Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/213/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724200387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, F. – G., t.č. F. X, F., zastúpená: JUDr. Daniela Pašková, advokátka so sídlom J. Mazúra
4453/20, Martin a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, I., zastúpený: AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o návrhu matky
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Martin č. k. 9P/18/2024-124 zo dňa 01. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9P/18/2024-124 zo dňa 01. júla 2024 vo výrokoch II., III., IV., V.,
VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu
v časti zverenia maloletého dieťaťa, v zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovania majetku tak,
že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom ponechal právo maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.); otcovi uložil povinnosť platiť pre maloletého výživné vo

výške 220 Eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od
07.02.2024 (výrok II.); uložil otcovi povinnosť uhradiť zameškané výživné za obdobie od 07.02.2024 do
30.06.2024 vo výške 304,34 Eur k rukám matky do 15 dní od doručenia rozsudku (výrok III.); upravil styk
otca s maloletým v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci, počnúc najbližším pondelkom po jeho príchode na
územie Slovenskej republiky, a to v pondelok, stredu, štvrtok, piatok a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00
hod. (výrok IV.); uložil otcovi povinnosť deň príchodu na územie Slovenskej republiky oznámiť matke
5 dní pred týmto príchodom (výrok V.); upravil, že otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej

bydliska, kde jej ho po ukončení styku aj vráti (výrok VI.); uložil matke povinnosť maloletého na styk
s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi (výrok VII.); rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.).

2. Okresný súd citujúc § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 63 ods. 3
zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 25 ods. 2 zákona o rodine,

§ 24 ods. 4 zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky a v časti zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku, keďže rodičia
sa v tejto časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodli. Okresnýsúd zároveň konštatoval, že rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a nemal dôvod do nej
zasahovať.

3. Okresný súd určil výšku výživného na sume 220 Eur mesačne, s ktorou v podstate súhlasili obaja
rodičia,pričomkonštatoval,žesohľadomnavekmaloletéhodieťaťaajehovýdavkyjetaktourčenávýška
výživného primeraná a dostačujúca a zohľadňuje aj úpravu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom,
ktoré bude prebiehať pomerne intenzívne v čase, keď sa otec bude nachádzať na území Slovenskej
republiky. Zároveň okresný súd uviedol, že otec prispieva aj nad rámec určeného výživného. Okresný

súd sa pri určovaní výživného zaoberal aj otázkou výživného určeného na tvorbu úspor, ktorá medzi
rodičmi ostala v rámci konania spornou. Matka žiadala, aby bola určená výška výživného na tvorbu úspor
sumou 30 Eur mesačne k bežnému výživnému. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil,
že obaja rodičia odkladajú finančné prostriedky aj pre maloleté dieťa do fondov a na sporenie, a teda v
súčasnostinepovažovalzanevyhnutnéalokovaťčasťfinančnýchprostriedkovzurčenejvýškyvýživného
na tvorbu úspor, keďže v danom veku je pre maloleté dieťa potrebné hlavne zabezpečiť jeho nevyhnutné

potreby pre priaznivý vývoj. Okresný súd v priebehu konania konštatoval, že pokiaľ bude maloleté dieťa
staršie a bude sa to javiť ako účelné s ohľadom na majetkové pomery otca, je možné zmeniť výživné
a určiť aj prispievanie určitou sumou na tvorbu úspor. Aktuálne má otec s prácou v zahraničí značné
výdavky, čo vyplýva z podaného daňového priznania.
4. Okresný súd určil dlžné výživné odo dňa podania návrhu 07.02.2024 do 30.06.2024 vo výške 304,34

Eur, pričom zaviazal otca uhradiť nedoplatok k rukám matky do 15 dní od doručenia rozsudku.
5. Okresný súd upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko to považoval za nevyhnutné
s ohľadom na pracovné vyťaženie otca mimo územia Slovenskej republiky. Rodičia sa vo svojej podstate
vedeli aj mimosúdne dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletým, avšak v prebiehajúcom konaní
uvádzali rozdielne predstavy o jeho realizácii. K rozsahu upraveného styku okresný súd vyslovil názor,

že vzhľadom na vek maloletého je nevyhnutné, aby prítomnosť otca pociťovalo intenzívne, pretože
v opačnom prípade by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo straty citových väzieb medzi otcom a maloletým,
keďže tento je nútený pracovať mimo územia Slovenskej republiky. Takýmto spôsobom chcel okresný
súd s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, čo najvýraznejšie pomôcť matke pri starostlivosti
o maloletého, nakoľko je tu otec, ktorý má záujem o maloletého, chce sa podieľať na jeho výchove

a starostlivosti, a čo je dôležité, nikto jeho riadnu starostlivosť nespochybnil a ani neuviedol, že by sa
otec nevedel o maloletého postarať. Samotné cestovanie maloletého medzi domácnosťou otca a matky
nemôže byť argumentom pre obmedzenie styku rodiča s dieťaťom. Každý z rodičov sa vrátil do mesta,
kde žil. Matka zásadným spôsobom nerozporovala takto určený styk otca s maloletým dieťaťom, čo
okresný súd utvrdilo v tom, že je si vedomá toho, že otec sa vie o maloleté dieťa riadne postarať. Matka

k realizácii styku uviedla jedinú výhradu, a to, aby sa realizoval styk otca s maloletým obdeň, prípadne
oniečokratšiesohľadomnarežimmaloletéhodieťaťa.Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolvzmysle
§ 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“).
6. Proti výroku o úprave stretávania sa otca s maloletým a proti výroku o výživnom pokiaľ ide o tvorbu

úspor napadnutého rozsudku okresného súdu, podala odvolanie matka, z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s dôvodmi uvedenými v § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať

na tvorbu úspor maloletého sumou vo výške 30 Eur mesačne od 07.02.2024, ktoré bude poukazovať
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého zriadený matkou. Zameškané výživné na
tvorbu úspor za obdobie od 07.02.2024 do rozhodnutia vo veci samej je otec povinný uhradiť na osobitný
účet maloletého zriadený matkou do 15 dní od doručenia rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s
maloletýmvrozsahudvochtýždňovvmesiaci,počnúcnajbližšímpondelkompojehopríchodenaúzemie

Slovenskej republiky, a to v utorok, štvrtok, a v nedeľu od 11:00 hod. do 17:00 hod.. Uviedla, že pokiaľ
ide o stretávanie sa otca s maloletým, nesúhlasí s intervalmi stretávania sa tak, ako bolo rozhodnuté
napadnutýmrozsudkomokresnéhosúdu,pretožetátoúpravaniejevzáujmemaloletého,atosohľadom
na jeho veľmi nízky vek, vzdialenosť bydlísk rodičov, denný režim maloletého, večerný režim pred
uložením na spanie ako aj doterajšie intervaly stretávania sa otca s maloletým synom. Ako vyplýva zo

samotných vyjadrení otca, pracuje mimo územia Slovenskej republiky, kde trávi približne dva týždne
z mesiaca. Počas obdobia, kedy je na území Slovenskej republiky, sa otec zrejme zdržiava v obci I., ktorá
je od jej bydliska vzdialená cca 50 km. Pokiaľ by sa mal maloletý s otcom stretávať počas dvoch týždňov,
počas ktorých je na území Slovenskej republiky, každý deň by cestoval maloletý „hore dole“, takmer 100km. Podľa matky nie je v záujme maloletého cestovať 5 dní z týždňa z miesta svojho bydliska do bydliska
otca, a to najmä s ohľadom na režim maloletého, ktorý ešte potrebuje denný spánok a má aj určitým
spôsobom nastavený pravidelný denný režim ako aj večerný režim súvisiaci s večernými pravidelnými

aktivitami pred uložením na spánok. Frekventovaným cestovaním počas dvoch týždňov v mesiaci bude
maloletý stresovaný a vystavovaný neprimeranej záťaži, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že je v útlom
veku, ešte nerozpráva a v tomto veku nedokáže absolútne verbálne vyjadrovať svoje potreby a pocity.
Tieto pocity dokáže vyjadriť len pomocou neverbálnych prejavov, ktoré pozná len človek, ktorý je s
maloletým denne v blízkom kontakte pri všetkých činnostiach, a teda, ktoré pozná iba ona. Otec sa síce

vyjadril, že maloletý je s ním spokojný a neplače, avšak ide o informáciu, ktorá je len ťažko overiteľná
vzhľadom na skutočnosť, že ona a ani nikto z jej blízkych pri styku otca s maloletým prítomný nie je.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 25.06.2024 navrhovala, aby sa maloletý stretával s otcom, keď je na území
Slovenskej republiky v piatok a v nedeľu v čase od 11:00 hod. do 17:00 hod. a počas druhého týždňa, aby
sa stretával s otcom v utorok a vo štvrtok od 11:00 hod. do 17:00 hod. a pri koncipovaní svojho návrhu
vychádzala z toho, ako sa otec s maloletým stretával od januára 2024, kedy prestali žiť v spoločnej

domácnosti. Otec si maloletého brával 4 - 5x do mesiaca a od februára si začal maloletého po vzájomnej
dohode brávať na čas v rozmedzí od 11:00 hod. do 17:00 hod. Má za to, že intervaly stretávania sa
otca s maloletým ako sú určené v napadnutom rozsudku okresného súdu, nie sú v záujme maloletého
dieťaťa, a to aj s ohľadom na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky na pojednávaní, ktorá sa vyjadrila, že
maloletý môže zažívať separačnú úzkosť a navrhovala menší rozsah stretávania otca s maloletým.

Zároveň kolízna opatrovníčka navrhovala postupné rozširovanie stretávania sa otca s maloletým. Ďalej
matka v odvolaní uviedla, že nie je vhodné upraviť stretávanie sa otca s maloletým hneď v takom širokom
rozmedzí, ako ho určil prvostupňový súd, ale upraviť toto stretávanie postupným rozširovaním intervalov,
pretože doterajší styk otca s maloletým sa nikdy nerealizoval v rozsahu 10x v priebehu dvoch týždňov.
Tieto prebehli maximálne 5x do mesiaca. Ďalším dôvodom, prečo matka nesúhlasila s úpravou styku

v rozsahu, v akom ju upravil okresný súd, je skutočnosť, že cestovať takmer každý deň počas dvoch
týždňov z mesiaca medzi F. a I., čo je takmer 100 km, je vyčerpávajúce a stresujúce pre také maloleté
dieťa, ktoré je nepochybne ešte vo veku, v ktorom je naviazané na osobu, s ktorou trávi väčšinu času,
teda na ňu. Na pojednávaní navrhla, aby stretnutia boli kratšie, a to minimálne obdeň, aby maloleté
dieťa nemuselo cestovať takmer každý deň, čo je neprimerane zaťažujúce. Má za to, že optimálne pre

maloletého, a to aj s prihliadnutím na zachovanie väzby otca a maloletého, je 6 stretnutí v trvaní 6 hodín
za obdobie dvoch týždňov z mesiaca, počas ktorých je otec na území Slovenskej republiky. Nesúhlasila
ani s časovým intervalom styku od 10:00 hod. do 18:00 hod., nakoľko doposiaľ boli realizované stretnutia
od 11:00 hod. do 17:00 hod., ktoré boli stanovené dohodou rodičov s ohľadom na režim maloletého,
ktorý dlhšie ráno spí a ako aj s ohľadom na večerný spánok a prípravu na tento spánok. Najneskôr

okolo 18:00 hod. sa maloletý zvykne navečerať, o 18:30 hod. sa kúpe, nasleduje čítanie rozprávok
a večerné dojčenie a zaspávanie maloletého. Maloletý sa počas noci niekoľkokrát dojčí, niekedy aj
5x a z toho dôvodu je v noci opakovane hore. Ráno spí dlhšie, a to buď do 9:30 hod., niekedy sa
stane, že aj do 10:00 hod., preto boli s otcom dohodnutí na intervale stretávania sa od 11:00 hod. do
17:00 hod.. Otec o uvedenom režime maloletého vie, a preto nerozumie, z akého časového dôvodu trvá

na inom časovom intervale, než bol doposiaľ medzi nimi nastavený. Nerada by narušila denný režim
maloletého a potom ho opätovne nastavovala počas dní, kedy by sa s otcom nestretával. S uvedeným
sa stotožnila aj kolízna opatrovníčka. Nesúhlasila s konštatovaním okresného súdu o tom, že zásadným
spôsobom určený rozsah styku okresným súdom nerozporovala, nakoľko z jej strany bolo uvedené,
že okresným súdom určená úprava stretávania sa je neprimeraná, na čo poukazovala v rámci svojho

vyjadrenia na pojednávaní a na uvedené poukazovala aj kolízna opatrovníčka. Kolízna opatrovníčka
okrem iného uviedla, že v takomto nízkom veku, v akom je momentálne maloletý, je vzťahovou osobou
maloletých detí matka a dieťa si po krátkej dobe odlúčenia vyžaduje prítomnosť takejto osoby. Je si
vedomá toho, že vzťah otca a maloletého je dôležité rozvíjať a podporovať, avšak nie za cenu narušenia
vzťahovej väzby maloletého s ňou, k čomu by tak v určenom rozsahu styku, ako určil okresný súd,

mohlo dôjsť a uvedené by neskôr mohlo ovplyvniť ďalší duševný vývoj maloletého. Je nesporné, že
bezpečná vzťahová väzba medzi dieťaťom a jeho primárnou opatrujúcou osobou sa vyvíja počas prvých
troch rokov života dieťaťa, a preto je dôležité, aby táto väzba nebola prerušená, resp. narušená pocitom
neistoty tým, že by maloleté dieťa bolo vystavené stresu a neprimeranej záťaži intenzívnym odlúčením
od matky počas dvoch týždňov v mesiaci.

7. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti tak ako bola určená napadnutým rozsudkom uviedla, že pokiaľ
ide o výšku bežného výživného v sume 220 Eur, s uvedeným súhlasila, avšak navrhovala, aby bola
suma 50 Eur mesačne určená na tvorbu úspor maloletého, nakoľko je to v možnostiach, schopnostiacha majetkových pomeroch otca. Túto sumu v priebehu konania upravila na sumu 30 Eur mesačne
a aj keď sa okresný súd s jej návrhom na tvorbu úspor zaoberal tak, ako to vyplýva zo samotného
odôvodnenia rozsudku a na začiatku pojednávania uviedol, že by malo logiku, keby uvedené výživné išlo

natvorbuúspormaloletého,pričomkfinančnýmprostriedkombymaliprístuprodičialenprostredníctvom
súdu, o výživnom na tvorbu úspor pre maloletého nerozhodol a výrok o tvorbe úspor v ňom absentuje.
Z vyjadrenia otca maloletého je zrejmé, že maloletému odkladá na investičné sporenie v priemere 60
Eur mesačne, tieto účty však nie sú založené na rodné číslo maloletého, a teda otec môže s touto sumou
disponovať, čo nenapĺňa účel prispievania zo strany povinného rodiča na tvorbu úspor pre maloleté

dieťa na osobitný účet. Otec v rovine šetrenia pomerov v rámci svojich výdavkov uviedol aj sporenie
ako rezervu 300 Eur, teda je zrejmé, že otec má extra prostriedky, z ktorých by vedel uhrádzať 30
Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletého. Mala rovnako matka za to, že otec v konaní riadne
nezdokladoval svoje deklarované výdavky a poukázala na otcom deklarovanú sumu 200 Eur na bývanie
na území Slovenskej republiky, ktorými má prispievať svojej matke počas dvoch týždňov, kedy je na
území Slovenskej republiky, pričom v tomto rodinnom dome býva aj jeho brat, preto je otázne, aké sú

reálne náklady na bývanie otca v predmetnom rodinnom dome, ak tieto vôbec nezdokladoval. Nemožno
mať podľa matky objektívnu predstavu o príjmoch a výdavkoch otca maloletého dieťaťa. Poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP/199/2014 „Daňové priznanie predložené zo strany
rodiča zaviazaného platiť výživné nie je možné považovať za splnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine“. Právna zástupkyňa matky si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

8. Otec k odvolaniu matky uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu stotožňuje v celom
rozsahu a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v napadnutých výrokoch. Pokiaľ matka
sústavne poukazuje na skutočnosť, že cestovanie maloletého v uvedenom rozsahu bude vyčerpávajúce
a nebude mať na maloletého pozitívny vplyv, matka sa ani raz nepokúsila vyskúšať nový režim realizácie

styku s maloletým a už dopredu vie, aký bude mať na maloletého dopad. O maloletého sa vie riadne
postarať a zabezpečiť mu jeho potreby po všetkých stránkach, čo matkou nebolo nikdy spochybnené.
Matka v kontexte realizácie jeho styku s maloletým neberie do úvahy, že sa môže s maloletým stretávať
len dva týždne do mesiaca a dva týždne do mesiaca budú bez akéhokoľvek osobného kontaktu.
Rovnako bezvýznamná je aj vzdialenosť medzi ich domácnosťami, pretože to, že sa rozhodli žiť

oddelene a netvoriť spoločnú domácnosť, nemožno dať na ťarchu jeho vzájomného vzťahu s maloletým.
Bola to práve matka, ktorá so spoločnej domácnosti aj s maloletým odišla. Ako rodič má právo na
rovnaký rozsah stretávania sa s maloletým, na pravidelný, rovnocenný a rovnomerný čas v takom
rozsahu, ako má matka. Na cestovanie je maloletý plne zvyknutý, nemá s tým žiadne problémy. Bez
problémov zvládol aj dlhšiu trasu do Chorvátska, ktorú absolvoval autom s matkou. Nie je pravdivý

argument, že maloletý cestuje 100 km do jeho bydliska, keďže toto cestovanie nie je pravidlom, ale
skôr výnimkou. Styk s maloletým realizuje nielen doma, ale aj výletmi, či v okolí bydliska matky najmä,
keď je teplé počasie, nie vždy s maloletým cestuje domov. Okrem iného v konaní nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že by maloletý vykazoval príznaky stresu alebo nepohodlia pri cestovaní. Matka
si nemôže myslieť, že ak by takéto cestovanie maloletému ubližovalo, tak by tak konal aj napriek tejto

skutočnosti. Sústavne prosí matku o to, aby mohol s maloletým tráviť viacej času, avšak matka mu
nechce vyhovieť. Je presvedčený, že rozsah jeho styku s maloletým tak, ako ho určil okresný súd,
zabezpečí, aby neboli medzi maloletým a ním prerušené citové väzby, ale naopak, aby boli naďalej
upevňované. Matkou navrhovaný rozsah styku v odvolacom konaní nebude pre maloletého dostatočne
zabezpečovať emocionálnu stránku v súvislosti s blízkosťou a časom stráveným s ním. Maloletý nebude

mať zachované ich vzájomné puto, nebude vychovávaný z jeho strany skoro žiadnym spôsobom. Matka
pravidelnezasahujedodohôduzavretýmimedziniminavzájom,zabraňujestretávaniumaloletéhosním,
napr.tým,žetvrdí,žemaloletýjechorý,alebomáužinýprogram.Tietoinformáciemuposkytujeneskoro,
čo zamedzuje včasnej dohode o ďalšom stretnutí. Považoval rovnako za potrebné uviesť, že matka
si svojvoľne rozhoduje o tom, kedy mu maloletého odovzdá, určuje si podmienky, že realizácia styku

bude prebiehať len za jej prítomnosti, a to všetko bez toho, aby sa na tom vzájomne dohodli. Rovnako
nesúhlasí s vyjadrením kolíznej opatrovníčky týkajúceho sa domnelej separačnej úzkosti maloletého.
Považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené, nakoľko uvedené nebolo riadnym spôsobom overené
ani podložené zo strany odborníka, keďže na to nebol dôvod, maloletý je s ním šťastný.
9. K výške výživného, na ktorej sa s matkou dohodli, t.j. 220 Eur mesačne, je podľa otca dostatočná

vzhľadom na vek dieťaťa a jeho aktuálne odôvodnené potreby. Poukázal aj na skutočnosť, že v čase
realizácie styku s maloletým zabezpečuje všetky potreby výhradne on na vlastné náklady, a to čo sa
týka stravy, oblečenia, drogérie a všetkých výdavkov maloletého. Čo sa týka výživného určeného na
tvorbu úspor uviedol, že v súčasnosti je na sporiacom účte na jeho meno uložených 1.500 Eur, ktoré súurčené výhradne na potreby maloletého. Nesúhlasí s návrhom na zriadenie spoločného účtu s matkou,
nakoľko v minulosti došlo k situácii, kedy matka použila finančné prostriedky určené pre maloletého na
osobnú spotrebu. Rovnako podotkol, že on nemá prístup k finančným prostriedkom, ktoré osobitne šetrí

maloletému matka. Matka vo svojej argumentácii berie do úvahy pri určení výživného len jeho príjem,
avšak neuvedomuje si, že náklady na život v Nemecku, kde pracuje, sú niekoľkonásobne vyššie ako
v Slovenskej republike.
10. Matka v odvolacej replike uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach a vyjadreniach uvedených
vodvolaní.Cestovanie5xdotýždňamedzibydliskamirodičovjepremaloletéhoneprimeranezaťažujúce

a vyčerpávajúce. Dodala, že maloletý sa počas cesty autom často vyvlieka z cestovných pásov, čo
opakovane jej potvrdil aj otec maloletého, teda úprava styku nie je vhodná ani z hľadiska bezpečnosti.
Pokiaľ ide o cestovanie do Chorvátska, ktoré spomínal otec, sedela pri ňom vzadu, pri jeho autosedačke
a mala nad ním nepretržitý dohľad. Maloletý nie je zvyknutý na časté cestovanie v aute aj z toho
dôvodu, že ona sama nie je vlastníkom auta, a preto sa s maloletým presúva výlučne autobusom, resp.
vlakom, kde ho má stále pod kontrolou. Pokiaľ otec šoféruje a maloletý je v zadnej časti auta, otec

nemá nepretržitý prehľad ako sa maloletý v autosedačke správa. Počas septembra 2024 sa s otcom
maloletého dohodli na stretnutiach v rozsahu - 05.09.2024 od 11:00 hod. do 17:00 hod., 07.09.2024
od 11:45 hod. do 17:00 hod., 12.09.2024 od 11:00 hod. do 17:00 hod., 16.09.2024 od 11:15 hod.
do 16:15 hod., 18.09.2024 od 11:10 hod. do 17:00 hod., dohodli sa teda aj na časovom rozsahu
stretávania sa od 11:00 hod. do 17:00 hod., dokonca sa aj stalo, že otec priniesol maloletého skôr.

Otec sa s maloletým stretáva v rozsahu piatich stretnutí do mesiaca, čo považuje za adekvátne, pričom
nevylučuje, že keď bude maloletý starší, bude sa s otcom stretávať častejšie. Pokiaľ ide o spôsob
trávenia času otca s maloletým, ako ho otec opisuje vo svojom vyjadrení, uviedla, že otec jej málokedy
uvedie, kde presne sa s maloletým počas realizácie styku bude nachádzať, pričom nastala situácia,
že bol na otočku letecky s maloletým v Prahe, o čom jej vôbec nepovedal a uvedené považuje za

nezodpovedné. Nesúhlasila s tým, že otcovi nechce vyhovieť v stretávaní s maloletým, avšak podľa
nej v záujme maloletého nie je nahustiť do 10 dní zo 14 dní styk otca s maloletým. Doposiaľ otec
neuhradil zameškané výživné, pričom súhlasila s tým, že otec jej ho uhradí do 15.10.2024. Opätovne
zopakovala, že súhlasí s výškou výživného, ako bola určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k bežnému
výživnému, ale žiadala určiť výživné na tvorbu úspor vo výške 30 mesačne, nakoľko to je v možnostiach,

schopnostiach a majetkových pomeroch otca. Zopakovala, že v prípade určenia výživného na tvorbu
úspor, bude nakladanie s prostriedkami na účet maloletého dieťaťa viazané na súhlas súdu, pričom
aktuálne na sporiacom účte, ktorý je vedený na meno otca, má právo dispozície otec. Otcovi odovzdá
maloletého s dvomi taškami, pričom jedna taška obsahuje plienky na prebaľovanie a hygienické potreby
s tým súvisiace, obľúbené hračky maloletého a vodu na pitie, v druhej taške sa nachádza náhradné

oblečenie pre maloletého a obľúbené hračky, jeho obľúbené desiaty, olovranty, teda neodovzdáva ho
nepripraveného. Pokiaľ otec poukazuje na to, že náklady na žitie v Nemecku sú niekoľkokrát vyššie
ako náklady na Slovensku, vyvstáva tu otázka dôvodu práce otca v zahraničí, pokiaľ ho neprimerane
finančne zaťažuje a v neposlednom rade zasahuje aj do rozsahu jeho styku s maloletým.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej

inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine,
správne a zákonne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa
v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP
tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
kmaloletémudieťaťu.Súdprvejinštancieschválilrodičovskúdohoduoúpravevýkonurodičovskýchpráv
a povinností k maloletému dieťaťu v otázkach týkajúcich sa jeho zverenia, zastupovania a správy jeho
majetku. V ostatnej časti rodičovských práv a povinností k maloletému, konkrétne v otázke vyživovacej
povinnosti otca k maloletému, ako i v otázke úpravy styku otca s maloletým autoritatívne rozhodol

okresný súd, nakoľko sa na ich úprave rodičia maloletého dieťaťa v konaní pred okresným súdom
nevedeli dohodnúť, a výkon týchto rodičovských práv a povinností bol aj predmetom odvolacieho
konania.13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky voči výrokom rozsudku, ktorými súd prvej inštancie upravil
otázkuvýškyvyživovacejpovinnostiotcakmaloletémudieťaťuarozsahjehostykusmaloletýmdieťaťom
ako nedôvodné. K tomuto zhŕňajúcemu záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú
schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho
stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl.
9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi,
ibažebytobolovrozporesozáujmamidieťaťa.Znamenátopotom,žepokiaľbystyksrodičomnegatívne
vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd

po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

15. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého A.. Ten vyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové

väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.
16. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,

s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v
„najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera,

musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19.
januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len
vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do
záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas
rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže,

že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá
negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý
s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod
svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje
právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy

citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý model úpravy styku
druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým
v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej
a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo
vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte

vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
17. V danej veci sú nepochybne dané špecifické okolnosti, keď bolo preukázané, že otec maloletého
pracuje v zahraničí, pričom sa vracia na územie Slovenskej republiky približne na dva týždne každého
kalendárneho mesiaca. K námietke matky, že styk otca s maloletým je široký, pre maloletého
neprimerane zaťažujúci, vyčerpávajúci, narúšajúci bežný/obvyklý režim maloletého, čo by mohlo

nepriaznivo vplývať na jeho zdravý vývoj a vývin, odvolací súd poznamenáva, že v podstate každé
maloleté dieťa, špeciálne deti v nízkom veku, majú určený svoj život v harmonograme, ale za
nevyhnutnosť jeho „narušenia“ sú zodpovední rodičia. Rodičom nič nebránilo žiť tak, aby ich maloleté
dieťa žilo v ideálnej rodine. Keďže to nezvládli, a ani neboli schopní dohodnúť sa na úprave styku
otca s maloletým dieťaťom, reflektujúcej na najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa, bolo práve

úlohou súdu v kontexte konkrétnych okolností prejednávanej veci o styku rozhodnúť autoritatívnym
výrokom. Zdôrazňuje tiež, že primeraný stupeň flexibility v dennom režime dieťaťa je nevyhnutný pre
jeho schopnosť adaptovať sa na rôzne situácie.18.Rozsahúpravystyku,podľaodvolaciehosúdu,niejeneprimeraneširoký,akotvrdímatka,zodpovedá
zákonnej úprave. Odvolací súd nevidel dôvod na úpravu styku otca s maloletým v rozsahu navrhovanom
matkou, nakoľko by došlo iba k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym, keďže matka

navrhovala úpravu styku maloletého s otcom v rozsahu (takmer) kopírujúcom rozsah, v ktorom sa otec
s maloletým stretáva už skoro rok. Dodáva, že z vykonaného dokazovania nevyplývali žiadne výhrady
matky k starostlivosti otca o maloletého počas styku, ani žiadne vážne negatívne prejavy maloletého
v spojitosti s jeho realizáciou. Odvolací súd uvádza, že z obsahu vykonaného dokazovania je možné
prijať záver, že otec prejavuje riadny záujem o stretávanie sa s maloletým, pričom aj maloletý prejavuje

záujem o styk s otcom, ku ktorému ma vytvorený citový vzťah, nespochybnený matkou. Keďže maloleté
dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, otec má možnosť zúčastňovať sa osobne na jeho
výchove len prostredníctvom pravidelnej realizácie styku, počas ktorej môže v plnom rozsahu realizovať
svoju úlohu otca v kontexte obmedzení vyplývajúcich z výkonu jeho práce mimo územia Slovenskej
republiky. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto
musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa a súd je povinný na záujem dieťaťa pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadnuť. Je potrebné zohľadniť nielen
právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto
rodičom. Obmedzením styku v rozsahu ako požaduje matka, by došlo k oslabeniu vybudovaného
láskyplného vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom, pričom v záujme maloletého dieťaťa je, aby sa
jeho vzťah k otcovi posilňoval a rozvíjal prostredníctvom dostatočne rozsiahleho času vyhradeného na

realizáciu styku vzájomným osobným kontaktom, nespochybňujúc primárnu vzťahovú väzbu maloletého
na matku.
19. Je možné stotožniť sa s argumentáciou matky, že maloletý je dieťaťom v útlom veku a v tomto veku
nedokáže absolútne verbálne vyjadrovať svoje potreby a pocity, pričom tieto pocity dokáže vyjadriť len
pomocou neverbálnych prejavov. Na druhej strane nie je možné otca diskvalifikovať, či obmedzovať zo

styku s maloletým len v dôsledku toho, že tieto pozná iba matka, pretože je s maloletým denne v blízkom
kontakte pri všetkých činnostiach. Práve pre uvedené, je ale priam nevyhnutné, aby mal aj otec sám
možnosť zdokonaľovať svoje rodičovské zručnosti, spoznávať maloletého. Pokiaľ matka spochybňovala
vyjadrenie otca so spokojnosťou maloletého počas styku s ním z dôvodu, že táto skutočnosť je len ťažko
overiteľná, pretože pri styku maloletého s otcom nie je prítomná ona alebo jej blízka osoba, v konaní

nebol preukázaný narušený vzťah maloletého k otcovi, maloletý s otcom žil v spoločnej domácnosti,
s otcom sa pravidelne stretáva, otec sa mu venuje a aktívne spolu trávia spoločný čas, domácnosť otca
je maloletému známa, preto pochybnosti matky nie je možne z pohľadu odvolacieho súdu vyhodnotiť
ako oprávnené. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec nie je „inou osobou“, ale rovnocenným
a rovnoprávnym rodičom, ktorý má právo rovnako ako matka podieľať sa na výchove svojho syna,

rešpektujúc právo maloletého na rodinný život, na udržiavanie pravidelného osobného styku s oboma
rodičmi, chránené Ústavou SR, zákonom o rodine i Dohovorom o právach dieťaťa.
20. Ani tvrdenia matky, že maloletý nie je zvyknutý na časté cestovanie v aute z dôvodu, že ona
nie je vlastníkom auta ako, aj o vyvliekaní maloletého z cestovných pásov počas cesty autom,
nepredstavujú podľa odvolacieho súdu dôvody na obmedzenie styku otca s maloletým, pretože je

vysoko pravdepodobné, že k vyvliekaniu maloletého z bezpečnostných pásov by dochádzalo aj pri
kratších, či menej frekventovaných trasách. Je úlohou rodičov, v danom prípade primárne otca,
prijať primerané opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti maloletého počas jeho prepravy, napríklad
používaním vhodných detských bezpečnostných prvkov, autosedačky so špeciálnym upevnením alebo
edukáciou maloletého (primeranou jeho veku). Otec ako zákonný zástupca, ktorý má maloletého

v starostlivosti v rámci vymedzenej úpravy styku, má povinnosť zabezpečiť bezpečnú prepravu
maloletého, pričom prijatie matkou navrhovanej úpravy styku otca s maloletým by nemalo vplyv na
samotnú skutočnosť, že sa maloletý bude, alebo mohol by sa, počas jazdy vyvliekať z bezpečnostných
pásov.
21.Odvolacísúdnemôžeprisvedčiťmatkeanivtom,ževposudzovanomprípadesúsplnenépodmienky

na určenie výživného otcovi v sume 30 Eur mesačne (určeného na tvorbu úspor) podľa § 63 ods.
3 zákona o rodine. Zdôrazňuje, že odvolacie námietky matky sa nevzťahujú k výške výživného na
maloleté dieťa určeného podľa § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods.1 zákona o rodine na sumu 220 Eur, pri
ktorej súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených nákladov na maloleté dieťa a zo zohľadnenia
určenej formy starostlivosti rodičov o maloletého, ako i podielu oboch rodičov na jej výkone. V rozhodnutí

následne okresný súd uzavrel, že vzhľadom na možnosti otca je vhodné, aby celá táto suma bola
použitá na úhradu aktuálnych potrieb maloletého, z čoho je možné vyvodiť, že akceptoval spotrebný
charakter určeného výživného a výživné neurčil vo výške vyššej, než ako je maloletý mesačne schopný
spotrebovať, pričom práve tento rozdiel by mal slúžiť na tvorbu úspor maloletého dieťaťa (§ 63 ods.3 zákona o rodine). Je nutné zdôrazniť, že zákon ponecháva možnosť tvorby úspor z výživného, avšak
len v prípade, ak to majetkové pomery povinného dovoľujú.
22. Dodáva odvolací súd, že výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych

mesačných potrieb dieťaťa spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium,
či zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Ďalším
podstatným prvkom odlišujúcim výživné určené na tvorbu úspor od bežného výživného je platobné
miesto a spôsob nakladania s týmito peňažnými prostriedkami. Kým bežné výživné sa platí k rukám
rodiča, ktorý s ním v podstate nakladá podľa svojho uváženia, nakladať s úsporami môže výlučne

dieťa, ktorému sú určené, a preto sa tieto finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie
je možné len so súhlasom súdu. Súd môže rozhodnúť o povinnosti rodiča platiť výživné na tvorbu
úspor v zmysle citovaného ustanovenia len za predpokladu, že dospeje k záveru o takých priaznivých
majetkových pomeroch rodiča, ktoré okrem bežného spotrebného výživného umožňujú rodičovi platiť
dieťaťu finančné prostriedky navyše, nad rámec bežného výživného, t.j. na vytvorenie úspor pre budúce
výdavky. Preto musí v konaní skúmať majetkové pomery rodiča a zdôvodniť, že tieto pomery sú tak

nadštandardné, že umožňujú aj tvorbu úspor nad rámec bežného výživného a súčasne musí skúmať
aj existenciu odôvodnených potrieb dieťaťa vyžadujúcich si určenie takéhoto výživného (viď Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo/19/2021). Odvolací súd s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovaniakonštatuje,žezvkonanízistenýchmajetkovýchazárobkovýchpomerovotca,niejemožné
vyvodiť úvahu o tom, že na strane otca existujú nadštandardné majetkové pomery umožňujúce mu

uhrádzať výživné vo výške vyššej, než ktoré je maloletý schopný spotrebovať, a to napriek tomu, že
otec časť finančných prostriedkov zo svojho príjmu dokáže ušetriť. Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani
odvolacej argumentácii matky, spočívajúcej v absencii samostatného výroku o zamietnutí jej návrhu na
určenie výživného na tvorbu úspor pre maloletého v napadnutom rozsudku okresného súdu. Poukazuje
na skutočnosť, že v konaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu (úprave výkonu

rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom)niejesúdviazanýnávrhom,pretovtýchtokonaniach
je nadbytočné rozhodovať o zamietnutí návrhu na určenie výživného v prevyšujúcej časti.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť pre maloletého výživné vo výške 220 Eur mesačne, splatné
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 07.02.2024 (výrok II.); uložil otcovi

povinnosť uhradiť zameškané výživné za obdobie od 07.02.2024 do 30.06.2024 vo výške 304,34 Eur
krukámmatkydo15dníoddoručeniarozsudku(výrokIII.);upravilstykotcasmaloletýmvrozsahudvoch
týždňov v mesiaci, počnúc najbližším pondelkom po jeho príchode na územie Slovenskej republiky,
a to v pondelok, stredu, štvrtok, piatok a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. (výrok IV.); uložil otcovi
povinnosť deň príchodu na územie Slovenskej republiky oznámiť matke 5 dní pred týmto príchodom

(výrok V.); upravil, že otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho po ukončení
styku aj vráti (výrok VI.); uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť
a odovzdať otcovi (výrok VII.) a súvisiacom výroku o trovách konania (výrok VIII.) potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach
naň opäť i na tomto mieste odkazuje.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
25. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.