Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Exre/421/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124910873
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124910873.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní o návrhu navrhovateľa (účastník konania 1/): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. D. XXX/XX, E. F., zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Bilický, sídlo C. G. XX, XXX XX
H., IČO: 42 210 305, na začatie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným
právnym stavom vo vzťahu k zapísanej osobe (účastník konania 2/): BK METAL, s.r.o., sídlo Knappova
3, 949 05 Nitra – Dolné Krškany, IČO: 36 548 995, za účasti osoby, ktorej údaje majú byť z obchodného

registra vymazané (účastník konania 3/): A. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX
K., konajúc o späťvzatí návrhu navrhovateľa na začatie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal svojho zápisu ako jediného spoločníka
a konateľa zapísanej osoby.

2. Dňa 18.02.2025 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorého obsahom bolo späťvzatie návrhu
v celom rozsahu späť.

3. Vo veci nebolo doposiaľ začaté predbežné prejednanie veci ani pojednávanie.

4. Podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“ alebo „CMP“), (1) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu

a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

5. Podľa § 2 CMP, (1) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 146 ods. 1 veta druhá CMP, na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

7. Späťvzatie návrhu na začatie konania je prejavom dispozičnej zásady, ktorá v istej, hoci
modifikovanej podobe platí aj v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorým je ajkonanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Keďže konanie
o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom možno začať aj bez návrhu (§
23 ods. 2 v spojení s § 289 a nasl. CMP), je sčasti toto dispozičné oprávnenie navrhovateľa obmedzené

z dôvodu ochrany verejného záujmu v rozsahu vyjadrenom v § 29 ods. 2 CMP.

8. Pokiaľ navrhovateľ urobí úkon späťvzatia návrhu na začatie konania v konaní, ktoré možno začať
aj bez návrhu, prioritne súd pri rozhodovaní o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na
jeho začatie postupuje podľa § 29 ods. 2 CMP, teda posudzuje, či napriek tomuto procesnému úkonu

navrhovateľa nie je potrebné v konaní pokračovať (práve z dôvodu ochrany verejného záujmu, ktorá sa
daným konaním sleduje). Ak súd dospeje k záveru, že v takomto konaní nie je potrebné pokračovať,
sekundárne je relevantné pri rozhodovaní o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho
začatie podľa § 29 ods. 3 CMP to, či niektorý z účastníkov konania so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ako však vyplýva z doktríny, s ktorou sa súd stotožňuje, tento nesúhlas ostatných
účastníkov konania so späťvzatím návrhu súd zisťuje (výzvou ostatných účastníkov, aby sa k späťvzatiu

návrhu na začatie konania vyjadrili) len v prípade, pokiaľ bolo späťvzatie návrhu urobené po začatí
predbežného prejednania veci alebo pojednávania (Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič,
T. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024 – ďalej len
„Komentár k CMP“, § 29). Opakom (výklad argumentum a contrario) možno potom dospieť k záveru, že
v prípade, ak navrhovateľ späťvzatie návrhu urobil pred tým, ako sa začalo predbežné prejednanie veci

alebo pojednávanie, súd ostatných účastníkov konania nevyzýva na vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu
na začatie konania, z čoho vyplýva, že v prípade, ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde
v danej fáze konania, nie je prípadný nesúhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu na
jeho začatie právne relevantný (§ 29 ods. 3 CMP, v spojení s § 2 CMP a s § 146 ods. 1 vety druhej CSP
vzhľadomnaabsenciuosobitnejúpravyvCMPvktorýchprípadochsananesúhlasostatnýchúčastníkov

konania so späťvzatím návrhu na začatie konania neprihliada).

9. Navrhovateľ v prejednávanej veci urobil podanie zo 17.02.2025, doručené súdu dňa 18.02.2025,
ktoré obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť. Ide teda o účinné späťvzatie návrhu na začatie konania s riadnymi

procesnoprávnymi účinkami.

10. Keďže v prejednávanej veci ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, súd následne podľa
§ 29 ods. 2 CMP posudzoval, či v ňom (napriek späťvzatiu návrhu navrhovateľa na začatie konania) nie
je potrebné pokračovať, pričom dospel k záveru, že v konaní pokračovať nie je potrebné.

11. V tejto súvislosti je relevantné aj to, že späťvzatie návrhu navrhovateľa nadväzovalo na výzvu súdu
podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 138 CSP na späťvzatie návrhu, ktorý súd posúdil ako zjavne
nedôvodný. Tento právny názor súd odôvodnil tým, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania za
preukázanie nezhody skutočného právneho stavu so zápisom v obchodnom registri ohľadom toho, kto je

spoločníkom zapísanej osoby, poukazuje na to, že na základe uznesenia o dedičstve po poručiteľovi B.
L., nadobudol 100% obchodný podiel v zapísanej osobe a má byť jediným spoločníkom, tak predmetné
uznesenie o dedičstve podľa § 2 CMP v spojení s § 234 ods. 2 a § 228 ods. 1 CSP je záväzné len
pre účastníkov konania o dedičstve, ktorým nebol I. G., ktorý je v súčasnosti zapísaný ako spoločník
v zapísanej osobe s výškou vkladu 1.992,- eur. Predmetné uznesenie o dedičstve v dôsledku jeho

nezáväznosti pre I. G. sa žiadnym spôsobom nedotýka jeho právneho postavenia v zapísanej osobe.
Ide z hľadiska konania o dedičstve o tretí subjekt, ktorého právne pomery nemôžu byť dotknuté v ňom
vydaným uznesením. Uznesenie o dedičstve preto nepreukazuje rozpor medzi skutočným právnym
stavom a zápisom v obchodnom registri ohľadom spoločníkov zapísanej osoby, keďže nepreukazuje, že
medzi I. G. a navrhovateľom bolo rozhodnuté o ich právnom pomere v zapísanej osobe tak, že jediným

spoločníkom je navrhovateľ v dôsledku neplatného prevodu obchodného podielu. Uvedené potvrdzuje
aj doktrína civilného procesu (posledné vydanie komentára k Civilnému mimosporovému poriadku
vydavateľstva C. H. Beck), z ktorej vyplýva, že v prípadoch, keď poručiteľ v konaní o dedičstve nie je
evidovaný ako vlastník veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty zapísanej vo verejnom majetkovom
registri (ktorým je aj obchodný register), v zásade platí, že dedičský súd (notár ako súdny komisár)

nemôže takúto vec pojať do súpisu majetku poručiteľa, hoci by mal na základe vykonaného dokazovania
za zistené, že zápis vo verejnom registri nezodpovedá skutočnosti. Dedičský súd nemôže (v zásade)
prejudiciálne riešiť, že zápis vo verejnom registri je nesprávny a že vlastníkom veci je poručiteľ.
Rozhodnutie o dedičstve v takom prípade nie je listinou spôsobilou na zápis dediča ako vlastníka veci,práva alebo inej majetkovej hodnoty do verejného registra, teda nespĺňa požiadavku na jeho materiálnu
účinnosť. Spor o majiteľstvo celého obchodného podielu možno konečným spôsobom vyriešiť len na
základeurčovacejžalobyzaúčastivšetkýchnasvojichprávachdotknutýchosôbalentakétorozhodnutie

je potom spôsobilým podkladom na zosúladenie z neho vyplývajúceho skutočného právneho stavu so
zápisom v obchodnom registri, keďže súd nie je v konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri
so skutočným právnym stavom oprávnený rozhodnúť o tom, kto je spoločníkom zapísanej osoby, ale
len zosúladiť preukázaný skutočný právny stav so zápisom v obchodnom registri. Čo sa týka tej časti
návrhu na začatie konania, v ktorej sa domáha navrhovateľ, aby bol v obchodnom registri uvedený ako

jediný konateľ, tak v tejto časti návrh nie je žiadnym spôsobom odôvodnený a teda neobsahuje žiadne
skutočnosti, z ktorých by vyplýval rozpor medzi skutočným právnym stavom a zápisom v obchodnom
registri.

12. Z totožných dôvodov súd v prejednávanej veci preto ani nevzhliadol potrebu v konaní pokračovať
(napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom). Prvá z dvoch výnimiek, kedy napriek

späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom súd konanie podľa § 29 ods. 2 CMP nezastaví,
preto nebola v prejednávanej veci naplnená.

13. Sekundárne sa preto súd následne zaoberal ešte tým, či zastaveniu konania pre späťvzatie návrhu
na začatie konania nebráni podľa § 29 ods. 3 CMP nesúhlas ostatných účastníkov konania z vážnych

dôvodov. Keďže však ako vyplýva aj z doktríny (Komentár k CMP, § 29, ktorej závery sú dovodené
z výkladu § 29 ods. 3 CMP v spojení s § 2 CMP a § 146 ods. 1 CSP), súd zisťuje nesúhlas ostatných
účastníkov konania so späťvzatím návrhu (výzvou ostatných účastníkov, aby sa k späťvzatiu návrhu na
začatie konania vyjadrili) len v prípade, pokiaľ bolo späťvzatie návrhu urobené po začatí predbežného
prejednania veci alebo pojednávania, z čoho vyplýva, že ich prípadný nesúhlas nemá žiadnu relevanciu,

ak k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím predbežného prejednania veci alebo pojednávania.

14. V prejednávanej veci navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie veci alebo pojednávanie (dokonca ešte skôr, ako jeho návrh bol vôbec
ostatným účastníkom konania – zapísanej osobe a účastníkovi konania 3/ – doručený, v dôsledku čoho

ešte nedošlo ani k vzniku procesnoprávneho vzťahu so zapísanou osobou a účastníkom konania 3/),
a preto v nadväznosti na už uvedené súd ostatných účastníkov konania – zapísanú osobu a účastníka
konania 3/ – nevyzýval na vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu na začatie konania, keďže vzhľadom na
okamih urobenia späťvzatia návrhu na začatie konania by súd ani na prípadne daný nesúhlas zapísanej
osoby so späťvzatím návrhu na začatie konania z vážnych dôvodov nemohol prihliadať pri rozhodovaní,

či napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania podľa § 29 ods. 3 CMP konanie nezastaví (§ 29 ods.
3 CMP v spojení s § 2 CMP a s § 146 ods. 1 vety druhej CSP). To súčasne objektívne vylučovalo
v prejednávanej veci (vzhľadom na fázu konania, v ktorej navrhovateľ vzal návrh na začatie konania
späť) naplnenie dôvodu na nezastavenie konania napriek späťvzatiu návrhu na jeho začatie podľa §
29 ods. 3 CMP.

15. V prejednávanej veci preto súd dospel k záveru, že nie je naplnená ani sekundárna výnimka
z povinnosti súdu zastaviť konanie pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, ktorou je podľa § 29 ods. 3
CMP danie nesúhlasu ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov, keďže
procesné predpisy procesné právo ostatným účastníkom konania dať nesúhlas so späťvzatím návrhu

na začatie konania (z vážnych dôvodov) priznávajú až vo fáze po začatí predbežného prejednania veci
alebo pojednávania, do ktorej sa konanie v prejednávanej veci nedostalo.

16. Keďže teda navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, a neboli splnené
podmienky na uplatnenie výnimiek, v prípade ktorých súd napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania

nezastaví, boli v prejednávanej veci splnené všetky podmienky na zastavenie konania podľa § 29 ods.
1 vety prvej CMP.

17. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 29 ods. 1 vety prvej CMP konanie zastavil.

18. Podľa 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

21. O trovách konania súd rozhodol v II. výroku tohto uznesenia podľa § 58 CMP v spojení s § 52 a §
57 CMP tak, že účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania, keďže nepodali súdu návrh

na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, bez ktorého súd nemôže uložiť povinnosť nahradiť
trovy konania (§ 57 CMP). Len na dôvažok pritom súd uvádza, že vzhľadom na to, že súd konanie
zastavil skôr, ako bol návrh navrhovateľa vôbec doručený ostatným účastníkom konania – zapísanej
osobe a účastníkovi konania 3/, a preto ešte ani nevznikol procesnoprávny vzťah so zapísanou osobou
a účastníkom konania 3/ (z tohto dôvodu sa im ani toto uznesenie, ktorým sa konanie končí, nedoručuje),
týmto subjektom ani žiadne trovy konania vzniknúť nemohli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 ods. 1 písm. a/, písm. m/ CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).