia Košice
(8)- vianočné trhy, dátum konania 19.12.2017, v čase 10.20 hod. - 13.00 hod., zúčastnení žiaci 3I triedy,
miesto konania mesto Košice.
11.2. Žalobkyňa mala za uvedené aktivity priznané bodové ohodnotenie v rozsahu 30 bodov, čo
predstavovalo odmenu vo výške 69 €. Za zorganizovanie a realizáciu dobrovoľnej zbierky bolo žalobkyni

priznané 20 bodov, čo zodpovedá aktivitám v riadku 1-4- Za večernú diskusiu body priznané neboli
z dôvodu, že išlo o politickú besedu v čase konania komunálnych volieb, ide o aktivitu v riadku
5. Za partnerské vzťahy, riadok 6, bolo priznaných 5 bodov. Aktivita v riadku 7, vianočný koncert,
sa neuskutočnila, preto body za ňu priznané neboli. Za návštevu vianočných trhov mala žalobkyňa
pridelené 5 body, aktivita v riadku 8.

12. Súd vyhodnotil ako nedôvodné nepridelenie bodov za aktivitu: diskusia J. – G., ktorá sa konala
dňa 22.10.2017. Poukázal na to, že komunálne voľby do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017 sa
konali 4.11.2017, strana SaS, ktorej predseda bol v tom čase pán G., podporovala za predsedu KSK Ing.
Rastislava Trnku. V čase konania diskusie pán J. nebol ešte predsedom KSK, ktorý je zriaďovateľom
žalovanej, ale bol iba jeden z kandidátov na túto funkciu. Vychádzal z úvahy, že predvolebnú diskusiu

možno nepochybne považovať za politickú aktivitu, ale tiež za aktivitu spoločenskú. Podľa názoru súdu
by výchova žiakov mala smerovať aj k podpore ich spoločenskej angažovanosti a preto nemožno účasť
na diskusii v predvolebnom období považovať za nesprávnu. Nesprávnym by bolo iba ovplyvňovanie
názoru žiakov, ale takáto činnosť z účasti na diskusii nevyplýva.

13.1. K prideleniu bodov zo strany žalovanej za hodnotené obdobie roku 2018 slúžil Podklad
pre hodnotenie pedagogického zamestnanca za školský rok 2017/2018 odovzdaný žalobkyňou dňa
3.7.2018. Išlo o tieto aktivity:
- natáčanie videovizitky pre STV Zlatý Amos 22.3.20218
- Televízia Košice Dnes -príspevok ku Dňu učiteľov 28.3.2018

- celoslovenské sústredenie semifinalistov Zlatý Amos 13.-14.4.2018
- celoslovenské kolo Zlatý Amos, Bratislava 12.-14.5.2028
- prednáška Zastavme korupciu 5.6.2018
- anti-age centrum ,,Nový životný štýl a podnikanie“ 15.6.2018
- návšteva a účasť na prezentácii kozmetickej spoločnosti Pupa Miláno 20.6.2018

- menovanie za predsedu predmetovej maturitnej komisie
- aktívna spolupráca s auditorom pre ďalšie vzdelávanie a odborný rast.
13.2. Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa mala priznaných 5 bodov
za natáčanie videovizitky pre STV, prednášku zastavme korupciu a prezentáciu kozmetickej spoločnosti
Pupa. 10 bodov dostala za anti-age centrum. Ostatné uvedené aktivity bodovo ohodnotené neboli.

14. Za celoslovenské sústredenie a za celoslovenské kolo Zlatý Amos bolo žalobkyni priznané náhradné
voľno. Podľa názoru súdu táto skutočnosť neodôvodňuje nepriznanie odmeny za túto aktivitu s ohľadom
na jej celoslovenský charakter a tiež na to, že išlo o reprezentáciu školy a KSK ako zriaďovateľa.

15. Za opodstatnené súd považuje nepriznanie bodov a tým ani odmeny za výkon predsedu predmetovej
komisie pri maturitných skúškach a za spoluprácu s auditorom. V prvom príde táto činnosť spadá
do okruhu výkonu práce pedagogického zamestnanca a je aj finančne ohodnotená. Pokiaľ ide o
deklarovanú aktívnu spoluprácu s audítorom, nie je zrejmé, o akú činnosť išlo. Nebolo povinnosťou
žalovanej dotazovať sa žalobkyne na túto mimoškolskú aktivitu. Pokiaľ žalobkyňa túto považovala za

aktivitu pre priznanie odmeny, bolo potrebné ju konkretizovať obsahom, alebo napr. časovým údajom
tak, ako je to pri ostatných akciách. Z jej opisu ,,ďalšie vzdelávanie a odborný rast“ sa javí, že sa
nejedná o celoškolskú aktivitu, prípadne aktivitu vo vzťahu k žiakom školy, ale o osobu žalobkyne a jej
odborný rast. V uvedených prípadoch sa súd stotožnil s kvalifikáciou žalovanej, že sa nejedná o aktivity
s nárokom na priznanie odmeny.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná nemala vopred stanovené kritériá pre priznávanie odmien,
že v roku 2017 bez opodstatnenia nepriznala žalobkyni odmenu za večernú diskusiu a v roku 2018 jejtakto neopodstatnene nepriznala odmenu za celoslovenské sústredenie a za celoslovenské kolo súťaže
Zlatý Amos. Tým vo vzťahu k žalobkyni porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

17. V prejednávanom prípade súd vyhodnotil konanie žalovanej pri (ne)vyplatení cestovných náhrad za
cestu žalobkyne 17.10.2027, pri priznávaní bodov na účely odmien za porušujúce zásadu rovnakého
zaobchádzania, teda za znevýhodnenie žalobkyne v týchto oblastiach oproti ostatným pedagogickým
zamestnancom. V súlade s ust. § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona súd uložil žalovanej zdržať sa
protiprávneho konania a ako primerané zadosťučinenie uverejniť ospravedlnenie sa žalobkyni v presne

určenom znení na výveske školy a internetovej stránke zriaďovateľa.

18.1. Žalobkyňa predložila lekársku správu - nález zo dňa 12.3.2019 C. C. D., psychiatra z ktorej vyplýva,
že žalobkyňa sa začala horšie cítiť po úmrtí ocka a mamky, naposledy pred 4 a 2 rokmi. Ostal jej v
rodine tu v meste len syn, ktorý od minulej jesene išiel študovať do Prahy, ostala tu sama. Veľmi zle
na ňu vplýva tá samota. V práci sa situácia začala zhoršovať počas minulého roka, opakovane na ňu

vykonštruovali rôzne príbehy a snažia sa ju vyštvať, dve jej kolegyne už z práce odišli. To prostredie v
práci je vyslovene stresujúce. Začala horšie spávať, pociťovať napätie, strach, úzkosť, zhoršila sa jej
nálada, je viac precitlivená.
18.2. Podľa lekárskej správy C. C. D. z 18.3.2024 žalobkyňa bola od marca 2019 do decembra 2021 v
ambulantnej psychiatrickej liečbe. Liečba bola ukončená v decembri 2021. V súčasnej dobe žalobkyňa

je v plne stabilizovanom psychickom stave, nevyžaduje psychiatrickú liečbu.
18.3. Podľa žalovanej je lekárska správa z 12.3.2019 a lekárske potvrdenie z 18.3.2024 vyhotovené C.
C. D. ohľadne trvania ambulantnej psychiatrickej liečby bez akejkoľvek obsahovo výpovednej hodnoty,
a teda nepreukazujú tvrdenie žalobkyne, že ňou uvádzané psychiatrické ťažkosti boli dôsledkom
diskriminácie u zamestnávateľa. Táto lekárska správa a ani lekárske potvrdenie nie sú podľa žalovaného

dostačujúcim dôkazom a nie je možné z ich obsahu ani vyabstrahovať, že psychické problémy sú
výsledkom uvádzanej diskriminácie voči žalobkyni. Žalovaná tiež poukazovala na skutočnosť, že prvá
PN žalobkyne začala v novembri 2018 čo je o 5 mesiacov skôr ako bola vyhotovená lekárska správa C.
C.D..ZároveňkaždáPNžalobkyňoužalovanejbolavystavenávšeobecnýmlekárompredospelýchanie
psychiatrom. Podľa potvrdenia bolo obdobie ambulantnej liečby žalobkyne od marca 2019 do decembra

2021, avšak podľa záznamov žalovanej o trvaní PN, sa obdobie práceneschopnosti žalobkyne a obdobie
trvania ambulantnej liečby absolútne nezhoduje, nakoľko PN žalobkyne trvala od novembra 2018 do
augusta 2020. Od septembra 2020 žalobkyňa čerpá neplatné voľno.

19. Pri posudzovaní opodstatnenosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd vychádzal

z okolností prípadu a samotnú závažnosť ujmy posudzoval z viacerých hľadísk. Z časového hľadiska
trvala diskriminácia v dobe rokov 2018 - 2019, pričom prvé náznaky takého konania vznikli v súvislosti s
poskytovaním odmien za rok 2017 (čo bolo v decembri 2017), pokračovala oneskoreným vyúčtovaním
cestovných náhrad v období október 2018 až po neodôvodnené nepriznanie odmeny za aktivity v roku
2018. Išlo teda o obdobie viac ako jedného roka. V tomto období bola žalobkyňa práceneschopná a to

od 8.11.2018 do 5.3.2019 a od 8.3.2019 do 31.8.2020. To, že v uvedenom období nebola fyzicky v práci,
následky diskriminácie neznižuje. Z lekárskej správy zo dňa 12.3.2019 vyplýva, že žalobkyňa situáciu na
pracovisku pociťovala ako stresovú. Táto sa podľa žalobkyni zhoršila v roku 2018. Aj keď situácia v práci
nebola jediným dôvodom jej psychických ťažkostí, žalobkyňa ju subjektívne pociťovala a prežívala zle.

20. Konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne, lebo nepriznanie odmeny za
niektoré aktivity navodzujú dojem o jej nečinnosti v mimoškolských akciách. Pokiaľ žalovaná podiel
žalobkyne na celoškolských aktivitách opakovane vyhodnotila ako jeden z najslabších, vytvára to
nepriaznivý obraz o odbornom i pracovnom nasadení žalobkyne.

21. Ďalej súd pri hodnotení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zohľadnil situáciu pri vyúčtovaní
cestovných náhrad. Žalovaná opakovane dotazovala zriaďovateľa o usmernenie pri vyúčtovaní
služobnej cesty žalobkyne. Táto otázka teda nebola riešená iba na pôde školy, ale aj na pôde Košického
samosprávneho kraja. Tým bol s diskriminačným postupom žalovanej oboznámený širší okruh osôb.

22. Uvedené okolnosti podľa názoru súdu opodstatňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku pôsobenia nepriaznivého
následku. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy má tiež plniť preventívnu funkciu, aby zo strany
zamestnávateľa nedochádzalo k podobnému konaniu. Pri rozhodovaní o samotnej výške tejto náhradysúd vychádzal zo žalobného návrhu, ktorým bola náhrada nemajetkovej ujmy požadovaná vo výške
5.000 €, pričom išlo o následok viacerých tvrdených diskriminačných prejavov. Za opodstatnené súd
vyhodnotil dva zo šiestich tvrdených prejavov diskriminácie. Ako primeraný okolnostiam i charakteru

diskriminačného konania, súd vyhodnotil výšku nemajetkovej ujmy v rozsahu 2.000 € a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanom prípade bola v konaní

úspešná žalobkyňa a preto má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

24. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie (proti výroku II. písm. a/,
proti výroku II. písm. c/ a proti výroku III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP
a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Vychádzajúc

z obsahu odvolania s poukazom na skutočnosť, že výrok II. neobsahuje členenie na písm. a/ až c/
a vzhľadom na odvolací návrh (keď žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu) odvolací súd
vychádzalztoho,žesajednáoodvolaniepodanéprotivýrokomI.,II.,III.aV.preskúmavanéhorozsudku.

25.1. Žalovaná považuje rozsudok za nesprávny, pretože voči žalobkyni nepostupovala diskriminačne

a používala voči nej rovnaké kritériá na výkon práce ako voči ostatným zamestnancom. Vytkla súdu, že
v odôvodnení používa neurčité pojmy: „mohlo byť“ „javí sa“ „prvé náznaky“, ktoré sú podľa nej prejavom
nedostatočného zistenia skutkového stavu, resp. uvedené podľa nej znamená, že postup žalovanej
voči žalobkyni nemožno považovať za preukázateľne diskriminačný a nie je preukázaná pohnútka
diskriminácie.

25.2. K preplateniu cestovných náhrad z pracovnej cesty – účasti žalobkyne v súťaži na cenu Zlatý Amos
žalovaná uviedla, že žalobkyňu podporovala zverejnením pochvaly na stránke školy a na sociálnych
sieťach ako aj preplácaním práce nadčas a cestovných nákladov. Náklady na túto súťaž jej preplatila
prostredníctvom Združenia rodičov OZ SOSGEMKE. Tiež jej preplatila víkendovú prácu za mesiac apríl
2018 a poskytla náhradné voľno na sústredenie v Čingove v dňoch 13.4. - 14.4.2018. Preplatila jej nočnú

a víkendovú prácu za mesiac máj 2018 za účasť na semifinále v Bratislave v dňoch 12.5. - 14.5.2018
a poskytla jej náhradné voľno. Zároveň má za to, že k podpisu cestovného príkazu bol štatutárny
zástupca žalovanej donútený žalobkyňou a pánom A., k čomu poukázala na tú skutočnosť, že odbor
školstva KSK ústne (telefonicky) odporučil štatutárnemu orgánu žalovanej podpísať cestovný príkaz
napriek tomu, že na pozvánke je uvedené, že náklady si hradí každý účastník súťaže sám. Zároveň

namietala, že žalobkyňa svojvoľne pozmenila v cestovnom príkaze čas príchodu oproti tomu ako bol
uvedený pri podpise štatutárnym orgánom žalovanej a predĺžila si tak pracovnú cestu o deň naviac
(predĺženie nebolo schválené). V tejto súvislosti ďalej žalovaná uvádzala, že náhrady boli spravidla
vyplácané v hotovosti na sekretariáte a žalobkyňa bola upovedomená štatutárnym zástupcom, že si má
náhradu v hotovosti vyzdvihnúť na sekretariáte. Keďže si ich nevyzdvihla, boli jej opakované zasielané

prostredníctvom šeku. Vzhľadom na uvedené nie je pravdou, že žalovaná nedodržala lehotu stanovenú
zákonom.
25.3. K vyplácaniu odmien uviedla, že udeľuje odmenu na základe získaných bodov, pričom systém
odmien je stanovený v pracovnom poriadku, a to ako možnosť, nie ako povinnosť zamestnávateľa.
Systém bodov je rovnaký pre všetkých zamestnancov a rovnako jednotlivé činnosti sú ohodnotené

počtom bodov podľa náročnosti. V roku 2017 sa podujatia hodnotili väčším počtom bodov, lebo boli
náročnejšie, keďže žalovaná mala 50. výročie vzniku. Zdôraznila, že každý kalendárny rok sa výška
finančných prostriedkov pre odmeny zamestnancov líši, preto za hodnotu jedného bodu žalovaná
stanovovala výšku finančných prostriedkov vychádzajúc z výšky prostriedkov, a to vydelením celkového
počtu finančných prostriedkov počtom všetkých bodov, ktoré všetci zamestnanci spolu získali. Výška

bodov za jednotlivé podujatia/činnosti sa nemenila, menila sa len hodnota bodu. Zároveň poukázala
na to, že žalobkyňa za rok 2018 neodovzdala zoznam organizovaných podujatí, ktorý tvorí podklad
pre priznanie bodového ohodnotenia riadne a včas. Napriek tomu jej žalovaná body za aktivity priznala
a vyplatila odmenu. Namietala úvahu súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nepridelenia bodov za aktivitu
– večerná diskusia Trnka – Sulík, nakoľko sa jedná o rýdzo-politickú aktivitu a žalovaná má zákonnú

povinnosť byť apolitická. Vzhľadom na uvedené nebolo možné za túto akciu priznať žalobkyni body.
K neprideleniu bodov za účasť na súťaži Zlatý Amos žalovaná uviedla, že za túto akciu bolo žalobkyni
priznané náhradné voľno, preto priznanie odmeny by bolo diskriminačným postupom vo vzťahu
k ostatným zamestnancom, keďže by šlo o duplicitné hodnotenie aktivity. Akýkoľvek zamestnanecžalovanej, ktorý sa zúčastnil regionálnej alebo celoslovenskej súťaže čerpal náhradné voľno a žiadna
ďalšia odmena mu už poskytnutá nebola (iba ak by sa umiestnil na 1. až 3. mieste, dostal by osobitnú
odmenu, ktorej výška je určená pevnou sumou).

25.4.Klekárskymsprávamžalovanáuviedla,žetietopodľanejsúbezobsahovejrelevantnejvýpovednej
hodnoty a nepreukazujú tvrdenia žalobkyne, že ňou uvádzané psychické ťažkosti boli dôsledkom
diskriminácie u zamestnávateľa. Naopak, vyplýva z nich, že psychické problémy u nej začali o niekoľko
rokov skôr a ich hlavnou príčinou bola strata rodičov.
26. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že napadnutý rozsudok považuje

za správny v celom rozsahu, a preto navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Poukázala na to, že
žalovaná bola po vrátení veci krajským súdom pasívna, nepredložila jediný dôkaz, v ktorej súvislosti
poukázala na § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., v zmysle ktorého žalovaný je povinný preukázať,
že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno
dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. V danom prípade
žalobkyňa oznámila súdu hneď niekoľko skutočností, ktoré nasvedčovali nerovnakému zaobchádzaniu

na pracovisku a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tomto konaní. Žalovaná uvádza nepravdy,
keď tvrdí, že náhrady boli poskytnuté včas, pretože napriek tomu, že žalobkyňa si cestovné náhrady
neprevzala, preukázateľne jej boli predložené po uplynutí zákonnej 10-dňovej lehoty. Poukaz na ich
neprevzatie je irelevantné a zároveň nebolo preukázané tvrdenie žalovanej o ústnom vyzvaní na ich
prevzatie. Za neštandardný považuje postup konzultovania cestovných náhrad s KSK, keďže u iných

zamestnancov takýto problém žalovaná nemala, resp. nepreukázala takúto skutočnosť. Žalobkyňa
zdôraznila, že aj pri hodnotení, na ktoré nie je právny nárok, môže dochádzať ku diskriminácii, pričom
krajský súd jasne uviedol, že je esenciálne preukázanie, že kritéria existovali predtým, ako zamestnanci
začali vykonávať mimoškolské činností a že tieto kritéria jasne stanovovali počet bodov pripadajúcich
k jednotlivým druhom činností. Žalovaná uvedené netvrdila a už vôbec nepreukázala. Nikto vopred

nevedel, koľko bodov za akú aktivitu môže očakávať a zamestnanci s takýmto systémom rozhodnutia
neboli oboznámení, resp. uvedené nebolo preukázané. Takýto stav znamená možnosť svojvôle
pri prideľovaní odmien a je veľmi subjektívny. Lekárske správy svedčia o zhoršovaní zdravotného
stavu žalobkyne vplyvom správania sa žalovanej na pracovisku. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná
nevysvetlila a neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie rozdielu v ohodnocovaní zamestnancov

a rovnako nevysvetlila, prečo žalobkyni neposkytla body za účasť na diskusii Trnka – Sulík. Zo strany
žalobkyne naopak bolo vysvetlené, že nešlo o predvolebnú ani politickú diskusiu ako sa to snažila
vykresliť žalovaná, ale šlo o diskusiu s čerstvo zvoleným predsedom Košického samosprávneho kraja,
ktorý kandidoval ako nezávislý kandidát, teda bez členstva v politickej strane. Tiež poukázala na
predmet diskusie: „Demokracia a jej chápanie v našej spoločnosti – nový župan KSK a jeho prvých

100 dní vo funkcii“, ktorá nepredstavuje politickú diskusiu, ale práve naopak, diskusiu apolitickú. Každý
občan je občanom demokratického štátu a je preňho potrebné mať znalosť vlastných občianskych práv
a povinností, ako aj pochopenie fungovania a významu demokracie. Žalobkyňa má za to, že súd
postupoval správne, ak jej priznal náhradu nemajetkovej ujmy, pretože bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaná pochybila v konaní, diskriminovala žalobkyňu, čo vyplynulo aj z vykonaného svedeckého

dokazovania. V dôsledku uvedeného došlo k vyčleneniu žalobkyne z kolektívu pracovníkov, zhoršeniu
jej zdravotného stavu, a teda priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je dôvodné.

27. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, a opakovane
uviedla, že postupovala podľa bodového systému, ktorý bol daný dlhodobo, neudeľovala body za

aktivity ani odmeny svojvoľne, pričom výška odmien u jednotlivých zamestnancov sa líšila, nakoľko
títo nevykonávali rovnaké aktivity. Doplnila, že premiestnenie dataprojektoru nepredstavuje v žiadnom
prípade diskrimináciu žalobkyne, nakoľko jeho cieľom bolo sfunkčnenie a mohla túto pomôcku využívať
aj žalobkyňa.

28. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznila,
že proces prideľovania a hodnoty jednotlivých bodov nebol transparentný. Nebolo preukázané, že
systém hodnotenia a kritériá existovali predtým, ako zamestnanci začali vykonávať činnosti a ani
nebolo preukázané žeby tieto kritériá jasne stanovovali počet bodov pripadajúcich k jednotlivým druhom
činností. Netreba teda preukazovať hodnotu bodu, ale oboznámenie zamestnancov s počtom bodov

prideľovaných k tej-ktorej aktivite, pričom žalovaná síce argumentuje tým, že systém bodovania fungoval
dlhodobo a nemenil sa, avšak uvedené nepreukázala. Rovnako ani nepreukázala, že akým spôsobom
s týmto systémom boli zamestnanci oboznámení.29. KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanejakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a

§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

30. Rozsudok vo výroku IV., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, nebol napadnutý odvolaním,
nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

31. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku I., II.,III., ktorými súd žalobe v časti
vyhovel a uložil žalovanej povinnosti a vo výroku o náhrade trov konania (výrok V.).

32. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387
ods.1 CSP potvrdil.

33. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. februára 2025 o 09.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 04.02.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1,3 CSP.

34. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm.f/), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené (písm. g/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (písm.h/).

35. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

36.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
§192,§193a§205CSPalebožebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci.

37. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutom rozsahu, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

39. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni

porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnostnej sféry
žalobkyne. Rovnako považuje za správny záver, že preukázané skutkové okolnosti opodstatňujú
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie
a šírku pôsobenia nepriaznivého následku.40. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

41. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a

odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalovanej.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

43. Predmetom konania je určenie, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, uloženie povinnosti žalovanej verejne sa ospravedlniť a
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa za zásah do svojich práv na rovnaký
prístup k výkonu zamestnania a podmienkam výkonu práce v zamestnaní považovala postup žalovanej
pri zúčtovaní nákladov účasti žalobkyne na stretnutí s prezidentom SR (cestovné náhrady), diskrimináciu
pri poskytovaní pracovných prostriedkov (presunutie projektoru, ktorý jej bol zverený do zodpovednosti),

nerovnaký prístup pri prideľovaní odmien (diskrimináciu pri vyplácaní odmien v nadväznosti na bodové
ohodnotenie jej aktivít), postup pri rozdeľovaní suplovaných hodín, nevyplácanie osobného príplatku,
bossing v podobe podania trestného oznámenia, nepozvania na Radu školy, kde bol pozvaný celý
pedagogický kolektív.

44. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 6CoPr/5/2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.
k. 42Cpr16/2019-734 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okrem iného ako
dôvodné vyhodnotil námietky o nesprávnom skutkovom a právnom posúdení konania žalovanej pri
vyučtovaní cestovných náhrad a predčasnosti a nedostatočnom odôvodnení záverov posudzujúcich
konania žalovanej pri poskytovaní pracovných pomôcok a pri vyplácaní odmien (ktoré súd nevyhodnotil

ako diskrimináciu žalobkyne).
45. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci riadil pokynmi odvolacieho súdu a zaoberal sa dôsledne tými
oblasťami tvrdenej diskriminácie, na ktoré poukázal odvolací súd. Dospel pritom k vyššie uvedeným
záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, t.j. že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni porušila zásadu
rovnakéhozaobchádzania,konanímpri(ne)vyplatenícestovnýchnáhradzacestužalobkyne17.10.2027

a pri priznávaní bodov na účely odmien.

46.1. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení vyjadril názor, že za správnu považuje úvahu,
že v dôsledku vyjadrenia súhlasu s cestou žalobkyne a podpísania cestovného príkazu 340/2018
oprávneným pracovníkom na povolenie pracovnej cesty sa fakultatívny nárok žalobkyne na cestovné

náklady stal nárokom obligatórnym, a teda žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie náhrady cestovných
nákladov, oproti čomu žalovanej vznikla povinnosť tieto náklady zúčtovať v zákonom stanovenej lehote.
Na uvedenom názore odvolací súd zotrváva.
46.2. V nadväznosti na uvedené pri posudzovaní postupu žalovanej pri zúčtovaní nákladov účasti
žalobkyne na stretnutí s prezidentom súd prvej inštancie po vrátení veci vychádzal v zmysle pokynu

odvolacieho súdu z právnej úpravy (§ 36 ods. 8 ZoCN), ktorá stanovuje lehotu, v ktorej je zamestnávateľ
povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť nároky zamestnanca, a to v lehote 10
pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov. Bral zreteľ na stanovisko odvolacieho súdu
(na ktorom tento zotrváva), že zamestnávateľ má možnosť splniť túto povinnosť v inej-dlhšej dobe iba
v prípade, ak je v kolektívnej zmluve alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá alebo

vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená. Táto pritom môže byť dojednaná maximálne do konca
kalendára mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta zakladajúca
nárok na náhradu skončená.
46.3. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaná si svoju
povinnosť nesplnila riadne, keďže žalobkyni neuhradila cestovné náhrady v lehote10 pracovných dní

odo dňa predloženia písomných dokladov. Žalobkyňa správu zo služobnej cesty doplnila a doručila
žalovanej dňa 5.11.2018, preto nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanej 10 dňová lehota na
vykonanie vyúčtovania a uplynula 19.11.2018. V tejto lehote k vyplateniu cestovných nákladov nedošlo.
K poukázaniu prostriedkov dňa 29.11.2018 došlo oneskorene, nakoľko v konaní nebolo preukázané (anitvrdené), že by v kolektívnej zmluve, v písomnej dohode so žalobkyňou alebo vo vnútornom predpise
žalovanej bola takýmto spôsobom určená doba na uspokojenie nárokov zamestnancov pri vyučtovaní
cestovných náhrad.

46.4.Odvolacísúdsastotožňujesúvahousúdu,žežalovanápostupovalaprivyúčtovanípracovnejcesty
žalobkyne dňa 16.10.2018 obštrukčne a napriek schváleniu tejto služobnej cesty, mala pochybnosti o
samotnom nároku žalobkyne na cestovné náhrady. V konaní pritom nebolo preukázané, a nebolo to ani
tvrdené, že by aj u niektorého iného zamestnanca bol postup pri vyúčtovaní cestovných náhrad podobne
časovo i obsahovo náročný. Aj podľa odvolacieho súdu oneskorené vyúčtovanie cestovných náhrad

žalovanou a opakovaná konzultácia opodstatnenosti nároku žalobkyne na ich úhradu možno v kontexte
všetkých preukázaných okolností považovať za nerovnaký prístup žalovanej k žalobkyni.

47.1. Za správne odvolací súd považuje aj závery týkajúce sa posúdenia vyplácania odmien a s tým
súvisiaceho bodového ohodnotenia aktivít zamestnancov. Po vrátení veci sa súd dôsledne vysporiadal s
tvrdením žalobkyne, že kritériá, podľa ktorých boli pridelené body za aktivity v roku 2017, boli zverejnené

až následne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nemala kritéria na bodovanie aktivít
stanovené vopred- zamestnanci s nimi neboli vopred oboznámení. Odvolací súd v tejto súvislosti
zotrvávanaskôrvyslovenomnázore,žeprezáveroexistenciíustálenýchkritériíaotom,žekhodnoteniu
nedochádzalo svojvoľne a nekorektne, je potrebné, aby bolo preukázané, že takéto kritéria existovali
predtým, ako zamestnanci začali vykonávať hodnotené (mimoškolské) činnosti. Zároveň musí byť

preukázané, že tieto vopred určené kritériá jasne stanovovali počet bodov pripadajúci k jednotlivým
druhom akcií.
47.2. Po vrátení veci súd dôsledne skúmal aj dôvody nepriznania odmien za niektoré aktivity žalobkyne,
pričom dospel k správnemu záveru, že nepridelenie bodov za aktivity Večerná diskusia Trnka - Sulík
dňa 22.10.2017, celoslovenské sústredenie semifinalistov Zlatý Amos 13.-14.4.2018 a celoslovenské

kolo Zlatý Amos, Bratislava 12.-14.5.2028, nebolo dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahami, na
základe ktorých dospel k svojmu záveru a neopakuje ich na tomto mieste. Aj podľa odvolacieho súdu
zverejnenie pochvaly na stránke školy a na sociálnych sieťach, preplatenie práce nadčas a cestovných
nákladov ani poskytnutie náhradného voľna, neodôvodňujú nevyplatenie odmien, ak v zmysle žalovanou
predložených kritérií na rok 2018 za účasť na súťaži v KE, za akciu mimo školy, za účasť na školení aj

za organizáciu celoškolskej súťaže, patrilo zamestnancovi 10 bodov.
47.3. Tvrdenie žalovanej o tom, že systém odmien je stanovený v pracovnom poriadku ako možnosť,
nie ako povinnosť zamestnávateľa, nemožno akceptovať. Zamestnávateľ nemôže vytvárať bez
jasného odôvodnenia, teda bez toho, aby vychádzal z jasných, vopred stanovených kritérií, rozdiely v
odmeňovaní zamestnancov na základe vyplácania prémií a odmien. Ani argumentácia o odlišnej výške

hodnoty bodu v jednotlivých rokoch nie je spôsobilá spochybniť závery o nedôvodnom nepridelení bodov
za niektoré aktivity žalobkyne.
47.4. Súd správne prihliadol na predložené lekárske správy, ktoré správne vyhodnotil. Nemožno súhlasiť
s názorom žalovanej, že tieto sú bez relevantnej výpovednej hodnoty, nakoľko psychické problémy
u žalovanej začali o niekoľko rokov skôr. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to,

že správy preukazujú tvrdenia žalobkyne o jej psychických ťažkostiach v súvislosti s diskrimináciou
u zamestnávateľa, nakoľko z nich vyplýva, že u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu vplyvom
správania sa žalovanej na pracovisku.
47.5. Už v zrušujúcom uznesení odvolací súd dal za pravdu žalobkyni, že táto nemusí dôvod
diskriminujúceho konania zamestnávateľa preukazovať (pohnútku), preto námietka žalovanej o

nepreukázaní diskriminačného dôvodu nie je relevantná.
48. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu (vrátane výroku
o trovách konania) v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Takýto nárok vznikol úspešnej žalobkyni, preto odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené
v enunciáte tohto rozsudku.

50.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej

vety CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).