Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203150
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4222203150.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: B.

proti žalovanej: M., prechodne bytom K., zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná
31, Trnava, IČO: 36865281 v konaní o vydanie hnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca na žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2022 domáhal toho , aby súd žalovanému uložil
povinnosť vydať žalobcovi veci uvedené vo veterinárnom opatrení a to konkrétne 4 ks feniek, ktoré
boli žalovaným umiestnené do dočasnej starostlivosti Čsl. kastračného programu v Zlatých Moravciach

podľa Veterinárne opatrenie VO401029200120/1 zo dňa 20.1.2020 a toto opatrenie bolo zrušené dňa
7.2.2020 opatrením č. 401029200207110, na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 20.01.2020
v čase o 11,00 hod. bola prevedená veterinárna ohliadka v rozostavanej uzamknutej chatky, ktorá sa
nachádza na mojom riadne ohradenom a uzamknutom pozemku v E. parcelné číslo XXXXX/X, a to
bez prítomnosti žalovanej ako aj bez prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ohliadku vykonal MVDr. Dudáš
a MVDr. Ganzerová z RVPS Komárno v rozpore so zákonom a bol porušený § 38 ods. 3 zákona o
správnom konaní. Pri ohliadke pracovníkmi RVPS Komárno boli z chatového priestoru odobraté 4 ks

feniek toy pudla, ktoré odovzdali prítomnej pracovníčky karanténnej stanice T. do dočasnej starostlivosti
na základe opatrenie č. VO401029200120/1 zo dňa 20.1.2020. Toto umiestnenie feniek do karanténnej
stanice (karanténnu stanicu SK KS 0003/2019 z 9.5.2019) je v úplnom rozpore so zákonom č. 123/2008
Z.z. kde v § 9 ods. 1 sa uvádza, že do karanténnych staníc sa umiestňujú túlavé odchytené zvieratá,
v tomto prípade sa však nejednalo o túlavé zvieratá (§ 2 písm. c zák. č. 123/2008 Z.z.) čo je tiež
v rozpore s uvedeným zákonom. Fenky však boli umiestnené v riadne ohradenom a uzatvorenom
priestore kde pracovníci RVPS Komárno vnikli nezákonným spôsobom. Dňa 7.2.2020 bolo vydané

dodatočné veterinárne opatrenie č. 4010292002071100, ktorým bolo predchádzajúce opatrenie RVPS
Komárno zrušené a uvedené, že fenky si môže majiteľka zobrať späť z karanténnej stanice. Na základe
zrušenia veterinárneho opatrenia žalovaná išla do T. pre fenky. Po príchode na adresu, kde sa mali
nachádzať fenky podľa uvedenia RVPS Komárno (R.) jej majiteľka karanténnej stanice M. uviedla,
že ona nedostala žiadne rozhodnutie, aby fenky vrátila. Žalovaná jej odovzdala rozhodnutie RVPS
Komárno, na čo menovaná uviedla, že toto rozhodnutie ju nezaujíma, ona sa rozhodla, že fenky nevráti
a aby si ich vymáhali súdnou cestou. Tieto skutočnosti boli oznámené RVPS Komárno, a to konkrétne

MVDr.Dudášovi,ktorývydaluvedenérozhodnutia.PotejtoudalostipotomRVPSKomárnoposlalovýzvu
organizácii o navrátenie feniek pôvodnému majiteľovi, keďže boli umiestnené nezákonne do karantény
len na dočasnú náhradnú starostlivosť. Na túto výzvu však nebola žiadna reakcia. RVPS Komárno už
potom v tejto záležitosti nekonala. Žalobca vyzval RVPS Komárno viackrát telefonicky, ako aj osobne, ato konkrétne veterinárneho inšpektora, ktorý vo veci konal, (MVDr. Dudáša), táto záležitosť sa však do
podania žaloby nevyriešila, t.j. do dnešného dňa fenky neboli vrátené majiteľovi.

2. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 04.11.2022. Právny zástupca žalovaného k žalobe v
podaní doručenému súdu dňa 22.11.2022 uviedol, že žalovaná je zakladateľkou a predsedníčkou
občianskeho združenia - „Združenie za práva zvierat“ („ZZPZ“), ktoré bolo založené v máji 2012 ako
organizácia na pomoc nechceným a týraným zvieratám. Jednou z prvých myšlienok združenia bolo
spustiť Československý kastračný program ( „ČSKP“). Vzhľadom na vysoký počet nechcených mláďat

psov a mačiek nielen v útulkoch na Slovensku, ale i v osadách či domácnostiach bežných ľudí, kde sa
tieto zvieratá nachádzajú v neprijateľných podmienkach a/alebo kde sa ich často zbavujú nehumánnym
spôsobom, je vznik tohto programu opodstatnený. ZZPZ prevádzkuje vlastný útulok pre zvieratá, ktorý je
podľa § 39 ods. 11 zákona 39/2007 Z. z. v platnom znení schválený Štátnou veterinárnou a potravinovou
správou Slovenskej republiky pod číslom SK KS 0003/2019. ZZPZ sa prostredníctvom ČSKP venuje
nielen kastrácii zvierat v rómskych osadách, ale takisto aj osvete či odoberaniu nechcených, týraných

či zranených zvierat a ich následnému umiestneniu do nových rodín. V zmysle zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov štátne orgány môžu do postavenia a činnosti občianskeho združenia zasahovať
len v medziach zákona, a teda občianske združenie koná vo vlastnom mene a na vlastný účet a
súčasne nesie zodpovednosť za svoje konanie. Žalovaná v tomto prípade konala v postavení predsedu
občianskeho združenia, a teda v jeho mene, a nie ako samostatná fyzická osoba, preto pasívna vecná

legitimácia žalovanej nie je v tomto prípade daná. Absencia pasívnej vecnej legitimácie je, v súlade s
právnou teóriou, neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky. Podľa § 161 Civilného sporového
poriadku „ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví“.
Ďalším projektom v rámci ZZPZ je projekt „Udaj svojho množiteľa“, ktorý vznikol za účelom podávania
anonymných informácii o nelegálnych množiarňach, týraní, zberateľstve, psích zápasoch, konzumácii

psov a iných protiprávnych aktivitách súvisiacich s týraním alebo zanedbávaním starostlivosti o psy. V
rámci tohto projektu obdržalo ZZPZ dňa 18.01.2020 podnet na údajnú množiareň. Podnet sa týkal 4
psov - krížencov pudlov, ktoré mali žiť v nevyhovujúcich podmienkach viac ako 6 mesiacov. K podnetu
boli priložené fotografie psov a priestoru, v ktorom sa nachádzali. Na základe anonymného podnetu
kontaktovalo ZZPZ Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Komárno („RVPS“), ktorá informovala,

že evidujú v rovnakej veci, okrem tohto, aj ďalší podnet. ZZPZ a RVPS sa dohodli, že ZZPZ sa zúčastní
veterinárnej kontroly dňa 20.01.2020 pre účely prípadného prevzatia a zabezpečenia umiestnenia a
ošetrenia psov. RVPS vykonala prvú obhliadku miesta chovu už skoro ráno, kedy potvrdili ZZPZ, že
psy sa budú odoberať, aby ZZPZ nemuselo absolvovať cestu zo Zlatých Moraviec do Komárna, kde
sa nachádzalo miesto chovu, zbytočne. Miestom chovu bola ulica H.. Na mieste sa nachádzala, okrem

inšpektorov RVPS, aj hliadka štátnej polície. Na výzvu inšpektorov RVPS odobrať psy, vstúpila do miesta
chovu žalovaná spolu s dobrovoľníčkou ZZPZ, Z.. V priestoroch uvedenej adresy sa nachádzali 4 fenky,
z ktorých tri boli umiestené v boxoch o veľkosti približne 80 cm x 80 cm, v ktorých nemali dostatok
priestoru na pohyb. Štvrtý zo psov box preliezol a nachádzal sa v chodbe, ktorá bola plná výkalov
a porozhadzovaných vecí. Celý priestor, v ktorom sa psy nachádzali zapáchal od moču a výkalov,

bola v ňom tma a chlad. Psy v boxoch nemali k dispozícii vodu a krmivo, všetky sa triasli od zimy
a strachu. Krmivo mal k dispozícii v boxe len jeden z týchto psov. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat
a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá (ďalej len ako „Vyhláška“) „pes musí mať
možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v jeho chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí a musí mať

možnosť s ním komunikovať a pre psa je potrebné vytvoriť možnosti na uspokojenie jeho požiadaviek na
pohyb, pričom je potrebné vziať do úvahy jeho veľkosť a temperament.“ V zmysle Prílohy č. 1 Vyhlášky je
minimálna požiadavka na voľnú plochu koterca pre psa do 5 kg 3,5 m2, z čoho vyplýva, že box, v ktorom
sa psy nachádzali na mieste chovu nebol a nemohol byť za žiadnych okolností priestorom vyhovujúcim
pre psa a už len držanie psa v takomto malom priestore možno nepochybne označiť za týranie alebo za

mimoriadnezávažnézanedbaniestarostlivosti.Všetkyzopsovbolibojazlivéabránilimanipulácii,jedenz
nich bol z tohto dôvodu agresívny, čiže súčinnosť ZZPZ pri odchyte bola v tomto prípade nevyhnutná. Po
odchyte psov a ich naložení do auta, požiadala žalovaná inšpektorov RVPS o potvrdenie o prevzatí psov
do vlastníctva ZZPZ, na čo inšpektor RVPS, MVDr. Dudáš, reagoval, že potvrdenie dopošle dodatočne.
Žalovaná nepovažovala postup RVPS za zvláštny, nakoľko je pri zhabaní zvierat bežnou praxou, že

takéto potvrdenia posielajú inšpektori, aj s ohľadom na náročnosť situácie, s odstupom času. ZZPZ
nemalo dôvod neveriť úradnému veterinárnemu lekárovi, keďže od začiatku spoločnej komunikácie bolo
predmetom zhabanie predmetných psov. Navyše, inšpektor RVPS Komárno, MVDr. Dudáš, približne
2 týždne po odobratí psov žalovanú opätovne ubezpečil, že daná situácia je doriešená, potvrdeniedopošle, a že zvieratá môžu byť kastrované a umiestňované v útulku, avšak žiadne z opatrení, ktoré
žalobkyňa uvádza vo svojej žalobe, žalovanej do dnešného dňa nebolo doručené. S informáciou a
vedomosťou od RVPS Komárno bol daný prípad taktiež zverejnený na sociálnej sieti, kde bolo uvedené,

že psy boli štátom zhabané, ZZPZ ani žalovaná preto nemohli mať žiadnu pochybnosť o zákonnosti
nimi vykonávaného postupu. Následne, v rovnaký deň, zabezpečilo ZZPZ, na žiadosť RVPS Komárno,
veterinárnu povrchovú kontrolu zdravotného stavu psov v ambulancii MVDr. Halákovej v Komárne.
MVDr. Haláková zhotovila a odovzdala veterinárnu správu z kontroly RVPS, ZZPZ poskytnutá nebola.
ZZPZ dodatočne vykonalo podrobnejšie vyšetrenia psov, a keďže psy nemali žiadne značenie, hneď

na druhý deň po odobratí podstúpili všetku povinnú vakcináciu a čipovanie. Psy mali vrodené vady a s
nimi súvisiace zdravotné komplikácie, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné, aby jeden zo psov podstúpil
operáciu kolena. Žalobkyňa dlhodobo ignorovala tento zdravotný stav a psom neposkytla potrebné
zdravotné ošetrenia. Ďalšiemu zo psov chýbalo oko, pričom tento stav bol takisto viditeľne dlhodobo
neriešený. Vo všeobecnosti všetky zo psov boli veľmi špinavé a viditeľne zanedbané. Podľa slov
žalovanej, s ohľadom na zdravotný stav a podmienky, v akých sa psy nachádzali, išlo v tomto prípade zo

strany majiteľa alebo osoby poverenej sa o psy starať, o dlhodobé týranie a nikdy by jej nenapadlo, že
by mohol ktokoľvek uvažovať o navrátení zvierat braných z vyššie popísaných podmienok. Povinnosťou
karanténnej stanice a útulku je každé prijaté zviera trvale označiť čipom a dodržať karanténnu dobu 21
dní, čo pravidelne kontroluje príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa. Počas tejto doby
boli psy zo strany ZZPZ liečené a podľa potreby ošetrované. Po uplynutí karantény, tak ako je bežnou

praxouprivšetkýchneoznačených,atedaneidentifikovateľnýchzvieratách,bolipsomvyhľadávanénové
rodiny a domov, kde by mohli byť adoptované. V aktuálnej chvíli tak predmet sporu nie je ani vo faktickej
dispozícií ZZPZ podľa informácií žalovanej. Dňa 27. februára 2020 žalovanú telefonicky kontaktovala
žalobkyňa s tvrdením, že je majiteľkou psov a chce si pre ne prísť. Nakoľko žalovaná nemala dôvod psy
vydať, a okrem toho boli už zaradené do adopčného programu, žalobkyni oznámila, že psy jej nevydá.

Následne, približne 6. marca 2020 o 19:00, kontaktoval žalovanú pravdepodobne pán Z. (nepredstavil
sa) s tým, že je spoločne so žalobkyňou pred útulkom a prišli si pre psov. Po príchode žalovanej sa
na mieste nachádzala žalobkyňa s dvoma mužmi, pánom Z. a pánom M., ktorí tvrdili, že žalobkyňa je
majiteľkou len dvoch zo psov a jeden pes patrí pánovi Z. a jeden pes patrí pánovi M.. O tom, že pán
M. je majiteľom jedného zo psov, tvrdí súčasne v statuse na sociálnej sieti Facebook. Napriek tomu

žalobkyňa v žalobe tvrdí, že všetky psy patria jej a žiada vydanie do jej vlastníctva. Na základe vyššie
uvedeného odmietame tvrdenia žalobkyne o tom, že odobratie zvierat RVPS Komárno a ich následné
umiestnenie do karantény bolo nezákonné, ako aj tvrdenie o tom, že psy mali byť pôvodne umiestnené
len na dočasnú náhradnú starostlivosť. Tvrdenia žalobkyne považujú za vykonštruované, klamlivé a
účelové a majú za to, že nezodpovedajú reálnemu stavu. Účelovosť predmetnej žaloby preukazuje aj tá

skutočnosť, že záujem na vrátení predmetu žaloby bol už v predchádzajúcom období zo strany žalobcu
uplatnený aj trestnoprávnou cestou, avšak aj na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že odobratie psov zo strany RVPS Komárno a ich následné odovzdanie ZZPZ nebolo protiprávnym
konaním, na základe čoho bolo trestné oznámenie v tejto veci odmietnuté. V neposlednom rade možno
tiežpoukázaťnato,žežalobkyňasatoutocestounasúdemádomáhaťsvojhomajetkovéhopráva,avšak

aj z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že svoje doterajšie práva k uvedeným psom vykonávala v
hrubomrozporesdobrýmimravmiaakékoľveknavráteniepsovdofaktickejdispozíciežalobkynebybolo
vysokým rizikom vystavenia týchto zvierat opätovným neprijateľným podmienkam. Žalovaná má preto
za to, že žalobe žalobkyni nemožno vyhovieť ani s poukazom na skutočnosť, že takýto nárok by bolo
možné považovať za výkon práva, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 5 Civilného

sporového poriadku nepožíva právnu ochranu a súd by ho mal odmietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené,
považuje žalovaná žalobu v predmetnej veci za nepreukázanú a neopodstatnenú.

3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 13.6.2023, na ktoré sa dostavil žalobca, splnomocnený
zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Splnomocnený zástupca žalobkyne, na pojednávaní

uviedol, že žalovaná naďalej zadržiava majetok žalobkyne, resp. ho nechce vrátiť. Žalobkyňa dostatočne
preukázala vlastníctvo k psom. Žalovaná strana nevie preukázať vlastníctvo k týmto psom, a preto
žiadal, aby súd vydal rozsudok v znení v zmysle žaloby. Vo vyjadrení žalovanej sa uvádza, že pani
M., nie je legitimovanou stranou v tomto súdnom spore. Podľa rozhodnutia Regionálnej veterinárnej
a potravinárskej správy Komárno došlo k odovzdaniu 4 kusov psov Československému kastračnému

programu. Rozhodnutie sme priložili ako dôkaz k žalobe. Keď žalobkyňa dostala druhé rozhodnutie
od RVPS o tom, že psy majú byť vrátené, od pracovníka RVPS Komárno dostala kontrakt na pani
Truchlíkovú s tým, že ona je tá osoba, ktorá si psov prevzala a od nej si má pýtať psov späť. V prvom
rozhodnutíbolonapísané,žepsysaumiestňujúdodočasnejnáhradnejstarostlivostiČeskoslovenskémukastračnému programu, do dočasnej. Preverením v príslušných registroch spoločnosť Československý
kastračný program nejestvuje, je to len facebookový profil. To je vlastne dôvod, prečo žalobkyňa
požaduje vrátenie psov od p. R., pretože nie je možné vrátenie psov od niekoho, kto právne neexistuje.

V čase, keď bolo vydané rozhodnutie o tom, že psy majú byť vydané majiteľke, sa tieto psy ešte mali
nachádzať u p. R., resp. v tom neexistujúcom Československom kastračnom programe. Po tom, ako
bola telefonicky informovaná o vydaní rozhodnutia RVPS Komárno o vrátení psov, však prehlásila, že
v žiadnom prípade psov vracať nebude. Podľa zistení RVPS Nitra, ktoré vykonalo v T. kontrolu na
základe podnetu p. O., bolo zistené, že dvaja psi boli adoptovaní, a ďalší dvaja sa už v útulku nemajú

nachádzať. Došlo teda k porušeniu rozhodnutia RVPS Komárno a v skutočnosti stojíme pred dilemou,
že psy boli zverené do dočasnej náhradnej starostlivosti neexistujúcej spoločnosti, ktorá s nimi následne
nezákonne manipulovala a v súčasnej dobe sa odvolávajúc na to, že už tieto psy nemajú, odmietajú
skutočnosť, že ich v čase, keď bolo vydané rozhodnutie RVPS, vrátiť mali. Na súdnom pojednávaní v
inej veci, kde bola žalovaná strana RVPS, ktorá odovzdala psov do opatery, bola žiadaná o vrátenie.
Tu vzniklo rozhodnutie, že klientka si má pýtať psov od toho, u koho psy sú. Keď sme žiadali RVPS,

aby poskytli, kde tie psy sú, tak žalobkyňa dostala odpoveď, že takúto informáciu jej poskytnúť nemôžu.
Manipulácia so psami po tom, ako bolo žalovanej oznámené, že ich má vrátiť, nebola vykonaná v zmysle
zákona, a preto by mal tento úkon byť súdom zrušený, a tým pádom by sa tieto psy mali vrátiť majiteľovi,
od ktorého ich RVPS Komárno vzala. Je nespočetné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú vlastníctvo
žalobkyne k týmto psom. Súd to napr. veterinárne knižky, je to napr. rozhodnutie RVPS o udelení pokuty

za to, že majiteľka týchto psov nedala čipovať, a sú to aj ďalšie zápisnice s vyjadrenia pracovníkov
RVPSajzápisnicespísanépolíciou.Tvrdeniažalovanejstrany,ženebolopreukázanévlastníctvoktýmto
psov, preto považujú za irelevantné. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že nárok
uplatnený žalobou a jeho dôvodnosť žalobkyňa v konaní nepreukázala, navyše v zmysle § 126 ods. 1
Obč. zák. na to, aby sa vlastník veci úspešne domohol ochrany poskytovanej žalobou o vydanie veci,

musia byť splnené nasledovné predpoklady: Musí byť preukázané vlastnícke právo k predmetu sporu,
preukázané, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne
vecne legitimovaná, a musí byť preukázané, že táto osoba ako pasívne vecne legitimovaná zadržiava
u seba vec neoprávnene. Máme za to, že žalobkyňa nepreukázala ani jeden z týchto predpokladov,
pričom samotná skutočnosť, že žalobca označí nejakú osobu v žalobe a pasívne vecne legitimovanú,

neznamená, ešte, že táto osoba pasívne vecne legitimovaná skutočne je, pričom pasívna legitimácie
závisí od naplnenia hmotnoprávnych predpokladov, ktorý vymedzuje ustanovenie § 126 ods. 1 Obč.
zák., pričom nakoľko predmet sporu sa nenachádza vo faktickej dispozícii žalovanej, je vylúčená jej
pasívna vecná legitimácia.

4. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, a to najmä: Opatrenie RVPS
Komárno č. V0401029200120/1 - č. l. 3, Úradný záznam o dodatočnej veterinárnej kontrole RVPS zo
dňa 7.2.2020 - č. l. 4, fotodokumentácia - č. l. 7-11, Výzva RVPS Komárno - č. l. 12, Zoznam útulkov -
č. l. 57, fotodokumentácia - č. l. 58-66, Zverejnený príspevok Československý kastračný program na č.
l. 84, 88, Úradný záznam o veterinárnej kontrole RVPS Komárno - č. l. 90, Zaslanie správy RVPS Nové

Zámky na č. l. 93a iné a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Predmetom tohto konania je vydanie 4 ks sučiek plemena trpasličí (toy) pudel, ktoré boli vychádzajúc
z nesporného skutkového tvrdenia strán sporu žalobkyni odobraté pri veterinárnej kontrole vykonanej
dňa 20.1.2020 opatrením č. VO401029200120/1 zo dňa 20.1.2020 a umiestnené do dočasnej

náhradnej starostlivosti subjektu Československý kastračný program - konkrétne do karanténnej stanice
nachádzajúcej sa v Zlatých Moravciach na Tehelnej ul. č. 3616 schvaľovacie č. SK KS 0003/2019.
Následne po zrušení opatrenia č. VO401029200120/1 zo dňa 20.1.2020 a to pri veterinárnej kontrole, o
ktorej bol spísaný úradný záznam č. 4010292002071100 zo dňa 7.2.2020, predmetné sučky žalobkyni
vrátené neboli.

6. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ako vyplynulo z úradného záznamu o veterinárnej
kontrole č. 4010292001201100 zo dňa 20.1.2020, v tento deň v čase od 11.00 hod. do 11.30 hod.
tam označení inšpektori vykonali veterinárnu kontrolu v E. na pozemku parc. č. XXXXX/X bez
prítomnosti chovateľa a majiteľa pozemku. V úradnom zázname boli opísané zistenia z vykonanej

kontroly, pričom z jeho obsahu vyplynulo, že k vstupu inšpektorov na pozemok došlo až po príchode
hliadky polície a v čase vykonania kontroly bol inšpektorom známy údaj o majiteľovi pozemku, na
ktorom bola vykonaná veterinárna kontrola. Prítomnosť príslušníkov PZ SR bola zabezpečená na
základe žiadosti o súčinnosť zo dňa 20.1.2020 spísanej žalovaným adresovanej OR PZ v Komárne.Po vykonaní veterinárnej kontroly vydal žalovaný opatrenie č. VO401029200120/1 zo dňa 20.1.2020,
z ktorého vyplynulo, že na základe zistení z veterinárnej kontroly bolo nariadené umiestnenie 4 sučiek
plemena trpasličí pudel chovaných na parcele č. XXXXX/X na adrese H. ul. v E. do dočasnej

náhradnej starostlivosti Československému kastračnému programu. Opatrenie bolo odôvodnené
porušením povinností stanovených v ustanoveniach § 17, § 19 a § 22 zákona č. 39/2007 Z.z. o
veterinárnej starostlivosti za chov neidentifikovaných zvierat, ktoré neboli zaočkované proti besnote.
Podľa záznamu na predmetnom opatrení toto prevzala žalobkyňa dňa 23.1.2020. Dňa 7.2.2020 v čase
od 11.00 hod. do 11.30 hod. bola na adrese: H. v E. za prítomnosti žalobkyne vykonaná inšpektormi

žalovaného plánovaná veterinárna kontrola zameraná na dodržanie uložených veterinárnych opatrení
č. VO401029200120/1, o čom bol vyhotovený úradný záznam č. 401029200271100 zo dňa 7.2.2020.
Z predmetného úradného záznamu vyplynulo, nakoľko chovateľ zabezpečil všetky podmienky pre
chov psov, veterinárni inšpektori zrušili veterinárne opatrenie č. VO401029200120/1 a konštatovali,
že chovateľ si môže zobrať psov naspäť z karanténnej stanice do vlastnej starostlivosti po vyplatení
nákladov za čipovanie, vakcináciu proti besnote a prípadnú terapiu a ustajnenie v karanténnej stanici

s tým, že zrušenie opatrenia platí od 7.2.2020. Prílohou predmetného úradného záznamu bola aj
fotodokumentácia vyhotovená veterinárnymi inšpektormi.

7. Ako vyplynulo z výzvy žalovaného adresovanej Združeniu za práva zvierat OZ č. 15-12/2020-500
zo dňa 6.3.2020 touto vyzval žalovaný občianske združenie Združenie za práva zvierat ako

prevádzkovateľa karanténnej stanice č. SK KS 0003/2019 na R. ulici v T. navrátiť 4 sučiek plemena
trpasličí pudel, ktoré boli na základe veterinárneho opatrenia č. VO401029200120/1 umiestnené
dňa 20.1.2020 do dočasnej náhradnej starostlivosti ich zariadenia ich majiteľovi, ktorý zabezpečil
nové chovné podmienky vyhovujúce požiadavkám na chov psov. Zároveň žalovaný vyzval občianske
združenie na oznámenie údaja o mieste a dátume prevzatia psov za účelom zabezpečenia úradnej

veterinárnej kontroly počas tohto prevzatia.

8. Zo žiadosti o súčinnosť č. 15-16/2020-500 P5/2020 zo dňa 10.7.2020 vyplynulo, že žalovaný
požiadal Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Nitra o poskytnutie súčinnosti v súvislosti s
tým, že prevádzkovateľ karanténnej stanice pod schvaľovacím číslom: SK KS 0003/2019 napriek

zrušeniu veterinárneho opatrenia č. VO401029200120/1 zo dňa 20.1.2020, ani po výzve žalovaného
nevrátil veterinárnym opatrením tam umiestnené 4 sučky plemena trpasličí pudel ich majiteľovi. Preto
žiadal o vykonanie kontroly v uvedenej karanténnej stanici so zameraním na zistenie identifikačných
transpondérov 4 pudlov prijatých do karanténnej stanice v dňoch od 20.1.2020 do 22.1.2020, lokalizáciu
týchto psov a v prípade ich presunu do zahraničia uvedenie podkladov pre certifikáciu týchto psov.

Z odpovede Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra č. 1490/2020 zo dňa 3.8.2020 na
žiadosť žalovaného č. 15-16/2020-500 P5/2020 zo dňa 10.7.2020 vyplynulo, že inšpektori Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Nitra vykonali kontrolu subjektu Združenie za práva zvierat, o.z. na
adreseR.ul.XXXX vT.,priktorejbolavykonanáfyzickáidokumentačnákontrolavšetkýchpsovprijatých
do zariadenia v období od 1.1.2020 do 26.3.2020 s cielením na kontrolu 4 psov prijatých do predmetného

zariadenia dňa 20.1.2020 na vyzvanie Československého kastračného programu prostredníctvom
žalovaného. V závere odpovede bolo uvedené, že čipovanie psov prijatých do zariadenia dňa 20.1.2020
bolo zabezpečené a hradené kontrolovaným subjektom, ktorý v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov nedal súhlas s poskytnutím
informácií týkajúcich sa čísel mikročipov, ani s poskytnutím údajov o lokalizácii psov a iných údajov o

týchto psoch tretím stranám.

9. Ako vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/56/2020-104 zo dňa 3.5.2021 žalobkyňa
podala proti Štátnej veterinárnej a potravinovej správe v Bratislave správnu žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 1193/2020 zo dňa 17.4.2020. Predmetom konania o predmetnej správnej

žalobe bolo preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola žalobkyni uložená pokuta v
súvislosti so spáchaním priestupku.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd ďalej mal za preukázané, že žalovaná je zakladateľkou
a predsedníčkou občianskeho združenia - „Združenie za práva zvierat“ („ZZPZ“), ktoré bolo založené

v máji 2012 ako organizácia na pomoc nechceným a týraným zvieratám. Jednou z prvých myšlienok
združenia bolo spustiť Československý kastračný program ( „ČSKP“). Vzhľadom na vysoký počet
nechcených mláďat psov a mačiek nielen v útulkoch na Slovensku, ale i v osadách či domácnostiach
bežných ľudí, kde sa tieto zvieratá nachádzajú v neprijateľných podmienkach a/alebo kde sa ich častozbavujú nehumánnym spôsobom, je vznik tohto programu opodstatnený. ZZPZ prevádzkuje vlastný
útulok pre zvieratá, ktorý je podľa § 39 ods. 11 zákona 39/2007 Z. z. v platnom znení schválený Štátnou
veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky pod číslom SK KS 0003/2019. Žalovaná v

tomto prípade konala v postavení predsedu občianskeho združenia, a teda v jeho mene a nie ako
samostatná fyzická osoba. Preto pasívna vecná legitimácia žalovanej nie je v tomto prípade daná.
Na základe anonymného podnetu kontaktovalo ZZPZ Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu
Komárno („RVPS“), ktorá informovala, že evidujú v rovnakej veci, okrem tohto, aj ďalší podnet. ZZPZ
a RVPS sa dohodli, že ZZPZ sa zúčastní veterinárnej kontroly dňa 20.01.2020 pre účely prípadného

prevzatia a zabezpečenia umiestnenia a ošetrenia psov. RVPS vykonala prvú obhliadku miesta chovu
už skoro ráno, kedy potvrdili ZZPZ, že psy sa budú odoberať, aby ZZPZ nemuselo absolvovať cestu zo
T. do E., kde sa nachádzalo miesto chovu, zbytočne. Miestom chovu bola ulica H. v E.. Na mieste sa
nachádzala, okrem inšpektorov RVPS, aj hliadka štátnej polície. Odobratie psov bolo vykonané RVPS
Komárno, ktoré ich následne odovzdanie ZZPZ. V súčasnosti predmet sporu nie je ani vo faktickej
dispozícií žalovanej, ani ZZPZ.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. o aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu,
ktorú možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to: a) žaloby na vydanie veci (actio

reivindicatio) a b) zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia
obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane
oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania
oprávnení vlastníka.

14. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu,
zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi.
Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového
spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas
ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí

trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (§ 154 ods. 1 OSP). Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá
má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.

15. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov
konania/strán sporu nenamieta.

16. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie

skutkové tvrdenia.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,
keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nie je subjekt, ktorý má vec, ktorej vydania
sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, vo svojej faktickej držbe. Žalovaná je zakladateľkou a

predsedníčkou občianskeho združenia - „Združenie za práva zvierat“ („ZZPZ“), ktoré bolo založené v
máji 2012 ako organizácia na pomoc nechceným a týraným zvieratám. Jednou z prvých myšlienok
združenia bolo spustiť Československý kastračný program. Odobratie psov bolo vykonané RVPS
Komárno, ktoré ich následne odovzdanie ZZPZ. V súčasnosti predmet sporu nie je ani vo faktickejdispozícií žalovanej, ani ZZPZ. Z uvedeného mal súd za preukázané, že v predmetnej veci absentuje
pasívna vecná legitimácia ako základná procesná podmienka, a preto žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, tak, že priznal nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu žalovanému, keďže žalovaný bol v konaní úspešnejšou stranou sporu.

22. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.