Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200137.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr.KatarínyPetráňVinczeovej(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuMgr.DenisySlivovejaJUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D.
XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & Partners s. r. o., so sídlom
Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/X, XXX XX E., 2/ A. G. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/X, XXX XX E., 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/

X, XXX XX E., 4/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/X, XXX XX E. a 5/ Mesto Trenčín, so
sídlom Mierové námestie 1/2, 911 64 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu
Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2023/000691-005 zo dňa 23.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v 1/ až 5/ rade právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1)Dňa18.06.2013stavebníciD.aA.G.F.požiadaliprvostupňovýsprávnyorgán(Stavebnýúrad–Mesta
Trenčín) o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním podľa § 58 a § 88a zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (ďalej aj len „Stavebný zákon“) na parcele č.
745/1 a 745/2 v katastrálnom území J., ku ktorým vlastnícke právo preukázali listom vlastníctva č. XXX.

2) Podľa informatívnej kópie katastrálnej mapy hraničí s parcelami stavebníkov parcela č. 746, ktorej
vlastníkom podľa listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Zábladie je žalobca.

3)Prehlásenímstavebnéhodozoruzodňa15.06.2012A.B.K.potvrdila,žeprizmenestavbyvykonávala
certifikovaný stavebný dozor s tým, že stavebné práce boli vykonané v súlade s platnými technickými
normami.

4) Podaním č. ÚŽPDI 2013/31381/9014/6-Ki zo dňa 30.09.2013 prvostupňový správny orgán oznámil
známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby
a kolaudačného konania podľa § 88a Stavebného zákona.5) Rozhodnutím zo dňa 05.12.2013 prvostupňový správny orgán prerušil stavebné konanie za účelom
predloženia porealizačného zamerania zmeny stavby v lehote 60 dní.

6) V súlade s výzvou stavebníci predložili prvostupňovému správnemu orgánu geometrický plán č.
4547795-13 vyhotovený geodetickou kanceláriou A. D. D. M-Geo o porealizačnom zameraní stavby.

7) Jedným z podkladov pre vydanie dodatočného stavebného povolenia bola aj technická správa
vyhotovená v júni 2013 A. H. C.. Z nej vyplynulo, že ročná spotreba plynu na vykurovanie a ohrev TÚV

je 2500 m3/rok. Ako zdroj tepla ostáva jestvujúci plynový závesný kotol na zemný plyn IMMERGAS
ZEUS SUPERIOR, výkon 9,3-24,0 KW. Súčasťou kotla je obehové čerpadlo, teplomer a tlakomer,
poistný ventil, tlaková expanzná nádoba a zásobník TÚV objemu 60 l. Kotol je v prevedení turbo,
odvod spalín a nasávanie spaľovacieho vzduchu je koaxiálnym dymovodom nad strechu. Kotol je
umiestnený v technickej miestnosti. Ide o malý zdroj znečisťovania. Jestvujúci kotol spĺňa emisné limity
podľa platných predpisov a minimálne zaťažuje životné prostredie. Ako vykurovacie telesá sú navrhnuté

oceľové panelové radiátory typ KORAD P90 Ventil Kompakt. V hygienickom zariadení je navrhnutý
vykurovací rebrík KORALUX.

8) Vo veci bol opakovane v dňoch 02.07.2013, 27.03.2015, 02.04.2015 a 10.04.2015 vykonávaný
stavebný dohľad s výsledkom, že časti stavby dotknuté zmenou neboli užívané.

9) Mesto Trenčín ako stavebný orgán ďalším rozhodnutím č. ÚSŽPDI 2014/27356/8843/17-DV, MsÚ
74576/2013 zo dňa 11.03.2014 dodatočne povolilo zmenu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“ D.
XXX/X, E. umiestnenú na pozemkoch registra C parcela č. 745/1 a 745/2 v katastrálnom území J.
a súčasne povolil jej užívanie.

10) Podľa odôvodnenia rozhodnutia dôvodom zamietnutia námietky žalobcu týkajúcej sa presahu
terénnej úpravy – osadenie zámkovej dlažby na pozemok žalobcu bol predložený geometrický plán
č. 45477795-42-13 vyhotovený geodetickou kanceláriou A. D. D. M-Geo. Z neho malo podľa úvahy
prvostupňového správneho orgánu vyplývať, že spevnená plocha je realizovaná výlučne na pozemku

stavebníka. Keďže podlaha rodinného domu ostala v pôvodnom stave, nebolo potrebné vyznačovať
jeho vzdialenosť od susedných pozemkov.

11) Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-
OVBP2-2014/014932-2 Br zo dňa 28.07.2014 bolo prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania

žalobcu zrušené a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Odvolací orgán okrem
iného vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že z predloženého geometrického plánu nie je
možné zistiť, či vyhotovené terénne úpravy nezasahujú na pozemok žalobcu, t.j. odvolateľa. Preto mu
uložil povinnosť, aby nanovo vyzval stavebníka na doplnenie projektovej dokumentácie o odstupové
vzdialenosti domu vrátane spevnenej plochy.

12) Výzvou zo dňa 22.09.2014 prvostupňový správny orgán vyzval stavebníkov okrem iného na
doplnenie odstupových vzdialeností domu vrátane spevnených plôch s vyznačením odstupových plôch
(rozsah terénnych úprav).

13) Na výzvu stavebného úradu stavebníci reagovali včasným predložením plánu o podrobnej situácii
so zameraním odstupových vzdialeností zo septembra 2014.

14) Prvostupňový správny orgán oznámením zo dňa 20.11.2014 oznámil známym účastníkom konania
a dotknutým orgánom pokračovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby v spojení s kolaudačným

konaním a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11.12.2014.

15) Pre nezachovanie zákonných lehôt opakovaným oznámením zo dňa 07.01.2015 prvostupňový
správny orgán oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom pokračovanie v stavebnom konaní.

16) Stavebník mailovým podaním zo dňa 14.04.2015 zaslal prvostupňovému stavebnému orgánu
fotografiu zachytávajúcu vzdialenosť realizovanej spevnenej plochy od oplotenia žalobcu, z ktorej
vyplynulo, že zámková dlažba vyhotovená na parcele č. 745/1 je ukončená obrubníkom vzdialeným odobvodovéhomúrususeda0,42manieakosanesprávnedomnievažalobcalen0,36m,čojevzdialenosť
katastrálnej hranice od obvodového domu žalobcu.

17) Rozhodnutím č. ÚSŽP 2015/179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015 prvostupňový správny orgán
dodatočne povolil zmenu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“ D. XXX/X, E. umiestnenú na
pozemkoch registra C parcela č. 745/1 a 745/2 v katastrálnom území J. a súčasne povolil jej užívanie.
Z výrokovej časti vyplynulo, že po rekonštrukcii sa nad pôvodným dreveným stropom vytvoril nový
železobetónový a v podkroví vznikom obytný priestor s dvoma detskými izbami, spálňou, kúpeľňou s WC

a šatníkom. V prízemí sa upravila dispozícia odstránením priečky medzi pôvodnou spálňou a obývacou
miestnosťou, čím vznikla jedna veľká obývacia izba a pribudlo schodisko do podkrovia. Pri vjazde na
pozemok p. č. 745/1 k. ú. J. ako aj vo dvore je uskutočnená spevnená plocha zo zámkovej dlažby
s odvodnením do jestvujúceho trativodu. Vykurovanie je zabezpečené novým plynovým kondenzačným
kotlom,ktorýjeumiestnenývmiestnostiWCskotolňounaprízemíobjektu.Rozvodyvykurovaniavdome
sú nové, rozvody plynu v objekte ostali pôvodné, nakoľko sa nemenil objem spotrebovaného plynu.

Objekt je napojený na pôvodné prípojky vody, kanalizácie a plynu. Stavba je v súčasnosti dokončená, je
v súlade s územným plánom Mesta Trenčín a nie je v rozpore s verejným záujmom, keď všetky dotknuté
orgány vyjadrili so zmenou stavby súhlas. K žiadosti stavebník okrem iného doložil geometrický plán
s porealizačným zameraním stavby č. 45477795-42-13 overený Okresným úradom Trenčín, katastrálny
odbor zo dňa 23.01.2014 pod č. 54/14 a tlakovú skúšku ústredného vykurovania, vrátane zmluvy

o dodávke plynu s SSP, a.s. zo dňa 17.06.2009.

18) Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-
OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa 04.08.2015 bolo na základe včas podaného odvolania prvostupňové
rozhodnutie Mesta Trenčín č. ÚSŽP 2015ú179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015, ktorým Mesto Trenčín

ako prvostupňový stavebný orgán dodatočne povolilo zmenu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“
D. XXX/X, E. umiestnenú na pozemkoch registra C parcela č. 745/1 a 745/2 v katastrálnom území J.
a súčasne povolil jej užívanie čiastočne zmenené a v ostatnej časti potvrdené. S námietkou žalobu
o zasahovaní zmenenej stavby na jeho pozemok sa Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej
politiky vysporiadal tak, že bolo preukázané, že spevnená plocha sa nachádza výlučne na pozemku

stavebníka. V prípade nespokojnosti žalobcu tohto poučil o možnosti preukázať svoje tvrdenie súdnou
cestou. Poznamenal, že ani následná možná úprava spevnenej plochy nemá vplyv na dodatočné
povolenie zmeny stavby a je užívanie. Za nedôvodné označil aj ostatné námietky žalobcu.

19) Žalobca sa na Krajskom súde v Trenčíne včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia

vyššie uvedeného rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-
OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa 04.08.2015 o ktorej Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom č.
k. 11S/77/2015-185 zo dňa 21.01.2020 tak, že vyššie uvedené rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu v preskúmavanom rozhodnutí absentovala podstatná
právna úvaha týkajúca sa správneho hodnotenia skutkových zistení, ktorá by dala jasnú odpoveď na

základné právne problémy v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku. Z tohto pohľadu Okresný
úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky podľa názoru krajského súdu neposkytol dostatočné
a presvedčivé právne argumenty na zdôvodnenie svojho rozhodnutia a zamietnutie námietok žalobcu.
Krajský súd po zrušení uvedeného rozhodnutia odvolacieho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie
orgánu verejnej správy prvého stupňa stanovil povinnosť sa v ďalšom konaní riadiť právnym názorom

vysloveným krasjkým súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu svoje
rozhodnutie náležite zdôvodniť v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti správneho rozhodnutia.

20) Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „odvolací orgán“)
následne rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2023/000691-005 zo dňa 23.02.2023 (ďalej aj len „napadnuté

rozhodnutie“)rozhodolpodľa§59ods.2Správnehoporiadkutak,žeodvolaniežalobcuprotirozhodnutia
Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa
04.08.2015 zamietol a predmetné rozhodnutie potvrdil.

21) V napadnutom rozhodnutí odvolací orgán po stručnom opise priebehu administratívneho konania

uviedol, že žalobca v konaní uplatnil námietky v ktorých poukázal na oznámenie o pokračovaní
v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby, v ktorom neuviedol dôvod opakovaného dodatočného
povolenia zmeny stavby, na užívanie zmeny stavby bez kolaudácie, na dĺžku lehoty od vydania
a nadobudnutia právoplatnosti prvotného rozhodnutia odvolacieho orgánu. Podľa vyjadrenia žalobcuspis k danej veci obsahuje nepravdivé informácie. Žalobca žiadal overenie polohy revíznej šachty
kanalizačnej prípojky voči hraniciam pozemku, úpravu geodetických údajov, požadoval predloženie
stavebného denníka, namietal voči spevnenej ploche, ktorá podľa jeho názoru zasahuje na pozemok

žalobcu. Zaujímal sa o trvalý pobyt stavebníka, dôvody nepriznania práv účastníka konania banke,
ktorá má k predmetnej stavbe záložné právo, namietal chýbajúce odstupové vzdialenosti v projektovej
dokumentácii od stavieb na susedných pozemkoch, poukazoval na chybu vo výmere na doloženom
geometrickom pláne s ohľadom na zateplenie, ktoré mení rozmer stavby. Podľa žalobcu prvostupňový
správny orgán nevyžadoval projektovú dokumentáciu v zmysle vyhl. č. 453/2000 Z. z., nerešpektoval

Stavebný zákon vo veci sankcie. Žalobca taktiež poukázal na možnosť existencie studne, ďalej na
nejasnosti realizácie prístavby pôvodným majiteľom, vyjadril pochybnosť o úplnosti žiadosti stavebníka,
nevidel dodanie kotla na plyn, vnútorné rozvody plynu a vyjadrenie SSP.

22)Odvolacíorgánvnapadnutomrozhodnutíkonštatoval,žežalobcavpodanomodvolaníuviedolnázor,
že sa prvostupňový správny orgán nedostatočne vyrovnal s námietkami vznesenými v konaní, namietal

nedostatočnosť podkladov pre vydanie stavebného povolenia, ako i to, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu považuje za v rozpore so Správnym poriadkom, a to konkrétne s ustanoveniami § 3
ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 15a ods. 1, 2, § 18 ods. 3, § 23 ods. 1, § 27 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 30
ods. 1 písm. b) a d), § 32 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, § 34 a Stavebným zákonom. Žalobca nesúhlasil
s odôvodnením zamietnutia svojich námietok.

23) V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia odvolací orgán vyhodnocoval jednotlivé námietky žalobcu.
V závere napadnutého rozhodnutia konštatoval, že má za to, že žalobca svoje námietky a tvrdenia
nijako nepodložil, v konaní nebolo preukázané obmedzovanie žalobcu v jeho vlastníckych a iných
právach povoľovanou zmenou stavby. Podľa vyjadrenia odvolacieho orgánu prvostupňový správny

orgán na základe predložených dokladov stavebníkmi a z miestneho šetrenia zistil skutočný stav veci
a vykonanú zmenu stavby rodinného domu Malozáblatská 397/7 dodatočne povolil v zmysle § 88a
ods. 4 Stavebného zákona a súčasne povolil jej užívanie v zmysle § 82 ods. 1 Stavebného zákona.
Odvolací orgán pri preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a s nim súvisiaceho
spisového materiálu, ako aj dôvodov odvolania žalobcu nezistil také pochybenia, na základe ktorých by

bolo potrebné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, resp. vrátiť opakovane na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Správna žaloba – žalobné body

24) Včas podanou správnou žalobou, povodne dňa 15.05.2023 doručenou Krajskému súdu v Trenčíne,
doplnenou podaním zo dňa 03.08.2023 sa žalobca podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako aj „SSP“) domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-
OVBP2-2023/000691-005 zo dňa 23.02.2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

25) Primárne žalobca uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru po zrušení a vrátení veci krajským súdom
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nerešpektoval záväzný právny názor vyjadrený v rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/77/2015-185 zo dňa 21.01.2020. Uvedená skutočnosť už samá
o sebe zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a predstavuje dôvod, na základe

ktorého je správny súd oprávnený uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

26) Žalobca mal za to, že hoci bol žalovaný v ďalšom konaní viazaný právnym názorom krajského
súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom rozsudku, žalovaný právny názor správneho súdu odignoroval a
dôsledne sa nevysporiadal s nedostatkami a dôvodmi, pre ktoré došlo k zrušeniu v poradí prvého

rozhodnutia žalovaného o odvolaní. „Nové“ rozhodnutie žalovaného tak i naďalej vykazuje značne
výrazné vady, ktoré ho činia nepreskúmateľným pre nedostatok riadneho odôvodnenia, zmätočným,
objektívne nepresvedčivým a vo svojich dôsledkoch tým i nezákonným.

27) Žalobca poukázal na to, že v odôvodnení zrušujúceho rozsudku krajský súd upozornil

žalovaného na nezákonnosť znenia výroku preskúmavaného rozhodnutia o odvolaní. Zo znenia výroku
druhostupňového rozhodnutia nebolo pre krajský súd zrejmé ako sa odvolací orgán vysporiadal s
podanýmodvolaním.Uvedenémožnokonštatovaťajvovzťahuknapadnutémurozhodnutiužalovaného.
Nie je zrejmé a tobôž nie náležite a riadne odôvodnené ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivýmiodvolacími námietkami žalobcu v odvolacom konaní po zrušení v poradí prvého rozhodnutia žalovaného
zo strany krajského súdu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia podľa vyjadrenia žalobcu nie je
zrejmé na základe akých úvah a relevantných argumentov podporených dôkazmi vykonanými v

administratívnom konaní dospel orgán verejnej správy k strohému záveru o nedôvodnosti žalobcových
odvolacích námietok. Spôsob, akým odvolací orgán naformuloval výrok svojho rozhodnutia a pristúpil
k odôvodneniu „nového“ rozhodnutia o odvolaní je podľa žalobcu zmätočný, nepreskúmateľný a v
rozpore v ustanovením § 59 Správneho poriadku. Z výrokovej časti v poradí prvého odvolacieho
rozhodnutiažalovanéhojezrejmé,žežalovanýfaktickylenopravilznenievýrokovejvetyprvostupňového

rozhodnutia, keď časť jej pôvodného znenia nahradil novým znením, ktorým znenie výroku uviedol
do súladu so zákonnou formuláciou. Zo znenia zmeňujúceho výroku druhostupňového rozhodnutia
však vôbec nevyplýva ako odvolací správny orgán rozhodol o predmete konania vo veci samej. V
poradí druhom rozhodnutí žalovaného o odvolaní sa žalovaný vo výroku obmedzil len na zamietnutie
odvolania bez riadneho odôvodnenia spôsobom stanoveným zákonom (predovšetkým Správnym
poriadkom) a strohé potvrdenie domnelej správnosti prvostupňového rozhodnutia, čím neodstránil

nezákonnosť rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa len nekriticky stotožnil s nezákonným rozhodnutím orgánu prvého
stupňa, nesprávne sa stotožnil s nedostatočne zisteným skutkovým stavom zo strany prvostupňového
správneho orgánu a jeho nesprávnym právnym posúdením. Žalobca v tomto smere zdôraznil, že
pri nerešpektovaní záväzného právneho názoru krajského súdu, v rozhodnutí žalovaného absentujú

odpovede žalovaného aspoň na nosné žalobcove námietky, čo mu dôvodne vyčítal už krajský súd.

28) Žalobca považoval za dôležité upriamiť pozornosť správneho súdu i na ten fakt, že aj krajský súd
v zrušujúcom rozsudku zdôrazňoval, že nie je sporné, že stavebníci v prejednávanej veci postupovali
v rozpore so stavebným zákonom. Žalobca sa predmetnou žalobou len usiluje o dosiahnutie ochrany

svojich subjektívnych práv, nakoľko ako bezprostredný vlastník susediaceho pozemku a stavby je z
konania stavebníkov a orgánov verejnej správy, ktorí ignorujú a porušujú jeho práva a právom chránené
záujmy (okrem iného i vlastnícke právo a právo na pokojné užívanie vlastného majetku, ako i právo na
súkromie a rodinný život, tzn. základné práva vyplývajúce okrem iného i z Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) zúfalý. Žalobca bol účastníkom spoločného stavebného konania práve z

dôvodu vlastníctva parcely č. 746, ktorá hraničí s parcelami č. 745/1 a 745/2 vo vlastníctve stavebníkov.
Predmetné parcely ako aj stavba na nich stojaca boli pritom zaťažené vykonanými zmenami, ktoré boli
predmetom opakovaného posudzovania zo strany správnych orgánov. Žalobca ako vlastník susedného
pozemku sa považuje za dotknutého predovšetkým na svojom vlastníckom práve z dôvodu stavebných
úprav vykonaných na nehnuteľnostiach vo vlastníctve stavebníkov.

29) Ďalej žalobca, aj v rámci odôvodnenia tvrdenia o nerešpektovaní záväzného právneho názoru
krajského súdu konštatoval, že žalovaný podľa jeho názoru neuviedol žiadne argumenty, ktoré sú
z hľadiska výsledku administratívneho konania považované za rozhodujúce. Žalovaný bol povinný
uviesť úvahy a závery (skutkové a právne), ktoré ho viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia a k

odmietnutiu žalobcových námietok, k čomu však podľa presvedčenia žalobcu nedošlo. V napadnutom
rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha týkajúca sa zhodnotenia konkrétnych
skutkových zistení, ktorá by dala jasnú odpoveď na otázku prečo správny orgán rozhodol ako
rozhodol. Žalobca žalovanému v rámci žalobných bodov ďalej vytýkal, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia rovnako absentujú i zrozumiteľné právne úvahy, ktoré by s odkazom na konkrétne

zákonné ustanovenia poskytli jasné právne posúdenie veci, t.j. podriadenie skutkových zistení pod
konkrétnu právnu úpravu. Strohé stotožnenie sa s odôvodnením, so skutkovými zisteniami a právnym
posúdením prvostupňového rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je v kontexte predmetnej
veci neprípustné. V napadnutom rozhodnutí sa mal žalovaný zamerať na skutkové okolnosti prípadu.
Následne sa mal zamerať na právne posúdenie zisteného skutkového stavu uvedením vlastných

právnych úvah a záverov, ktoré ho viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia t.j. „nového“ rozhodnutia
o odvolaní. K tomuto však v napadnutom rozhodnutí zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca zastáva
názor, že v napadnutom rozhodnutí absentuje podstatná právna úvaha týkajúca sa právneho hodnotenia
skutkových zistení, ktorá by dala jasnú odpoveď na základné právne problémy v súlade s ustanovením
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Základné právne problémy predmetnej veci, ktoré žalobca namietal

už v odvolaní v rámci administratívneho konania ako i v poradí prvom konaní pred správnym súdom,
tak ostali stále nevyriešené. Žalovaný žalobcovi neposkytol žiadne presvedčivé a právne argumenty na
zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zamietnutie žalobcových dôvodných a náležite odôvodnených
námietok. Žalovaný neuviedol v napadnutom rozhodnutí ktoré konkrétne skutočnosti boli podkladom prejeho prijatie, z akých dôkazov čerpal tieto skutočnosti a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
Odvolací orgán sa z veľkej časti len uspokojil s nekritickým opakovaním a strohým prevzatím tvrdení
prvostupňového správneho orgánu. Namietaný postup odvolacieho orgánu tak činí jeho rozhodnutie

zmätočným a nepreskúmateľným tak pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov.

30) Odvolací orgán podľa vyjadrenia žalobcu v napadnutom rozhodnutí zámerne opomenul odpovedať
na jeho námietky týkajúce sa toho, že mesto Trenčín opakovane nechce uvádzať aj iné podstatné
skutočnosti, ktoré je potrebné, aby boli uvedené, a to: a) čierna stavba stavebníka D. F. a A. G. F. na

pozemkoch registra „C“ parc. č. 745/1 a 745/2 v katastrálnom území: J., obec: Trenčín, okres: Trenčín,
na adrese D. X, XXX XX E., je čiernou stavbou od prvej polovici roku 2009; b) čierna stavba stavebníka
D. F. a A. G. F. na pozemkoch registra „C“ parc. č. 745/1 a 745/2 v katastrálnom území J. na adrese
D. X, XXX XX E. je užívaná bez kolaudácie v rozpore s § 76 Stavebného zákona od polovici augusta
roku 2009.

31) V ďalšom texte žaloby poukázal žalobca na to, že i krajský súd v zrušujúcom rozsudku skonštatoval,
že stavebník porušil zákon. V tejto súvislosti žalobca doplnil, že aj v zázname Štátneho stavebného
dohľadu spísaného dňa 02.07.2013 bolo obsiahnuté, že prestavba podkrovia bola dokončená v roku
2011, a to bez povolenia, keďže mesto Trenčín vo svojej odpovedi na list žalobcu zo dňa 09.09.2013 sa
vyjadrilo, že stavebný úrad neevidoval žiadne ohlásenie stavebných úprav ani iné stavebné konanie na

predmetných pozemkoch. V zázname Štátneho stavebného dohľadu spísaného dňa 02.07.2013 bolo
stanovené, že spevnená plocha okolo domu bola dokončená v máji roku 2013. Tiež bez stavebného
povolenia. V zázname Štátneho stavebného dohľadu sa ďalej uvádza, že stavebné práce neboli vopred
ohlásené. Neohlásenie stavebných prác na predmetnom rodinnom dome je obchádzanie zákona v
zmysle odmietnutia plnenia zákonných povinností stavebníka predmetného rodinného domu. Podľa

žalobcu užívanie bez kolaudácie sa už vtedy vedome zo strany stavebného úradu tolerovalo, čím neboli
dôkladne splnené povinnosti orgánu Štátneho stavebného dohľadu.

32) Ďalšie ustanovenie Stavebného zákona, ktoré stavebník porušil, je podľa názoru žalobcu
ustanovenie § 57 ods. 1 Stavebný zákona.

33) Taktiež žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona poukazuje
na zastavenie stavebného konania v prípade, ak stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým,
ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Stavebník predmetného rodinného domu začal
uskutočňovať stavbu už od obdobia apríl – máj roku 2009 a pokračoval v nej aj po podaní žiadosti o

dodatočné povolenie stavby.

34) Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Stavebného zákona: „Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú
na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce,
pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného konania.“

Stavebník podľa presvedčenia žalobcu konal v rozpore aj s týmto ustanovením Stavebného zákona,
keďže predmetnú stavbu nepretržite užíva od polovice augusta roku 2009.

35) Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca konštatoval, že odvolací orgán vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v prípade stavby na pozemku registra „C“ na parc.

č. 745/1 a 745/2 už od roku 2009 prebiehala nezákonná prestavba rodinného domu, obchádzajúc
ustanovenia Stavebného zákona, a to § 55, § 57, § 58a, § 59 ods. 1, § 60 ods. 2 písm. f), § 76 ods. 1, §
88a ods. 1, čím Okresný úrad Trenčín porušil zákon. Stavebný úrad mal vydať rozhodnutie o zastavení
konania, keďže išlo o zmeny stavby v rozpore so zákonom.

36) Ďalej žalobca poukázal i na to, že k predmetnému pozemku registra „C“ parc. č. 745/1 a 745/2,
katastrálne územie: J., obec: Trenčín, okres: Trenčín, na LV č. XXX má záložné právo na rodinný dom
súp. č. 397 L. C. M., a s. Ako účastník stavebného konania bola však táto opomenutá. Rozhodnutia
vydané mestom Trenčín, ako príslušným stavebným úradom sú dôkazom toho, že banka nebola vôbec
ako účastník konania informovaná o priebehu stavebného konania, a tým nemala ani možnosť vyjadriť

sa k predmetnej situácii. V kontexte uvedeného má žalobca za to, že odvolací orgán vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže záložné právo na rodinný dom súp. č. XXX sa zriadilo v
prospech L. C. M., N. vkladom do katastra nehnuteľností, konanie zn. V1991/09. Dôkazom toho je LV č.XXX, katastrálne územie: J., obec: Trenčín, okres: Trenčín. Žalobca je toho presvedčenia, že odvolací
orgán nesprávne a nezákonne vylúčil L. C. M., N. z účastníkov konania, čím konal v rozpore so zákonom.

37) Žalobca v žalobe ďalej konštatoval, že v podanom odvolaní poukázal aj na predpojatosť
zamestnancov k predmetnej veci a konaniu z dôvodu blízkeho vzťahu k účastníkom konania, A. A. I.,
ktorá pred konaním bývala v jednom vchode s účastníkmi konania, so stavebníkom a jeho rodinou,
majúc zato že od začiatku konania im napomáhala v riešení predmetnej veci. Vychádzajúc zo zásad pre
posudzovanie nezaujatosti podľa Správneho poriadku, a to: a) námietku predpojatosti možno uplatniť v

ktoromkoľvek štádiu správneho konania a b) zaujatosť zamestnanca sa nemusí preukázať, stačí, ak je tu
pochybnosť o jeho nezaujatosti, žalobca konštatoval že, odvolací orgán pri rozhodovaní nebral ohľad na
vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, dôsledne sa nevysporiadal
s predpojatosťou zamestnankyne mestského úradu Trenčín, z čoho možno vyvodiť, že konal nezákonne
a odobril tak postup stavebníkov obchádzajúci zákon.

38) Nosné námietky žalobcu týkajúce sa toho, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval Stavebný
zákon, ostali odvolacím orgánom podľa jeho presvedčenia nepovšimnuté. Fakt, že zmena stavby stále
zasahuje na pozemok žalobcu, ostal odvolacím orgánom i naďalej odignorovaný, pričom sa nezaoberal
ani námietkami smerujúcimi k tomu, že tento fakt sa priestupkového konania týka.

39) Žalobca je presvedčený, že odvolací orgán sa dôsledne nezaoberal ani tou námietkou žalobcu, v
ktorej poukazuje na vyhlášku č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného
zákona z dôvodu nekompletnej dokumentácie žiadosti o dodatočné povolenie zmeny stavby. Medzi
chýbajúce dokumenty sa zaraďuje aj stavebný denník, ktorý by mal byť súčasťou dokumentácie vedenia
stavby uloženej na stavenisku.

40) Žalobca taktiež namietal, že nevidel doriešenie otázky kotla na plyn, projekt vnútorného rozvodu
plynu, vyjadrenie SPP ku zmene polohy plynomeru, projekt bleskozvodu, stavebný denník. Z
administratívnehospisujezrejmé,žežalobcavdôsledkunezákonnéhopostupuorgánovverejnejsprávy,
napriek svojmu účastníctvu v administratívnom konaní, nemal možnosť zoznámiť sa so všetkými spismi,

ktoré žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby mala obsahovať. Právo na prístup ku kompletnej
spisovej dokumentácii mu bolo upreté.

41) Žalobca mal taktiež za to, že odvolací orgán opomenul reagovať, resp. vysporiadať sa i s tými
ustanoveniami odvolania žalobcu zo dňa 14.05.2015, ktorými poukázal na to, že prvostupňový správny

orgánsanedostatočnevyrovnalsnámietkamivznesenýmivkonaní,namietalnedostatočnosťpodkladov
pre vydanie stavebného povolenia, pričom poukázal na rozpor prvostupňového rozhodnutia stavebného
úradu Trenčín zo dňa 15.4.2015 so Správnym poriadkom, a to s ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 6, §
15a ods. 1, 2, § 18 ods. 3, § 23 ods. 1, § 27 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 30 ods. 1 písm. b) a
d), § 32 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2 a § 34 k) Správneho poriadku a aj so Stavebným zákonom.

42) Žalobca ďalej namietal porušenie príslušných ustanovení týkajúcich sa procesného postupu v
administratívnom konaní. Po podaní žiadosti o zmenu stavby prebiehala kontrola Štátneho stavebného
dohľadu na predmetnom rodinnom dome. Pri štátnom stavebnom dohľade nebol prítomný štatutárny
orgán Mestského úradu Trenčín ani ďalší účastníci konania, čo dokazujú záznamy vyhotovené štátnym

stavebným dohľadom zo dňa 02.07.2013, 27.03.2014, 02.04.2015, 10.04.2015, čo je podľa vyjadrenia
žalobcu v rozpore s § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku. V tomto prípade štátne orgány nepostupovali
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, keďže im nedali na vedomie, kedy sa štátny dohľad bude
na predmetnom rodinnom dome konať. Okresný úrad nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci,
keďže Štátny dohľad vykonaný na predmetnom rodinnom dome vychádzal len zo zistenia zástupcu

Štátneho stavebného dohľadu a stavebníka, opomenúc tak štatutárneho orgánu Mestského úradu
Trenčín a účastníkov konania.

43) V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, že odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí
jednoznačne nevymedzil zákonné ustanovenia, o ktoré svoje argumenty podložil, jasne a zrozumiteľne

nepopísalskutky,apretoichaninemoholsubsumovaťpodsprávneustanoveniaprávnychpredpisovtak,
aby bol výrok jasný a zrozumiteľný. Pri odôvodneniach svojich tvrdení nie je jednoznačne jasné, v čom
spočíva vyložený argument, a teda sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalovaný svoje argumenty
odôvodňoval bez relevantných dôkazov. Žalobca mal za to, že nezákonný postup a rozhodnutieodvolacieho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu, preto žiadal správny súd, aby
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup správneho orgánu pred vydaním napadnutého
rozhodnutia, najmä nerešpektovanie záväzného právneho názoru krajského súdu vyjadreného v jeho

zrušujúcom rozhodnutí, ktorý žalovaný odignoroval.

Vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania k správnej žalobe (duplika)

44) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.10.2023 uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením

žalobcu, ktorý uviedol, že boli naplnené všetky dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia uvedené v
§ 191 ods. 1 pism. c) až g) SSP. Mal za to, že sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami
žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že sa nevyjadril k tomu, že a) čierna stavba stavebníkov na pozemkoch
registra,,C“parc.č.745/1a745/2vk.ú.J.ječiernoustavbouodroku2009,b)čiernastavbastavebníkov
na pozemkoch registra ,,C“ parc. č. 745/1 a 745/2 v k. ú. J. je užívaná bez kolaudácie v rozpore s §
76 Stavebného zákona od polovice augusta roku 2009, považuje v predmetnom konaní o dodatočnom

povolení zmeny stavby spojenom s kolaudáciou zmeny stavby za irelevantné.

45) Uviedol, že doba trvania protiprávneho stavu je podstatná pre posúdenie konania stavebníkov
v priestupkovom konaní, ktoré je samostatným konaním, nie je však podstatná pre posúdenie, či
po splnení zákonom stanovených predpokladov je možné uskutočnenú zmenu stavby dodatočne

povoliť a skolaudovať. Z výsledkov štátnych stavebných dohľadov, ktoré boli jedným z podkladov
pre rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu ako aj napadnutého rozhodnutia nebolo zistené
užívanie zmeny stavby bez kolaudačného rozhodnutia, pretože ako je uvedené v prvostupňovom
rozhodnutí, rovnako aj v napadnutom rozhodnutí bolo konštatované, že sa jednalo o konanie o
dodatočnom povolení zmeny existujúcej, skolaudovanej stavby, pričom skolaudovaná časť stavby sa

užíva naďalej, čo je bežná prax.

46) Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bol správne
uplatnený postup podľa § 88a a nasl. Stavebného zákona, ktoré ustanovenia upravujú postup
stavebných úradov pri povoľovaní stavby, resp. zmeny stavby. V posudzovanej veci nie je sporné,

že stavebníci v prejednávanej veci postupovali v rozpore so Stavebným zákonom, ale ten istý zákon
však dovoľuje a upravuje odstránenie nimi vyvolaného protiprávneho stavu, keď v ustanovení § 88a
povoľuje dodatočnú legalizáciu už vykonaných stavebných zmien, úprav bez právoplatného stavebného
povolenia, resp. v rozpore s ním. V súlade so Stavebným zákonom sa tak protiprávny stav zmenil
na zákonný stav. Takýmto spôsobom možno postupovať v prípade, ak bola stavba alebo jej zmena

realizovaná bez stavebného povolenia podľa § 55 Stavebného zákona. V zmysle § 76 ods. 1
Stavebnéhozákonamožnokolaudáciu(užívanie)spojiťsdodatočnýmpovolenímstavbyvsúlades§88a
ods. 9 Stavebného zákona. Žalovaný ďalej poukázal na to, že stavebný úrad nemôže v špecifických
konaniach, akým je napr. konanie o dodatočnom povolení stavby, aplikovať všetky predchádzajúce
ustanovenia Stavebného zákona.

47) Žalovaný ohľadom námietky žalobcu, že sa s bankou majúcou záložné právo na nehnuteľnosť
stavebníka nekonalo ako s účastníkom konania uviedol, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku
uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Predmetná námietka bola prvostupňovým správnym orgánom
zamietnutá s odôvodnením, že banke bolo oznámenie o začatí konania dané na vedomie. Banka nie

je účastníkom konania. Žalovaný zároveň dodal, že okruh účastníkov konania stanovuje ustanovenie
§ 59 Stavebného zákona. Banka, ktorá má záložné právo k stavbe, ktorá sa stavebne zhodnocuje nie
je účastníkom konania. O zmene stavby bola informovaná doručením prvostupňového rozhodnutia na
vedomie, ostatné je predmetnom vzájomného vzťahu záložcu a veriteľa. Žalobca sa môže domáhať
ochrany len svojich subjektívnych práv, čo v tomto prípade nebolo splnené.

48) Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa prípadnej zaujatosti zamestnanca správneho orgánu
poukázal žalovaný na to, že podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu
je vylúčený z prejednávania a rozhodnutia veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa § 12 ods. 1

Správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhodne orgán,
ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1), ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho
orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočňovania ďalšieho
konania. Žalovaný tvrdil, že posúdil zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia a nezistiltaké pochybenia, na základe ktorých by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť, resp. vrátiť
opakovane na nové prejednanie a rozhodnutie.

49) V ďalšom texte svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalvoaný poukázal na to, že na základe
porealizačného zamerania mal za preukázané, že obrubník na okraji spevnenej plochy sa nachádza
len na pozemku vo vlastníctve stavebníkov. Uvedené dokladoval stavebník prehlásením zo dňa
14.04.2015 a fotografiou, na ktorej je zdokumentované umiestnenie obrubníka na okraji spevnenej
plochy. Z uvedeného mal teda žalovaný za to, že stavebníci jednoznačne preukázali umiestnenie

spevnenejplochynasvojompozemku.Žalobcatvrdenie,žespevnenáplochazasahujenajehopozemok
nikajo nepodložil. Pri dodatočnom povolení stavby resp. zmeny je vlastník stavby povinný predložiť
doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom a osobitnými predpismi, čo podľa názoru žalovaného stavebníci aj urobili. V prípade, ak sa
preukáže, že dodatočné povolenie zmeny stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a vlastník
stavby v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou,

alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho
časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie
preruší (§ 88a ods. 3 stavebného zákona). Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníci stavby preukázali
vlastnícke právo k pozemku zastavaného zmenou stavby, prvostupňový správny orgán nemal povinnosť
postupovať v zmysle § 88a ods. 3 Stavebného zákona. Následná možná úprava spevnenej plochy nemá

vplyv na dodatočné povolenie zmeny stavby a jej užívanie. Konanie o dodatočnom povolení stavby je
osobitným a samostatným konaním, ktoré je oddelené a nezávislé od priestupkového konania, v ktorom
sa podľa § 105 a § 107 Stavebného zákona rieši zodpovednosť za nedodržanie ustanovení Stavebného
zákona. Dodatočné stavebné povolenie, ktorého účelom je legalizácia začatej alebo zrealizovanej
stavby bez stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním je oddelené od priestupkového konania,

ktorého účastníkom nie je žalobca a z tohto dôvodu to nemá podľa presvedčenia žalovaného súvis s
prejednávanou vecou.

50) Žalovaný taktiež konštatoval, že podklady pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení
zmeny stavby v spojení s kolaudáciou stavby boli stavebníkmi doplnené v rozsahu vyžadovanom

zákonom. V konaní bola predložená technická správa vypracovaná A. H. C., ktorá overila otázky
kotla na plyn, vnútorného rozvodu plynu a vnútorného vykurovania. Záležitosť týkajúca sa zmeny
polohy plynomera nebola predmetom skúmania tohto rozhodnutia, nakoľko k nej došlo ešte za čias
pôvodných vlastníkov. Námietku týkajúcu sa absencie stavebného denníka prvostupňový správny orgán
zamietol s odôvodnením, že podmienka vedenia stavebného denníka sa uvádza v riadnom stavebnom

povolení, jeho dodatočné vypracovanie by bolo podvodom. Nahrádza ho vyhlásenie oprávnenej osoby
(s odborným vzdelaním) dodatočne posudzujúcej a dokumentujúcej uskutočnenú stavbu. Kontrola
stavebného denníka (pokiaľ by existoval) je podľa § 18 vyhláška č. 453/2000 Z. z. predmetom
kolaudačného konania, ktorého odvolateľ nie je účastníkom. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že nemal možnosť sa oboznámiť so všetkými spismi, ktoré žiadosť o dodatočné povolenie zmeny

stavby mala obsahovať, považuje to zo strany žalobcu za účelové tvrdenie. Konania, v ktorých bolo
rozhodované prvostupňovým správnym orgánom o dodatočnom povolení zmeny stavby a kolaudácii
boli spojené. Žalobca mal ako účastník konania možnosť sa so všetkými podkladmi riadne oboznámiť.
Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca ani nekonkretizoval s akými spismi nebol oboznámení,
teda ktoré spisy podľa jeho názoru mala žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby obsahovať.

51) Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu preskúmal prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania
žalobcu, pričom konštatoval zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia a vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti nezistil také pochybenia, na základe ktorých by bolo potrebné prvostupňové
rozhodnutie zrušiť, resp. vrátiť opakovane na nové prejednanie a rozhodnutie. Vysporiadal sa

zo všetkými konkrétnymi odvolacími dôvodmi žalobcu, uviedol ustanovenia Stavebného zákona a
Správneho poriadku, na základe ktorých rozhodol. Žalobca síce namietal porušenia ustanovení
Správneho poriadku, avšak zo strany žalobcu tieto tvrdenia neboli podložené konkrétnymi skutkovými
okolnosťami. Jedná sa o neurčitú námietku, v ktorej obsahovo absentujú základné skutkové tvrdenia,
ktorébyumožniliposúdenienedodržaniazákonnýchustanovení.SpôsobporušeniaSprávnehoporiadku

odporuje požiadavke vyjadrenej v § 182 ods. 1 písm. e) SPP, aby žalobné dôvody boli vymedzené
skutkovo a právne.52) Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom výkonu štátneho stavebného dohľadu žalovaný uviedol,
že zistenia, ktoré boli výsledkom výkonu štátnych stavebných dohľadov boli jedným z podkladov
pre prvostupňové rozhodnutie, netvorili však súčasť konania o dodatočnom povolení zmeny stavby

spojenom s kolaudáciou zmeny stavby. Postup pri výkone štátneho stavebného dohľadu je upravený
§ 98 až 102 Stavebného zákona a § 99 Stavebného zákona ustanovuje okruh orgánov, ktorý
môžu vykonávať štátny stavebný dohľad. Ustanovenie § 100 Stavebného zákona definuje povinnosti
stavebníka, oprávnenej osoby, či právnickej osoby uskutočňujúcej stavbu alebo odstraňujúcej stavbu
ako aj vlastníka stavby. Žalovaný v zmysle príslušných ustanovení zastáva názor, že Stavebný zákon ani

iný právny predpis nedefinuje, že výkonu štátneho stavebného dohľadu sa má zúčastniť štatutárny orgán
mestského úradu a iní účastníci konania. Prípadných prizvaných určuje orgán štátneho stavebného
dohľadu (§ 99, § 134 Stavebného zákona).

53) V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval, že svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, pričom
sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Mal za to, že

v podanej žalobe nie je uvedený ani jeden konkrétny dôvod, ako malo napadnuté rozhodnutie a ním
uznanýpostupprvostupňovéhosprávnehoorgánuukrátiťžalobcunajehoprávachaprávomchránených
záujmov. Žalovaný je toho presvedčenia, že dostatočne rozpísal v rozhodnutí, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre prijatie rozhodnutia a z akých dôkazov čerpal skutočnosti, akými úvahami sa riadil
pri hodnotení dôkazov. Nemal pochybnosť o tom, že postupoval v súlade s príslušnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi, spoľahlivo zistil skutočný stav veci, správne právne posúdil predmetnú
vec a keďže nezistil dôvody, ktoré by bránili potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia, v tejto veci rozhodol
tak ako je uvedené v súdom preskúmavanom rozhodnutí. Preto navrhol, aby správny súd žalobu
zamietol.

54) Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.10.2013 uviedli,
že trvajú na svojom vyjadrení, ktoré adresovali ešte Krajskému súdu v Trenčíne zo dňa 23.5.2016 a aj
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Poukázali na to, že zo strany žalobcu sú neustále vystavovaní
jeho atakom, a to formou jeho písomných podaní a sťažností na rôzne inštitúcie a orgány štátnej správy.
Od začiatku tejto kauzy sú v pozícii obrannej a neustále musia odrážať a odpovedať na žalobcove

neopodstatnené námietky, návrhy, otázky, udania. Uviedli, že žalobca má zato, že sú pravdepodobne
nejakí významní občania, ktorí neustále vykonávajú nekalú činnosť. Taktiež uviedli, že si žalobca
vykonštruoval predpojatosť voči A. I. (vedúca ÚSŽP v Trenčíne), a to len na základe toho, že určitý
čas bývali v tom istom vchode bytového domu. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ však zdôraznili,
že s A. I. nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu, neboli dokonca ani blízki, resp. priamy susedia.

Zdôraznili, že sa žalobca od začiatku odvoláva na to, že je ich stavba „čierna“. V kontexte uvedeného
tvrdenia žalobcu ozrejmili, že si kúpili starší rodinný dom, ktorý si postupne zrekonštruovali, rešpektujúc
pritom všetky stavebné a iné s tým súvisiace zákony, pričom ako stavebníci podali žiadosť o dodatočné
stavebné povolenie a dodatočnú kolaudáciu, čo je podľa ich presvedčenia zákonný postup. V žiadnom
prípade teda nejde o toľkokrát spomínanú „čiernu stavbu", keďže disponujú právoplatným kolaudačným

rozhodnutím. Zdôraznili, že žalobca zamestnal celý aparát ľudí na rôznych stupňoch úradov a orgánov
štátnej správy s cieľom zdiskreditovať osoby ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/. V súvislosti
s touto skutočnosťou dňa 06.11.2015 podali oznámenie o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Majú za to, že nevykonávame žiadnu vedomú, ani
nevedomú trestnú činnosť a teda nie je im známa skutočnosť, prečo sa majú neustále brániť voči atakom

zo strany žalobcu. Uviedli, že žalobca ich od začiatku kúpy nehnuteľnosti neustále sleduje, zhotovuje
si fotodokumentáciu a následne tieto fotky rozposiela po rôznych inštitúciách ako „dôkazový materiál“
nekalej činnosti ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/. Okrem toho majú informácie o tom, ako
sa žalobca informoval aj v banke na ich úver k predmetnej nehnuteľnosti a domáhal sa poskytnutia
informácií. Z uvedeného je podľa názoru ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ zrejmé, že správanie

žalobcu je patologické.

55) Ďalší účastník konania v rade 5/ sa k správnej žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa
04.10.2023. Uviedol, že považuje ním vydané prvostupňové rozhodnutie za zákonné, majúc za to, že
sa s námietkami žalobcu náležite vysporiadal, pričom dôvody ich neakceptovania/zamietnutia riadne

uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Navrhol, aby v zmysle § 190 SSP správny súd
žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56) Ďalší účastníci konania v rade 3/ a 4/ sa k správnej žalobe nevyjadrili.Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu ďalších účastníkov konania v rade 1/, 2/ a 5/
(replika žalobcu)

57) Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.10.2023 vyjadril vo svojom podaní zo dňa 27.12.2023.
V prvom rade uviedol, že vyjadrenie žalovaného nijakým spôsobom nevyvrátilo jeho tvrdenia uvádzané
v podanej správnej žalobe. Ďalej uviedol, že správne súdne konanie nie je konanie na odôvodňovane
opodstatnenosti a neopodstatnenosti odvolacích dôvodov napádaného rozhodnutia; to že ich žalovaný

odôvodňuje až teraz je práve dôkazom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to,
že prestavba susedného rodinného domu jemu a jeho rodine sťažovala život a bývanie v dôsledku
negatívnych sprievodných javov danej prestavby, ktoré v zmysle podanej správnej žaloby doteraz nie sú
v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou. Žalobca sa predmetnou žalobou len usiluje o dosiahnutie
ochrany svojich subjektívnych práv, keďže ako bezprostredný vlastník susediaceho pozemku a stavby je
zkonaniastavebníkovaorgánovverejnejsprávy,ktoríignorujúaporušujújehoprávaaprávomchránené

záujmy (okrem iného i vlastnícke právo a právo na pokojné užívanie vlastného majetku, ako i právo na
súkromie a rodinný život, tzn. základné práva vyplývajúce okrem iného i z Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) zúfalý.

58) Žalobca i naďalej zotrval na žalobných dôvodoch a správnu žalobu považuje za opodstatnenú.

Primárne žalobca uviedol, že žalvoaný v ďalšom konaní po zrušení a vrátení veci krajským súdom
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa jeho presvedčenia nerešpektoval záväzný právny
názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/77/2015-185 zo dňa 21.01.2020.
Spôsob, akým žalovaný ako odvolací orgán naformuloval výrok svojho rozhodnutia a pristúpil k
odôvodneniu „nového“ rozhodnutia o odvolaní je podľa žalobcu zmätočný, nepreskúmateľný a v rozpore

v ustanovením § 59 Správneho poriadku. Z výrokovej časti v poradí prvého odvolacieho rozhodnutia
žalovaného je podľa neho zrejmé, že fakticky len opravil znenie výrokovej vety prvostupňového
rozhodnutia, keď časť jej pôvodného znenia nahradil novým znením, ktorým znenie výroku uviedol do
súladu so zákonnou formuláciou. Zo znenia zmeňujúceho výroku druhostupňového rozhodnutia však
vôbec nevyplýva ako žalovaný t.j. odvolací správny orgán rozhodol o predmete konania, vo veci samej. V

poradí druhom rozhodnutí o odvolaní sa žalovaný vo výroku obmedzil len na zamietnutie odvolania bez
riadneho odôvodnenia spôsobom stanoveným zákonom (predovšetkým Správnym poriadkom) a strohé
potvrdenie domnelej správnosti prvostupňového rozhodnutia, čím podľa vyjadrenia žalobcu neodstránil
nezákonnosť rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Žalobca má za to, že odvolací orgán sa len nekriticky stotožnil s nezákonným rozhodnutím

orgánu prvého stupňa, nesprávne sa stotožnil s nedostatočne zisteným skutkovým stavom zo strany
prvostupňového správneho orgánu a jeho nesprávnym právnym posúdením.

59) Žalobca ďalej k tvrdeniam žalovaného, ktorý vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom užívania
dotknutej nehnuteľnosti bez kolaudácie v rozpore s § 76 Stavebného zákona od polovice augusta

roku 2009 za irelevantnú uviedol, že má za to, že žiadna námietka, resp. odvolací dôvod žalobcu
ako účastníka konania nemôže byť v odvolacom konaní irelevantný. Odvolací orgán sa s ňou musí
vysporiadať bez ohľadu na to, či je opodstatnená alebo neopodstatnená. Nemožno odvolacie dôvody
odignorovať a neposkytnúť k nim žiadne vyjadrenie. Pokiaľ nie je námietka opodstatnená, v odôvodnení
rozhodnutia musí byť obsiahnutý relevantný dôvod.

60) V ďalšom texte svojho vyjadrenia žalovaný tak, ako už v správnej žalobe zdôraznil, že z
administratívneho spisu je zrejmé, že v dôsledku nezákonného postupu orgánov verejnej správy, napriek
svojmu účastníctvu v administratívnom konaní, nemal možnosť zoznámiť sa so všetkými spismi, ktoré
žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby mala obsahovať. Právo na prístup ku kompletnej spisovej

dokumentácii mu bolo upreté.

61) Žalobca záverom zhrnul, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu
prvostupňovým orgánom je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že došlo k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.62)Žalobcasakvyjadreniuďalšíchúčastníkovkonaniavrade1/a2/vyjadrilvpodanízodňa24.12.2023.
Tvrdenia ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ voči jeho osobe dôrazne odmietol. Vytýkal im ich
spriaznenosť s rozličnými subjektami (aj na úrovni štátnych orgánov), ktoré im majú pri realizovaní

nezákonnosti napomáhať. Žalobca mal za to, že motívom správania sa ďalších účastníkov konania
v rade 1/ a 2/ je pomsta, keďže sa považuje za konzistentného, neskresľujúceho minulosť, za osobu
čo neklame.

63) K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v rade 5/ sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 19.12.2023.

Úvodom poukázal na svoju doterajšiu skutkovú a právnu argumentáciu týkajúcu sa nezákonnosti,
nesprávnosti postupu a prvostupňového rozhodnutia ďalšieho účastníka v rade 5/. Uviedol, že ako
účastník spojeného stavebného konania vzniesol viaceré námietky, ktoré preukazovali porušenie jeho
subjektívnych práv a záujmov. Žalobca je presvedčený, že rozhodnutie ďalšieho účastníka v rade 5/ ako
prvostupňového správneho orgánu nespĺňa požadované náležitosti, najmä vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu totiž musí poskytovať skutkovú a právnu

oporu výroku rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku tiež v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Táto požiadavka však zo strany prvostupňového správneho orgánu podľa presvedčenia žalobcu nebola

splnená. Žalobca mal za to, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu absentujú skutkové a
právne závery a úvahy, ktoré vyústili do vydania jeho rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému podľa názoru
žalobcu nemožno prvostupňové rozhodnutie považovať za preskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov.

64) Žalobca konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný nevymedzil zákonné ustanovenia,
o ktoré svoje argumenty podložil, jasne a zrozumiteľne nepopísal skutky, a preto ich ani nemohol
subsumovať pod správne ustanovenia právnych predpisov tak, aby bolo rozhodnutie jasné a
zrozumiteľné. Pri odôvodneniach jeho tvrdení nie je jednoznačne jasné, v čom spočíva vyložený
argument, a teda sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalovaný neposkytol dostatočné a presvedčivé

právne argumenty na zdôvodnenie svojho rozhodnutia, čo má za následok vadu nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

65) Žalobca záverom zhrnul, že podľa jeho názoru rozhodnutie ďalšieho účastníka v rade 5/ vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie

skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

66) Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3
písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej

Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne vedie už
na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).

67) Vo veci bolo na základe návrhu žalobcu na deň 30.01.2025 nariadené pojednávanie, ktorého sa
zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalobca. Právny zástupca žalobcu zotrval na obsahu podanej

správnej žaloby, ako aj svojich vyjadreniach a argumentoch v nich uvedených a navrhol žalobe vyhovieť.

68) Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou
oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Po oboznámení
sa so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného, i ďalších účastníkov konania v rade 1/, 2/ a 5/,pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správnej
žalobe nie je možné priznať úspech.

Právny rámec

69) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

70) Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

71) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

72)Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

73) Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

74) Podľa § 46b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej iba
ako „Stavebný zákon“) osoba vykonávajúca stavebný dozor
a) sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri
práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných

výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie
stavebného denníka,
b) zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných
na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia,

c) vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu
stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.

75)Podľa§54Stavebnéhozákonastavby,ichzmenyaudržiavacieprácenanichsamôžuuskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

76) Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

77) Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav
a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.

78) Podľa § 58a ods. 1 písm. a) Stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre
samostatnú stavbu alebo jej zmenu.

79) Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

80) Podľa § 59 ods. 2 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie
sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

81) Podľa § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník

začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

82) Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa

na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

83) Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného

konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

84) Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné

užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

85) Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

86) Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o
zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.

87) Podľa § 80 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom konania podľa § 78,
obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie
kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.

88) Podľa § 81b Stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť

a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak
a) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené
vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,
b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,

d) nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na
vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na
prípustnú mieru,e) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o
zhode stavebných výrobkov ( § 43f),
f) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej

certifikácii.

89) Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na
určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

90) Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b

a podkladov predložených v stavebnom konaní.

91) Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo

(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,
stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

92) Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane

vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

93) Podľa § 88a ods. 9 Stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už
dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

94) Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v
spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,

b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.

95) Podľa § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného
zákona (ďalej len „Vyhláška“) na ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním sa predkladajú
a) doklady o vytýčení priestorovej polohy stavby,
b) doklady o výsledkoch predpísaných skúšok a meraní a o spôsobilosti prevádzkových zariadení na
plynulú a bezpečnú prevádzku; ak bola vykonaná skúšobná prevádzka, jej vyhodnotenie alebo správa

o výsledku komplexného vyskúšania,
c) projektová dokumentácia overená stavebným úradom v stavebnom konaní alebo pri povoľovaní
zmeny stavby pred jej dokončením,
d) výkresy, v ktorých sú vyznačené zmeny, ku ktorým došlo počas uskutočňovania stavby; tieto
zmeny môžu byť na základe kolaudačného rozhodnutia vyznačené v projektovej dokumentácii overenej

stavebnýmúradomvstavebnomkonaní,akkonanieonichstavebnýúradspojilskolaudačnýmkonaním,
e) doklady o overení požadovaných vlastností výrobkov a ďalšie doklady určené v podmienkach
stavebného povolenia,
f) podrobnejšia dokumentácia vypracovaná ešte pred začatím stavby, ak stavebný úrad jej vypracovanie
určil v podmienkach stavebného povolenia,

g) stavebný denník.

96) Podľa § 59 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konania (ďalej len „Správny poriadok“) ak
sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutiepotvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Posúdenie veci správnym súdom

97) „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis.
zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov

v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou, ktorá v článku 142
ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a
zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich
právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu
preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny
poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá
v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom
žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby

musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež
poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli
rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je

dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

98) Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať
zákonnosť postupu žalovaného, ktorý žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol

a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola dodatočne povolená zmena
stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“ D. XXX/X, E. na pozemkoch par. č. 745/1 a 745/2 k. ú. J.
a zároveň bolo povolené jej užívanie.

99) Vychádzajúc z dôkazov založených v administratívnom spise správny súd konštatuje, že žalovaný

ako aj prvostupňový správny orgán náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si
zaobstarali všetky potrebné podklady, ktoré ich viedli k vydaniu rozhodnutí v správnom konaní. Správny
súdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvkonkrétnejvecisavzásade
obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä
kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania

a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny
orgán dospel.

100) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy v medziach

žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

101) Správny súd v kontexte v žalobe obsiahnutých žalobných bodov opätovne poukazuje na to, že

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č.k. 11S/77/2015-185 zo dňa 21.01.2020
bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa 04.08.2015, ktorým bolo
čiastočne zmenené a v ostatnej časti potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mesta Trenčín č. ÚSŽP
2015/179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015 zrušené a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie,pričom výsledkom tohto konania je žalobou napadnuté rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu
v preskúmavanom rozhodnutí absentovala podstatná právna úvaha týkajúca sa právneho hodnotenia
skutkových zistení, ktorá by dala jasnú odpoveď na základné právne problémy v súlade s ustanovením

§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z toho pohľadu podľa vyjadrenia krajského súdu právny predchodca
žalovaného neposkytol dostatočné a presvedčivé právne argumenty na zdôvodnenie svojho rozhodnutia
a zamietnutie námietok žalobcu. Vyššie uvedeným rozhodnutím krajského súdu bola žalovanému
uložená povinnosť pri opätovnom rozhodnutí o odvolaní žalobcu toto rozhodnutie náležite zdôvodniť, a
to v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti správneho rozhodnutia.

102) Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že stavebník D. a A. G. F. ako
spoluvlastníci rodinného domu na adrese D. XXX/X, E. bez stavebného povolenia vykonali úpravy tohto
rodinného domu a priľahlých pozemkov, ktoré sa nachádzajú na parcele č. 745/1 a 745/2 v katastrálnom
území J., a s ktorými hraničí parcela č. 746 vo vlastníctve žalobcu. Až po vykonaní a dokončení zmien,
ktoré spočívali v zmene podkrovia a čiastočne aj prízemia rodinného domu, vrátane spevnenia plochy

vjazdu na parcelu č. 745/1 a plochy dvora zámkovou dlažbou, požiadali o dodatočné povolenie už
vykonaných zmien stavby a povolenie jej užívania. Na jej základe prvostupňový správny orgán začal
konanie o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním.

103) Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol

svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka
konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,
na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí

dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných
podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia
správny súd dospel k záveru, že spĺňa zákonom (aj judikatúrou) vyžadované atribúty a obstál ako
celok. Správny súd má za to, že po vrátení veci zo strany krajského súdu je z obsahu napadnutého

rozhodnutia zrejmé na základe akých úvah a relevantných argumentov podporených dôkazmi
vykonanými v administratívnom konaní dospel žalovaný k záveru o nedôvodnosti žalobcom podaných
námietok. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia v dôsledku nenaplnenia vyššie uvedených atribútov napadnutého rozhodnutia
za nedôvodnú.

104) Správny súd ďalej zdôrazňuje, že žalobca bol účastníkom spoločného stavebného konania
práve z dôvodu vlastníctva parcely č. 746, ktorá hraničí s parcelami č. 745/1 a 745/2 vo vlastníctve
stavebníkov. Predmetné parcely ako aj stavba na nich stojaca boli pritom zaťažené vykonanými
zmenami, ktoré boli premetom opakovaného posudzovania zo strany správnych orgánov. Žalobca ako

vlastník susedného pozemku sa považoval za dotknutého na svojom vlastníckom práve z dôvodu
stavebných úprav vykonaných na nehnuteľnostiach vo vlastníctve stavebníkov. To znamená, že dôvod,
ktorý zakladá účasť žalobcu na stavebnom konaní, súčasne určuje okruh námietok a výhrad, ktoré
môže v stavebnom konaní a v správnom súdnom konaní vznášať na ochranu svojich subjektívnych
práv. Preto ak sa vlastník susedného (hraničiaceho) pozemku domnieva, že jeho vlastnícke právo alebo

právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté, stáva
sa s prihliadnutím na okolnosti prípadu účastníkom konania a môže z tohto titulu vznášať námietky,
ktoré slúžia na ochranu jeho práv a záujmov. Z toho potom vyplýva, že žalobca s prihliadnutím aj
na koncentračnú zásadu bol v preskúmavanom stavebnom konaní a následne v konaní pred súdom
oprávnený podávať námietky, ktoré bezprostredne súviseli s možným ukrátením jeho práv ako vlastníka

susedného pozemku. Námietky, ktoré majú svoj pôvod v právnom titule zakladajúcom účasť žalobcu
v stavebnom konaní, je žalobca oprávnený podávať len v lehote oznámenej mu stavebným úradom, čo
je vyjadrením koncentračnej zásady upravenej v ustanovení § 61 Stavebného zákona. Jej účelom je
zamedziťneustálemugenerovaniunovýchnámietok,ktorébyvosvojomdôsledkumohlicelkomzabrániť
akejkoľvek stavebnej činnosti. Z koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o povolení zmeny stavby

by mal byť všetok podstatný skutkový stav a podklady k nemu zistené v lehote oznámenej stavebným
úradom a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným
úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli v tejto lehote uplatnené. Pokiaľ teda na základe
vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane,t.j. v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1 a 2 Stavebného zákona) a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť,
nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní a ani v konaní pred súdom.

105) Ako bolo v prejednávanom prípade zistené, žalobca počas stavebného konania vznášal aj
námietky, ktoré priamo nesúviseli s právnym dôvodom jeho účasti v stavebnom konaní. Tieto námietky
možno rozdeliť na námietky, ktoré slúžili na ochranou jeho ostatných subjektívnych práv a záujmov
a na námietky, ktoré sa priamo netýkali jeho subjektívnych práv a záujmov. Žalobcove námietky, ktoré
súviseli s tvrdeným porušením jeho práv a záujmov, resp. dotknutím na jeho právach a záujmoch boli

koncentrovane vznášané v lehotách určených stavebným úradom, resp. sa jednalo o ďalšie námietky,
ktoré z pohľadu ich povahy alebo svojho predmetu, mohli byť v stavebnom konaní vznesené časovo až
dodatočne v súvislosti s vydanými administratívnymi rozhodnutiami. Vzhľadom na skôr uvedené úvahy
správneho súdu žalobca nebol oprávnený na podávanie ostatných námietok v konaní pred stavebným
úradom, nakoľko sa týkali skutočností, ktorými nebol priamo dotknutý na svojom právnom postavení.
To však nezbavuje správne orgány povinnosti venovať im pozornosť. Na tieto ostatné námietky treba

hľadieť ako na podnety na preskúmanie zákonnosti či už samotného rozhodnutia alebo procesného
postupu stavebného orgánu. Ide teda o tie námietky, ktoré aj keď účastník konania nemá právo vznášať
na ochranu svojich práv a záujmov, sú však nevyhnutné pre posúdenie zákonnosti, resp. možnej
nezákonnosti konečného rozhodnutia vo veci samej.
106) S poukazom na vyššie uvedené námietka žalobcu, že osadená dlažba zasahuje do jeho pozemku,

je podľa správneho súdu spôsobilá vecne odôvodniť možné ukrátenie žalobcu na jeho právach. Vo
vzťahu k uvedenej námietke o zásahu povoľovanej zmeny stavby do vlastníckeho práva žalobcu
stavebníci predložil relevantné dôkazné prostriedky, ktoré nadovšetku pochybnosť preukázali, že nimi
vykonané úpravy neukrátili žalobcu na jeho vlastníckom práve k parcele č. 746. Na výzvu stavebného
úradu totiž stavebníci doručili správnemu orgánu plán o podrobnej porealizačnej situácii so zameraním

odstupových vzdialeností zo septembra 2014, vrátane fotografie, ktorá zaznamenala reálny odstup
okraja dlažby od obvodového múru oplotenia žalobcu. Z nich bolo zrejmé, že zámková dlažba je
ukončená na pozemku stavebníkov, ešte pred hranicou rozhrania susedných parciel 745/1 a 746.
Správny súd ju preto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže stavebníci jednoznačne preukázali, že nedošlo
k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, a že stavbu, resp. jej zmeny realizovali výlučne na svojich

vlastných pozemkoch.
107) Pokiaľ ide o námietku zaujatosti zamestnankyne stavebného úradu A. I., správny súd vychádzajúc
z obsahu vyššie uvedeného rozhodnutia krajského súdu zistil, že žalobca ešte v konaní pred krajským
súdomdňa15.3.2016uviedol,ženámietkuzaujatostivsprávnomkonanínevznášal(zápisnicaosúdnom
pojednávaní na č. l. 70). Ak tak urobil teda až v konaní pred správnym súdom, jej podanie možno

považovať za oneskorené s tým, že na jej riešenie ani nie je daná právomoc správneho súdu, ktorý
vzhľadom na vyjadrenie samotného žalobcu pred správnym súdom nevzhliadol pochybenie v postupe
správnych orgánov vo vzťahu k jej vyriešeniu.
108) Za nedôvodnú správny súd považuje i námietku čo do opakovania procesu dodatočného
povoľovania čiernej stavby. Potreba opätovného upovedomenia o pokračovaní v správnom konaní

vyplynula z dôvodu nedodržania zákonných lehôt podľa § 61 ods. 3 a § 80 ods. 1 Stavebného zákona.
Bolo tak povinnosťou stavebného úradu zopakovať procesné úkony v záujme zachovania zákonnosti
procesného postupu a rozhodnutia vo veci samej, ktoré je výsledkov tohto postupu. V tomto bode preto
správny súd nezistil na strane správnych orgánov žiadne pochybenie.
109) Poukazovanie žalobcu na povolenú zmenu stavby ako čiernu stavbu, ktorá tu je od polovice

roka 2009 a je užívaná bez kolaudácie od polovice augusta 2009, považuje správny súd taktiež za
nepodstatné a nedôvodné. Nie je sporné, že stavebníci v prejednávanej veci postupovali v rozpore
so Stavebným zákonom. Ten istý zákon však na strane druhej dovoľuje a upravuje odstránenie nimi
vyvolaného protiprávneho stavu, keď v ustanovení § 88a povoľuje dodatočnú legalizáciu už vykonaných
stavebných zmien, úprav bez predchádzajúceho právoplatného stavebného povolenia, resp. v rozpore

s ním. V súlade so Stavebným zákonom sa tak pôvodne protiprávny stav zmenil na zákonný stav.
Uvedeným spôsobom možno postupovať tak v prípade, ak je stavba alebo jej zmena realizovaná bez
stavebného povolenia podľa § 55 Stavebného zákona alebo analogicky aj bez ohlásenia podľa § 57
ods. 1 Stavebného zákona. Obdobne to platí aj vo vzťahu k užívaniu dokončenej zmeny stavby, ktorej
kolaudáciu (užívanie) podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona možno spojiť s dodatočným povolením

stavby v súlade s § 88a ods. 9 Stavebného zákona.
110) Námietku žalobcu o postupe stavebného úradu v rozpore s ustanovením § 60 ods. 2 písm.
f) Stavebného zákona, keď tento nezastavil stavebné konanie, považuje správny súd rovnako za
nedôvodnú. Predmetné zákonné ustanovenie sa na prejednávaný prípad neaplikuje, čo vyplývaz ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ktoré predpokladá realizáciu stavby bez stavebného
povolenia, resp. právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad preto postupoval v súlade so
stavebným zákonom, ak konanie začaté na návrh stavebníkom nezastavil, ale v ňom pokračoval až do

vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa zákonným spôsobom legalizuje nepovolená stavba.
111) Ustanovenie § 59 ods. 1 Stavebného zákona definuje okruh účastníkov stavebného konania,
resp. dodatočného stavebného konania. Medzi účastníkov patria aj osoby, ktoré majú iné právo
k nehnuteľnostiam. Čo sa rozumie iným právom je definované v ustanovení § 139 ods. 1
Stavebného zákona. Podľa uvedeného ustanovenia zákona sa iným právom nerozumie záložné právo

k nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu banková inštitúcia z titulu záložného práva nie je účastníkom
stavebného konania. Námietka žalobcu o neúčasti L. C., N. v konaní je preto nielen nedôvodná,
ale súčasne neprípustná, nakoľko žalobca sa môže domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv.
112) Konanie o dodatočnom povolení stavby predstavuje aj z pohľadu právnej úpravy osobitné
a samostatné konanie, ktoré je oddelené a nezávislé od priestupkového konania, v ktorom sa podľa §
105 až § 107 Stavebného zákona rieši zodpovednosť za nedodržanie ustanovení stavebného zákona.

Už aj z pohľadu účelu a predmetu dodatočného stavebného konania, ktorým je legalizácia stavby začatej
alebozrealizovanejbezstavebnéhopovolenia,resp.vrozporesním,jezrejmé,žepriestupkovékonanie,
ktorého účastníkom žalobca nie je, nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Obdobne to platí aj
na výkon štátneho stavebného dozoru, ktorého výkon nebol predmetom preskúmavaného správneho
konania, a ktorého výsledky boli iba jedným z podkladov pre vydanie administratívnych rozhodnutí. Preto

prípadne nedostatky pri jeho výkone nemôžu mať negatívny dopad na stavebné konanie, navyše ak aj
pri jeho výkone nebolo zistené užívanie zmeny stavby bez kolaudačného rozhodnutia.
113) Pokiaľ ide o námietku o neúplnosti stavebnej dokumentácie správny súd má za to, že už
zo samotnej povahy konania o dodatočnom povolení stavby, ktorá sa protiprávne realizuje bez
stavebného povolenia, vyplýva, že stavebný denník nie je povinnou súčasťou stavebnej dokumentácie

a nahrádza ho vyhlásenie osoby s príslušným odborným vzdelaním na posudzovanie stavieb. Okrem
toho stavebný denník je podľa § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. predmetom záujmu stavebného úradu
počas kolaudačného konania, pričom jeho nepredloženie nie je dôvodom na nevydanie kolaudačného
rozhodnutia podľa § 81b Stavebného zákona. Ani zvyšná časť námietky o neúplnosti stavebnej
dokumentácie neobstojí. Bolo preukázané, že v konaní bola predložená technická správa vypracovaná

A. H. C., ktorá overila otázky kotla na plyn, vnútorného rozvodu plynu a vnútorného vykurovania.
Záležitosť ohľadom zmeny polohy plynomera nebola predmetom skúmania, nakoľko k nej došlo ešte
za čias pôvodných vlastníkov, pričom o nedôvodnosti námietky svedčí aj zmluva o dodávke plynu
uzatvorená s SPP, a.s.
114) Námietka čo do porušenia ustanovení správneho poriadku nie je podložená konkrétnymi

skutkovými okolnosťami. Jedná sa preto o neurčitú námietku, v ktorej obsahovo absentujú základné
skutkové tvrdenia, ktoré by umožnili posúdenie nedodržania namietaných zákonných ustanovení.
Vytýkaný spôsob porušenia správneho poriadku odporuje požiadavke vyjadrenej v ustanovení § 182
ods. 1 písm. e) SSP, aby žalobné dôvody boli vymedzené skutkovo a právne. Z tohto dôvodu správny
súd prihliadal na túto námietku ako na neurčitú, nejasnú a nepreskúmateľnú.

115) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom procesného postupu v administratívnom konaní, konkrétne,
že pri štátnom stavebnom dohľade nebol prítomný štatutárny orgán Mestského úradu Trenčín ani
ďalší účastníci konania správny súd poukazuje na to, že postup pri výkone štátneho stavebného
dohľadu je upravený v § 98 až 102 Stavebného zákona, pričom ustanovenie § 99 Stavebného zákona
upravuje okruh orgánov, ktorý môžu vykonávať štátny stavebný dohľad. Ustanovenie § 100 Stavebného

zákona definuje povinnosti stavebníka, oprávnenej osoby, či právnickej osoby uskutočňujúcej stavbu
alebo odstraňujúcej stavbu ako aj vlastníka stavby. Správny súd poukazuje na to, že Stavebný zákon
nedefinuje, že výkon štátneho stavebného dohľadu sa má zúčastniť štatutárny orgán mestského úradu
a iný účastníci konania. Prípadných prizvaných určuje orgán štátneho stavebného dozoru (§ 99, § 134
Stavebného zákona). Z uvedeného dôvodu správny súd ani túto námietku žalobcu nevyhodnotil ako

dôvodnú.
116) Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom formulácie výroku napadnutého rozhodnutia má správny
súdzato,ževýroknapadnutéhorozhodnutiaspĺňaatribútyustanovenia§59ods.2Správnehoporiadku,
preto túto žalobnú námietku vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú.
117)Záveromohľadomnávrhužalobcunavykonaniedokazovaniazodňa12.01.2024,atovyžiadanímsi

dokumentov od spoločnosti SPP, a.s., pracovisko Nové mesto nad Váhom, ktoré žalobca žiadal predložiť
svojou žiadosťou zo dňa 01.12.2023 správny súd konštatuje, že návrh na vykonanie vyššie uvedeného
dôkazu zamietol. Správny súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne
nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutéhorozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to preto tak, že úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu
dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu

správny súd návrhu žalobcu na vykonanie dokazovanie nevyhovel.

118) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť žalobných námietok žalobcu, správny
súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

119) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní
úspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznalnáhradu
trov konania ani žalovanému, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa §
168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom,

keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy
v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady
trov konania ďalším účastníkom.

120) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139

ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,

ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.