Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203814
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203814.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/X,D.,zastúpenýkolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/X,D.,aotca:D.H.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.XXXX/XX,D.,zastúpenýsplnomocnencom:

SOUKENÍK–ŠTRPKA,sr.o.,sosídlomŠoltésovej14,Bratislava,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č. k. 28P/164/2024 – 16 zo dňa
18.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Súdu prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, §

328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1,
§ 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa,
§ 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ,,ZoR“) a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, ktoré nemá slúžiť
na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad.

V prvom rade matka nepreukázala takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah
súdu, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Dodal, že návrh matky je neurčitý
a nezrozumiteľný, nakoľko sa domáha uloženia zákazu otcovi akokoľvek manipulovať a nakladať s
cestovným dokladom maloletého v držbe matky, čo je v rozpore, nakoľko sotva môže otec nakladať s
predmetom, ktorý má v držbe matka. Aj ďalšiu časť návrhu považoval za neurčitú a nezrozumiteľnú,
pretože pokiaľ matka žiadala, aby súd zakázal otcovi robiť o cestovnom pase akékoľvek vyhlásenia

pred akýmikoľvek úradmi, najmä vydávajúcimi cestovné doklady, ale najmä vyhlásenia deklarujúce jeho
stratu, keď na také vyhlásenia nebudú žiadne orgány štátnej správy a úrady prihliadať a brať ohľad,
nešpecifikovala aké konkrétne vyhlásenie otec nemôže robiť, nešpecifikovala subjekty, voči ktorým
takéto vyhlásenie otec nemôže robiť, uvádzala ich ako „akékoľvek úrady“, ale hlavne nepreukázala, že
by bolo ohrozené zdravie alebo záujem maloletého dieťaťa ak súd autoritatívne nezasiahne. Z návrhu
vyplýva hlboký rodičovský konflikt, rodičia zjavne nezvládajú svoje rodičovské kompetencie a nie sú

zrejme schopní dodržiavať právoplatne rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému, tak aby
svoje dieťa netraumatizovali.3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka odvolanie a žiadal otcovi uložiť povinnosť, aby
sa pred ktorýmkoľvek Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, oddelením dokladov, vydávajúcim
cestovné doklady, zdržal vyhlásenia o tom, že cestovný doklad maloletého, odovzdaný či prevzatý
matkou, je stratený, inak sa na také jeho vyhlásenie o strate cestovného dokladu maloletého nebude

prihliadať.

5. Namietala, že súd nesprávne vyhodnotil to, čo má byť chránené, teda záujem maloletého dieťaťa, ako
ajto,čijehonenariadenímnebudúprávadieťaťapoškodené,alebozasiahnutétakdojehozáujmov,ktoré
by mohlo maloleté dieťa poškodiť. Aj súd uvádza, že rovnováha medzi záujmom rodiča a dieťaťa musí
byť nariadeným neodkladným opatrením (ďalej aj ,,NO“) spravodlivá, pričom súd musí vždy uprednostniť

záujem dieťaťa pred záujmom rodiča. Odmietnutím návrhu na nariadenie NO však súd ohrozil najlepší
záujem maloletého, lebo bez jeho nariadenia je záujem maloletého dieťaťa, spočívajúci v jeho ochrane
pred zásahom do jeho práv zo strany colných úradov ohrozené. Záujem maloletého dieťaťa je širší
pojem ako len jeho zdravie a všestranný rozvoj, aj napriek tomu, odmietnutie návrhu na nariadenie NO
ohrozuje maloleté dieťa aj na jeho zdraví, predovšetkým duševnom. Súd svoje zamietavé rozhodnutie

odôvodnil, že sa domáha, aby súd zakázal otcovi akokoľvek manipulovať a nakladať s cestovným
dokladom maloletého v jej držbe, v čom súd vidí rozpor (zrejme sa jeho odôvodnenie v 19 bode v
uvedenej časti dá takto vyložiť), ono by sa to tak aj mohlo zdať, že ak má jeden z rodičov v držbe
cestovný doklad je vylúčené, aby s ním mohol nakladal druhý rodič, keďže ho fyzický nedrží, čo ale
nie je pravda, lebo práve opak sa stal, pretože aj keď mala vo fyzickej držbe cestovný doklad - pas

maloletého, neoprávnenou manipuláciou s ním, otcom maloletého sa tento stal z jedného momentu
neplatným, hoci mal byť ešte niekoľko dní platný a mala v úmysle ho aj využiť, vycestovať s maloletým do
zahraničia, avšak iné okolnosti jej v tom zabránili (vo vycestovaní). Uviedla, že rodič ktorého rodičovské
práva nie sú obmedzené alebo zakázané, vždy môže pred kýmkoľvek vystupovať ako zákonný zástupca
okrem prípadov kolízie a robiť za maloletého vyhlásenia a také právne úkony, ktoré vzhľadom na vek

nemôže urobiť dieťa samé. Otec navštívil orgán vydávajúci cestovné doklady, čo je na Slovensku len
jeden a v čase, keď už maloletého nemal mať v osobnej starostlivosti, pracovníčke úradu oznámil stratu
cestovného dokladu maloletého, práve toho, ktorý mala fyzicky u seba, a napriek tomu nezabránila
danému konaniu otca, ktorý cestovný doklad dieťaťa fyzicky nedržal, aby zrušili jeho platnosť, ktorým
konaním pas dieťaťa zablokoval a to jednoduchým ohlásením o strate, dôsledku čoho sa stal neplatným.

Stačilo jedno zaklamanie otca na príslušnom úrade - ORPZ, oddelenie dokladov, dôsledku čoho sa stal
pasneplatným,ktorékonaniejeneoprávnenénakladaniealebomanipuláciaotcascestovnýmdokladom
dieťaťa, hoci s ním fyzicky nenakladá. Mohla by požadovať zákaz konkrétneho vyhlásenia udeleného
otcovi pred príslušným úradom vydávajúcim cestovné doklady o zdržaní sa vyhlásenia o cestovnom
doklade maloletého, o jeho strate, v dôsledku čoho sa bude na ne nazerať ako na neplatné, avšak taká

úprava petitu je zložitá, pričom rozhodujúca je vykonateľnosť a o jeho obsahu by sa musel dozvedieť
príslušný úrad, o čo by sa musela postarať už ona bez problémov. V daný deň, kedy tak otec učinil,
mala vycestovať s maloletým do detského zábavného parku v Rakúsku aj s jeho babkou, kde je
síce Schengenský priestor a hranice otvorené, avšak jej sa nejedná o cesty a výlety do štátov EÚ
a v Schengenskom priestore, ale chcela by s dieťaťom vycestovať aj do zahraničia (napr. Turecko), kde

je potrebný cestovný doklad a nedá sa vylúčiť situácia, že otec bude opäť konať v rozpore s najlepším
záujmom maloletého a v čase, keď s ním bude na dovolenke v krajine, kde je potrebný cestovný doklad,
by mohol byť návrat na Slovensko v takom prípade spojený s komplikáciami a nedá sa vylúčiť ani
dočasné odobratie maloletého do času vyriešenia situácie, čo by na dieťati zanechalo negatívne stopy.
Je pravdou, že aktuálne sa síce vycestovať s maloletým do Turecka nechystá, no nedá sa to vylúčiť,

ale aj iné situácie, preto ak otec takým spôsobom zablokoval cestovný doklad maloletého, hoci ho
fyzicky nedržal, keďže bol u nej, sa nedajú vylúčiť pochybnosti o tom, že možno manipulovať a nakladať
s pasom aj v čase, keď otec fyzicky pas nedrží. Pokiaľ prvoinštančný súd považoval za nedostatočne
určitú aj ďalšiu časť petitu ohľadne požadovaného uloženia zákazu otcovi robiť akékoľvek vyhlásenia
pred akýmikoľvek úradmi, najmä vydávajúcimi cestovné doklady, ale najmä vyhlásenie deklarujúce jeho

stratu, záver súdu prvej inštancie nepovažovala za správny a to napriek neoznačeniu konkrétneho
úradu vydávajúceho cestovné doklady, pričom na Slovensku existuje iba jediný úrad oprávnený vydávať
cestovné doklady, a ak by prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie v znení jej petitu, neboli
by pochybnosti o danom úrade, či orgáne v štátnej správe, v súvislosti s požadovaným vyhlásenímotca, keď týmto úradom je Okresného riaditeľstvo policajného zboru, oddelenie dokladov v mieste
trvalého alebo prechodného bydliska maloletého alebo tam kde sa zdržiava, alebo ním môže byť
klientské centrum. Pokiaľ nešpecifikovala aké vyhlásenia by nemal úrad brať do úvahy, poukázala

na poručenské konanie, v ktorom súd nie je viazaný návrhmi, ak z obsahu podania bolo jednoznačne
zrejmé, že sa jedná o vyhlásenie otca o strate cestovného dokladu, preto pre súd by nemal byť
problém nariadiť neodkladné opatrenie a neurčitú časť vynechať. Vzhľadom na poručenské konanie,
kde môžu začať konanie aj bez návrhu alebo len z podnetu, by jediným dôvodom odmietnutia jej
návrhu mohlo byť nepreukázanie ohrozenia zdravia či iného záujmu maloletého, ktorú skutočnosť však

jednoznačne popísaním skutočností preukázala, preto namietala nesprávne pochopenie ňou podaného
návrhu,najmäjehoodôvodnenia.Ďalejsavyjadrovalakbodu19odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
ohľadne uvádzania hlbokého rodičovského konfliktu medzi rodičmi zo strany súdu prvej inštancie.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a návrh ako nedôvodný zamietol a zároveň mu priznal náhradu trov konania

v celom rozsahu z dôvodu, že je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

7. Poukázal na nepreukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením
s poukazom na ust. § 325 ods. 1, § 329 ods. 2 CSP, keďže matka v návrhu, ani v odvolaní neopísala
situáciu pravdivo a ani úplne, účelovo predložila argumenty, ktoré podľa nej majú zvýšiť presvedčivosť

návrhu s cieľom nezmyselne jeho rodičovské práva bezdôvodne obmedziť. V podaniach matky účelovo
úplne absentuje popísanie situácie predchádzajúcej jeho žiadosti o vydanie druhého cestovného pasu
maloletého, ako aj toho, ktorá po vydaní druhého cestovného pasu medzi rodičmi nastala po 24.07.2024
a trvala v čase podania návrhu a existuje doposiaľ. V súvislosti s jeho žiadosťou o vydanie druhého
rovnopisu cestovného pasu matka neozrejmila rozhodujúcu situáciu existujúcu k decembru 2024 na

základe udalostí, ku ktorým došlo 5 mesiacov dozadu matka vyslovuje domnienku, že by mohol opäť
nakladať s cestovným pasom maloletého a spôsobiť zánik jeho platnosti, ktoré domnienky matky sú
neopodstatnené a iracionálne. Pôvodný cestovný doklad maloletého vydaný ešte 27.07.2022 bol v čase
spolužitia rodičov, preto nepovažovali za potrebné vyhotovovať dva rovnopisy cestovných dokladov.
Dňa 29.01.2023 opustil spoločnú domácnosť a jediné vyhotovenie cestovného dokladu dieťaťa zostalo

nepretržite v držbe matky, ktorá mu bez vyzvania cestovný doklad dieťaťa poskytovala v období dobrej
komunikácie, avšak táto sa zhoršila po podaní prvého návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností dňa 15.03.2023, keďže sa usilovala o dosiahnutie najväčšieho obmedzenia jeho
styku. V predmetnom konaní bola však schválená ich dohoda o úprave práv a povinností k maloletému
rozsudkom zo dňa 01.08.2023, následne mu matka začala sprístupňovať cestovný pas maloletého len

sporadicky, poskytovala mu ho s nevôľou a následne mu ho prestala sprístupňovať bez vysvetlenia,
pričom podľa neho to bolo so snahou vykreslenia jeho osoby ako zlého rodiča, čoho dôkazom je
aj podanie druhého návrhu na úpravu práv a povinností z júla 2024, aktuálne vedené konanie pod
sp.zn.28P/97/2024naMestskomsúdeBratislavaII,kdeotcovivyčítavodeniemaloletéhodoobceJ.bez
cestovného dokladu a tvrdí, že jeho vinou mohol byť maloletý na hraniciach zadržaný, hoci paradoxne

bol cestovný doklad dieťaťa stále v jej držbe a odmietala mu ho sprístupňovať bez odôvodnenia. Keďže
táto situácia sa opakovala aj začiatkom leta roku 2024 a matka bola aj osobne niekoľkokrát v obci
J. skontrolovať, či sa tam maloletý nachádza, paradoxne mu však cestovný pas nikdy nepriniesla
a v návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému konštatuje jednostranné pochybenie otca pri
styku s maloletým, hoci ho v rámci záujmu o zabezpečenie hladkého prechodu štátnymi hranicami

mohla priniesť alebo ho vyzvať o vyzdvihnutie pasu, nikdy to neurobila, preto po dôslednom zvážení
dospel k záveru, že je potrebné, aby aj on mal v držbe jeden cestovný doklad maloletého. Ďalej
uvádzal, že nevedel o údajnom plánovanom celorodinnom programe v Rakúsku, keďže matka mu
len stroho v komunikácii cez WhatsApp odpovedala, že má s maloletým nejaký program, a to na
ozrejmenie situácie, pre ktorú nemá ísť maloletý do škôlky, o čom ho neinformovala ani pedagogička

v čase, keď jej oznamoval, že maloletého na druhý deň privedie do škôlky neskôr a zároveň by ho
matka zrejme bola o tom informovala, pričom program mu odmietla prezradiť, preto považoval žiadosť
matky o zmenu miesta odovzdania dieťaťa za ďalšiu obštrukciu. Popieral skutkové tvrdenia matky
v súvislosti s odovzdaním maloletého do škôlky neskôr na základe vlastného rozhodnutia a na základe
údajného odhlásenia dieťaťa do škôlky. Tvrdenie o plánovanej návšteve zahraničia matke vyhovovalo na

podanie návrhu, na zdôvodňovanie obavy o opätovné zrušenie cestovného pasu maloletého, s ktorým
navštívil OR PZ Bratislava II, oddelenie cestovných dokladov pre účely vyhotovenia druhého rovnopisu
cestovného pasu, ktorý by mal v držbe za účelom, aby mal tiež jednu verziu cestovného pasu aj on,
čím by sa predišlo zbytočným konfliktom medzi rodičmi, týkajúcich sa poskytovania cestovného pasu prirealizácii styku s maloletým, pričom išlo o jeho legitímne uplatnenie práva na disponovanie s platným
cestovným dokladom vlastného dieťaťa, čo nerozporuje ani platnej legislatíve mať až dva cestovné
doklady. O čísle cestovného pasu, ktorý má matka v držbe nemá vedomosť a taktiež neuvádzala, že by

nedržala aktuálne platný cestovný pas dieťaťa, teda je nesporný fakt o dispozícii druhého vyhotovenia
cestovnéhopasumaloletého.Vyhotovenímdvochcestovnýchpasovpremaloletéhovdispozíciikaždého
z rodičov sa vytvorila medzi nimi rovnovážna situácia a spravodlivý či proporcionálny stav ich práv
k maloletému. Tieto cestovné pasy má maloletý vyhotovené od 24.07.2024, pričom matka podala návrh
až dňa 03.12.2024, teda ak by mala skutočnú a nie predstieranú obavu z možnosti, že by mohol

opäť maloletému zrušiť platný cestovný doklad, bola by návrh podala okamžite po oznámení o zrušení
pôvodného cestovného dokladu, bola však nečinná takmer 5 mesiacov a nevedno, prečo až v decembri
2024 nadobudla údajnú obavu, ktorú v návrhu popisuje. Počas uvedenej doby 5 mesiacov nedošlo
medzi nimi k žiadnemu incidentu a domnienky matky, že by mohol mať v záujme zrušiť cestovný doklad
maloletého sú iracionálne a nepodložené bez možnosti bezprostredne hroziaceho ohrozenia záujmov
maloletého, či jeho zdravia a psychickej pohody. Jeho jediným cieľom bolo zabezpečiť, aby obaja rodičia

mali v držbe po jednom vyhotovení cestovného pasu, a aby nevznikali situácie, že jeden rodič opomenie
druhému cestovný pas odovzdať. Tvrdenia matky o jeho klamaní pracovníčke na oddelení dokladov
a k tvrdeniam o počte vyhotovených dokladov považoval za irelevantné pre rozhodnutie súdu, odmietal
ich a považoval ich za ničím nepodložené, úradné záznamy o počte dokladov nikdy nevidel, nemal k nim
prístup a nikdy si ani informáciu o počte vystavených cestovných pasov maloletého nepreveroval, pričom

predmetné úradné procesy sú predmetom vyšetrovania príslušným orgánom na základe písomných
podnetov matky zo dňa 20.09.2024 a 27.11.2024. Ďalej sa vyjadroval k popisu preberania maloletého
pri ukončovaní jeho styku s ním. Návrh matky považoval za zjavne šikanózny s cieľom obmedzenia jeho
rodičovské práva, pričom pri podaní návrhu, ani v čase rozhodnutia žiadna bezodkladná potreba pre
úpravu pomerov neexistovala, neexistovala už od 24.07.2024, kedy boli maloletému vyhotovené dva

cestovné pasy, z ktorých má každý rodič jeden k dispozícii, matka sa proti zamietajúcemu rozhodnutiu
odvolala, avšak neuviedla okolnosti zakladajúce dôvodnosť jej návrhu, teda neexistoval legitímny dôvod
na poskytnutie ochrany jeho majetkovej sféry, ktorá je zasiahnutá legitímnou potrebou vynaložiť finančné
prostriedky na ochranu svojich práv prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu a bránenia sa voči
neopodstatnenému návrhu, čím mu vznikli náklady v podobe majetkového úbytku na jeho strane, ku

ktorému by inak nebolo došlo. Preto považoval priznanie náhrady trov konania vzhľadom na okolnosti
prípadu za spravodlivé, s poukazom na uplatnenie výnimky z pravidla, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

8. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom

ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného
uznesenia i odvolacie argumenty matky, bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol vecne správne, keď neodkladným opatrením zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená
zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnoufunkcioujedočasneupraviťpomeryúčastníkov,pričomnárok(prípadneprávo)ktorémusamá
poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí
však byť osvedčený. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní

o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci
samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov
nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a
či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje

predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

17. Odvolací súd uvádza, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2MCdo 3/2010).

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou uznesenia súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
požadovaného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a s prihliadnutím na odvolacie
námietky matky uvádza, že sú jednoznačne dôkazom nepochopenia inštitútu neodkladného opatrenia,
ktorého predpokladom je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, teda naliehavosť situácie, potreba

okamžitého zásahu z hľadiska ochrany života a zdravia dieťaťa, ale vychádzajúc z obsahu spisu táto
nevyhnutnosť nevyvstala.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 28P/26/2023 – 137 zo dňa
01.08.2023 bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením oboch
rodičov zastupovať a spravovať jeho majetok, s vyživovacou povinnosťou otca vo výške 300,- eur
mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým.

20. Predmetným návrhom sa matka domáhala neodkladným opatrením bez podania návrhu vo veci

samej, uloženia zákazu otcovi akejkoľvek manipulácie a nakladania s cestovným dokladom maloletého
v jej držbe, ako aj vykonávania akýchkoľvek vyhlásení pred akýmikoľvek úradmi, najmä vydávajúcimi
cestovné doklady, ale najmä vyhlásenia deklarujúce jeho stratu, keď na dané vyhlásenie nebudú
žiadne orgány štátne správy a úrady prihliadať. Prvoinštančný súd predmetný návrh zamietol a to
z dôvodov vyjadrených najmä v bode 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje, pokiaľ ide o nepreukázanie naliehavosti situácie, vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

21. Odvolací súd však nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie o neurčitosti a nezrozumiteľnosti
predmetného návrhu matky, pretože pri danom zistení neurčitosti návrhu mal súd prvej inštanciepostupovať podľa § 129 CSP o odstraňovaní vád podania, keďže v danom prípade nie je návrh na
nariadenie neodkladného oparenia podaný spolu s návrhom vo veci samej.

22. Odvolací súd tiež dodáva, že predmetným návrhom sa matka domáhala trvalej úpravy pomerov,
keďže z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, aké konanie vo veci samej
by malo následne na základe riadneho návrhu prebiehať, pričom neodkladné opatrenie má povahu
len dočasného rozhodnutia súdu za účelom zabezpečenia bezodkladnej úpravy pomerov, teda nie je
konečným rozhodnutím, tak ako to bolo v prejednávanom prípade.

23. Odvolací súd taktiež nezistil relevanciu pre usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi formou
neodkladného opatrenia, keďže matkou požadovaný zákaz otcovi nemá opodstatnenie, pretože vôbec
nie je zrejmé, aký návrh vo veci samej by mal po predmetom rozhodnutí, ktorým by sa vyhovelo návrhu
matky nasledovať. Aj s prihliadnutím na skutočnosti zistené z vyjadrenia otca k odvolaniu matky je
zrejmé, že stav právnej neistoty, naliehavosť či ohrozenie záujmov maloletého v súvislosti s cestovným

pasom nie je dané, keďže maloletý má aktuálne vystavené dva cestovné pasy, z ktorých každý z rodičov
má v držbe jedno vyhotovenie a aj z komunikácie medzi rodičmi priloženej matkou k návrhu bolo zistené
zo správy od otca, že aj on bude mať v držbe cestovný pas maloletého, preto obavy matky, uvádzané
v návrhu o možnej manipulácii s cestovnými dokladmi dieťaťa, resp. s pasom v jej držbe považuje
odvolací za neopodstatnené.

24. Pozornosti neušla ani skutočnosť, že pokiaľ matka považovala situáciu za tak naliehavú, pričom
podľa jej tvrdení k neoprávneným krokom s pasom dieťaťa zo strany otca malo dôjsť v mesiaci júl
2024, ale predmetný návrh podala na súd až dňa 03.12.2024, čo tiež značne spochybňuje argumentáciu
matky o potrebe neodkladnosti a vyvoláva pochybnosti o pravdivosti a opodstatnenosti jej tvrdení

v predmetnom návrhu.

25. Pokiaľ ide o počet vydaných cestovných dokladov pre maloletého (podľa tvrdení matky v počte 4),
uvedené má byť predmetom postupu príslušného orgánu v zmysle zákona č. 647/2007 Z.z. o cestovných
dokladoch, takže táto argumentácia nemá relevanciu z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu matky.

Navyše má aktuálne maloletý podľa tvrdení otca aktuálne dva cestovné doklady s tým, že každý
z rodičov má v držbe jedno vyhotovenie, preto nie sú dané pochybnosti o možnej manipulácii a nakladaní
s cestovným dokladom maloletého zo strany otca tak, ako matka tvrdila, pričom každý cestovný doklad
má svoje číslo. Podľa matkou požadovaného petitu návrhu by príslušný úrad ani nebol schopný posúdiť,
na stratu ktorého dokladu by nemal prihliadať v súvislosti s matkou tvrdeným klamlivým vyhlásením otca.

26. Odvolací súd tiež dodáva, že oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletého sú v rovnakom
rozsahu obaja rodičia a to napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky. V bežných veciach
maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy sledujúc najlepší
záujem dieťaťa, pričom v podstatných veciach rozhodujú vždy spoločne, taktiež sledujúc záujem dieťaťa

a to na základe dohody. V prípade ak sa rodičia nedohodnú o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na
návrh niektorého z nich podľa § 35 ZoR. Bežnými rozhodnutiami sú tie, ktoré rodič z pravidla bežne
robí v súvislosti s tradičnou starostlivosťou o dieťa pri zastupovaní ho alebo správe jeho majetku (kúpa
leteniek, zriadenie sporenia či poistenia a pod., spravovanie prostriedkov na účte dieťaťa rodičom,
ktorý toto sporenie založil) a podstatným rozhodnutím je také, ktoré svojim obsahom a dôsledkami

výrazne zasahuje do výkon rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný
vplyv na záujem dieťaťa (napr. trvalé alebo dlhodobé vycestovanie dieťaťa do krajiny, ktorá nie je jeho
obvyklým pobytom, zmena štátneho občianstva dieťaťa, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zmena
ošetrujúceho lekára, príprava na povolanie a pod.).

27. V danom prípade však išlo o prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého
význam a účel odvolací súd uviedol vyššie, nešlo teda o nezhodu pri podstatných veciach dieťaťa
a vzhľadom na nepreukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov pre neexistenciu naliehavosti situácie,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, aj keď z časti iných dôvodov, ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP .

28. Odvolací súd v danej súvislosti uvádza, že neodkladným opatrením nemožno nahradiť rozhodnutie
súdu o sporných otázkach, ktoré majú byť predmetom konania vo veci samej. V danej veci je otázne,
akému nároku sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, ktorý nárok by bol ďalej predmetomkonania vo veci samej, kde by bolo nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie a až po ňom je možné
meritórne rozhodnúť. Primárnym účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava
právnych pomerov účastníkov, ktorá však nemôže prejudikovať ich práva a záujmy, pričom matkou

požadovanýmneodkladnýmopatrenímnemožnodosiahnuťanitrvalúúpravupomerovmedziúčastníkmi
konania a to aj s poukazom na účel, ktorý sleduje neodkladné opatrenie.

29. V napadnutom rozhodnutí nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa osobitne vysporadúvať
s nepodstatnými tvrdeniami pre prejednávanú vec, keďže ako už bolo uvedené, navrhované rozhodnutie

je iba dočasnej povahy, ktorého predpoklady boli vysvetlené vyššie, a to aj súdom prvej inštancie, ktoré
však súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevzhliadol.

30. V súvislosti s doručeným vyjadrením otca k odvolaniu matky pred rozhodnutím odvolacieho súdu
odvolací súd uvádza, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie. Ani

zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti) sa neuplatňuje tak
striktne ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne
disponovaťurčitýmprocesnýmprostriedkom.Vprípadeniektorýchprocesnýchprostriedkovzichpovahy
a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej
ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam.

31. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 155/2015) zásada kontradiktórnosti nemá
absolútny charakter a nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, ak nedoručené vyjadrenie nemá
vplyv na výsledok konania. Je preto nevyhnutné určiť kritériá, kedy je potrebné, aby súd strane doručil
podanie protistrany na prípadné vyjadrenie. Ústavný súd SR vníma, že tieto kritériá sa môžu v jeho

ďalšej judikatúre vyvíjať a formovať aj v závislosti od typu konania.

32. Nepochybne je však toho názoru, že nejde o situáciu, ak je vyjadrenie bezobsažné, ak sa v ňom
len opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci do úvahy prichádza len určité súdom zvolené
riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv. Nie dávno takýto prístup zvolil aj ESĽP

vo veci A. proti Slovensku z 22. 09. 2020 (sťažnosť č. 36446/17). Rovnaké závery prijal aj Ústavný súd
SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 660/2020 z 15. 12. 2020.

33. Odvolací súd má preto za to, že obsah vyjadrenia otca nemal pre odvolací súd takú relevanciu pre
posúdenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, že by pri posudzovaní napadnutého uznesenia

a odvolacích námietok matky vychádzal výlučne z argumentácie otca, a že by predmetné vyjadrenie
otca zásadným spôsobom zavážilo pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého uznesenia.

34. Predmetom posudzovania bola aj otázka náhrady trov konania, ktorých náhradu si uplatnil
v odvolacom konaní otec.

35. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

36. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

37. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov
konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov
medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.

38. Pre určenie povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi nie je významné, že niektorý z nich
je oslobodený od súdnych poplatkov. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

39. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciunesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaniach podľa CMP, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú
prejednávané v režime tohto zákona, prítomnosť verejného záujmu a jednoznačnosť nastavenia miery

úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov
konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Súd je v týchto konaniach súčasne povinný zisťovať skutočný stav
veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci (§ 36 CMP). V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy
konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP).

Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi,
pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne
istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v § 52 CMP je
prelomené v dvoch prípadoch, a to jednak v ust. § 53 CMP, podľa ktorého náhradu trov konania možno
priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v ust. § 55 CMP, v zmysle ktorého náhradu trov
konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite
odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie
je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd
zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti

prejednávanejveci(napr.šikanóznynávrh).Uplatnenienárokunanáhradutrovkonaniajepredpokladom
jeho priznania. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov
spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

40. Odvolací súd nezistil splnenie podmienok pre uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 55 CMP a

dôvody pre záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať otcovi náhradu trov konania,
pričom napadnuté uznesenie nebolo ani potrebné doručovať otcovi s poukazom na ust. § 331 CSP,
následne mu bolo odvolanie doručované odvolacím súdom na vedomie s možnosťou, nie povinnosťou
sa vyjadriť, čo aj učinil a vyjadril sa k odvolaniu matky, kde žiadal vo vyjadrení priznať aj náhradu
trov konania, nezistil odvolací súd, pretože z pohľadu predmetu konania (o nariadenie neodkladného

opatrenia) nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov (ako je to napr. v prípade
šikanózneho návrhu) a bez relevancie je tiež skutočnosť, že matka bola v konaní neúspešná. Zastúpenie
účastníka advokátom je právom každého účastníka. V danom prípade nejde o povinné zastúpenie
účastníka, otec využil právne služby v danom konaní, inak oslobodeného od súdnych poplatkov na
podanie vyjadrenia k odvolaniu matky, s čím mu zrejme vznikli náklady na trovy právneho zastúpenia,

ale táto skutočnosť nie je a nemôže byť okolnosťou relevantnou pre priznanie náhrady trov konania
v tomto konaní.

41. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania otcovi nepriznal,
pričom o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 52 CMP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).