Uznesenie – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722204542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
predtým B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX, zastúpená: JUDr. Jakub Bílek,
advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava,

o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/70/2022 – 98 zo dňa 24.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

II. Vy zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorá si uplatnila proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy
7.000,- Eur, ako náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon“), ktorá mala spočívať v nesprávnom úradnom postupe
Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/643/2013. Uvedený nárok odôvodňovala
blokáciou osobného bankového účtu odo dňa 19.09.2013 do dňa 06.11.2020, na ktorom mala byť

blokovaná výplata výživného na dve maloleté deti, ale aj vyvolaním ďalších exekúcií voči žalobkyni
a napokon zhoršením jej fyzického a psychického zdravotného stavu. Žalovaný s uplatneným nárokom
nesúhlasil. Mal za to, že neoblo preukázané kumulatívne splnenie zákonných predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody pri výkone verejnej moci. Zároveň bol toho názoru, že prípadný vznik
nemajetkovej ujmy bolo možné považovať za napravený odpoveďou predsedníčky Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 1SprS/27/2020 zo dňa 06.08.2020, ktorá konštatovala vzniknuté prieťahy v exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/643/2013, pričom sa náležite ospravedlnila a zabezpečila okamžitú
nápravuvoformerozhodnutiaonámietkachaprijalaopatrenievoformezaradeniapredmetnéhokonania
medzi sledované veci.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru, že
žaloba je čiastočne dôvodná.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa bola v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 7Er/643/2013 povinnou osobou. O jej námietkach voči exekúcii bolo rozhodnuté uznesením č.
k. 7Er/643/2013 – 71 zo dňa 09.09.2015 tak, že boli zamietnuté. Pôvodný exekútor bol vylúčený

z vykonávania exekúcie o vymoženie istiny 3.364,- Eur. Oprávnený podal odvolanie. Tretí výrok podaním
odvolania zrušil, opätovne rozhodol sudca uznesením zo dňa 16.02.2017. Štvrtý výrok zrušil Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 1CoE/240/2016 – 115 zo dňa 20.07.2016. O podaní povinnej bolo
rozhodnuté dňa 05.08.2020, kedy okresný súd exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
v prvom a druhom výroku dňa 12.08.2020, a v treťom výroku 28.08.2020. Poukázal na to, že došlo

k porušeniu práv žalobkyne, ktoré vznikli v exekúcii pri vybavovaní veci, keďže sťažnosť povinnej bola
vyhodnotená ako dôvodná. Žalobkyňa požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorej nebolo vyhovené. Nakoľko nebolo rozhodnuté
o zastavení exekúcie mala žalobkyňa blokovaný účet, na ktorom jej bolo zasielané výživné 100,- Eur
mesačne, pričom sa nezbierala suma 7.500,- Eur. Jej finančné problémy vyústili do ďalších exekúcii.
Vznikli jej dlhy v zdravotnej, sociálnej poisťovni nestíhala platiť nájom, a preto si „zobrala“ ďalšie

exekúcie. K prieťahom v konaní došlo v období od 06.06.2018 do 05.08.2020. Výpoveď žalobkyne
súd prvej inštancie smeroval na ustanovenie § 17 zákona v znení k 28.02.2019. Pri rozhodovaní
o výške náhrady škody zohľadnil osobu poškodenej, jej doterajší život, pracovné zaradenie v minulosti
a v súčasnosti, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následku
poškodenej v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodením v spoločenskom

uplatnení. Voľnou úvahou na základe výpovede žalobkyne a svedkyne – matky žalobkyne, ustálil sumu
3.500,- Eur ako primeranú náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a vo zvyšnej časti 3.500,-
Eur žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v odvolaním
napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Vytýkal okresnému súdu, že nepodal výklad, a ani neuviedol akými úvahami dospel k záveru
o priznaní nemajetkovej ujmy práve vo výške 3.500,- Eur. Rozhodnutie prvoinštančného súdu
považoval za nepreskúmateľné a odôvodnenie rozsudku nespĺňalo ani elementárne požiadavky
na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie. Spôsob vyčíslenia, ako aj samostatne priznanú výšku

náhrady nemajetkovej ujmy považoval za neobjasnenú a nepreskúmateľnú, čím rozhodnutie nespĺňalo
požiadavky úplného a presvedčivého odôvodnenia. Namietal absenciu akéhokoľvek odôvodnenia vo
vzťahu k námietke žalovanej, že tejto bola zo strany Okresného súdu Zvolen poskytnutá nepeňažná
satisfakcia v podobe konštatovania zásahu do práv žalobkyne v podobe písomného ospravedlnenia za
uvedený zásah a prijatia okamžitej nápravy. V tomto smere okresný súd neposkytol žiadnu odpoveď.

Taktiež vyčítala okresnému súdu, že rezignoval aj pri posudzovaní otázky príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a tvrdenou nemajetkovou ujmou.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a žiadala priznať
náhradu trov odvolacieho konanie v rozsahu 100%. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne,

ak žalobe vyhovel čo do základu nároku a zároveň sa stotožnila aj s právnym posúdením vo vzťahu
k priznanej nemajetkovej ujme vo výške 3.500,- Eur, keď sa okresný súd primárne stotožnil s jej
dôvodnými argumentami. Rozhodnutie považovala za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Mala
za to, že rozhodnutie okresného súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia ustanovené zákonom, pričom
súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré mali vplyv na

rozhodnutie. Hmotnoprávny nárok bol daný aj vzhľadom na predchádzajúce konštatovanie porušenia
jej práva, pričom súd v tomto konaní rozhodol najmä o výške tohto nároku.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne v rámci odvolacej repliky nevyjadril.

10. Žalobkyňa taktiež podala odvolanie, a to v rozsahu výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o trovách konania (III. výrok) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Žiadala, aby odvolací súd
ňou napadnuté rozhodnutie vo výroku III zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania
od žalovaného v rozsahu 100%. Bola toho názoru, že v konaní o nároku na náhradu nemajetkovejujmy bola úspešná, keď okresný súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je čo
do základu daný, pričom výška závisela od úvahy súdu, a preto ak došlo k zamietnutiu žaloby ohľadne
prevyšujúcej časti, nemalo na rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania žiadny vplyv.

11. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanému na vedomie.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1,2 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385

ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom I. a III. výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa
prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotlivé čiastkové práva,
ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej
činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé

prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti
strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje
pochybenie súdu. Pochybením súdu je aj také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
nereflektuje na skutkovú a právnu stránku veci, nevychádza z navrhnutých a vykonaných dôkazov a

nedáva odpoveď na základné otázky sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia totiž musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba všeobecne a formalisticky
bez toho, aby sa jasne, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

17. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu (účastníkmi konania) a uviesť dôvody pre

prijatiealeboodmietnutietýchtoargumentov,aženedodržanietýchtopožiadaviekjenezlučiteľnésideou
práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v.
Švajčiarsko).RovnakosaÚstavnýsúdSRvyjadrilkpovinnostisúdovriadneodôvodniťsvojerozhodnutie
v náleze III. ÚS 119/2003, kde vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace z predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Zákonom požadované riadne
a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydanie obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľnýchrozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového
stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Iba takéto rozhodnutie je i odvolacím súdom preskúmateľné
a stranám sporu umožňuje poznať postup súdu.

18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03), čo v danom prípade splnené nebolo.

19. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej
ujmy, v zmysle zákona, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní, ktoré boli konštatované aj v odpovedi
predsedníčky Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1SprS/27/2020 zo dňa 06.08.2020, a to v období od
06.06.2018 do 05.08.2020. Zásah do nemajetkovej ujmy žalobkyne mal spočívať v blokácii účtu, kde
bolo hradené výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Dôsledkom exekúcie sa žalobkyňa dostala do
finančných problémov, ktoré vyústili do ďalších exekúcií. Žalobkyni taktiež blokáciou účtu vznikli dlhy

v zdravotnej a sociálnej poisťovni, pričom nestíhala platiť nájom, a preto sa jej navýšili dlhy, ktoré viedli
do kolotoča exekúcií.

20. V danom prípade sa okresný súd nielenže nevysporiadal s podstatnými námietkami žalovaného
(napr. poskytnutie nepeňažnej satisfakcie v podobe konštatovania zásahu do práv žalobkyne v podobe

písomného ospravedlnenia za uvedený zásah a prijatia okamžitej nápravy), ale svoje rozhodnutie ani
dostatočne neodôvodnil čo sa týka preukázanie vzniku nároku ako aj jeho výšky. Okresný súd len prebral
tvrdenia žalobkyne, pričom z rozhodnutia okresného súdu nie sú známe jeho úvahy o priznaní nároku
a jeho výške, pričom len všeobecne uviedol kritéria, podľa ktorých sa prípadná výška náhrady určuje,
avšak ich nevyhodnotil vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu v prejednávanej veci.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že nemajetková ujma predstavuje zásah do inej ako majetkovej
sféry žalobkyne ako poškodenej. Môže tak predstavovať rôzne negatívne zásahy do jej osobnostnej
integrity vplývajúce na jej česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy,
spoločenské postavenie a podobne. Peňažná kompenzácia v zmysle cit. § 17 ods. 2 a 3 zákona je v

zásade subsidiárna a nastupuje vtedy, keď nemožno vzniknutú nemajetkovú ujmu nahradiť inak, pričom
dostačujúcim prostriedkom nápravy sa nejaví len konštatovanie porušenia práva. V konaní o nároku na
náhradunemajetkovejujmyvzmyslezákonadôkaznébremenoohľadomvznikuarozsahunemajetkovej
ujmy zaťažuje žalobkyňu, pričom táto musí preukázať konkrétny negatívny vplyv nemajetkovej ujmy vo
svojej osobnostnej sfére. Musí však predtým preukázať, prečo iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, pretože len potom sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak ju nie je možné uspokojiť inak. Nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v
prípade, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci nevzniká automaticky. Je
teda povinnosťou žalobkyne uviesť a vysvetliť všetky rozhodné skutočnosti odôvodňujúce správnosť

jej tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy, čo sa však v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu
nestalo. Okrem iného okresný súd sa vôbec nezaoberal ani otázkou, či samotná žalobkyňa svojim
konaním nezapríčinila začatie exekučného konania, teda akým spôsobom sa správala predtým, než
bolo exekučné konanie začaté, či bola aktívna vo svojej procesnej obrane v rámci rozhodcovského
konania alebo nie. V danom prípade odôvodňuje žalobkyňa uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy vznikom prieťahov, zablokovaním účtu a následným vznikom ďalších exekúcii, avšak doposiaľ
neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že tento zásah bol zapríčinený priamo vzniknutými prieťahmi
a zároveň ani to, že nebola dostatočná nepeňažná satisfakcia v zmysle § 17 ods. 2 zákona. Žalobkyňa
doposiaľ nepreukázala, že by jej v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikli následky v osobnej
sfére takej intenzity, ktorá by zakladala právo na priznanie požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej

ujmy. Rovnako v konaní nepreukázala, že priamo a bezprostredne jej v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Zvolen, bola spôsobená nemajetková ujma, priamo a jedine tvrdeným
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vzniknutých prieťahoch.

22. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu o priznaní nemajetkovej

ujmy (I. výrok), ale aj v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nespĺňa všetky predpoklady pre zrozumiteľné a presvedčivé
rozhodnutie v zmysle zákonných požiadaviek podľa § 220 ods. 2 CSP. Obsahuje totiž nedostatočnú
argumentáciu nielen k relevantným odvolacím námietkam žalovaného, ale aj v rozsahu dôvodov, prektoré okresný súd vyhovel nároku, a preto ho je možné považovať za nedostatočne odôvodnené.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne nevysporiadal
s podstatnými námietkami žalovaného ako aj s dôvodmi priznania uplatneného nároku, a preto jeho

rozhodnutie je zaťažené nepreskúmateľnosťou. Ako nedostatočné odvolací súd hodnotí absolútne
zjednodušenie odôvodnenia bez akýchkoľvek úvah o základe nároku (kumulatívne splnenie zákonných
kritérií pre priznanie uplatneného nároku).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok

prvoinštančného súdu nie je dostatočne a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal
so všetkými námietkami žalovaného, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie a nijako neodôvodnil ani
svoje úvahy o priznaní časti uplatneného nároku. Rovnako zo závislého výroku o trovách konania nie je
zrejmé, prečo rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a preto aj v tejto časti je rozhodnutie okresného súdu
nepreskúmateľné.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec v rozsahu výroku,
ktorým čiastočne vyhovel uplatnenému nároku (I. výrok) a závislému výroku o trovách konania (III.
výrok) ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude opätovne skúmať dôvod
uplatneného nároku, akým spôsobom sa správala žalobkyňa, či svojím konaním sama nezapríčinila

začatie exekučného konania, ako sa správala pred ním, či nepeňažná satisfakcia nie je dostatočná, a ak
nie, tak uvedie prečo, pričom ak žalobkyňa preukáže dôvodnosť ňou tvrdeného nároku, tak zdôvodní
svoje úvahy a opätovne rozhodne, pričom svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom
súladným s § 220 ods. 2 CSP a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň
rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.